Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 5, 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/165/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200343
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Güner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1708200343.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Kristínou Güner v právnej veci žalobcu: WM Consulting &

Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený: Roman
Kvasnica a partneri s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866
598, proti žalovaným: X/ V. F., R. XX.XX.XXXX, D.: J. X, D., 2/. K. F., R. XX.XX.XXXX, D.: J. X, D.,
obaja zastúpení: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom ul. M. Flengera č. 4, Nové Zámky, o zaplatenie
1 748,51 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 398,51 eur spolu s
- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy 1 748,51 eur od 21.01.2007 do 23.06.2010

- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy 1 498,51 eur od 24.06.2010 do 09.08.2010
- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy 1 248,51 eur od 10.08.2010 do 30.09.2010
- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy 1 048,51 eur od 01.10.2010 do 31.03.2011
- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy 848,51 eur od 01.04.2011 do 06.05.2011
- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy 748,51 eur od 07.05.2011 do 07.07.2011
- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy 698,51 eur od 08.07.2011 do 11.08.2011
- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy 598,51 eur od 12.08.2011 do 12.10.2011

- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy 498,51 eur od 13.10.2011 do 31.12.2012
- úrokom z omeškania vo výške 20,20 % ročne zo sumy398,51 eur od 01.01.2013 do zaplatenia

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2008
domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 52 675,70 Sk ( 1

748,51 eur) a úrok z omeškania vo výške 20,2% z istiny od 21.01.2007 do zaplatenia.

2. Svoj nárok odôvodnil právny predchodca žalobcu tým, že dňa 21.05.2003 na základe zmluvy o úvere
č. 0182029284 (ďalej len „zmluva o úvere“) poskytol žalovaným úver vo výške 90 000 Sk ( 2 987,45 eur).
Žalovaní sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1 940,- Sk (64.40 eur),
vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc mesiacom jún 2003, pričom posledná splátka mala byť uskutočnená
najneskôr v máji 2008. Úroková sadzba bola určená v súlade s ustanovením čl. I Základných podmienok

ačlánkuIVbod2akopohyblivá9,8%ročne,vprípadeomeškaniavovýškedvojnásobkuvýškyzákladnej
úrokovej sadzby. Žalovaní neplnili svoje záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy o úvere čím sa
dostali do omeškania podľa ustanovení bodu B 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, a preto ich
právny predchodca žalobcu vyzval na zaplatenie celého zostatku úveru, k čomu však nedošlo. K žalobeboli priložené listinné dôkazy: Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 21.05.2003, Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.10.2006 spolu s doručenkami pre žalovaných 1/ a 2/, Posledná výzva
na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.08.2005 spolu s doručenkami pre žalovaných 1/ a 2/, Transakcie

na úvere č. 0182029284.

3. Podaním doručeným súdu dňa 19.04.2010 právny predchodca žalobcu doplnil žalobu o ďalšiu
argumentáciu a listinné dôkazy. Uviedol, že k prvému omeškaniu žalovaných so splácaním došlo už pri
druhej splátke splatnej dňa 10.07.2003. Ich plnenia boli nepravidelné, opakovane sa mali dostávať do

omeškania. K omeškaniu, ktoré pretrvávalo do podania žaloby došlo na začiatku roka 2005. K úroku z
omeškania uviedol, že úroková sadza bola dohodnutá ako premenlivá, ku dňu uzatvorenia zmluvy vo
výške 9,8 % ročne. Počas trvania zmluvného vzťahu sa menila, pričom od 01.08.2006 bola konštantne
vo výške 10,10%. Od toho sa odvíjala aj úroková sadza z úrokov z omeškania, ktoré v zmysle zmluvy
o úvere sú ku dňu žaloby vo výške 20,20 % ročne. Na preukázanie svojich tvrdení priložil Výpis z úveru
žalovaných.

4. Uznesením č. k. 18Rob/533/2008-75 zo dňa 20.8.2012 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s., vstúpil žalobca, nakoľko bolo medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalobcu preukázanie postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere a
zároveň boli splnené zákonné podmienky na pripustenie zmeny účastníka sporu podľa vtedy platného

a účinné procesného právneho predpisu Občianskeho súdneho poriadku.

5. V prejednávanej veci súd vydal Platobný rozkaz č. k. 18Rob/533/2008-81 zo dňa 23.01.2013
voči ktorému podal žalovaný 2/ dňa 27.3.2013 odpor z dôvodu, že zmluva o úvere obsahuje rad
neprijateľných zmluvných podmienok (vrátane úrokov a poplatkov tvoriacich celkové náklady na úver),

ďalej z dôvodu, že istina bola preplatená, v čase postúpenia pohľadávky neexistoval pre postúpenie
dôvod. Zdôraznil, že z disciplíny uhrádzania splátok žalovanými „bolo vidieť znaky pravidelnosti“.
K odporu boli priložené listinné dôkazy: Úhrady splátok odporcami 12.10.2011 vo výške 100 eur,
m11.08.2011 vo výške 100 eur, 07.07.2011 vo výške 50 eur, 06.05.2011 vo výške 100 eur, 31.12.2012
vo výške 100 eur. V priebehu konania žalovaní argumentovali aj tým, že nespochybňujú zosplatnenie

celého úveru a ani právo žalobcu na úroky z omeškania po tomto zosplatnení, podľa ich názoru však
ide o občianskoprávny vzťah a pretože žalovaní žalobcovi uhradili už 3.690 eur, jediné čo možno v
tomto konaní žiadať sú úroky z omeškania. Ďalej namietali aj jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby,
obchodný režim zmluvy, dohodu o RPMN, zosplatnenie úveru, pripisovanie splátok na splácanie úrokov
a poplatkov namiesto istiny.

6. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.11.2015 vzal žalobca žalobu v časti uplatneného nároku
vo výške 650,- eur späť z dôvodu čiastočnej úhrady zo strany žalovanej 2/ v období od 31.03.2011
do 31.12.2012, s čím žalovaní súhlasili. Podaním doručeným súdu dňa 21.04.2016 z dôvodu, že aj po
čiastočnom späť vzatí zo dňa 25.11.2015 žalovaní nesúhlasili s výškou uplatňovaného nároku, žalobca

vykonal dopyt u svojho právneho predchodcu a zistil, že žalovaní realizovali u neho ešte tri úhrady dlhu
v celkovej výške 700 eur a to platbami zo dňa 23.06.2010 vo výške 250,- eur, zo dňa 09.08.2010 vo
výške 250,- eur a zo dňa 30.09.2010 vo výške 200 eur. Preto žalobca v časti zaplatenej istiny vo výške
700,- eur zobral späť a žiadal súd aby rozhodol, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 398,51 eur a 20,20 % ročný úrok z omeškania: zo sumy 1 748,51 eur od 21.01.2007 do

23.06.2010, zo sumy 1 498,51 eur od 24.06.2010 do 09.08.2010, zo sumy 1 248,51 eur od 10.08.2010
do 30.09.2010, zo sumy 1 048,51 eur od 01.10.2010 do 31.03.2011, zo sumy 848,51 eur od 01.04.2011
do 06.05.2011, zo sumy 748,51 eur od 07.05.2011 do 07.07.2011, zo sumy 698,51 eur od 08.07.2011
do 11.08.2011, zo sumy 598,51 eur od 12.08.2011do 12.10.2011, zo sumy 498,51 eur od 13.10.2011 do
31.12.2011 a zo sumy 398,51 eur od 01.01.2013 do zaplatenia.

7. Žalobca sa v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 3.10.2016 vyjadril k námietkam žalovaných
prednesených v konaní a na pojednávaní dňa 25.11.2015 a uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená
v čase keď OZ vôbec neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv, Slovenská republika nebola členom
EÚ a teda sa na ňu nemôže vzťahovať ani komunitárne právo. Na zmluvu o úvere sa nevzťahuje s

poukazom na jej čl. I vo vzťahu k § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch ani tento zákon.
K vytýkanému nesprávnemu započítavaniu úhrad uviedol, že žalovaných interpretácia nie je správna,
každá splátka žalovaných od uzavretia zmluvy o úvere až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
bola započítaná sčasti na istinu a sčasti na úroky a poplatky, pričom neexistuje žiaden právny predpis,ktorý by prikazoval veriteľovi splátky dlhu z úverovej zmluvy započítavať výlučne na istinu a až následne
na úroky a poplatky. Ku článku bod IV. zmluvy o úvere uviedol, že ku kapitalizácii dochádza výlučne len v
prípade, ak dlžníci porušia svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas. K čl. II bodu

6 úverovej zmluvy uviedol, že jej následkom nemusí byť len zvýšenie, ale aj zníženie úrokovej sadzby
pričom poukázal na to, že v prípade žalovaných došlo k zvýšeniu úrokov sadzby na základe čl. II bod.
2 zmluvy o úvere. Žalobca taktiež uviedol, že právny režim ObZ je u úverových zmlúv nevyhnutným a
pokiaľ sa jedná o poplatok z úveru, s poukazom na § 53 ods. 1 OZ uviedol, základné podmienky za
ktorých žalobca poskytol žalovaným úver boli vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne v čl. I úverovej

zmluvy. K tvrdeniu žalovaných že došlo k aplikácii č. IV bod 4 zmluvy o úvere žalobca uviedol, že táto
skutočnosť mu nie je známa. K námietke, že RPMN nemala byť dohodnutá ale ustanovená výpočtom
žalobca len uviedol, že slovo dohodli nie je v danom prípade dôvodné vykladať striktne len podľa jeho
jazykového významu, RPMN bola riadne stanovená v zmluve. K výške úrokov z omeškania uviedol,
že spôsob ich výpočtu bol jasne uvedený v základných ustanoveniach zmluvy o úvere, žalovaní boli
s textom zmluvy ktorý nie je nijak obšírny riadne oboznámení. K tvrdeniu žalovaných, podľa ktorého

bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v rozpore s dobrými mravmi len uviedol, že títo si neplnili svoje
povinnosti z úverovej zmluvy, pretože neuhrádzali splátky v dohodnutej výške a čase, a na zosplatnenie
mal podľa zmluvných podmienok právo.

8. Žalovaní na pojednávaní konanom dňa 18.9.2017 uviedli, že nespochybňujú zosplatnenie celého

úveru a ani právo žalobcu na úroky z omeškania po zosplatnení tohto úveru, podľa ich názoru však
ide o občianskoprávny vzťah. Žalobca naopak poukázal na § 407 ods. 3 ObZ a § 35 ods. 3
OZ v zmysle ktorých je nutné čiastočné plnenie považovať za uznanie celého dlhu. Žalovaní označili
argumentáciu v tomto smere za irelevantnú pretože žalovaní existenciu zmluvy o úvere žiadnym
spôsobom nespochybnili. K § 566 ods. 2 OZ, na ktorý vo vzťahu ku svojej predchádzajúcej argumentácii

poukázali žalovaní žalobca uviedol, že z posledného čiastočného späť vzatia návrhu založeného v
súdnomspisejezrejmé,žekzapočítaniuúhraddošloprávevzmysletohtoparagrafu,podľaObZžalobca
postupoval len v čase trvania zmluvného vzťahu.

9. Rozsudkom č. k. 5C/165/2013-226 zo dňa 11.12.2017 tunajší súd zaviazal žalovaných zaplatiť

žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 299,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 18,60 % p.
a.: zo sumy 1.649,54 eur od 21.1.2007 do 23.6.2010; zo sumy 1.399,54 eur od 24.6.2010 do 9.8.2010;
zo sumy 1.149,54 eur od 10.8.2010 do 30.9.2010; zo sumy 949,54 eur od 1.10.2010 do 31.3.2011; zo
sumy 749,54 eur od 1.4.2011 do 6.5.2011; zo sumy 649,54 eur od 7.5.2011 do 7.7.2011; zo sumy 599,54
eur od 8.7.2011 do 11.8.2011; zo sumy 499,54 eur od 12.8.2011 do 12.10.2011; zo sumy 399,54 eur od

13.10.2011 do 31.12.2012; zo sumy 299,54 eur od 1.1.2013 do zaplatenia. Súd ďalšími výrokmi zastavil
konanie v časti istiny 1.350 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 20,20 % zo sumy 250 eur od
23.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 250 eur od 9.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 200 eur od 30.9.2010 do
zaplatenia, zo sumy 200 eur od 31.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 6.5.2011 do zaplatenia, zo
sumy 50 eur od 7.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 11.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 100 eur

od 12.10.2011 do zaplatenia a zo sumy 100 eur od 31.12.2012 do zaplatenia, zamietol žalobu vo zvyšnej
časti a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 88,60%.

10. Voči tomuto rozsudku podali žalovaní v časti výroku I a IV odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Bratislave uznesením č. k. 10Co/36/2018-260 zo dňa 12.09.2018 tak, že rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Krajský súd v predmetnom uznesení
uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
ako aj Civilného sporového poriadku, nakoľko v rozpore s viazaným žalobným petitom modifikoval
žalobnú požiadavku. Ďalej odvolací súd poukázal na nepreskúmatelnosť napadnutých výrokov, keďže z
odôvodnenia vôbec nevyplýva na základe akej právnej skutočnosti priznal žalobcovi úrok z omeškania

od jednotlivých dátumov, pričom odôvodnenie omeškania žalovaných v napadnutom rozsudku úplne
absentuje.

11. Po opätovnom prejednaní veci súd rozsudkom č. k. 5C/165/2013-280 zo dňa 04.07.2019 zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 66,57 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 19,60 % p. a.: zo sumy 1.416,57 eur od 21.1.2007 do 23.6.2010; zo sumy 1.166,57 eur
od 24.6.2010 do 9.8.2010; zo sumy 916,57 eur od 10.8.2010 do 30.9.2010; zo sumy 716,57 eur od
1.10.2010 do 31.3.2011; zo sumy 516,57 eur od 1.4.2011 do 6.5.2011; zo sumy 416,57 eur od 7.5.2011
do 7.7.2011; zo sumy 366,57 eur od 8.7.2011 do 11.8.2011; zo sumy 266,57 eur od 12.8.2011 do12.10.2011; zo sumy 166,57 eur od 13.10.2011 do 31.12.2012; zo sumy 66,57 eur od 1.1.2013 do
zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 62%.

12. O odvolaní žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
10Co/115/2019-337 zo dňa 30.10.2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že nakoľko v odôvodnení
napadnutého rozsudku úplne absentuje úvaha, na základe ktorej dospel súd prvej inštancie k záveru,

že ku dňu rozhodovania napadnutým rozsudkom predstavuje dlh žalovaných iba sumu 66, 57 eur, je
prvoinštančný rozsudok opätovne nepreskúmateľný a nie je možné ho podrobiť odvolaciemu prieskumu.
Odvolací súd sa napriek tomu vyjadril k spornej otázke použitia prameňa práva na prejednávanú
vec, t. j., či na danú zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho
zákonníka, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu základným prameňom zmluvy o úvere je Obchodný
zákonník, keď Zmluva o splátkovom úvere je obchodno-právna zmluva, ktorej uzatvorením vzniká

medzi subjektmi vzťahu právny vzťah obligačného charakteru, a preto sa bez ohľadu na povahu
účastníkov zaraďuje medzi absolútne obchodné záväzkové vzťahy. Tiež uviedol, že vstupom Slovenskej
republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom
č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
pričom uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS zo dňa 05. 04. 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa museli dať do súladu s ustanovením § 53 a § 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu, ktorý uzavretú zmluvu dňa 21. 05. 2003

posudzoval v intenciách zákona o spotrebiteľských úveroch a napokon dospel aj k správnemu záveru
o povinnosti žalovaných spolu s istinou uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania a poplatky, na ktoré sa
platne uzavretou zmluvou zaviazali.

13. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Civilný sporový poriadok

( ďalej aj ako C. s. p.) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný porávnym názorom odvolacieho súdu.

14. S poukazom na záväzné právne názory odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec opätovne
prejednal, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Žalovaní a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 21.05.2003 zmluvu úvere, na základe ktorej
poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným splátkový úver vo výške 90 000 Sk (2 987,45 eur) a
žalovaní sa tento zaviazali splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 1 940 Sk (64,40 eur). Podľa čl. I
Zmluvy o úvere bola dohodnutá úroková sadza vo výške 9,80 % p. a. ( dohodnutá v zmysle čl. IV Zmluvy

o úvere ako premenlivá), poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, periodicita splátok
konečná splatnosť úveru a aj úrok z omeškania stanovený ako dvojnásobok úrokovej sadzby. Uvedené
mal súd za preukázané zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0182029284, ktorú právny predchodca žalobcu
priložil k žalobe zo dňa 24.01.2008, pričom tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

16. Dňa 13.10.2006 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu
porušenia zmluvnej povinnosti splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom
zosplatnenie úveru s výškou záväzku 59 694,30 Sk ( 1 981,49 eur) bolo žalovaným oznámené a
doručené. Uvedené súd považoval za preukázané z Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 24.10.2006, ktoré predložil právny predchodca žalobcu k podanej žalobe, pričom bolo preukázané

aj doručenie týchto listín žalovaným 1/ a 2/ dňa 26.10.2006. Zosplatnenie úveru nebolo medzi stranami
spornou skutočnosťou.

17. Dňa 20.01.2007 došlo k úhrade sumy 10 000 Sk ( 331,94 eur) zo strany žalovaných v prospech
právneho predchodcu žalobcu, čo tento preukázal výpisom transakcií na úvere č. 0182029284 - listinný

dôkaz priložený k podanej žalobe. Uvedené nebolo v konaní spornou skutočnosťou.

18. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 postúpil právny predchodca žalobcu
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu na žalobcu, čo bolo preukázané Potvrdením ozmluvnomsťahu,akoprílohač.3kZmluveopostúpenípohľadávokč.1394/2010/CEzodňa15.12.2010,
ktoré bolo predložené žalobcom v podaní zo dňa 26.01.2011.

19. Po začatí konania došlo zo strany žalovaných k čiastkovým úhradám dlhu a to: dňa 30.09.2010 vo
výške 200 eur, dňa 09.08.2010 vo výške 250 eur, dňa 23.06.2010 vo výške 250 eur, dňa 31.03.2011
vo výške 200 eur, dňa 06.05.2011 vo výške 100 eur, dňa 07.07.2011 vo výške 50 eur, dňa 11.08.2011
vo výške 100 eur, dňa 12.10.2011 vo výške 100 eur a dňa 31.12.2012 vo výške 100 eur. Uvedené
skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Niektoré z platieb boli preukázané aj listinnými dôkazmi, ktoré

žalovaní predložili spolu s odporom zo dňa 27.03.2013. Po podaní žaloby tak uhradili žalovaní sumu
v celkovej výške 1 350 eur.

20. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len „ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy

o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku
(§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase
(§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom
účte (§ 716).

21. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti

a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej aj ako „ zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

25. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis (odkaz na § 524 OZ). Ak dôjde
k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu (odkaz na
§ 524 OZ).

27. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase postúpenia

pohľadávky (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

29. V predmetnom spore medzi stranami nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu a žalovaní
uzavreli dňa 21.05.2003 Zmluvu o úvere č. 0182029284, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý
úver vo výške 90 000 eur. Túto zmluvu súd vyhodnotil v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ ako absolútny
obchod, pričom ju posudzoval v intenciách zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože strany spĺňajú

definíciu spotrebiteľa a veriteľa tak ako predpokladá § 3 tohto zákona. Tento právny názor je podporený
v záveroch odvolacieho súdu v uznesení č. 10Co/115/2019-337 zo dňa 30.10.2020, ktorý v bodoch
14. a 16. predmetného uznesenia uviedol: „ ..aj podľa názoru odvolacieho súdu základným prameňom
zmluvy o úvere je obchodný zákonník, keď Zmluva o splátkovom úvere je obchodno-právna zmluva,ktorej uzatvorením vzniká medzi subjektmi vzťahu právny vzťah obligačného charakteru, a preto sa
bez ohľadu na povahu účastníkov zaraďuje medzi absolútne obchodné záväzkové vzťahy...V zmysle
ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52uzavreté predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa museli dať do súladu s ustanovením § 53 a § 54 tohto
zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu,
ktorý uzavretú zmluvu dňa 21. 05. 2003 posudzoval v intenciách zákona o spotrebiteľských úveroch
a napokon dospel aj k správnemu záveru o povinnosti žalovaných spolu s istinou uhradiť žalobcovi aj

úroky z omeškania a poplatky, na ktoré sa platne uzavretou zmluvou zaviazali.“

30. Súd teda skúmal, či zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch.Najskôrskúmal,čižalovaníúverskutočnečerpali(§4ods.4písm.a)zákonaospotrebiteľských
úveroch). V danom prípade je nepochybné nielen to, že žalovaní poskytnutý úver čerpali, ale ho až
do 31.12.2012 nepravidelne splácali. Ďalej súd konštatuje, že predmetná zmluva je dostatočne jasná a

zrozumiteľná, nevyvolávajúca pochybnosti minimálne v otázke výšky úveru, úrokovej sadzby, poplatkov,
výšky splátok, úrokov z omeškania, splatnosti a ďalších náležitostí upravených v čl. I zmluvy o úvere a
článkoch nasledujúcich. Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalovaných, podľa ktorých je „istina
preplatená“ pretože v zmluve boli dohodnuté aj poplatky a úrok, ktoré boli povinní v zmysle zmluvných
dojednaní zaplatiť, okrem toho zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a je teda prirodzené, že pri

poskytnutí úveru dlžník okrem samotného úveru zaplatí i odplatu (a ako správne uviedol žalobca, takéto
poplatkybolibankyvčaseuzavretiazmluvyoúvereoprávnenéúčtovať,atoivzmyslezákonaobankách
i zákona o spotrebiteľských úveroch, zmena zákona o bankách vo vymedzenom zmysle v § 37 nastala
s účinnosťou od 10.6.2013).

31. Z transakcií na úvere č. 0182029284 a Výpisu z úveru žalovaných mal súd jednoznačne preukázané,
že žalovaní neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere splácať úver riadne a včas. Procesná
argumentácia žalovaných, podľa ktorej z uhrádzania splátok je „vidieť znaky pravidelnosti“ nie je
spôsobilá spochybniť právo na zosplatnenie zostatku úveru ku dňu 13.10.2006, ktoré bolo žalovaným
oznámené podaním právneho predchodcu žalobcu doručené im dňa 13.11.2006. Napokon žalovaní

počas konania nárok na zosplatnenie úveru ako ani nárok na úroky z omeškania po zosplatnení
nenamietali.

32. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala výška záväzku žalovaných sumu
59 694,30 Sk ( 1 981,49 eur) s príslušenstvom. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní

realizovali v prospech právneho predchodcu žalobcu dňa 20.01.2007 ( vyplýva z transakcií o úvere -
č. l. 9 ) úhradu vo výške 10 000 Sk ( 331,94 eur). V podanej žalobe si právny predchodca žalobcu uplatnil
voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 52 675,70 Sk ( 1 748,51 eur) spolu s úrokom z omeškania
20,2% ročne z tejto sumy. Nakoľko v priebehu konania zo strany žalovaných došlo k ďalším úhradám v
prospech právneho predchodcu žalobcu, žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia 1 350 eur späť, pričom

v tejto súvislosti upravil žalobný návrh v podaní zo dňa 09.10.2017 ( č. l. 230). Konanie bolo v tejto
časti istiny a prislúchajúcich úrokov z omeškania právoplatne zastavené rozsudkom tunajšieho súdu č.
k. 5C/165/2013-236 dňa 28.12.2017.

33. Čo sa týka zvyšného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 398,51 eur, ktorý ostal predmetom tohto

konania súd uvádza, že nárok na zaplatenie tejto sumy súd odvodil z listinných dôkazov: 1. Zmluva o
úvere - čl. I, podľa ktorej boli žalovaní povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť v pravidelných
mesačných splátkach k 10. dňu v mesiaci sumu 1 940 Sk. Okrem toho boli povinný zaplatiť poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru splatný pri podpise zmluvy ( čo sa aj stalo- vyplýva to z
transakcií o úvere č. l. 9, ktorá suma nebola splátkou istiny ani úrokov z úveru). Okrem toho boli žalovaní

povinní platiť štvrťročne poplatok za správu úveru vo výške 100 Sk. Napokon boli povinní platiť úrok vo
výške 9,80% p. a., ktorý bol podľa čl. IV bod 2 Zmluvy o úvere dohodnutý ako pohyblivý. Súd vzhľadom
k uvedenému dospel k záveru, že výška zostatku úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
a následne žalovaná suma 52 675,70, s poukazom na to, že žalovaní v deň vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti a následne ešte dňa 20.01.2007 uskutočnili úhradu za úver, a poukazom na čl. II bod 4. Zmluvy

o úvere boli oprávnené. Počas konania boli zo strany žalovaných uskutočnené ďalšie úhrady konkrétne :
dňa 23.6.2010 suma 250 eur, dňa 9.8.2010 suma 250 eur, dňa 30.9.2010 suma 200 eur, dňa 31.3.2011
suma 200 eur, dňa 6.5.2011 suma 100 eur, dňa 7.7.2011 suma 50 eur, dňa 11.8.2011 suma 100 eur,dňa 12.10.2011 suma 100 eur a dňa 31.12.2012 suma 100 eur - v celkovej výške 1 350 eur. Vzhľadom
k uvedenému bolo podľa názoru súdu preukázané, že nezaplatená istina predstavuje sumu 331,94 eur.

34. Predmetom tohto sporu uplatneného právnym predchodcom žalobcu a následne aj žalobcom boli
uplatnené úroky z omeškania vo výške 20,2 % ročne. Podľa čl. I zmluvy o úvere úrok z omeškania je vo
výške dvojnásobku úrokovej sadzby. Podľa čl. IV bod 2 zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený meniť výšku
úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach tejto zmluvy. Úroková sadzba dohodnutá podľa
zmluvy ako premenlivá sa tak počas trvania zmluvného vzťahu menila a to v súlade s § 4 ods. 5 zákona

o spotrebiteľských úveroch ako aj § 369 ods. 1 ObZ. Z výpisu z úveru ( č. l. 38) je zrejmý vývoj úrokovej
sadzby, ktorá v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola výšky 10,10%. Nakoľko podľa zmluvy
o úvere bola výška úroku z omeškania platne dohodnutá ako dvojnásobok úrokovej sadzby súd priznal
žalobcovinároknaúrokyzomeškaniavovýške20,20%ročne.Súdlenpodotýka,ževzmyslecitovaných
prechodných ustanovení ObZ nemožno aplikovať terajšiu právnu úpravu, ktorá aj v obchodnoprávnych
vzťahoch limituje výšku úrokov z omeškania, pokiaľ sa jedná o spotrebiteľa. Zmluvne dohodnuté úroky

pred prvým februárom 2013 nemožno limitovať vládnym nariadením, do úvahy prichádza len rozpor s
dobrými mravmi/zásadami poctivého obchodného styku, ktorý súd nezistil.

35. Nakoľko považoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 1 748,51 eur v čase podania žaloby
za preukázaný, rovnako tak skutočnosť, že žalovaní sa s plnení povinností vyplývajúcich im zo zmluvy

o úvere dostali do omeškania spolu so súdom vyššie preukázaným oprávnením na 20,20% ročný
úrok z omeškania a poukazom na čiastkové plnenia po podaní žaloby, zaviazal súd žalovaných okrem
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 398,51 eur aj na povinnosť zaplatiť žalobcovi 20,20% ročný úrok z
omeškania zo : - sumy 1748,51 eur od 21.01.2007 ( nakoľko dňa 20.01.2007 bola uhradená ostatná
splátka ) do 23.06.2010 ( kedy bola uhradená žalovanými suma 250 eur) a potom zo

- sumy 1 498,51 eur od 24.06.2010 ( deň po úhrade ostatnej splátky) do 09.08.2010 ( kedy bola
žalovanými uhradená ďalšia suma 250 eur) a potom zo
- sumy 1 248,51 eur od 10.09.2010 ( deň po úhrade ostatnej splátky) do 30.09.2010 ( kedy bola
žalovanými uhradená ďalšia suma 200 eur) a potom zo
- sumy 1 048,51 eur od 01.10.2010 ( deň po úhrade ostatnej splátky) do 31.03.2011 ( kedy bola

žalovanými uhradená ďalšia suma 200 eur) a potom zo
- sumy 848,51 eur od 01.04.2011 ( deň po úhrade ostatnej splátky) do 06.05.2011 ( kedy bola žalovanými
uhradená ďalšia suma 100 eur) a potom zo
- sumy 748,51 eur od 07.05.2011 ( deň po úhrade ostatnej splátky) do 07.07.2011 ( kedy bola žalovanými
uhradená ďalšia suma 50 eur) a potom zo

- sumy 698,51 eur od 08.07.2011 ( deň po úhrade ostatnej splátky) do 11.08.2011 ( kedy bola žalovanými
uhradená ďalšia suma 100 eur) a potom zo
- sumy 598,51 eur od 12.08.2011 ( deň po úhrade ostatnej splátky) do 12.10.2011 ( kedy bola žalovanými
uhradená ďalšia suma 100 eur) a potom zo
- sumy 498,51 eur od 13.10.2011 ( deň po úhrade ostatnej splátky) do 13.12.2012 ( kedy bola žalovanými

uhradená posledná suma 100 eur) a potom zo
- sumy 398,51 eur od 01.01.2013 ( deň po úhrade poslednej splátky) do zaplatenia.

36. Súd vo vzťahu k námietke žalovaných, podľa ktorej pôvodný žalobca nemal dôvod postupovať
pohľadávku na žalobcu uvádza, že „bezdôvodné“ postúpenie pohľadávky zákon o spotrebiteľských

úveroch nevylučuje (s odkazom na OZ i bez súhlasu spotrebiteľa) a z tohto dôvodu súd túto
vyhodnotil ako irelevantnú. Okrem toho, ak by sa aj postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy
malo posudzovať podľa aktuálnych ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v OZ, žalovaní žiadnym
spôsobom nepreukázali a ani podľa názoru súdu nie je dôvod sa domnievať, že by boli týmto postúpením
akýmkoľvek spôsobom negatívne dotknutí. Taktiež súd podotýka, že argumentácia vo vzťahu k otázke či

má žalobca právo v zmysle zákona o bankách spravovať žalovanú pohľadávku nie je právne relevantná,
pretože na žalobcu bola pohľadávka zo zmluvy o úvere len postúpená i s príslušenstvom (§ 524 OZ) a
tento nevykonáva bankovú činnosť v zmysle zákona. Taktiež súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku
žalovaných, podľa ktorej bolo zosplatnenie úveru v rozpore s dobrými mravmi (pričom neskôr v priebehu
konania zosplatnenie uznali) - za predpokladu, že žalovaní nesplácali svoje záväzky riadne a včas (ako

sami potvrdili), je mimoriadne zosplatnenie bežným zmluvným (obchodným) dojednaním, dokonca i
aktuálny § 53 ods. 9 OZ umožňuje takýto postup veriteľa.37. Záverom súd uvádza, že nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu prednesenom na pojednávaní,
konanom dňa 10.09.2021, aby sú rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaných, nakoľko
neboli splnené podmienky podľa C. s. p., resp. s poukazom na § 299 C s. p. takéto rozhodnutie nebolo

možné.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256
ods. 1 C. s. p.. Súd pri posudzovaní nároku bral do úvahy úspech vo veci ako aj procesné zavinenie
zastavenie konania, ktoré nastalo v dôsledku čiastočného späť vzatia žaloby. Zastavenie konania podľa

názoru súdu procesne zavinili žalovaní, ktorí svoj záväzok neplnili riadne a včas a ani po mimoriadnom
zosplatnení žaloby na niekoľko výziev právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie zostatku úveru s
príslušenstvom nereagovali, resp. uhradili len malú časť. V čase podania žaloby bol teda nárok vtedy
právneho predchodcu žalobcu oprávnený a dôvod pre ktorý žalobca počas konania vzal žalobu v časti
istiny vo výške 1 350 eur späť bolo z dôvodu občasného uhrádzania splátok na už zosplatnený úver.
V časti nároku, ktorý zostal predmetom koania po čiastočnom späť vzatí mal žalobca plný úspech, súd

žalobe vyhovel a preto mu priznál aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že strana nesplní dobrovoľne svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, rozhodnutie je
exekučným titulom, na základe ktorého možno na návrh oprávneného vykonať exekúciu podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.