Uznesenie – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 29, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 12T/6/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9521100129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2021:9521100129.1

Uznesenie
Samosudca Špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka v trestnej veci obvinených N.
Z. a O. Z. o preskúmaní obžaloby v Banskej Bystrici dňa 30.12.2021 takto

r o z h o d o l :

Súd v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmieta obžalobu podanú prokurátorom Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 168/2017/1000 zo
dňa 05.05.2021 na obvinených:
- M.. N. Z., nar. XX.XX.XXXX v G. Y., trvalý pobyt: T. A.. X
- O. Z., nar. XX.XX.XXXX v G. Y., trvalý pobyt: T. A.. X
a vracia vec prokurátorovi.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal na Špecializovanom trestnom súde dňa
05.05.2021 obžalobu voči obvineným (č.l. 2092) pre dva skutky, v zmysle ktorých:
1. dňa 27.08.2013 uzatvorila obec Čierne Pole, v zastúpení starostom obce, obv. O. Z. s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Michalovcich Dohodu č. 28/§50j/NS 2013 o poskytnutí príspevku na podporu
rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j zák. č. 5/2004 Z.z., predmetom ktorej bola
úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytnutí príspevku na podporu rozvoja miestnej a
regionálnej zamestnanosti podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z.z., v zmysle ktorej sa obec Čierne Pole
zaviazala prijať osem znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b), d) zák. č.
5/2004 Z.z. najmenej na tri mesiace alebo znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods.
1 písm. c) do pracovného pomeru na dobu určitú a v zmysle ktorej sa úrad práce zaviazal poskytovať
zamestnávateľovi mesačne príspevok na jedno vytvorené pracovné miesto najviac po dohodnutú dobu
vo výške 80% z celkovej ceny práce zamestnanca prijatého do pracovného pomeru podľa čl. II bod 1.
Dohody č. 28/§50j/NS 2013, pričom poskytnutý príspevok na základe tejto dohody sa skladá z príspevku
zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a príspevku Európskeho sociálneho fondu so vzájomným
pomerom 15% : 85% a predpokladaná celková cena práce na jedného zamestnanca na mesiac bola
792,14 €, následne obv. O. Z. predložil na úrad práce žiadosti o úhradu platby, a to:
- dňa 21.10.2013 žiadosť o úhradu platby č. 1 za mesiac 09/2013
- dňa 21.11.2013 žiadosť o úhradu platby č. 2 za mesiac 10/2013
- dňa 19.12.2013 žiadosť o úhradu platby č. 3 za mesiac 11/2013
- dňa 20.01.2014 žiadosť o úhradu platby č. 4 za mesiac 12/2013
- dňa 24.02.2014 žiadosť o úhradu platby č. 5 za mesiac 01/2014
- dňa 17.03.2014 žiadosť o úhradu platby č. 6 za mesiac 02/2014
- dňa 16.04.2014 žiadosť o úhradu platby č. 7 za mesiac 03/2014
- dňa 16.05.2014 žiadosť o úhradu platby č. 8 za mesiac 04/2014
- dňa 16.06.2014 žiadosť o úhradu platby č. 9 za mesiac 05/2014,

súčasťou ktorých boli aj doklady preukazujúce náklady na mzdy zamestnancov zamestnaných v obci
Čierne Pole v súvislosti s Dohodou č. 28/§50j/NS 2013 a výplatné listiny obce Čierne Pole za obdobie

10/2013 až 5/2014, výplatné pásky a výdavkové pokladničné doklady obce Čierne Pole o. i. aj na meno
O. W., O. G., D. O. a T. S. za obdobie 09/2013 až 5/2014, na základe ktorých úrad práce poukázal na
účet obce Čierne Pole č. XXXXXXXXXX/XXXX úhrady, a to:
- dňa 18.11.2013 úhrada za mesiac 09/2013 v sume 5.069,68 €
- dňa 13.12.2013 úhrada za mesiac 10/2013 v sume 5.069,68 €
- dňa 14.01.2014 úhrada za mesiac 11/2013 v sume 5.069,68 €
- dňa 27.02.2014 úhrada za mesiac 12/2013 v sume 5.069,68 €
- dňa 20.03.2014 úhrada za mesiac 01/2014 v sume 5.069,68 €
- dňa 10.04.2014 úhrada za mesiac 05/2014 v sume 5.069,68 €
- dňa 13.05.2014 úhrada za mesiac 03/2014 v sume 5.069,68 €
- dňa 12.06.2014 úhrada za mesiac 04/2014 v sume 5.069,68 €
- dňa 23.07.2014 úhrada za mesiac 05/2014 v sume 5.069,68 €,
aj keď v skutočnosti pracovnú zmluvu datovanú k 01.09.2013 s obcou Čierne Pole D. O. nepodpísala
ani nevykonávala prácu podľa tejto pracovnej zmluvy, ale namiesto nej pracovala G. A. s vedomím obv.
O. Z. a obv. M.. N. Z., ďalej O. W., O. G., D. O. a T. S. nepodpísali výdavkové pokladničné doklady
vystavené obcou Čierne Pole na ich meno za obdobia 09/2013 až 05/2014 ako potvrdenie výplaty mzdy
v hotovosti a ani mzdu, ktorú im vyplácal prevažne obv. M.. N. Z. s vedomím, že mzda je refundovaná
z prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu, nedostávali vo výške uvedenej vo výdavkových pokladničných
dokladoch, ale O. W. a O. G. vo výške 280,- €, T. S. vo výške 290,- € a v mene D. O. G. A. vo výške 290 až
300,- €, hoci podľa výplatných pások a výdavkových pokladničných dokladov predložených k jednotlivým
žiadostiam o úhradu platby mali O. W., O. G., D. O., T. S. poberať v období 09/2013 až 12/2013 čistú
mzdu vo výške 470,92 €, v období 01/2014 až 05/2014 mali O. W., O. G., D. O. poberať čistú mzdu vo
výške 471,99 €, T. S. mal za 01/2014, 02/2014 a 04/2014 poberať čistú mzdu vo výške 471,99 €, za
03/2014 vo výške 524,80 € a za 05/2014 mal T. S. poberať čistú mzdu vo výške 502,12 €, pričom mzdu
im krátil obv. M.. N. Z., o čom sa dodatočne v presne nezistený deň v období od októbra 2013 do júna
2014 dozvedel aj starosta obce, obv. O. Z., čím spoločne úmyselne vylákali od úradu práce príspevok
na mzdové náklady zamestnancov obce O. W., O. G., D. O. a T. S. za obdobie 09/2013 až 05/2014 v
celkovej sume 22.813,56 €, čo predstavuje 80% mzdových nákladov na uvedených zamestnancov za
uvedené obdobie 09/2013 až 5/2014 a konali tak v rozpore čl. II bodmi 3. a 16. Dohody č. 28/§50j/NS
2013 a v rozpore s § 19 ods. 1, ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. a), n) zák. č. 523/2004 Z.z. a spoločným
konaním spôsobili Úradu práce Michalovce škodu vo výške 22.813,56 €, z čoho čiastka 19.391,53 €
predstavuje prostriedky ESF a čiastka 3.422,03 € predstavuje prostriedky ŠR SR
2. obv. M.. N. Z. ako starosta obce Čierne Pole v úmysle neoprávnene vylákať nenávratný finančný
príspevok od Implementačnej agentúry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na základe
Zmluvy o spolupráci č. D. uzatvorenej dňa 21.01.2016 medzi obcou Čierne Pole ako poskytovateľom
opatrovateľskej služby a IA MPSVR SR, predmetom ktorej je úprava zmluvných podmienok, práv a
povinností medzi IA MPSVR SR a poskytovateľom opatrovateľskej služby pri implementácii národného
programu „Podpora opatrovateľskej služby“ financovaného z prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu,
predložil v mesačnej periodicite na IA MPSVR SR v období od 14.03.2016 minimálne do 24.07.2017
celkovo 17 ks čestných vyhlásení poskytovateľa opatrovateľskej služby na poskytnutie nenávratného
finančného príspevku, v ktorých deklaroval, že desať opatrovateľov zamestnaných obcou Čierne Pole
odpracovalo konkrétny počet hodín v danom mesiaci, na základe ktorých IA MPSVR poukázala na účet
obce č. Z. za každého opatrovateľa

zamestnaného v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas nenávratný finančný
príspevok vo výške 507,- €, pričom v predmetných čestných vyhláseniach
- za február 2016 až apríl 2017 nepravdivo deklaroval, že výkon opatrovateľskej služby bol realizovaný
riadne v deklarovanom rozsahu opatrovateľom T. S.
- za november 2016 až marec 2017 nepravdivo deklaroval, že výkon opatrovateľskej služby bol
realizovaný riadne v deklarovanom rozsahu opatrovateľkou L. T.,
aj keď T. S. nevykonával prácu opatrovateľa v deklarovanom rozsahu, ale len v rozsahu od 1,5 hodín do
5 hodín a počas zvyšku pracovnej doby vykonával iné práce podľa pokynov starostu obce obv. M.. N.
Z. a L. T. vôbec nevykonávala činnosť opatrovateľky, ale vykonávala iné práce, ktoré jej zadal obv. M..
N. Z. ako starosta obce, čo bolo v rozpore s čl. 3 bodom 3.1. zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorého sa
obec zaviazala dodržiavať ustanovenia zmluvy o spolupráci tak, aby bol výkon opatrovateľskej služby
realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami určenými v Príručke pre spolupracujúce subjekty
a postupovať pri realizácii opatrovateľskej služby s odbornou starostlivosťou a obv. M.. N. Z. konal aj
v rozpore s § 19 ods. 1, ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. a), n) zákona č. 523/2004 Z.z., čím spôsobil

Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny ako poskytovateľovi príspevku škodu najmenej vo výške
11.154,- € pozostávajúcu z prostriedkov ESF vo výške 9.480,90 € (85 %) a z prostriedkov štátneho
rozpočtu najmenej vo výške 1.673,10 € (15 %).

Takéto ich konanie navrhol prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikovať:
- v bode 1. ako pokračovací prečin „Poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev“
podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom „Subvenčný
podvod“ podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa 20 Tr. zák. (vo
vzťahu k obidvom obvineným)
- v bode 2. ako pokračovací prečin „Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie“ podľa § 261
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom „Subvenčný podvod“
podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. (vo vzťahu k obv. M.. N. Z.)

V zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a pre zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej 12 rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne
a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
Samosudca po pridelení veci preskúmal podanú obžalobu (vrátane vyšetrovacieho spisu o rozsahu
7 zväzkov), pričom zo zhromaždeného spisového materiálu zistil existenciu dôvodov na odmietnutie
obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi, vzhľadom na závažné procesné chyby, v dôsledku ktorých bolo
o. i. porušené aj právo obvinených na ich riadnu obhajobu.
Súd pri vyslovení tohto záveru vychádzal z nasledovných skutočností a právnych úvah:
Absentujúce rozhodnutie prokurátora o žiadosti obvineného podľa § 210 Tr. por.
V predmetnej trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie „vo veci“ v júni 2017 (č.l. 12). Na základe
výsledkov vyšetrovania bolo v júli 2018 obidvom obvineným vznesené obvinenie (č.l. 30), pričom
vyšetrovanie ďalej pokračovalo. V máji 2020 vyšetrovateľ NAKA už považoval vyšetrovanie za skončené
a nariadil termín záverečného preštudovania spisu na deň 26.05.2020, resp. na deň 27.05.2020.

V deň preštudovania spisu obvinený M.. N. Z. vyšetrovateľovi oznámil, že podal žiadosť o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa podľa § 210 Tr. por. a namietal, že kým prokurátor o tejto žiadosti nerozhodne,
nemožno vyšetrovanie ukončiť (č.l. 2077, 2079).
Vyšetrovateľ neakceptoval výhrady obvineného k ukončeniu vyšetrovania a dňa 11.06.2020 navrhol
prokurátorovi podať vo veci obžalobu (č.l. 2088). Prokurátor o žiadosti obvineného podľa § 210 Tr. por.,
ktorá bola podaná v máji 2020, nerozhodol, ale namiesto toho asi po roku (05.05.2021) podal obžalobu.
Isteže, žiadosť podaná v zmysle ust. § 210 Tr. por. sama osebe nemá odkladný účinok a nemožno ju teda
využívať (zneužívať) na tzv. obštrukčné účely s cieľom účelovo oddialiť koniec vyšetrovania, ako sa toho
domáhal obv. M.. N. Z. vedno so svojím obhajcom pri preštudovaní spisu. Obvinený by však najneskôr
do podania obžaloby (alebo súbežne s ňou) mal vedieť ako (a či vôbec) sa prokurátor vysporiadal s
podanou žiadosťou obvineného a s tam uvádzanými jednotlivými námietkami obvineného.
V danom prípade však prokurátor takto podanú žiadosť nijako nepreskúmal (č.l. 2154), a teda ani
obvineného neupovedomil o výsledku preskúmania (§ 210 posledná veta Tr. por.).
Vzhľadom na nižšie uvádzané nedostatky podanej obžaloby nemožno pritom ani v jej odôvodnení nájsť
odpoveď na námietky uvádzané v tejto (opomenutej) žiadosti obvineného. Z pohľadu porušenia práv
obvineného je bezpredmetnou otázka, čím bola spôsobená nečinnosť prokurátora, t. j. kedy (a či vôbec)
vyšetrovateľ predložil prokurátorovi túto žiadosť obvineného.
Absentujúce obligatórne náležitosti obžaloby - odôvodnenie
Podaná obžaloba Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR nespĺňa základné (obligatórne) náležitosti v
zmysle ustanovenia § 235 Tr. por.
V zmysle § 235 písm. d) Tr. por. má obžaloba obsahovať o.i. aj odôvodnenie obžalobného návrhu, ak
sa vo veci konalo vyšetrovanie. V odôvodnení je pritom prokurátor povinný:
- opísať skutkový dej
- uviesť dôkazy, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby
- opísať obhajobu obvineného
- uviesť stanovisko prokurátora k obhajobe obvineného
- opísať právne úvahy, ktorými sa prokurátor (nie vyšetrovateľ) spravoval.
V danom prípade podaná obžaloba síce obsahuje kvantitatívne rozsiahle odôvodnenie, avšak jeho
obsah nespĺňa vyššie uvedené zákonné náležitosti. Rozhodujúcu časť odôvodnenia obžaloby (po str.
32) tvorí len doslovný prepis odôvodnenia tak, ako ho naformuloval ešte vyšetrovateľ v svojom uznesení

o vznesení obvinenia z roku 2018 (č.l. 30). Nejde teda o žiaden „nový“ výsledok tvorivej činnosti
prokurátora, ale ide o pôvodnú argumentáciu vyšetrovateľa, bez riadneho (žiadneho) zohľadnenia
výsledkov vyšetrovania, ktoré po vznesení obvinenia prebiehalo cca dva roky. Dôkazy, ktoré boli
zabezpečené po vznesení obvinenia (vrátane výpovedí ďalších osôb), nie sú v odôvodnení obžaloby
prakticky vôbec spomenuté.
Nemožno sa potom čudovať, že v dôsledku takého prístupu sa v odôvodnení obžaloby objavilo aj
takéto vyjadrenie prokurátora: „... preto som rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia“ (str. 24 obžaloby), ktoré bolo zrejme v rámci tvorby vlastných právnych úvah (§ 235 písm. d)
Tr. por.) tiež prekopírované z uznesenia o vznesení obvinenia (str. 18 uznesenia).

Takto bolo z uznesenia o vznesení obvinenia (od vyšetrovateľa) prevzaté do obžaloby aj doslovné
znenie celej skutkovej vety bez toho, aby boli zohľadnené odlišnosti (najmä rozsah činu) vyplynuvšie z
vyšetrovania tejto trestnej veci, ktoré trvalo od mája 2017.
Prokurátorom navrhovaná právna kvalifikácia nijako nezohľadňuje a nezmieňuje zmeny právnej úpravy
ust. § 261 Trestného zákona, ku ktorým medzičasom došlo oproti legislatívnemu stavu, za ktorého malo
k spáchaniu skutkov dôjsť (novelizácie č. 91/2016 Z.z., č. 214/2019 Z.z.).
Osobitne je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že napriek preukázateľnej obhajobnej aktivite
obvinených, resp. ich obhajcov v priebehu vyšetrovania (č.l. 48-54, 56-59, 64-79, 90-93, 626-628,
828-831, 2047, 2049-2050, 2080-2081), sa prokurátor v odôvodnení obžaloby o existencii týchto
obhajobných argumentov ani len slovom nezmienil, a teda k nim v obžalobe ani nezaujal žiadne
stanovisko. Písomné podania a obhajobné argumentácie obhajcov obvinených teda zostali úplne
opomenuté.
Rovnako absentujúci je aj riadny opis vlastných právnych úvah, ktorými sa prokurátor pred podaním
obžaloby riadil. Na 34. strane obžaloby je použitá len všeobecná formulácia v znení: „Vyhodnotením
dôkazov jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. som dospel k záveru, že obvinení spáchali
skutky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby.“ (č.l. 2108). Takáto nekonkrétna formulácia
„právnych úvah“ vonkoncom nemôže naplniť požiadavku na riadne odôvodnenie obžaloby podľa jeho
obligatórnych (zákonom určených) náležitostí.
Prokurátor takýmto postupom ponecháva obvinených v obhajobnej neistote, a tak im zásadným
spôsobom sťažuje efektívnu prípravu a postup v ich obhajobe, t. j. v riadnom výkone jedného zo
základných práv obvineného (§ 34, § 44 Tr. por.).
Súd rešpektuje procesné postavenie prokurátora, vrátane jeho výlučnej kompetencie pri rozhodovaní, či
podá obžalobu po skončení prípravného konania, nad ktorým vykonával dozor. Prokurátor tým realizuje
naplnenie jednej zo základných zásad trestného konania (§ 2 ods. 15 Tr. por.).
Súd teda týmto nehodnotí argumentačnú správnosť vyjadrení prokurátora v obžalobe, akurát konštatuje
úplnú absenciu takých vyjadrení, a tým aj absenciu podstatných náležitostí podanej obžaloby (opis
obhajoby, stanovisko prokurátora k nej, právne úvahy prokurátora).
Isteže, stanovisko prokurátora k obhajobe obvinených nemusí byť v odôvodnení obžaloby vyjadrené v
takých parametroch, ako je tomu pri odsudzujúcom rozsudku. Postačí, keď prokurátor aspoň rámcovo
uvedie, prečo nepovažuje obhajobu obvinených za skutkovo alebo právne dôvodnú (uzn. NS SR sp.
zn. 2Tost/35/2015). Obžaloba však nemôže byť len konštatačným sumárom vyšetrovacieho spisu a
prerozprávaním toho, čo je jeho obsahom (rozh. ŠTS sp. zn. BB-3T/46/2014).
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na niektoré komentáre k výkladu ustanovenia § 235 písm. d) Tr. por.,
resp. obdobného ustanovenia § 177 písm. d) zák. č. 141/1961 Zb.:
- opísanie skutkového deja má byť bez rozporov a musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu, aj
s uvedením motívu konania obvineného. Uvedú sa v ňom dôkazy, o ktoré sa odôvodnenie opiera a ich
vyhodnotenie, či už svedčia v neprospech obvineného alebo v jeho prospech. Pokiaľ ide o obhajobu
obvineného, prokurátor musí uviesť, čím túto obhajobu vyvracia a prečo ju považuje za irelevantnú (O...
a kol.: „Komentár k Trestnému poriadku“; Iura Edition 2006; s. 612)

- v odôvodnení obžaloby prokurátor podrobne rozvedie skutok, identifikuje príčiny, ktoré k nemu videli
a podmienky, v ktorých sa príčiny rozvíjali, uvedie detaily, ktoré nie sú súčasťou skutkovej vety. Potom
nasleduje narácia dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v
skutkovej vete a že ho spáchal obvinený. Prokurátor vyhodnocuje dôkazy svedčiace v neprospech aj v
prospech obvineného, pričom závery vyplývajúce z tohto vyhodnotenia musia byť logické a presvedčivé.
Prokurátor je povinný sa vysporiadať s obhajobou obvineného; ak tento tvrdí, že je nevinný, prokurátor
musí uviesť, prečo nevidí dôvod na zastavenie trestného stíhania. Odôvodnenie ďalej pokračuje
právnymi úvahami prokurátora, prokurátor vysvetľuje jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného

činu a uvádza ich aplikáciu v danom prípade s poukazom na skutkové zistenia. V prípade obhajoby
obvineného, vyjadrenie prokurátora musí smerovať k tomu, prečo ju považuje za irelevantnú a prečo ju
vyvracia (T., G., S., N. a kol.: „Trestný poriadok II. - komentár“; C.H.N. 2021; str. 304)
- obhajobou obvineného je potrebné sa zaoberať v celom rozsahu a najmä uviesť, čím je konkrétne
vyvrátená, príp. prečo nie je rozhodná (F., V.. a kol.: „Trestní řád - komentář“, I. diel, Panoráma, Praha 1981,
s. 453)
- ustanovením o náležitostiach obžaloby sa o. i. realizuje garancia podľa čl. 6 ods. 3 Smernice č.
2012/13/EÚ z 22.05.2012 o práve na informácie v trestnom konaní, že najneskôr pri podaní obžaloby je
súd podrobne informovaný o obvinení, vrátane povahy a právnej kvalifikácie predmetného skutku, ako
aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto skutku (T., G., S., N. a kol.: „Trestný
poriadok II. - komentár“; Y..H.N. 2021; str. 303).
Hoci obžaloba nie je rozhodnutím súdu, nemožno pri jej odôvodňovaní prehliadať jej zákonom určenú
obligatórnu štruktúru. Ústavný súd SR opakovane konštatoval, že všetky orgány verejnej moci sú
povinné interpretovať a aplikovať právo predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou
a medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd. Obdobne Ústavný súd SR
konštatoval porušenie práv obvineného zo strany prokurátora, ktorý zamietol sťažnosť obvineného voči
uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil (nález ÚS SR sp. zn. III.
ÚS 2/2009 - publ. č. 26/2009).
Procesnou chybou podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. sa rozumie nedodržanie závažných formálnych
náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom
demonštratívne uvedené ako procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Tr. por. a § 44 ods.
2 Tr. por. (Rt-118/2014).
Vytýkaný nedostatok (riadne odôvodnenie obžaloby) sa pritom týka takého práva obvinených, ktoré
spolu s ďalšími právami napĺňa obsah jedného zo základných procesných práv každého obvineného
- práva na jeho riadnu obhajobu. V zmysle § 235 písm. d) Tr. por. má totiž každý obvinený právo už
z podanej obžaloby sa dozvedieť, ako boli jeho obhajobné argumenty prokurátorom vyhodnotené, či
neboli opomenuté a aké kontra-úvahy napokon viedli prokurátora k podaniu obžaloby. Podľa toho potom
obvinený môže zvoliť a pripraviť si svoju ďalšiu obhajobnú stratégiu v konaní pred súdom.
Prokurátor (na rozdiel od obhajcu) nemá právo „tajiť“ svoju argumentačnú stratégiu a taktizovať
ohľadom okamihu, kedy (a či vôbec) procesným spôsobom oznámi „druhej strane“ svoj pohľad na vec.
Zákonodarca jasne uvádza, že súbežne s podaním obžaloby prokurátor musí v jej odôvodnení uviesť
aj svoje stanovisko k obhajobe obvineného a opísať právne úvahy, ktorými sa pri podaní obžaloby
spravoval (§ 235 Tr. por.).

Obdobne aj v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/13/EÚ z 22.05.2012 o práve
na informácie v trestnom konaní platí, že osobám obvineným zo spáchania trestného činu by sa
mali poskytnúť všetky informácie o obvinení, ktoré sú potrebné na prípravu ich obhajoby, ako aj na
zaručenie spravodlivého konania (27. odsek Preambuly Smernice č. 2012/13/EÚ). Najneskôr pri podaní
obžaloby je potrebné poskytnúť podrobné informácie o obvinení, vrátane povahy a právnej kvalifikácie
predmetného trestného činu, ako aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto
činu (čl. 6 ods. 3 Smernice č. 2012/13/EÚ).
Aj vzhľadom na hraničnú krátkosť lehôt na uplatnenie procesných práv nadväzujúcich na doručenie
takejto obžaloby (§ 240 ods. 3 až ods. 5 Tr. por.) nemožno takýto zásah do práv obvinených odstraňovať
až pred súdom. Aj preto bolo potrebné vec vrátiť prokurátorovi späť do prípravného konania.

Absentujúce obligatórne náležitosti obžaloby - opis skutku
V zmysle § 235 písm. c) Tr. por. musí obžaloba obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený
skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, príp. s
uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo
odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby.
Je závažnou procesnou chybou, ak v obžalobe nie je spôsobom uvedeným v § 235 písm. c) Tr. por.
popísaný a tým identifikovaný každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu (rozh. NS SR č.
Rt-51/2016).
Každý skutok, ktorý má byť trestným činom, musí byť v obžalobe identifikovateľný z hľadiska jeho
nezameniteľnosti, predovšetkým uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, príp. uvedením iných
konkrétnych skutočností, za ktorých k nemu došlo a potrebných na jeho odlíšenie od iného skutku a
odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu. V prípadoch, ak ide o pokračovací trestný čin tvorený

viacerými čiastkovými útokmi, musí byť týmto spôsobom identifikovaný každý jednotlivý čiastkový útok.
Len také vymedzenie poskytuje súdu podklad pre ďalšie konanie pri vykonávaní dokazovania na
hlavnom pojednávaní. Bez toho nemožno plne garantovať právo obvineného na riadnu obhajobu (uzn.
NS SR sp. zn. 6Tdo/49/2019 zo dňa 02.07.2020).
Ak pri posudzovaní pokračovacieho trestného činu súd dospeje k záveru, že sa niektorý čiastkový útok
nestal, nemôže rozhodnúť iba o „vypustení“ takého čiastkového útoku z opisu skutku uvedeného v
obžalobe, ale v tejto časti musí rozhodnúť o oslobodení spod obžaloby z dôvodu, že sa tento konkrétny
čiastkový skutok nestal (Rt-55/2013).
V danom prípade mali byť skutky opísané v bode 1. a v bode 2. páchané istý čas, t. j. nie jednorazovo,
ale viacerými čiastkovými útokmi v zmysle ust. § 122 ods. 10 Tr. por., v spojení s § 10 ods. 15 Tr. por.
Tieto jednotlivé čiastkové útoky však v skutkovej vete obžaloby nie sú riadne špecifikované.
K neoprávnenému čerpaniu a použitiu finančných prostriedkov z rozpočtov EÚ a SR malo dochádzať
rozličnými spôsobmi, v rozličnom rozsahu, v rozličnom čase a za „použitia“ rozličných osôb. Najmä vo
vzťahu ku skutku v bode 2. je zjavné, že k čerpaniu NFP malo dôjsť na základe až 17 rôznych čestných
vyhlásení, avšak už bez bližšej špecifikácie.
Takáto formulácia pokračovacieho skutku teda nespĺňa zákonom určené náležitosti.

Osobitne k rozsahu trestného činu
Otázka výšky „škody“, t. j. rozsahu trestného činu, nebola počas prípravného konania riadne vyriešená.
Ide pritom o jeden zo základných kvalifikačných znakov skutkovej podstaty tých trestných činov, ktorých
spáchanie sa obvineným kladie za vinu. Preukazovanie konania, následku a príčinného vzťahu medzi
nimi je obligatórne, keďže ide o preukazovanie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.
Prokurátor v skutkovej vete obžaloby prevzal opis „škody“ (rozsahu činu) ohľadom skutkov v bode 1.
a v bode 2. tak, ako ho ešte v roku 2018 (len predbežne) ustálil vyšetrovateľ pri úvodnom vznesení
obvinenia.
V odôvodnení obžaloby (str. 32) však už prokurátor prekvapujúco uvádza úplne odlišné informácie o
rozsahu činu v bode 1., pričom (zrejme len v dôsledku kopírovania) uvádza, že: „... výšku spôsobenej
škody prikladá oprávnený v prílohe.“. V predloženom vyšetrovacom spise sa však nenachádza žiadny
listinný dôkaz či vyjadrenie, z ktorého by bolo možné odvodiť takýto záver o takomto (zmenenom)
vyjadrení poškodeného.
Odôvodnenie rozsahu činu (sumy neoprávnene čerpaného NFP) ohľadom skutku č. 1 teda vôbec
nezodpovedá jeho opisu uvedenému v skutkovej vete obžaloby. Zatiaľ čo v skutkovej vete obžaloby v
bode 1. je uvedené, že výška neoprávnene čerpaného NFP zo zdrojov EÚ bola vo výške 19.391,53
€ (väčšia škoda), v odôvodnení je uvedená výška 38.782,98 € (značná škoda). Ohľadom skutku č. 2
dokonca chýba v obžalobe akékoľvek odôvodnenie rozsahu tohto činu (sumy neoprávnene čerpaného
NFP).
Nerovnaká starostlivosť pri objasňovaní veci
Obvinený v podanej žiadosti podľa § 210 Tr. por. (č.l. 2079) namietal spôsob vyšetrovania, keďže
vyšetrovateľ postupoval v rozpore s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a neobjasňoval s rovnakou starostlivosťou
okolnosti svedčiace v prospech obvineného. V rámci toho obvinený namietal, že vyšetrovateľ zamietol
všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania. Predovšetkým odmietol preveriť vierohodnosť svedkov
svedčiacich v neprospech obvineného. Ide pritom o osoby, ktoré sú psychiatricky liečené a z tohto
dôvodu dokonca poberajú invalidný dôchodok.
Svedkyne G. A. a L.L. (predtým T.) vypovedali voči obom obvineným pomerne rozsiahlo už pred
vznesením obvinenia (č.l. 284, 392), a následne aj po vznesení obvinenia (č.l. 458, 540). Vyšetrovateľ
síce odmietnutie návrhov na doplnenie dokazovania zdôvodnil tým, že výpovede týchto svedkýň nie sú
jedinými dôkazmi (č.l. 2051), avšak aj prokurátor v podanej obžalobe poukazuje na ich výpovede ako
na usvedčujúci dôkaz. Dokonca konanie sv. A. (výkon prác namiesto inej osoby) a konanie sv. T. (výkon
inej než opatrovníckej činnosti) sú opísané v skutkovej vete obžaloby ako jeden zo spôsobov páchania
trestnej činnosti.
V obidvoch prípadoch ide teda o osoby, ktoré mali byť priamymi svedkami páchania trestnej činnosti,
keďže tieto osoby mali priamo komunikovať s obv. M.. N. Z., ktorý mal sv. T. opakovane dávať pokyny na
výkon takej činnosti, ktorá nezodpovedala predmetu činnosti, na ktorú bol obci Čierne Pole poskytnutý
príspevok a sv. A. mal dávať opakovane pokyn, aby vykonávala takú činnosť namiesto D. O., ktorá (na
rozdiel od nej) spĺňala podmienky pre zaradenie do tohto programu a bola aj oficiálne (pre účely čerpania
príspevku) na takú činnosť evidovaná.
Jednoduchým vyžiadaním lustrácie zo Sociálnej poisťovne (č.l. 2157, 2161) bolo možné mať ihneď
preukázané, že obidve svedkyne skutočne sú poberateľkami invalidného dôchodku, pričom zo stručného

vyjadrenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne (č.l. 2164, 2166) vyplýva, že invalidný dôchodok im
bol priznaný na základe diagnózy, ktorá reálne môže vzbudzovať dôvodné pochybnosti o vierohodnosti
nimi učinených výpovedí.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa mohol postup orgánov činných v trestnom konaní obvinenému
dôvodne javiť ako tendenčný, bez snahy o objektívne vyšetrenie tejto trestnej veci, t. j. v rozpore s
ustanovením § 2 ods. 10 štvrtá veta Tr. por.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na opakované neumožnenie osobnej účasti obv. M.. N. Z. na
výsluchu niektorých svedkov v dňoch 12.09.2018, 14.09.2018 a 09.09.2019. Dôvod takého procesného
postupu, ktorý uviedol vyšetrovateľ v spísaných úradných záznamoch (č.l. 451, 452, 588), sa nejaví ako
zvlášť zmysluplný. To platí najmä v situácii, kedy sa takého výsluchu súbežne nezúčastňoval obhajca
obvineného (č.l. 588).
Ďalšie procesné chyby a porušenia práv obvinených
Ďalej možno poukázať aj na oneskorené vznesenie obvinenia. Od podania trestného oznámenia
(22.05.2017 - č.l. 1), ba aj odo dňa vydania uznesenia o začatí trestného stíhania „vo veci“ (13.06.2017
- č.l. 12), uplynul viac než rok (04.07.2018), kým bolo vznesené obvinenie. Identita podozrivých osôb
bola pritom od začiatku známa a obv. M.. Z. bol dokonca už priamo v uznesení o začatí trestného
stíhania „vo veci“ označený celým menom a priezviskom, vrátane funkcie, ktorú mal využiť pri páchaní
trestnej činnosti. Neskorým vznesením obvinenia sa obvinenému upierajú jeho práva (uzn. NS SR sp.
zn. 2TdoV/1/2019 zo dňa 01.03.2021).
Po preštudovaní spisu vyšetrovateľ ešte dopĺňal vyšetrovací spis (č.l. 2082-2083), keď zaznamenal
vyjadrenie poškodeného ohľadom spôsobenej „škody“ (k rozsahu trestného činu), avšak obvinení už
nemali možnosť (pred podaním obžaloby) túto časť vyšetrovacieho spisu vôbec preštudovať a vyjadriť
sa k tomu.
V tejto súvislosti možno ešte uviesť, že až do konca vyšetrovania nebolo jednoznačne vyriešené, či si
poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody alebo nie (č.l. 445, 2074, 2082). Vyjadrenie poškodeného,
ktoré spomína prokurátor v odôvodnení obžaloby (str. 32), sa v spise nenachádza. Hoci v danom prípade
nejde o nárok, ktorý by bolo možné uplatniť v adhéznom konaní (stanovisko NS SR č. St-71/2017; uzn.
NS SR sp. zn. 3To/10/2018 zo dňa 20.03.2019, sp. zn. 2TdoV/1/2020 zo dňa 09.12.2021), túto otázku
je potrebné mať riadne vyriešenú za účelom ďalšieho procesného postupu v konaní pred súdom (napr.
podľa § 256 ods. 3 Tr. por.).
Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti Špecializovaný trestný súd rozhodol o odmietnutí
takejto obžaloby a o vrátení veci späť prokurátorovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať na Špecializovanom trestnom súde sťažnosť, a to v lehote troch
pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 8, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.