Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 21, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203260
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720203260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcov: 1/ L.. F. D., D.. X.X.XXXX,
N. Z. XXXX/XX, A. - Z. Z., 2/ O. S., D.. XX.X.XXXX, N. D. U. XXX, 3/ U. P., D.. XX.X.XXXX, N. D. U.
XXX, 4/ L.. F. C., D.. X.X.XXXX, N. O. XXX/XX, A., zastúpených JUDr. Milanom Sivým, advokátom,
so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, IČO: 37947095, proti žalovanému: Prešovský
samosprávny kraj - Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, Jesenná 14, 080 05
Prešov, IČO: 37936859, o neplatnosť vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 13C/22/2020-143 zo dňa 30.3.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti
vecného bremena zapísaného podľa ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z. z. v prospech žalovaného na parcelách
KN-C č. 2000/19 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1745 m2 a KN-C č. 2000/2020 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 3.450 m2, k. ú. S. na LV č. XXXX, zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovanému voči žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti vecného
bremena na parcelách č. KN-C 2000/19 a č. KN-C 2000/20, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S..
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú
zaťažené vecným bremenom. Taktiež nebolo sporné, že sú sčasti zastavané cestnou komunikáciou
II/534 - Poprad - Smokovce. V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.
marca 2009, ak ku dňu účinnosti tohto zákona vlastník stavby nemá pod stavbou zmluvne dohodnuté iné

právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti
tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je
držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o
stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší
územný celok. Účelom zák. č. 66/2009 Z. z. bolo usporiadať právne vzťahy k pozemkom, na ktorých sa
nachádzajú stavby, ktoré boli delimitované na obce, alebo vyššie územné celky. V zmysle § 3d ods. 2
zák. č. 135/1968 Zb. cesty II. a III. triedy, vrátane ich prejazdných úsekov cez obce, sú vo vlastníctve

samosprávneho kraja. Cestná komunikácia, ktorá je umiestnená na pozemkoch parc. č. KN-C 2000/19
a parc. č. KN-C 2000/20 je cestou II. triedy, teda ide o cestu, ktorá je vo vlastníctve samosprávneho
kraja. Aj z delimitačných protokolov vyplýva, že došlo k delimitácii tejto cestnej komunikácie zo štátu naPrešovský samosprávny kraj. Z tohto hľadiska je splnená podmienka na to, aby v prospech žalovaného
vzniklo vecné bremeno na základe § 4 ods. 1 cit. zákona.

3. Otázkou povolenosti stavby sa zaoberali už súdy v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 10C/367/2008, v ktorom sa právny predchodca žalobcov domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia práve k uvedeným parcelám na tom skutkovom základe, že na jeho pozemkoch je
umiestnená cestná komunikácia. Odvolací súd v rozsudku č. k. 10Co/65/2014-450 zo dňa 4.12.2014
konštatoval, že predmetná stavba bez akýchkoľvek pochybností bola zriadená pred 1. januárom 1992,

resp. i pred 1. aprílom 1983, preto nemožno v zásade z hľadiska posúdenia existencie neoprávnenej
stavby aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.1992, a ktorá je obsiahnutá v § 135c
Obč. zákonníka. Podľa právnej úpravy platnej pred 1.1.1992 mohol neoprávnenú stavbu zriadiť len
občan a v danom prípade predmetnú stavbu stavali, či zriaďovali štátne socialistické organizácie, preto
nie je možné aplikovať ustanovenie § 221 Obč. zákonníka v znení pred 1.1.1992. Súd konštatoval,
že stavba postavená na cudzom pozemku neoprávnene tzv. socialistickou organizáciou sa zo zákona

stáva vlastníctvom štátu a do úvahy potom prichádzali (pri splnení ďalších zákonných podmienok)
nárokyvtedajšiehovlastníkananáhraduškodyvzniknutejzastavanímpozemku.Občianskoprávnyvzťah
vzniknutý na základe neoprávnenej stavby trval i po 1.1.1992, pretože nedošlo k jeho vysporiadaniu
podľa právnej úpravy platnej pred novelou. Pri použití ust. § 868 Obč. zákonníka bolo a je potrebné
ďalej posudzovať tento trvajúci vzťah už podľa ust. § 135c Obč. zákonníka po novele. Už v tomto

rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že v čase realizácie stavby nešlo o neoprávnenú stavbu, a že do
úvahy prichádza aplikácia § 4 zák. č. 66/2009 Z. z. Aj v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad
pod sp. zn. 17C/158/2014, kde sa právny predchodca žalobcov opätovne domáhal nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré potom prekvalifikoval na náhradu za zriadenie vecného bremena, súd
akoprejudiciálnuotázkuriešil,čikpozemkomvznikloplatnevecnébremenoaopätovnesúdytútootázku

uzavreli tak, že pozemky sú zaťažené vecným bremenom, ktoré vzniklo ex lege na základe § 4 ods. 1
zák. č. 66/2009 Z. z.

4. V prejednávanej veci je nepochybne preukázané, že pozemky vo vlastníctve žalobcov, ktoré majú
byť zaťažené vecným bremenom v prospech žalovaného, sú sčasti zastavané cestnou komunikáciou,

ktorá je cestou II. triedy, teda ide o stavbu, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, stavba bola zrealizovaná v
súladesprávnymipredpismivtomčaseplatnými.Pokiaľžalobcovianamietali,ženedošlokusporiadaniu
právnych vzťahov s vlastníkmi predmetných nehnuteľností, teda neboli splnené podmienky upravené
v rozhodnutí bývalého ONV v Poprade č. 243/75 o prípustnosti stavby, súd poukázal na bod 4 písm.
b), v zmysle ktorého podmienkou bolo usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov s vlastníkmi alebo

užívateľmi nehnuteľností. Keďže v čase realizácie stavby boli pozemky v užívaní Štátneho majetku, n. p.,
Poprad a JRD v Poprade - Veľkej, je zrejmé, že stavebník vysporiadaval vzťahy s uvedenými subjektmi,
ktoré boli užívateľmi pozemkov, o čom svedčia vyjadrenia týchto subjektov.

5. Žalobcovia tiež namietali, že predmetné pozemky nie sú súčasťou pozemkových úprav, teda nemohlo

dôjsť platne k vzniku vecného bremena, pretože vecné bremeno môže vzniknúť len ohľadom pozemkov,
ktoré sú predmetom pozemkových úprav. Takéto tvrdenie žalobcov nemá oporu v právnej úprave,
keď ust. § 4 ods. 1 na vznik vecného bremena ustanovuje podmienku, aby pozemok bol zastavaný
stavbou, ktorá je vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, a aby stavba bola povolená podľa
platných právnych predpisov. Preto nemožno vyvodiť, že by ďalšou podmienkou mala byť realizácia

pozemkových úprav. Vysporiadanie vlastníckych vzťahov prostredníctvom pozemkových úprav je len
jedným zo spôsobov vysporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. V zmysle
§ 2 ods. 1 cit. zákona vzťahy môžu byť vysporiadané aj zámennou zmluvou tak, že obec alebo vyšší
územný celok môže vlastníkovi pozemku pod stavbou poskytnúť náhradný pozemok.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 a 2 CSP.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie podali z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

9. Keďže predmetné parcely nie sú predmetom pozemkových úprav v k. ú. Veľká, navrhovateľ zápisu
vecného bremena nemal žiadny právny nárok na zriadenie vecného bremena k predmetným parcelám,
pretože pri využití § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. zároveň zneužil § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., z
ktoréhojezrejmé,žeparcelaKN-Cč.2000/19-zastavanéplochyanádvoriaovýmere1745m2aparcela
KN-C č. 2000/20 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3450 m2 v k. ú. S., nie sú v obvode Projektu

pozemkových úprav, nie je možné vykonať vecné bremeno, pretože vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu len do vykonania pozemkových
úprav. Takéto právo nevzniklo žalovanému priamo zo zákona, pretože parcely vo vlastníctve žalobcov
nie sú v obvode Projektu pozemkových úprav k. ú. S., teda nie sú predmetom pozemkových úprav.
Súd pri rozhodovaní o vzniku nároku na zápis vecného bremena napriek logickej, gramatickej, vecnej
a formálno právnej náväznosti predpisu č. 66/2009 z predmetného predpisu nekriticky použil a vystrihol

pri rozhodovaní len ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. bez jeho logickej a vecnej súvislosti k
ďalšiemu textu predmetného právneho predpisu. Z gramatického, vecného a logického výkladu zákona
č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že vecné bremeno mohol žalovaný zriadiť len pokiaľ by pozemky vo vlastníctve
žalobcov boli predmetom pozemkových úprav, na čas určitý do vykonania pozemkových úprav. Z
písomného podania zo dňa 22.10.2018 je zrejmé, že predmetné parcely, na ktorých žalovaný zriadil

vecné bremeno, nie sú predmetom pozemkových úprav v k. ú. S.. Prípadný vznik vecného bremena bez
zákonného dôvodu by totiž bol zriadením vecného bremena bez náhrady a na časovo neobmedzenú
dobu, pretože čas stanovený v § 4 ods. 2 by sa na tieto pozemky nevzťahoval, keďže ide o pozemky,
ktoré nie sú súčasťou pozemkových úprav a zákonná podmienka povinnosti strpieť výkon práva do
vykonania pozemkových úprav by sa stala nezrušiteľnou. Takýto výklad len jedného ustanovenia zákona

ako ho vykonal súd prvej inštancie, by bol v príkrom rozpore s charakterom celkovej právnej úpravy
zákona č. 66/2009 Z.z.

10. Cieľom zákona č. 66/2009 Z.z. je vysporiadať doteraz nevysporiadané vlastnícke vzťahy k
pozemkompodstavbami,ktorébolidelimitovanénaobceavyššieúzemnécelkyvrámcireformyverejnej

správy, upravuje spôsob usporiadania týchto pozemkov a nesporne z neho vyplýva, že ním upravené
vecné bremeno je dočasným, nie definitívnym riešením do času, kedy vlastník stavby vyrieši stav buď
zámennou zmluvou alebo pozemkovými úpravami. Keďže tento zákon nerieši poskytovanie náhrady za
vzniknuté vecné bremená a zároveň expressis verbis neustanovuje bezodplatnosť zákonného vecného
bremena, je namieste poskytnutie náhrady odvodiť priamo z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, resp. §

128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva povinnosť žalobcov
znášať na svoj úkor plnenie verejnoprospešnej funkcie žalovaného. Názor súdu, že v prípade, ak
by vyhovel návrhu, došlo by v budúcnosti po vykonaní pozemkových úprav k duplicite uspokojenia
nárokov žalobcov, nie je v rozhodnutí odôvodnený. O duplicitu by mohlo ísť iba vtedy, ak by žalobcovia
mali k dispozícii a v užívaní náhradný pozemok a súčasne by titulom náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva poberali finančnú náhradu. Ako uviedol súd prvej inštancie, súdy v iných konaniach
žaloby právnych predchodcov žalobcov na zaplatenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti v celom rozsahu zamietli, na základe čoho sú žalobcovia povinní od času zriadeného
vecného bremena až do vykonania pozemkových úprav, trpieť obmedzenie vlastníctva bez akejkoľvek
náhrady. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdov porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces

a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom. Zákonom požadované riadne a
presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je totiž nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má
zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných
rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového
stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku je

predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Predmetom konania
je tvrdenie žalobcov, že pre zriadenie vecného bremena na pozemky vo vlastníctve žalobcov neexistuje
zákonný nárok, a že vecné bremeno, ktoré bolo zriadené a zapísané na ich parcely, nemá oporu v
zákone.Zároveňvzhľadomnato,žepozemkyniesúpredmetompozemkovýchúprav,neexistujeverejný

záujem, ktorý by mohol obmedzovať vlastnícke práva žalobcov k pozemkom v ich spoluvlastníctve.
Pokiaľ by existoval verejný záujem, nie je možné ich vlastnícke práva obmedziť bez nároku na náhradu.11. Zákon č. 66/2009 Z. z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom,
ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných

celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie
vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení § 4 odkazuje
na úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv, je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. Nie je možné opomenúť,
že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného

pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou,
ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie
uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o
nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je
len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových
úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia

náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho
splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely
poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej
výmere a c) o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak potom zákon
č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych

vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne
nadobrejvôliužívateľovipozemku,záveroneexistenciiprávavlastníkovpozemkunanáhraduzanútené
obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej
republiky.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,

nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcom.
15. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností parc. č. 2019 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.745 m2, parc. č. 2000/20

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3.450 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S., a to
žalobcovia 1/ až 3/ v spoluvlastníckom podiele 225/1000 a žalobca 4/ v spoluvlastníckom podiele
325/1000. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam žalobcovia nadobudli na základe kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený pod č. S.-XXXX/XXXX zo dňa 27.9.2018. Uvedené nehnuteľnosti sú sčasti
zastavané cestou II. triedy Poprad - Smokovce II/534 vo vlastníctve žalovaného. O prípustnosti stavby

tejto cesty rozhodol bývalý ONV v Poprade dňa 19.2.1975. Stavenisko bolo odovzdané dňa 5.5.1975
a dňa 11.10.1978 sa uskutočnilo preberacie konanie. Na návrh žalovaného zo dňa 11.1.2010 správa
katastra vyznačila na uvedených parcelách žalobcov vecné bremeno v prospech žalovaného v zmysle
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Zápis bol vykonaný záznamom zo dňa 27.1.2010 pod č. Z-119/10.

16. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

17. Podľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatrenia pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom

pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

19. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod

stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech

vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

20. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

24. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu

skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením §
191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2
CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na
tieto dôvody odkazuje.

25. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom,
že žalobcovia 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 2019 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1.745 m2, parc. č. 2000/20 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3.450
m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S.. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti postavenej na
vyššie uvedených pozemkoch, a to cesty II. triedy Poprad - Smokovce II/534. Súd prvej inštancie

ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na akom právnom základe je
medzi stranami upravený ich vzájomný vzťah, keď zrozumiteľným spôsobom ozrejmil právny charakter
vzťahov medzi stavbou vo vlastníctve žalovaného, ktorú získal do vlastníctva podľa osobitného zákona a
žalobcami ako vlastníkmi pozemku zastavaného takouto stavbou. Dostatočne objasnil, že podľa § 4 ods.
1, ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vznikol žalovanému na užívanie pozemkov právny titul, vecné bremeno,

ktoré žalobcovia trpia. Správne skonštatoval, že ani skutočnosť, že zatiaľ neboli vykonané pozemkové
úpravy, neznemožňuje zvoliť niektorý z iných spôsobov úpravy vlastníckych vzťahov predpokladaných
zákonom. Súd prvej inštancie na tomto základe ústavne konformným výkladom aplikoval príslušné
ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z.

26. Zákon č. 66/2009 Z. z. bol prijatý za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Tento zákon v § 1 ods.
1 a 2 upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce
alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celkupodľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou. Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový

areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva
obce podľa osobitného predpisu. Spôsob usporiadania pozemkov je upravený v § 2 (poskytnutím
náhradného pozemku v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním) a pre prípad, že obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal vlastníkom stavby podľa
osobitných predpisov neuplatní postup podľa ods. 1 (poskytnutím náhradného pozemku) nastupuje

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 Zb. Zákon č. 66/2009 Z. z. teda upravuje
nielen spôsob, ale aj poradie spôsobu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami
vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho
územného celku podľa osobitných predpisov. Obec alebo vyšší územný celok nie sú pri usporiadaní
vlastníckych vzťahov spôsobom uvedeným v § 2 a 3 zákona č. 66/2009 Z. z. viazaní žiadnou lehotou.

27. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,

vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav

v príslušnom katastrálnom území, pričom pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb. majú
byť konečným spôsobom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z
vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky podľa osobitných predpisov. Odvolací súd je toho
názoru, že práve z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva dočasnosť zákonom
vzniknutého vecného bremena podľa § 4 ods. 1 tohto zákona. Sám tvorca zákona v dôvodovej správe

k § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. uviedol: „vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie
je definitívnym riešením“.

28. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov je zaťažená
vecným bremenom vzniknutým zo zákona, obsah ktorého je vymedzený v § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009

Z. z., ktoré vzniklo už nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

30. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ žalobu žalobcov zamietol, a so
zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom

podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na
správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na

náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).