Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/131/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321200201
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5321200201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Ing.
O.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.K.XXX,XXXXXA.K.,2/Mgr.N.Y.,rod.Z.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
A. K. XXX, XXX XX A. K., žalobcovia 1/, 2/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Michaelou
Poláčkovou, LL.M., so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO: 42 071 828, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO:
17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 12C/6/2021-54 zo dňa 24. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 12C/6/2021-54 zo dňa 24. 06. 2021 žalobu žalobcov zamietol
a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 21. 01. 2021 sa žalobcovia domáhali
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX, XXXXX a XXXXX, okres Y., obec a kat. úz. A. K..

3. Súd pri skúmaní podmienok konania zistil, že žalobcovia ako žalovaného 1/ označili B. L., na LV č.
XXXX pod B2, na LV č. XXXXX pod B 20, na LV č. XXXXX pod B 19, trvalý pobyt A. K. XXX, XXX XX A.
K., dátum narodenia XX. XX. XXXX. Z dátumu narodenia bolo súdu zrejmé, že žalovaný nie je osobou
spôsobilou byť stranou v spore/žalovaným, nakoľko by mal 123 rokov. Z úradnej činnosti a dostupných
registrov mal súd preukázané, že po menovanom bolo vedené dedičské konanie Okresným súdom
Čadca pod sp. zn. D 858/1960, preto konanie voči žalovanému B. L. (pôvodný žalovaný 1/) zastavil.
4. Žalobcovia na výzvu súdu po zastavení konania proti žalovanému 1/ na späťvzatie žaloby podľa §

138 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) zotrvali na podanej žalobe, majúc zato, že súd
by mal konanie prerušiť, zabezpečiť okruh strán či už podnetom na začatie dodatočného dedičského
konania alebo iným spôsobom a následne pokračovať v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.
5. Citujúc ust. § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 154 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 1, 3
Ústavy Slovenskej republiky súd žalobu žalobcov zamietol z dôvodu, že nie je daný okruh núteného
spoločenstva, teda účasť všetkých subjektov v zmysle § 78 ods. 1, 2 C. s. p.

6. Súd konštatoval, že strany sporu - žalobcovia a žalovaná 2/, ako aj pôvodne žalovaný 1/, sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, XXXXX a XXXXX, kat. územie
A. K. a preto, že sa vo veci zrušenia spoluvlastníctva nedohodli, boli splnené podmienky podľa §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.Po zastavení konania voči žalovanému 1/ však nie je daný okruh núteného spoločenstva, teda účasť
všetkých subjektov v zmysle § 78 ods. 1, 2 C. s. p.
7. Súd mal zato, že ak by mal konať s vlastníkom (pôvodným žalovaným v rade 1/ B. L.) zastúpeným

Slovenskými pozemkovým fondom, bolo by tak za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, čo by
poprelo základné princípy civilného sporového procesu. Žalovaného 1/ zároveň nezastupoval Slovenský
pozemkový fond ako organizácia, ktorá má oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred
súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.), nakoľko takéto
zastúpenie je dané len u tých podielových spoluvlastníkov, u ktorých je nepochybné, že žijú a znakom

ich neznámosti je neznámosť ich adresy, identifikačných údajov a podobne.
8. V nadväznosti na poukaz žalobcov na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/241/2018 súd konštatoval, že toto rozhodnutie riešilo síce obdobnú otázku, ale v uvedenom
spore právni nástupcovia po zomrelom žalovanom už boli stranou v spore ako žalovaní, avšak v
prejednávanom spore označili žalobcovia ako žalovaného 1/ osobu v čase žaloby zomrelú, a teda ide
o odlišný prípad.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. tak, že žalovanej 2/,
ktorá bola úspešnou stranou konania, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) C. s. p. odvolanie,

ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Žalobcovia namietali nesprávnu aplikáciu ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky súdom prvej inštancie, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Napadnuté
rozhodnutie je podľa nich zároveň prekvapivé, majúce znaky ľubovôle a porušuje ich právo na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

12. Uviedli, že v konaní poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/157/2012 a 7Cdo/241/2018, ktoré riešili obdobné právne situácie, ale s úplne inými právnymi
závermi. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/157/2012 vyplýva, že za situácie, keď nie je
skončené dedičské konanie po zomrelom účastníkovi (strane) konania, je vhodné konanie prerušiť
do skončenia tohto dedičského konania. Neprerušenie konania by sa za daných okolností javilo ako

formalistické, a teda nespravodlivé, keďže žalobcom, ktorí nemajú vôľu zotrvať v spoluvlastníctve by
neostalo iné, než podať novú žalobu po skončení dedičského konania, hoci nejestvuje rozumný dôvod,
prektorýbysúdnemoholsrozhodnutímvužzačatomkonanípočkať,využijúcnatoprocesnýprostriedok
prerušenia konania.
13. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/241/2018, ak bola podaná žaloba na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s označením žalovaného, ktorý zomrel pred podaním žaloby,
a teda nemá procesnú subjektivitu, nemal by súd vyžadovať od žalobcu, aby zabezpečil dodatočné
prejednanie dedičstva, ale má konanie prerušiť a vlastnou iniciatívou zabezpečiť okruh žalovaných.
14. Uvedené právne závery podporujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej
republiky sp. zn. 1 Cz 139/76 (R 31/1978) a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2/06.

15. Okresný súd nerešpektoval právne závery vyslovené v uvedenej rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, postupoval v rozpore s nimi a svoj odklon dôkladne a presvedčivo
neodôvodnil.
16. Nesúhlasili s názorom okresného súdu, že vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky
pod sp. zn. 7Cdo/241/2018 išlo o odlišný prípad, z dôvodu, že právni nástupcovia boli už stranou sporu.

Táto skutočnosť nevytvára skutkovú ani právnu osobitosť prípadu. V danom prípade vyslovil najvyšší
súd jednoznačný právny názor, ktorý nebol podmienený tým, že stranami sporu už majú byť právni
nástupcovia zomrelého. Okresný súd v rozpore v právnym názorom vysloveným v uvedenej právnej veci
uviedol, že zistenie právnych nástupcov má byť vecou iniciatívy strany sporu a nie súdu, keď najvyšší
súd mal opačný názor.

17. Nesúhlasili s názorom súdu, že mali podať kvalifikovaný procesný návrh, ak chceli prerušiť konanie,
keď uvedené je v rozpore s uvedenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu a s § 164 C. s. p, z ktorých
vyplýva, že okresný súd mohol prerušiť konanie aj bez ich návrhu.
18. Podľa žalobcov okresný súd zvolil nesprávny procesný postup, keď namiesto prerušenia konania a
iniciovaniadodatočnéhodedičskéhokonaniapožalovanom1/žalobuzamietol,čímimneboloumožnené

meritórne prejednanie sporu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalobcov bolo podané včas,
oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a

contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

21. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutého rozsudku a odvolania žalobcov

dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu,
spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal so všetkými relevantnými
skutkovými i právnymi otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci
podstatné, z jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k zamietnutiu žaloby, a teda spĺňa

zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd podľa § 387
ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie
žalobcov vyhodnotil ako nedôvodné.

22. Žalobcovia odvolanie odôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací
súd preto skúmal, či došlo k naplneniu žalobcami uvádzaných odvolacích dôvodov.

23. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, t. j. ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil.

24. Odvolaciu námietku žalobcov spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení sporu odvolací súd

vyhodnotil ako nedôvodnú, keď súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne právne
predpisy, resp. ich príslušné ustanovenia.

25. Okresný súd žalobu žalobcov o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol podľa
§ 78 ods. 2 C. s. p. z dôvodu, že nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov tvoriacich nútené

procesné spoločenstvo, s ktorým záverom a právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje.

26. Jedným z predpokladov úspešnosti žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je vecná legitimácia účastníkov/subjektov konania. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci. Rozhodnutie súdu vydané len voči

niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (R
16/1967, M Cdo 6/2003).

27. V prejednávanom spore je určujúce, že jeden z podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností,
proti ktorému žaloba pôvodne smerovala, a to žalovaný 1/ B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. K. XXX,

zomrel dňa XX. XX. XXXX, a teda v čase začatia konania nemal procesnú subjektivitu. Z uvedeného
dôvodusúdprvejinštanciekonanievočimenovanémuuznesenímzodňa14.04.2021podľa§161ods.2
C. s. p. zastavil. Následne, nakoľko účastníkmi/subjektami konania neboli všetci podieloví spoluvlastníci
nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, súd správne žalobu podľa § 78 ods. 2 C. s. p. zamietol.

28. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie, že neaplikoval správne ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty,
odvolací súd uvedenú námietku neposúdil ako dôvodnú.

29. Žalobcovia v odvolaní v tejto súvislosti poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/157/2012, podľa záverov ktorého za situácie, keď nie je skončené dedičské
konanie po zomrelom účastníkovi (strane) konania, je vhodné konanie prerušiť do skončenia tohto
dedičského konania a sp. zn. 7Cdo /241/2018, podľa záverov ktorého ak bola podaná žaloba nazrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s označením žalovaného, ktorý zomrel pred
podaním žaloby, nemal by súd vyžadovať od žalobcu, aby zabezpečil dodatočné prejednanie dedičstva,
ale má konanie prerušiť a vlastnou iniciatívou zabezpečiť okruh žalovaných. Odvolací súd je však

toho názoru, že v prejednávanom spore nejde o obdobnú situáciu. Ako už konštatoval aj súd prvej
inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/241/2018,
v danom spore v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, nebol
stranou sporu nebohý spoluvlastník evidovaný v katastri nehnuteľností (ktorý stranou konania pre
nedostatok procesnej subjektivity ani nemohol byť), ale jeho právni nástupcovia a k zamietnutiu

žaloby nedošlo pre nesplnenie podmienky účasti všetkých subjektov tvoriacich nútené spoločenstvo
ale pre predčasnosť žaloby práve z dôvodu, že nebolo vyriešené, ktorý zo žalovaných (ako dedičov
zomrelého podielového spoluvlastníka) nadobudne/nadobudol tento poručiteľov spoluvlastnícky podiel.
Rovnako tak v prípade rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/157/2012 boli účastníkmi konania právni nástupcovia
evidovaného podielového spoluvlastníka, a teda v konaní bolo potrebné vyriešiť otázku kto z týchto
dedičov nadobudol sporný spoluvlastnícky podiel, keď síce dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa

a dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov
ale až právoplatným skončením dedičského konania bude vyriešená otázka kto, resp. v akom podiele v
skutočnosti dedičstvo nadobudol. V oboch prípadoch teda boli účastníkmi konania právni nástupcovia
v katastri nehnuteľností evidovaného podielového spoluvlastníka a otázkou, ktorú bolo potrebné
v konaní vyriešiť bola otázka, ktorý z dedičov (t. j. ktorý účastník konania) daný spoluvlastnícky

podiel nadobudol. Možno tak konštatovať, že v konaní vystupovali „všetci“ podieloví spoluvlastníci
(namiesto zomrelého evidovaného podielového spoluvlastníka v konaní vystupovali jeho dedičia, ktorí
do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov), a v takom prípade možno
súhlasiť, že zamietnutie žaloby len z dôvodu, že zatiaľ nebolo ustálené, ktorý z dedičov, ktorí už
sú účastníkmi/subjektami konania, predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol, čo možno odstrániť

podaním podnetu na začatie dodatočného dedičského konania, by bolo formalistické. V prejednávanom
spore však pôvodne žalovaný 1/ nie je účastníkom konania, účastníkmi nie sú ani jeho dedičia, preto
nebol dôvod, aby súd prvej inštancie konanie prerušil a inicioval začatie dodatočného dedičského
konania po pôvodnom žalovanom 1/.

30. O obdobnú situáciu nejde ani v prípade ďalších rozhodnutí, na ktoré žalobcovia v odvolaní
odkazovali. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. 1Cz 139/76 (R
31/1978) vyplýva len nemožnosť rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi pred právoplatným skončením konania o dedičstve
s nevyhnutným dôsledkom zamietnutia žaloby pre predčasnosť, pričom z odôvodnenia uvedeného

rozhodnutiarovnakovyplýva,žeúčastníkmikonaniabolidedičiaporučiteľa-podielovéhospoluvlastníka.
V prípade rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2/06 išlo o prípad, kedy došlo
k úmrtiu strany konania po začatí konania, kedy bola povinnosť súdu ex offo pokračovať v konaní s
dedičmi poručiteľa, ktorý jeho spoluvlastnícky podiel nadobudol/li. Rovnako o prípad úmrtia podielového
spoluvlastníka až v priebehu konania išlo aj vo veci Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo

2884/99. Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/4947/2008, v
zmysle ktorého ju prípustné podanie žaloby aj proti neznámemu dedičovi poručiteľa, ak nie je dedič
spoluvlastníckeho podielu známy, odvolací súd uvádza, že v danom prípade žalobcovia neoznačili ako
stranu konania „neznámych“ dedičov pôvodne žalovaného 1/, keď v prípade dedičov žalovaného 1/
nejde zároveň o neznámych dedičov, ale týchto možno zistiť z dedičského konania po poručiteľovi sp.

zn. D 858/60, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie v uznesení, ktorým konanie voči žalovanému 1/
zastavil. Žalobcovia tak mali možnosť nahliadnuť do uvedeného dedičského spisu a prípadne upraviť
okruh strán konania prípadne zvážiť iný procesný postup v konaní.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu

námietku žalobcov spočívajúcu v porušení ich práva na spravodlivý proces zo strany súdu prvej
inštancie, pokiaľ neprerušil konanie a neinicioval dodatočné dedičské konanie po žalovanom 1/.
Za stavu, kedy konanie voči žalovanému 1/ bolo správne právoplatne zastavené, nebol dôvod pre
prerušenie konania súdom prvej inštancie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. a iniciovanie dodatočného
dedičského konania po pôvodne žalovanom 1/. Samotné skončenie dodatočného dedičského konania

by totiž nemalo vplyv na rozhodnutie o podanej žalobe, ktorá v čase vydania napadnutého rozhodnutia
smerovala len voči žalovanej označenej v hlavičke tohto rozhodnutia (pôvodne žalovanej 2/). Aj po
právoplatnom skončení dodatočného dedičského konania by totiž na žalovanej strane vystupovala
len pôvodne žalovaná 2/, a teda naďalej by nebola splnená podmienka núteného nerozlučnéhospoločenstva. Inak by tomu bolo v prípade, ak by stranou konania už boli právni nástupcovia po
pôvodne žalovanom 1/, kedy by súd po skončení dedičského konania aj bez ingerencie žalobcov mohol
pokračovať v konaní (v prípade, ak by spoluvlastnícky podiel nadobudol len jeden z dedičov a nedošlo by

k úprave žaloby v tomto smere, súd by žalobu voči ostatným dedičom vystupujúcim v konaní zamietol).

32. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o
trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, ako vecne správny potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu,
preto jej voči žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanej
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej, vychádzajúc zo zásady
hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je
následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v

danom prípade predstavuje 0,- eur).

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)