Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 18, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202305
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8719202305.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu M. P., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom A. Š., t. č. bytom A. Š., I. XXX, proti žalovanému M. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. Š., C. XXX/X,
právne zastúpeného Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, Murgašova 86/1, Poprad, IČO: 42 239 290,
o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Poprad č.k. 13C/9/2019-138 zo dňa 19.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. Zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného
k pozemku KN-E parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.XXX m2, zapísanému na LV č. XXXX pre k.
ú. A. Š. a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

II. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 304,73
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Náhradu trov konania stranám nepriznal.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 136 ods. 1 a § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 257 Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha zrušenia a vysporiadania
podielového spoluvlastníctva strán sporu k uvedenej nehnuteľnosti. Súd mal preukázané, že k dohode

spoluvlastníkov o vysporiadaní spoluvlastníctva nedošlo, preto o zrušení podielového spoluvlastníctva
a jeho vysporiadaní je potrebné rozhodnúť v zmysle § 142 Obč. zákonníka. Pri rozhodovaní o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd predovšetkým skúma, či prichádza do úvahy reálna deľba
veci, ktorá má prednosť pred inými formami vyporiadania. Strany sporu zhodne tvrdili, že reálna deľba
pozemku neprichádza do úvahy, a to s prihliadnutím na ust. § 23 Zák. č. 180/1995 Z. z., v zmysle ktorého
pri poľnohospodárskych pozemkoch nie je možné delením vytvárať pozemky s výmerou menšou ako

2.000 m2. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou strán sporu, že reálnou deľbou by došlo
k porušeniu uvedeného zákonného ustanovenia, pretože už celková výmera pozemku je menšia ako
2.000 m2. Vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby bolo potrebné vykonať vyporiadanie iným spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 142 Obč. zákonníka.

4. O nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva prejavili záujem žalobca aj

žalovaný. V takom prípade musí súd prihliadnuť na kritériá vyplývajúce z cit. zák. ustanovenia, a to
predovšetkýmnaveľkosťpodielovanaúčelnévyužitieveci.Žalobcasícejeväčšinovýmspoluvlastníkomk predmetnej nehnuteľnosti, avšak veľkosť spoluvlastníckeho podielu je len jedným z kritérií, podľa
ktorých súd rozhoduje o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom nemenej dôležitým kritériom
je aj účelné využitie veci. Súd teda musí skúmať, ktorý z podielových spoluvlastníkov dokáže lepšie

využiť spoločnú vec na účel, ktorému je určená. Žalovaný argumentoval predovšetkým tým, že vykonáva
poľnohospodársku činnosť na všetkých pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v bloku, kde sa nachádza
aj predmetný pozemok, pričom ide o lokalitu s výmerou 69,83 ha, teda dokáže lepšie zabezpečiť
poľnohospodársku činnosť aj na predmetnom pozemku. Tvrdenia žalovaného žalobca nerozporoval a
žalovaný ich preukázal aj výpismi z listov vlastníctva a nájomnými zmluvami, ktoré má jeho spoločnosť

uzavreté s vlastníkmi pozemkov a s SPF. Táto skutočnosť by nemusela byť rozhodujúcou, pretože aj
žalobca by mohol využívať pozemok na poľnohospodársku činnosť a ako väčšinový vlastník by mal v
tomto prípade prednosť, avšak užívanie pozemku žalobcom sa javí ako veľmi problematické, keďže
žalobca nemá k pozemku žiadny prístup.

5. Táto skutočnosť taktiež medzi stranami nebola sporná. Žalobca tvrdil, že jednal o prístupe k

pozemkom s vlastníkmi niektorých pozemkov a tiež aj s SPF, aj keď k týmto tvrdeniam nepredložil žiadne
dôkazy. Žalobca tiež nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by mal aspoň prísľub niekoho z vlastníkov
susediacich pozemkov, že mu bude zriadené právo prechodu tak, aby mal zabezpečený prístup k
svojmu pozemku. Za tohto stavu, keď žalobca nemá žiadny prístup k pozemku, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nie je v možnostiach žalobcu zabezpečiť účelné využitie pozemku. S prihliadnutím

na charakter a účel pozemku, zohľadňujúc kritérium účelného využitia veci ako jedno zo základných
kritérií pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pri zrušení podielového spoluvlastníctva, súd prvej
inštancie prikázal predmetný pozemok do výlučného vlastníctva žalovaného.

6. Pokiaľ sa podielové spoluvlastníctvo vysporiadava prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov je

povinnýtentospoluvlastníkvyplatiťustupujúcemuspoluvlastníkoviprimeranúnáhradu.Žalobcapredložil
súdu kúpne zmluvy z 15.10.2010 a 25.5.2012, na základe ktorých žalobca a jeho otec nadobudli
spoluvlastnícke podiely k pozemku, pričom v čase kúpy bola kúpna cena určená dohodou, keď sa
vychádzalo z hodnoty pozemku 2,- eurá za 1 m2. Aj pri vyplatení náhrady žalovanému žalobca chcel
vychádzať z uvedenej hodnoty pozemku, aj keď počas celého konania nepredložil súdu žiadne iné

dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdenú hodnotu pozemku. Žalovaný pôvodne pri určení náhrady
za spoluvlastnícky podiel navrhol vychádzať z hodnoty 0,20 eur za 1 m2. Táto suma vychádza síce z
prílohy č. 1 k Zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku, keď hodnota je stanovená
na 0,2041 eur za 1 m2 nemožno ju však automaticky považovať za trhovú hodnotu nehnuteľností. Na
podporu svojich tvrdení žalobca (zrejme žalovaný poznámka okresného súdu) predložil aj viaceré kúpne

zmluvy, na základe ktorých nadobúdal pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely k pozemkom v danej
lokaliteodrôznychvlastníkov,napr.kúpnezmluvy(čl.68a73spisu),zktorýchvyplýva,žepriprepočítaní
na 1 m2 sa hodnota pozemkov pohybovala v rozpätí od 0,20 do 0,30 eur za 1 m2. Obdobnú sumu by
podporovala aj nájomná zmluva uzavretá s SPF (čl. 54 spisu), v zmysle ktorej sa ročné nájomné za
prenajatú poľnohospodársku pôdu vypočíta najmenej 1,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy.

7. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil aj vyjadrenie realitnej kancelárie P. T. - L. W., ktorá
uviedla, že v danej lokalite sa priemerná cena poľnohospodárskych pozemkov pohybuje v rozpätí 0,25
až 1,- eur za 1 m2. V rámci záverečných prednesov obe strany navrhli pri určení primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel vychádzať z hodnoty 0,35 eur za 1 m2. Keďže táto hodnota zodpovedá vyššie

uvedeným listinným dôkazom, súd prvej inštancie akceptoval vyjadrenia strán a pri určení náhrady, ktorú
má žalovaný vyplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel vychádzal z tejto hodnoty. Celková výmera
pozemku je 1.306 m2, teda na spoluvlastnícky podiel žalobcu (2/3-iny) pripadá výmera 870,67 m2. Pri
hodnote 0,35 eur za 1 m2 náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje sumu 304,73 eur, preto
súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi ako náhradu za spoluvlastnícky podiel v uvedenej

výške.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 257 CSP. Konštatoval, že
rozhodnutie o trovách konania je ovládané predovšetkým zásadou úspechu v konaní. V danom prípade
bol vo väčšom rozsahu úspešný žalovaný, keďže súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal prikázaním

veci žalovanému, ktorému by tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 umožňuje
vo výnimočných prípadoch, ktoré možno charakterizovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa zmierniť
nepriaznivý dopad právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania pre stranu sporu. Súd prvej
inštancie ako dôvody hodné osobitného zreteľa hodnotil predovšetkým osobné a majetkové pomeryžalobcu, ktorý ako vyplýva z rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária L. M., zo dňa 11.2.2019,
ako aj z rozhodnutia zo dňa 15.7.2021, má príjem, ktorý nepresahuje 1,6-násobok sumy životného
minima a stará sa o štyri nezaopatrené deti. Súd taktiež vzal do úvahy, že žalobca bol nútený

domáhať sa zrušenia podielového spoluvlastníctva keďže žalovaný napriek tomu, že je menšinovým
spoluvlastníkom, užíval predmetný pozemok v celom rozsahu bez súhlasu žalobcu a neprejavil ani
skutočný záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. S prihliadnutím na uvedené
skutočnostisúdprvejinštanciesarozhodolpreaplikáciuust.§257CSPanepriznalnáhradutrovkonania
žalobcovi, ktorému by inak nárok vznikol.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Žalobca bol nútený domáhať sa zrušenia podielového spoluvlastníctva, keďže žalovaný napriek
tomu, že je menšinovým spoluvlastníkom užíval celý pozemok napriek nesúhlasu žalobcu, pričom sa

jednostranne rozhodol o spôsobe využívania tohto pozemku, a tento užíval výlučne pre svoju potrebu.
Žalobca navrhol výmenu svojho spoluvlastníckeho podielu na pozemku za iný pozemok žalovaného,
avšak aj táto ponuka bola žalovaným odmietnutá. Spoluvlastnícky podiel žalobcu je dvojnásobne väčší
ako je podiel žalovaného, pričom žalobca je spoluvlastníkom jedine tohto pozemku, ktorý má v úmysle
využívať ako pozemok na poľnohospodársku produkciu pre vlastnú potrebu. Žalobca vo svojej výpovedi

potvrdil, že prístupová cesta k pozemku sa tam v minulosti nachádzala, pričom taktiež uviedol, že jedná s
okolitými vlastníkmi pozemkov, aby mu umožnili prístup k jeho pozemku cez ich pozemky, tí však čakajú
na výsledok súdneho konania. Žalobca má za to, že môže využívať predmetný pozemok rovnako ako
žalovaný, pričom podiel žalobcu je v 2/3 celkovej rozlohy pozemku na základe čoho sú podľa názoru
žalobcu splnené podmienky na to, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu.

Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, respektíve aby vo veci
sám rozhodol a predmetnú nehnuteľnosť uvedenú v žalobe prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu
s povinnosťou výplaty za náhradu spoluvlastníckeho podielu žalovaného a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Ten považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie za
správne a v súlade s ustanoveniami CSP. Žalovaný má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie je presvedčivé a dostatočne zrozumiteľné a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti
odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný v plnom rozsahu nesúhlasí
s dôvodmi odvolania, ktoré uviedol vo svojom podaní žalobca a považuje ho v celom rozsahu za

nedôvodné. Ohľadom prístupu k pozemku poukázal žalobca na body č. 13 a 14 odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca na rozdiel od žalovaného
nemá žiaden prístup k spornému pozemku, a k tejto skutočnosti nepredložil žalobca ani žiadne dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o prístupe k pozemku. Pokiaľ žalobca navrhoval žalovanému výmenu
pozemkov, k tomu uviedol, že sporný pozemok je umiestnený v lokalite, v ktorej žalovaný vykonáva

poľnohospodársku činnosť na všetkých pozemkoch danej lokality vo výmere 69,83 ha. Žalovaný navrhol
žalobcovi, že tak isto ako v iných obdobných prípadoch fyzických osôb, pokiaľ má skutočný záujem o
pestovanie plodín môže mu byť ponúknutá pôda v inej lokalite v blízkosti obce Spišský Štiavnik, ktorá
je práve vyčlenená na takéto účely, a tam môže túto svoju činnosť realizovať. Uvedené však žalobca
odmietol, čo môže nasvedčovať, že žalobca nemá skutočný záujem o vykonávanie pestovania plodín na

poľnohospodárskej pôde ako to deklaroval v podanej žalobe. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Žalobca vyjadrenie k vyjadreniu k jeho odvolaniu nezaslal. Zaslal však oznam, o zmene v zastúpení v
spore, s tým, že žiada o zasielanie rozsudku na jeho adresu. Uviedol, že žije v unimobunke na pozemku

žalovaného, kde ho vysťahovali z rodinného domu. Žije v unimobunke v katastrofálnych podmienkach.

12. Odvolací súd na základe podaného dovolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného

je dôvodné.

13. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov ana účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva strán sporu, kde žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.
KN - N. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.306 m2, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. A. Š., a to žalobca

v 2/3-inách v pomere k celku a žalovaný v 1/3-ine v pomere k celku.

15. Súd prvej inštancie správne zistil, že bolo preukázané, že k dohode spoluvlastníkov o vysporiadaní
spoluvlastníctva nedošlo. Preto je potrebné o jeho vysporiadaní rozhodnúť v zmysle ust. § 142
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v 1. rade zisťoval, či neprichádza do úvahy reálna deľba
nehnuteľnosti. Strany sporu zhodne tvrdili, že reálna deľba pozemku neprichádza do úvahy, a to

s prihliadnutím na ust. § 23 zákona č. 180/1995 Z. z., v zmysle ktorého pri poľnohospodárskych
pozemkoch nie je možné delením vytvárať pozemky s výmerou menšou ako 2.000 m2. Súd prvej
inštancie správne zistil, že v danom prípade nehnuteľnosť nemožno reálne rozdeliť, preto je potrebné
vykonať vyporiadanie iným spôsobom vyplývajúcim z ust. § 142 Občianskeho zákonníka.

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že prihliadol na kritériá vyplývajúce z ust. § 142 Občianskeho
zákonníka, a to predovšetkým na veľkosť podielov a účelné využitie veci. mal za to, že žalobca síce
je väčšinovým spoluvlastníkom k predmetnej nehnuteľnosti, avšak veľkosť spoluvlastníckeho podielu
je len jedným z kritérií, podľa ktorých súd rozhoduje o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
pričom nemenej dôležitým kritériom je aj účelné využitie veci. Súd teda musí skúmať, ktorý z

podielových spoluvlastníkov dokáže lepšie využiť spoločnú vec na účel, ktorému je určená. Žalovaný
argumentoval predovšetkým tým, že vykonáva poľnohospodársku činnosť na všetkých pozemkoch,
ktoré sa nachádzajú v bloku, kde sa nachádza aj predmetný pozemok, pričom ide o lokalitu s
výmerou 69,83 ha, teda dokáže lepšie zabezpečiť poľnohospodársku činnosť aj na predmetnom
pozemku. Tvrdenia žalovaného žalobca nerozporoval a žalovaný ich preukázal aj výpismi z listov

vlastníctva a nájomnými zmluvami, ktoré má jeho spoločnosť uzavreté s vlastníkmi pozemkov a s SPF.
Táto skutočnosť by nemusela byť rozhodujúcou, pretože aj žalobca by mohol využívať pozemok na
poľnohospodársku činnosť a ako väčšinový vlastník by mal v tomto prípade prednosť, avšak užívanie
pozemku žalobcom sa javí ako veľmi problematické, keďže žalobca nemá k pozemku žiadny prístup.

17. Súd prvej inštancie v bode 14 odôvodnenia uviedol, že žalobca tvrdil, že jednal o prístupe k
pozemkom s vlastníkmi niektorých pozemkov, ale k týmto tvrdeniam nemal predložiť žiadne dôkazy, že
by mal aspoň prísľub niekoho z vlastníkov susediacich pozemkov, že mu bude zriadené právo prechodu,
aby mal zabezpečený prístup k svojmu pozemku. Preto súd prvej inštancie vyhodnotil, že z tohto stavu,
že žalobca nemá žiadny prístup k pozemku dospel k záveru, že nie je v možnostiach žalobcu zabezpečiť

účelné využitie pozemku. S prihliadnutím na charakter a účel pozemku, zohľadňujúc kritérium účelného
využitia veci ako jedno zo základných kritérií pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd prvej
inštancieprikázalpozemokdovýlučnéhovlastníctvažalovaného.Celkovávýmerapozemkuje1306m2,
teda na spoluvlastnícky podiel žalobcu v 2/3 pripadá výmera 870,70 m2. V danej lokalite sa priemerná
cena poľnohospodárskych pozemkov podľa zistenia súdu prvej inštancie pohybuje v rozmedzí 0,25 - 1,-

euro za 1 m2. Obe strany navrhli pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzať z
hodnoty 0,35 eur za 1 m2. Pri hodnote 0,35 eur za 1 m2, nahrádza sa spoluvlastnícky podiel žalobcu
(870,67 m2* 0,35 eur), predstavuje sumu 304,73 eur.

18. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, tak ako v danom prípade, lebo by to odporovalo
ustanoveniu § 23 zákona č. 180/1995 Z.z., v zmysle ktorého pri poľnohospodárskych pozemkoch nie je

možné delenie vytvárať pozemky s výmerou menšou ako 2 000 m2, súd použije ďalší spôsob zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu. Takýto postup použil i súd prvej inštancie tak, ako to podrobne popísal odvolací
súd vyššie. Podľa názoru odvolacieho súdu v rámci posudzovania účelného využitia veci možno okremveľkosti podielov skutočne zohľadniť aj iné skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému
účastníkovi bude vec prikázaná do vlastníctva. Rozhodnutie komu súd prvej inštancie nehnuteľnosť
prikáže, nemožno skutočne založiť iba na výške podielov, a ani iba na účelnom využití veci. Musí ísť

o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v tej ktorej veci relevantné. Aj keď otázka komu bude
vec prikázaná záleží na úvahe súdu, odvolací súd túto úvahu spochybnil, lebo má za to, že táto jeho
úvaha bola zjavne neprimeraná. Skutočnosť, že žalobca tvrdil, že jednal o prístupe k pozemkom s
vlastníkmi niektorých pozemkov a tiež so Slovenským pozemkovým fondom z dôvodu, že nepredložil
žiadne dôkazy o prísľube, že mu bude zriadené právo k prechodu, aby mal zabezpečený prístup k svojim

pozemkom, vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že žalobca nemá žiadny prístup k pozemku, a že nie je
v možnostiach žalobcu zabezpečiť účelné využitie pozemku.

19. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na výpoveď svedka Milana Rusnáka tak, ako je popísaná
v bode 8 odôvodnenia. Tento vo svojej výpovedi tvrdil, že keď pozemok odkúpil a neskôr ho daroval
žalobcovi k pozemku viedla prístupová cesta, aj keď nevedel podľa mapy ukázať kade táto viedla.

Pozemok odkupoval na hospodárske účely, lebo tam chcel chovať a pestovať. Mal pozemok ohraničený
až kým žalovaný nezačal orať aj ich časť. Čo sa týka prístupu k pozemku, svedok Y. O., tak ako to
vyplýva z konštatovania súdu prvej inštancie v bode 9 odôvodnenia uviedol, že k pozemku parcela č.
XXXX po nahliadnutí do snímky z katastrálnej mapy neviedla cesta, ale v rámci projektov urobili pásy
na zadržiavanie vody, cez ktoré sa potom dalo chodiť, ale po skončení projektu sa už zaorávalo všetko.

Žalovaný vykonáva poľnohospodársku činnosť na všetkých pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v bloku,
kde sa nachádza aj predmetný pozemok, pričom ide o lokalitu s výmerou 69,83 ha. Z toho usúdil súd
prvej inštancie, že dokáže lepšie zabezpečiť poľnohospodársku činnosť aj na predmetnom pozemku.
S týmto názorom síce možno súhlasiť, ale podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné zobrať do
úvahy aj skutočnosť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom iba tohto jediného pozemku. Medzi

stranami sporu pretrvávajú nezhody ohľadom užívania pozemku, pretože žalovaný je len menšinovým
spoluvlastníkom, napriek nesúhlasu žalobcu jednostranne rozhodol o spôsobe užívania pozemku, ktorý
užíva pre svoju výlučnú potrebu. Vo vyjadrení už tvrdil, že navrhol žalobcovi, že takisto ako v iných
obdobných prípadoch fyzických osôb, pokiaľ má skutočný záujem o pestovanie plodín, môže mu byť
ponúknutá pôda v inej lokalite v blízkosti obce A. Š., ktorá je práve vyčlenená na takéto účely a tam

môže túto svoju činnosť realizovať. Uvedené však mal žalobca odmietnuť, čo môže nasvedčovať tomu,
že žalobca nemá skutočný záujem o vykonávanie a pestovanie plodín na poľnohospodárskej pôde,
ako to deklaroval v podanej žalobe. Dokazovanie však týmto smerom vykonávané nebolo. Možnosť
vyčlenenia iného pozemku vo výmere 870,67 m2, žalovaný žalobcovi v priebehu konania nenavrhol.
Z výsledok vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa žalovaný choval násilne k žalobcovi, ale

okolnosť,ževyužívanehnuteľnosťvýlučnesám,takakomutovyhovuje,čopotvrdilajvpriebehukonania
nasvedčuje tomu, že neurobil všetko pre to, aby došlo k spravodlivému vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva. U spoluvlastníka, ktorého podiel bol prikázaný, v danom prípade žalobcu došlo k
nútenému odňatiu vlastníckeho práva, ktoré však musí spĺňať i ústavné podmienky článku 20 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky, a článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Podľa názoru

odvolacieho súdu, súd prvej inštancie urobil taký výklad ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ktorý v
danom konkrétnom prípade z dôvodu postavenia podielových spoluvlastníkov je v rozpore s princípom
spravodlivosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti s výkladom a
aplikáciou právneho predpisu je potrebné prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany
uplatňovaným právam a oprávneným záujmom strán sporu. V danom prípade sa javí, že tento princíp

bol narušený. Vo vzťahu k ust. § 142 Občianskeho zákonníka pristúpil súd prvej inštancie formálne
aj keď navonok sa javí, že bolo rozhodnuté vecne správne, a v súlade so zákonom. Podľa názoru
odvolacieho súdu je dôležité to, čo už uviedol vyššie, že medzi stranami pretrvávali nezhody ohľadom
užívania, a žalovaný hoci je menšinovým spoluvlastníkom napriek nesúhlasu žalobcu jednostranne
rozhodol o spôsobe užívania a výlučne pozemok užíva len pre svoju potrebu. Žalobca vyzval žalovaného

na vyporiadanie spoluvlastníctva odkúpením jeho podielu, tento však predaj podielu odmietol. Uvedené
vyplýva z odpovede na výzvu na čl. 8 spisu. Čo do zámeny pozemku uviedol, že sa bude môcť vyjadriť
v prípade ak dostane od žalobcu konkrétnu ponuku. Podľa názoru odvolacieho súdu však ak žalovaný
ako menšinový vlastník užíva celú nehnuteľnosť bez súhlasu žalobcu, nechce svoj podiel predať,
má záujem len kúpiť podiel žalobcu, a tento má záujem na zámene a užívaní hoci iného pozemku

žalovaného, mala byť táto skutočnosť zohľadnená. Hlavne z dôvodu, že sa má jednať o jediný pozemok
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu tak, ako to sám tvrdí a vyplýva to i z výsledkov vykonaného
dokazovania. Pričom žalovaný hospodári na pozemkoch vo výmere skoro 70 ha. V oznámení žalobca
označil konkrétny pozemok za ktorý by svoj podiel zamenil ako parcelu č. 2204, vo výmere 897 m2.20. Súd prvej inštancie tak ako to popísal odvolací súd vyššie, nedal odpoveď na otázku prečo
nezohľadnil správanie sa žalovaného, a to že je menšinovým spoluvlastníkom a iba skutočnosť, že tento

môže účelnejšie využiť nehnuteľnosti, ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca, a to že žalobca
momentálne nemá na tieto nehnuteľnosti preukázateľne potvrdený prístup, aj keď sám uviedol, že o
tomto prístupe už rokuje. Tak odvolaciemu súdu, ako aj súdu prvej inštancie je známe aké obtiažne je
rokovať so Slovenským pozemkovým fondom. Zároveň je aj logické tvrdenie žalobcu, že susedia čakajú
ako skončí prebiehajúci súdny spor, a následne budú s ním rokovať o prístupe k jeho nehnuteľnosti.

21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie predčasne rozhodol, keď vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo strán sporu tak, že prikázal podiel žalobcu žalovanému. Preto jeho rozhodnutie nie je
vecne správne. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom vyššie, následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v
§ 220 ods. 2 CSp náležite odôvodniť, a zobrať do úvahy i princíp spravodlivosti tak, ako to naznačil
odvolací súd vyššie.

23. V novom rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§
396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).