Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203260
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2022:8720203260.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcov

1/ L.. F. D., D.. X.X.XXXX, N. A. - Z. Z., Z. XXXX/XX, 2/ O. S., D.. XX.X.XXXX, N. D. U. XXX, 3/ U.
P., D.. XX.X.XXXX, N. D. U. XXX a 4/ L.. F. C., D.. X.X.XXXX, N. A., O. XXX/XX, zastúpených JUDr.
Milanom Sivým, advokátom, Nám. sv. Egídia 3006/1116, Poprad, IČO: 37947095, proti žalovanému
Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, Prešov, IČO: 37870475, zast. Správou a údržbou
ciest Prešovského samosprávneho kraja, Jesenná 14, Prešov, IČO: 37936859, v konaní o neplatnosť
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 4. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou dňa 9.1.2020 Krajskému súdu v Prešove domáhali určenia, že
vecné bremeno zapísané podľa ust. § 4 Zák. č. 66/2009 Z. z. v prospech žalovaného v 1. rade na parcely
KN-C č. 2000/19 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1745 m2 a parcela KN-C č. 2000/2020 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3.450 m2
v k. ú. S., zapísané na LV č. XXXX, je neplatné. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade - Okresný
úrad Poprad, katastrálny odbor, sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti odstrániť záznam - zápis

vecného bremena na uvedených parcelách. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 6S/1/2020-62
zo dňa 28.7.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/1/2020-75 zo dňa 25.9.2020 zastavil
konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade odstrániť záznam a v časti, ktorou sa
žalobcovia domáhali určenia neplatnosti vecného bremena v prospech žalovaného v 2. rade postúpil vec
Okresnému súdu Poprad. Vo vzťahu k určovaciemu petitu správnej žaloby konštatoval, že o určovacích
žalobách rozhoduje súdu v civilnom sporovom konaní. Keďže žaloba v tejto časti nesmerovala proti aktu
orgánu verejnej správy, nebola naplnená základná procesná podmienka na prejednanie správnej žaloby.

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Poprad je teda určovacia žaloba voči žalovanému v
1. rade o neplatnosť vecného bremena zriadeného na uvedených parcelách.

2. Žalobcovia vo vzťahu k predmetu konania tvrdili, že vecné bremeno nie je platné, pretože neboli
splnené podmienky v zmysle § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z. z., a to predovšetkým z dôvodu,
že pozemky neboli zahrnuté do projektu pozemkových úprav, o čom predložili súdu ako dôkaz aj
stanovisko Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor. Taktiež tvrdili, že stavbu cestného

telesa, ktorá je umiestnená na týchto pozemkoch, nemožno považovať za oprávnenú stavbu, pretože
podmienkou vydania stavebného povolenia bolo do začatia stavby usporiadanie majetkovoprávnych
vzťahov s doterajšími vlastníkmi, alebo užívateľmi nehnuteľností. K námietke žalovaného o nedostatku
naliehavého právneho záujmu poukázali na to, že vlastník pozemku má právo s týmto pozemkomdisponovať a nakladať, čo je základné právo vyplývajúce aj z Ústavy SR a zriadením vecného bremena
bez právneho dôvodu je toto právo vlastníka pozemku ohrozené a neisté a dochádza k neoprávnenému
zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. V súvislosti s konaniami, na ktoré poukázal žalovaný, tvrdili,

že sa týkajú úplne iných nárokov, napr. vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré má úplne iný právny
rámec a nemajú nič spoločné s prejednávanou vecou. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného poukázala na
možnosť uplatnenia si bezdôvodného obohatenia alebo inej náhrady, teda na možnosť podania žaloby
na plnenie, tak práve zriadenie vecného bremena bráni uplatneniu takýchto nárokov a v tomto štádiu
konania to nie je možné.

3. Žalovaný spochybnil naliehavý právny záujem žalobcov na tejto určovacej žalobe, pretože naliehavý
právny záujem nie je daný, pokiaľ je možné domáhať sa splnenia povinností, teda domáhať sa či
už vydania bezdôvodného obohatenia, alebo náhrady za vecné bremeno tak, ako to robil aj právny
predchodca žalobcov, ktorý si uplatňoval bezdôvodné obohatenie práve za parcely, ktoré sú t. č. vo
vlastníctve žalobcov. Neskôr prekvalifikoval žalobu o náhradu za vecné bremeno a tento nárok bol

zamietnutý z dôvodu premlčania. Žalovaný poukazoval na to, že uvedené skutočnosti boli žalobcom
známe v čase nadobudnutia nehnuteľností, pretože vedeli, že kupujú pozemky zastavané cestou, a že
vecné bremeno k týmto parcelám bolo zapísané v roku 2010. Uviedol, že stavba cesty bola vykonaná
pred rokom 1975, nejde o nepovolenú stavbu, na pozemkoch sa nachádza cesta II. triedy, ktorá je
vo vlastníctve žalovaného. Podľa žalovaného právo vecného bremena trvá, pokiaľ nie je dokonaný

stav pozemkových úprav, pričom zákonodarca myslel pozemkové úpravy vo všeobecnosti. Poukázal
na to, že aj mal záujem iniciovať pozemkové úpravy, avšak Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný
odbor, konštatoval, že tieto pozemky nachádzajúce v intraviláne obce nebudú zahrnuté do projektu
pozemkových úprav. K otázke vlastníctva cesty Poprad - Smokovce II-IV poukázal na delimitačný
protokol, ktorý obsahuje zoznam ciest, pričom v jednej prílohe sú uvedené aj pozemky zapísané na liste

vlastníctva, ale ďalšou prílohou je aj zoznam ciest - pozemky bez listov vlastníctva, kde pod položkou
12 je vedená aj uvedená cesta. S poukazom na predložené listinné dôkazy súd mal za to, že došlo k
vysporiadaniu právnych vzťahov s užívateľmi pozemkov v zmysle vtedajších predpisov. V danom čase
boli pozemky v užívaní buď M. S. A. - S., alebo Š. O., D.. A.. A..

4. Z vyjadrení strán sporu a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu výpisu z LV č. XXXX,
návrhu na vykonanie záznamu zo dňa 11.1.2010, vyjadrení Okresného úradu Poprad, pozemkový a
lesný odbor, rozhodnutia o prípustnosti stavby, vyjadrenia Š. O., D.. A.., A., vyjadrenia M. A. - S.,
záznamu z odovzdania staveniska, zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb, zápisnice z
preberacieho konania, dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva

štátu v správe SSC na Prešovský samosprávy kraj, delimitačného protokolu vrátane príloh, rozsudku
OkresnéhosúduPopradč.k.17C/158/2014-177zodňa4.4.2018,rozsudkuKrajskéhosúduvPrešoveč.
k. 18Co/45/2018-199 zo dňa 13.2.2019, spisu Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, Z 119/2010,
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 10Co/65/2014-450 zo dňa 4.12.2014, žiadosti žalovaného
o zaradenie pozemkov do projektu pozemkových úprav, dokladov týkajúcich sa cesty II/534, súd zistil

nasledovný skutkový stav:

5. Žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 2019 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1745 m2, parc. č. 2000/20 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3.450
m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S., a to žalobcovia v 1. až 3. rade v spoluvlastníckom podiele

225/1000 a žalobca v 4. rade v spoluvlastníckom podiele 325/1000. Žalobcovia nadobudli vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-XXXX/
XXXX zo dňa 27.9.2018.

6. Na návrh žalovaného zo dňa 11.1.2010 správa katastra vyznačila záznamom na uvedených parcelách

vecné bremeno v prospech žalovaného v zmysle § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z. z. Zápis bol vykonaný
záznamom zo dňa 27.1.2010 pod č. Z-XXX/XX.

7. Obe uvedené nehnuteľnosti sú sčasti zastavané cestou II. triedy Poprad - Smokovce II/534. O
prípustnosti stavby uvedenej cesty rozhodol bývalý ONV v Poprade dňa 19.2.1975, stavenisko bolo

odovzdané dňa 5.5.1975 a dňa 11.10.1978 sa uskutočnilo preberacie konanie.

8. Právny predchodca žalobcov V. O. sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému
za užívanie oboch parciel, ktoré sú predmetom tohto konania, a to v konaní vedenom na Okresnomsúde Prešov sp. zn. 10C/367/2008. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 10Co/65/2014-450 zo dňa
4.12.2014 potvrdil rozsudok súdu I. stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 41.134,23 eur, a to práve na tom skutkovom základe, že v prospech žalovaného

bolo zriadené zo zákona vecné bremeno. Právny predchodca žalobcov sa opätovne domáhal nároku z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý potom prekvalifikoval na nárok na náhradu za zriadenie
vecného bremena v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. 17C/158/2014. Rozsudkom
Okresného súdu Poprad č. k. 17C/158/2014-177 zo dňa 4.4.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 18Co/145/2018-199 zo dňa 13.2.2019 bola opätovne jeho žaloba zamietnutá.

9. Podľa § 151o ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (účinného od 1.1.2009 do
31.12.2009) vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami
konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním);
ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je

potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

10. Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatrenia pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 1.7.2009) Tento zákon upravuje usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
„pozemok pod stavbou“).

11. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,

ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

12. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

13. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti vecného bremena na parcelách
č. KN-C 2000/19 a č. KN-C 2000/20, zapísaných na LV č. XXXX pre

k. ú. S.. Keďže ide o určovaciu žalobu, v zmysle § 137 písm. c/ Zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného
sporového poriadku v platnom znení /ďalej len CSP/ predpokladom na úspešné uplatnenie žaloby je
preukázanie naliehavého právneho záujmu. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem je
daný vtedy, ak rozhodnutie o požadovanom určení priamo ovplyvní právne postavenie žalobcu, alebo
bez takéhoto určenia by sa právne postavenie žalobcu stalo neistým. Žalovaný spochybňoval naliehavý

právny záujem žalobcov na požadovanom určení a tvrdil, že žalobcovia by sa mohli domáhať priamo
plnenia napr. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, alebo náhrady za vecné bremeno. Žalobcovia
tvrdia, že neboli splnené podmienky pre vznik vecného bremena v zmysle § 4 Zák. č. 66/2009 Z. z. Podľa
názoru súdu zo strany žalobcov je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože v
prípade, ak by žalobcovia boli úspešní, odstránila by sa neistota v ich právnom postavení a rozhodnutie

o žalobe by mohlo byť podkladom na výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností. Rozhodnutím
o požadovanom určení by zároveň bola nastolená právna istota ohľadom postavenia žalobcov, teda
žalobcovia by mohli zvážiť akých prípadných nárokov by sa mohli domáhať voči žalovanému. Pokiaľ by
sa domáhali nárokov či už z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, alebo nároku na inom právnom
základe, musela by byť otázka platného vzniku vecného bremena riešená ako prejudiciálna otázka v

danom konaní, čo by mohlo viesť k procesnému neúspechu žalobcov, teda rozhodnutie o určení, či tu
vecné bremeno je alebo nie je, je dôležité aj z tohto hľadiska.14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré
sú zaťažené vecným bremenom. Taktiež nebolo sporné, že sú sčasti zastavané cestnou komunikáciou
II/534 - Poprad - Smokovce. V zmysle § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.

marca 2009, ak ku dňu účinnosti tohto zákona vlastník stavby nemá pod stavbou zmluvne dohodnuté iné
právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti
tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je
držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o
stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší

územný celok. Účelom Zák. č. 66/2009 Z. z. bolo usporiadať právne vzťahy k pozemkom, na ktorých sa
nachádzajú stavby, ktoré boli delimitované na obce, alebo vyššie územné celky. V zmysle § 3d ods. 2
Zák. č. 135/1968 Zb. cesty II. a III. triedy, vrátane ich prejazdných úsekov cez obce, sú vo vlastníctve
samosprávneho kraja. Cestná komunikácia, ktorá je umiestnená na pozemkoch parc. č. KN-C 2000/19
a parc. č. KN-C 2000/20 je cestou II. triedy, teda v zmysle uvedeného zák. ustanovenia ide o cestu, ktorá
je vo vlastníctve samosprávneho kraja. Nakoniec aj z delimitačných protokolov predložených žalovaným

vyplýva, že došlo k delimitácii tejto cestnej komunikácie zo štátu na Prešovský samosprávny kraj. Z
tohto hľadiska teda je splnená podmienka na to, aby v prospech žalovaného vzniklo vecné bremeno na
základe § 4 ods. 1 cit. zákona.

15. Otázkou povolenosti stavby sa zaoberali už súdy v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 10C/367/2008, v ktorom sa právny predchodca žalobcov domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia práve k uvedeným parcelám na tom skutkovom základe, že na jeho pozemkoch je
umiestnená cestná komunikácia. Odvolací súd v rozsudku č. k. 10Co/65/2014-450 zo dňa 4.12.2014
konštatoval, že predmetná stavba bez akýchkoľvek pochybností bola zriadená pred 1. januárom 1992,
resp. i pred 1. aprílom 1983, preto nemožno v zásade z hľadiska posúdenia existencie neoprávnenej

stavby aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.1992, a ktorá je obsiahnutá v § 135c
Obč. zákonníka. Podľa právnej úpravy platnej pred 1.1.1992 mohol neoprávnenú stavbu zriadiť len
občan a v danom prípade predmetnú stavbu stavali, či zriaďovali štátne socialistické organizácie, preto
nie je možné aplikovať ustanovenie § 221 Obč. zákonníka v znení pred 1.1.1992. Súd konštatoval,
že stavba postavená na cudzom pozemku neoprávnene tzv. socialistickou organizáciou sa zo zákona

stáva vlastníctvom štátu a do úvahy potom prichádzali (pri splnení ďalších zákonných podmienok)
nárokyvtedajšiehovlastníkananáhraduškodyvzniknutejzastavanímpozemku.Občianskoprávnyvzťah
vzniknutý na základe neoprávnenej stavby trval i po 1.1.1992, pretože nedošlo k jeho vysporiadaniu
podľa právnej úpravy platnej pred novelou. Pri použití ust. § 868 Obč. zákonníka bolo a je potrebné ďalej
posudzovať tento trvajúci vzťah už podľa ust. § 135c Obč. zákonníka po novele. Už v tomto rozhodnutí

odvolací súd konštatoval, že v čase realizácie stavby nešlo o neoprávnenú stavbu, a že do úvahy
prichádza aplikácia § 4 Zák. č. 66/2009 Z. z.

16. Aj v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17C/158/2014, kde sa právny
predchodca žalobcov opätovne domáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré potom

prekvalifikoval na náhradu za zriadenie vecného bremena, súd ako prejudiciálnu otázku riešil, či k
pozemkom vzniklo platne vecné bremeno a opätovne súd I. inštancie ako aj odvolací súd uzavreli túto
otázku tak, že pozemky sú zaťažené vecným bremenom, ktoré vzniklo ex lege na základe § 4 ods. 1
Zák. č. 66/2009 Z. z.

17. Z ust. § 151o ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká
okrem iného aj na základe zákona. V prejednávanej veci je nepochybne preukázané, že pozemky vo
vlastníctve žalobcov, ktoré majú byť zaťažené vecným bremenom v prospech žalovaného, sú sčasti
zastavané cestnou komunikáciou, ktorá je cestou II. triedy, teda ide o stavbu, ktorá je vo vlastníctve
žalovaného, stavba bola zrealizovaná v súlade s právnymi predpismi v tom čase platnými, o čom

svedčia predložené rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 19.2.1975 ako aj zápisnica o odovzdaní
a prevzatí dokončených stavieb z 11.10.1979 a zápisnica z preberacieho konania zo dňa 14.11.1979.
Pokiaľ žalobcovia namietali, že nedošlo k usporiadaniu právnych vzťahov s vlastníkmi predmetných
nehnuteľností, teda neboli splnené podmienky upravené v rozhodnutí bývalého ONV v Poprade č.
243/75 o prípustnosti stavby, tak je potrebné poukázať na bod 4 písm. b/, v zmysle ktorého podmienkou

bolo usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov s vlastníkmi alebo užívateľmi nehnuteľností. Keďže v
čase realizácie stavby boli pozemky v užívaní Š.H. O., D.. A.., A. a M. S. A. - S., je zrejmé, že stavebník
vysporiadaval vzťahy s uvedenými subjektmi, ktoré boli užívateľmi pozemkov, o čom svedčia vyjadrenia
týchto subjektov (čl. 53 až 55 spisu).18. Žalobcovia tiež namietali, že predmetné pozemky nie sú súčasťou pozemkových úprav, k čomu
predložili aj vyjadrenie Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, teda podľa nich nemohlo

dôjsť platne k vzniku vecného bremena, pretože vecné bremeno môže vzniknúť len ohľadom pozemkov,
ktoré sú predmetom pozemkových úprav. Žalovaný ani nerozporoval túto okolnosť a predložil aj listinné
dôkazy, z ktorých vyplýva, že sa snažil iniciovať pozemkové úpravy, avšak zo strany príslušného
štátneho orgánu bolo konštatované, že predmetné pozemky nie sú zahrnuté do projektu pozemkových
úprav, nakoľko sa nachádzajú v intraviláne. Podľa názoru súdu však takéto tvrdenie žalobcov nemá

oporu v právnej úprave. Ust. § 4 ods. 1 na vznik vecného bremena ustanovuje podmienku, aby
pozemok bol zastavaný stavbou, ktorá je vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, a aby
stavba bola povolená podľa platných právnych predpisov. Z cit. zák. ustanovenia nemožno vyvodiť, že
by ďalšou podmienkou mala byť realizácia pozemkových úprav. Nakoniec vysporiadanie vlastníckych
vzťahov prostredníctvom pozemkových úprav je len jedným zo spôsobov vysporiadania vzťahov medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. V zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona vzťahy môžu byť vysporiadané

aj zámennou zmluvou tak, že obec alebo vyšší územný celok môže vlastníkovi pozemku pod stavbou
poskytnúť náhradný pozemok.

19. S poukazom na uvedené súd mal za preukázané, že na predmetných pozemkoch sa nachádza
stavba cestnej komunikácie II. triedy, ktorá je vo vlastníctve vyššieho územného celku, pričom ide o

stavbu povolenú podľa predpisov platných v čase jej zriadenia, teda boli splnené podmienky na vznik
vecného bremena k pozemkom nachádzajúcim sa pod touto stavbou v zmysle § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009
Z. z., preto dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. dňom 1.3.2009 na pozemkoch vzniklo v
prospech žalovaného ako vlastníka stavby vecné bremeno, preto súd žalobu zamietol.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v
celom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 4. rade v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).