Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200225
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022200225.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava,
IČO: 31 690 360, zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:
42 142 440, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102447561/2021 zo dňa 01.12.2021,
v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
17.02.2022 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.02.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny
súd“) dňa 18.02.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
102447561/2021 zo dňa 01.12.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust.

§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100891703/2021 zo dňa 24.05.2021 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume XX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Mal za to,
že v danom prípade sú dané zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku tejto žalobe. V
dôvodoch svojho návrhu uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia by reálne došlo k zásahu do
jeho subjektívnych práv, nakoľko napadnuté rozhodnutie má kardinálne dopady na pôsobenie a výkon
jeho práv a jeho výkonom dochádza k ťažko napraviteľným dôsledkom vo sfére žalobcu. Vzhľadom na

predmet konania považoval žalobca za nevyhnutné, aby správny súd z opatrnosti okamžite zasiahol
proti výkonu napadnutého rozhodnutia. Argumentoval tým, že v prípade, ak by bol nariadený okamžitý
výkon rozhodnutia správcu dane a žalobca by bol prinútený uhradiť sumu vo výške XX.XXX,- eur, ktorú
správca dane určil v prvostupňovom rozhodnutí, bola by bezprostredne ohrozená podnikateľská činnosť
žalobcu ako aj chod spoločnosti samej. Tvrdil, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí dostatočne
odôvodnená závažná finančná, hospodárska škoda, ktorá by mala za následok vážny a nenapraviteľný

následok. Jedným z nenapraviteľných následkov, ktoré by nastali s vysokou pravdepodobnosťou, by
bolo hromadné prepúšťanie zamestnancov žalobcu, ktorý ich k dnešnému dňu eviduje viac ako 100.
V tejto súvislosti uviedol, že spektrum jeho podnikateľských aktivít je v stavebnej sfére rozložené po
celom území Slovenskej republiky, pričom je zamestnávateľom aj v oblastiach, kde je evidovaná vysoká
mieranezamestnanosti.Výkonomrozhodnutiabybolivyššieuvedenépracovnémiestaohrozené,keďže
žalobca by okamžitým výkonom rozhodnutia nedokázal pokryť náklady na mzdy zamestnancov ako aj

svoje odvodové povinnosti voči orgánom verejnej správy a zdravotným poisťovniam. V dôvodoch svojho
návrhu žalobca následne argumentoval tým, že v čase hospodárskej krízy, ktorá sa aktuálne objavuje vstavebnom sektore v aktuálnom čase, nedokáže pokryť náklady spojené s rozhodnutím správcu dane,
keďže ich nemal a nemohol predpokladať pri vypracovávaní predbežných rozpočtov na nasledujúce
obdobie, a preto okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane by bolo ohrozené riadne vyplácanie

miezd zamestnancov ako aj odvodov za zamestnancov. V tejto súvislosti poukázal aj na tú skutočnosť,
že na podnikateľských aktivitách žalobcu je závislých niekoľko desiatok subdodávateľov, živnostníkov
ako aj iných podnikateľských subjektov, ktoré by boli okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane
voči žalobcovi v ďalšom rade dotknuté. Okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane by bola taktiež
ohrozená aj splatnosť záväzkov žalobcu voči dodávateľom, subdodávateľom a iným subjektom. Na

preukázanie vyššie uvedených tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy: Prehľad
zamestnancov, Porovnávacia tabuľka výsledku hospodárenia roka 2020 a 2021, Prehľad daňových
povinností, Prehľad záväzkov žalobcu splatných do 90 dní, Prehľad pohľadávok splatných do 90 dní,
Súhrnný prehľad pohľadávok a záväzkov žalobcu, Účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2021. Pre
úplnosť dodal, že správca dane postupoval obdobným spôsobom vo viacerých daňových konaniach, kde
žalobcovi vyrubil sumu v súhrne XXX.XXX,- eur, pričom táto suma je pre žalobcu likvidačná a výkonom

rozhodnutia/rozhodnutí správcu dane, by musel žalobca vykonať drastické opatrenia, zastaviť svoje
podnikateľské aktivity, prípadne zrušiť spoločnosť.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným správnemu súdu dňa
11.07.2022,vrámciktoréhosaknávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobevyjadril

tak, že v tomto prípade správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume XX.XXX,- eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie vo veci priznania
odkladného účinku je v kompetencii súdu.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je

výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana
toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu
takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatreniaorgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,

aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť

miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či

sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca
vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako dôvod pre vyhovenie jeho
žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a iné
vážne nenapraviteľné následky. Hrozbu takýchto následkov videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu

dane o určení rozdielu v sume XX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2015 žalobcovi, by bola bezprostredne ohrozená podnikateľská činnosť žalobcu, hrozí odôvodnená
závažná finančná a hospodárska škoda, ktorá by mala vážne a nenapraviteľné následky a dopad nielen
na zamestnancov žalobcu (pravdepodobné hromadné prepúšťanie), ale i dodávateľov žalobcu či iných
subjektov (ohrozená splatnosť záväzkov žalobcu). V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich

sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu
obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že
žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej
škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na základe tvrdení
žalobcu a predložených dokladov si správny súd vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu.

Žalobca má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej situácii a hospodári s účtovnou
stratou. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje
spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a
v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila

žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Žalobca dôvody, pre
ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby
sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým

je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu
na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil. Výber daní predstavuje
verejnýzáujem,ktorýspočívavovčasnomariadnomvýberedaníavdanomprípadežalobcadobrovoľne
nesplnil svoju daňovú povinnosť. V súčasnosti nemá správny súd za osvedčené, že žalobcovi hrozí
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda,

a preto priznanie odkladného účinku nie je v súlade s verejným záujmom na riadnom a včasnom
výbere daní. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 479/2017-44
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos premaximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými,
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje

finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

13. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za

nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší
správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.