Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 5, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222350
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2115222350.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Mestské lesy Dobšiná, spol. s r. o., so
sídlom Turecká 54, 049 25 Dobšiná, IČO: 31 683 410, zastúpeného advokátom: JUDr. Pavol Halaj, so
sídlom Námestie slobody 2, Revúca, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, adresa C. XXXX/
XX, D., prechodne bytom E. X. mája XX, F. B. G., zastúpenému splnomocnencom: Beňo & Partners
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, o zaplatenie 2.846,28 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/446/2015-217
zo dňa 4.12.2019, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n
ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.846,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
2.846,28 eura od 6.9.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.žalobuzamietol,výrokomII.rozhodol,žežalobca
je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 560, § 588, § 591 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).

Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.846,28

eura s príslušenstvom titulom dlžnej kúpnej ceny za dodanú drevnú hmotu špecifikovanú čo do druhu,
množstva a kvality v preukaze pôvodu dreva na prepravu a spracovanie, ktorý tvorí prílohu faktúry
č. 1121371, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému predmetnú kúpnu cenu. Súd mal za nesporné, že
žalovaný si ústne objednal u žalobcu tovar - drevnú hmotu, guľatinu na porez. Žalobca v konaní tvrdil,
že žalovanému objednaný tovar riadne dodal, odovzdal, a to v takej kvalite, ako si ho žalovaný objednal.
Žalovaný v konaní poprel dodanie tovaru s tým, že tovar odmietol prevziať z dôvodu, že nebol v kvalite
akú si objednal, čo bezodkladne u žalobcu namietal, reklamoval, avšak bezúspešne. Preto odmietol

žalobcovi uhradiť kúpnu cenu, naviac vyfakturovanú vo vyššej cene, ako boli pri objednaní so žalobcom
vzájomne dohodnutí a pokladá žalobu za podanú nedôvodne. Žalovaný taktiež namietal od počiatku
konania svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko tovar neobjednával ako fyzická osoba podnikateľ
(ako je nesprávne žalobcom žalovaný označený v žalobe), ale objednával si ho ako fyzická osobanepodnikateľ (ako tvrdil pôvodne v konaní), alebo ako zástupca obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o., v
ktorej bol v tej dobe konateľom (ako tvrdil v konaní neskôr). Súd uzavrel, že ak chcel byť žalobca v konaní
úspešný, tak musel jednoznačne preukázať vyššie uvedené žalovaným popreté skutočnosti, najmä o

riadnom dodaní tovaru. Súd sa predovšetkým zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného, ktorú
žalovanývodporenamietal,nakoľkovžalobehožalobcaoznačilakofyzickúosobupodnikateľa,zatiaľčo
on si objednával drevnú hmotu nie ako fyzická osoba - podnikateľ, ale ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
Neskôr v priebehu konania v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2019 (č.l. 149) už žalovaný tvrdil, že
objednávateľom bola obchodná spoločnosť GERAVY s.r.o. (za ktorú vystupoval ako konateľ) a nie on ani

ako fyzická osoba nepodnikateľ, ani ako fyzická osoba podnikateľ. V konaní bolo preukázané a potvrdil
to aj samotný žalovaný A. B., že tovar objednával on sám osobne na stretnutí u žalobcu, kde rokoval o
kúpe tovaru (drevnej hmoty) s p. H. a p. I.. Nie je tak sporné, že žalovaný ako fyzická osoba vystupoval vo
vzťahu k žalobcovi. Ak žalobca má za to, že žalovaný nevystupoval, neobjednával tovar len ako fyzická
osoba nepodnikateľ, ale ako fyzická osoba podnikateľ, tak musel v konaní o tom predložiť hodnoverný
dôkaz. Žiaden takýto dôkaz v konaní z jeho strany nebol predložený. Najpresvedčivejším dôkazom by

bol listinný dôkaz, v ktorom by sám žalovaný uviedol, bol označený ako fyzická osoba podnikateľ napr.
písomná objednávka žalovaného (s hlavičkou, pečiatkou a pod.), písomná kúpna zmluva (v ktorej by bol
žalovaný označený ako podnikateľ, prípadne by tam bol označený účel kúpy na podnikateľské účely) a
pod. Skutočnosť, že žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba podnikateľ (živnostník) však nevyplýva
anizdokladov,ktorévystavilsamotnýžalobca,atozlistinnýchdôkazov-faktúryč.1121371aDodacieho

- výkupného lístka č. 128. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že žalovaný vstupoval do kúpnopredajného
vzťahu ako fyzická osoba podnikateľ, a preto súd musí vychádzať z toho, že žalovaný si objednával
tovar ako fyzická osoba nepodnikateľ. Skutočnosti, že si žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba
nepodnikateľ nasvedčuje aj obsah faktúry č. 1121371, v ktorej nie je uvedené IČO žalovaného a čo
potvrdila aj svedkyňa J. G. I., ktorá uviedla, že ak by si žalovaný objednával tovar ako podnikateľský

subjekt (či už fyzická osoba živnostník alebo ako zástupca obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o.), tak
by vo faktúre bolo uvedené aj IČO pridelené podnikateľskému subjektu. Keďže tomu tak nie je, tak si
aj podľa názoru svedkyne žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba nepodnikateľ. Rovnako tak na
faktúre je uvedené pri označení žalovaného „Dedinky“ avšak v tom čase mal žalovaný ako živnostník
miesto podnikania 92001 Hlohovec, Michalská 2410/13 a sídlo spoločnosti GERAVY s.r.o. bolo na

adrese Hlinkova 12, Košice, čo opäť len nasvedčuje tomu, že tovar neobjednal, nemal odobrať žalovaný
ako živnostník, prípadne ako konateľ spoločnosti GERAVY s.r.o.. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že
tovar objednával ako konateľ obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o. Súd má však za to, že toto svoje
tvrdenie žalovaný ničím nepodporil a rovnako ako žalobca (pri tvrdení, že si žalovaný objednával tovar
ako živnostník) nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by toto tvrdenie preukazoval. V žiadnom

listinnom dôkaze predloženom súdu, či už zo strany žalobcu a ani zo strany samotného žalovaného
nevyplýva,žebyžalovanývystupovalakokonateľobchodnejspoločnostiGERAVYs.r.o.,apretosprávne
mala byť žalovaným obchodná spoločnosť a nie žalovaný (či už ako nepodnikateľ alebo podnikateľ).
Túto obranu žalovaného súd považoval za účelovú nakoľko žalovaný ani súdu vôbec nevysvetlil a
nezdôvodnil rozpor vo svojej právnej argumentácii keď najprv tvrdil, že si tovar objednával ako živnostník

a neskôr už ako konateľ obchodnej spoločnosti, čo vyznieva značne nedôveryhodne. Žalovaný tvrdenie
o tom, že objednával tovar výlučne ako zástupca obchodnej spoločnosti nepreukázal. Súd dospel
k záveru, že žalovaný vstupoval do záväzkového vzťahu, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok
na zaplatenie kúpnej ceny ako fyzická osoba (nepodnikateľ) a je preto preukázaná pasívna vecná
legitimácia žalovaného v konaní. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že v prípade,

ak by aj bolo v konaní preukázané, že žalovaný tovar objednával ako živnostník, tak by táto obrana
žalovaného vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii bola nedôvodná, nakoľko žalovaný ako fyzická
osoba je totožným subjektom práva ako živnostník A. B. (a to aj po prípadnom prerušení alebo
ukončení svojej podnikateľskej činnosti). Pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie bolo rozhodujúce,
či nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (povinnosti zaplatiť kúpnu cenu), ktorej splnenia sa žalobca v

konaní domáha je žalovaný alebo obchodná spoločnosť, za ktorú mal žalovaný podľa jeho vyjadrenia
vystupovať. V konaní mal súd preukázané, že si žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba a nie
ako zástupca právnickej osoby - obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o. Potom bez ohľadu na to či si
žalovaný objednával tovar ako fyzická osoba podnikateľ, alebo fyzická osoba nepodnikateľ, je žalovaný
zodpovedný za vznik (prípadného) záväzku zo vzťahu so žalobcom. Preto bol žalovaný (bez ohľadu na

jeho označenie ako podnikateľa v žalobe) označený správne ako subjekt, ktorý je a má byť podľa tvrdení
žalobcu pasívne vecne legitimovaný, nakoľko mu podľa žalobcu mala vzniknúť hmotnoprávna povinnosť
zaplatiť kúpnu cenu z ich vzájomného záväzkového vzťahu. To či v právnom vzťahu vystupuje žalovaný
ako podnikateľ alebo nepodnikateľ má význam len z hľadiska posúdenia, či sa právny vzťah strán sporumá riadiť Obchodným alebo Občianskym zákonníkom. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný
vystupoval v záväzkovom vzťahu ako nepodnikateľ, tak sa na danú vec aplikuje Občiansky zákonník a
konkrétne ustanovenia o kúpnej zmluve.

Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný si ústne objednal tovar - drevnú hmotu, konkrétne
guľatinu na porez. Akceptovaním danej objednávky (oferty) zo strany žalobcu, došlo k uzatvoreniu
neformálnej ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej vznikla žalobcovi ako predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy žalovanému ako kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu vznikla povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. V konaní žalobca tvrdil, že už ako predávajúci
plnil a žalovanému ako kupujúcemu objednaný tovar odovzdal, dodal, a preto žiada od žalovaného
splnenie jeho povinnosti, zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalovaný však v konaní poprel
tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru a bránil sa tým, že žiadny tovar od žalobcu neprevzal, neprebral.
Bolo potom na žalobcovi, aby túto spornú skutočnosť (riadne dodanie tovaru) pred súdom dostatočne

hodnoverne preukázal. Žalobca preukazoval dodanie tovaru predovšetkým listinným dôkazom - Dodací
- výkupný lístok č. 000128 Preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie. Podľa záveru súdu
však predmetný listinný dôkaz preukazuje len dodanie, odovzdanie tovaru výlučne prepravcovi, ale
nepreukazuje odovzdanie tovaru žalovanému ako kupujúcemu. Iný listinný dôkaz majúci preukazovať
reálne dodanie tovaru žalovanému, napr. dodací list, žalobca v konaní nepredložil. Ďalším dôkazom

majúcimpreukazovaťriadnedodanietovarumalobyťpodľažalobcupísomnéčestnéprehláseniesvedka
K. G., vodiča majúceho reálne vykonať prepravu tovaru (ako to vyplýva aj dodacieho - výkupného lístka),
ktorý v ňom uviedol, že „doviezol drevo pánovi B. do Dediniek, kde ho on osobne čakal a drevo zložil
na ním určené miesto. Zároveň mu odovzdal jedno vyhotovenie preukazu pôvodu dreva“. Žalovaný sa
k tomu vyjadril tak, že je pravdou, že na parkovisko pred hotelom, ktorý prevádzkuje bola privezená

a zložená guľatina, avšak pri jej zložení prítomný nebol, žiaden rovnopis preukazu pôvodu dreva mu
odovzdaný nebol a nemá vedomosť kto realizoval prepravu, aký prepravca a vodič. Poprel tak tvrdenia
svedka z čestného prehlásenia. Žalobca v tejto súvislosti navrhol svedka vodiča K. G. a majiteľa vozidla
prepravcu I. L. vypočuť osobne na pojednávaní. Súd však upustil od osobného výsluchu svedka G. na
pojednávaní z dôvodu, že jeho písomné Čestné prehlásenie bolo dostatočným vyjadrením k okolnostiam

prepravy a dodania tovaru. Svedok sa veľmi podrobne, zrozumiteľne, jasne a obsiahlo vyjadril k týmto
okolnostiam. Súd mal za to, že svedok nemá čo iné zásadné v danom prípade objasniť, k niečomu
ďalšiemu podstatnému sa vyjadriť, a preto nie je ani nutné, aby ho súd predvolával na pojednávanie
výlučne za účelom jeho osobného výsluchu k totožným skutočnostiam, ku ktorým sa už písomne
vyjadril. Rovnako je nadbytočné vypočúvanie prepravcu, majiteľa nákladného vozidla I. L. realizujúceho

prepravu, ktorý však nebol vodičom vozidla a nevedel by sa bezprostredne vyjadriť k okolnostiam
dodania tovaru žalovanému. Nakoľko žalobca tvrdenia svedka G. zásadne poprel, tak ani dodatočná
osobná svedecká výpoveď tohto a ďalšieho svedka by bez pochybností, bez ďalšieho hodnoverne
uvedenú skutočnosť (riadne dodanie tovaru žalovanému) nepreukázala a tvrdenie žalobcu by zostalo
len v rovine „tvrdenie proti tvrdeniu“, zostalo by nie jednoznačne preukázané, čo je nedostatočné

pre unesenie dôkazného bremena, ktoré žalobcu v tomto smere zaťažuje. K prípadným svedeckým
výpovediam navrhnutých svedkov (ale aj k už predloženému čestnému vyjadreniu svedka G.) súd
uviedol, že by ich obsah musel hodnotiť s nižšou mierou hodnovernosti, nakoľko v prípade ak by nebolo v
konaní preukázané dodanie tovaru žalovanému a z dodacieho listu je bezpochyby preukázané dodanie
tovaru prepravcovi, tak prepravca by bol povinný zaplatiť žalobcovi odplatu za prevzatý tovar, prípadne

náhradu škody v tejto súvislosti za „stratený“ prepravovaný tovar a pod. Preto podľa súdu nie je možné
vylúčiť účelovosť tvrdení svedkov vodiča a prepravcu, aby sa prípadne vyhli vlastnej zodpovednosti a
povinnostiam súvisiacimi s riadnym nedodaním prepravovaného tovaru. Preto súd upustil od výsluchu
oboch žalobcom navrhovaných svedkov, ktoré dokazovanie považoval za nadbytočné a neúčelné.
Súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdneho

sporu, bez neodôvodnených prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania, bez porušenia
akéhokoľvek procesného práva žalobcu, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V
súvislostispreukazovanímdodaniatovaružalobcaďalejpoukázalnato,žežalovanývminulostidodanie
tovaru nepoprel a žalobca predložil aj listinné dôkazy majúce toto tvrdenie preukazovať, a to podanie
označené „Úhrada pohľadávky - k číslu 139/2014“ a podanie označené „Odvolanie proti výške faktúry“.

Je pravdou, že v oboch podaniach sa žalovaný vyjadruje tak, že v prípade ak nebude opravená faktúra
na dohodnutú cenu, tak tovar vráti, resp. žalobca má nájsť spôsob ako sa mu tento tovar vráti. Hoci
žalovaný komunikuje so žalobcom o „vrátení“ tovaru, ale v oboch podaniach nie je výslovne žalovaným
potvrdené riadne dodanie a prevzatie tovaru. Žalovaný sám vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, žeguľatina bola „vyložená“ z nákladného vozidla na parkovisko pri hoteli, a preto sa podľa súdu mohol
žalovaný v minulosti vyjadriť, že môže byť vrátená. Toto však podľa súdu až tak zásadné nie je a
rozhodujúce je, že žalovaný v súdnom konaní jednoznačne a zásadne poprel riadne dodanie tovaru ako

právnu obranu, s ktorou sa žalobca musí vysporiadať. Opäť nie je rozhodujúce, že v odpore ani v ďalšom
podaní výslovne žalovaný nepoprel riadne dodanie tovaru a vyjadroval sa k iným skutočnostiam (najmä
k pasívnej legitimácii, premlčaniu, výške fakturovanej ceny a pod.), ale je rozhodujúce, že v priebehu
konania žalovaný jednoznačne riadne dodanie tovaru poprel (v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2019
č.l. 149 uviedol, že si nikdy palivové drevo neobjednal, nikdy nepodpísal ani dodací list. Osobne na

pojednávaní pred súdom uviedol, že jemu osobne ako fyzickej osobe alebo aj ako zástupcovi, konateľovi
obchodnej spoločnosti GERAVY s.r.o., ani žiadnemu jeho pracovníkovi nebola riadne dodaná guľatina
od žalobcu, on ani nikto iný ju v jeho mene neprevzal. Nepodpísal žiaden dodací list.) Súd tak dospel k
záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú
povinnosť a nepreukázal dostatočne hodnoverne riadne dodanie objednaného tovaru - drevnej hmoty
žalovanému. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy tým, že bezodkladne riadne nedodal

žalovanému tovar, a preto ani žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť zaň žalobcovi kúpnu cenu. Preto
súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

Vzáveresúdprvejinštancieuviedol,žejednouzozákladných,podstatnýchzákonnýchnáležitostíkúpnej

zmluvy je aj dohoda o cene. Kúpna cena musí byť ustálená sumou peňazí alebo iným spôsobom,
na základe ktorého možno cenu dodatočne určiť. Od samého počiatku žalovaný rozporoval žalobcom
tvrdenú výšku kúpnej ceny (podľa žalobcu určenej výlučne podľa jeho zverejneného Cenníka) a tvrdil,
že medzi stranami bola dohodnutá cena nižšia. Žalobca preukazoval toto tvrdenie predovšetkým
výpoveďou svedkyne J. I. bývalej konateľky žalobcu. Absentoval však akýkoľvek listinný dôkaz, ktorý

by jednoznačne preukazoval dohodu o cene. Tvrdenia svedkyne boli len tvrdeniami proti tvrdeniam
žalovanéhoabezďalšieho(ďalšíchdôkazov)saméosebedohoduocene,takakotvrdilvkonanížalobca
nepreukazovali. Jej výpoveď navyše nie je možné hodnotiť s vysokou mierou objektivity a nestrannosti,
nakoľko ako bývala konateľka nesie zodpovednosť za porušenie povinností konateľa vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov

a v prípade porušenia povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti by bola povinná nahradiť škodu, ktorú
tým spoločnosti spôsobila, napr. ak by nedôvodne dohodla inú, nižšiu cenu za predávanú drevnú hmotu
ako tvrdil v konaní žalovaný, že boli vzájomne dohodnutí. Je preto otázne, či sa strany dohodli na
cene alebo nie, prípadne sa dohodli na cene, avšak sa nedohodli na jej výške, keď každá zo strán
potvrdila, že kúpna cena dohodnutá bola, avšak každá strana tvrdila, že bola dohodnutá v inej výške.

V prípade ak by išlo o neplatnú zmluvu z dôvodu absencie podstatnej náležitosti (dohody o kúpnej
cene), tak by bol žalovaný povinný vrátiť prijaté plnenie ako bezdôvodné obohatenie. Nakoľko však
v konaní nebolo preukázané, žeby žalobca žalovanému plnil, žeby žalovaný prijal akékoľvek plnenie
žalobcu, tak aj pri takomto posúdení by musela byť žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Podľa súdu
však jednoznačne absentuje listinný dôkaz ako je v obchodnom styku bežné a obvyklé - dodací list,

ktorý by bez pochybností preukazoval podpisom (firemnou pečiatkou a pod.) žalovaného alebo ním
poverenej osoby, že mu tovar bol riadne dodaný, že tovar preukázateľne prevzal. Rovnako absentuje
písomná kúpna zmluva, v ktorej by bola jednoznačne obsiahnutá, určená výška dohodnutej kúpnej
ceny. Žalobca mal uzatvoriť riadnu písomnú kúpnu zmluvu a žiadať od žalovaného potvrdiť dodanie
tovaru jednoznačným, najlepšie písomným spôsobom (napr. na dodacom liste), v opačnom prípade si

musel byť vedomý, že v prípade sporu bude jeho dôkazná situácia značne sťažená a vystavuje sa riziku
neunesenia dôkazného bremena.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti
rozsudkusamostatnýmuznesením(§262ods.2CSP).Súdtiežuviedol,ženezistilžiadnedôvodyhodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobca
odvolanie, a to v celom rozsahu z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces;súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

b/, e/, f/ a h/ CSP). Poukazoval na to, že súd zamietol žalobu s odôvodnením, že žalobca nepreukázal
dodanie tovaru žalovanému. Nesprávnym procesným postupom súdu však súd žalobcovi neumožnil
vykonať výsluch žalovaného (klásť mu otázky) a odročil pojednávanie predchádzajúce pojednávaniu na
ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia napriek tomu, že po tomto pojednávaní nebolo vytýčené žiadne
ďalšie pojednávanie a neexistovala ani žiadna iná prekážka, ktorá by znemožňovala dokončiť výsluch

žalovaného. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,
najmä nevypočul majiteľa vozidla realizujúceho prepravu – súkromného podnikateľa, prepravcu, I. L.,
ktorý mohol potvrdiť, že prepravu drevnej hmoty si objednal osobne žalovaný. Pokiaľ konajúci súd
nevykonal navrhnutý osobný výsluch vodiča prepravcu, pána K. G., pokiaľ sa súd uspokojil s čestným
prehlásením tohto na vypočutie navrhnutého svedka, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neuveril vyhláseniu svedka, ktorý realizoval prepravu

aktorývýslovneuviedol,že:„doviezoldrevopánoviB.doDediniek,kdehoonosobnečakaladrevozložil
na ním určené miesto. Zároveň mu odovzdal jedno vyhotovenie preukazu pôvodu dreva“. V súvislosti
s preukazovaním dodania tovaru žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nikdy v minulosti dodanie
tovaru nepoprel a žalobca predložil aj listinné dôkazy majúce toto tvrdenie preukazovať, a to podanie
označené „Úhrada pohľadávky - k číslu 139/2014“ a podanie označené „Odvolanie proti výške faktúry“.

V oboch podaniach sa žalovaný vyjadruje tak, že v prípade ak nebude opravená faktúra na dohodnutú
cenu, tak tovar vráti, resp. žalobca má nájsť spôsob ako sa mu tento tovar vráti. Pokiaľ súd uveril obrane
žalovaného, že tento žiaden tovar od žalobcu neprevzal, vyvstáva otázka, aký tovar chcel žalobcovi
vrátiť, no doposiaľ tak neučinil. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2019 č.l. 149 uviedol, že si
nikdy palivové drevo neobjednal, nikdy nepodpísal ani dodací list. Osobne na pojednávaní pred súdom

uviedol, že jemu osobne ako fyzickej osobe alebo aj ako zástupcovi, konateľovi obchodnej spoločnosti
GERAVY s.r.o., ani žiadnemu jeho pracovníkovi nebola riadne dodaná guľatina od žalobcu, on ani nikto
iný ju v jeho mene neprevzal. Nepodpísal žiaden dodací list. Žalovanému nebolo dodané palivové drevo
a palivové drevo si ani neobjednal. Ako fyzickej osobe mu bola riadne dodaná objednaná guľatina, ktorú
mu doviezol ním objednaný dopravca. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie povinností

predávajúceho a nesprávne vyhodnotil údajnú neexistenciu povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu.
Z ustanovenia § 588 OZ vyplýva synalagmatický záväzok predávajúceho a kupujúceho. Z kúpnej
zmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosťpredmetkúpykupujúcemuodovzdaťakupujúcemupovinnosť
predmetkúpyprevziaťazaplatiťzaňpredávajúcemudohodnutúcenu.Záväzokpredávajúcehoodovzdať
kupujúcemu predmet kúpy je splnený odovzdaním tovaru na prepravu dopravcovi, ktorého určil kupujúci

(podporne § 412 OBZ). Vo vzťahu k obiter dictum uvedenej poznámke konajúceho súdu vzťahujúcej sa k
nepreukázaniu dohody o kúpnej cene, žalobca má za to, že existenciu dohody o kúpnej cene preukázal.
V spornom prípade bola cena určená dohodou, a to minimálne konkludentne, akceptovaním žalobcom
určenej a zverejnenej cenníkovej ceny. Vzhľadom k charakteru tovaru, ktorý bol nedostatkovým a po
ktorom bol v rozhodnom období vysoký dopyt, pričom obdobný tovar čo do množstva a kvality mohol

byť okrem žalobcu dodaný v širšom okolí len dvomi dodávateľmi: LESY Slovenskej republiky, š.p. a
Lesy mesta Spišská Nová Ves, s.r.o., žalobca predložil súdu i cenníky z rozhodného obdobia týchto
dodávateľov guľatiny, pričom cena podľa cenníka žalobcu je rovnaká alebo nižšia, ako je cena týchto
dodávateľov. Cenníková cena žalobcu, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná, predstavuje preto obvyklú
cenu v danom mieste a čase. Žalovaný v podanom odpore nespochybnil, že medzi ním ako fyzickou

osobou a žalobcom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej mu žalobca dodal objednanú
drevnú hmotu a ani to, že faktúru, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu, žalovaný prevzal.
Žalovaný nevytkol žalobcovi žiadne vady dodanej drevnej hmoty a ani sa týmto spôsobom v konaní
nebránil. Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže i na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania,

alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov celého konania, vrátane trov
odvolacieho konania.

Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nie je vecne a pasívne legitimovaný v
tomto konaní. Pasívne legitimovaná mala byť spoločnosť GERAVY, s. r. o. Žalobca nepreukázal vznik
záväzkovo-právneho vzťahu v podobe kúpnej zmluvy so žalovaným. Vznik takéhoto vzťahu nevyplývaa jeho existenciu popieral aj žalovaný, naopak vykonané dôkazy svedčia o tom, že skutočným pasívne
legitimovaným subjektom mala byť spoločnosť GERAVY, s. r. o. Medzi účastníkmi konania nevznikla
dohoda o predmete kúpnej zmluvy a kúpnej ceny, teda neboli dohodnuté podstatné náležitosti kúpnej

zmluvy. Ak by vzťah medzi žalovaným a žalobcom mohol byť posudzovaný podľa zákonných ustanovení
o bezdôvodnom obohatení, ani tak by nebol pasívne legitimovaný žalovaný. Žalobca neuniesol dôkazné
bremenovovzťahukuzavretiukúpnejzmluvy,išloozlyhanievnútornéhosystémužalobcu,jehosystému
postupov pri predaji tovaru. Preto žalovaný navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vecná pasívna
legitimácia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný si u žalobcu objednal dodanie drevnej hmoty, ktorá
mu aj bola dodaná. Relevantnými dôkazmi sú listiny vystavené a podpísané žalovaným „Úhrada
pohľadávky – k číslu 139/2014“ a „Odvolanie proti výške faktúry.“ V oboch sa žalovaný vyjadruje tak,

že v prípade, ak nebude opravená faktúra na dohodnutú cenu, tak tovar vráti, resp. žalobca má nájsť
spôsob, ako sa mu tento tovar vráti. Ani v jednej z týchto písomností sa žalovaný nebráni tým, že by
si drevnú hmotu neobjednal, alebo že by mu nebola dodaná. Naopak z nich vyplýva, že si objednaný
tovar prevzal (inak by nemal čo vracať). V týchto písomnostiach žalovaný nevystupuje ako konateľ
obchodnej spoločnosti Geravy, s. r. o., ani inej právnickej osoby, ale vystupuje svojim menom. V čestnom

prehlásení vodiča K. G. je uvedené, že doviezol drevo pánovi B. do Dediniek, kde ho on osobne
čakal a drevo zložil na ním určené miesto, zároveň mu odovzdal jedno vyhotovenie preukazu pôvodu
dreva. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu, podanému prostredníctvom zvoleného advokáta
potvrdil, že si drevnú hmotu u žalobcu osobne objednal. Žalovanému nikdy nebolo dodané palivové
drevo, ako neskôr uviedol. Ako fyzickej osobe mu bola riadne dodaná objednaná guľatina, t. j. drevná

hmota určená na porez, ktorú žalovanému doviezol žalovaným objednaný dopravca. Súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil splnenie povinností predávajúceho a kupujúceho. Záväzok predávajúceho
odovzdaťkupujúcemupredmetkúpyjesplnenýodovzdanímtovarunaprepravudopravcovi,ktoréhourčil
kupujúci (podporne § 412 OBZ). Cena bola medzi stranami sporu dohodnutá podľa cenníka žalobcu ako
predávajúceho. Existenciu inej dohody žalovaný nepreukázal. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu
trov celého konania.

V odvolacom konaní podal žalobca ešte jedno písomne vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 3.9.2015

podal žalobu voči fyzickej osobe – A. B. ako súkromnému podnikateľovi podnikajúcemu pod obchodným
menom A. B. s miestom podnikania C. XXXX/XX, XXX XX D.. V súlade s ust. § 133 ods. 1 CSP
žalobca upravil označenie žalovaného ako: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D.. Žalobca
v priebehu konania tvrdil a má za to, že i preukázal, že medzi žalobcom ako právnickou osobou –
podnikateľom – spoločnosťou s ručením obmedzeným zapísanou v obchodnom registri a žalovaným

ako fyzickou osobou – podnikateľom – zapísaným v čase uzavretia zmluvy a aj v čase dodania
predmetu kúpy v živnostenskom registri došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej
sa žalobca zaviazal dodať žalovanému drevnú hmotu – 1 fúru smrekovej guľatiny v kvalite III. A,
III.B. a III.C., za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu podľa vtedy platného cenníka
žalobcu.Objednávkudrevnejhmotyrealizovalžalovanýosobne–ústne–vtedajšiemuvedúcemuvýroby

žalobcu, J. A. H. za prítomnosti vtedajšej konateľky žalobcu, J. G. I.. Druh, množstvo a kvalita dodanej
drevnej hmoty vyplývajú z tzv. konsignácie – dodacieho-výkupného lístka č. 000128 - preukazu pôvodu
dreva na prepravu a spracovanie zo dňa 22.8.2012, vyhotoveného zamestnancom žalobcu – vedúcim
lesného obvodu č. 05 Vyšná Maša, pánom M. D., ktorý je zároveň dodacím listom. Žalobca odovzdal
tovar prvému dopravcovi na prepravu pre žalovaného ako kupujúceho dňa 22.8.2012, pričom vodič

prepravcu, pán K. G., v písomnom čestnom prehlásení potvrdil, že tovar osobne odovzdal v obci Dedinky
žalovanému, ktorý tento tovar osobne prevzal a uviedol vodičovi miesto, kde má drevnú hmotu zložiť.
Súd prvej inštancie odmietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov: pánov K.
G. a I. L.. Z k odvolaniu pripojených čestných prehlásení svedkov K. G. a I. L. vyplýva, že žalovaný si
objednal u I. L. nielen prepravu tovaru od žalobcu do Dediniek, ale aj prepravu tohto tovaru z miesta

jeho dočasného uskladnenia v obci dedinky na pílu súkromného podnikateľa, pána N.. Obe prepravy
realizoval vodič prepravcu, pán K. G., ktorý pri druhej preprave drevnú hmotu zložil v areáli píl na
miesto určené mu majiteľom píly, pánom N.. Žalovaný sa v priebehu konania bránil rôznymi vzájomne
si protirečiacimi tvrdeniami. V odpore voči platobnému rozkazu tvrdil, že tovar si neobjednával akofyzická osoba – podnikateľ – ale objednával si tovar ako fyzická osoba – nepodnikateľ, pričom jeho
jediná námietka smerovala k nedostatku jeho vecnej aktívnej legitimácie v konaní ako súkromného
podnikateľa. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu, podanému prostredníctvom svojho zvoleného

advokáta, potvrdil, že si drevnú hmotu u žalobcu osobne objednal: „Na základe ústnej objednávky u
konateľky žalobcu si žalovaný nie ako fyzická osoba – podnikateľ, ale ako fyzická osoba objednal drevnú
hmotu. Objednával si ju na súkromné účely, a nie účely podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu
pohľadávku neeviduje ani vo svojom účtovníctve ako fyzická osoba – živnostník. Žalovaný preto namieta
pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. V rámci tejto ústnej objednávky sa cena za drevnú hmotu

dohodla na sumu 1.000 eur. Nakoľko ale žalobca vystavil Faktúru č. 1121371 na sumu 2.846,28 eura,
túto mu žalovaný vrátil, nakoľko ju považoval za neoprávnenú. Nakoľko žalovaný vystupoval v postavení
fyzickej osoby na vzniknutý právny vzťah - občianskoprávny vzťah sa majú aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Žalovaný nevystupoval ako podnikateľ, a ani drevnú hmotu nekupoval v rámci
podnikateľskej činnosti.“ Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2019 č.l. 149 uviedol, že si nikdy
palivové drevo neobjednal, nikdy nepodpísal ani dodací list. Žalobca sa stotožňuje so žalovaným v

tom, že žalovanému nebolo dodané palivové drevo a palivové drevo si žalovaný ani neobjednal. Ako
fyzickej osobe mu bola riadne dodaná objednaná guľatina, t.j. drevná hmota určená na porez, ktorú
žalovanému doviezol žalovaným objednaný dopravca. Žalobca i po oboznámení sa s argumentáciou
žalovaného zotrváva na podanom odvolaní a toto považuje za dôvodné. Vecná pasívna legitimácia
žalovaného vyplýva zo skutočnosti, že tento si u žalobcu objednal dodanie drevnej hmoty a táto drevná

hmota mu bola i dodaná. Žalovaný nikdy nevystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti GERAVY,
s.r.o. alebo iného subjektu. Toto účelové tvrdenie použil žalovaný až na konci súdneho sporu. V tejto
súvislosti sú relevantnými dôkazmi listinné dôkazy vystavené a podpísané žalovaným pred začatím
súdneho sporu, a to podanie označené „Úhrada pohľadávky - k číslu 139/2014“ a podanie označené
„Odvolanie proti výške faktúry“. V oboch podaniach sa žalovaný vyjadruje tak, že v prípade ak nebude

opravená faktúra na dohodnutú cenu, tak tovar vráti, resp. žalobca má nájsť spôsob ako sa mu tento
tovar vráti. Pokiaľ by žalovaný tovarom nedisponoval, nevedel by ho vrátiť. Pokiaľ by tovar prevzala
spoločnosť GERAVY, s.r.o., list by bol podaný touto spoločnosťou a žalovaný by ho podpisoval ako
konateľ obchodnej spoločnosti. Ani v jednej z týchto písomností sa žalovaný nebráni tým, že by si drevnú
hmotu neobjednal, alebo, že by mu nebola dodaná. Práve naopak, vyplýva z nich, že si objednaný

tovar prevzal (nakoľko v opačnom prípade by nemal čo vracať). V týchto písomnostiach žalovaný
nevystupuje ako konateľ obchodnej spoločnosti GERAVY, s.r.o., ani inej právnickej osoby, ale vystupuje
svojím menom. V čestnom prehlásení vodiča dopravcu, ktorého si objednal žalovaný, pána K. G., ktoré
tvorí súčasť spisu, je uvedené, že „doviezol drevo pánovi Novotnému do Dediniek, kde ho on osobne
čakal a drevo zložil na ním určené miesto. Zároveň mu odovzdal jedno vyhotovenie preukazu pôvodu

dreva“. Dopravca žalovaného, pán I. L., majiteľ vozidla MAN I. XXXAS v čestnom prehlásení potvrdil, že
žalovanýsiunehoobjednalprepravudrevnejhmotyodžalobcudodediniekanáslednezdedinieknapílu
a že túto prepravu pre neho vykonal. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie povinností
predávajúceho a nesprávne vyhodnotil údajnú neexistenciu povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu.
Záväzokpredávajúcehoodovzdaťkupujúcemupredmetkúpyjesplnenýodovzdanímtovarunaprepravu

dopravcovi, ktorého určil kupujúci. Cena bola medzi stranami sporu dohodnutá podľa cenníka žalobcu
ako predávajúceho. Existenciu inej dohody žalovaný nepreukázal. Vzťah medzi stranami sporu je
vzťahom z právneho vzťahu – kúpnej zmluvy – preto je posudzovanie bezdôvodného obohatenia
žalovaného irelevantné. Na preukázanie, že cena dodanej drevnej hmoty podľa cenníka žalobcu nebola
neprimeraná, poukazuje žalobca na porovnanie jej cien podľa cenníkov Mestských lesov Dobšiná, spol.

s r.o. a LESOV Slovenskej republiky, štátneho podniku, Odštepného závodu Rožňava, ako najväčšieho
dodávateľa drevnej hmoty na relevantnom trhu v danom mieste a čase (III. štvrťrok 2012, okres I.).
Rozdiel kúpnej ceny podľa tohto porovnania je o 64,80 eura nižšia cena u žalobcu. Žalobca preto
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a
žalovaného zaviaže i na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca
si zároveň uplatňuje právo na náhradu trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), po zopakovaní a doplnení dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
(§ 384 ods. 1, 2 CSP), s prejednaním veci na pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie zmeniť (§ 388 CSP).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie
preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu

domáhajúceho sa zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar zamietol dôvodiac, že v konaní žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázať jednak dodanie tovaru žalovanému, ako ani dohodu strán na
kúpnej cene.

Vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu, spočívajúce v nevykonaní navrhovaného dokazovania
súdom prvej inštancie a tiež namietané nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov, nariadil odvolací súd na prejednanie veci odvolacie pojednávanie (§ 385 ods.
2 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať a tiež doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie, avšak v súlade s ust. § 366 CSP.

Na pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom sporových strán, listinami: faktúra č.
1121371 zo dňa 22.8.2012 (č. l. 7), dodací – výkupný lístok č. 000128 zo dňa 22.8.2012 (č. l. 8), výpis
žalovaného zo živnostenského registra (č. l. 30 ), čestné prehlásenie K. G. zo dňa 13.6.2019 (č. l. 151),

cenník žalobcu za II. Q z 1.4.2012 a IV. Q z 29.9.2012 (č. l. 157,158), písomné vyjadrenie J. G. I. zo dňa
15.10.2019 (č. l. 170 ), odvolane proti výške faktúry z 2.12.2013 (č. l. 198), list – Úhrada pohľadávky
– k číslu 139/2014, z 6.2.2013 (č. l. 6.2.2013), cenník Lesov SR (č. l. 200 – 203), cenník Lesy mesta
Spišská Nová Ves (č. l. 204), výsluchom svedkov J. K. G., I. L., O. G., J. A. H. a J. G. I..

Odvolací súd v rámci svojho predbežného právneho posúdenia stranám uviedol, že vec je dôvodné
posúdiť najmä podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve, nakoľko žalovaný
uzavrel zmluvu so žalobcom ako fyzická osoba nepodnikateľ, preto je potrebné dokazovanie zamerať na
otázky prevzatia tovaru žalovaným, ako aj dohodu zmluvných strán o kúpnej cene. Oboznámil strany, že

v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie zopakuje a podľa potreby tiež doplní dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie s tým, že doplnenie dokazovania je možné len v súlade s ust. § 366 CSP,
t.j. o dôkazy, ktoré boli navrhnuté stranami pred súdom prvej inštancie, avšak neboli týmto súdom
vykonané, nie o nové dôkazné prostriedky, ktoré neboli doteraz pred súdom prvej inštancie navrhnuté,
pokiaľ nespĺňajú charakteristiku novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolacie konanie vychádza z neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa, ale aj

protistrany, použiť v odvolacom konaní prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní
pred súdom prvej inštancie, je obmedzené, nakoľko strany sporu mali pred súdom prvej inštancie
príležitosť tieto prostriedky použiť. Preto je odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností
a dôkazov (novoty) prípustná len za splnenia podmienok stanovených práve v ust. § 366 CSP, pôjdenajmä o prípady, kedy strana nepoužitie týchto nových skutočností a dôkazov v štádiu pred súdom prvej
inštancie nezavinila.

Žalobca v odvolacom konaní uviedol, že podľa neho z vykonaného dokazovania vyplýva dôvodnosť
podanejžaloby.Obranužalovanéhopovažujezanekonzistentnúaúčelovú.Žalovanývpriebehukonania
postupne menil svoju obranu a prispôsoboval ju vykonanému dokazovaniu. Jeho počiatočná obrana
spočívala v tvrdení, že drevnú hmotu si neobjednal ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba-nepodnikateľ.

Následne tvrdil, že si drevnú hmotu vôbec neobjednal. Po dokazovaní zmenil obranu tak, že drevnú
hmotu objednal v prospech obchodnej spoločnosti Geravy, s.r.o. Dokazovaním bolo preukázané, že
žalovaný si drevnú hmotu objednal, pričom nevystupoval ako zástupca resp. konateľ za inú fyzickú alebo
právnickú osobu, a teda ani spoločnosť Geravy, s.r.o. Výška kúpnej ceny vyplývala z cenníka žalobcu.
Žalovaný drevnú hmotu osobne prevzal, a to prostredníctvom prepravcu, ktorého si na zabezpečenie
prepravy objednal a zaplatil. Následne žalovaný nechal túto drevnú hmotu odviesť na pílu p. N., kde

bolo z guľatiny vyhotovené rezivo. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že toto rezivo bolo použité ako krov
na dome jeho vtedajšej priateľky. Zo žiadneho konania žalovaného nevyplýva, že by vystupoval ako
zástupca, jediné čo nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, bolo, či konal ako podnikateľ.

Žalovaný sa v odvolacom konaní bránil tým, že nebolo preukázané žiadne dodanie tovaru, o čom
neexistuje žiaden dôkaz, nakoľko k riadnemu dodaniu tovaru nedošlo. Taktiež nedošlo k dohode
o kúpnej cene, nakoľko aj odkaz na cenník štátnych lesov ničím nepreukazuje dohodu o kúpnej
cene. Žalobca je subjekt odlišný od štátnych lesov a akýsi blanketný odkaz na cenník iného subjektu
nie je možné považovať za dôkaz o dohode o kúpnej cene. Žalobca ako riadny hospodár mal od

žalovaného požadovať podpísanie objednávky, príp. kúpnej zmluvy, resp. dodacieho listu. Obdobne
došlo k pochybeniu zo strany prepravcu, a preto je jeho výpoveď irelevantná, nakoľko sa bude snažiť
vyhnúť svojej zodpovednosti za nesprávne vykonanú prepravu tovaru, t.j. bez podpísania dodacieho
listu, čím by mu mohla vzniknúť zodpovednosť voči žalobcovi. Konateľke z výkonu jej funkcie vyplýva
povinnosť vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou a postup, ktorým v danom prípade bez

akejkoľvek dohody odviezli drevnú hmotu na náhodné miesto niekde pri hoteli Priehrada, je možné
považovať za konanie, ktorým spoločnosti Mestské lesy Dobšiná spôsobila škodu. Žalovaný nikdy
nedostal do svojej majetkovej sféry drevnú hmotu, ktorá je predmetom tohto konania, nikdy túto
drevnú hmotu nespotreboval, a teda nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy podľa § 588 OZ, ktorého
podstatnou náležitosťou je dohoda o kúpnej cene. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebol v konaní

predloženýdôkazokonkrétnejdohodenavýškekúpnejceny,anidôkazoriadnomdodanítovaru.Neskôr
žalovaný uviedol, že namieta svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko z vykonaného dokazovania, najmä
z výsluchu p. A. H. vyplýva, že objednávateľom bola spoločnosť Geravy, s. r. o., IČO: 36 633 020 a nie
žalovaný. Taktiež z vykonaného dokazovania nemožno uzavrieť, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne
obohatiť. Žalovaný nemal žiadny majetkový prospech z dodanej drevnej hmoty, nakoľko nebola použitá

ním, ale použila ju bývalá spoločníčka spol. Geravy, s. r . o. – G. D.. Žalobca v konaní nepreukázal, že
by žalovaný drevnú hmotu použil, resp. mal z nej majetkový prospech.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2012 prišli za ním, ako za konateľom firmy Geravy s.r.o.

na hotel konatelia Mestských lesov p. I. a p. H., že potrebujú urobiť akciu pre Mestské lesy a športové
akcie. Keďže boli z Mestských lesov, požiadal ich, či by sa to dalo zámenou, keďže potrebovali nejaké
prístrešky a lavičky s čím títo súhlasili. Žalovaný jednal viac s p. H., ktorý bol v tom čase vedúci výroby.
Pani konateľka sa vyjadrila toľko, že s tým súhlasí, aby žalovaný priniesol objednávku do Dobšinej na
Mestskélesy.Tútoobjednávkužalovanýpriniesolccao2-3dni,abolidohodnutí,žedrevnúhmotudodajú

za 2-3 týždne. Medzitým sa uskutočnilo aj to podujatie, avšak drevo prišlo až cca za 3 mesiace. Keď
bolo drevo dodané, žalovaný momentálne na hoteli nebol. Volal mu p. G., ktorý pracoval ako údržbár,
že priniesli nejaké drevo a kde ho majú zložiť. Žalovaný kázal, že ho majú zložiť na parkovisku pri
hoteli, potom mu p. G. volal asi o hodinu, že drevo je zložené, ale šofér potrebuje dodací list, preto
žalovaný p. G. povedal, nech to podpíše, nech skočí tiež pre razítko. Zhruba o 3 mesiace prišla prvá

faktúra od Mestských lesov, ktorú žalovaný vrátil s odôvodnením, že nesedia fakturačné údaje, ani suma,
na ktorej sa dohodli. Cca 2-3 mesiace bolo ticho, potom volal právny zástupca Mestských lesov, aby
žalovaný faktúru uhradil. Žalovaný mu povedal, že nič uhrádzať nebude, musí to uhradiť spoločnosť
a pokiaľ nepríde upravená faktúra, nič sa uhrádzať nebude, pretože ani drevo ani suma nezodpovedalidohode s p. H.. S p. H. a p. I. sa dohodli, že žalovaný im dá výraznú zľavu na akciu v hoteli (započítanie
štvorkoliek, skútrov, ktoré mali zdarma), ako protihodnotu sľúbili, že max. cena za guľatinu bude 46 eur
za m3. Potom však prišla faktúra na 100 eur za m3. Vtedajšia spoločnosť, ktorej bol žalovaný konateľom,

faktúru odmietla zaplatiť a neprišla ani nová faktúra. Žalovaný povedal právnemu zástupcovi žalobcu,
že nič platiť nebude, pretože drevo nešlo pre neho, ale pre spoločnosť a nedodržali, na čom sa dohodli.
Žalovaný uviedol, že drevo nešlo pre neho, on si ho neobjednával, žiadnu objednávku za súkromnú
osobuakoA.B.nezadával,dodacílistnepodpísal,anisatýmdrevomneobohatil.Neskôrkonateľžalobcu
p. Kollárik v zastúpení mesta, objednal ubytovanie pre hudobnú skupinu a keď bolo treba po pobyte

zaplatiť, mesto Dobšiná ubytovanie nezaplatilo. P. Kollárik povedal, že pokiaľ bude vysporiadaná faktúra
s drevom, bude zaplatené aj za ubytovanie. Cca po 2 rokoch žalovaný zavolal konateľovi Mestských
lesov, dal mu presnú adresu kto si zobral drevo, bola to bývala konateľka p. J. G. D., bolo to zhruba
po roku, ona bola majiteľkou firmy a žalovaný bol len konateľom. Konateľovi teda presne oznámil, kde
je drevo a kto si ho zobral, že nech si to rieši s p. D.. Žalovaný bol konateľom v hoteli Geravy cca 8
rokov od 2010-2018. Zlú faktúru žalovaný vrátil. Od p. K. G. kupoval po 5-tich rokoch auto a on ho

vôbec nepoznal. S dopravcom p. L. sa pozná roky. P. H. povedal, že drevo privezie spoločnosť P. L..
Za dopravu mala platiť Geravy s.r.o. Žalovaný povedal p. H. aj p. I., že koná za Geravy, s. r. o. Nevedel
uviesť, prečo reklamácie faktúr písal vo vlastnom mene. Zrejme preto, že faktúry boli vystavené na jeho
meno, žalovaný poukazoval na to, že v prvej faktúre nie sú ani správne údaje. Až druhá faktúra, ktorá sa
objavila na súde bola na jeho meno, jej číslo bolo 123456, čiže bol to čistý podvod. Žalovaný povedal pre

koho išlo drevo, kto si ho objednal, aj kde je toto drevo. Žalobca potom zadržal faktúru za ubytovanie,
ktorú nezaplatil. So zaplatením sumy 1.000,- eur súhlasil žalovaný len preto, aby nerástli trovy.

Ďalej žalovaný uviedol, že v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že si drevo objednal ako fyzická

osoba pre súkromné účely preto, že to písal bez právneho zastúpenia. Nechcel do toho ťahať svoju
vtedajšiu priateľku, s ktorou majú syna. P. D. bola majiteľkou firmy, on bol konateľ, čiže všetko by musela
absolvovať ona. Mali prieky o syna. Žalovaný jej povedal, aby si drevo vyrovnala. Drevo malo byť použité
na altánky, lavičky pri hoteli. Medzitým si konateľka drevo zobrala, dala si ho narezať a bolo použité
ako strecha. K dohode o dodávke dreva došlo na hoteli Priehrada, kde bola p. I., p. H., ktorí povedali,

že nie je problém, že žalovaný im spraví zábavu a oni mu spravia super cenu. Dohodnutá cena bol
úplne iná ako 100 eur za m3. Obsahom objednávky odovzdanej na Mestské lesy Dobšiná bolo, že
spoločnosť Geravy s.r.o. si objednáva drevnú hmotu, guľatinu v dĺžkach, zhruba o objeme 25 m3. Písal
to p. H. na Mestských lesoch. Trvali na tom, že nie ústna dohoda, ale musí byť písomná objednávka,
aby bola dodaná drevná hmota. V objednávke neuviedli kvalitu požadovanej drevnej hmoty, ani cenu.

Ústne sa dohodli, že dodacia lehota bude do 2-3 týždňov. Objednávku odovzdal priamo J. H. a vo
vedľajšej miestnosti sedela p. I., bolo to na Mestských lesoch Dobšiná. K objednávke pripojil aj pečiatku.
Keď priviezli drevo, povedal p. G., aby ho zložili na parkovisko. Na odvoz dreva z parkoviska on pokyn
nedával, dávala ho p. D., ktorá si po roku objednala porez u p. N.. Zopakoval, že si drevo ako A.
B. neobjednával, neprevzal. Medzi spoločnosťou Geravy a žalobcom došlo k presnej dohode o cene

a množstve dreva, avšak táto cena nezodpovedá tomu, čo si uplatňuje žalobca.

Žalobca, konajúci konateľom Marcelom Kollárikom uviedol, že Marcel Kollárik je konateľom
spoločnosti od roku 2014, zastupuje spoločnosť, ktorej 100% spoločníkom je mesto, a preto má

povinnosť maximálne hospodárne nakladať s majetkom mesta. Po bývalej konateľke prevzal záväzky
a pohľadávky, medzi ktorými bola aj pohľadávka voči žalovanému. Dal preveriť všetky skutočnosti a celú
dokumentáciu k tomuto prípadu, archívne dokumenty, kde sa nenašla žiadna objednávka ako tvrdí
žalovaný, že ju mal vypracovať a podpísať. Napriek tomu že je bežné, že obchodujú pri predaji dreva
adrevnejhmotynazákladezmluvnýchobjednávok,obchodujúajformouosobnýchdohôd.Tentoobchod

bol dohodnutý osobne s vedúcim výroby, alebo s bývalou konateľkou. Išlo o normálny obchodný vzťah.
Drevo vydával z lesného obvodu Vyšná Maša vtedajší lesník M. D., ktorý je fundovaný zamestnanec,
a preto konateľ nesúhlasil s tým, že by kvalita nezodpovedala stavu dodaného dreva. K výdaju dreva
boli doložené dokumenty, t.j. dodací a výkupný lístok, ktorý slúži ako doklad o pohybe dreva, kde boli
všetky sortimenty surových kmeňov zaradené podľa jednotlivých akostných tried. Na základe toho bola

dodávkavyfakturovanápodľavtedajšiehoplatnéhocenníkamestskýchlesov,podľaktoréhobolivdanom
období fakturované všetky objednávky. V prípadoch, že došlo k nejakej inej fakturovanej sume, musel
byť dôvod podložený priamo štatutárom, z akého dôvodu tak bolo, napr. ak drevo bolo dlhšie uskladnené
na odvoznom mieste a prejavovalo známky opotrebenia alebo poškodenia. V prípade, ak to nebolovydokladované takýmto dokladom, nebolo opodstatnené využívať iné ako fakturačné ceny. Spoločnosť
je kontrolovaná kontrolórom mesta. Je nepopierateľné, že drevo bolo odvezené na Dedinky, čo potvrdili
aj svedkovia a tiež drevo bolo prevezené z Dediniek do Dobšinskej ľadovej jaskyne na pílu. Je pravda,

že žalovaný telefonoval, kde sa už hotové rezivo nachádza, avšak v tej dobe to brali ako informáciu, že
teda drevo je porezané a použité na nejaký krov a nevedeli s ňou inak narábať. Ale to len potvrdzuje,
že drevo bolo piliarske a použité po spracovaní na píle na nejakú výstavbu. Pokiaľ žalovaný spomínal,
že žalobca mal pri nejakom podujatí ubytovať kapelu na hoteli v Dedinkách a odmietol to zaplatiť,
pravda bola taká, že kapele iba rezervovali ubytovanie, ale usporiadateľ nemal platiť ubytovanie, a nie je

pravda, že by žalobca žalovanému povedal, aby najskôr zaplatil za drevo, až potom žalobca zaplatí za
ubytovanie. Žalovaný drevo objednal, drevo bolo dodané podľa vtedajších a terajších právnych noriem
a za dodávku do dnešného dňa nebolo zaplatené. Žalobca v archíve neeviduje žiadnu objednávku, ak
by bola podaná do podateľne mestských lesov bola by zaevidovaná. V tom období mala konateľka právo
dať jednorazový súhlas na takýto obchod.

Svedok J. K. G. vo svojej výpovedi uviedol, že bol vodičom auta, ktoré drevo doviezlo. Majiteľ auta p. L.,
jeho zamestnávateľ, mu povedal, že má ísť zobrať drevo. Na mieste odvoznom naložil dĺžky a odviezol
ich na Dedinky k hotelu na parkovisko. Tam mu p. B. ukázal, že kde má drevo zložiť. Osobne sa s p. B.
nepozná, avšak vídavajú sa. Predtým ako drevo viezol, vedel ako p. B. vyzerá. Bol presvedčený o tom,

že keď skladal drevo pred hotelom, bol tam prítomný p. B., opoznal ho v pojednávacej miestnosti. P.
B. po vyložení dreva dal papier o pôvode dreva a sortimente. Podpisoval dodací lístok, lebo keď mu
horár dával drevo, povedal, že to má podpísať. Jednu kópiu z toho dával žalovanému. Ohľadom predaja
motorového vozidla žalovanému, vôbec sa pritom nestretli, nebol medzi nimi žiaden osobný kontakt. Po
určitej dobe, týždeň-dva, išiel svedok tým istým autom na Dedinky, kde drevo znova naložil a viezol ho

na pílu do Dobšinskej ľadovej jaskyne. Pri nakládke nebol prítomný nikto. Na príkaz p. L. zobral to isté
drevo, ktoré tam predtým zložil a odviezol ho. Na píle drevo prevzal p. N..

Svedok I. L. vo svojej výpovedi uviedol, že prepravu dreva si telefonicky objednal žalovaný, a to

z Mestských lesov do obce Dedinky. Za prepravu dreva dostal od žalovaného zaplatené. Faktúra nebola
vystavená, ale vyrovnali sa. Zaplatil cca o týždeň, dva, tri po preprave. Svedok mal za to, že prepravu
dreva si objednal žalovaný, nakoľko svedok mal za to, že keď mu niekto zavolá, vykonáva prepravu pre
neho. Na prepravu dreva je potrebný preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie. Niekedy je to aj
číselníkalebododacílist.Preukazpôvodudrevabymalpodpísaťten,ktodrevoprijal.Keďdrevoodoberá

prepravca, tak to podpisuje on, čím potvrdzuje, že je drevo na návese, lebo sa potvrdzuje aj preprava
dreva a mal by to podpísať aj ten, kto si ho objednal na spracovanie. Predmetné drevo prepravovali
ešte raz do ľadovej jaskyne. Aj túto prepravu si objednával telefonicky žalovaný a aj ju zaplatil. Svedok
v minulosti vykonával prepravu pre žalobcu, avšak už má vlastné prostriedky a svedok má vlastnú prácu.

Svedok O. G. vo svojej výpovedi uviedol, že ho pred pojednávaním kontaktoval právny zástupca
žalovaného. Svedok uviedol, že pracoval v hoteli Priehrada ako údržbár. Prevzal drevo, ktoré doviezli.
Volal vtedy žalovanému a on ho poslal, že to má podpísať. Šofér ho poslal ešte pre pečiatku. Podpisoval
mu dodací list. Pýtal sa žalovaného, kde sa má drevo zložiť. Zopakoval, že dodací list podpísal svojim

menom a dal aj pečiatku za Geravy. Uviedol, že sa stávalo, že podpisoval za hotel, keď mu to povedal
žalovaný, hoci nebol konateľom hotela. Drevo malo ísť na Geravy, mali sa tam robiť altánky, lavice.
Drevo potom asi po mesiaci zmizlo.

Svedok J. A. H. vo svojej výpovedi uviedol, že na mestských lesoch pracoval 2,5 roka ako vedúci výroby.
V tej dobe sa zastavili s vtedajšou konateľkou p. I. na hoteli Priehrada, kde sa riešili dve veci. Jednou
bola pomoc žalovaného pri organizovaní športových podujatí mestských lesov a druhou bola požiadavka
žalovaného, že potrebuje pre jeho firmu dodať hmotu na opravu drevených sedení - ihličnatú guľatinu.
Na tom stretnutí mu p. konateľka sľúbila, že drevná hmota mu bude dodaná s tým, že sa pokúsi mu

vyjsť v ústrety, že mu prípade urobí zľavu na cene. Na oplátku žalovaný sľúbil, že pomôže pri organizácii
športového podujatia. Ponúkal časť protihodnoty - poskytnutie snežného skútra. Žalovaný potom prišiel
na správu mestských lesov vybaviť objednávku, resp. dohodnúť konkrétne dodanie, s čím mu svedok
pomáhal, poradil, potom mal ísť za konateľkou a dohodnúť definitívne dodanie drevnej hmoty. Svedokžalovaného upozornil, že musí doniesť nejakú objednávku, bez toho nebolo možné drevo dodať. Nešlo
o vzorový formulár, išlo o písomnú objednávku. Obsahom bola dodávka jednej fúry ihličnatej hmoty.
Svedok mu objednávku pomohol spísať, ale nevie, čo s ňou žalovaný urobil. Žalovaný to chcel na firmu

Geravy. Mal ísť za konateľkou, nakoľko celý odbyt riadila ona. Z jeho strany bola výhrada voči cene,
na základe čoho nedošlo k zaplateniu. Svedok si nepamätal, že by sa so žalovaným bavili o konkrétnej
cene. Vie, že mu bola prisľúbená nejaká zľava. Nemal vedomosť o tom, že by bola spisovaná nejaká
iná listina so žalovaným. So žalovaným neriešil ani prepravu dreva. Keďže dodávka nespadala pod jeho
kompetenciu, výhradu voči cene riešila zrejme konateľka. Pokiaľ ide o kvalitu ihličnatých výrezov, táto

vyplýva z technických noriem. On si objednal jednu fúru, ihličnatých výrezov, na auto sa vošlo 23-25
kubíkov. Faktúry vystavovala fakturantka p. F., dopravný a výkupný lístok vystavuje lesník, alebo ak
ide drevo zo skladu tak skladník. Nevie, ako sa žalovaný nakoniec s p. I. dohodli. V čase vyhotovenia
objednávky, mali Mestské lesy Dobšiná vyhotovený cenník za ktorý predávali drevo.

Svedkyňa J. G. I., vo svojej výpovedi uviedla, že bola konateľkou žalobcu. Kapacita mestských lesov
v tom čase nebola taká, aby pokryli dopyt všetkých. V okolí boli vtedy 4 píly. Vtedy s ňou vstúpil
do jednania žalovaný, ktorý bol asi vlastníkom hotela Geravy. Svedkyňa dala súhlas žalovanému na
zakúpenie drevnej hmoty. Jej súhlas bol potrebný pretože kapacita, pokiaľ ide o guľatinu, nepostačovala
pre všetkých. Vlastníkom mestských lesov je mesto Dobšiná. Keď odchádzala z mestských lesov, robila

sa výzva na zaplatenie, lebo drevo prevzal, prišiel podpísaný dodací list, ale neuhradil faktúru. Pokiaľ ide
ocenudreva,tánemalabyťakodohodnutá,pretožetamplatícenník,ktorýplatíprevšetkých,jetocenník
obchodnej spoločnosti. Žalovaný sa so svedkyňou nedohodol na zľave. Podľa kvality dreva na dodacom
liste mal zaplatiť cenu podľa cenníka, ktorá mu bola vyfakturovaná. Svedkyňa nevedela, na čo žalovaný
to drevo potrebuje. Požiadavka bola na jednu fúru asi 30m3 dreva. Svedkyňa povedala vedúcemu

obchodu, že p. B. si príde zobrať drevo, ale mohlo to byť aj tak, že si drevo prišiel zobrať z odberného
miesta, ale aj tam musel prísť vedúci obchodu, ktorý zodpovedal za predaj dreva. Vedúcim obchodu bol
možno J. Q.. P. H. to nebol, ten bol vedúcim výroby. Pokiaľ ide o skutočnosť, či žalovaný poskytol pre
mestské lesy nejaké priestory pre nejakú akciu - kultúrnu, príp. spoločenskú, svedkyňa uviedla, že to boli
športové hry na hoteli Priehrada, nebolo to pre mestské lesy, ale pre Združenie obecných a mestských

lesov SR. To je subjekt, ktorý združuje všetky obecné a mestské lesy SR. Svedkyňa uviedla, že nemá
vedomosťotom,žebyp.B.poskytolvsúvislostishraminejakúzľavuvnadväznostinajehozáujemkúpiť
drevo. Nepamätala si, kto zabezpečoval dopravu guľatiny pre žalovaného. Podľa jej názoru žalovaný
prevzal drevo a má za to zaplatiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania, dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie, ako aj po vykonaní dokazovania v odvolacom konaní dospel k záveru, že je
správny záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickou osobou došlo
k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej si žalovaný objednal u žalobcu tovar – drevnú

hmotu, konkrétne guľatinu na porez, čím vznikla žalobcovi ako predávajúcemu povinnosť predmet
kúpy žalovanému ako kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu vznikla povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Odvolací súd sa však na základe doplneného
dokazovania nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal jednak odovzdanie
tovaru kupujúcemu – žalovanému a jednak dohodu strán o kúpnej cene.

V prvom rade súd prvej inštancie správne ustálil, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného
ako fyzickej osoby nepodnikateľa v predmetnom právnom vzťahu. Žalovanému sa nepodarilo v konaní
preukázať, že tovar objednal ako konateľ spoločnosti GERAVY, s. r. o., čo bola jeho až následná obrana

v spore. Hoci žalobca podal predmetnú žalobu voči žalovanému ako fyzickej osobe podnikateľovi,
nič to nemení na závere, že pasívna legitimácia žalovaného ako fyzickej osoby je aj tak stále
daná, nakoľko ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaný ako fyzická osoba je totožným
subjektom práva ako živnostník A. B.. To, či v právnom vzťahu vystupuje strana – fyzická osoba ako
podnikateľ alebo nepodnikateľ, má význam len z hľadiska posúdenia aplikácie príslušnej hmotnoprávnej

normy (Občianskeho alebo Obchodného zákonníka) na daný právny vzťah. V predmetnej veci však
nebolo preukázané, že žalovaný vystupoval v danom právnom vzťahu ako živnostník, či konateľ
obchodnej spoločnosti. Žalobca podal danú žalobu voči žalovanému ako fyzickej osobe podnikateľovi,
čo odôvodňoval len tým, že bolo v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy všeobecne známe, žežalovaný podnikal, o čom mali vedomosť aj vtedajší vedúci zamestnanci žalobcu, ktorí boli oprávnení
dojednávať obchody, t. j. vedúci odbytu a vedúci výroby (č. l. 106). Skutočnosť, že žalovaný uzatvoril
zmluvu so žalobcom ako podnikateľ, však žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Žalovaný vo svojej

prvotnej obrane voči podanej žalobe – v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 30.9.2016 (č. l.
34) výslovne uviedol, že si na základe ústnej objednávky u konateľky žalobcu objednal ako fyzická
osoba nepodnikateľ drevnú hmotu, a to na súkromné účely, nie na účely podnikateľskej činnosti, preto
predmetnú pohľadávku ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Rovnako vo vyjadrení zo dňa 7.4.2017 (č.
l. 71) uviedol, že si drevnú hmotu objednal ako fyzická osoba a použil ju na svoju vlastnú – osobnú

spotrebu. Opätovne v ďalšom svojom písomnom podaní zo dňa 10.10.2017 (č. l. 87) žalovaný uviedol,
že trvá na tom, že si ako súkromná osoba objednal drevnú hmotu na súkromné účely, a preto túto
pohľadávku neevidoval vo svojom účtovníctve ako fyzická osoba – živnostník. Súd prvej inštancie,
posúdiac predmetný právny vzťah ako občianskoprávny, vychádzajúc z toho, že žalovaný uzavrel
kúpnu zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ, zamietol žalobu žalobcu prvýkrát rozsudkom č. k.
36Cb/446/2015-92 zo dňa 11.10.2017. Žalovaný opakovane vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa

22.11.2017 (č. l. 114) uviedol, že vzniknutý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom
občianskoprávnym, nejde o právny vzťah medzi podnikateľmi, žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že by malo ísť o vzťah obchodnoprávny. Toto tvrdenie zopakoval vo vyjadrení zo dňa 22.1.2018 (č.l.
124) v rámci odvolacej dupliky. Odvolací súd potom vo svojom prvom rozhodnutí v predmetnej právnej
veci, v zrušujúcom uznesení č. k. 21Cob/7/2018-136 zo dňa 30.11.2018 vychádzal z toho, že daný

právny vzťah je vzťahom občianskoprávnym. Na tomto svojom závere odvolací súd naďalej zotrváva
a nemá dôvod na ňom nič meniť. Až po tomto prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu žalovaný
zásadne zmenil svoju obranu a v písomnom podaní zo dňa 13.6.2019 (č. l. 149) prvýkrát od začatia
konania dňa 3.9.2015 (t. j. po cca 4 rokoch) uviedol nové skutkové tvrdenie na svoju obranu o tom, že
si predmetný tovar – palivové drevo u žalobcu nikdy neobjednal, že objednávateľom bola spoločnosť

Geravy, s. r. o. a že žalobca nepreukázal, že drevo prevzal žalovaný. Na pojednávaní dňa 16.10.2019
(č. l. 174) žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že jemu fyzicky ako osobe, konateľovi za Geravy s. r.
o., ani žiadnemu jeho pracovníkovi prípadne na to poverenému oprávnenému, nebola riadne dodaná
guľatina, ani v mene spoločnosti Geravy s. r. o., ani v mene žalovaného ako živnostníka, túto nikto
neprevzal. Uviedol, že osobne u p. konateľky I. objednal za spoločnosť Geravy s. r. o. smrekovú guľatinu.

Bližšie skutkové tvrdenia žalovaný k okolnosti, že mal konať pri objednávaní dreva za spoločnosť Geravy
s. r. o. neuviedol. Zopakoval toto svoje tvrdenie vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 5.2.2020 (č. l. 242).
Na odvolacom pojednávaní dňa 3.5.2022 (č. l. 340) žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že priniesol
žalobcovi objednávku na drevnú hmotu, pričom to malo súvisieť so športovou akciou organizovanou pre
žalobcu na hoteli Priehrada. Keď bolo drevo dodané, žalovaný v hoteli nebol, volal mu údržbár G., že

priviezli drevo a kde ho majú zložiť, žalovaný ho kázal zložiť na parkovisku pri hoteli a tiež nech p. G.
podpíše dodací list a orazítkuje ho pečiatkou spoločnosti. Uviedol, že aj za dopravu dreva mala platiť
Geravy, s. r. o. Odvolací súd považuje túto procesnú obranu žalovaného, zásadne zmenenú po štyroch
rokoch od začatia súdneho konania, za účelovú, v snahe vyhnúť sa splneniu povinnosti žalovaného ako
fyzickej osoby zaplatiť kúpnu cenu.

Predovšetkým žalovaný nijakým konkrétnym dôkazom nepreukázal, že drevnú hmotu si objednával
od žalobcu ako konateľ spoločnosti Geravy s. r. o., pre uvedenú spoločnosť. V záväzkovo-právnych
vzťahoch zásadne platí, že pokiaľ niekto nepreukáže, že koná za niekoho iného, alebo ako niekto iný,

platí, že koná sám za seba (§ 32 ods. 1 OZ). Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že pri uzatváraní
predmetnej kúpnej zmluvy konal ako konateľ spoločnosti Geravy, s. r. o. Na otázku súdu, prečo v odpore
uviedol, že si drevo objednal ako fyzická osoba na súkromné účely, žalovaný uviedol, že to písal bez
právneho zastúpenia. Odpor je však podaný na hlavičkovom papieri právneho zástupcu žalovaného a je
k nemu pripojené i plnomocenstvo pre advokáta. Žalovaný na odvolacom pojednávaní tvrdil, že p. H.

a p. I. povedal, že koná za spoločnosť Geravy, s. r. o., avšak v listinnom dôkaze zo dňa 6.2.2013 –
Úhrada pohľadávky (č. l. 199) žalovaný uviedol ako odberateľa seba, ako fyzickú osobu nepodnikateľa,
a to tak v hlavičke predmetnej listiny, ako aj pri podpise. Na tejto listine sa neuvádza, že žalovaný koná
za spoločnosť Geravy, s. r. o., žalovaný ani nevznáša v tomto dokumente námietku, že by faktúra bola
nesprávne vystavená na jeho meno ako fyzickej osoby a nie na spoločnosť Geravy, s. r. o. Rovnako

ďalšiu listinu – Odvolanie proti výške faktúry, žalovaný píše vo svojom vlastnom mene a nie v mene
spoločnosti Geravy, s. r. o. Okrem toho, že žalovaný namieta vyfakturovanú cenu, neobsahuje ani táto
listinažiadnunámietkuprotitomu,žebyfaktúrabolanajehomeno,alebožemalabyťsprávnevystavená
na spoločnosť Geravy, s. r. o. Žalovaný pritom na pojednávaní dňa 16.10.2019 vo svojej výpovedi (č. l.175) uviedol, že mu pôvodne bola doručená faktúra na meno A. B.. Je potom zvláštne, aby žalovaný vo
svojich listoch adresovaných žalobcovi túto zásadnú okolnosť nerozporoval, že teda faktúra mala byť
správne vystavená na spol. Geravy s. r. o. Na predloženej faktúre žalobcu (č. l. 7) sa uvádza, že ide

malopredaj z odberného miesta a v poznámke sa uvádza, že sa fakturuje p. B. z Dediniek. Rovnako na
Dodacom – výkupnom lístku z 22.8.2012 (č. l. 8) je uvedené, že drevo sa vezie do Dediniek p. B.. Vodič,
ktorý prepravoval drevo J. K. G. vo svojej výpovedi dňa 3.5.2022 (č. l. 342) uviedol, že drevo priviezol na
parkovisko pred hotel, kde ho odovzdal p. B., ktorému odovzdal tiež dodací – výkupný lístok. Následne
o dva-tri týždne znova naložil to isté drevo a viezol ho na pílu. Prepravca I. L. vo svojej výpovedi dňa

3.5.2022 (č. l. 344) uviedol, že mal za to, že prepravu dreva si objednal samotný žalovaný, žalovaný
mu tiež za prepravu dreva zaplatil. Predmetné drevo prepravovali ešte raz na pílu a túto prepravu si
opäť objednával žalovaný a tiež za ňu zaplatil. Svedkyňa J. G. I., bývalá konateľka žalobcu, ktorá so
žalovaným dojednávala kúpnu zmluvu uviedla, že žalovaný prišiel na mestské lesy, ona dala súhlas,
aby sa mu drevo predalo, nevedela na čo žalovaný drevo potrebuje, pokiaľ ide o športové hry, na
ktoré poukazoval žalovaný, svedkyňa uviedla, že tieto neorganizoval žalobca ale Združenie obecných

a mestských lesov SR. Pokiaľ ide o výpoveď svedka J. A. H. dňa 7.6.2022 (č. l. 344), ktorý uviedol, že
pomáhal žalovanému vyhotoviť písomnú objednávku predtým, ako žalovaný išiel za p. I., tento svedok
zároveň uviedol, že hoci žalovanému objednávku pomohol spísať, nevie, čo s ňou žalovaný urobil.
Uviedol tiež, že nevie, ako sa žalovaný nakoniec s p. I. dohodli, dodávka dreva totiž nespadala pod
jeho kompetenciu, čo potvrdila aj p. I., podľa ktorej to mal na starosti vedúci obchodu a nie p. H., ktorý

bol vedúcim výroby. V konaní nebola predložená žiadna písomná objednávka, faktúra alebo dodací list,
ktoré by potvrdzovali, že drevnú hmotu si objednala spoločnosť Geravy, s. r. o. Súčasný konateľ žalobcu
Marcel Kollárik dňa 7.6.2022 (č. l. 344) uviedol, že žiadna písomná objednávka, ako tvrdí žalovaný sa
varchívespoločnostinenašla.Zároveňtvrdeniežalovanéhootom,žebolaspísanápísomnáobjednávka
na dodávku drevnej hmoty, odporuje jeho pôvodnému skutkovému tvrdeniu, že objednávka bola ústna

(odpor zo dňa 30.9.2016), na pojednávaní dňa 16.10.2019 žalovaný uviedol, že písomná objednávka
nebola vyžadovaná zo žiadnej zo strán (č. l. 174). Ústnu objednávku dreva potvrdila i svedkyňa I. v
čestnom prehlásení č. l. 170, ako aj vo svojej výpovedi dňa 4.12.2019 a vo výpovedi dňa 6.9.2022.
Tieto skutočnosti teda nepotvrdzujú, že by žalovaný, ak aj s p. H. vyhotovil písomnú objednávku, by túto
odovzdal žalobcovi, resp. p. I. pri uzatváraní kúpnej zmluvy, a teda že by žalobca mal vedomosť o tom,

že žalovaný objednáva drevo pre spol. Geravy.

Odvolací súd v tejto súvislosti musí prihliadnuť tiež na neustále sa meniace skutkové tvrdenia
žalovaného, jednak v tom, na aký účel malo byť predmetné drevo použité ako aj v okolnostiach prevzatia

dreva. Žalovaný pôvodne tvrdil, že drevo si objednal pre súkromné účely, nie pre účely podnikateľskej
činnosti (odpor č. l. 34, vyjadrenie zo dňa 7.4.2017, vyjadrenie zo dňa 10.10.2017); následne tvrdil,
že malo ísť o palivové drevo pre spol. Geravy s. r. o. (vyjadrenie zo dňa 13.6.2019), potom malo byť
drevo použité na realizáciu prístavieb k hotelu ako bufety (výpoveď dňa 16.10.2019), že drevo bolo
rok na parkovisku a postupne bolo spracované ako palivové drevo (rovnako výpoveď dňa 16.10.2019),

následne že drevo malo byť určené na lavičky a prístrešky (výpoveď dňa 3.5.2022) a tiež, že zhruba po
roku si drevo zobrala spoločníčka Geravy s. r. o. p. J. G. D., ktorá ho dala narezať na krov. Naproti tomu
svedkovia K. G. a I. L. vo svojich výpovediach potvrdili, že pár týždňov po dodaní dreva žalovanému,
bolo toto na jeho objednávku následne prevezené na pílu p. N. v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Svedok
O. G. (č. l. 344) uviedol, že drevo malo ísť na Geravy na altánky a lavice, pričom po mesiaci zmizlo,

pričom palivové drevo si vozili z Geravy, dali ho nabok, od tohto dovezeného dreva. Svedkyňa J. G. I.
uviedla, že mala iba informáciu, že malo ísť o ihličnatú guľatinu na porez. Čo sa týka otázky prevzatia
dreva,žalovanýnajskôrotázkuprevzatiadreva,aždoprvéhozrušujúcehorozhodnutiaodvolaciehosúdu
vôbec nerozporoval, až následne začal tvrdiť, že žalovaný drevo neprevzal, že bolo určené pre Geravy
s. r. o. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.10.2019 (č. l. 174) žalovaný vyhlásil, že jemu fyzicky

ako osobe, či ako konateľovi za Geravy s. r. o., ani žiadnemu jeho pracovníkovi, prípadne poverenému
oprávnenému nebola dodaná táto guľatina, nepodpísal žiaden dodací list, iba zamestnanec O. G. mu
oznámil, že bola dovezená táto guľatina na parkovisko pri hoteli. Vo výpovedi dňa 3.5.2022 (č. l. 340)
však už uviedol, že keď bolo drevo dodané, on na hoteli nebol, volal mu zamestnanec G., ktorému
kázal kam majú drevo zložiť, aby podpísal dodací list a orazítkoval ho pečiatkou spoločnosti. Svedok

G., zamestnanec hotela - údržbár potom potvrdil, že podpísal svojim menom dodací list a dal tam aj
pečiatku hotela.Na tomto mieste odvolací súd musí uviesť, že nevyhnutne musel prihliadnuť na okolnosť neustále sa
meniacich a navzájom si odporujúcich skutkových tvrdení žalovaného, ako aj skutočnosť, že žalovaný
nevyužíval prostriedky svojej procesnej obrany včas.

Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú
oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom
štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas,

nespôsobuje procesnoprávne účinky, čo sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Je
to následok za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná
diligencia) všeobecne vyjadrenú v čl. 8 CSP. Účelom koncentrácie konania je urýchlenie konania,
čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení
a dôkazných návrhov. Strany sporu sú povinné konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy
včas. Úspech v spore teda závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.

Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to
povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno
tvrdeniaspolusdôkaznýmbremenomjepredpokladompreúspechvspore.Nesplneniepovinnostitvrdiť,

resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, t. j. uviesť tvrdenia, z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatnéarozhodujúce,máprestranuprocesnoprávnusankciu.Tátosankciamápodobuprehrysporu.
Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí sporu.

V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové tvrdenia žalobcu sú
prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany.
Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá
tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2 CSP) a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán netvrdila.

Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Ide o povinnosť vyjadrenú
aj legislatívne § 150 ods. 1 CSP, teda nielen povinnosť morálnu. Povinnosť tvrdiť úplne je logickým
doplnením povinnosti tvrdiť pravdivo. Znamená to, že strana nesmie zamlčať skutkové tvrdenia o ktorých
vie. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne, má za následok prehru sporu. Nie je rozhodné, či

strana sporu úmyselne klamala, alebo či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila. Úmyselné
predkladanie nepravdivých tvrdení môže tiež vyústiť do toho, že súd pri hodnotení dôkazov zohľadní
nízku vierohodnosť strany sporu. Zároveň, ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu
vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov.

Z ust. § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených
v§151ods.2CSPmusítotižpopierajúcastranauviesťvlastnétvrdenia.Rovnakoakoskutkovétvrdenia,
aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Substancované je také skutkové tvrdenie, ktoré

je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie.

V odvolacom konaní potom možno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany iba v obmedzenom rozsahu (§ 366 CSP) a iba do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Protistrana tak môže urobiť iba v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za podmienok
stanovených v ust. § 366 CSP, spravidla a najmä tým, že strana sporu ich bez vlastnej viny nemohla
uplatniť už počas konania pred súdom prvej inštancie. Pre zmenový rozsudok odvolacieho súdu je však
rozhodujúci skutkový stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 CSP).

Vyššie uvedené znamená, že súd pri hodnotení dôkazov a skutkového stavu veci nevyhnutne musí
prihliadnuť na to, či strana v spore včas uvádza úplné a pravdivé skutkové tvrdenia. V prípadežalovaného je však nevyhnutné konštatovať, že tento skutkové tvrdenia na svoju obranu prednášal
nielen neskoro, ale ani úplne a tiež vzhľadom na rozpory vo vlastných tvrdeniach, tiež nepravdivo.
Prejavilo sa to konkrétne v tom, keď žalovaný najskôr tvrdil, že drevo si objednal ako fyzická soba pre

súkromné účely, neskôr ako konateľ pre spol. Geravy s. r. o. Najskôr tvrdil, že objednávka bola ústna,
potom že bola písomná. Najskôr prevzatie dreva nesporoval, potom tvrdil, že drevo on, ani iná osoba
za spol. Geravy s. r. o. neprevzala, nakoniec tvrdil, že drevo prevzal údržbár G., ale pre spol. Geravy
s. r. o. Raz tvrdil, že drevo bolo po roku spálené, potom že si ho zobrala p. D. na krov. Najskôr tvrdil,
že drevo bolo na súkromné účely, potom to bolo palivové drevo, potom malo ísť o drevo na prístavby

k hotelu (bufety, lavička, altánky), potom že išlo na krov pre jeho vtedajšiu priateľku.

Na základe uvedeného odvolaciemu súdu nezostáva iné, ako vyhodnotiť vierohodnosť skutkových
tvrdení žalovaného, ako veľmi nízku. Žalovanému nič nebránilo, včas opísať pravdivo všetky relevantné
skutkové okolnosti veci. Namiesto toho, žalovaný účelovo prispôsoboval svoje skutkové tvrdenia

meniacej sa dôkaznej situácii, pričom však dôkazné bremeno o tom, že si drevo neobjednal ako fyzická
osoba na súkromné účely a že predmetné drevo neprevzal, neuniesol. Žalovaný nepreukázal, že pri
uzatváraní kúpnej zmluvy vystupoval ako konateľ spoločnosti Geravy s. r. o., nenasvedčuje tomu žiadny
dôkaz, okrem výpovede p. H., ktorý síce potvrdil, že pomohol žalovanému spísať písomnú objednávku,
kde mala byť uvedená spol. Geravy s. r. o., avšak tiež uviedol, že nevie čo sa potom s touto písomnou

objednávkou stalo a ako sa napokon žalovaný s konateľkou žalobcu dohodol. Táto jednoznačne
potvrdila, že objednávka bola ústna, rovnako súčasný konateľ žalobcu potvrdil, že písomnú objednávku
neevidujú, napokon sám žalovaný vo svojich pôvodných vyjadreniach uvádzal, že objednávka bola
ústna. Obe listiny, ktoré žalovaný ohľadom dodávky dreva (Odvolanie proti výške faktúry č. l. 198
a Úhrada pohľadávky č. l. 199) adresoval žalovaný žalobcovi vo svojom vlastnom mene, dodanie tovaru

žalovanému ako fyzickej osobe potvrdzujú aj dodací list, faktúra žalobcu a výpovede svedkov vodiča
K. G. a prepravcu I. L.. Žalovaný si teda jednoznačne predmetný tovar – guľatinu na porez objednal
ako fyzická osoba.

Zároveň má odvolací súd z doplneného dokazovania za to, že bolo v konaní jednoznačne preukázané aj
dodanie tovaru žalobcom žalovanému, ako aj prevzatie tovaru žalovaným. Odvolací súd v tomto smere
doplnil dokazovanie výsluchom svedkov – K. G., I. L., návrh na výsluch ktorých bol zamietnutý súdom
prvej inštancie, čo však v danom prípade viedlo k nedostatočnému zisteniu rozhodujúcich skutočností
súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie výsluch týchto svedkov navrhovaných žalobcom nemal za

potrebné, keď sa domnieval, že títo nemajú čo iné zásadné v danom prípade objasniť. Z výpovedí
týchto svedkov, vykonaných v odvolacom konaní, však vyplynuli zásadné zistenia, ako že žalovaný si
telefonicky objednal tak prepravu dreva, ako aj následný prevoz dreva na pílu a že za tieto prepravy
prepravcovi aj zaplatil. Prepravca potvrdil, že mal za to, že prepravu si objednal sám žalovaný, mal
za to že konal sám za seba. Vodič potvrdil, že drevo odovzdal žalovanému osobne a následne drevo

previezol na pílu. Potvrdil, že žalovanému odovzdal dodací list – výkupný lístok, ktorý však podpísal
vodič, nakoľko v ňom potvrdzoval prevzatie dreva od lesníka. Všetky tieto skutočnosti boli významnými,
pokiaľ išlo o posúdenie osoby, ktorá si drevo objednala, ktorá zaplatila za prepravu a ktorá si drevo aj
prevzala a objednala si následný prevoz dreva.

Výber dôkazov, ktoré sa v rámci dokazovania vykonávajú, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP).
Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový
poznatoktvrdenýstranou,aktentoskutkovýpoznatoknebudepreukazovaťinýmdôkazom.Aksúdvylúči
z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj
prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh
navykonaniedôkazu,ktorýjespôsobilýpriniesťďalšierelevantnéskutkovézistenia aktoréhovykonanie
je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo
rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena.

Súd prvej inštancie teda nepostupoval správne, pokiaľ návrh na výsluch svedkov navrhovaných
žalobcom, J. K. G. a I. L. zamietol, nakoľko ich výpovede boli významné pre toto konanie. Odvolací súdpreto dokazovanie v tomto smere doplnil, pričom výpovede týchto svedkov priniesli relevantné skutkové
zistenia.

Odvolací súd tak má za preukázané, že tovar si objednal žalovaný ako fyzická osoba, ako aj skutočnosť,
že tento tovar prevzal.

Kúpna zmluva je dvojstranný, konsenzuálny právny úkon, ktorým sa predávajúci zaväzuje odovzdať
kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
kúpnu cenu. Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa jej účastníci dohodli na jej podstatných
náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna zmluva môže byť uzavretá nielen
písomne, ale aj ústne, či konkludentne. Účelom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci umožnil kupujúcemu
nadobudnúť k veci, ktorá je predmetom kúpy, vlastnícke právo. Ak je predmetom kúpy hnuteľná vec,

vlastnícke právo kupujúci nadobudne v okamihu prevzatia veci (§ 133 ods. 1 OZ). Predávajúci je teda
povinný kupujúcemu predmet kúpy odovzdať, t. j. umožniť kupujúcemu faktickú dispozíciu s predmetom
kúpy. Za odovzdanie veci kupujúcemu sa považuje aj odovzdanie veci na prepravu, ak je predávajúci
podľa zmluvy povinný predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia (§ 594 OZ). Kupujúci je
potom povinný riadne ponúknutý predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu.

Z vykonaného dokazovania má odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie jednoznačne za to, že
žalovaný objednaný tovar – guľatinu na porez prevzal. Potvrdzuje to predovšetkým skutočnosť, že až do
prvého rozhodnutia odvolacieho súdu prevzatie tovaru vôbec nerozporoval. Dodanie tovaru žalovanému

a jeho prevzatie žalovaným potvrdzujú výpovede svedkov G. a L., ktorí potvrdili, že žalovaný si objednal
prepravu dreva k hotelu Priehrada a následne ďalšiu prepravu tohto dreva na pílu. Žalovaný prevzatie
dreva potvrdzoval aj svojím novým skutkovým tvrdením, že drevo prevzal zamestnanec hotela, údržbár
G.. Tento síce spoločne so žalovaným tvrdil, že podpísal svojim menom dodací list a dal tam pečiatku
spoločnosti, avšak existencia takéhoto dodacieho listu sa nepotvrdila, pričom na dodacom – výkupnom

lístku, resp. preukaze pôvodu dreva na prepravu a spracovanie, sa podpis svedka Vatechu nenachádza
a nenachádza sa tam ani pečiatka spoločnosti Geravy s. r. o. Prevzatie dreva na prepravu v tomto
preukaze potvrdil vodič G., pričom na preukaze sa uvádza, že drevo sa prepravuje do Dediniek p. B..
V konaní bolo preukázané, že žalovaný si objednal prepravu dreva od prepravcu L., pričom v zmysle OZ
sa za odovzdanie veci kupujúcemu sa považuje aj odovzdanie veci na prepravu. Na základe uvedeného

teda žalovaný jednoznačne tovar od žalobcu prevzal. Tu súd prvej inštancie pochybil, keď dôvodil, že
absentuje v danom prípade dodací list, čo je listinný dôkaz bežný v obchodnom styku. Sám súd prvej
inštancie ustálil, že ide o občianskoprávny a nie o obchodnoprávny vzťah z kúpnej zmluvy. Preto poukaz
na bežný obchodný styk je nenáležitý.

Ďalšie skutočnosti medzi stranami sporné neboli, teda že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, že došlo
k dohode o predmete kúpnej zmluvy a nezaplateniu kúpnej ceny žalovaným. Žalovaný v spore ani
nenamietalakosťdodanéhotovaru,hocipodľapredloženýchlistín -Úhradapohľadávkyzodňa6.2.2013
namieta, že cena nezodpovedá kvalite dreva. V ďalšej listine – Odvolanie proti výške faktúry však už

kvalitu drevnej hmoty žalovaný nenamieta, dôvodí len vysokou cenou. Skutočnosti, že tovar bol dodaný
v požadovanej akosti, zodpovedá okolnosť, že žalovaný si následne objednal prepravu dodaného
dreva na pílu, t. j. dodaný tovar spotreboval. Okolnosť, tvrdená, avšak nepreukázaná žalovaným,
pričom zároveň išlo o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, že drevo spotrebovala spoločníčka
Geravy s. r. o. p. D. na krov, nie je pre danú vec relevantná. Žalovaný uviedol, že táto pani bola jeho

vtedajšou priateľkou. Skutočnosť, pre koho žalovaný drevo kúpil a ako ho konečne spotreboval, teda
ako s objednaným tovarom žalovaný naložil, nemá na jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný
tovar žiadny význam.

Poslednou spornou skutočnosťou bolo, aká bola dohodnutá kúpna cena. Súd prvej inštancie v danom
prípade ustálil, že kúpna zmluva bola neplatná, nakoľko nedošlo k dohode o kúpnej cene. Sám súd
prvej inštancie pritom uvádzal, že každá zo strán potvrdila, že kúpna cena dohodnutá bola, avšak každá
strana tvrdila, že bola dohodnutá v inej výške.Kúpna cena ako podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, musí byť vyjadrená určitou peňažnou čiastkou

alebo iným spôsobom, na základe ktorého ju možno nepochybne stanoviť. Musí to byť spôsob, ktorým
bude možné kúpnu cenu celkom nepochybne už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy určiť. Dohoda
o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim. Kúpna
zmluva je absolútne neplatná (§ 39 OZ) iba vtedy, ak by kúpna cena nebola vôbec dojednaná. Na
výške kúpnej ceny alebo spôsobe jej dodatočného určenia sa musia predávajúci a kupujúci dohodnúť

v rámci rokovania o uzatvorení zmluvy. Pri dohodovaní ceny je záväzné vymedzenie tovaru názvom,
jednotkou množstva, kvalitatívnymi a dodacími podmienkami alebo inými dohodnutými podmienkami.
Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru požadovanú predávajúcim. Dohoda
o cene musí byť určitá, čo však neznamená, že kúpna cena musí byť určená konkrétnou sumou peňazí,
hoci je to v praxi najčastejší prípad. Podmienke určitosti kúpnej zmluvy by nezodpovedalo, ak by kúpnu
cenu mohla určiť ktorákoľvek zo zmluvných strán na základe ľubovôle. Avšak požiadavke určitosti

vyhovuje prípad, ak strany výslovne alebo mlčky prijali za smerodajné ceny určené jednou z nich, najmä
predávajúcim alebo ceny ustanovené právnym predpisom, alebo ceny uvedenej na predmete kúpy.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným bola platným právnym úkonom. Obe zmluvné strany potvrdili, že medzi nimi
k dohode o kúpnej cene došlo. Teda sa na tejto podstatnej náležitosti dohodli. V spore sa však líšili ich
skutkové tvrdenia a teda ich obrana v tom, aká bola dohodnutá výška kúpnej ceny. Žalobca v zásade
tvrdil, že kúpna cena bola dohodnutá bola zverejneného cenníka žalobcu, že žalobca nemal dôvod
dojednávať v danom prípade nižšiu kúpnu cenu. Svedkyňa J. G. I. v konaní potvrdila, že odsúhlasila

predaj dreva žalovanému, avšak za štandardných podmienok, ktoré platili pre všetkých, žalobca nemal
dôvod dojednávať nižšiu kúpnu cenu, odlišnú od cenníkovej ceny, nakoľko o smrekovú drevnú hmotu bol
veľký záujem. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 4.12.2019 uviedla, že nižšiu cenu by mohla dohodnúť
za žalobcu len po súhlase valného zhromaždenia. Vo výpovedi pred odvolacím súdom dňa 6.9.2022
potvrdila, že sa žalovaný so svedkyňou nedohodol na žiadnej zľave. Poprela tvrdenia žalovaného, že mu

mala byť poskytnutá zľava na dodané drevo za to, že mal usporiadať športové hry pre žalobcu. Svedok
A. H. vo výpovedi dňa 7.6.2022 síce uviedol, že žalovanému mala konateľka žalobcu prisľúbiť zľavu na
cene, avšak tiež uviedol, že sa so žalovaným nebavil o konkrétnej cene a nevie, ako sa žalovaný s p.
I. nakoniec dohodli. Žalovaný v konaní raz uviedol, že cena bola dojednaná na 47 eur/m3 (č. l. 175),
potom že to bolo 50eur/m3(č. l. 198), tiež že to bolo 46eur/m3 (č. l. 341). Takúto dohodu na individuálnej,

nie cenníkovej kúpnej cene však žalovaný v spore nepreukázal.

Odvolací súd zistil, že žalobca mal v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy zverejnený cenník
ihličnatých sortimentov surového dreva na obdobie od 1.4.2012, ako aj na obdobie od 1.10.2012 (č.

l. 157, 158). Bývalá konateľka žalobcu vo svojom čestnom prehlásení, ako aj opakovane vo svojich
dvoch výpovediach potvrdila, že pre žalovaného mala platiť žalobcom zverejnená cenníková cena, že
mu nebola poskytnutá žiadna zľava. Žalovaný síce v predložených listinných dôkazoch – Odvolanie
proti výške faktúry a Úhrada pohľadávky, namieta vyfakturovanú výšku kúpnej ceny, avšak drevo mu
bolo dodané 22.8.2012 (preukaz pôvodu dreva) a tieto listiny sú až z 6.2.2013 a 2.12.2013, pričom

nepreukazujú dohodu žalovaného so žalobcom na inej ako cenníkovej cene. Navyše podľa svedkov
G. a L. malo byť drevo v tom čase už prevezené na pílu za účelom porezu, čiže zrejme už bolo aj
spotrebované.Odvolacísúdmátakzato,žežalovanýpriuzatváraníkúpnejzmluvysbývaloukonateľkou
žalobcu prijal za smerodajnú cenu určenú žalobcom vo zverejnenom cenníku ihličnatého sortimentu.
Tým došlo k dohode strán o kúpnej cene tovaru. Nakoľko žalovaný dohodnutú kúpnu cenu neuhradil,

bolo dôvodným ho zaviazať na jej zaplatenie, a to aj s požadovaným úrokom z omeškania, ktorého
výšku, ani dátum splatnosti kúpnej ceny žalovaný nenamietal. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne
uvedené údaje na predloženej faktúre (č. l. 7), k tomu odvolací súd uvádza, že posudzovanie náležitostí
predmetnej faktúry z hľadiska Zákona o účtovníctve je v predmetnej veci bezvýznamné. Pre vec
je podstatné, že vystavená faktúra slúži ako výzva žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Splatnosť

predmetnej faktúry žalovaný nijako nerozporoval, ani jej prevzatie, ako ani žalobcom požadovanú výšku
úroku z omeškania, ktorá je uplatnená v súlade s predpismi občianskeho práva.Tvrdenie žalovaného o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny z dôvodu organizovania športového podujatia
žalovaným pre žalobcu je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd navyše
ani nemôže prihliadať, keďže toto skutkové tvrdenie nespĺňa podmienky ust. § 366 CSP, pretože

žalovanému v konaní pred súdom prvej inštancie nič nebránilo tieto skutkové tvrdenia uvádzať. Takisto
je takouto neprípustnou novou tvrdenie žalovaného, že drevo nakoniec spotrebovala jeho priateľka p.
D., ako aj to, že mal spísať s p. H. písomnú objednávku, že drevo prevzal jeho zamestnanec p. G.. Na
žiadne z týchto skutkových tvrdení, tak odvolací súd navyše ani nemohol prihliadať, ako na relevantné.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s odvolacou argumentáciou žalobcu,
vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom, odvolací
súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu dôvodná, preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.846,28
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.846,28 eura od 6.9.2012 do zaplatenia

(v znení upraveného petitu navrhovaného žalobcom pred vydaním platobného rozkazu, č. l. 18), a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pretože odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, bolo jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť aj

o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 2 CSP).

O náhrade trov celého konania potom rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 2 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal v spore v celom rozsahu úspešnému žalobcovi nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aknapadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).