Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 17, 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Csp/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117204208
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4117204208.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobkyne: N. P., narodená

XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, B., zastúpená : JUDr. Michal Magdolen, advokát so sídlom Farská 28,
Nitraprotižalovanému:T.G.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomB.XX/XXX,B.,podnikajúcipodobchodným
menom Miroslav Rudinec - NOVABET, IČO: 40 877 591, s miestom podnikania Novozámocká 45/155,
Nitra, zastúpený : JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom Hollého 12, Nitra, o zaplatenie sumy 12
089,16 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v časti o zaplatenie sumy 3 376,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 3 376,28 eura od 16.02.2017 do zaplatenia zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „súd“ ) dňa 15.02.2017 požaduje
od žalovaného zaplatenie sumy 12 089,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne
zo sumy 12 089,16 eura od 16.02.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka
oslovila žalovaného podnikajúceho v predmete uskutočňovania stavieb a ich zmien, so žiadosťou o

realizáciu stavby rodinného domu. Žalovaný spísal zmluvu o dielo, ktorú žalovaná podpísala dňa
11.10.2013, no žalovaný napriek tomu, že pristúpil k realizácii diela, podpísané vyhotovenie zmluvy
žalobkyni neodovzdal. Napriek tomu, že zrejmé, že ústna dohoda kopírovala obsah predloženej zmluvy
o dielo, v zmysle ktorej realizoval hrubú stavu , ktorou sa rozumeli: zemné práce, zhotovenie základov
a základovej dosky so zateplením XPS po celej výške základu a základ. dosky, zhotovenie odvodových
múrov a nosnej priečky ukončenými vencami a zhotovením priečok a komína, zhotovenie stropnej
drevenej konštrukcie, strešnej drevenej konštrukcie a krytiny ukončením dažďových zvodov a rín. V

priebehu realizácie si strany dojednali aj ďalšie práve, okrem iného i vybudovanie terasy a oplotenia.
Žalobkyňa žalovanému v priebehu realizácie uhradila cenu diela. Žalovaný nesplnil svoj záväzok zo
zmluvy o dielo a nevykonal dielo riadne a včas a žalovaná ho opakovane vyzývala na odstránenie vád
diela ústne , telefonicky a tiež mailom bezprostredne po tom, čo sa o vadách dozvedela. Uplatnila si
u neho i nárok na náhradu škody, ta ktorú zodpovedá žalovaný. Písomne dňa 19.09.2016 opakovane
reklamovala vady diela a poškodenia, na čo žalovaný nereagoval. Vzhľadom na značný počet vád
diela, ktoré možno považovať za neodstrániteľné, požiadala o vyhotovenie odborného posudku znalca v

odbore stavebníctvo a odvetvie statika stavieb, pozemné stavby a ohodnocovanie nehnuteľnosti, ktorý
obsahuje presnú špecifikáciu nedostatkov, ktoré majú vplyv na zníženie hodnoty stavby a tiež obsahuje
kvantifikáciu zníženia hodnoty v percentách a to pre základy je stanovené zníženie o 4% v sume 2
764,866 eur, pre zvislé konštrukcie je zníženie o 13% v sume 3 776,738 eura, pre zastrešenie krytiny o8% v sume 1027,958 eura, pre úpravy vnútorných povrchov o 2% v sume 164,737 eur, pre okná o 2%
v sume 218,228 eur, pre záklop s OSB o 100% v sume 2 693,932 eur, pre zateplenie fasády o 5% v
sume 223,848 eur a pre oplotenie o 20% v sume 1 218,862 eur, t.j. v celkovej hodnote 12 089,16 eura,

ktorý si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po
dni, kedy bola podaná žaloba.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 16Csp/64/2017-405 zo dňa 18.12.2019 v spojení s opravným
uznesením, č. k. 16Csp/64/2017-452 zo dňa 28.01.2020 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobkyni 3 376,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3 376,28 eura
od 16.02.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
v rozsahu 44,14 % (výrok III.).

3. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie obe strany konania. O odvolaní rozhodol Krajský súd v

Nitre rozsudkom, č. k. 8CoCsp/15/2020-490 zo dňa 27.05.2021 tak, že v zamietajúcej časti výroku II.
rozsudok potvrdil a vo vyhovujúcej časti výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov konania rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd uviedol, že mal z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným preukázané,

že žalobkyňa žalobcovi vytýkala ohýbanie stropu v garáži, nepravidelnú zrnitosť omietky, nedostatočné
ostierkovanie okolo okien, krivú stenu vo „fitku“, ohýbanie podhľadov, posunutie garáže na základovej
doske, prípravu na žalúzie, zle urobené puzdro dverí na šatníku, ktoré praskalo a nesprávnu výšku
dverných otvorov. Uplatnenie peňažných nárokov (zliav) za jednotlivé vady z tejto komunikácie
nevyplýva. Ďalej mal odvolací súd preukázané, že výzvou zo dňa 19.09.2016 (č. l. 43) žalobkyňa vytkla

nasledovné vady: otvory na všetkých dverách, zle urobený šatník, dodanie škridle bez doplnkov, strop v
dome nerealizovaný podľa projektu, opakovaný test vzduchotesnosti, zle urobená príprava na žalúzie,
nesprávna realizácia stropu a nedokončenie stropu v garáži, nevyhovujúca predpríprava na podlahové
kúrenie, krivá stena vo fitku, garáž posunutá od základovej dosky. Ďalej vytýkala poškodenie podlahy v
garáži, poškodenie vchodových dverí, poškodenie parapetov. Žalobkyňa uvedené nedostatky odstránila

prostredníctvom externých firiem, pričom na ich odstránenie vynaložila sumu 3 950 Eur, ktoré žiadala
zaplatiť od žalovaného. Výzvou zo dňa 02.11.2016 (č. l. 46) opätovne od žalovaného žiadala zaplatenie
sumy3950Euranákladyprávnehozastúpenia.Zvýsluchuznalca,ktorývyhotovilodbornýposudok,mal
odvolací súd preukázané, že v čase vykonania obhliadky znalcom bola stavba urobená a bolo vidieť len
drobné nedostatky nad oknami a v interiéri na dlažbe boli praskliny. Znalec odborný posudok vyhotovil

na základe fotodokumentácie predloženou žalobkyňou, avšak znalec nevedel potvrdiť ani vyvrátiť, či
stavba bola odovzdaná s vadami, ktoré sú obsahom odborného posudku (zápisnica o pojednávaní zo
dňa 31.05.2019 č. l. 338).

5. Odvolací súd ďalej poznamenal nasledovné. Na základe predloženej fotodokumentácie, ktorú dodala

majiteľka domu (žalobkyňa) znalec orientačne na základe skúseností stanovil zníženie kvality prác
objektu oproti 100 % kvalite. Pre základy stanovil znalec zníženie 14 % na základe nedostatkov pri
realizácii základov a výkopových prác, pre zvislé konštrukcie stanovil 13 % na základe nedostatkov
pri realizácii zvislých konštrukcií, pričom v tomto sú zahnutá aj nerovnaká výška dverných otvorov
v priečkach vo výške 2 %. Pre zastrešenie bez krytiny stanovil 8 % zníženie, na základe toho, že

neboli použité kotviace prvky v krove predpísané projektom. Pre úpravu vnútorných povrchov stanovil
2 % kvôli nerovnomernému zrnu v omietke, pre okná stanovil 2 % kvôli poškodeniu vchodových dvier
od kamienkov, pre záklop OSB stanovil zníženie o 100 % kvôli tomu, že realizátor vytvoril záklop
zhora a podľa projektu bol podhľad navrhnutý zdola a pre zateplenie fasády stanovil 5 % nakoľko sa
musel prerábať priestor pre vonkajšie rolety nad oknami. Pre oplotenie stanovil zníženie o 20 % z

dôvodu nerovnomerne zhotoveného nadzákladového muriva, ktoré sa muselo vyrovnávať monolitickým
vencom. V danej veci, v ktorej súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel je predmetom konania
uplatnenie práv žalobkyne zo zodpovednosti žalovaného za vady diela - stavby rodinného domu.
Žalovaný pre žalobkyňu vykonal dielo - hrubú stavbu rodinného domu podľa predloženej architektonickej
stavebnej dokumentácie. Odvolací súd je toho názoru, že ide o zmluvný podtyp zmluvy o dielo upravený

v § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to zhotovenie veci na zákazku, kedy objednávateľovi vzniká
právo, aby zhotoviteľ pre neho podľa objednávky zhotovil vec, za ktorú sa zaväzuje zaplatiť mu
odmenu. Zodpovednosť za vady upravená v § 645 je osobitnou úpravou zodpovednosti za vady pre
zhotovenie veci na zákazku. Pre vady plnenia sa všeobecne pre zmluvu o dielo aplikuje úprava podľa§ 499 až 510 Občianskeho zákonníka. Všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vadné plnenie
záväzkov sa aplikujú, pokiaľ zákon neobsahuje osobitnú právnu úpravu, tak ako v prípade zhotovenia
veci na zákazku, resp. opravy a úpravy veci. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená

na zákazku v čase prevzatia objednávateľom a za všetky vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe,
teda od prevzatia veci do uplynutia záručnej doby. V rovnakom rozsahu zodpovedá za to, že má vec
vlastnosti vymienené objednávateľom pri zadaní zákazky. Vadou sa rozumie nedostatok vymienených
vlastností, ako aj takých vlastností, ktoré sa všeobecne očakávajú pri veciach rovnakého druhu a
ktoré vyplývajú zo zákonných požiadaviek na určitý druh veci (technické normy a pod.). V prípade

stavieb zákon určuje trojročnú záručnú dobu s odkazom na vykonávací predpis, ktorý pri niektorých
častiach stavby môže túto dobu skrátiť, nikdy však nie na dobu kratšiu ako 18 mesiacov. Z ustálenej
judikatúry vyplýva, že záručná doba má dvojaký význam spočívajúci v tom, že a) zhotoviteľ zodpovedá
len za vady zhotovenej veci, prípadne vykonanej úpravy veci, ktoré sa vyskytnú pri prevzatí plnenia
alebo v priebehu záručnej doby; b) s poukazom na § 649 jej charakter smeruje k potrebe včasného
uplatnenia práv, kedy práva zo zodpovednosti za vadné zhotovenie veci na zákazku musia byť uplatnené

v priebehu záručnej doby a uplynutím záručnej doby neuplatnené práva zo zodpovednosti za vady
zanikajú. Začiatok plynutia záručnej doby sa všeobecne spája s okamihom faktického prevzatia veci. Ide
o dobu prekluzívnu, teda práva zo zodpovednosti za vady musia byť uplatnené v priebehu záručnej doby,
inak zaniknú. Reklamácia vady bude úspešná len za predpokladu, že ide o vadu, za ktorú zhotoviteľ
zodpovedá, vyskytla sa na veci zhotovenej na zákazku v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za

vady a má tú povahu, ktorá je na uplatnenie objednávateľom zvoleného práva vyžadovaná. Zákon
rozlišuje podľa charakteru vady dva okruhy vád s rozdielnymi možnosťami, ako k nim pristupovať: a)
vady odstrániteľné - po vykonaní opravy nespôsobia pri užívaní veci žiadne ďalšie problémy a vec
sa stane bezchybnou a spôsobilou na užívanie v rozsahu, ako bolo predpokladané zmluvou; b) vady
neodstrániteľné - nemožno vady odstrániť tak, aby vec nadobudla zamýšľaný účel a spôsobilosť na

užívanie v pôvodne očakávanom rozsahu. Nároky z odstrániteľnej vady spočívajú v tom, že zhotoviteľ
je povinný odstrániť ju bez zbytočného odkladu po tom, ako si nárok u neho uplatnil objednávateľ.
Pokiaľ však ide o opätovne sa vyskytnutú opravu, čiže vadu, ktorá sa vyskytla po oprave totožnej
vady, prípadne ak vec vykazuje väčší počet vád, pre ktoré vec nemožno riadne užívať, má podľa
odseku 2 objednávateľ právo zmluvu zrušiť. V prípade, že ide o odstrániteľnú vadu, ktorá sa však

vyskytuje opätovne po oprave a je to rovnaká vada, ktorá bola už najmenej dvakrát odstraňovaná (ako
vyplýva z ustálenej judikatúry) a opätovne sa vyskytne, má objednávateľ práva ako pri neodstrániteľnej
vade, teda má právo zmluvu zrušiť. Toto právo nemá, ak sa na veci vyskytne iná ako už reklamovaná
vada. V prípade viacerých vád je použiteľný odsek 2 druhá veta v časti, kedy právo zrušiť zmluvu
prislúcha objednávateľovi aj v prípade väčšieho počtu rôznych vád brániacich mu v riadnom užívaní

veci. V zásade platí, že musí ísť najmenej o tri odstrániteľné vady existujúce v čase uplatnenia nároku
súčasne. V prípade, že vec trpí neodstrániteľnou vadou brániacou v užívaní zhotovenej veci riadne ako
veci bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. Pokiaľ však takáto neodstrániteľná vada
nebrániriadnemuužívaniuveci,máobjednávateľlenprávonaprimeranúzľavu.Primeranouzľavoubude
zľava zodpovedajúca zníženej kvalite veci s prihliadnutím na rozsah vady a spôsob, akým ovplyvňuje

užívanie veci vyhotovenej na objednávku. Práva zo záruky je potrebné uplatniť v zákonnej lehote,
prípadne v lehote osobitne poskytnutej záručným listom zhotoviteľa, inak tieto práva zaniknú. Práva
zo zodpovednosti za vady musí objednávateľ uplatniť včas jednostranným právnym úkonom, ktorým
vytkne konkrétnu vadu - nestačí len výzva na odstránenie neurčenej vady. Špecifikácia vady je dôležitou
súčasťou uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady, keďže charakter určitej vady môže viesť následne k

rôznymúčinkomvsúvislostisexistenciouprípadnýchviacerýchvádalebovprípade,žeideoďalšiuvadu
po oprave a je potrebné posúdiť, či ide o vadu už odstraňovanú alebo o vadu novú. Objednávateľ si môže
uplatniť nároky aj viaceré, a to v prípade, že nie je zjavné, či ide o odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú
vadu, prípadne ak nie je možné jednoznačne posúdiť, či vada bráni riadnemu užívaniu veci ako veci bez
vady. Alternatívne uplatnenie viacerých nárokov dáva na výber zhotoviteľovi, v prípade eventuálneho

uplatnenia si nárokov môže objednávateľ formulovať zvolený nárok ako prioritný s tým, že ďalší nárok
si uplatní pre prípad, že ním zvolený primárny nárok nebude realizovateľný (napr. sa zistí, že vadu je
možné odstrániť, a teda právo zrušiť zmluvu objednávateľovi nevznikne a má nárok len na odstránenie
vady). Hoci záručná doba má charakter prekluzívny, samotné uplatnenie práva zo zodpovednosti za
vady, ktoré je včasné a spája sa s ním príslušný nárok, je právom, ktoré sa premlčuje po troch rokoch odo

dňa, keď objednávateľ upozornil zhotoviteľa na vady (§ 508). Platí teda, že pokiaľ včas objednávateľ tieto
práva u zhotoviteľa uplatnil a tento nepostupuje v súlade so zákonom, má objednávateľ tri roky na to,
aby si nárok uplatnil na súde. Popri uplatnení nárokov za vady je možné uplatňovať aj nároky na náhradu
škody spôsobenej vadným plnením (ako dôsledku nedostatočnej kvality, neodvíjajúcej sa primárne oddojednanej ceny diela). Žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že ona
vytýkala žalovanému určité vady v e-mailovej komunikácii a vo výzve zo dňa 19.09.2016, súd prvej
inštancie ich nereflektoval v kvantifikácii zľavy z ceny diela, pričom išlo o krivú stenu vo fitku, ktorá podľa

jej názoru mala byť zohľadnená znalcom v položke zvislé konštrukcie, kde znalec stanovil zníženie o 13
% a garáž posunutá od základovej dosky, ktorú vadu mal znalec zohľadniť v položke základy, a pre ktorú
bolo stanovené zníženie o 14 %. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa namietala právne posúdenie súdu
ohľadom reklamovania vád základov, zastrešenia krytiny, vady oplotenia a čiastočne aj vád zvislých
konštrukcií po prekluzívnej lehote. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie (R

9/1978), z ktorého vyplýva, že vytnúť vady je možné aj žalobou, ktorou sa uplatňuje konkrétne právo zo
zodpovednosti za vady, ale lehota na vytknutie vady sa považuje za zachovanú len za predpokladu, že
žalovanému bola v tejto lehote doručená žaloba obsahujúca vytknutie vady. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že pokiaľ bola stavba odovzdaná koncom februára 2014 a žaloba bola žalovanému doručená
až dňa 13.02.2018, žalobkyňa vyššie uvedené vady uplatnila po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty,
a teda záver súdu prvej inštancie o zániku zodpovednosti zhotoviteľa za vady prvýkrát uvedené (a

oceňované) až v žalobe a jej súčasti v uvedenom odbornom posudku ( tento bol de facto navýšením
„zľavy“ a tiež i za iné nedostatky - vady) bol správny. Doba na uplatnenie zodpovednosti za vady má
hmotnoprávny charakter, to znamená, že prejav vôle oprávnenej osoby musí dôjsť zhotoviteľovi diela
najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Zodpovednosť za včasné neuplatnenie zodpovednosti za vady
v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým,

opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, je na strane
žalobkyne. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili
a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné,
satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia

možnosti podania opravných prostriedkov." (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
Na základe uvedeného potom nárok žalobkyne vo výške rozdielu medzi sumou 12.089,16 eura a 3.950
eur dôvodný nebol už len z tohto dôvodu, keď výpočet priznanej sumy („primeranej zľavy spočívajúcej
v znížení hodnoty stavby“) zostal nejasným.

6. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie si s ohľadom na uvedený záver o vytýkaní
niektorých vád oneskorene až v žalobe vychádzajúcej z odborného posudku následne nedostatočne
ujasnil, čo je vlastne predmetom sporu a akých relevantných vád a nárokov z nich sa týka. Zníženie
hodnoty rozostavanej stavby v súvislosti s nedostatočnou kvalitou realizácie, resp. jej odhad uvedený v
odbornom posudku, predstavuje následok (škodu) spôsobený vadným plnením netotožný (nesúvisiaci)

s dojednanou cenou diela a reklamáciou vád diela (cena diela a hodnota stavby nie sú totožné veličiny)
žalobkyňou pred podaním žaloby; teda nejde o nároky totožné s rovnakým procesným postupom ich
uplatnenia. Nemožno potom ani „kombinovať“ tieto nároky čo do vyčíslenia a procesu (podmienok)
uplatnenia, teda v tejto konkrétnej veci nebolo možné ani riešiť uplatnené nároky z vád čo do výšky
(nároku z vád) mimo toho, aké konkrétne peňažné nároky si žalobkyňa v predžalobnej (písomnej i

e-mailovej) komunikácii uplatňovala u žalovaného, t.j. preberať výšku nároku z odborného posudku.
Zároveň nebolo možné neprihliadnuť k tomu, či žalobkyňa preukázala náklady na odstránenie vád a či
odborný posudok (vzhľadom k okolnostiam jeho vyhotovenia) existenciu vád konaním žalovaného vôbec
preukázal. Odvolací súd tiež poukazuje na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 03.04.2018 (č. l. 103), kde na
margo namietanej zmätočnosti uplatňovaného nároku uviedla, že voči žalovanému si v tomto konaní

neuplatňuje poškodenie vchodových dvier, ani poškodenie podlahy v garáži. Nakoľko je súd podľa §
216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom, súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac,
než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum) a ani prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa účastníci
domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená že
plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v

žalobnom návrhu. Nadväzujúc na uvedené a v kontexte dôkazného bremena žalobkyne v spore teda
súd prvej inštancie nepostupoval v spore v zmysle podanej žaloby a v spore produkovaných dôkazných
prostriedkov (ich vyhodnotenia jednotlivo i v ich súhrne), dôsledkom čoho boli nedostatky-rozpory v
prijatých skutkových i právnych záveroch, čo bude musieť odstrániť v novom rozhodnutí a jeho náležitom
odôvodnení vrátane príslušenstva žalovanej pohľadávky.

7. Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, pričom vykonal za splnenia § 180 CSP pojednávanie v
neprítomnostistránsporu.Právnyzástupcažalobkynemalzato,ževzhľadomnaoboznámenézrušujúce
rozhodnutieapreodstupčasuniejemožnéprodukovaťžiadneďalšiedôkazy.Odkázalnasvojepísomnépodania. Povinnosťou žalobcu je uviesť a opísať skutkové tvrdenia tak ako ich žalobkyňa vníma,
pričom právne posúdenie týchto skutkových tvrdení a subsumovanie týchto tvrdení pod hmotnoprávne
ustanovenia je úlohou súdu. Mal za to, že žalobkyňa na preukázanie vlastných skutkových tvrdení

produkovala listinné dôkazy a rovnako tieto tvrdenia boli potvrdené svedeckými výpoveďami, preto
zostáva v nezamietnutej časti úloha súdu uplatnený nárok opätovne prehodnotiť a o tomto rozhodnúť.
Navrhol, aby v zostávajúcej časti súd žalobe vyhovel. Právny zástupca žalovaného považoval nárok
žalobkyne v zostávajúcej časti, ktorá je ostala predmetom sporu za nedôvodný a nepreukázaný, pričom
zotrval na svojej doterajšej procesnej obrane. Pokiaľ by súd v ďalšom postupe vyhodnotil uplatnený

nárok žalobkyne ako nárok na náhradu škody rovnako aj v tomto prípade žalovaný namieta resp. vznáša
námietku premlčania, vzhľadom na čas, ktorý uplynul od momentu kedy by si mohla žalobkyňa prípadný
nároknanáhraduškodyvočižalovanémuuplatňovať.Vzhľadomnauvedenéakoajnaprávneposúdenie
Krajského súdu v Nitre žalovaný žiada, aby okresný súd žalobu žalobkyne v zostávajúcej časti zamietol
a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, znením písomnej zmluvy o dielo spolu
s vyúčtovaniami, predžalobnými výzvami, odborným posudkom, mailovou komunikáciou, čestným
prehlásenie , výpoveďou strán sporu a svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

9. Z písomného znenia zmluvy o dielo vyplýva, že ide o zmluvu podľa § 536 a nasl. Obchodného

zákonníka. Zmluvné strany ( žalobkyňa ako objednávateľ , žalovaný ako zhotoviteľ) sa dohodli
na predmete zmluvy , ktorým je záväzok zhotoviteľa dodať a zhotoviť pre objednávateľa hrubú
stavu rodinného domu v Malom Lapáši podľa predloženej architektonicko-stavebnej dokumentácie v
súčinnosti so zmenami objednávateľom dohodnutými v rámci cenovej ponuky, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. V zmluve bolo špecifikované, čo sa rozumie hrubou stavbou ( ako je uvedené v ods.

1 rozhodnutia ) . Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo s termínom začatia plnenia do 10 dní odo dňa
podpísania zmluvy oboma stranami a pripísaním dohodnutej zálohy na materiál na účet zhotoviteľa.
Z jednotlivých vyúčtovaní vyplýva cena za jednotlivé materiály a vykonané práce. Z čl. II. ods. 2
vyplýva, že dni, počas ktorých sa nebude pracovať pre poveternostné podmienky budú zaznamenané
v stavebnom denníku a vyrozumenie objednávateľa mailom. V čl. III . bod 4 zmluvy sa strany

dohodli, že zhotoviteľ sa nedostane do omeškania s plnením záväzku , ak mu objednávateľ neposkytol
potrebnú súčinnosť, ktorou sa rozumie prebratie dokončenej časti diela a vyplatenie montážnych prác a
odsúhlasenie začatia následnej časti vyplatením zálohy na materiál. O prevzatí dokončeného diela musí
byť spísaný odovzdávací protokol podpísaný zhotoviteľom a objednávateľom. Deň podpisu protokolu
oboma zmluvnými stranami sa považuje za de§ odovzdania diela. Objednávateľ sa zaviazal dielo

prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu v cenovej ponuke. Zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať objednávateľovi
doklady, ktoré sa vzťahujú k odovzdanému dielu a ktoré sú potrebné na jeho užívanie. Záručná doba je
upravená v čl. VII ods. 1 ako 24 mesiacov a začína plynúť dňom popisu odovzdávacieho protokolu.

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 19.09.2016 žalobkyňa , prostredníctvom svojho právneho zástupcu,

uviedla žalovanému, že opakovane reklamovala vady diela a to: otvory na všetkých dverách, ktoré
neboli realizované podľa projektu, zle urobený šatník, dodanie škridly bez doplnkov, strop v dome nebol
realizovaný podľa projektu, opakovane sa musel urobiť test vzduchotesnosti, zle urobená príprava na
žalúzie, nesprávne realizácia stropu a nedokončenie stropu v garáži, nevyhovujúca predpríprava na
podlahové kúrenie, stena vo „ fitku“ ( obvodová stena ) je krivá, sprava - doľava je rozdiel 3-4 cm. , garáž

je posunutá od základovej dosky, nebola realizovaná podľa projektu . Tiež boli žalovanému vytknuté
poškodenia podlahy, vchodových dverí a parapetov. Napriek tomu, že bol s nedostatkami oboznámený,
nepristúpil k ich odstráneniu, preto žalobkyňa musela pristúpiť k odstráneniu prostredníctvom externých
firiem, za čo vynaložila náklady vo výške 3 950,00 eur a na ich zaplatenie žalovaného vyzvala. Zároveň
mu oznámila, že nepristúpil k riadnemu protokolárnemu odovzdaniu diela a odovzdaniu dokladov,

ktoré sa vzťahujú k dielu a sú potrené na jeho užívanie a vyzvala žalovaného , aby navrhol termín
protokolárneho odovzdania diela a mimosúdne riešenie vzniknutej situácie. Výzvou zo dňa 02.11.2016
žalovaného žalobkyňa opätovne vyzývala na navrhnutie termínu protokolárneho odovzdania diela a
zmierlivé riešenie veci.

11. Odborným posudkom č. 1/2017 vypracovaným N.. P. G., znalcom v odbore stavebníctvo , odvetvie
statika stavieb, pozemné stavby a ohodnocovanie nehnuteľnosti bol zhodnotený staveno - technický
stav rozostavaného rodinného domu na parcele 130/68, v k. ú. Malý Lapáš, okres Nitra bolo
vyčíslené zníženie hodnoty stavby z titulu nekvalitne vykonaných prác. Z posudku vyplýva, že dňa14.12.2016 vykonal znalec vlastnú obhliadku objektu súčasťou ktorej bolo aj zistenie technického
stavu vizuálnou obhliadkou a zameranie základných rozmerov konštrukcie. Posudok bol vypracovaný
na podklade dokladov poskytnutých zadávateľom a to : stavebným povolením 31/2013, projektom

rodinnéhodomu,projektomstatiky prestavebnépovolenieanapodkladeobhliadkyvykonanejznalcom,
fotodokumentácie z obhliadky a z obdobie výstavby, výpisu z katastra nehnuteľnosti a kópie katastrálnej
mapy. Zo záverov odborného posúdenia vyplýva, že boli zistené nedostatky, ktoré majú vplyv na statiku
objektu a to : nepreverenie únosnosti základovej pôdy, resp. ak je únosnosť základovej dosky menšia
ako je predpísaná v projekte táto skutočnosť má za následok sadanie budovy a trhliny v nosných prvkoch

objektu,ktorésúpodstatnéprimárneprejehoexistenciu;neodbornárealizácianosnýchstienobvodných
a aj vnútorných nedostatočne premaltovanie ložných škár má za následok zníženie pevnosti muriva
ako celku. Vo viacerých prípadoch nebol dodržaný právny postup murovania ( správnym postupom
murovania , od rohov stavby k stredom stien alebo od ostení smerom k stredom pilierov, sa môže
potrebná počet dorezov minimalizovať na jeden kus v jednom rade tehál . V tomto je zohľadnená aj
krivá stena vo fitnescentre položka č.2 a tiež rôzna výška dverných otvorov); neodborné zrealizovanie

prekladov, zvislých škár muriva, muriva ako celku na objekte ; neodborné zrealizovanie nadmurovky
základov z debniacich tvárnic ; neodborné zrealizovanie spojov krovu nie sú použité spoje, ktoré boli
popísané v projekte statiky; neodborné zrealizované nadzákladové murivo na oplotení od ulice, ktoré
muselo byť vyrovnávané monolitickým vencom. Vzhľadom k týmto nedostatkom bolo vypočítané
zníženie hodnoty časti stavby tak ako sú uvedené v ods. 1 rozhodnutia, predstavujúca sumu 10 870,307

eur ( stavba , rodinný dom ) + 1 218,862 eura ( oplotenie od ulice ) , t.j. celkom 12 089,169 eura.

12. Z mailovej komunikácie predloženej žalobkyňou vyplýva ( čl. 105-138 ), komunikácia žalobkyne so
žalovaným , z ktorej je zrejmé, sa dohadovali na nacenení základu a múrikov na oplotenie a terasy
( čl. 105) a žalobkyni sa nepozdávala cena za OSB dosky a nerátala s tým, že sa budú ohýbať; tiež

žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s odkladaním roxorov na parapetoch, ktoré sa tým poškodzujú. V ďalšom
maily žalobkyňa vyjadruje nespokojnosť s dvernými otvormi a poukazuje na to, že sa mal dodržať postup
podľa projektu, tiež žiadala, aby sa podoťahoval strop v garáži. Následne poukazovala na nesprávny
postup pri šatníku, a omietkach a podlahách, nedostatočnom ostierkovaní okolo okien, kde to praská.
Rovnako bola nespokojná s tým, že neboli dodané a nacenené doplnky ku škridle. Rovnako namietala

krivú stenu vo fitku a podhľady, ktoré sa ohýbajú, ktoré spolu so stropom žiadala opraviť. Žalobkyňa v
rámci komunikácie vytkla žalovanému strop, ktorý nebol podľa projektu; test vzduchotesnosti sa musel
vykonávať na niekoľkokrát ; strop v garáži ; poškodenie stien a podláh, žalúzie, na ktoré nebola urobená
príprava ako mala byť a namietala aj posunutie garáže na základovej doske a zlú stenu vo fitku. V
jednom z mailom žalobkyňa uviedla, že žalovaný pre svedkom odmietol zmluvu o dielo podpísať, že

sa musí opraviť.

13. Z čestného prehlásenia vyplýva, že žalovaný bol ako realizátor stavby poučený na predprípravu
žalúzií, no keď firma prišla na kontrolu držiaky boli uvoľnené a celá predpríprava nebola vykonaná
dostatočne a musela sa prerábať.

14. Z mailovej dokumentácie predloženej žalovaným ( čl. 152-271) je zrejmé, že strany sporu
komunikovali ohľadom stavby a prebiehajúcich stavebných prác. Žalovaný žalobkyňu priebežne
informoval o vykonaných prácach a zasielal jej vyúčtovania ( totožné ako v zmluve o dielo , rovnaké
položky dátumu ) a ponukové rozpočty na práce a materiál . Žalovaný žalobkyni uvádzal problémy s

elektrinou, ktorá nebola zabezpečená prostredníctvom starostu. SO žalobkyňou komunikovali i ohľadom
materiálu a riešenia oplotenia od suseda , vyhotovenia trativodou , vodárničky, svetlovodov. Žalobkyňa
žalovaného emailom zo dňa 26.09.2013 ( čl. 249 ) informovala, že nie je problém prizvať projektanta
a že sa s ním dohodla, že po etapách príde a skontroluje stavbu. Žalovaný informoval žalobkyňu tiež
o dohode pri dverných otvoroch vo výške 204 cm, o možnosti vyspravenia prasklín v šatníku , ktoré v

rámci reklamácie vie znova presieťkovať a natiahnuť stierku ( čl. 250) . K „ utekajúcej“ stene vo fitku
uviedol, že ho to mrzí a ako kompenzáciu zrušil vyúčtovanie železa. Tiež uviedol, že dverné otvory
opraví, že chcel len dobre a otvory urobil na taliansku normu, čo je o 6 cm ( čl. 255 ). viac. Prisľúbil, že
opraví strop v garáži a aj podhľady ( čl. 256). Rovnako uvádzal, že začne s opravami garáže. Maliom
zo dňa 01.12.2015 žalobkyňa kontaktovala žalovaného, či je možné sa dohodnúť na vykompenzovaní

nedostatkov a zaplatení straty, k čomu žalovaný uviedol, že musí vedieť k čomu sa má vyjadriť a
o aké vykompenzovanie a stratu má na mysli. ( čl. 264). Mailom zo dňa 17.12.2015 ( čl. 265 ) sa
žalovaný vyjadril k vytýkaným nedostatkom a uviedol, že to nie je len jeho chybou , ale aj rozhodnutím
žalobkyne a projektanta. Uviedol, že netvrdí, že sa nestali chyby, za ktoré je zodpovedný , ale tie bolivykompenzované nezaplatením posledného vyúčtovania za elektrinu a cestovných nákladov vo výške
1112,00 eur. Ďalšom kompenzáciou bolo prerobenie stropu v garáži na vlastné náklady, čo ho stálo
2419,00 eur. V maily zo dňa 01.05.2016 žalobkyňa uviedla, že nedostatky, ktoré sa už odstrániť nedajú

treba vyznačiť v odovzdávacom protokole, ktorý ešte nedostala spolu so stavebným denníkom ( čl. 270).
Z mailu žalovaného zo dňa 06.0+.2013 ( čl. 308 ) vyplýva, že žalobkyni zaslal cenu hrubej stavby vo
výške 45 978 eur, ktorú rozdelil na 3 etapy : zemné práce a základe v hodnote 19 508,00 eur, murivo
a vence v hodnote 9 675,00 eur a stropy a strecha 16 795,00 eur. Ak bude súhlasiť vypracuje zmluvu,
v ktorej by navrhol zálohové platby na materiály po etapách a vyplatenie prác vždy po dokončení prác

v jednotlivých etapách.

15. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že ak nejaké veci nedokončil alebo ich bolo treba opraviť, tak
ich žalobkyni nevyúčtoval a ani ich nezaplatila. Na vlastné náklady musel zabezpečiť elektrickú energiu
a vodu, ktorú žalobkyňa nezabezpečila, čo považovala za kompenzáciu. Uviedol, že žalobkyňa sa
sama rozhodla na podklade rôznych ponúk. Pomohol jej zadovážiť lacnejšie ponuky na materiál a

práce, ktoré aj odsúhlasila, trvalo to 7 mesiacov a až potom začala stavba. Každú dokončenú časť
skontroloval projektant, čím bola prevzatá a zaplatená. Následná časť mohla pokračovať schválením
rozpočtu a zaplatením zálohy za materiál. Koncom februára 2014 bola stavba dokončená strešnou
krytinou,aležalobkyňasiunehoobjednávalaďalšiepráce,ktorérealizoval.Problémyzačalivroku2015.
Zmluvu o dielo , ktorú sám vypracoval, nepodpísal preto, lebo proces pred stavbou a pospisovaním

zmluvy bol zdĺhavý a jednotlivé ceny sa žalobkyni zadali vysoké, aby všetky časti boli začaté a
odovzdané projektantom a následne vyplatená práca a dohodnutá ďalšia časť. Stavbu nacenil na
podklade projektu. Žalobkyňa dostala jednotlivé nacenenia. Zmluvu nepodpísala ani žalobkyňa, chcela
zapracovať aj dodatky. Zmluvu si celú preštudoval a rozhodol sa ju nepodpísať , lebo by to nebola
komplet hrubá stavba . Na základe dohovoru so žalobkyňou začal realizáciu stavby. K tomu, kedy prišlo

k prvej objednávke a čo bolo jej predmetom sa vyjadriť nevedel. Stavebný denník nevypracovával.
Žalobkyňa ho nepožadovala. Všetky jednotlivé práce a kedy boli dokončené bolo poznačené v emailovej
komunikácii. Stavebný denník si mala zabezpečiť žalobkyňa sama, on nebol realizátor hrubej stavby,
robil len jednotlivé diela po častiach. K odpornému posudku uviedol, že nerozumie prečo sa poškodenia
prejavili až po rokoch. Jednotlivé časti stavby boli prevzaté p. P. a boli v poriadku. V roku 2013 bola

vyhotovená základová doska a múry, 2014 už aj strecha. Nevedel sa vyjadriť k jednotlivým vytýkaným
nedostatkom. Podľa jeho názoru boli ložné škáry medzi debniacimi tvárovkami v poriadku. Fotografie sú
lenzjednotlivýchčastí.Bolivyhotovenépovíchricianáslednebolastenarozobraná ananovopostavená
abolažalovanoureklamovanáaajnazákladetohoprerobená.Kotázkekompenzácieuviedol,ženebola
konkrétne stanovená k jednotlivým vadám. Ak bola nejaká reklamácia, bola na jeho náklady vybavená.

Nespravil sa základ tak ako mal byť bol o 10 cm posunutý, k čomu došlo zameraním geodetom a v
kúpeľni nebola strana rovná a kompenzácia bola na tento účel.

16.Žalobkyňavrámcivýsluchuuviedla,žepracujevzahraničíahľadalafirmu,ktorábyjejpostaviladom.
So žalovaným sa dohodla, že bude realizovať hrubú stavbu a že jej pošle zmluvu. Zmluvu poslal, ona

ju podpísala a zaslal späť žalovanému. Žalovaný zmluvu nepodpísal, hoci jej to sľuboval. Vždy zaslal
vyúčtovanie, ktoré ona uhradila. Keď bol dom postavený a zavolala majstra na obklady povedal jej ,
že steny v kúpeľni sú krivé a nie sú správne otvory na dvere, s čím konfrontovala žalovaného. Chcela,
aby žalovaný pracoval podľa projektu, ktorý mu predložila v čase uzatvárania zmluvy a už na začiatku
zisťovala, či je schopný postaviť nízkoenergetický dom, čo potvrdil, no firma, ktorá to zisťovala zistila,

že dom utesnený nie je. Žalovaného žiadala 3×, aby to opravil. Žalovaný vypracoval cenovú ponuku
k zmluve, s ktorou súhlasila a hrubú stavbu realizoval žalovaný. Počas stavby ju neupozornil na to,
že nie je vedený stavebný denník a neodovzdal jej ani žiadnu dokumentáciu od stavby. Ona si žiadnu
osobu ako stavebná dozor nezvolila. So žalovaným komunikovala najmä emailom. Chcela od neho,
aby jej posielal aj nejaké fotky a tiež tam poslala aj švagra, aby po určitých etapách robil fotky aj on. Keď

žalovaný urobil nejaké práce poslal jej vyúčtovanie, ktoré zaplatila. Nejaké položky sa jej aj zdalo, že
platí dvakrát, na čo sa žalovaného pýtala a povedal, že je to už v zľave. Stavebné povolenie jej vybavoval
jeden pán, ktorému hovorila, že stavbu jej bude realizovať firma, lebo ona tomu nerozumie a stavebnému
úradu nič neoznamovala. Žalovaná okrem hrubej stavby robil aj stierky, ktoré boli zle urobené, osádzal
žumpu , vodárničku, ktorá časom odišla a je tam zle namontovaný menič. Robil aj odvodnenie strechy a

osadil dve veľké nádoby, no zvody do nich nie sú napojené. Robil aj lôžko pod zámkovú dlažbu, čo tiež
bolo zle urobené. Tiež nebol správne urobený základ pod plot, základ bude vidieť, čo nevyzerá dobre.
Hrubú stavbu realizoval len žalovaný a počas toho obdobia tam bol elektrikár, pán ktorý robil kúpeľne,
firma čo zisťovala, či je dom správne utesnený a čo robila stropy. P. P. bol projektant, ktorého sa pýtala,či musí viesť stavebný denník, keď jej dom stavia firma a povedal, že nie. Tiež sa ho spýtala, či by bol
ochotný , keď pôjde okolo ísť sa pozrieť na stavbu s čím súhlasil a že jej tam pôjde skontrolovať, no nie
ako stavebný dozor. Bol tam niekoľkokrát a nešlo o platenú službu. Na pozemku bola studňa, a ohľadne

elektriky komunikovala so starostom, ktorý uviedol, aby to riešili elektrocentrálou alebo cez susedov a
on uhradí časť. Žalovaný potom starostovi účtoval nejaké sumy, ktoré chcel doložiť, čo však žalovaný
nevedel dokladovať tak to starosta nezaplatil. Hrubá stavba odovzdaná nikdy nebola, ani si to spolu
neprešli . Stavba bola dokončená v r.2014 na jar. Na opravu stavebných otvoroch žalovaný oslovil, pána
čo robil kúpeľne, za čo nič neplatila. Nevidela priamo, kto poškodil vchodové dvere, ale nikto okrem

žalovaného tam nebol. Dvere osádzala firma Frenestra a poškodenie sa zistilo hneď na druhý deň.

17. Svedok Ing. P. G. uviedol, že objednávateľka ( žalobkyňa ) ho oslovila za účelom vypracovania
posudku k jej rodinnému domu ohľadne vyčíslenia nekvalitne, nesprávne vykonaných prác. Miestnu
obhliadku vykonal 14.12.2016 a v čase obhliadky bola urobená hrubá stavba a vykonávali sa
zatepľovacie systémy. Bolo vidieť len to, že stavba je urobená a boli tam drobné nedostatky nad

oknami a v interiéry na dlažbe boli praskliny. Keďže dom bol dokončený vychádzal z dokumentácie z
obdobia výstavby. Za najväčší nedostatok považoval to, že nebol vedený stavebný denník, preto nebolo
možné určité skutočnosti z neho zistiť, no ani tento nedostatok nebol neovplyvnil výslednú hodnotu
zníženia hodnoty stavby. Nevie, či bola splnená požiadavka z projektu, a to či pred začatím stavby bol
predvolanýstavebnýprojektant,čovšaknebolopremietnutévhodnotezníženia.Nebolopoužitésprávne

murivo, lebo v projekte bol Ytong a na stavbe bol použitý porotherm. Ďalej nebol dodržaný správny
spôsob murovania, tvarovky boli popraskané na niektorých častiach a neboli správne uložené, nebola
použitá malta, ale zrejme pena, neboli použité oceľové spojky a podľa dokumentácie mali by použité.
K tomu, či bola stavba odovzdaná aj s vadami, ktoré sú obsahom jeho odborného posudku uviedol,
že sa to zistiť nedá. Dokumentáciu mal len z niektorých častí. Zníženie ceny je vypočítané odhadom z

dokumentácie, pretože iba týmto spôsobom je to možné. K rôznej výške otvorov ( str. 16) uviedol, že
v čase obhliadky už boli osadené aj dvere a výška otvorov bola upravená, no zahrnul to do výpočtu
zníženia, lebo skutočný stav stavby nebolo v čase obhliadky vidieť a vychádzal len z toho, čo mu uviedla
žalobkyňa. Táto samotná vada môže tvoriť 2% . Pre okná stanovil zníženie 2% a k príčine poškodenia
dospel od žalobkyne, nevedel potvrdiť, kto skutočne spôsobil poškodenie. Vada záklopu pre OSB ,

pre ktorý bolo stanovené zníženie o 100% bola v čase obhliadky odstránená, nedostatok uviedol do
výpočtu podľa vyjadrenia objednávateľky , on to neskúmal. K skladbe tehál uviedol, že zrejme bola vada
chýbajúcej tehly odstránená, no má to vplyv na zníženie hodnoty z dôvodu, že neplní funkciu , ktorú by
mala. K nedostatku, ktorý vytýkal , že nebola použitá dostatočná vrstva malty uviedol, že existuje aj iná
možnosť spájania, napr. penou, no na stavbe úplne absentuje. K tomu aký tehloblok bol na výstavbu

použitý sa vyjadriť nevedel a nevedel, či je možné brúsenú tehlu spájať lepidlom, lebo každá technológia
má iné vlastnosti. Nevedel, či bol krov odovzdaný v takom stave, ako bol zachytený na fotografiách v
odbornom posudku ani či bolo spájanie krovu tak ako ho uviedol v posudku aj v čase odovzdávania diela,
ale nevie si predstaviť ako by sa to dalo opraviť. Je potrebné to robiť postupne. Tieto vady sa nemusia
na krove prejaviť, ale rovnako aj môžu. Pravidlo na stanovenie hodnoty zníženia je také, že stavba

má by vyhotovená podľa projektu a vtedy má 100% . Keď je akákoľvek odchýlka, znižuje sa hodnota
stavby, čo sa určuje odhadom. Exaktne sa to dá určiť len s nákladmi, ktoré prevyšujú hodnotu stavby. Z
dokumentovaného stavu sa dá opraviť len veľmi málo. Na predloženom výkrese krovu je uvedené, že
krov sa má upevniť klincovaním, nie je tam požiadavka na oceľové uhoľníky, no on vychádzal zo správy
statika. Fasáda, pre ktorú určil zníženie 5% bola v čase obhliadky prerobená, bolo vidieť zásah , no

nevie kto nápravu vykonal. Popísané vady sa môžu prejaviť, ale aj nemusia. Vady základov a hlavných
nosných konštrukcií sú už neodstrániteľné, lebo sú zabudované a spôsobuje zníženie stavby bez ohľadu
na ďalšie vynaložené náklady na ich prípadnú nápravu . Svedok predpokladal, že vytýkané vady vo
väčšine nie je možné odstrániť pre odovzdaním. Je ťažko predstaviteľné, že absenciu malty by bolo
možné odstrániť. Rovnako tomu je aj v prípade absencie tehly.

18. Z výsluchu svedka N.. L. P. vyplynulo, že medzi ním a žalobkyňou išlo o klasickú spoluprácu, kde
si objednala projekt rodinného domu, ktorý za odplatu vypracoval. Na ďalšie projekty žalobkyňou nebol
oslovený. V rámci osobnej služby klientom zvykne vykonávať z vlastnej iniciatívy autorský dozor a na
stavbe bol minimálne 2×, čo bola krátkodobá návšteva stavby, na ktorej zisťoval, či sa realizácia stavby

neodchyľuje od projektu a optickou obhliadkou neboli zistené rozdiely diela. Prvýkrát tam bol po založení
základovej dosky a druhýkrát pri stavbe krovu. Nevykonával žiadne odborné merania. Na stavbu prišiel
na základe komunikácie so žalobkyňou , ktorá ho požiadala, či by sa tam nezastavil a v rámci možností,
vzhľadom na vzdialenosť , to nebolo časté. Žiadne správy jej o tom nepodávala, iba v priebehu časuv rámci komunikácie. Počas návštev tak bol žalovaný a pri krove aj partia tesárov. Spôsob kotvenia
krovu sa štandardne do projektu neuvádza, záleží od dodávateľa, akým spôsobom to ukotví, či už
oceľovými sponami alebo tesárskymi. Je možné to ukotviť aj klincovaním vhodne zvolenými kotviacimi

prostriedkami . Spájanie brúsenej tehly je možné aj tenkovrstvovou maltou ( lepidlom) . Na vadu spájania
tehál sa nepamätá, ani to nezisťoval. Nemá vedomosť o žiadnych zlých poveternostných podmienkach
počas výstavby. Autorský dozor je právom autora sledovať realizáciu stavby a stavebný dozor vyplýva zo
zákona. Je to povinnosť stavebníka alebo realizátora stavby, ktorým podľa jeho informácií bol žalovaný.
Nevie, kto bol určený za stavebný dozor. Pokiaľ je stavba realizovaná dodávateľky, dodávateľ musí mať

svojho stavbyvedúceho , ktorý je stavebným dozorom a pokiaľ je realizovaná svojpomocne musí mať
stavebník svoj stavebný dozor. Na prevzatie alebo protokolárne prevzatie prác, prípade časti diel nebol
žalobkyňou poverený.

19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka ( ďalej len „ OZ“ ) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 631 OZ zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

23. Podľa § 645 ods. 1 OZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri

prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako
zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

24. Podľa § 646 ods. 3 OZ pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže
ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť

mesiacov.

25. Podľa § 647 OZ záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až
po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.

26. Podľa § 648 ods. 1 OZ ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať
bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.

27. Podľa § 648 ods. 2 OZ ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla
podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté

právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre
väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu
užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

28. Podľa § 649 OZ práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe;

inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby
nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o
vykonaní opravy a čase jej trvania.

29. Podľa § 650 ods. 1 OZ objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od

uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od
jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie.

30. Podľa § 651 OZ ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ za
poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj inak.

31. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne vykonal dokazovanie a
vec opätovne právne posúdil, pričom dospel k záveru, že žaloba je aj v zostávajúcej časti nedôvodná.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiťnávrhy strán a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než
aký bol predmet konania vymedzený v žalobe. Nie je porušením viazanosti súdu petitom, ak súd inak

právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle
zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Strana sporu
je však povinná návrhom skutkovo vymedziť uplatnený nárok, teda opísať skutkový dej, z ktorého
uplatnený nárok vyvodzuje. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podradenie pod
určitú právnu normu je práve úlohou súdu (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/95/2019

zo dňa 11.12.2019).

32. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že primeranou zľavou bude zľava zodpovedajúca
zníženej kvalite veci s prihliadnutím na rozsah vady a spôsob, akým ovplyvňuje užívanie veci
vyhotovenej na objednávku. Práva zo záruky je potrebné uplatniť v zákonnej lehote, prípadne v lehote
osobitne poskytnutej záručným listom zhotoviteľa, inak tieto práva zaniknú. Práva zo zodpovednosti za

vady musí objednávateľ uplatniť včas jednostranným právnym úkonom, ktorým vytkne konkrétnu vadu
- nestačí len výzva na odstránenie neurčenej vady. Špecifikácia vady je dôležitou súčasťou uplatnenia
práv zo zodpovednosti za vady, keďže charakter určitej vady môže viesť následne k rôznym účinkom
v súvislosti s existenciou prípadných viacerých vád alebo v prípade, že ide o ďalšiu vadu po oprave a
je potrebné posúdiť, či ide o vadu už odstraňovanú alebo o vadu novú. Objednávateľ si môže uplatniť

nároky aj viaceré, a to v prípade, že nie je zjavné, či ide o odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu,
prípadne ak nie je možné jednoznačne posúdiť, či vada bráni riadnemu užívaniu veci ako veci bez
vady. Alternatívne uplatnenie viacerých nárokov dáva na výber zhotoviteľovi, v prípade eventuálneho
uplatnenia si nárokov môže objednávateľ formulovať zvolený nárok ako prioritný s tým, že ďalší nárok
si uplatní pre prípad, že ním zvolený primárny nárok nebude realizovateľný (napr. sa zistí, že vadu je

možné odstrániť, a teda právo zrušiť zmluvu objednávateľovi nevznikne a má nárok len na odstránenie
vady). Odvolací súd tiež poukázal na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 03.04.2018 (č. l. 103), kde na
margo namietanej zmätočnosti uplatňovaného nároku uviedla, že voči žalovanému si v tomto konaní
neuplatňuje poškodenie vchodových dvier, ani poškodenie podlahy v garáži. Nakoľko je súd podľa §
216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom, súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac,

než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum) a ani prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa účastníci
domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená že
plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v
žalobnom návrhu.

33. Vzhľadom na uvedené, súd v prvom rade zameral svoju pozornosť na charakter nároku, ktorý
žalobkyňa v konaní požadovala. V uvedenom konaní, predovšetkým vychádzajúc zo skutkového
vymedzenia nároku v podanej žalobe, zohľadňujúc postup žalobkyne pred uplatnením jej nároku na
súde, s poukazom na charakter komunikácie medzi stranami pred podaním žaloby, súd dospel k záveru,
žežalobkyňasadomáhalaprimeranejzľavyzcenydiela,ktorejvýškupriamoodvodzovalaododborného

posudku č. 1/2017 zo dňa 01.02.2017. Súd nespochybňuje, že posúdenie právnej kvalifikácie je vždy
vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, a táto ani nemusí byť súčasťou žaloby, avšak v danom
konaní je celkom zrejmé, že žalobkyňa si uplatňovala primeranú zľavu z ceny diela, pričom odborný
posudok č. 1/2017 nemožno pre uplatnenie žalovaného nároku použiť ako nosný dôkaz. Predmetný
odborný posudok vo svojej podstate materiálne vyčíslil následok spôsobený vadným plnením, čiže jeho

predmetom bolo stanovenie rozdielu medzi cenou diela a hodnotou diela. Inak povedané, odborný
posudok č. 1/2017 je pre toto konanie absolútne nepoužiteľný, pretože jeho závery by boli použiteľné
(ak aj vôbec), predovšetkým v prípade, ak by žalobkyňa požadovala a skutkovo uplatňovala svoj nárok
na náhradu škody, spôsobenú vadným plnením, t. j. nesprávnou technikou realizácie stavby diela
žalovaným. Súd nemôže posudzovať predmetný nárok po právnej stránke ako nárok na náhradu škody,

keď skutkovo z neho vyplýva, že tento je potrebné kvalifikovať ako uplatňovanie primeranej zľavy z
ceny diela. Aj Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí precizoval, že zníženie hodnoty rozostavanej
stavby predstavuje následok - škodu, ktorá nesúvisí s dojednanou cenou diela. Komplexne možno
poznamenať, že predmetný posudok mal v prvom rade riešiť charakter vady, ktorá mala brániť riadnemu
užívaniu diela a v nadväznosti nato ohodnocovať, akú výšku primeranej zľavy z ceny diela by bolo

nevyhnutné poskytnúť. Rozdiel medzi hodnotou diela a cenou diela totiž skôr charakterizuje a vyjadruje v
hmotnom vyčíslení výšku škody, ktorá bola spôsobená plnením, ktoré vykazuje znaky vadného plnenia.
Takto vyhotovený odborný posudok má výpovednú hodnotu predovšetkým z hľadiska hodnoty celej
nehnuteľnosti,zohľadniacvady,ktorévznikliprirealizáciídiela,ergoprecizujeoakúhodnotusazmenšilamajetková sféra žalobkyne. Z takého zadania odborného posudku je potom celkom zrejmé, že tento
riešil skôr nárok na náhradu škody, než uplatnený nárok a výšku primeranej zľavy. Predmetom zadania
uvedeného odborného posudku malo byť stanovenie primeranej zľavy z ceny, ktorá by zodpovedala

vadám, ktoré bránili riadnemu užívaniu diela. Aj z názvu samotného odborného vyjadrenia vyslovene
rezultuje, že jeho predmetom bolo vyčíslenie zníženej hodnoty stavby z titulu nekvalitne vykonaných
prác, ktorého následkom je diskrepancia (rozpornosť a nesúlad) medzi tvrdeným skutkovým stavom a
odborným posudkom, ktorý nepodporuje žalobcom vymedzený skutkový stav. Čo sa týka predmetného
odborného posudku, súd okrem toho uvádza, hodnotiac pritom súhrnne celý skutkový stav, takýto

odborný posudok vyznieva nedôveryhodne, keďže sám svedok Ing. G. uviedol, že zníženie ceny je
vypočítané odhadom z fotodokumentácie. Pre súd vyznieva nedôveryhodne aj to, že menovaný svedok
neverifikoval zistenia z fotodokumentácie iným spôsobom, čo malo následne aj vplyv na jeho určovanie
vád, ako aj ohodnotenie zníženia kvality stavby. Takýto odborný posudok nemožno označiť podľa
názoru súdu za objektívny, pretože ak chcel uvedený svedok vypracovať odborný posudok pre účely
súdneho konania, musel si byť vedomý, že tento musí byť spracovaný kvalitne, pri zohľadnení všetkých

dostupných informácií a skutočností, ktoré môžu mať vplyv na nárok, ktorý v konaní požaduje samotná
žalobkyňa.

34. Predmetom konania ostala suma 3376,28 eura, pričom výšku plnenia súd špecifikoval v bode
42 prvého rozsudku nasledovne. Vychádzajúc z obsahu odborného posudku, žalobkyňa uplatnila

zodpovednostný nárok za nasledovné vady: nesprávnu výšku dverných otvorov, ktoré sú zarátané v
položke zvislých konštrukcií, pre ktoré znalec určil zníženie hodnoty v celku na sumu 3 776,738 eura,
pričom samotná vada predstavovala podľa vyjadrenia znalca približne 2% z tejto sumy ( čl. 138 ) , t.j
75,534 eura ; úpravu vnútorných povrchov (nepravidelnosť omietky), kde znalec stanovil zníženie 2%
v hodnote 164,737 eura; okná (poškodenie dverí) zníženie o 2%, t.j. v hodnote 218,228 eura ; záklop

s OSB (strop nevyhotovený podľa dokumentácie) v hodnote 2 693,932 eura , zateplenie
fasády (nesprávne realizované špalety) v hodnote 223,848 eura , pričom tento nárok označila
ako nárok na zaplatenie sumy 12 089,16 eura s príslušenstvom označený ako zníženie hodnoty stavby
z titulu nedostatočnej kvality . Iné žalobkyňou vytýkané vady ( napr. krivá stena, posunutie základovej
dosky, zle urobené puzdro dverí na šatníku) z odborného posudku explicitne nevyplynuli.

35. V uvedenej súvislosti súd zdôrazňuje, že aj keby bol predmetný odborný posudok použiteľný
(pričom závery o jeho nepoužiteľnosti sú z pohľadu súdu kľúčové a nemenné) a zodpovedal by
skutkovému vymedzeniu primeranej zľavy z ceny diely, súd by niektoré plnenia ani nemohol priznať,
pretože niektoré vady boli odstránené, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania. Takéto plnenie

potom nemožno priznať, pretože priznanie plnenia za vady, ktoré odstránil žalovaný by predstavovalo
plnenie bez právneho dôvodu a mohlo by zakladať bezdôvodné obohatenie žalobkyne. Predovšetkým
boli odstránené vady týkajúce sa nesprávnej výšky dverných otvorov, ktorá vada predstavovala podľa
odborného posudku 2% zo sumy 3776,738 eura, teda sumu 75,534 eura. Túto vadu odstránil žalovaným
prostredníctvom inej osoby, ktorá sa špecializovala aj na kúpeľne, pričom za túto opravu žalobkyňa nič

neplatila (zápisnica o pojednávaní zo dňa 06.09.2019 -č. l. 369 spisu), zohľadňujúc tvrdenie svedka Ing.
G., ktorý na pojednávaní zo dňa 31.05.2019 uviedol, že v čase obhliadky už bola výška otvorov upravená
(č. l. 338 spisu). Čo sa týka záklopu s OSB (strop nevyhotovený podľa dokumentácie) v hodnote 2
693,932 eura aj táto vada bola odstránená, pričom takúto skutočnosť vyslovene uviedol svedok N.. G.
na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.05.2019 (č. l. 339 spisu). Ďalej, odvolací súd v závere svojho

rozhodnutia poukázal na č. l. 103 spisu, kde žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
explicitne uviedla, že si neuplatňuje voči žalovanému poškodenie dverí a poškodenie podlahy v garáži.
Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa nemá z dôvodu neuplatňovania tohto nároku, nárok na plnenie vo
výške 218,228 eura. V zmysle konštatovania odvolacieho súdu súd nemôže prekročiť žalobný návrh,
čiže prisúdiť viac, než čoho sa žalobkyňa domáha.

36. Súd ďalej poukazuje na to, že dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je
nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku
sporu. Súd je názoru, že náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa
v zmysle ustanovenia § 185 CSP neuniesla procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz

na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno, čo malo
v danej veci za následok zamietnutie žaloby.37. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd zato, že z dôvodu hospodárnosti už nie je
potrebné zaoberať sa vyhodnocovaním rozporov vo výpovediach žalobkyne, ako aj svedka L. P., keďže
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktorá skutočnosť viedla súd k záveru o potrebe zamietnutia

žaloby v zostávajúcej časti zrušenej odvolacím súdom.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z . Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
( ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. Keďže v predmetnom prípade súd vo veci rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí bolo jeho

povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP s poukazom na § 396 ods. 3. Pretože
žalovaný bol v konaní v plnej miere úspešný a žalobkyňa nedosiahla žiadny materiálne merateľný
úspech, súd priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100
%). Súd zároveň vo výroku, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobkyni

precizoval, že ide o trovy konania, ktoré mu vznikli pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred
odvolacím súdom a to s poukazom na dikciu § 396 ods. 3 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto netvrdili ani strany sporu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Nad rámec uvedeného, súd poznamenáva, že o nároku

na náhradu trov konania rozhodol v súlade so zaužívanou súdnou praxou iba jedným výrokom, ergo
nediferencoval nárok na náhradu trov konania na konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie
konanie (nerozhodoval osobitne dvomi výrokmi). Aj keď v aplikačnej praxi existuje polemika ohľadne
priznávania nároku na náhradu trov konania jedným výrokom alebo viacerými výrokmi (napríklad
pri čiastočnom zastavení konania a súčasnom rozhodnutí v ostatnej časti), v otázke rozhodovania

výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom však v praxi
existuje takmer unisono vzácna jednota. Táto jednota je odôvodnená aj skutočnosťou, že konanie
pred súdom tvorí jeden celok. Zároveň v uvedenej súvislosti je súdu známy názor odvolacieho súdu
prezentovaný vo veci Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/45/2021, kde zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania, tak že diferencoval nárok na náhradu trov konania na

konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Takýto názor súd nepovažoval za konformný
so zaužívanou a akceptovateľnou súdnou praxou, preto sa od tohto názoru odklonil, pričom takýto
odklon bol predurčovaný predovšetkým ustálenou súdnou praxou. Nie je žiaduce, aby strana konania,
ktorá mala v konaní celkový úspech bola sankcionovaná nepriznaním nároku na náhradu trov konania
celého konania, keďže takéto rozhodnutie nereflektuje na princíp spravodlivého usporiadania vzťahov

sporových strán a súčasne takéto rozhodnutie je v rozpore s teleologickým výkladom ustanovenia § 255
ods. 1 CSP, ktorého cieľom je poskytnúť strane konania, ktorá má vo veci úspech (pojem „vec“ pritom
možno ekvivalentne použiť vo význame „konanie“) priznanie plnej náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.