Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4P/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200579
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220200579.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o

maloletého S. S., J.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bardejov, dieťa rodičov Ľ. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. A. XX, G., zastúpeného JUDr. Matúšom
Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, Bardejov a D. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. M.-XXXX, K.,
K. X, V., prechodne bytom A. XX, G., zastúpenej procesným opatrovníkom E. Š., J.. XX.XX.XXXX, G.
A. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinnosti, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6P/9/2017-39 zo dňa 04.08.2017 vo výrokoch o úprave
práv a povinností rodičov k maloletému S. S., J.. XX.XX.XXXX tak, že:

Z v e r u j e maloletého S. S.D., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je povinný
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletému S. S. mesačnou sumou vo výške 30% zo sumy
životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov vždy do 15.dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám otca maloletého.

V prevyšujúcom rozsahu návrh otca na určenie výživného z a m i e t a.

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/47/2020- 58 zo dňa 02.12.2020 a to ku dňu
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 30.3.2020 žiada otec maloletého, aby súd zmenil rozsudok OS
Bardejov č.k. 6P 9/2017 - 39 zo dňa 4.8.2017 tak, že zverí maloletého S. S. do jeho výlučnej osobnej
starostlivosti, zaviaže matku maloletého prispievať na výživu maloletému po 450 Eur mesačne od

1.11.2019 do budúcna. Matke pre jej neschopnosť samostatne konať pred súdom, bola ustanovená za
opatrovníčku jej matka, ktorá s návrhom okrem výšky výživného súhlasila. Kolízny opatrovník navrhol
zveriť maloletého matke a určiť výživné podľa možností matky, s prihliadnutím na potreby dieťaťa.
V priebehu tohto konania súd neodkladným opatrením č.k. 4P 47/2020 - 58 zo dňa 2.12.2020 zveril
maloletého do starostlivosti otca a určil matke minimálne výživné na maloletého S.
2. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadrením otca a opatrovníčky matky, výsluchmi svedkov,
potvrdeniami o pomeroch rodičov maloletého, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6P 9/2017, ostatným

spisovým materiálom.

3. Rozsudkom OS Bardejov č.k. 6P 9/2017 - 39 zo dňa 4.8.2017 súd rozviedol manželstvo rodičov
maloletého, toho zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné rodičom neurčil.Dňa 24.11.2019 utrpela matka maloletého zástavu srdca, v dôsledku čoho je do dnešného dňa v stave
tzv. bdelej kómy, nekomunikuje, nevníma okolie, je umiestnená v jej stavu zodpovedajúcom sociálnom
zariadení E. U. - E. O. G. I. S. H. I. V., kde starostlivosť o matku z 80% hradí spolková krajina, v ktorej je

zriadená nezisková organizácia vykonávajúca starostlivosť o matku a zvyšok hradí matka zo sociálnej
dávky, ktorá jej bola priznaná a to vo výške 31,7 Eur denne. Od dôchodkovej poisťovne matka dostáva
invalidný dôchodok, z ktorého dostáva iba minimálnu časť, pretože zvyšok je použitý na nemocničnú
liečbu ( napr. vo februári 2021 jej bolo priznaných 436,12 Eur a vyplatených iba 129,48 Eur). Matka
má zároveň splácať pôžičku, ktorá bola braná pre účely nadobudnutia bytu v G., v ktorom býva otec

s maloletým.

4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodiny č. 36/2005 Z. z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

5. Podľa § 24 Zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

6. Podľa § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.13 Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodičasúdneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť. Akjemaloleté

dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Súd zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti otca, s
ktorým maloletý žije v spoločnej domácnosti a o ktorého sa otec výlučne stará odvtedy, čo jeho matka
utrpela úraz, v dôsledku ktorého je v stave hlbokého bezvedomia ( bdelej kómy) ako následku poruchy

vedomia a ktorá sa nedokáže o maloletého žiadnym spôsobom postarať. Zároveň v dôsledku
takého poškodenia zdravia, v ktorom je matka vylúčená z akejkoľvek vedomej činnosti, súd určil matke
minimálne výživné podľa Zákona o rodine, pretože matka nie je schopná zarobiť si na potreby seba ani
maloletého žiadnou sumou, keďže to stav kómy objektívne vylučuje. Otec musí vyvinúť úsilie zarobiť
si na potreby maloletého dieťaťa podľa svojich schopností, ktoré nie sú nijako mimoriadne znížené
( napr. nepriaznivým zdravotným stavom) a čo otec doteraz bez rozumného zdôvodnenia nerobil a bol

väčšinu času po rozvode nezamestnaný zo subjektívnych dôvodov. Výživu maloletého zaobstarávala
najmä matka a tá to v súčasnosti nedokáže. Matka nemá žiadny majetok, ktorý by bolo možné použiť na
výživu dieťaťa, navyše otec stihol podať návrh na vysporiadanie BSM, v ktorom sa budú riešiť vzájomné
majetkové nároky rodičov maloletého, ktoré v tomto konaní súd nemá dôvod zohľadňovať. Každopádne
matka nemá žiadny príjem, ani nehnuteľnosti v zahraničí, ak jej V. vypláca akúkoľvek dávku pomoci

pri starostlivosti o ňu, nejedná sa o príjem, ktorý by bolo možné použiť aj na potreby maloletého S.,
ale tento príspevok je výlučne použitý na starostlivosť o matku v ústave v V.. Navyše matka má v V.
pôžičku, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s nadobudnutím bytu, v ktorom býva otec s maloletým, pričom
otec danú pôžičku žiadnym spôsobom nespláca napriek tomu, že užíva to, na čo bola pôžička vzatá.
Ak aj matke zostane po splatení nákladov na starostlivosť o ňu z jej dôchodku a dávky nejaká nízka

finančná hotovosť, musí byť použitá na splatenie záväzku matky. Vyššie výživné je v tomto prípade
vylúčené objektívnym stavom matky.

10. Súd preto zmenil rozsudok OS Bardejov č.k. 6P 9/2017 - 39 zo dňa 4.8.2017 vo výrokoch o
výživnom a osobnej starostlivosti spôsobom, ktorý vysvetlil v predchádzajúcom odseku a ktorý je

účinný až od právoplatnosti jednotlivých výrokov. Preto nebolo možné určiť výživné spätne a aj z tohto
dôvodu súd výživné v prevyšujúcom rozsahu zamietol. Účinky zmeny rozsudku totiž nastávajú až jeho
právoplatnosťou.Súdzároveňzrušiluznesenieč.k. 4P47/2020-58zodňa2.12.2020,ktoréupravovalo
pomery rodičov do skončenia tohto konania, pretože dve rozhodnutia nemôžu upravovať tú istú vec ( v
tomto prípade pomery maloletého dieťaťa) a v neodkladnom opatrení súd časovo neohraničil platnosť

daného uznesenia napr. do právoplatného skončenia tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo
rozhodnutie vyhlásené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.