Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720204969
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720204969.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore
žalobcu O. a. s., so sídlom J. 9, XXX XX P., M.: XX XXX XXX, zastúpeného AKMB, s. r. o., so sídlom
Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, proti žalovaným 1/ I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/
X, XXX XX V., zastúpený Advokátska kancelária UHAĽ, s. r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960

01 Zvolen, IČO: 47 236 655, 2/ M.. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpený
Advokátska kancelária UHAĽ, s. r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236
655, o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia/neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
8C/46/2020-130 z 2. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným 1/ a 2/
nakladať s nehnuteľnosťou vedenou na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, pre obec J. X.,
katastrálne územie X. O. na LV č. XXX ako nebytový priestor č. X na 4. poschodí vo vchode X
nachádzajúci sa v Budove ubytovacieho zariadenia so súpisným číslom XXXXX postaveného na parcele
registra „C“ č. XXX/X, podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,

na príslušenstve o veľkosti XXXXX/XXXXXX-ín k celku a spoluvlastníckym podielom k pozemku o
veľkosti XXXXX/XXXXXX-ín k celku, parcelami registra „C“, parcelného čísla XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXXX m2, parcelného čísla XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, parcelného čísla XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelného čísla XXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcelného čísla XXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX m2, najmä prevádzať vlastnícke právo k nim na inú osobu alebo zriadiť k nim

akékoľvek právo tretej osoby.
1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia sa žalobca v žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu domáhal
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia/neodkladného opatrenia s odkazom na konanie vedené na
Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 12Csp/42/2020, v ktorom si žalobca voči M.. G. E. ako ručiteľovi
uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 822 773,19 € s príslušenstvom z titulu ručenia prevzatého Dohodou
o ručení č. XXXXXXE/CORP/XXXX za záväzok spoločnosti O. s. r. o., so sídlom Jesenského XXXX

vo V., ktorý (záväzok) vznikol na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX
uzatvorenou medzi spoločnosťou S. Y. W. Z. and H., a. s., so sídlom E. X - D., B. republika ako
veriteľom a spoločnosťou O. s. r. o. so sídlom vo V. ako dlžníkom. Žalobca nadobudol pohľadávku
veriteľa zo zmluvy o kontokorentnom úvere zmluvou o postúpení pohľadávky zo 07.10.2020 spolu s
príslušenstvom a zabezpečením. Ručiteľ (M.. G. E.) bol do 10. augusta 2020 výlučným vlastníkom
nehnuteľností v podiele 1/1 vedenej na LV č. XXX u Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor pre

katastrálne územie X. O. ako iný nebytový priestor č. X na 4. poschodí v Y. ubytovacieho zariadenia
(apartmánový hotel Q.) so súpisným číslom XXXXX spolu s podielom priestoru na spoločných častiacha spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XXXXX/XXXXXX k celku a v rovnakom
rozsahu spoluvlastníkom pozemkov parciel W. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, ktoré
zmluvou o prevode vlastníckeho práva previedol v podiele 1/2 k celku na označených nehnuteľnostiach

na žalovaného 1/ a v podiele 1/2 na žalovaného 2/. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných
bol povolený rozhodnutím Okresného súdu (správne Okresného úradu) Poprad, katastrálny odbor
dňa 11. augusta 2020 pod V-XXXX/XXXX. Stalo sa tak v priebehu konania o zaplatenie pohľadávky
vedeného proti ručiteľovi, teda v čase, keď už ručiteľ podal odpor proti platobnému rozkazu, čo v
žalobcovi umocňuje presvedčenie, že ručiteľ a žalovaný tento úkon urobili v úmysle eliminovať možnosť

uspokojenia pohľadávky žalobcu z predaja uvedených nehnuteľností v exekúcii vedenej na majetok
ručiteľa. Personálne prepojenie žalovaných 1/ a 2/ a ručiteľa M.. G. E. odôvodňuje záver, že žalovaní o
úmysle ručiteľa ukrátiť svojich veriteľov museli vedieť.
1.2 Súd prvej inštancie posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324
ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 a § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v bode 12

odôvodnenia uznesenia odôvodnil tým, že „bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov z
dôvodu možného ohrozenia prípadnej exekúcie na vymoženie žalovanej pohľadávky žalobcu pre prípad
jej právoplatného priznania. Žalobca osvedčil, že ručiteľ postupne predáva nehnuteľnosti v úmysle
znížiť možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu z predaja predmetnej nehnuteľnosti v exekúcii vedenej
na majetok ručiteľa... zabezpečovacie opatrenie preto považuje súd za efektívny prostriedok súdnej

ochrany, pričom je tiež potrebné poukázať na zákonodarcom konštruovanú subsidiaritu neodkladného
opatrenia voči opatreniu zabezpečovaciemu“.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie obaja žalovaní. V obsahovo totožnom odvolaní
navrhovali zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Z odvolacích dôvodov prípustných podľa § 365 ods. 1 C. s. p. zdôvodňovali odvolanie
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a) - neboli splnené procesné podmienky, b) - súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d) - konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, f) - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nepreskúmateľné, keď v jeho dôvodoch súd prvej
inštancie uvádza len všeobecné skutočnosti o tom, za akých (všeobecne platných) podmienok možno
nariadiť neodkladné opatrenie a aký je jeho účel. Chýba však posúdenie konkrétnych dôvodov pre

nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní. Žalovaní považujú za nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie v znení: mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z
dôvodu možného ohrozenia exekúcie budúcej vykonateľnej pohľadávky žalobcu alebo že v danom
prípade sledovaný účel možno dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia a podobne. Návrh
na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia bol odôvodnený tým, že ručiteľ prevádza

svoje nehnuteľnosti. Žalovaní však nie sú ručiteľom za dlh dlžníka, preto zdôvodnenie nariadenia
neodkladného opatrenia rozpredávaním majetku ručiteľa nelogické. Okresný súd neodôvodnil, z akého
dôvodu nenariadil zabezpečovacie opatrenie, ale upravil pomery strán sporu práve neodkladným
opatrením. Nariadeným neodkladným opatrením v neprimeranom rozsahu zasiahol súd prvej inštancie
do vlastníckeho práva žalovaných. Zakázal im nielen prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,

ale aj zriadiť k nej akékoľvek právo tretej osoby, čo predstavuje veľmi široký zásah do vlastníckeho
práva, pretože zakazuje zriadiť bližšie nevymedzené práva a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú
dosah na prípadné ohrozenie budúcej exekúcie. V rozhodnutí súdu chýba posúdenie proporcionality
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k obmedzeným právam žalovaných. Z
rozhodnutia možno zistiť len výšku pohľadávky žalobcu, nie však hodnotu predmetu neodkladného

opatrenia vo vzťahu k jeho pohľadávke a najmä vo vzťahu k predmetu konania o určenie právnej
neúčinnosti úkonu. Judikatúra najvyšších súdnych autorít zdôrazňuje potrebu primeranosti obmedzenia
práv k predmetu neodkladného opatrenia k výhodám, ktoré navrhovateľ neodkladného opatrenia týmto
rozhodnutím získa. Ústavný súd opakovane judikoval, že rozhodnutia všeobecného súdu musia uviesť
dostatočné dôvody, na ktorých je založené.

2.2 Naliehavá potreba úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými preukázaná nebola. Žalobca
uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvody na úpravu pomerov neodkladným
opatrením medzi ním a ručiteľom. Ručiteľ však nie je účastníkom tohto konania a nejde ani o konanie,
v ktorom sa vymáha dlh voči ručiteľovi. Prípadný úmysel ručiteľa zbaviť sa majetku v žiadnom prípadeneodôvodňuje potrebu úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými, keďže sa žalovaní žiadneho
majetku nezbavujú a takéto úkony netvrdí ani žalobca. Tvrdenia žalobcu v žalobe, že žalovaní pri
prevode nehnuteľnosti museli mať vedomosť o prebiehajúcom konaní o zaplatenie pohľadávky voči

ručiteľovi a úmysle ručiteľa ukrátiť svojich veriteľov sú len ničím nepodloženými úvahami. Žalovaní
popierajú, že by o dlhoch ručiteľa a jeho úmysle zbavovať sa majetku mali vedomosť. Nehnuteľnosti
nadobudli v dobrej viere. Pri poznaní úmyslu ručiteľa ukrátiť svojich veriteľov ako uvádza žalobca v
žalobe by k uzavretiu nadobúdacej zmluvy nepristúpili. I keď s ručiteľom spoločne podnikali, nemali
žiaden dôvod zisťovať situáciu ručiteľa. Podľa iných rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici je

obava z ohrozenia exekúcie odôvodnená v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje
faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplného zmareniu budúcej exekúcie. V
uznesení sp. zn. 17Co/64/2019 krajský súd dôvodil, že v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho
úkonu sa nemožno domáhať nariadenia neodkladného opatrenia založeného na obave, že exekúcia
bude ohrozená, keď kladné rozhodnutie o odporovacej žalobe nie je exekučným titulom, na základe
ktorého by bolo možné viesť samostatnú exekúciu proti osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho

úkonu prospech. Táto osoba totiž nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a preto v takomto konaní
ani neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia prichádza do úvahy v konaniach vo veci samej,
kde žalovaným je dlžník. Z rovnakého dôvodu neprichádza do úvahy ani nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré slúži na zabezpečenie vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka (nie osoby,

ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech).

3. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných (§ 34 C. s. p.) po preskúmaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že predmetom odvolacieho konania je uznesenie
súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a nie rozhodnutie vo veci samej a pre

rozhodnutieodvolaciehosúdunebolopotrebnézopakovaťčidoplniťdokazovanievykonanésúdomprvej
inštancie(§385ods.1C.s.p.)vcelomrozsahuzdôvodovvymedzenýchvodvolanížalovanýchrozhodol
o zrušení uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) Civilného sporového
poriadkuavecpodľa§391ods.1C.s.p.vrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia/neodkladného opatrenia bol súčasťou návrhu
žalobcu lime finance, a. s. proti žalovaným I. L. a M.. G. U. o určenie neúčinnosti právneho úkonu
dlžníka. Za právny úkon dlžníka, ktorému žalobca odporoval je označená zmluva o prevode vlastníctva
nebytového priestoru, ktorou M.. G. E. „ako kupujúci“ (správne predávajúci - poznámka odvolacieho
súdu) previedol na žalovaných 1/ a 2/ ako kupujúcich nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre

katastrálne územie X. O. A. úradom E., katastrálnym odborom. Ide o nebytový priestor v apartmánovom
hoteli Q. so súpisným číslom XXXXX a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemkoch parcelách registra „C“ č.
XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, ktorej vklad povolil Okresný úrad Poprad, katastrálny
odbor dňa 11. augusta 2020 pod V-XXXX/XXXX. Žalobca priložil k žalobe aj čiastočný výpis z LV č. XXX

vyhotovený 03.11.2020, na ktorom sú nehnuteľnosti prevedené kúpnou zmluvou V-XXXX/XXXX z 11.
augusta 2020 zapísané v prospech žalovaných 1/ a 2/ v spoluvlastníckom podiele každý zvlášť v 1/2 k
nebytovému priestoru č. 4 na 4. poschodí v apartmánovom hoteli Q. a k spoluvlastníckemu podielu k
spoločným častiam a spoločným zariadeniam a spoluvlastníckemu podielu k pozemkom. Odvolací súd
vo verejne prístupnom registri katastra nehnuteľností si overil, že ku dňu 23.06.2021 sú žalovaní 1/ a 2/

stále zapísaní ako podieloví spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností v X/X každý zvlášť. V poznámkach
je zaevidované uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/46/2020-130 z 02.12.2020 o nariadení
neodkladného opatrenia, ale aj začatie konania na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/44/2020 o
určenie, že záložné právo neexistuje.

5. Predmetom konania vo veci samej, v rámci ktorého bol podaný návrh na nariadenie
zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým žalovaní
nadobudli nehnuteľnosti od ručiteľa M.. G. E.. M.. G. E. podľa tvrdení žalobcu v žalobe ručil za záväzok
dlžníka spoločnosti O. s. r. o. so sídlom vo V., na majetok ktorého bol uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica z 2. apríla 2020 sp. zn. 2K/3/2020 vyhlásený konkurz. Právny predchodca žalobcu

(postupca) prihlásil svoju pohľadávku z kontokorentného úveru vo výške XXX XXX,XX € do konkurzu na
majetok dlžníka. Pohľadávka popretá nebola. Žalobca ako nový veriteľ vstúpil do konkurzného konania
namiesto pôvodného veriteľa zo zmluvy o kontokorentnom úvere. V ďalšom texte žaloby rozpisuje
žalobca vzťah ručiteľa a žalovaných za účelom preukázania vedomostí žalovaných o úmysle ručiteľaukrátiť svojho veriteľa tým, že sa zbavuje svojho majetku. Z Dohody o ručení č. XXXXXXE/CORP/XXXX
uzavretej 19.07.2017 medzi S. Y. W. Z. and H., a. s., pobočka zahraničnej banky, Y. a M.. G. E. je
zistiteľné, že veriteľ je účastníkom zmluvy o kontokorentnom úvere, na základe ktorej poskytol úver

spoločnosti O. s. r. o., so sídlom vo V. a ručiteľ M.. G. E. vyhlásil, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj
záväzok určený v úvodných ustanoveniach tejto dohody, uspokojí veriteľ ako ručiteľ v celom rozsahu
dlžníkomnesplnenéhozáväzku.Žalobcatvrdí,žezaplateniadlžnejpohľadávkyzkontokorentnéhoúveru
sa voči ručiteľovi domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12Csp/42/2020.
Žalobca dôvodí, že v prípade jeho úspechu v konaní o zaplatenie pohľadávky proti ručiteľovi a

nadväzujúceho úspechu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu bude možnosť uspokojenia
žalobcovej pohľadávky voči ručiteľovi ohrozená, ak by žalovaní v tomto konaní nehnuteľnosť previedli
na tretiu osobu. V takom prípade by rozsudok o neúčinnosť právneho úkonu v zmysle § 42d ods. 4
zákona č. 40/1964 Zb. nemohol byť podkladom pre vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, ale by
mal žalobca iba právo domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úspechu
prospech, čo by vyžadovalo začatie ďalšieho konania o jej zaplatenie. Za účelom zabezpečenia svojej

pohľadávky navrhol žalobca v prvom rade zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV
č. XXX katastrálne územie X. O. v podielom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v prospech žalobcu za
účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči M.. G. E. vo výške 822 773,19 € s príslušenstvom
z dohody o ručení uzavretej 19.07.2017 medzi „žalovaným ako ručiteľom“ (žalovaní v tomto konaní
neboli ručiteľmi dlhu z kontokorentného úveru - poznámka odvolacieho súdu) a spoločnosťou S. Y.

W. Z. and H., a. s., so sídlom E. X-Michle, B. republika ako veriteľom a len pre prípad, ak by podľa
názoru súdu nebolo možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, navrhol žalobca
alternatívne nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovaným zakáže nakladať s nehnuteľnosťami
zapísanými v ich vlastníckom právo na LV č. XXX pre katastrálne územie X. O. s upresnením, aby sa
zakázalo prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu a tiež zriadiť k nehnuteľnostiam

akékoľvek právo tretej osoby. Čo je potrebné rozumieť pod „akýmkoľvek právom tretej osoby“ žalobca
nekonkretizoval. Súd prvej inštancie v uznesení nevysvetlil, prečo nepovažoval za dôvodný návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nariadil
neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku o zákaze dispozície
s nehnuteľnosťami žalovanými 1/ a 2/. Zo zmätočného odôvodnenia rozhodnutia, kde na jednej strane

súd prvej inštancie uvádza, že zabezpečovacie opatrenie považuje v danom prípade za efektívny
prostriedok súdnej ochrany a poukazuje na zákonodarcom konštruovanú subsidiaritu neodkladného
opatrenia voči opatreniu zabezpečovaciemu, na ktoré dôvodne poukázali aj žalovaní v odvolaniach sa
skôr javí, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi zabezpečovacím opatrením a neodkladným opatrením
a nevidí rozdiel v spôsobe rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení a neodkladnom opatrení, ich

funkciách a dôsledkoch vyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia od neodkladného
opatrenia.

6. Účelom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia podľa návrhu žalobcu je zabezpečiť uspokojenie
jeho pohľadávky voči ručiteľovi za kontokorentný úver poskytnutý dlžníkovi O. s. r. o., so sídlom vo

Zvolene. Žalobca v žalobe odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05.06.2013
sp. zn. I. ÚS 366/2013, v zmysle ktorého aj v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu je možné
nariadiť predbežné opatrenie (podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený ku
dňu 01.07.2016), ak jeho účelom je zaistiť uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalovaní
naopak v odvolaní citujú z uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorých existencia

právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie ešte sami o sebe netvoria
zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžaduje sa súčasne, aby právne vzťahy alebo
nároky boli ohrozené, potreba úpravy pomerov neodkladným opatrením musí byť naliehavá a že v
konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia založeného na obave, že exekúcia bude ohrozená z dôvodu, že

rozhodnutie o odporovateľnosti právneho úkonu je len spôsobom ako sa môže veriteľ uspokojiť z
majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušiel.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS XX/XXXX odmietol ako zjavne
neopodstatnenú sťažnosť obchodnej spoločnosti vystupujúcej ako žalobca v konaní o určenie

neúčinnosti právneho úkonu (v konaní o odporovacej žalobe), ktorou namietala reštriktívny výklad
ustanovenia § 343 ods. 1 C. s. p. krajským súdom, v zmysle ktorého v konaní o určovacej (odporovacej)
žalobe nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu,
že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovanej v konaní o odporovacej žalobe neslúžina zabezpečenie peňažného nároku a žalovaná v konaní o odporovacej žalobe nie je dlžníčkou.
Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, v ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej
sumy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Naproti tomu sťažovateľka s poukazom na odbornú

literatúru a súdnu judikatúru vo vzťahu k odporovateľným právnym úkonom podľa § 42a a nasledujúce
Občianskehozákonníkadôvodila,žepohľadávka,ktorúmienizabezpečiťnariadenímzabezpečovacieho
opatrenia nemusí smerovať výlučne proti žalovanému v konaní o odporovacej žalobe, keďže to
nevyplýva zo znenia zákona, pretože na základe úspešnej odporovacej žalobe by mala právo uspokojiť
svoju pohľadávku priamo z majetku žalovanej, ktorý pôvodne patril dlžníkovi. Žalovaná by sa v prípade

úspechu odporovacej žaloby sťažovateľky dostala do postavenia dlžníka vo vzťahu k majetku, ktorý
nadobudla neúčinnou zmluvou. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že oba výklady (výklad
sťažovateľkyavýkladkrajskéhosúdu)príslušnýchustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkusajaviaako
možné, legitímne a ústavne konformné. Keďže výklad zákonov je v primárnej kompetencii všeobecných
súdov a výklad, ktorý si osvojil krajský súd treba považovať za ústavne konformný, ústavný súd nevidel
dôvod do tohto výkladu zasiahnuť.

7.1 Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/64/2019 z 9. mája 2019 sa inšpiroval
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 43/2018.

8. Prípustnosťou nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o odporovacej žalobe sa zaoberal
Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení z 28. októbra 2020 sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX a Krajský

súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 17Co/27/2021 z 21. mája 2021, v ktorých na rozdiel od
predchádzajúcich skorších rozhodnutiach ústavný súd aj odvolací súd (pod vplyvom vývoja judikatúry)
pripustili možnosť nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu.

9. Uvedené rozhodnutia majú napovedať súdu prvej inštancie, či je možné a za akých podmienok

nariadiť neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu. Z
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či mienil nariadiť zabezpečovacie opatrenia v zmysle
návrhu žalobcu, len nesprávne prečítal návrh alebo si neuvedomil, že zabezpečovacie opatrenie sa
nariaďuje zriadením záložného práva podľa § 343 C. s. p., alebo bol toho názoru, že žalobcom
sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a je možné proti žalovaným z

odporovacej žaloby nariadiť neodkladné opatrenie o zákaze dispozície s nehnuteľnosťami. Pre prípad,
že by mal byť žalovaným uložený zákaz zriadiť k nehnuteľnostiam na LV č. XXX katastrálne územie
X. O. akékoľvek právo tretej osoby, je potrebné súhlasiť s názorom žalovaných, že ide o veľmi široký
a neurčitý pojem, z ktorého nie je možné zistiť, či v primeranom rozsahu obmedzuje žalovaných, keď
sa zákaz dispozície má týkať nebytového priestoru v apartmánovom hoteli Q. v budove ubytovacieho

zariadeniaslúžiacehozrejmenarekreačnéúčelymožnoajpreinéosobynežsamotnýchvlastníkov.Ikeď
je účelom zabezpečovacieho opatrenia posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na
majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá bola alebo by mohla byť neskôr judikovaná, pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia či neodkladného opatrenia musí súd
zvažovať, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a

právom chránených záujmov a či vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo
neodkladného opatrenia nevznikne zjavný nepomer medzi právom žalobcu a povinnosťami žalovaného.
Súd prvej inštancie z tohto hľadiska návrh žalobcu nevyhodnocoval.

10. Právna úprava zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení neukladá žalobcovi v návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia poskytnúť odhad ceny
nehnuteľností, ktorých sa návrh týka. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného
opatrenia ani nemusí mať možnosť získať údaje o hodnote majetku tretej osoby bez jej dovolenia a
súčinnosti. Dôkaz o nepomere pohľadávky žalobcu a hodnote zaťažovaného majetku môže predložiť
ten, koho majetok sa zaťažuje (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Obo/322/95 z 27.05.1996).

11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zakladá
inú vadu konania. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho konania. Ak sa súd vo svojom rozhodnutí náležite
nevyporiada s argumentáciou strán sporu, ktoré si vyžadovali špecifickú odpoveď, je naplnený dôvod
na zrušenie nepreskúmateľného rozhodnutia (R 2/2016) a vrátenie veci súdu nižšej inštancie na
opätovné prejednanie a rozhodnutie. Za nepreskúmateľné je potrebné považovať také rozhodnutiesúdu, ktoré neozrejmí skutkové a právne závery takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať
odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov a aby mohla skutkovo aj právne
proti rozhodnutiu argumentovať. Účelom odôvodnenia rozhodnutia súdu je vysvetliť postup súdu a

dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v inštančne vyššom konaní (podľa uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/137/2019 alebo uznesenia
sp. zn. 8Cdo/292/2019 z 25.06.2020)

12. Odvolatelia podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie porušenie práva

na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe tohto názoru odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude dôsledne preštudovať návrh žalobcu za účelom
pochopenia, čoho a na základe akých skutkových a právnych dôvodov sa ním žalobca domáha a
rozhodnúť v zmysle jeho návrhu (zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením a pre prípad, že
žalobcom sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nariadiť neodkladné
opatrenie), vyporiadať sa s tým, či je možné v konaní o neúčinnosť právneho úkonu voči tretej osobe

zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam alebo nariadiť neodkladné opatrenie a pokiaľ dá na túto
otázku kladnú odpoveď, tak musí posúdiť primeranosť navrhovaných opatrení vo vzťahu k právu, ktoré
majú navrhované opatrenia zabezpečovať. V dôvodoch rozhodnutia musí súd prvej inštancie uviesť, z
akého skutkového stavu vychádzal, akými úvahami sa pri posúdení návrhu riadil, pod ktoré zákonné
ustanovenia uplatnený nárok podriadil a ako ho právne posúdil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).