Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202551
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5812202551.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/ H.
F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. O. XXX, K. J. K., Česká republika, 2/ Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B. XX, 3/ E. P., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/XX, 4a/ H. F., rod. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. J. XXXX/XX, B., 4b/ U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, 4c/ V. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. J. XXXX/XX, B., 4d/ H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. J. XXXX/XX, B., 4e/ H. F., rod. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom N. J. XXXX/XX, B., 4f/ mal. J. F., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. J.
XXXX/XX, B. (žalobcovia 4a/ až 4f/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi 4/ U. F., nar. XX. XX.

XXXX, naposledy bytom B. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX), 5/ U. D., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B. XX, 6/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, 7/ H. E., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX,
8/ H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, 9/ A. G., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX, 10/
H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, 11/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX, 12/ E. Y., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, X., 13/ G. F., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. H. XXXX, K. J.
K., Česká republika, 14/ F. F., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX, žalobcovia 2/, 3/, 5/, 4a/ až
4f/, 9/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Tabačákom, PhD., advokátom so sídlom

S. L. J. XX, proti žalovaným: 1/ V. V., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX, 2/ J. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. XXXX, 3/ L. J., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení
splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom H. XXX/XX, X., o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po H. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom K. J. K., Česká republika, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 7C/21/2012-363 zo dňa 26. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým súd žalobe žalobcov v časti vyhovel, mení tak, že
žalobu žalobcov 1/ až 14/ zamieta.

II. Vo zvyšnej časti, vo výrokoch I., II., zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaným 1/ až 3/ priznáva voči žalobcom 1/ až 14/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
7C/21/2012-363 zo dňa 26. 03. 2018 konanie o žalobe žalobcov 2/, 3/, 4/, 5/ a 9/ o určenie, že pozemky
evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. B., ako E KN parcely č. 896/101 - orná pôda vo výmere 114

m2, 896/102 - orná pôda vo výmere 4 251 m2, 896/103 - orná pôda vo výmere 1141 m2, 896/104 -
orná pôda vo výmere 3 020 m2, 897/101 - trvalé trávne porasty vo výmere 9 m2, 897/102 - trvalé trávne
porasty vo výmere 18 m2, 897/103 - trvalé trávne porasty vo výmere 1 583 m2, 898/101 - orná pôda
vo výmere 8 541 m2, 898/102 - orná pôda vo výmere 4 m2, 899/101 - lesné pozemky vo výmere 683m2, 899/102 - lesné pozemky vo výmere 99 m2, 899/103 - lesné pozemky vo výmere 2 432 m2; na LV
č. XXXX: E KN parcely č. 900/101 - orná pôda vo výmere 12 583 m2, 900/102 - orná pôda vo výmere
17 m2; na LV č. XXXX: E KN parcely č. 904/1 - orná pôda vo výmere 1 609 m2, 905/1 - orná pôda vo

výmere 686 m2, patria do dedičstva po nebohej H. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX.
XXXX, naposledy bytom K. J. K., Česká republika, zastavil (výrok I.) a žalobu žalobcov 1/, 6/, 7/, 8/, 10/ -
14/ v tejto časti zamietol (výrok II.). Následne určil, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre obec
a k. ú. B., ako E KN parcela č. 906/1 - orná pôda vo výmere 293 m2, E KN parcela č. 909/1 - trvalé
trávne porasty vo výmere 774 m2, E KN parcela č. 910/1 - orná pôda vo výmere 756 m2, na LV č. XXXX

pre obec a k. ú. B., ako E KN parcela č. 907/1 - orná pôda vo výmere 291 m2, na LV č. XXXX ako E
KN parcela č. 914/101 - lesné pozemky o výmere 244 m2, E KN parcela č. 914/102 - lesné pozemky o
výmere 41 m2, E KN parcela č. 914/103 - lesné pozemky o výmere 717 m2, E KN parcela č. 917/101 -
orná pôda o výmere 1 036 m2, E KN parcela č. 917/102 - orná pôda o výmere 2 647 m2, E KN parcela
č. 917/103 - orná pôda o výmere 402 m2, E KN parcela č. 917/104 - orná pôda o výmere 91 m2, E
KN parcela č. 917/401 - orná pôda o výmere 19 m2, E KN parcela č. 917/402 - orná pôda o výmere 1

461 m2, E KN parcela č. 917/403 - orná pôda o výmere 51 m2, E KN parcela č. 917/404 - orná pôda
o výmere 204 m2, E KN parcela č. 918/1 - lesné pozemky o výmere 486 m2, na LV č. XXXX ako E KN
parcela č. 912/1 - trvalé trávne porasty o výmere 46 m2, na LV č. XXXX ako E KN parcela č. 913/101 -
orná pôda o výmere 371 m2, E KN parcela č. 913/102 - orná pôda o výmere 4 522 m2, ktoré pozemky sú
zapísané v katastri nehnuteľností pre obec B. a k. ú. B., patria do dedičstva po H. Y., rodenej Y., nar. XX.

XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. J. K., Česká republika (výrok III.). Žalovaným
1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom 2/, 3/, 4/, 5/ a 9/ trovy konania v rozsahu 100 %, vyčíslené v
uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), vo vzťahu k žalobcom 1/, 6/, 7/, 8/, 10/ - 14/
náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu (výrok V.).
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou, doručenou súdu dňa 23. 04. 2012 sa žalobcovia domáhali

určenia, že pozemky evidované pre obec a k. ú. B. na LV č. XXXX na žalovanú 1/, na LV č. XXXX a
3312 na žalovanú 3/, na LV č. XXXX a XXXX na žalovaného 2/ a na LV č. XXXX a XXXX na žalovaných
2/ a 3/, na každého v podiele 1, patria do dedičstva po H. Y., rodenej Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej
XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. J. K., Česká republika. Uvedené pozemky zodpovedajú pozemkom,
zapísaným v pozemkovoknižnej (PKN) vložke č. XXX k. ú. B. ako pozemkovoknižné (PKN) parcely č.

906/1, 907/1, 909/1, 910/1, 912/1, 913/1, 914/1, 917/1, 917/4 a 918/1 a v PKN vložke č. XXX k. ú.
B. ako PKN parcely č. 896/1, 897/1, 898/1, 899/1, 900/1, 904/1 a 905/1. Uvedené pozemky - PKN
parcely zapísané v PKN vložke č. XXX pod poradovými číslami 1-10 v celosti, v PKN vložke č. XXX
pod r. č. 1-5, 8, 9 v podiele 11/14 a pod B3 v podiele 3/14 nadobudla dedením po svojom manželovi
Y. F. právna predchodkyňa žalobcov H. F., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX, podľa

uznesenia Štátneho notárstva Dolný Kubín sp. zn. D 469/61 zo dňa 04. 11. 1961, k jej zápisu do katastra
nehnuteľností na základe tohto uznesenia však nedošlo. H. F. sa neskôr opäť vydala za G. Y., nar. XX.
XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX. Dedičstvo po H. Y., rod. Y., ktoré nadobudla po svojom prvom
manželovi Y. F., nebolo doteraz prejednané. Žalovaní sporné pozemky nadobudli dedením po svojom
otcovi R. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn.

1D/499/2003. Časť týchto pozemkov, a to PKN parcely zapísané v PKN vložke č. XXX pod AII r. č. 1 -
10 v celosti nadobudol R. F. na základe osvedčenia o držbe č. NZ 363/1994 napriek tomu, že zákonné
podmienky pre vydržanie neboli splnené. Podľa žalobcov ich právna predchodkyňa H. Y., rod. Y., bola
ku dňu smrti vlastníčkou predmetných pozemkov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
odôvodnilitým,ževdôsledkusúčasnéhostavuzápisovvkatastrinehnuteľnostímôžudosiahnuťdedenie

len podaním žaloby.
3. V priebehu konania zobrali žalobcovia 2/, 3/, 4/, 5/ a 9/ žalobu späť v časti o určenie, že pozemky
evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. B., ako E KN parcely č. 896/101 - orná pôda vo výmere 114
m2, 896/102 - orná pôda vo výmere 4 251 m2, 896/103 - orná pôda vo výmere 1141 m2, 896/104 -
orná pôda vo výmere 3 020 m2, 897/101 - trvalé trávne porasty vo výmere 9 m2, 897/102 - trvalé trávne

porasty vo výmere 18 m2, 897/103 - trvalé trávne porasty vo výmere 1 583 m2, 898/101 - orná pôda
vo výmere 8 541 m2, 898/102 - orná pôda vo výmere 4 m2, 899/101 - lesné pozemky vo výmere 683
m2, 899/102 - lesné pozemky vo výmere 99 m2, 899/103 - lesné pozemky vo výmere 2 432 m2, na
LV č. XXXX ako E KN parcely č. 900/101 - orná pôda vo výmere 12 583 m2, 900/102 - orná pôda vo
výmere 17 m2 a na LV č. XXXX ako E KN parcely č. 904/1 - orná pôda vo výmere 1 609 m2, 905/1 -

orná pôda vo výmere 686 m2, späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).
4. Medzi stranami konania neostalo sporné, že predmetom dedenia po neb. Y. F. boli pozemky, uvedené
vo výrokovej časti III. rozsudku a že tieto pozemky zdedila H. Y..5. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili, argumentujúc, že ich právny predchodca R. F., po ktorom
tieto pozemky nadobudli dedením, získal vlastnícke právo k nim vydržaním v roku 1992 na základe
odstupnej listiny, spísanej v roku 1963 s H. Y., najneskôr však získal vlastnícke právo vydržaním

uplynutím desiatich rokov odo dňa svojho zápisu do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o
držbe v roku 1995. R. F. vstúpil do užívania pozemkov v roku 1965 na základe odstupnej listiny spísanej
s právnou predchodkyňou žalobcov H. Y. a pozemky užíval nepretržite až do svojej smrti.
6. Nakoľko súd z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX pre obec a k. ú. B. zistil, že ako vlastník je na
týchto listoch vlastníctva evidovaný Y. F., B., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, ktorý zápis bol uskutočnený

na základe opravnej doložky zo dňa 14. 08. 2014, spísanej notárkou JUDr. Boženou Lonekovou k
osvedčeniu o dedičstve sp. zn. NO-1D/499/2003, Dnot 10/2004 zo dňa 12. 08. 2004 v dedičskej veci
po poručiteľovi R. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, a teda žalovaní nie sú v tejto časti
pasívne vecne legitimovaní, žalobu žalobcov 1/, 6/, 7/, 8/, 10/ - 14/ v tejto časti zamietol.
7. Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že H. Y. zdedila dotknuté pozemky po
svojom neb. manželovi Y. F. a tieto po jej smrti neboli prejednané v dedičskom konaní. Odstupnú listinu z

roku 1963, od ktorej žalovaní odvodzovali vlastnícke právo ich právneho predchodcu R. F., nepovažoval
súd, rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí, za titul dobromyseľnej držby a teda vstup do užívania
na základe tohto titulu nemohol viesť k vydržaniu, ktorý právny názor podporil aj krajský súd vo svojom
zrušujúcom uznesení č. k. 8Co/709/2015-228 zo dňa 28. 04. 2016.
8. Pokaľ ide o tvrdenie žalovaných, že ich právny predchodca R. F. nadobudol vlastnícke právo

vydržaním najneskôr v roku 2005, uplynutím desiatich rokov odo dňa jeho zápisu do katastra
nehnuteľností na základe osvedčenia o držbe, súd súhlasil s tým, že zápisom do katastra nehnuteľností
na základe osvedčenia o držbe R. F. nadobudol postavenie oprávneného držiteľa a nestratil ho ani
zmenou zákona č. 293/1992 Zb., ktorý bol novelizovaný zákonom č. 393/2000 Z. z. Keďže však zmyslom
žaloby o určenie, že veci patria do dedičstva je zistiť, či daný poručiteľ bol vlastníkom veci ku dňu

svojej smrti a nezisťuje sa aktuálny stav vlastníctva, resp. kto sa stal vlastníkom po smrti poručiteľa
a H. Y. zomrela v roku XXXX, teda od roku 1995, kedy bol R. F. zapísaný ako vlastník do katastra
nehnuteľnostíuplynulilendvaroky,nemoholkudňusmrtiH.Y.nadobudnúťvlastníckeprávokuvedeným
nehnuteľnostiam vydržaním, pretože od jeho zápisu do katastra nehnuteľností neuplynula 10-ročná
vydržacia doba. Súd v tomto smere vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 3Cdo/154/2010. Keďže v rámci konania o žalobe na určenie, že veci patria do dedičstva, je
úlohou súdu zisťovať vlastníctvo ku dňu smrti osoby, vo vzťahu ku ktorej sa žalobcovia domáhajú
určenia, že patrí do dedičstva po nej, súd dospel k záveru, že H. Y. bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou
pozemkov uvedených vo výrokovej časti III. rozsudku a žalobcovia ako právni nástupcovia po nej majú
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže na základe tohto rozsudku môžu podať návrh

na náhradné dedičské konanie po svojej právnej predchodkyni.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcom 2/, 3/, 4/, 5/ a 9/ priznal voči žalovaným 1/
až 3/ náhradu trov konania, keďže tí boli v konaní úspešní. Čiastočné späťvzatie žaloby uskutočnili až
v dôsledku zmeny zápisu dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností v dôsledku opravnej doložky,
vydanej notárkou, ktorá bola poverená prejednaním dedičstva po neb. R. F., preto bol názoru, že

žalobcovia 2/, 3/, 4/, 5/ a 9/ boli vlastne v celom rozsahu úspešní. Vo vzťahu medzi ostatnými sporovými
stranami súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane,
pretože strany mali vo veci úspech len čiastočný. Žalobcovia 1/, 6/, 7/, 8/, 10/ - 14/ totiž nezareagovali na
zmenu zápisu pozemkov v katastri nehnuteľností čiastočným späťvzatím žaloby, ako urobili žalobcovia
2/, 3/, 4/, 5/ a 9/, v dôsledku čoho súd ich žalobu čiastočne zamietol.

10. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ až 3/ z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby.
11. Napadnutý rozsudok, ktorým súd žalobe žalobcov vyhovel, nepovažovali za správny, majúc zato, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.
12. Poukázali na konštatovanie okresného súdu, že neskúmal kto je vlastníkom sporných pozemkov v
čase rozhodovania súdu, resp. najneskôr v čase podania žaloby. Okresný súd tak nerešpektoval právny
názor vyslovený krajským súdom v uznesení sp. zn. 8Co/709/2015 dňa 28. 04. 2016, ani v uznesení sp.
zn. 8Co/287/2017 zo dňa 28. 12. 2017, najmä sa nevyporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcov

v čase podania žaloby, t. j. ku dňu 23. 04. 2012. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov pritom namietali od
začiatku konania, z dôvodu presvedčenia, že ich právny predchodca (otec) R. F. vstúpil do oprávnenej
držby k sporným nehnuteľnostiam na základe osvedčenia o držbe na základe notárskej zápisnice N
660/93 NZ 363/94 zo dňa 16. 08. 1994. V katastri nehnuteľností bol ako oprávnený držiteľ R. F. zapísanýna základe notárskej zápisnice 13. 02. 1995. Po jeho smrti v roku XXXX ako dedičia pokračovali v
oprávnenej, nikým nerušenej držbe, na základe konania o dedičstve a najneskôr v roku 2005, teda
uplynutím doby 10 rokov od zápisu osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností, sa stali vlastníkmi

sporných nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného je nesporné, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú
legitimáciu, s čím sa okresný súd dostatočne nevyporiadal.
13. Nesúhlasili s názorom okresného súdu, že zmyslom konania je zistiť, či poručiteľ bol vlastníkom
sporných nehnuteľností v čase jeho smrti. Základnou otázkou v tomto konaní je skutočnosť, či vlastnícke
právo pôvodného vlastníka neprešlo na inú osobu, a to ku dňu podania žaloby.

14. Uviedli, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd považoval ich argumentáciu
vo vzťahu k nadobudnutia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam R. F., resp. po jeho smrti nimi, za
relevantnú, ale neskúmal vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam ku dňu podania návrhu, hoci podľa ich
názorubolsúdpovinnýzistiťnaliehavýzáujemžalobcovnapodanejžalobe,pretoželenvlastníkovi,resp.
domnelému vlastníkovi svedčí naliehavý právny záujem na zmene vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti
a tento musí preukázať, že existoval najneskôr ku dňu podania návrhu.

15. V čase podania návrhu žalobcov boli vlastníkmi sporných nehnuteľností, preukázali splnenie
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, teda vstup do
oprávnenej držby na základe osvedčenia o držbe na základe notárskej zápisnice N 660/93 NZ 363/94
zo dňa 16. 08.1994, na základe ktorej bol zapísaný na listy vlastníctva ako oprávnený držiteľ R. F., ich
právny predchodca v roku 1995, ktorým zápisom v katastri nehnuteľností získal postavenie oprávneného

držiteľa, a takto nerušene užíval sporné nehnuteľnosti až do svojej smrti v roku XXXX, kedy vstúpili
do jeho oprávnenej držby oni na základe osvedčenia o dedičstve a so započítaním doby držby ich
právnym predchodcom sa stali najneskôr v roku 2005 vlastníkmi sporných nehnuteľností. Do roku 2005
neboli rušení v držbe nikým, ani žalobcami. Žalobcovia podali žalobu až dňa 23. 04. 2012, teda po
uplynutí doby 10 rokov od zápisu ich právneho predchodcu ako oprávneného držiteľa k predmetným

nehnuteľnostiam. V priebehu celej vydržacej doby počítanej od zápisu notárskej zápisnice do katastra
nehnuteľností nedošlo k prerušeniu vydržacej doby. Medzi stranami konania neexistovali žiadne spory
ohľadne užívania sporných nehnuteľností, a to až do podania žaloby žalobcami v roku 2012.
16. Ak sa teda súd prvej inštancie nezaoberal otázkou kto bol vlastníkom sporných nehnuteľností v čase
podania žaloby, resp. ho to nezaujímalo, ale sa zaoberal len okolnosťou či H. Y. bola vlastníkom v čase

svojej smrti, t. j. ku dňu XX. XX. XXXX, potom pochybil v právnom posúdení veci a jeho rozhodnutie
je nesprávne.

17. Žalobcovia 2/ až 5/ a 9/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

18. Žalobcovia sa v celom rozsahu stotožnili s vydaným rozsudkom, majúc za to, že žalovaným sa
nepodarilo preukázať nadobudnutie vlastníctva ich právnym predchodcom R. F..
19. Uviedli, že medzi stranami bolo sporné, či pozemky, ktoré sú predmetom konania patria do dedičstva
po ich právnej predchodkyni a či sú totožné s pozemkom, ktorý je v odstupnej listine, ktorú spísali v
r. 1963 R. F. a H. Y., označený ako M.. Pokiaľ žalovaní argumentovali tým, že ich právny predchodca

R. F. nadobudol pozemky vydržaním, a to na základe odstupnej listiny z r. 1963, súd vychádzal zo
záveru, podporeného i krajským súdom v rozhodnutí sp. zn. 8Co/709/2015 zo dňa 28. 04. 2016, že
táto dohoda nie je titulom dobromyseľnej držba pozemkov R. F., pretože nespĺňa kritériá pre zmluvu
o prevode nehnuteľnosti podľa v tom čase platného a účinného stredného Občianskeho zákonníka,
pretože predmet prevodu je v nej označený neurčitým spôsobom, čo spôsobuje neplatnosť tohto

právneho úkonu v dotknutej časti, a teda vstup do užívania na základe tohto nespôsobilého titulu
nemohol viesť k vydržaniu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ ide o
samotnú držbu predmetných pozemkov.
20. K námietke žalovaných, že nepreukázali, že ich právna predchodkyňa H. Y., rod. Y., bola ku dňu
smrti vlastníčkou sporných pozemkov odkázali na konštatovanie súdu prvej inštancie, že medzi stranami

neostalo sporné, že predmetom dedenia po neb. Y. F. boli predmetné pozemky a tieto zdedila H. Y..
21. Nesúhlasili ani so žalovanými namietaným nedostatkom ich aktívnej vecnej legitimácie s poukazom
na zmysel žaloby o určenie, že veci patria do dedičstva, ktorým je zistiť, či daný poručiteľ bol vlastníkom
veci ku dňu svojej smrti. Nezisťuje sa teda aktuálny stav vlastníctva, resp. kto sa stal vlastníkom po smrti
dotknutého poručiteľa.

22. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobcov (v tzv. replike) zotrvali na podanom odvolaní a
odvolacích dôvodoch, nepovažujúc tvrdenia žalobcov vo vyjadrení za relevantné. Opätovne poukázali
na nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním uplynutím vydržacej dobyod zápisu ich právneho predchodcu do katastra nehnuteľností ako oprávneného držiteľa dňa 13. 12.
1995 na základe notárskej zápisnice, po smrti ktorého v dobromyseľnej držbe sporných nehnuteľností
pokračovali.

23. Žalobcovia 2/ až 5/, 9/ vo vyjadrení k replike žalovaných (v tzv. duplike) zotrvali na skutočnostiach
uvedených vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných.

24. Ďalšie podania strán konania neboli v odvolacom konaní produkované.

25. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a
z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.), prihliadajúc na vady týkajúce sa procesných
podmienok a po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle

§ 384 ods. 1 C. s. p. oboznámením listinných dôkazov a výsluchom strán konania (žalovaných 1/ až 3/ a
žalobcov 2/, 3/, 5/), ako aj oboznámenia výpovede žalobkyne 7/ a pôvodného žalobcu 4/, pri súčasnom
nepripustení dôkazov navrhnutých žalovanými v priebehu odvolacieho konania (čestné vyhlásenia H.
J., Y. R. a F. H.) z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 366 C. s. p., rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti podľa § 388, § 390 C. s. p. zmenil tak, že žalobu zamietol. V prípade rozhodnutia odvolacieho súdu

ide o v poradí o tretie rozhodnutie, keď v doterajšom konaní odvolací súd dvakrát zrušil predchádzajúce
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. V preskúmavanom spore sa žalobcovia podanou žalobou (v časti, ktorá je po nadobudnutí
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu vo výrokoch I. a II. predmetom konania)

domáhajú určenia, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre obec a k. ú. B., evidované na
LV č. XXXX ako E KN parcela č. 906/1 - orná pôda vo výmere 293 m2, E KN parcela č. 909/1 - trvalé
trávne porasty vo výmere 774 m2, E KN parcela č. 910/1 - orná pôda vo výmere 756 m2; na LV č. XXXX
ako E KN parcela č. 907/1 - orná pôda vo výmere 291 m2; na LV č. XXXX ako E KN parcela č. 914/101
- lesné pozemky o výmere 244 m2, E KN parcela č. 914/102 - lesné pozemky o výmere 41 m2, E KN

parcela č. 914/103 - lesné pozemky o výmere 717 m2, E KN parcela č. 917/101 - orná pôda o výmere 1
036 m2, E KN parcela č. 917/102 - orná pôda o výmere 2 647 m2, E KN parcela č. 917/103 - orná pôda
o výmere 402 m2, E KN parcela č. 917/104 - orná pôda o výmere 91 m2, E KN parcela č. 917/401 - orná
pôda o výmere 19 m2, E KN parcela č. 917/402 - orná pôda o výmere 1 461 m2, E KN parcela č. 917/403
- orná pôda o výmere 51 m2, E KN parcela č. 917/404 - orná pôda o výmere 204 m2, E KN parcela

č. 918/1 - lesné pozemky o výmere 486 m2; na LV č. XXXX ako E KN parcela č. 912/1 - trvalé trávne
porasty o výmere 46 m2; na LV č. XXXX ako E KN parcela č. 913/101 - orná pôda o výmere 371 m2; E KN
parcela č. 913/102 - orná pôda o výmere 4 522 m2, patria do dedičstva po H. Y., rodenej Y., nar. XX. XX.
XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. J. K., Česká republika. Žalobu odôvodnili tým, že
ich právna predchodkyňa H. Y. predmetné nehnuteľnosti nadobudla dedením po manželovi Y. F., zomr.

XX. XX. XXXX v dedičskom konaní vedenom pod D 469/61. Žalovaní nadobudli sporné nehnuteľnosti na
základe dedenia po svojom otcovi R. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, sp. zn. 1D 499/2003,
ktorý bol ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný na základe osvedčenia notára NZ 363/1994, pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním však neboli splnené podmienky.

27. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania, že E KN parcely, ktorých určenia
do dedičstva po ich právnej predchodkyni sa žalobcovia domáhajú, zodpovedajú pozemkovoknižným
parcelám, ktoré v dedičskom konaní po Y. F. nadobudla právna predchodkyňa žalobcov ako aj pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov z dôvodu vydržania sporných pozemkov ich právnym
predchodcom R. F..

28. Okresný súd v minulosti o žalobe žalobcov rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 08. 2015, ktorým žalobe
žalobcov vyhovel, majúc zato, že právny predchodca žalovaných nemohol sporné pozemky nadobudnúť
na základe odstupnej listiny z r. 1963 uzatvorenej s H. Y. pre jej neplatnosť z dôvodu nedostatočného
určeniapredmetuzmluvyapreneuneseniedôkaznéhobremenazostranyžalovanýchohľadnesamotnej

držby pozemkov R. F.. Súd zároveň konštatoval, že v konaní nezisťoval kto je aktuálnym vlastníkom,
ale kto bol vlastníkom ku dňu smrti H. Y. a nakoľko R. F. bol ako vlastník zapísaný až v r. 1995 a ku
dňu smrti H. Y., dňa XX. XX. XXXX, neuplynulo 10 rokov od zápisu R. F. do katastra nehnuteľností na
základenotárskejzápisnice,nemoholkudňusmrtiH.Y.nadobudnúťvlastníctvokpozemkomvydržaním.Na základe odvolania žalovaných odvolací súd rozsudkom č. k. 8Co/709/2015-228 zo dňa 28. 04.
2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Odvolací súd považoval závery
súdu prvej inštancie, že R. F. nenadobudol vlastnícke právo k žalovaným pozemkom, za predčasné

z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. o
úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a právnym postavením R. F. a jeho právnych
nástupcov po novele uvedeného zákona.

29. Okresný súd vo veci následne rozhodol rozsudkom zo dňa 05. 10. 2016, ktorým žalobu voči

žalovanej 1/ zamietol, žalobe v časti pozemkov na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vyhovel a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že na uvedených listoch vlastníctva
bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zapísaný Y. F., preto žalovaní nie sú pasívne vecne
legitimovaní. Pokiaľ ide o vyhovujúcu časť, súd súhlasil s tvrdením žalovaných, že R. F. zápisom do
katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o držbe nadobudol postavenie oprávneného držiteľa a
toto nestratil ani zmenou zákona č. 293/1992 Zb. zákonom č. 393/2000 Z. z., avšak opäť poukázal na to,

že zmyslom žaloby je zistenie či poručiteľ bol vlastníkom veci ku dňu svojej smrti a nezisťuje sa aktuálny
stav vlastníctva. Odvolací súd na základe odvolaní žalobcov a žalovaných rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, mimo iného aj pre absenciu záverov súdu prvej
inštancie k naliehavému právnemu záujmu žalobcov na podanej žalobe vzhľadom k tomu, či by došlo
k definitívnemu vyriešeniu sporu medzi stranami.

30. Napadnutým rozsudkom, ktorý je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní, okresný súd
žalobe žalobcov v napadnutej časti opätovne vyhovel, keď dospel k záveru, že odstupná listina z r.
1963 nie je titulom dobromyseľnej držby, a teda vstup do užívania na základe tohto (nespôsobilého)
titulu nemohol viesť k vydržaniu. I keď následne súd prvej inštancie konštatoval, že zápisom na základe

notárskej zápisnice právny predchodca žalobcov nadobudol postavenie oprávneného držiteľa, nakoľko
zmyslom žaloby o určenie, že veci patria do dedičstva je zistiť, či daný poručiteľ bol vlastníkom veci
ku dňu svojej smrti, teda sa nezisťuje aktuálny stav a nie je možné prihliadať na skutočnosti, ktoré
nastali po smrti poručiteľa, vychádzajúc z toho, že poručiteľka zomrela v r. XXXX a právny predchodca
žalobcov R. F. bol na základe notárskej zápisnice zapísaný do katastra nehnuteľností v r. 1995, teda do

smrti poručiteľky neuplynulo 10 rokov, bola poručiteľka v čase svojej smrti stále vlastníčkou. Pokiaľ ide
o naliehavý právny záujem žalobcov na podaní určovacej žaloby, tento je podľa súdu daný, keďže na
základe rozsudku môžu podať návrh na náhradné dedičské konania po svojej právnej predchodkyni.

31. Podľa § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcov
na požadovanom určení, a v prípade žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi, nie je možné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa, nestotožňuje.

34. Súdna prax v rámci vlastníckych žalôb pripúšťa žalobu, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá

vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďže predmet dedičstva (jeho aktíva) tvoria veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi, v spore o tom, či súčasťou dedičstva po
poručiteľovi je určitá vec, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom tejto veci. Podľa
tejto súdnej praxe sa požadované určenie viaže ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po
tomtodni,nemôžumaťvplyvnarozhodnutiesúdu(viďuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

sp. zn. 3Cdo 154/2010 zo dňa 16. 12. 2010, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR pod č. 32/2011, rovnako 6Cdo/188/2010 z 31. 01. 2012). Určitý prelom v tomto smere predstavuje
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2016 zo dňa 03. 05. 2017, v ktorom
tento konštatoval, že ak má mať určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter, nemožno
vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri

nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany
do podávania ďalších žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila. Navyše, aj rozhodnutie o
takomto určení musí deklarovať existenciu právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podľa §217 ods. 1 C. s. p. Pokiaľ taký právny vzťah už neexistuje, nemôže mať ani návrh na určenie, že
veci patria do dedičstva po zomrelom poručiteľovi, úspech. Ústavný súd ďalej konštatoval, že nevidí
žiaden rozumný dôvod, prečo by sa otázka dobrej viery toho, kto tvrdí, že nadobudol nehnuteľnosti

dobromyseľne, nemohla (nemala) skúmať v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi, a to cez splnenie procesnej podmienky, ktorou je naliehavý právny záujem na určení. Z
uvedeného rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že ak po smrti poručiteľa došlo k strate vlastníckeho
práva poručiteľa, nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, z ktorého dôvodu
nemožno žalobe o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi vyhovieť. Pokiaľ ide o

naliehavý právny záujem, súd prvej inštancie konštatoval jeho danosť len s odôvodnením, že žalobcovia
sa na základe rozsudku o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni,
môžu domáhať ich prejednania v dodatočnom dedičskom konaní. Otázkou, či týmto spôsobom dôjde k
definitívnemu vyriešeniu sporu medzi stranami sa nezaoberal.

35. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ sa žalovaní v konaní bránili tým, že v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrilo im na základe vydržania, bolo
potrebné aby sa súd uvedenou otázkou zaoberal v rámci skúmania naliehavého právneho záujmu
na určení požadovanom žalobcami. V prípade, ak po smrti právnej predchodkyne žalobcov došlo k
zmene vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zákonným spôsobom, nie je totiž daný naliehavý
právny záujem žalobcov na požadovanom určení, keďže vyhovením žalobe by sa neodstránil spor medzi

stranami konania, ale tento by vyvolal ďalšie súdne konania (jednak dodatočné dedičské konanie po
poručiteľke ale aj konanie o určenie vlastníckeho práva vydržaním zo strany žalovaných).

36. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania (či už súdom prvej inštancie ako aj doplneného
dokazovania odvolacím súdom) dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov

na požadovanom určení, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby o určenie vlastníckeho práva.

37. Súd mal na základe vykonaného dokazovania (listami vlastníctva) preukázané, že vlastnícke právo k
sporným pozemkom v kat. úz. B. je vedené na LV č. XXXX, na ktorom je zapísané vlastníctvo k pozemku
E KN parcele č. 906/1, 909/1 a 910/1 v prospech žalovanej 1/ v podiele 1/1, na LV č. XXXX, na ktorom

je zapísané vlastníctvo k pozemku E KN parcele č. 907/1 v prospech C. J., nar. XX. XX. XXXX a H.
J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX v BSM v podiele 1/1, na LV č. XXXX, na ktorom
je zapísané vlastníctvo k pozemkom E KN parcele č. 914/101, 914/102, 914/103, 917/101, 917/102,
917/103, 917/104, 917/401, 917/402, 917/403, 917/404, 918/1 v prospech žalovaného 2/ v podiele 1/1,
na LV č. XXXX k pozemku E KN parcela č. 912/1 v prospech C. J., nar. XX. XX. XXXX a H. J., rod.

J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX v BSM v podiele 1/1 a na LV č. XXXX k pozemkom E KN
parcele č. 913/101 a 913/102 v prospech žalovaného 2/ v podiele 1 a C. J., nar. XX. XX. XXXX a H.
J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX v BSM v podiele 1. Súd tak mal zároveň za danú
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/, 2/, ktorí sú ako vlastníci tých ktorých uvedených nehnuteľností
zapísaní na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/499/2003. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti evidované

na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, ako vlastníci, resp. spoluvlastníci uvedených nehnuteľností sú evidovaní
C. J. a H. J., bytom B. XXXX/XX na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 07. 12. 2021,
v čase podania žaloby bola ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka uvedených nehnuteľností evidovaná
žalovaná 3/.

38. Z oznámenia Správy katastra Námestovo zo dňa 04. 03. 2013 mal súd preukázané, že parcela E-KN
č. 907/1 evidovaná na LV č. XXXX je z pk parcely č. 907/1 z pk vložky č. XXX, E KN parcely č. 914/101,
914/102, 914/103 evidované na LV č. XXXX sú z pk parcely č. 914/1 z pk vložky č. XXX, E KN parcely
č. 917/101, 917/102, 917/103, 917/104 evidované na LV č. XXXX sú z pk parcely č. 917/1 z pk vložky
č. XXX, E KN parcely č. 917/401, 917/402, 917/403, 917/404 evidované na LV č. XXXX sú z pk parcely

č. 917/4 z pk vložky č. XXX, E KN parcela č. 918/1 evidovaná na LV č. XXXX je z pk parcely č. 918/1
z pk vložky č. XXX, E KN parcela č. 912/1 evidovaná na LV č. XXXX je z je z pk parcely č. 912/1 z pk
vložky č. XXX a E KN parcely č. 913/101 a 913/102 evidované na LV č. XXXX sú z pk parcely č. 913/1
z pk vložky č. XXX. Podľa výpisu z pozemkovej knihy kat. úz. B. bol v pozemno-knižnej vložke č. XXX
ako vlastník vedený Y. F. (manž. H. F.).

39. Podľa uznesenia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 469/1961 po Y. F. zomr. XX. XX.
XXXX, bolo dedičstvo potvrdené vdove H. F., rod. Y. s povinnosťou vyplatiť ostatných spoludedičov,
okrem R. F., ktorý miesto výplatku dostane stavebnú parcelu, kde stojí starý rodičovský dom vo výmerecca 1.000 m2. Zmena vlastníckeho práva na základe uvedeného rozhodnutia nebola v pozemkovej
knihe vykonaná.

40. Žalovanými bola v konaní predložená dohoda medzi H. Y. a R. F. zo dňa 05. 01. 1963, podľa ktorej
sa H. Y. a R. F. podelili živým aj mŕtvym inventárom ktorý ostal po nebohom Y., na základe ktorej si R.
F. berie do vlastníctva starý dom, jednu kravu, prasa, naftový motor cinkular a pozemok M., ktorá ťahá
od rieky X. po F. chotár.

41. Dňa 16. 08. 1994 bolo na Notárskom úrade v Námestove notárkou JUDr. H. Kakačkovou notárskou
zápisnicou č. N 660/93, NZ 363/94 spísané osvedčenie podľa zákona č. 293/1992 Zb. obsahujúce
prehlásenie R. F. ako oprávneného držiteľa nehnuteľnosti vedenej v kat. úz. B. vo vl. č. XXX A II, r. č. 1 -
10, parcely č. 906/1, 907/1, 909/1, 910/1, 912/1, 913/1, 914/1, 917/1, 918/1 na meno Y. F. v celosti, ktoré
nadobudol v roku 1963 darom a kúpou od pôvodných vlastníkov. Od tejto doby nehnuteľnosti nerušene
a dobromyseľne užíva a vykonáva k nim práva prislúchajúce vlastníkovi. Podľa oznámenia Okresného

úradu Námestovo, katastrálny odbor zo dňa 16. 07. 2015, bol R. F. na základe uvedeného osvedčenia
o držbe (č. Z 3074/94) zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník položkou výkazu zmien 97/96
zo dňa 06. 05. 1996. Záznam bol povolený dňa 13. 02. 1995.

42. V dedičskom konaní po R. F. vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1D 499/2003

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. B., pozemky v prot. č. XXX, pod AII r. č. 1, 3, 4, parc.
č. 906/1, 909/1 a 910 nadobudla žalovaná 1/, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pozemky v prot.
č. XXX pod A II r. č. 2, 5 parc. č. 907/1, 912/1 nadobudla žalovaná 3/, nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX, pozemky v prot. č. XXX pod A II r. č. 6, parc. č. 913/1 nadobudli žalovaní 2/, 3/, každý v 1
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pozemky v prot. č. XXX, pod A II r. č. 7 až 10 par. č. 914/1,

917/1, 917/4 a 918/1 nadobudol žalovaný 2/.

43. Podľa § 32 zákona č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 03. 1964 (t. j. v
zneníúčinnomvčasespísaniaodstupnejlistinymedziprávnoupredchodkyňoužalobcovH.Y.aprávnym
predchodcom žalovaných R. F.) prejav, ktorý urobila osoba nespôsobilá na právny úkon, alebo ktorý nie

je srozumiteľný alebo vážny, je neplatný.

44. Súd prvej inštancie dohodu zo dňa 05. 01. 1963 medzi H. F., rod. Y. a R. F., ktorou sa „podelili živým aj
mŕtvym inventárom, ktorý ostal po nebohom Y. F.“ vyhodnotil z dôvodu neurčitého označenia predmetu
prevodu ako neplatný právny úkon, ktoré závery odvolací súd hodnotí ako správne. Pokiaľ však ide o

sporné nehnuteľnosti, R. F. bol ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný podľa zákona č. 293/1992
Zb. na základe notárskej zápisnice č. N 660/93, NZ 363/94 - osvedčenia o držbe (č. Z 3074/94).

45.Podľa§2ods.1zákonač.293/1992Zb.oúpraveniektorýchvlastníckychvzťahovknehnuteľnostiam
v znení účinnom do 30. 11. 2000 (ďalej len „zákon č. 293/1992 Zb.“) na základe osvedčenia štátneho

notárstva (ďalej len "osvedčenie") vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii
nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.

46. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností
podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu

usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná
osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre
prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

47. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii

nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.

48. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník) držiteľom je
ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

49. Podľa § 130 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.50. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

51. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

52. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

53. Právny predchodca žalobcov R. F. bol zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností na základe
záznamu povoleného dňa 13. 02. 1995 zapísaný ako vlastník položkou výkazu zmien 97/96 zo dňa 06.
05. 1996, na základe notárskej zápisnice o osvedčení držby vydaného podľa zákona č. 293/1992 Zb.,
na základe čoho nadobudol postavenie oprávneného držiteľa. I keď došlo k zrušeniu ust. § 2 ods. 2

uvedeného zákona (s účinnosťou od 30. 11. 2000), právny predchodca žalobcov nestratil postavenie
oprávneného, dobromyseľného držiteľa, jeho oprávnená držba nezanikla (viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/47/2012) a nebolo povinnosťou osoby zapísanej v katastri
nehnuteľností ako vlastníka podľa zákona č. 293/1992 Zb. tvrdiť, a teda ani preukazovať nadobudnutie
oprávnenej držby v čase predchádzajúcom tomuto zápisu. Bolo povinnosťou žalujúcej strany preukázať

vo vzťahu k osobe, ktorá nadobudla právne postavenie vlastníka podľa zákona č. 293/1992 Zb. a v
súdnom konaní dôkaznými prostriedkami osvedčiť, že u takejto osoby došlo k prerušeniu vydržacej doby
pre stratu dobromyseľnosti, a tým aj oprávnenej držby. I keď na základe ďalšej rozhodovacej činnosti
najvyšších súdnych autorít odvolací súd dospel k záveru, že zákon č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do
30. 11. 2000 nemožno vykladať tak, že samotným úkonom notára - vydaním notárskeho osvedčenia sa

bez ďalšieho konštituovala oprávnenosť držby, ktorú by v následnom súdnom konaní, a to aj po uplynutí
zákonnej doby po zápise osvedčenia podľa § 2 ods. 2 cit. zákona nemohol súd v konaní o určovacej
žalobe skúmať a v prípade jej negatívneho posúdenia súdom aj rozhodnúť o existencii vlastníckeho
práva v prospech tretej osoby (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
191/2009, v ktorom sa tento nestotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu o nespochybniteľnosti

vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uplynutím 10-ročnej lehoty podľa § 2 ods. 2 zákona č.
293/1992Zb.vzneníúčinnomdo30.11.2000majúczato,ženiejevzáujmespravodlivéhousporiadania
pomerov strán konania vychádzať z dobromyseľnosti držby v prípade, ak sa v konaní preukáže, že
osoba uvedená v osvedčení vedome uviedla nepravdy, v dôsledku čoho mala nadobudnúť postavenie
„dobromyseľného“ držiteľa), v konaní však nebolo tvrdené ani preukázané, že by právny predchodca

žalobcov v osvedčení vedome uviedol nepravdy, keď z tohoto je zrejmé, že vyhlásenie uskutočnil práve
v súvislosti s odstupnou zmluvou, na základe ktorej mu právna predchodkyňa žalobcov dala (písomnou
dohodou za účasti svedkov) pozemok „M., ktorá sa ťahá od rieky X. po F. chotár“. I keď medzi stranami
konania bolo sporné, či v prípade „M.“ ide o pozemky, ktoré sú predmetom konania, v konaní nebolo
preukázané, že by právny predchodca žalovaných R. F. nemohol byť dobromyseľný, že „M.“ sú pozemky,

ktoré boli uvedené v notárskej zápisnici. Podľa žalobcov „M.“ tvoria pozemky, ktoré boli uvedené v
notárskej zápisnici a uvedené potvrdil aj žalobca 2/ pri svojej výpovedi na pojednávaní na okresnom
súde dňa 29. 09. 2014, kedy uviedol, že súhlasí s tým, že M. je pozemok od rieky X. po F. chotár a je
pravdou, že od roku 1965 tento pozemok užíval R. F. až do svojej smrti, na ktorú výpoveď odkázal aj v
konaní pred odvolacím súdom. I keď na odvolacom súde následne žalobca 2/ uviedol, že to tak síce na

okresnom súde uviedol, ale nevie či to tak bolo, odvolací súd na uvedené neprihliadal, keď žalobca 2/
zmenu svojej výpovede v tomto smere neodôvodnil. Uvedenému presvedčeniu právneho predchodcu
žalobcu napokon nasvedčuje aj samotná dohoda medzi právnou predchodkyňou žalobcov a právnym
predchodcom žalovaných, v ktorej sa uvádza, že M. je od rieky X. po F. chotár, čomu zodpovedajú aj
sporné pozemky. Žalobkyňa 3/ vo svojej výpovedi na odvolacom súde uviedla, že sporné pozemky sa

označovali ako S., ale následne tiež uviedla, že jej mama (H. Y.) vravievala, že S. dá R.. Vychádzajúc
z uvedeného nebolo v konaní zo strany žalobcov preukázané, že by právny predchodca žalovaných
v osvedčení formou notárskej zápisnice uviedol vedome nepravdy, v dôsledku čoho by nemal mať
postavenie „dobromyseľného“ držiteľa.

54. Súd mal zároveň z výpovedí strán konania preukázané, že sporné pozemky boli od zápisu R. F.
ako vlastníka do katastra nehnuteľností užívané R. F. a následne jeho deťmi (žalovanými). Žalovaní vo
svojich výpovediach, či už na okresnom súde alebo na odvolacom súde, zotrvali na tvrdení, že uvedené
pozemky užíval „odjakživa“ ich otec R. F. a po jeho smrti oni. Žalobca 2/ vo svojej výpovedi na okresnomsúde uviedol, že R. F. uvedené pozemky užíval od roku 1965 do svojej smrti ako záhumienku. Podľa
žalobcu 2/ na sporných pozemkoch pracovali (jeho matka s nimi) do jeho pätnástich rokov, potom to
užíval R. F. ako záhumienku, v súčasnosti to užíva žalovaný 2/. Pôvodný žalobca 4/ na pojednávaní

pred okresným súdom dňa 22. 07. 2015 jednak potvrdil, že matka R. F. podpísala nejaké pozemky, aj
keď s tým pôvodne nesúhlasila, tiež uviedol, že zo začiatku R. F. pozemky neužíval a začal ich užívať až
neskôr. Žalobkyňa 3/ vo svojej výpovedi na odvolacom súde rovnako potvrdila, že pozemky užíval R. F.,
ktorý ich začal užívať, keď sa oženil, v súčasnosti ich podľa nej užíva JRD. Žalobkyňa 5/ na okresnom
súde uviedla, že pozemky po otcovi užívali všetci súrodenci spoločne, s ich matkou, vrátane R. F., potom

ich užívalo družstvo a tak je to doteraz. V konaní pred odvolacím súdom uviedla, že sa nezaujíma o to,
odkedy to žalovaní užívajú, ona im do toho nezasahuje. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne 3/ a 5/, že sporné
pozemky užíva družstvo, uvedené nebolo v konaní preukázané, keď samotné užívanie nehnuteľností
družstvom zároveň neznamená stratu vlastníckeho práva. Žalovaní v konaní predložili dohodu medzi
R. F. ako vlastníkom a Poľnohospodársky družstvom L. S. so sídlom v B. zo dňa 25. 01. 1991 ohľadne
nehnuteľností,priktorýchjeuvedenýakovlastníkH.F.,zktorejvyplývaužívacieprávodružstva(nievšak

vlastnícke) s ponechaním časti pôdy pre vlastné užívanie vlastníka (R. F.), avšak táto, okrem celkovej
výmery pôdy neobsahuje bližšie určenie pozemkov (parcelnými číslami, listami vlastníctva). V konaní
zároveň nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalobcovia žalovaným (a ich právnemu predchodcovi)
do užívania nehnuteľností zasahovali, skutočnosť, že títo neboli žalobcami v užívaní nehnuteľností
rušení vyplýva aj z výpovedí vypočutých žalobcov. Za daného stavu mal odvolací súd za preukázané

splnenie všetkých podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými vo vzťahu k tým - ktorým
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, keď v danom prípade sporné nehnuteľnosti sú spôsobilým
predmetom vlastníckeho práva.

55. V konaní nebolo preukázané, že by si po dobu 10 rokov od zápisu R. F. ako vlastníka na základe

notárskej zápisnice záznamom povoleným dňa 13. 02. 1995 žalobcovia, resp. ich právna predchodkyňa
uplatnila vlastnícke právo k týmto pozemkom. I keď R. F. zomrel dňa XX. XX. XXXX, t. j. pred
uplynutím 10-ročnej vydržacej doby, v dobromyseľnej držbe pokračovali žalovaní ako jeho právni
nástupcovia, ktorí jednotlivé nehnuteľnosti nadobudli dedením po R. F.. Vzhľadom na uvedené žalovaní
uplynutím 10-ročnej vydržacej doby, t. j. dňom 13. 02. 2005 nadobudli vlastnícke právo s sporným

nehnuteľnostiam (tak ako boli zapísaní v prospech žalovaných na jednotlivých listoch vlastníctva)
vydržaním, so započítaním doby oprávnenej držby právneho ich právneho predchodcu v zmysle § 134
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 134
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by aj súd na základe oznámenia katastra nehnuteľností vychádzal z
toho, že právny predchodca žalovaných bol ako vlastník zapísaný do katastra nehnuteľností až dňa

06. 05. 1996 (položka výkazu zmien 97/96), i tak by v súčasnosti (i v čase podania žaloby) vlastnícke
právo svedčalo žalovaným, keďže v takom prípade by 10-ročná vydržacia doba uplynula dňa 06. 05.
2006, avšak žalobcovia sa domáhali určenia nehnuteľností do dedičstva po ich právnej predchodkyni
až žalobou podanou dňa 23. 04. 2012.

56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery odvolací súd s poukazom na už citované rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky v bode 34. odôvodnenia rozsudok okresného súdu vo výroku
III. zmenil a žalobu žalobcov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
zamietol, keď v čase smrti síce poručiteľka bola vlastníčkou sporných nehnuteľností, avšak vlastnícke
právokspornýmnehnuteľnostiamnásledneoriginárnymspôsobompodľa§134Občianskehozákonníka

nadobudli žalovaní (tak ako boli vedení na listoch vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v čase začatia
konania).

57. Vo vzťahu k žalovanej 3/ zároveň odvolací súd žalobu žalobcov zamietol aj pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie, keď z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX je zrejmé, že ako výluční vlastníci parciel

evidovaných na uvedenom liste vlastníctva sú zapísaní C. J., nar. XX. XX. XXXX a H. J., rod. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, títo sú zároveň popri žalovanom 2/ zapísaní aj ako podieloví
spoluvlastníci v 1 v BSM aj na liste vlastníctva č. XXXX. Z výpovede žalovanej 3/ v odvolacom konaní
vyplýva,žetátouvedenénehnuteľnostipreviedlanasvojhosynasmanželkou,pričomzostranyžalobcov
nedošlo k podaniu návrhu na pripustenie zmeny subjektov konania na strane žalovaných.

58. Nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, podľa § 396 ods. 1, 2
C. s. p. nanovo rozhodol o trovách (odvolacieho i prvoinštančného) konania.59. Podľa § 255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

61. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

62. Vychádzajúc z obsahu žaloby odvolací súd za úspešnú stranu konania považuje žalovaných, keď
konanie bolo v časti zastavené na základe späťvzatia žaloby žalobcami 2/, 3/, 4/, 5/ a 9/, v ktorej
časti zároveň bola žaloba ostatných žalobcov zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných (tu odvolací súd poukazuje na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý konanie

čiastočne zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobcami 2/ až 5/ a 9/, napriek tomu, že nebol daný
súhlasostatnýchžalobcovsospäťvzatímžalobyvtejtočasti,hocižalobcoviatvorianútenéspoločenstvo,
avšak žiadna zo strán konania odvolanie v tejto časti nepodala), vo zvyšnej časti bola žaloba odvolacím
súdom zamietnutá. Vzhľadom na dôvod späťvzatia žaloby a čiastočného zamietnutia žaloby súdom
prvej inštancie, ktorým bola oprava nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností vo vzťahu k pozemkom

zapísaným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX na základe dedičského rozhodnutia po R. F., ktoré pochybenie
nemožno pričítať žiadnej zo strán konania, odvolací súd videl dôvod pre čiastočnú aplikáciu § 257 C. s.
p. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 50 %.

63. Vo výrokoch I. a II., ktoré neboli napadnuté odvolaním žiadnej zo strán konania ponechal odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

64. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)