Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Sunday, September 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121386288
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6121386288.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1. JUDr. G. X., nar. XX.XX.XXXX
a 2. D.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, oboch bývajúcich v B. J.. XXX, právne zastúpených PALŠA A
PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej č. 13,
IČO: 36 492 086, proti žalovanému C.C.S., s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Vranovskej č. 75, IČO: 36

445 711, právne zastúpenému JUDr. Elenou Žgravčák Boháčovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, na
ul. Levočskej č. 12, o zaplatenie sumy 4.662,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 12.11.2021 č.k. 20Csp 107/2021-82, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť nahradiť

žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobcovia ako budúci kupujúci
a žalovaný ako budúci predávajúci 1 a Ing. I. U. ako budúci predávajúci 2 uzatvorili dohodu o rezervácii
nehnuteľnosti a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok budúcich
predávajúcich a budúcich kupujúcich uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti do 30.09.2020. V konaní

nebolo sporné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaný v odpore popísal skutkové okolnosti
veci,pričomtvrdil,žekuzatvoreniukúpnejzmluvynedošlozdôvodovnastranežalobcov.Uviedol,žedňa
30.09.2020 boli v plnej pripravenosti k uzavretiu kúpnej zmluvy prítomní žalovaný a budúci predávajúci
2 ako aj sprostredkovateľ, dom bol riadne skolaudovaný, k dispozícii pre žalobcov boli všetky technické
podklady a rozhodnutia, certifikáty a pod. a dom bol dokončený do štádia zmluvnými stranami vopred
dojednaného. Aj napriek uvedenému žalobcovia bezprostredne po obhliadke z miesta bez slova odišli a

nereagovali ani na výzvu sprostredkovateľa, či je možné pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobcovia
vo vyjadrení k odporu uviedli, že žalovaný argumentuje nesúvisiacou skutkovou situáciu, ktorú navyše
opisuje nesprávne a nepravdivo. Podľa ust. § 151 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., ak strana poprie
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Popretie žalobcov sa tak pokladalo za neúčinné,
keďže žalobcovia neuviedli vlastné tvrdenia o dôvodoch, pre ktoré nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

Za takejto situácie, teda k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo z dôvodov na strane žalobcov.

3. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia si u žalovaného objednali práce, ktorými sa menilo vyhotovenie
domu oproti stavu popísanému v Dohode o rezervácii. Žalobcovia opäť tieto tvrdenia žalovaného účinne
nepopreli. Žalovanýfakturovalžalobcoviv1.radeprácenaakcii-rodinnýdom-V.vovýške4.662,19eur.
Predmetnú sumu uhradil žalobca v 1. rade dňa 04.09.2020. Tieto práce boli viazané na nadobudnutie

nehnuteľnosti, avšak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pričom nehnuteľnosti boli predané 3 osobe.
V dôsledku uvedeného nemožno v zmysle ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka spravodlivopožadovať, aby sa zmluva uzavrela. Záväzok na uzavretie konečnej zmluvy zaniká aj zmenou okolností,
za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá. Ak táto zmena je taká podstatná, že od účastníka
nemožno spravodlivo požadovať, aby uzavrel konečnú zmluvu, záväzok zaniká. Účastníkom zmluvného

vzťahu tak vznikla povinnosť si navzájom vrátiť to, čo podľa zmluvy dostali. Pri zrušení zmluvy je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

4. Žalobcovia si uplatnili sumu 4.662,19 eur titulom zrealizovaných stavebných prác, ktoré boli žalobcami
uhradené vo výške 4.662,19 eur. Tento nárok bol posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

5. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2015 vydaného vo veci 5Obd 49/2014,
zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou, či prístavbou alebo zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti je
tzv. investíciou do cudzieho majetku, ak došlo k tomu na základe dohody s vlastníkom a záleží na jej

obsahu, aký právny vzťah medzi stranami vznikol. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akejkoľvek dohody
s vlastníkom, ide o bezdôvodné obohatenie, získané bez právneho dôvodu. Ak však bolo investované
napr. na základe prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnocovanej veci na investujúceho, môže
ísť o bezdôvodné obohatenie, získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Aj pokiaľ ide o výšku
bezdôvodného obohatenia, dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, že ak boli vynaložené hodnoty

do cudzej nehnuteľnosti, čím došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalovaný
vydať, potom pohľadávka bezdôvodného obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale
rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností pred rekonštrukciou a po nej.

7. V danom prípade preto je potrebné vychádzať z toho, že výška bezdôvodného obohatenia sa určí nie

ako suma vynaložených finančných prostriedkov na investíciu do cudzej nehnuteľnosti, ale ako rozdiel
medzi hodnotou nehnuteľnosti pred investíciou a po nej.

8. Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 1Cdo 74/1993, ktoré akceptuje i súčasná
konštantná judikatúra napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 82/2008, dostatočným

právnym dôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti je i ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti
o jej budúcom prevode (nie je vylúčené, že i o prechode), na ktorej základe bolo nevlastníkom do
nehnuteľnosti investované. Právny dôvod plnenia potom odpadne akonáhle vlastník nehnuteľnosti tento
svoj prísľub odvolá.

9. Citované rozhodnutia sú použiteľné i na daný prípad. V prejednávanom veci podľa výsledkov
vykonaného dokazovania bola medzi žalobcami, žalovaným a Ing. I.om U. uzatvorená zmluva o budúcej
zmluve, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalobcov. Po neuzavretí kúpnej
zmluvy možno konštatovať, že právny dôvod investícií odpadol. V prípade bezdôvodného obohatenia
je potrebné skúmať nie hodnotu investovaných finančných prostriedkov (napr. cenu jednotlivých

stavebných materiálov, cenu práce), ale skúmať, aká bolo hodnota nehnuteľností pred investíciou a po
nej. Rozdiel takto zistený predstavuje bezdôvodné obohatenie. Pri vynaložení nákladov na cudziu vec,
napr. vo forme investície do cudzej nehnuteľnosti, sa považuje za neoprávnený majetkový prospech nie
to, čo bolo vynaložené, ale to, o čo sa cudzia vec zhodnotila (R 1/1979).

10. V danom prípade žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie vzniku a výšky
bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia v konaní nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by preukazovali, že
sa nehnuteľnosť zhodnotila a to navyše za stavu, že táto bola prevedená podľa vyjadrenia žalovaného
za tú istú sumu, za ktorú ju mali nadobudnúť žalobcovia. Žalobcovia teda o zhodnotení nehnuteľnosti
nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazy. V konaní sa domáhali zaplatenia sumy investovaných

finančných prostriedkov, čo je v rozpore s vyššie citovanou judikatúrou.

11. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, a preto muselo byť rozhodnuté vo veci v jej neprospech. Dôkazné bremenoohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba prijať iné právne dôsledky. Ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

12. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

13. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods.1 C.s.p.

14. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok
zmeniť tak, aby ich žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadovali rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V písomnom vyhotovení rozsudku nie je uvedené a ani zrozumiteľne
vysvetlené, či na predmetnú sporovú vec boli aplikované súvisiace zákonné ustanovenia týkajúce sa

spotrebiteľského práva a práv spotrebiteľov. Zmluvný záväzkový právny vzťah bol upravený písomne,
čo je ako listinný dôkaz súčasťou obsahu súdneho spisu. Obsah záväzkových zmluvných právnych
vzťahov si vymienili v súčinnosti konajúce podnikateľské subjekty, a preto takto podmienene vznikli
medzi staviteľom, či developerom v jednej osobe, realitnou kanceláriou a žalobcami ako kupujúcimi.
Žalobcovia ako kupujúci boli pritom nepochybne spotrebiteľmi. Platí to aj pre právny vzťah, z ktorého

bol uplatnený peňažný nárok. V prejednávanom spore išlo o spotrebiteľský vzťah.

15. Predmetom sporového konania bol žalobcami uplatnený nárok na peňažné plnenie - vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia riadne a zákonom predpokladaným spôsobom preukázali, že
žalovanému bezhotovostne zaplatili peňažnú sumu, ktorá je predmetom uplatneného nároku a žalovaný

v sporovom konaní opakovane prijatie peňažného plnenia na svoj bankový účet potvrdil. Je teda
nesporné, že žalobcovia zaplatili žalovanému sumu 4.662,19 eur za materiál a práce. Rovnako je
nesporné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaný napriek predsúdnej komunikácii v podobe
písomných výziev, ktorá vyplýva z obsahu spisu, nereagoval na požiadavku vydať plnenie, či jeho časť, a
to ani v podobe peňažného plnenia, či v podobe vydania samotného žalobcami zaplateného materiálu, či

aspoň jeho časti, ktorá mala zostať po odstránení v dispozícii žalovaného. Nakoľko išlo o spotrebiteľský
spor, je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa neunesenia dôkazného bremena na
preukázanie vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia. Podľa ust. § 295 C.s.p., súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

16. Ak súd prvej inštancie sporovú vec za spotrebiteľskú nepovažoval, čo z rozsudku jasné nie je, bolo
to potrebné a nevyhnutné sporovým stranám zákonom predpokladaným spôsobom aspoň v rozsudku
uviesť, aby tak sporovým stranám bolo zabezpečené riadne právo na spravodlivý súdny proces, pretože
sporové strany v spore vychádzali (minimálne žalobcovia) dobromyseľne z toho, čo súd uvádzal vo

všetkých svojich podaniach doručovaných sporovým stranám, a to, že vec registruje ako spotrebiteľskú v
registri Csp a teda žalujúca sporová strana legitímne a dôvodne predpokladala, že ide o spor s ochranou
slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku.

17. S poukazom na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné taktiež pre

nedostatok dôvodov.

18. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcov je opodstatnené.

20. V danom prípade, ako to vyplýva zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalobcovia
si týmto návrhom uplatnili nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Či žalobcami uplatnený nárok má charakter

spotrebiteľského sporu alebo nie, sa z odôvodnenia rozhodnutia zistiť nedá.

21. Podľa ust. § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.22. Prvou skupinou sporov s ochranou slabšej strany, teda sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať
odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania, sú spotrebiteľské spory. Civilný sporový

poriadok definuje spotrebiteľský spor ako spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (§ 52 Občianskeho zákonníka).

24. Je nepochybné, že žalobcami uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súvisí s
dohodou o rezervácii uzatvorenou dňa 22.07.2020. Či táto dohoda má charakter zmluvy spotrebiteľskej,

z odôvodnenia rozhodnutia sa zistiť nedá. Uvedené zistenie má pritom zásadný vplyv na dôvodnosť
základu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v prípade posúdenia
dohody o rezervácii nehnuteľnosti ako spotrebiteľskej, bez ohľadu na to, že k jej realizácii následne
nedošlo, žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bez akýchkoľvek
pochybností s touto nerealizovanou spotrebiteľskou zmluvou súvisel.

25. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

26. Táto nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej

úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba
tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný
výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade.
Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany.
Výnimočne však súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu

princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to
zákon explicitne umožňuje. Ide okrem iného aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu
ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd

sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať
dôkaznú iniciatívu sám.

27. Možnosť aplikácie ust. § 295 C.s.p. je daná aj vtedy, ak spotrebiteľ resp. spotrebitelia sú zastúpení
advokátom. Platí totiž ust. § 291 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom,

ust. § 296 sa nevyužije. Táto právna úprava sa vzťahuje iba k ustanoveniu § 296 C.s.p., nie však k ust.
§ 295 C.s.p., ktoré je i naďalej použiteľné aj za situácie ak žalobcov zastupoval advokát.

28. Ak napriek uvedenému prvoinštančný súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol bez
toho, aby zistil charakter sporu vedeného medzi stranami, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

29. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

30. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

31. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

32. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

33. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný

postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

34. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť, či žalobcami uplatnený nárok má
charakter spotrebiteľského sporu alebo nie. V prípade ak pôjde o spotrebiteľský spor, bude nevyhnutné,
či už prostredníctvom odborného vyjadrenia alebo znaleckého dokazovania (§ 206 a nasl. C.s.p.),
za predpokladu, ak sa strany sporu nedohodnú, zistiť výšku bezdôvodného obohatenia v rozsahu
zhodnotenia nehnuteľnosti na strane žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ani

zo skutočnosti, podľa ktorej nehnuteľnosť bola predaná za tú istú cenu, za akú mala byť odpredaná
žalobcom, nevyplýva, že k zhodnoteniu nehnuteľnosti nedošlo. To, za akú cenu sa žalovaný rozhodol
nehnuteľnosť predať, vplyv na jej zhodnotenie nemá.

35. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v

novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).