Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112205424
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5112205424.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň: 1/ R. R., trvale bytom F. a 2/ RNDr. E. D., trvale
bytom v R., oboch zastúpených JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou v Žiline, Národná 17, proti
žalovanému COOP PRODUKT SLOVENSKO, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom v
Bratislave, Mliekarenská 10, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, vedenom
na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 4C/ 32/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 25. januára 2018 sp.zn. 9Co/246/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyne majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7. decembra 2016 č.k.

4C/32/2012-274 I. žalovanému uložil povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkýň,
ako aj do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech K. D., rod. G., ktorej (?, správne
zjavne „ktorého“ - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo
„dovolací súd“) vklad bol povolený 11. septembra 2011 Správou katastra Žilina č.k. V 6520/2011, a
to konkrétne zdržať sa prechodu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez K NC parc. č.
1744/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, ako aj zastavenia, státia a parkovania osobnými

a nákladnými motorovými vozidlami a tiež nakladania a vykladania tovaru z/do osobných a nákladných
motorových vozidiel na pozemku KNC parc. č. 1744/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2,
zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Q. a II. žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení §§ 123 a 124, § 126 ods. 1, §
151n ods. 1 a § 151o ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej tiež len „O.z.“). Mal za to, že súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným

veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v ustanovení § 126 ods. 1 O.z. vlastníkom proti tomu,
kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
žalované bez právneho dôvodu zasahuje prejazdom cez parcelu č. 1744/18 a jej užívaním na účel
tvrdený žalobkyňami do ich vlastníckeho práva, ako i do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, čo
vlastníkov pozemku, ako aj oprávnenú z vecného bremena obmedzuje vo výkone vlastníckeho práva a
výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Uviedol, že žalovaným produkovaná argumentácia

nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a vykonaným dokazovaním bolo preukázané využívanie
parcely č. 1744/18 žalovaným za účelom prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, a to bez
právneho dôvodu. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané tvrdenia žalobkýň i z ďalších konaní
vedenýchnarovnakomsúde,žežalovanémázáujemparceluč.1744/18využívaťatiežjuvyužíva,preto
za účelom odstránenia rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkýň žalobe vyhovel. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č.

160/2015 Z.z. v znení zákona č. 87/2017 Z.z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z.z., ďalej tiež len „C.s.p.“).2. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 25. januára
2018 sp.zn. 9Co/246/2017 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1
C.s.p.) a rozhodol tiež, že žalobkyne majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Odvolací súd na základe preskúmania napadnutého rozsudku a vyhodnotenia toho, čo uviedlo v rámci
odvolacieho konania žalované, konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu
zistil podstatné skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, preto bolo namieste v celom rozsahu sa stotožniť
s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Dodal, že ani žalované vo svojom odvolaní neuviedlo žiadne

skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k
odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uviedol, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q.
je parcela registra „C“ č. 1744/18 evidovaná s druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria (ktorá
skutočnosť nebola medzi stranami sporná) a taký údaj katastra nehnuteľností je hodnoverný a záväzný,
pretože žalované nepreukázalo opak [§ 70 ods. 2 z.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon)]. Jeho tvrdenie, že sa jedná o verejnú
účelovú komunikáciu využívanú na prechod verejnosti, bolo popreté tvrdením žalobkýň, že v minulosti
bola na parcele č. 1744/2 brána umožňujúca prechod len oprávneným osobám (prechod oprávneným
osobám na základe dohôd so žalobkyňami je umožňovaný aj v súčasnosti), čo preukázali listinnými
dôkazmi (fotodokumentáciou) a táto bola otvorená (resp. následne rampa, ktorá ju nahradila a ktorá

bola následne odstránená) len z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia, ktoré tvrdenia žalované
nerozporovalo a na ich popretie dôkazy nepredkladalo, ani neoznačovalo (pred vydaním uznesenia o
vyhlásení dokazovania za skončené uviedlo, že návrhy na vykonanie dokazovania nemá), z ktorého
dôvodu odvolací súd označil za nepravdivé jeho tvrdenie, že súd prvej inštancie navrhované dôkazy
nevykonal.

3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podalo žalované (ďalej tiež len „dovolateľ“) dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodzovalo z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., tvrdiac, že rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa konajúci súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (?). Dovolateľ mal za to, že súd prvej inštancie,

ako aj odvolací súd tým, že ignorovali námietky žalovaného, zasiahli do jeho práva na spravodlivý
proces a súčasne opomenutím hodnotenia korektívu dobrých mravov (námietky žalovaného, s ktorou sa
nijako nevysporiadali), konali v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, poukazujúc
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2016, sp.zn. 10Co/726/2015 (kde súd obdobne
posudzoval vlastnícku žalobu týkajúcu sa zásahov rušiteľa do vlastníckeho práva), na uznesenie

dovolacieho súdu z 28. septembra 2016 sp.zn. 7 Cdo 370/2015 a nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 24. januára 2013 sp.zn. II. ÚS 99/2012. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 12. novembra 2014 sp.zn. 31 Cdo 3931/2013 a nálezy Ústavného súdu Českej republiky
z 2. apríla 2001 sp.zn. IV. ÚS 22/01 a z 23. októbra 2007 sp.zn. III. ÚS 594/07. Namietal, že odvolací
súd sa nijako nezaoberal ním vznesenou námietkou, že výkon práv vyplývajúci zo žaloby nesmeroval

zjavne k ochrane vlastníckeho práva žalobkýň, či zachovaniu práv oprávnenej z vecného bremena, ale
sledoval cieľ poškodiť žalovaného. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania.
4. Žalobkyne navrhli dovolanie podľa § 447 C.s.p. odmietnuť, resp. ho zamietnuť.

5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C.s.p.), na to oprávnenou osobou
(§ 424 C.s.p.), zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.), skúmal, či sú splnené
aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3

veta prvá C.s.p.), uvádza nasledovné:

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úprava prípustnosti dovolania. Podľa § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti

tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním.

7. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p.8. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolateľ síce vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., súčasne však

uviedol,žeodvolacísúdsapodľanehoodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu(ktorý
dôvod prípustnosti dovolania ale C.s.p. upravuje v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/), preto dovolací
súd z hľadiska posúdenia dovolania podľa obsahu posudzoval prípustnosť dovolania v zmysle § 421
ods. 1 písm. a/ C.s.p.

10. Podľa § 432 ods. 1 a 2 C.s.p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,

že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

11. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., musí mať zreteľné

charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (nie
skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená
v dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. Dovolateľ musí uviesť, v čom spočíva
nesprávnosť jej riešenia a ako mala byť správne riešená. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421
ods. 1 písm. a/ C.s.p., je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov
dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím
odklonil od takejto „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (3 Cdo 56/2018, 3 Cdo 146/2017,
3 Cdo 30/2018, 1 Cdo 78/2017).

12. V dovolaní, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., musí
dovolateľ špecifikovať ním tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
bližšou konkretizáciou rozhodnutia (rozhodnutí) dovolacieho súdu, ktoré napĺňa pojem ustálená prax
dovolacieho súdu (4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 27/2017, 6 Cdo 35/2017, 7 Cdo 7/2018, 8 Cdo 50/2017).

13. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do uvádzaného pojmu predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané

(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi
zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v
Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v

Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon
aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších
súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.

14. Podľa § 35 C.s.p. o dovolaní rozhoduje najvyšší súd. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť C.s.p.

možno pod dovolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. rozumieť len najvyšší súd, a nie aj Najvyšší
súd Českej republiky (6 Cdo 79/2017). Obdobne dovolacím súdom bezpochyby nie sú krajské súdy,
Ústavný súd Slovenskej republiky, Ústavný súd Českej republiky, resp. Európsky súd pre ľudské práva.
Rozhodnutia týchto súdov teda nespadajú do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (2
Cdo 56/2017, 6 Cdo 79/2017, 3 Cdo 165/2018, 3 Cdo 38/2019, 4 Cdo 7/2018). Dovolací súd preto pri

úvahách o procesnej prípustnosti dovolania žalovaného podľa § 421 ods. 1 C.s.p. neprihliadal na tie
ním označené rozhodnutia, ktoré nemajú vecnú väzbu na toto ustanovenie. Vzhľadom na argumentáciu
žalovaného možno ešte uviesť, že v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. nie je relevantnýodklon odvolacieho súdu od právnych záverov zaujatých pri riešení určitej otázky tým istým krajským
súdom, iným krajským súdom, či dokonca aj viacerými takýmito (krajskými) súdmi.

15. Dovolací súd zdôrazňuje, že otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. musí byť riešená
odvolacím súdom a odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie (3 Cdo 158/2017).
Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie
ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu
konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia (4

Cdo 229/2017). Teda otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. je iba právna otázka majúca
pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčový význam, t.j. taká, ktorá by v prípade, že by ju odvolací súd
vyriešil inak (než v dovolaním napadnutom rozhodnutí), nevyhnutne viedla k rozhodnutiu odvolacieho
súdu odlišnému od rozhodnutia napadnutého dovolaním.

16. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. nezakladá samo tvrdenie dovolateľa, že

ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie; určujúcim je až záver (zistenie) dovolacieho súdu,
že k tvrdenému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe skutočne došlo. Dovolací súd preto aj v tomto
prípade pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa o prípustnosti jeho dovolania.

17. Pokiaľ dovolateľ odôvodňuje prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., je povinný v dovolaní výslovne uviesť
právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd
právnu otázku správne vyriešiť, a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (R 83/2018).
Bližšia konkretizácia právnej otázky a rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré podľa názoru toho, kto

podal dovolanie, napĺňa pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, je v prípade dovolania,
prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., osobitne významná. Pri skúmaní, či je
dovolanie prípustné podľa tohto ustanovenia, sa dovolací súd zameriava na zistenie a posúdenie vzťahu
medzi dovolateľom označeným existujúcim skorším rozhodnutím dovolacieho súdu (judikátom) a novým
prípadom. Vychádzajúc z kontextu skoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového vymedzenia pri

tom dovolací súd za pomoci abstrakcie interpretuje v judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio) a zvažuje,
či je uplatniteľné aj v novom prípade. Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná na posúdenie, či nový
prípad je s ohľadom na jeho skutkový rámec v relevantných otázkach (okolnostiach) podobný alebo
odlišný od skoršieho prípadu.

18. Žalované síce v dovolaní uviedlo rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa malo ním napádané
rozhodnutie odvolacieho súdu odkloniť (uznesenie vo veci sp.zn. 7 Cdo 370 /´2015), riadne ale
nešpecifikovalo v zmysle kvalitatívnych požiadaviek, teda jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom
(konkrétnu) právnu otázku. Bez splnenia tejto (zákonnej) požiadavky podané dovolanie predstavuje
iba polemiku a jednoduché spochybňovanie správnosti právneho posúdenia odvolacím súdom, ako

aj súdom prvej inštancie a vykazuje len znaky nesúhlasu strany, ktorá nebola v konaní úspešná, s
rozhodnutiami súdov.

19. Z dovolania v prejednávanej veci (pri jeho posudzovaní podľa obsahu napriek formálnemu označeniu
dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a faktickému označeniu ďalšieho dôvodu podľa

písmena a/ rovnakého ustanovenia) vyplýva, že väčšina argumentácie dovolateľa vedie k namietaniu
vady dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., keď uvádza, že postupom súdu došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces.

20. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ C.s.p., sú a/ zásah

súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávnosť procesného postupu súdu reprezentujúceho takýto
zásah a c/ intenzita zásahu, ktorého dôsledkom je znemožnenie procesnej strane, aby svojou procesnou
aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere, že už dochádza k porušeniu
práva na spravodlivý proces.
21. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade sjej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

22. Pod „procesným postupom“ sa v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu rozumie len faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednania veci (to, ako súd viedol spor). Len ak je (takto interpretovaný) procesný postup nesprávny,
môžebyťstranesporuznemožnenárealizáciajejprocesnýchoprávnení(viďR129/1999a1Cdo6/2014,

3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod pojem „procesný postup“ principiálne nespadá
samo rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3 Cdo 110/2017, 4
Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017, 8 Cdo 187/2017).

23. Žalované vytýka obom nižším súdom to, že sa nevysporiadali s tým, keď namietalo otázku existencie
naliehavého právneho záujmu žalobkýň, posúdenie vecnej opodstatnenosti zapieracej žaloby, resp. že

výkonprávvyplývajúcizožalobyzjavnenesmerovalkochranevlastníckehoprávažalobkýň,alesledoval
cieľ poškodiť žalovaného, a teda bol v rozpore s dobrými mravmi.

24. K tvrdeniu dovolateľa, že sa súdy nevysporiadali s okolnosťami a námietkami dôležitými pre konanie
je potrebné uviesť, že najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že postupom súdu

znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
teda Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení
zakladajúcimprípustnosťdovolania)neboloanivrežimeskoršejprocesnejúpravynedostatočnézistenie
rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo

29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7
Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v režime novej právnej úpravy civilného
sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť
dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

25. Dovolací súd preto zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dovolanie žalovaného podľa § 447 písm.
f/ C.s.p. odmietol.

26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.