Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 17, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/93/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201407
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020201407.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: E.

S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX C., M. S. proti žalovanej: J. poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2020 ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2020 zrušuje a vec vracia
žalovanej na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.08.2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“)
zo dňa 31.03.2020, vo veci doplatenia čiastočného invalidného dôchodku a odvolanie žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

2. V rozhodnutí, ktoré právne odôvodnil ust. § 218 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom
poistení (ďalej aj „ZSP“), odkázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31.03.2020,

ktorým žalobcovi zamietla žiadosť o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku podľa ust. § 37 zák. č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „ZSZ“), ktorý sa podľa ust. § 263 ods. 1 ZSP v znení zák.
č. 310/2006 Z.z. považuje za invalidný dôchodok za obdobie od 01.12.1994 do 27.03.2015. V odvolaní
podanom proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietal neodôvodnené a mylné tvrdenia v odôvodnení
rozhodnutia, nesprávny úradný postup z dôvodu nečestného konania, administratívnych nezrovnalostí,
zneužívania právomoci, prieťahy v konaní, nekonanie v súlade s právom, porušovanie ľudských práv,
diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti ako občana ČR. Uviedol, že nedoplatenie čiastočného

invalidného dôchodku od decembra 1994 do roku 2010 považuje za zneužitie zdravotne postihnutej
osoby a teda porušenie čl. 16 ods. 1 medzinárodného a európskeho Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím, nesprávny administratívny postup Sociálnej poisťovne, ktorý spočíva v zmene
všetkých jej doterajších rozhodnutí od roku 2011 a ich nahradenie napadnutým rozhodnutím. Odvolanie
doplnil podaním doručeným dňa 02.07.2020, v ktorom namietal nezákonný postup Sociálnej poisťovne
pri posúdení jeho nároku na doplatenie čiastočného invalidného dôchodku, žiadal o vysvetlenie, podľa
akých právnych predpisov si Sociálna poisťovňa v roku 1995 vyžiadala posúdenie jeho zdravotného

stavu a invalidity od posudkového lekára Českej správy sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „ČSSZ“), na
vyjadrenia ktorej, č.k. RN-6103271504-315-RSO, zo dňa 07.04.2020 sa odvolal.3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, konštatoval zistenia z administratívneho
spisu z ktorých vyplýva, že dňa 18.11.2010 žalobca doručil žiadosť o invalidný dôchodok z
dôchodkového poistenia SR, spísanú dňa 14.06.2010 Českou správou sociálneho zabezpečenia. V

žiadosti neuviedol, že invalidný dôchodok žiada priznať od vzniku nároku, pričom podľa právnych
predpisov ČR bol za invalidného uznaný od 16.04.2010. Aj informáciu o vykonávaní zamestnania aj na
území Poľska, uviedol až v podaní zo dňa 09.09.2018. Podľa záveru odborného posudku posudkového
lekárasociálnehopoisteniapobočkySociálnejpoisťovneBratislavazodňa09.03.2011 žalobcainvalidný
nie je a jeho žiadosť bola rozhodnutím zo dňa 28.03.2011 pre nesplnenie jednej z podmienok nároku na

invalidný dôchodok, stanovenej v ust. § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov zamietnutá.

4. V odvolaní, ktoré žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal, predložil nový dôkaz - vyšetrenie zo dňa
28.02.2011, na základe ktorého posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Trnava v odbornom
posudku zo dňa 21.06.2011 konštatoval vznik invalidity od 28.02.2011 s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 45%. Rozhodnutím č. 61032715040 zo dňa

05.08.2011 bol žalobcovi od 28.02.2011 podľa ust. § 70 ods. 1, § 274, § 82 ZSP a čl. 52 ods. 1 písm.
b/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 priznaný čiastkovaný dôchodok, na
základe čoho bolo konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 9Scud/4/2011 uznesením
zo dňa 12.07.2012 zastavené. Tiež bolo zistené, že žalobcovi bol od 22.07.1986 do 12.02.1987 podľa
ust. § 24 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení vyplácaný invalidný dôchodok, ktorý bol v

odbornom posudku zo dňa 01.08.1991 posudkovým lekárom charakterizovaný ako dočasný invalidný
dôchodok a od 01.07.1991 do 30.11.1994 mu bol vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok, pričom lehota
kontrolnej lekárskej prehliadky a splnenia podmienky poklesu zárobku bola určená na september 1993.
O tejto skutočnosti sa v žiadosti o invalidný dôchodok nezmienil, až v podaní zo dňa 23.11.2019 uviedol,
že v rokoch 1993 - 1994 bol vyzvaný na podrobenie sa kontrolnej lekárskej prehliadke, na ktorú sa po

porade s praktickým lekárom a advokátom nedostavil, avšak lekársku dokumentáciu Sociálnej poisťovni
zaslal. Odvolací orgán poznamenal, že žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepodložil a iné
dôkazy týkajúce sa žalobcu, žalovaná vo svojej evidencii nemá. Žalobca sa po 30.11.1994, dokedy
mu bol vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok, jeho výplaty nedomáhal a o doplatenie požiadal až
žiadosťou zo dňa 28.03.2018. Z potvrdenia ČSSZ o dobe jeho poistenia, získanej podľa právnych

predpisov ČR vyplýva, že po 30.11.1994 mal viacerých zamestnávateľov, napr. v rokoch 2004 - 2006
bol zamestnaný ako údržbár, v rokoch 2006 - 2007 ako zámočník, v bližšie neurčených obdobiach ako
zvárač, športový inštruktor, príležitostne futbalový tréner a hráč.

5. Listom zo dňa 22.08.2011, bol žalobca z dôvodu, že žalovaná už nedisponovala jeho dokumentáciou,

vyzvaný na predloženie rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Dňa 04.11.2011
doručil úradne neoverenú kópiu zápisnice posudkovej komisie zo dňa 01.08.1991 (kedy bol uznaný za
čiastočne invalidného). Na predloženie rozhodnutia bol vyzvaný opätovne, listami zo dňa 19.10.2011
a 16.11.2011, na ktoré však nereagoval. Neformálnou žiadosťou zo dňa 11.07.2012 požiadal o
zvýšenie invalidného dôchodku, na základe čoho bol jeho zdravotný stav dňa 17.07.2013 posúdený

posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne Trnava, so záverom, že od 11.07.2012 je podľa ust.
§ 71 ods. 1 ZSP invalidný s MPSVZČ 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.07.2013 bolo rozhodnuté o zvýšení sumy invalidného dôchodku.
Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom pobočky Senica na plánovanej kontrolnej
lekárskej prehliadke dňa 10.11.2015 so záverom invalidity s MPSVZČ 70% od 08.10.2015, s tým, že

invalidný dôchodok mu bol zvýšený rozhodnutím zo dňa 20.11.2015. O zvýšení invalidného dôchodku z
dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, žiadal žalobca podaním zo dňa 21.10.2015, doručeným Sociálnej
poisťovni prostredníctvom ČSSZ dňa 18.01.2016. Táto žiadosť však bola pre nezmenený zdravotný stav
rozhodnutím zo dňa 03.03.2016 zamietnutá. Na základe ďalšej žiadosti žalobcu zo dňa 23.03.2018,
určil posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne Senica v odbornom posudku zo dňa 07.06.2018

MPSVZČ na 75% a invalidný dôchodok mu bol rozhodnutím zo dňa 22.06.2018 zvýšený od 23.03.2018.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca z dôvodu nesúhlasu s dátumom zmeny MPSVZČ odvolanie, ku
ktorému priložil ďalšie lekárske nálezy. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 25.09.2018 posudkový
lekár (v rámci odvolacieho konania) uviedol, že k zmene MPSVZČ žalobcu došlo už 11.12.2017, teda
odo dňa, ktorý v odvolaní uviedol sám žalobca. Rozhodnutie zo dňa 22.06.2018 bolo zrušené a invalidný

dôchodok bol žalobcovi rozhodnutím zo dňa 28.09.2018 zvýšený od 11.12.2017. Na základe odvolania
žalobcu podaného proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom namietal bližšie nešpecifikovanú MPSVZČ,
uvedenú len nad 70%, mu bol listom zo dňa 19.11.2018 podrobnejšie vysvetlený spôsob výpočtu
invalidného dôchodku s tým, že rozpätie od 71% do 100% nemá na určenie sumy invalidného dôchodkužiaden vplyv. Dňa 07.02.2019 podal žalobca ďalšiu žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorá bola
podľa ust. § 73 a 112 ods. 4 ZSP, rozhodnutím zo dňa 04.03.2019 zamietnutá.

6. Na základe žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 23.03.2018 bol na účely invalidity
zdravotný stav žalobcu posudzovaný opakovane, so zmeneným stupňom invalidity. Od 11.12.2017
už nebol čiastočne invalidným, ale v súlade s jeho žiadosťou od 11.12.2017 t.j. odo dňa implantácie
kolenného kĺbu totálnou endoprotézou, bol podľa ust. § 29 ods. 3 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. a
súčasne § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. uznaný invalidným, s celkovou MPSVZČ 75%. Na rozhodujúce

zdravotné postihnutie - formu psoriázy s nepriaznivým priebehom a aktívnym kĺbovým postihnutím mal
MPSVZČ stanovenú na 70% (kapitola XIV., položka 4 písm. d/ prílohy č. 4 ZSP) a za iné zdravotné
postihnutia a to stav po vykonanej endoprotéze pravého kolenného kĺbu, mal MPSVZČ zvýšenú o 5 %.
Naposledy bol zdravotný stav žalobcu posúdený dňa 16.04.2019 s rovnakým posudkovým záverom.

7. Dňa 02.07.2019 bola vykonaná recenzia posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom

Sociálnej poisťovne ústredie, s výsledkom správnosti predchádzajúceho posúdenia jeho zdravotného
stavu s prihliadnutím na všetky predložené odborné lekárske nálezy. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané postupné zhoršovanie jeho zdravotného stavu, čo je v rozpore s jeho tvrdeniami, že
jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podmieňoval plnú invaliditu už od roku 1991. V tom čase
potvrdené degeneratívne zmeny pravého kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa, nepodmieňovali a

ani v súčasnosti nepodmieňujú uznanie plnej invalidity. Dôvodom jej uznania bolo až pokročilé štádium
psoriázy s aktívnym postihnutím viacerých kĺbov, v spojení so stavom po vykonanej endoprotéze
pravého kolenného kĺbu.

8. Žiadosťou zo dňa 28.03.2018 požiadal žalobca o doplatenie invalidného dôchodku od marca 1992

a pripojil rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, rozhodnutia o zvýšení invalidného
dôchodku a lekárske správy. Rozhodnutie, ktorými preukazoval zánik nároku na čiastočný invalidný
dôchodok alebo len zánik nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku nepredložil. Žalovaná
poznamenala, že doklady preukazujúce nárok na poberanie čiastočného invalidného dôchodku sa
jej nepodarilo získať ani v archívoch Sociálnej poisťovne, ani doplnením dokazovania, o čom bol

žalobca informovaný osobitným listom. V nadväznosti na žiadosť zo dňa 28.03.2018 bol dňa 05.09.2018
posúdený jeho zdravotný stav spätne od septembra 1994, i napriek skutočnosti, že dôvod, pre ktorý sa
mu čiastočný invalidný dôchodok od septembra 1994 nevyplácal, zistený nebol, pričom k zastaveniu
(odňatiu) výplaty bez zákonného dôvodu dôjsť nemohlo. Do úvahy prichádzajú dve možnosti, a to, že
sa v novembri 1993 nepodrobil kontrolnej lekárskej prehliadke a teda nebolo preukázané, že je naďalej

čiastočne invalidným, alebo sa podrobil vyšetreniu zdravotného stavu, ktorého výsledkom bolo, že už
nebol čiastočne invalidným a nárok na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu zanikol, a preto mu
bol od 01.12.1994 odňatý.

9. Z odôvodnenia rozhodnutia ČSSZ, ústredie Praha č.k. RN-6103271504-315-RSO vyplýva, že

zdravotný stav žalobcu bol za účelom uznania invalidity, na žiadosť Sociálnej poisťovne, posúdený
v roku 1995 v Českej republike, s výsledkom neuznania invalidity a zastavenia výplaty invalidného
dôchodku. Tento postup žalobca v odvolaní spochybnil, označil ho za nezákonný a nesprávny a
žiadal o vysvetlenie posudzovania jeho zdravotného stavu a invalidity posudkovým lekárom ČSSZ.
Odvolací orgán poukázal na čl. 25 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom

zabezpečení zo dňa 29.10.1992, podľa ktorého lekárske vyšetrenia na účely sociálneho zabezpečenia
osôb zdržiavajúcich sa na území druhého zmluvného štátu sa na žiadosť nositeľa zabezpečenia
prvého zmluvného štátu vykonávajú za rovnakých podmienok ako pre nositeľov zabezpečenia druhého
zmluvného štátu. Spisový materiál žalobcu bol po uplynutí zákonnej lehoty uloženia z registratúrnych
záznamov v súlade so zákonom č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov vyradený z registratúrnych záznamov a žalovaná tak mala
obmedzené možnosti pri získavaní dôkazov majúcich vplyv na doplnenie dokazovania. Správnosť
odňatia alebo zastavenia výplaty čiastočného invalidného dôchodku zo zákonných dôvodov je
podporená aj tým, že od decembra 1994 do 23.03.2018 sa žalobca vyplácania čiastočného invalidného
dôchodku nedomáhal a na výzvy žalovanej nereagoval. Preukázať niektoré skutočnosti nebolo možné

aj vzhľadom k objektívnemu plynutiu času.

10. Posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Senica na základe
proklientskéhoprístupudodatočneasodstupomznačnéhočasuvodbornomposudkuoinvaliditezodňa16.04.2019 skonštatoval, že čiastočná invalidita žalobcu trvala aj po 30.11.1994, pričom od 11.12.2017
bol uznaný za invalidného podľa ust. § 29 zák. č. 100/1988 Zb..

11. Na základe novo preukázaného zdravotného stavu boli vo veci vydané nasledované rozhodnutia:

• 11.06.2019 o sume invalidného dôchodku patriaceho od 28.02.2011 podľa § 70 ods. 1 ZSP, kde bola
započítaná preukázaná doba poistenia, získaná podľa právnych predpisov Poľska
• 24.06.2019 (I.) o zvýšení invalidného dôchodku od 01.01.2012 (valorizácia)

• 24.06.2019 (II.) o zvýšení invalidného dôchodku od 11.07.2012 (MPSVZČ 60%) a o zvýšení od
01.01.2013, 01.01.2014 a 01.01.2015 (valorizácie)
• 24.06.2019 (III.) o uvoľnení výplaty čiastočného invalidného dôchodku od 28.03.2015 t.j. 3 roky spätne
odo dňa uplatnenia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku
• 25.06.2019 (I.) o priznaní invalidného dôchodku od 08.10.2015 (MPSVZČ 70%)
• 25.06.2019 (II.) o súbehu čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku - suma

invalidného dôchodku priznaného podľa právnych predpisov účinných od 01.01.2004 bola pre žalobcu
výhodnejšia
• 25.06.2019 (III.) o zvýšení invalidného dôchodku od 01.01.2016 (valorizácia)
• 25.06.2019 (IV.) o zvýšení invalidného dôchodku od 01.01.2017 (valorizácia)
• 25.06.2019 (V.), ktorým bol posúdený súbeh nárokov - nárok na plný invalidný dôchodok od 11.12.2017

podľa právnych predpisov účinných pred 01.01.2004 a na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov
účinných po 01.01.2004 (MPSVČ 75%) a valorizácia od 01.01.2018 a od 01.01.2019
• 11.07.2019, ktorým bola v súlade s § 114 ods. 1 ZSP zamietnutá žiadosť žalobcu o doplatenie
čiastočného invalidného dôchodku od 01.12.1994 do 27.03.2015
• 20.02.2020, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie zo dňa 11.07.2019 a vrátil vec na nové

prejednanie žalovanej
• 31.03.2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku

12. Odvolací orgán skonštatoval, že sumy čiastočného invalidného dôchodku za obdobie od 01.12.1994
do 27.03.2015, ktoré si žalobca nárokuje, nie je možné vyplatiť len na základe spätného uznania

za čiastočne invalidného, nakoľko podľa ust. § 114 ods. 1 ZSP sa nárok na výplatu dávky alebo
jej časti premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Tri roky odo dňa,
od ktorého čiastočný invalidný dôchodok patril od 28.03.2015, uplynuli dňa 28.03.2018, nárok na
vyplatenie za obdobie pred 28.03.2015 je premlčaný. V súlade s ust. § 109 ods. 2 ZSP podmienky na
výplatu čiastočného invalidného dôchodku boli preukázané až 16.04.2019 a žiadosť o vyplácanie dávky

bola podaná dňa 28.03.2019. Čiastočný invalidný dôchodok je dôchodkovou dávkou podľa právnych
predpisov účinných pred 01.01.2004 a na základe žiadosti zo dňa 14.04.2010 bol žalobcovi posúdený
nárok na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných po 31.12.2003. Ide o dve rozdielne
dôchodkové dávky.

13. K námietke žalobcu týkajúcej sa diskriminácie, odvolací orgán poznamenal, že žalobca v odvolaní
neuviedol žiadnu konkrétnu námietku preukazujúcu, že by s ním postupoval inak, ako s inými
poistencami v rovnakých alebo podobných skutkových okolnostiach. K jeho poukazu na čl. 16 ods.
1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, prijatého dňa 13.12.2006 a uverejneného
oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR v Zbierke Zákonov pod č. 317/2010 Z.z., ktorý nadobudol

právoplatnosťpreSRdňa25.06.2010,podľaktoréhozmluvnéstranyprijmúvšetkypríslušnélegislatívne,
správne, sociálne, vzdelávacie a iné opatrenia na ochranu osôb so zdravotným postihnutím tak doma,
ako aj mimo domova pred všetkými formami vykorisťovania, násilia a zneužívania a to aj so zreteľom
na ich rodový aspekt, žalované uviedla, že nedoplatenie čiastočného invalidného dôchodku podľa
požiadavky žalobcu od decembra 1994 do roku 2010 nemožno v žiadnom prípade považovať za formu

vykorisťovania, násilia alebo zneužívania.

II.
Žaloba

14. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2020 sa žalobca domáhal doplatenia invalidného
dôchodku, určenia vzniku invalidity a jej spätné uznanie. Svoje dôvody založil na prieťahoch v správnom
konaní, manipuláciou s dôkazmi, nemravnou a neprimeranou námietkou premlčania, rozporom
s dobrými mravmi a nesúhlasom s rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Žiadalprimerané zadosťučinenie a náhradu škody v peniazoch vo výške 13.500 eur s príslušenstvom, t.j.
zákonnými úrokmi z omeškania od decembra 1994 do februára 2011, čiastku za obdobie od februára
2011 do decembra 2015 so zákonnými úrokmi z omeškania do zaplatenia.

15. K žiadosti o doplatok invalidného dôchodku uviedol, že dňa 28.03.2018 podal u žalovanej opakovane
žiadosť o doplatok invalidného dôchodku od decembra 1994 do 28.02.2011. Invalidita mu bola priznaná
už v roku 1991 a trvá nepretržite až doteraz. Od roku 1966, teda od 5 rokov veku trpí chronickým,
genetickým autoimunitným ochorením, v roku 1986 sa po úraze stal úplne invalidným. Na jeho žiadosť

mu plne priznaná invalidita bola odobratá, nakoľko z dôvodu nízkeho veku sa chcel znovu zapojiť do
normálneho života a pracovať bez obmedzenia. Postupom času však zistil, že zdravotný stav mu to
neumožňuje, pretože sa neustále zhoršoval, na základe čoho v roku 1991 podal žiadosť o priznanie
čiastočnej invalidity a v roku 1991 bol prepustený z aktívnych záloh armády. V marci roku 1993 sa
natrvalo vrátil do Českej republiky a do decembra 1994 mu Sociálna poisťovňa vyplácala čiastočný
invalidný dôchodok. V roku 1995 mu zaslala výzvu na dostavenie sa k posudkovému lekárovi pobočky v

Holíči, toto mu však jeho praktický lekár a ani advokát neodporučili, keďže už išlo o iný štát a navrhli, aby
všetky svoje lekárske správy za posudzované obdobie zaslal Sociálnej poisťovni, od ktorej už žiadnu
odpoveď ani posudok, napriek jeho žiadostiam nedostal, ale bez akéhokoľvek odôvodnenia mu bol
priznaný a vyplácaný invalidný dôchodok. Za dôvod takéhoto postupu považoval rozdelenie federácie a
prevzatie všetkých práv Sociálnej poisťovne, Českou správou sociálneho zabezpečenia.

16. Na základe neustále sa zhoršujúceho zdravotného stavu sa v roku 1993 podrobil druhej operácii
kolena, s komplikáciami trombózy. Keďže mal rodinu a malé deti, musel pracovať. Jeho zdravotný stav
sa však natoľko zhoršil, že v roku 2004 sa musel podrobiť tretej operácii kolena, s výsledkom ťažkej
artrózy a predpokladom nutnosti totálnej endoprotézy. Zdravotný stav sa mu naďalej zhoršoval, a preto

v roku 2010 požiadal správu sociálneho zabezpečenia v Prahe o opakované posúdenie zdravotného
stavu. Od apríla 2010 mu bola priznaná invalidita s tým, že ide o delený invalidný dôchodok a polovicu
mu musí vyplácať Sociálna poisťovňa SR. Vybavenie invalidného dôchodku trvalo 24 mesiacov, pretože
Sociálna poisťovňa mu najprv žiadosť o jeho vyplácanie zamietla, ale po sťažnosti na Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR a doložení ďalších lekárskych správ, mu bola invalidita priznaná o rok

neskôr, ako na ČSSZ. Sociálnu poisťovňu požiadal o vyplatenie doplatku invalidného dôchodku spätne,
za obdobie od decembra 1994 do 28.02.2011, žiadosť mu však bez uvedenia relevantných dôvodov
zamietla. Od roku 2018 je plne invalidný, s pracovným obmedzením viac ako 75 %. Plne invalidným
a závislým na pomoci druhej osoby v druhom stupni je uznaný aj v Českej republike, kde mu je každý
mesiac poskytovaný príspevok na starostlivosť v druhom stupni. Dňa 28.03.2018 podal novú žiadosť o

doplatok invalidného dôchodku za obdobie december 1994 - február 2011 a určenie invalidity od roku
1991, ktorá mu bola priznaná a nikdy nebola zrušená. Z dôvodu pochybenia posudkového lekára mu
bol priznaný invalidný dôchodok len 79 eur, pričom od počiatku mal dostávať takmer o polovicu viac,
keďže ešte v decembri 1994 poberal invalidný dôchodok v čiastke 1.597,- Sk. Poznamenal, že Sociálna
poisťovňa ho od roku 1991, resp. 1994, nevyzvala na prítomnosť alebo doplnenie lekárskych správ.

Jeho genetické ochorenie sa vyvíjalo od roku 1965 a nevzniklo ku dňu, kedy bol uznaný za invalidného,
na čo mal posudkový lekár prihliadnuť. Za zásadné označil, že invalidita mu bola priznaná už v roku
1986 (plná), potvrdená bola v roku 1991 (čiastočná) a nikdy nebola zrušená, teda ani v roku 2010. Keďže
za obdobie rokov 1991 - 2010 lekári nedisponovali jeho zdravotnou dokumentáciou, túto im zaslal. Na
základe toho mu bola invalidita priznaná spätne od roku 1991.

17. Za nesprávny úradný postup označil vydanie nových rozhodnutí od roku 2011 až do roku 2018.
Správne konanie trvalo 28,5 mesiaca a teda neprimerane dlho. Sociálnej poisťovni vytkol, že jeho
spis bezdôvodne skartovala, po celú dobu správneho konania sa snažila manipulovať s predloženými
dôkazmi a voči jeho osobe zneužívala svoju právomoc. V ďalšej časti žaloby sa venoval rozporu konania

Sociálnej poisťovne s dobrými mravmi, vzniku škody, ktorú mu spôsobila nevyplácaním invalidného
dôchodku 17 rokov. Poukázal na to, že ČSSZ má stále jeho kompletný spis od roku 1986 a spochybnil
tvrdenie žalovanej o zákonnej skartácii jeho spisu vrátane zdravotných správ. Za nepravdivé označil
argumenty, že v novembri 1993 sa nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu, tiež že nijako nereagoval
na jej výzvy na zaslanie dokladov od roku 1991, pretože do marca 1993 trvale žil v Bratislave a až do

decembra 1994 pravidelne dostával invalidný dôchodok.

18. Uznesením č.k. 8Sa/93/2020-102 zo dňa 03.02.2021 bol žalobca vyzvaný na opravu a doplnenie
podania, najmä z dôvodu uplatňovania si súkromno-právnych nárokov v podanej žalobe. Žalobca bolzároveň poučený o možnosti zvoliť si advokáta, alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, prípadne
na odbornú organizáciu podľa ust. § 50 ods. 1 SSP. Tiež bol poučený, že správny súd nie je kompetentný
posudzovať žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu a žalobca sa musí sám obrátiť na niektorý z

uvedených subjektov.

19. Podaním doručeným súdu dňa 29.03.2021, označeným ako doplnenie a oprava žaloby, reagoval na
uznesenie krajského súdu, pričom uviedol, že v predmetnom uznesení súd postupuje príliš formalisticky,
čím diskriminuje jeho osobu neznalú práva a zákonov SR, podaná žaloba je podľa jeho názoru

zrozumiteľná, úplná a v súlade s § 59 ods. 3 SSP, konanie by malo pokračovať a po jeho osobe by
nemali byť požadované formalistické údaje. Zotrval na prejednaní jeho žalobného návrhu o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady škody a to postúpením príslušnému civilnému súdu
na prejednanie. Tiež požiadal súd o ustanovenie právneho zástupcu a to z dôvodu ochrany jeho práv
aj s ohľadom na vzdialenosť sídla súdu od jeho bydliska.

20. V podaní označenom ako správna žaloba v sociálnych veciach zo dňa 23.03.2021 žiadal žalobca z
dôvoduporušeniajehozákladnéhoprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovanesprávneho
úradného postupu priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.325 eur s príslušenstvom. V
odôvodnení tento svoj nárok popísal. Dňa 25.01.2021 zaslal súdu doplnenie žaloby vo veci náhrady
škody s kópiou upovedomenia verejnej ochrankyne práv o výsledkoch vybavenia podnetu.

21. Uznesením č.k. 8Sa/93/2020-157 zo dňa 27.04.2021 právoplatným dňa 19.05.2021, Krajský súd v
Bratislavevylúčilžalobuvčastitýkajúcejsanárokunapriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
vo výške 2.325,- eur na samostatné konanie.

III.
Vyjadrenia

22. Vo vyjadrení zo dňa 30.06.2021 žalovaná so žalobnými námietkami žalobcu nesúhlasila, svoj postup
označila za správny, dôvodný a majúci podklad v zákonných ustanoveniach. Uviedla, že v žiadosti

o invalidný dôchodok, doručenej dňa 18.11.2010, spísanej ČSSZ dňa 14.06.2010, žiadal žalobca
invalidný dôchodok priznať „od vzniku nároku,“ dátum jeho priznania teda bližšie nešpecifikoval. Podľa
právnych predpisov ČR bol za invalidného uznaný od 16.04.2010. V žiadosti absentovala informácia o
vykonávaní zamestnania aj na území Poľska, majúca vplyv na určenie sumy dôchodku. Túto skutočnosť
žalobca oznámil až v podaní zo dňa 09.09.2018. Jeho žiadosť bola rozhodnutím zo dňa 28.03.2011

zamietnutá pre nesplnenie jednej z podmienok podľa ust. § 70 ods. 1 ZSP, na základe odborného
posudku zo dňa 09.03.2011, z ktorého vyplýva, že žalobca nie je invalidný. Na základe predloženia
nového dôkazu vyšetrenia, vykonaného dňa 28.02.2011, bola žalobcovi na základe odborného posudku
zo dňa 21.06.2011 priznaná od 28.02.2011 invalidita s MPSVZČ 45%. Rozhodnutím zo dňa 05.08.2011
bol žalobcovi od 28.02.2011, podľa ust. § 70 ods. 1, § 274, § 82 ZSP a čl. 52 ods. 1 písm. b/ Nariadenia

(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 priznaný dôchodok (tzv. čiastkovaný), na základe čoho
bolo uznesením č.k. 9Scud/4/2011-30 zo dňa 12.07.2012, právoplatným dňa 18.06.2012, konanie na
Krajskom súde v Bratislave zastavené.

23. K námietkam žalobcu o nesprávne stanovenom dátume vzniku invalidity, ktorá bola priznaná v

roku 1991 a trvá nepretržite až do súčasnosti, žalovaná uviedla, že od 22.07.1986 do 12.02.1987
mu bol podľa ust. § 24 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, vyplácaný invalidný dôchodok,
ktorý bol v odbornom posudku posudkového lekára zo dňa 01.08.1991 charakterizovaný ako „dočasný
invalidný dôchodok“ a od 01.07.1991 do 30.11.1994 mu bol vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok.
Z informačného systému žalovanej vyplýva, že lehota kontrolnej lekárskej prehliadky a splnenia

podmienky poklesu zárobku bola stanovená na september 1993. K týmto skutočnostiam sa však žalobca
v žiadosti o invalidný dôchodok nevyjadril a tak nepreukázal, že sa v rokoch 1993 - 1994 podrobil
preskúmaniu zdravotného stavu a s akým výsledkom. V podaní zo dňa 23.11.2019 konštatoval, že po
konzultácii s praktickým lekárom a advokátom nepovažoval za potrebné, resp. považoval za nie zákonné
sa osobne dostaviť, keďže už išlo o cudzí štát. Tiež uviedol, že žalovanej zaslal lekársku dokumentáciu,

čo však nepodložil žiadnym dôkazom a doplnením dokazovania sa to nepotvrdilo. Čiastočný invalidný
dôchodok mu bol vyplácaný do 30.11.1994, z čoho možno vyvodiť, že nárok na čiastočný invalidný
dôchodok a jeho výplatu mu k tomuto dňu zanikol, pretože potom sa jeho výplaty nedomáhal a o
doplatenie požiadal až žiadosťou zo dňa 28.03.2018. Žalobca bol listami zo dňa 22.08.2011, 09.10.2011a 16.11.2011 opakovane vyzývaný na predloženie rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného
dôchodku (touto dokumentáciou už žalovaná nedisponovala). Na výzvy žalovanej nereagoval, zaslal
len neoverenú kópiu zápisnice posudkovej komisie zo dňa 01.08.1991, kedy bol uznaný za čiastočne

invalidného. Ďalej žalovaná poukázala na zmluvu s Českou republikou, majúcu prednosť pred zákonmi
SR, ktorá umožňovala výplatu dôchodkov aj na územie ČR, do úvahy tiež zobrala údaje z potvrdenia
ČSSZ Praha o tom, že od 11.02.1993 bol žalobca dôchodkovo poistený na území ČR a po 30.11.1994
bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, napr. ako údržbár v rokoch 2004-2006, ako zámočník
v rokoch 2006-2007, v bližšie neurčených obdobiach pracoval aj ako zvárač a športový inštruktor,

čo jednoznačne nepreukazuje jeho nespôsobilosť na prácu. To, že mu nárok na čiastočný invalidný
dôchodok v roku 1994 zanikol, je možné vyvodiť aj z toho, že k žiadosti o invalidný dôchodok priložil
lekárske nálezy z roku 2010 a v konaní o odvolaní doložil len aktuálne získané lekárske nálezy uvedené
v lekárskych správach. ČSSZ požiadal o posúdenie zdravotného stavu až v roku 2010 a podľa právnych
predpisov ČR bol za invalidného uznaný od 16.04.2010.

24. O doplatenie invalidného dôchodku od marca 1992 požiadal až žiadosťou zo dňa 28.03.2018, ku
ktorej pripojil rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, o zvýšení invalidného dôchodku
a lekárske správy. Rozhodnutie preukazujúce zánik nároku na čiastočný invalidný dôchodok alebo
len zánik nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku nepredložil. Za nedôvodnú označila
námietku žalobcu o bezdôvodnom skartovaní jeho spisu, o manipulácii s dôkazmi, nakoľko jeho spisový

materiál bol z registratúrnych záznamov vyradený po uplynutí zákonnej lehoty v súlade so zákonom
č. 395/2002 Z.z. Relevantné dôkazy k čiastočnému invalidnému dôchodku žalobcu sa nenachádzajú
ani v archívoch žalovanej, o čom bol osobitným listom informovaný. Po doručení žiadosti žalobcu o
doplatenie čiastočného invalidného dôchodku bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 05.09.2018 a to
od septembra 1994 aj napriek nezisteniu dôvodu, pre ktorý sa mu od tohto dňa nevyplácal. Niet však

pochýb o tom, že k zastaveniu vyplácania mohlo dôjsť len zo zákonných dôvodov, ktorými mohlo byť
nepodrobenie sa kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na november 1993, na základe čoho nebolo
preukázané, že je naďalej čiastočne invalidným. Ďalšou možnosťou bolo, že sa síce tejto prehliadke
podrobil, ale už čiastočne invalidným nebol a nárok mu tak zanikol a od 01.12.1994 mu bol čiastočný
invalidný dôchodok odňatý. Žalovaná uviedla, že postupovala v súlade s ust. § 209 ods. 1 ZSP v znení

zák. č. 310/2006 v snahe získať presný a úplný stav veci, a preto poukaz žalobcu na zbytočné prieťahy
v konaní označila za nedôvodný.

25. Posudkový lekár pobočky žalovanej v Senici vyhotovil so značným odstupom času dňa 16.04.2019
odborný lekársky posudok s konštatovaním, že čiastočná invalidita žalobcu trvala aj po 30.11.1994

(od 11.12.2017 bol žalobca podľa § 29 zák. č. 100/1988 Zb. uznaný za invalidného). K tomuto
posudku žalobca lekárske záznamy od 12.03.1994 (po operácii kolena) do ďalšej operácie v roku 2004
nepredložil. Z rozhodnutia ČSSZ zo dňa 07.04.2020 vyplýva, že po operácii kolena „vykonával sústavnú
zárobkovú činnosť doma aj v zahraničí...“ ...„na žiadosť slovenského nositeľa poistenia bol posúdený
v Českej republike v roku 1995 a nebol uznaný za invalidného, jeho pracovný potenciál umožňoval

zárobky.“ Z uvedeného teda možno usúdiť, že operáciou sa jeho zdravotný stav zlepšil a čiastočná
invalidita zanikla.

IV.

Konanie na správnom súde
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

26. Správny súd nariadil na prejednanie veci podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zák.č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou

napadnuté rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho
postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná
o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel
k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami

účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, zle právne posúdil. Rozhodnutie žalovanej preto podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSPa aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa
ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP.

27. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na nariadenom pojednávaní na svojich podaniach a vyjadreniach,
žalobca sa bez ospravedlnenia súdneho pojednávania nezúčastnil.

28. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy

a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

29. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na
základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných
zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

31. Podľa § 180 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o
riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný

predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

32. Podľa § 191 ods. 1, písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správny súd rozsudkom zruší napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak / vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. V rámci súdneho prieskumu správny súd vychádzal z obsahu napadnutého rozhodnutia zo dňa
10.08.2020, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 31.03.2020, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť zo dňa

28.03.2018 o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku. Z preskúmania spisového materiálu zistil
skutkový stav, z ktorého pri posúdení správnosti záverov oboch rozhodnutí vychádzal.

34. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa vyplácala žalobcovi v
súlade s ust. § 24 zák.č. 121/1976 Zb. o sociálnom zabezpečení, od 22.07.1986 do 12.02.1987

invalidný dôchodok, posudkovým lekárom v lekárskej správe zo dňa 01.08.1991 označený ako „dočasný
invalidný dôchodok. Od 01.07.1991 do 30.11.1994 mu vyplácala „čiastočný invalidný dôchodok,“ ktorý
mu po 30.11.1994 odňala. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené zaznamenanie
kontrolnej lekárskej prehliadky v mesiaci september 1993, nakoľko však Sociálna poisťovňa spisovou
dokumentáciou žalobcu z tohto obdobia nedisponuje, nie je možné overiť, či sa na túto lekársku

prehliadku dostavil a ani z akých dôvodov mu bol čiastočný invalidný dôchodok odňatý, prípadne
zastavená jeho výplata.

35. V podaní zo dňa 23.11.2019 žalobca opakovane uviedol, že Sociálna poisťovňa ho v rokoch
1993-1994 vyzvala na podrobenie sa kontrolnej lekárskej prehliadke, avšak na základe konzultácie

s praktickým lekárom a advokátom nepovažoval za potrebné sa osobne dostaviť, ale lekársku
dokumentáciu zaslal. Toto tvrdenie žiadnym dokladom o zaslaní lekárskej dokumentácie nedoložil a
zisťovaním Sociálnej poisťovne sa tvrdené zaslanie dokumentácie nepotvrdilo. Z potvrdenia ČSSZ tiež
vyplýva, že žalobca bol po 30.11.1994 zamestnaný u viacerých zamestnávateľov.

36. Dňa 14.06.2010 spísal žalobca prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia žiadosť
o invalidný dôchodok, ústrediu Sociálnej poisťovne doručenej dňa 18.11.2010. Za invalidného bol však
uznaný až v rámci odvolacieho konania (posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, Trnava),
a to odo dňa 28.02.2011 (kedy absolvoval CT vyšetrenie chrbtice), s MPSVZČ 45 %. Rozhodujúcimzdravotným postihnutím boli degeneratívne zmeny na driekovej chrbtici a medzistavcových platničkách,
a za iné zdravotné postihnutie (obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch stredného stupňa)
mu bola MPSVZČ zvýšená o 5 %. Rozhodnutím zo dňa 15.08.2011 mu žalovaná priznala invalidný

dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zák. č. 461/2003 z. z. v znení neskorších predpisov
od 28.02.2011.

37. Žalobca v rokoch 2012, 2016 a 2018 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu opakovane žiadal
o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorý mu bol zvyšovaný v dôsledku zvýšenia MPSVZČ, naposledy

v roku 2018, kedy bola určená na 75 %. Dňa 28.03.2018 požiadal žalovanú o doplatenie invalidného
dôchodku za obdobie od septembra 1994 do 16. apríla 2010, k žiadosti pripojil kópie viacerých listín,
medzi nimi aj zápisnicu o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Bratislavskej správy
sociálneho zabezpečenia zo dňa 01.08.1991, rozhodnutie o zmene čiastočného invalidného dôchodku
zo dňa 12.11.1991 a rozhodnutia o valorizácií čiastočného invalidného dôchodku za roky 1992 až
1994. Rozhodnutie, ktoré by preukazovalo zánik nároku na čiastočný invalidný dôchodok alebo zánik

nároku na jeho výplatu však nepredložil. V ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne sa jeho spisová
dokumentácia z tohto obdobia už z dôvodu jej skartácie nenachádzala. Na základe tejto skutočnosti
žalovanálistomzodňa17.04.2018požiadala pobočkuSociálnej poisťovne,Senica ozaslaniedokladov
preukazujúcich nárok a poberanie čiastočného invalidného dôchodku žalobcom. Lehotu na vydanie
rozhodnutia predĺžila o ďalších 60 dní, o čom žalobcu listom zo dňa 17.04.2018 upovedomila a v ten istý

deň požiadala aj Českú správu sociálneho zabezpečenia o prehľadanie jeho spisovej dokumentácie,
nakoľko vo svojej neevidovala rozhodnutie o priznaní (čiastočného) invalidného dôchodku v roku 1991,
rozhodnutie o zastavení jeho výplaty a o ďalších prípadných zmenách týkajúcich sa (čiastočného)
invalidného dôchodku žalobcu. Následne, dňa 11.05.2018 mu oznámila, že v jeho spisovej dokumentácii
sa doklady týkajúce sa (čiastočného) invalidného dôchodku priznaného od 01.06.1991 nenachádzajú,

a preto požiadala pobočku Sociálnej poisťovne Bratislava, o spoluprácu pri ich zabezpečení.

38. Česká správa sociálneho zabezpečenia doručila dňa 11.06.2018 žalovanej rozhodnutie zo
dňa 29.08.1991 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku vrátane osobného listu dôchodkového
zabezpečenia, rozhodnutie zo dňa 12.11.1991 o zmene čiastočného invalidného dôchodku vrátane

osobného listu dôchodkového zabezpečenia, rozhodnutia o valorizácii čiastočného invalidného
dôchodkuzaroky1992až1994avodpovedižalovanú informovalaozaslaní kópiírozhodnutítýkajúcich
sa invalidného dôchodku žalobcu, ktoré jej doručil dňa 22.05.2018. Doplnila, že invalidný dôchodok
pre invaliditu prvého stupňa z českého dôchodkového poistenia mu priznala od 16.04.2010, ktorý bol
od 18.01.2013 zvýšený na invalidný dôchodok pre invaliditu druhého stupňa a tiež, že v jej evidencii sa

nenachádzajú žiadne záznamy o tom, že by mu bol invalidný dôchodok vyplácaný skôr.

39. Dňa 14.08.2018 žalobca Sociálnej poisťovni, ústredie adresoval sťažnosť na prieťahy v konaní
vo veci jeho žiadosti o doplatok (čiastočného) invalidného dôchodku, ktorú žalovaná vyhodnotila v
liste zo dňa 04.10.2018 ako opodstatnenú, keďže o žiadosti nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Následne, dňa 05.09.2018 požiadala pobočku Sociálnej poisťovne Senica, o posúdenie zdravotného
stavu žalobcu od septembra 1994 a o tejto skutočnosti ho informovala listom z rovnakého dňa, v ktorom
viedla, že jeho žiadosť o doplatenie invalidného dôchodku, bola spolu so spisovou dokumentáciou
postúpená pobočke Sociálnej poisťovne Senica.

40. Dňa 12.09.2018 žalobca oznámil žalovanej, že získal doby poistenia aj podľa právnych predpisov
Poľskej republiky. Žalovaná preto formulárom E0001 SK zo dňa 18.10.2018 požiadala o zaslanie
potvrdenia o dobách poistenia a listom z rovnakého dňa o tom informovala žalobcu. Zaslanie potvrdenia
urgovala dňa 18.12.2018, 04.02.2019 a tiež 04.03.2019.

41. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, listom zo dňa 12.10.2018 požiadala žalobcu o doplnenie
lekárskych správ z odborných ortopedických vyšetrení za obdobie od septembra 1994 do konca roku
2003 a v prípade dispozície aj inými odbornými vyšetreniami, o ich zaslanie. Žalobca tieto doložil
podaním zo dňa 25.10.2018. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne, Senica dňa 07.12.2018
posúdil zdravotný stav žalobcu a vypracoval odborný posudok o invalidite, v ktorom konštatoval vznik

čiastočnej invalidity dňom 01.07.1991, ktorá trvala aj v období od 01.09.1994 do 16.04.2010. Dňa
07.02.2019 žalobca zaslal žalovanej výzvu na vydanie rozhodnutia vo veci doplatku (čiastočného)
invalidného dôchodku.42. Dňa 04.03.2019 požiadala žalovaná na základe konštatovania posudkového lekára v odbornom
posudku o invalidite zo dňa 07.12.2018 pobočku Sociálnej poisťovne, Senica o posúdenie, či bol
žalobca podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 čiastočne invalidný aj po 16.04.2010 a tiež

o posúdenie, či mu podľa uvedených predpisov vznikla „plná“ invalidita,“ vzhľadom k tomu, že od
11.12.2017 mu bola zvýšená MPSVZČ zo 70 % na 75 % podľa predpisov účinných od 01.01.2004.
Súčasne listom z tohto istého dňa o tom informovala žalobcu a tiež, že urgovala zaslanie potvrdenia o
dobách poistenia získaných podľa právnych predpisov Poľskej republiky. Potvrdenie jej bolo doručené
dňa 12.03.2019.

43. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, posúdil dňa 16.04.019 zdravotný stav
žalobcu a vypracoval odborný posudok o invalidite, v ktorom konštatoval, že čiastočná invalidita podľa
právnych predpisov účinných do 31.12.2003 trvala aj po 16.04.2010, až do 10.12.2017 a odvtedy vznikla
plná invalidita podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003.

44. Na základe tohto posudku vydala žalovaná rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 24.06.2019,
ktorým žalobcovi od 28.03.2015 podľa ust. § 37 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „ZSZ“) a podľa ust. § 263a ods. 5, § 263 ods. 1, § 112 ods. 1, 2 a 4 a
§ 114 zák.č. 461/2003 Z.z. uvoľnila výplatu čiastočného invalidného dôchodku a súčasne rozhodla o
zániku nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 01.01.2004. Následne dňa 11.07.2019

vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa ust. § 114 ods. 1 ZSP zamietla jeho žiadosť
o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku za obdobie od 01.12.1994 do 27.03.2015 z dôvodu
premlčania nárokov za toto obdobie.

45. Dňa 03.08.2019 podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu (zo dňa 11.07.2019) odvolanie, ktoré doplnil

listom zo dňa 14.08.2019, doručeným žalovanej dňa 26.08.2019. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
rozhodnutím zo dňa 20.02.2020 podanému odvolaniu vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil
a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že dôvodom zrušenia
rozhodnutia žalovanej zo dňa 11.07.2019 bola jednak skutočnosť, že žalovaná ako prvostupňový orgán
rozhodla bez náležitého zistenia dôvodu, pre ktorý došlo k zániku čiastočnej invalidity, resp. k odňatiu

čiastočného invalidného dôchodku žalobcu, a jednak absencia správnej úvahy a právnych záverov,
týkajúcich sa dôvodov nevyhovenia jeho žiadosti a absencia dostatočného výroku a odôvodnenia
rozhodnutia.

46. Žalovaná dňa 31.03.2020 vydala nové rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o doplatenie

čiastočného invalidného dôchodku za obdobie od 01.12.1994 do 27.03. 2015 z dôvodu premlčania
nároku za uvedené obdobie. V odôvodnení rozhodnutia doplnila ustanovenie zákona, podľa ktorého
o žiadosti rozhodla, a tiež úkony, ktoré pre objektívne zistenie dôvodu zániku čiastočnej invalidity,
resp. odňatia jeho čiastočného invalidného dôchodku vykonala. Konštatovala, že hoci nebol zistený
dôvod nevyplácania čiastočného invalidného dôchodku žalobcovi, je bez akýchkoľvek pochybností

zrejmé, že k zastaveniu výplaty nemohlo dôjsť bez zákonného dôvodu. Jedným z dôvodov môže byť, že
nepodrobením sa kontrolnej lekárskej prehliadke si nesplnil povinnosť stanovenú právnym predpisom,
a nebolo preukázané, že je naďalej čiastočne invalidným a výplata čiastočného invalidného dôchodku
bola zastavená. Druhým môže byť, že síce sa kontrolnej lekárskej prehliadke podrobil, jej výsledkom
však bolo, že už nebol čiastočne invalidný, a pre zánik nároku mu bol čiastočný invalidný dôchodok

od 01.12.1994 odňatý. Žalovaná v tejto súvislosti tiež uviedla, že v žiadnom z konaní o invalidnom
dôchodku od roku 2010 do 2018 sa žalobca nedomáhal výplaty čiastočného invalidného dôchodku, o
jehodoplateniezaobdobie september 1994až 16.apríl2010požiadalažžiadosťouzodňa28.03.2018.
Tiež doplnila skutkové okolnosti, pre ktoré nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť a konštatovala, že
v súlade s ust. § 112 ZSP mu bola výplata čiastočného invalidného dôchodku uvoľnená tri roky spätne

od uplatnenia nároku na jeho vyplatenie, teda od 28.03.2015, nakoľko dňa 28.03.2018 uplynuli tri roky
odo dňa, od ktorého mu čiastočný invalidný dôchodok patril. Nárok na jeho vyplatenie je za obdobie
pred 28.03.2015 premlčaný.

47. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, doručené žalovanej dňa 06.05.2020, ktoré

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 18.08.2020 v celom rozsahu zamietol
a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 31.03.2020. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že v súvislosti s vyplatením čiastočného invalidného dôchodku je Sociálna poisťovňa povinná
rešpektovať ust. § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a pretože dňa 28.03.2018 uplynuli tri roky ododňa, od ktorého čiastočný invalidný dôchodok žalobcovi patril (28.03.2015), je nárok na jeho vyplatenie
za obdobie pred 28.03.2015 premlčaný. V tejto súvislosti bolo aplikované aj ust. § 109 ods. 2 ZSP, podľa
ktorého nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením

podmienoknajehovýplatu,ktorébolivtomtoprípadepreukázanéaž dňa16.04.2019apodanímžiadosti
o vyplácanie dávky, pričom žiadosť bola podaná dňa 28.03.2019. Preto, že čiastočný invalidný dôchodok
je dôchodkovou dávkou podľa právnych predpisov účinných pred 01.01.2004 a žalobcovi bol na základe
žiadosti zo dňa 14.06.2010 posúdený nárok na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných
po 31.12.2003, ide o dve rozdielne dávky, hoci obe obsahujú pojem „invalidný.“

48. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený
v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa
stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky

trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

49. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
o viac ako 40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo
zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia,

jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa
na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách, podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré
je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné
postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných
postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách,

v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP).

50. Podľa § 112 ods. 1 ZSP, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie
patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume,
ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak

sa dodatočne zistí, že sa dávka
a/ priznala v nižšej sume, ako patrí,
b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c/ odoprela neprávom alebo
d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

51. Podľa ust. § 114 ods. 1, 2 ZSP, nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím 3
rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili, pričom táto lehota neplynie počas konania o dávke.
Dávkové konanie o zmene poskytovania sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej
žiadosti fyzickej osoby (§ 184 ods. 3 cit. zákona).

52. Podľa § 164 ods. 1 ZSP, sa dávkové konanie začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe
písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

53. Podľa § 185 ods. 3 ZSP, za deň uplatnenia nároku na dôchodková dávky a úrazové dávky okrem

úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď
fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti
o priznanie dávky.54. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 ZSP, vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,

dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

55. Podľa § 196 ods. 1 ZSP, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

56. Podľa § 196 ods. 6 ZSP, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka

Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné
na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

57. Z ods. 1 až 4 ust. § 209 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

58. Podľa § 227 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 ZSP, poistenec a poberateľ dávky majú právo
uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu. Poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať
skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Podľa § 227
ods. 2 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec a poberateľ dávky sú povinní plniť ďalšie povinnosti
ustanovené týmto zákonom. Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne

preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku
na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na
dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky
písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti,

je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka
Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

59. Z ustanovenia § 2 zák. NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva
nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke

zákonov.

60. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa.

61. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,

že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté

v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o meritenávrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z

nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R
37/1993).

62. Podaná žaloba je osobitným druhom správnej žaloby, v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej
časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú
správne súdy v zásade neformálne. Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené
v ust. § 134 ods. 2 SSP a patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ust. § 6 ods. 2
písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je upravené aj v ust. § 203 ods. 2 SSP, v zmysle

ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z
tohto, správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej a postup ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby, ale komplexne, v celom rozsahu a to aj s ohľadom na možnosť žalobcu
ako fyzickej osoby, meniť a dopĺňať rozsah správnej žaloby a jej dôvody až do rozhodnutia správneho
súdu (§ 203 ods. 1 SSP).

63. V žalobe doručenej správnemu súdu dňa 09.10.2020, označenej ako žaloba o náhradu škody
a primeraného zadosťučinenia podľa ust. § 11 a 13 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol 8 bodov
ktoré označil ako doplatok invalidného dôchodku, určenie vzniku invalidity a jej uznanie spätne, prieťahy
v správnom konaní, manipulácia s dôkazmi, nemravná neprimeraná námietka premlčania, rozpor s

dobrými mravmi a nesúhlas s rozhodnutím generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne. Uviedol, že
podáva žalobu proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.08.2020, ktorým bolo
zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa
31.03.2020asúčasnezamietnutájehožiadosťodoplatokinvalidnéhodôchodku.Ztohtodôvodusprávny
súd žalobu prijal ako správnu žalobu v sociálnych veciach. V časti týkajúcej sa nároku na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.325,- eur vylúčil uznesením č.k. 8Sa/93/2020-157
zo dňa 27.04.2021 právoplatným dňa 19.05.2021, žalobu na samostatné konanie.

64. Predmetom súdneho prieskumu je tak rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 31.03.2020,
a rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 10.08.2020, ktorým toto rozhodnutie

potvrdil.

65. Z podaní žalobcu správny súd zistil, že počas administratívneho konania sa domáhal priznania
invalidity od decembra roku 1994 a doplatenia invalidného dôchodku za obdobie od roku 1994 do
roku 2010. Rozhodnutím zo dňa 24.06.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie, uvoľnila 3 roky spätne, od

28.03.2015, t.j. odo dňa podania žiadosti žalobcu o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku
(28.03.2018) jeho výplatu. Sporným tak v súvislosti s dátumom uplatnenia nároku zostalo obdobie od
decembra 1994 do 28.03.2015.

66. O invalidný dôchodok požiadal žalobca žiadosťou zo dňa 14.06.2010, doručenou žalovanej

dňa 18.11.2010 prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia, ktorou síce nepožiadal o
preskúmanie nároku na čiastočný invalidný dôchodok, ale žiadal o invalidný dôchodok „od vzniku
nároku.“ V tejto súvislosti súd odkazuje na ust. § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa
ktorého sa čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom
2004 považuje po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Súd

konštatuje, že nebolo povinnosťou žalobcu označiť zákon a presne špecifikovať ustanovenie, podľa
ktorého žiada o priznanie invalidného dôchodku. Naopak, bolo úlohou Sociálnej poisťovne, posúdiť
doručenú žiadosť podľa jej obsahu a na ten aplikovať príslušný zákon a jeho ustanovenia. Sociálna
poisťovňa sa za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci mala zaoberať aj tým,
či zdravotný stav žalobcu mohol odôvodňovať vznik (čiastočnej) invalidity aj skôr ako v roku 2011. V

prípadepozitívneho zistenia,malajehozdravotnýstavposúdiť predrokom2010anásledneurčiť dátum
vzniku invalidity (čiastočnej). Na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu potom mala rozhodnúť
o jeho nároku na invalidný resp. čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečenía nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, prípadne následne rozhodnúť aj o
doplatení čiastočného invalidného dôchodku od novembra roku 1994.

67. Podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 15.08.2011 o priznaní invalidného dôchodku
žalobcu od 28.02.2011 (odo dňa absolvovania CT vyšetrenia driekovej chrbtice) bol posudok
posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 21.06.2011, v ktorom konštatoval
dlhodobé liečenie žalobcu pre bolesť oboch kolien po opakovaných úrazoch a preťažení a z tohto
dôvodu aj dlhodobé sledovanie jeho zdravotného stavu ortopédom. Posudkový lekár tiež uviedol,

že postihnutie jeho pravého kolenného kĺbu možno hodnotiť ako artrózu III. stupňa a postihnutie
pravého kolenného kĺbu ako artrózu II. stupňa s obmedzením pohybu a dátum vzniku invalidity určil
na 28.02.2011. Napriek takémuto konštatovaniu sa však posudkový lekár vôbec nezaoberal otázkou
možného skoršieho vzniku invalidity, prípadne čiastočnej invalidity, hoci žalobca bol práve pre toto
ochorenie (artróza kolenného kĺbu vpravo 2. stupňa a vnútorné poruchy kolenného kĺbu) v minulosti
uznaný za čiastočne invalidného, čo potvrdzuje aj lekársky posudok zo dňa 16.04.2019, ktorý bol

vypracovaný v rámci konania o jeho žiadosti, ktorou sa domáhal doplatenia čiastočného invalidného
dôchodku. V rámci posúdenia zdravotného stavu vychádzal posudkový lekár z lekárskych správ z rokov
2011, avšak z lekárskych posudkov nachádzajúcich sa v obsahu administratívneho spisu nevyplýva,
že by žalovaná vo veci zisťovania skoršieho vzniku invalidity žalobcu vykonala nejaké dokazovanie,
prípadne že by ho aspoň vyzvala na doplnenie potrebnej zdravotnej dokumentácie. Uvedený postup

potom indikuje nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, s následkom nesprávne určeného dátumu
vzniku invalidity, keďže posudzovanie zdravotného stavu žalobcu bolo treba vyhodnocovať aj pred
rokom 2010.

68. Sociálna poisťovňa mala v konaní o žiadosti žalobcu o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku

zo dňa 28.03.2018 po zistení uvedených nedostatkov súvisiacich s rozhodovaním o nároku na invalidný
dôchodok v rokoch 2010 až 2011 tieto nedostatky odstráni tak, že mala rozhodnúť o uvoľnení výplaty
čiastočného invalidného dôchodku spôsobom uloženým ust. § 112 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom
poistení, a to 3 roky spätne od prvého uplatnenia nároku na uvoľnenie výplaty, čo bolo najneskôr
14.06.2010, kedy bola Českou správou sociálneho zabezpečenia spísaná žiadosť o invalidný dôchodok.

69. S konštatovaním žalovanej, že žalobca si nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku
uplatnilažžiadosťouzodňa28.03.2018savzhľadomk uvedenémunemožno stotožniť.Ikeď žiadosťou
spísanou dňa 14.06.2010 výslovne nežiadal o preskúmanie nároku na čiastočný invalidný dôchodok
a uvoľnenie jeho výplaty, posúdenie všetkých jeho nárokov na invalidný dôchodok, zahŕňajúc aj

čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu, bolo úlohou žalovanej. Tá však rozhodnutím zo dňa
24.06.2019 rozhodla o uvoľnení výplaty čiastočného invalidného dôchodku od 28.03.2015, teda tri roky
spätneodpodaniažiadostiodoplateniečiastočnéhoinvalidnéhodôchodkuzodňa28.03.2018arovnakú
argumentáciu o uplatnení nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku použila aj v rozhodnutí
zo dňa 31.03.2020, ktorým podľa ust. § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietla jeho žiadosť

o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku podľa ust. § 37 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý
sa podľa ust. § 263 ods. 1 považuje za invalidný dôchodok, za obdobie od 01.12.1994 do 27.03.2015. V
odôvodnení tohto rozhodnutia, Sociálna poisťovňa, ústredie konštatovala uplynutie troch rokov odo dňa,
od ktorého čiastočný invalidný dôchodok patril (od 28.03.2015, keďže žiadosť podal dňa 28.03.2018) a
tým nárok na vyplatenie čiastočného invalidného dôchodku za obdobie pred 28.03.2015 za premlčaný.

S predmetnou argumentáciou sa stotožnil aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v
rozhodnutí zo dňa 10.08.2020, čím sa rovnako ako správny orgán nižšieho stupňa dopustil nesprávneho
právneho posúdenia veci a postupu v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

70. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či

konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).71. Vzhľadom k pochybeniu žalovanej, spočívajúcemu v zlom posúdení dátumu uplatnenia nároku na
výplatu čiastočného invalidného dôchodku a v dôsledku toho následnému nesprávnemu rozhodnutiu
o období, za ktoré Sociálna poisťovňa výplatu čiastočného invalidného dôchodku uvoľnila, a tiež

nesprávnym rozhodnutím o premlčaní nároku, správny súd rozhodnutie žalovanej v súlade s ust § 191
ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil správnemu orgánu nižšieho stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

72. V ďalšom konaní, riadiac sa vysloveným právnym názorom správneho súdu, ktorým je žalovaná
podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaná, bude jej povinnosťou podľa príslušných ustanovení

zákona o sociálnom poistení dôkladne skúmať a posúdiť splnenie všetkých podmienok na vydanie
rozhodnutia o nároku žalobcu na doplatenie invalidného dôchodku so správne určeným obdobím jeho
vyplatenia.

73. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie

konanie. Nové rozhodnutie bude v zmysle ust. § 209 ods. 3 ZSP povinný riadne odôvodniť, uviesť ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

74. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario a úspešnému

žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v súdnom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1

SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,

údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský

súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).