Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/139/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202873
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5318202873.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Q. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom, so
sídlom F. S. XXXX, XXX XX E. proti žalovaným: 1/ G. S., na neznámom mieste, 2/ U. Z., na neznámom
mieste, 3/ U. Z., na neznámom mieste, 4/ X. Z., na neznámom mieste, 5/ R. Z., na neznámom mieste, 6/

B. J., na neznámom mieste, 7/ U. P., na neznámom mieste, 8/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX,
XXX XX E., 9/ V. O., na neznámom mieste, 10/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX E.,
žalovaní v rade 1/ až 7/ a 9/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36,
817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
zástupcu žalovaných v rade 1/ až 7/ a 9/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9C/77/2018-40 zo
dňa 02. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9C/77/2018-40 zo dňa 02. júna 2020 z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd postupom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušil
podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 10/ k pozemku parc. KNC č. 9595/4 -
trvalé trávne porasty o výmere 1438 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXXX, katastrálne územie

E., obec E., okres E. (výrok I.). Dotknutú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok
II.). Zároveň žalobcovi uložil povinnosť na vyrovnanie podielu zrušeného podielového spoluvlastníctva
zaplatiť žalovanej v rade 1/ sumu 3,41 Eur, žalovanej v rade 2/ sumu 3.41 Eur, žalovanému v rade 3/
sumu3,41Eur,žalovanémuvrade4/sumu1,60Eur,žalovanémuvrade5/sumu1,60Eur,žalovanémuv
rade6/sumu1,70Eur,žalovanejvrade7/sumu3,41Eur,žalovanejvrade8/sumu2,13Eur,žalovanému
v rade 9/ V. O. sumu 1,07 Eur a žalovanej v rade 10/ sumu 5,32 Eur, všetko v lehote do troch dní od

právoplatnosti rozsudku (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovaným v rade
1/ až 10/ nárok na ich náhradu nepriznal (výrok IV.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2018 sa žalobca
domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva ku parcele KNC č. 9595/4 - trvalé trávne porasty o
výmere 1438 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXXX, katastrálne územie E. a jej vyporiadania
prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu za náhradu ostatných spoluvlastníkov.

3. Prvoinštančný súd rozhodol v merite veci na pojednávaní konanom dňa 02.06.2020, s jeho začiatkom
o 8:30 hod. v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ až 10/ a Slovenského pozemkového fondu ako
zástupcu žalovaných v rade 1/ až 7/ a 9/. Následne, po ustanovení sa zástupkyne Slovenského
pozemkového fondu na pojednávanie so začiatkom o 10:00 hod. bolo zistené, že pojednávanie bolo
nariadené na 8:30 hod., avšak v predvolaní na pojednávanie bola nedopatrením uvedená
hodina začiatku pojednávania o 10:00 hod., ktorú skutočnosť súd zistil až dodatočne po príchode

zástupkyne Slovenského pozemkového fondu na vytýčené pojednávanie.4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že parcela tvoriaca predmet vedeného
sporu KNC č. 9595/4 - trvalý trávny porast o výmere 1438 m2, zapísaná na liste vlastníctva číslo
XXXXX, katastrálne územie E., obec E., okres E., patrí do podielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 10/. Zároveň konštatoval, že v konaní nezistil
žiadne prekážky brániace zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Žalované v rade 8/ a v rade 10/,
nachádzajúce sa na známom mieste, ako aj Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných v
rade 1/ až 7/ a 9/ voči zrušeniu podielového spoluvlastníctva nenamietali, neoznámili dôvody brániace
zrušeniupodielovéhospoluvlastníctvaažalobcananímuvádzanýchtvrdeniachoreálnejdeľbevďalšom

konaní netrval a reálnu deľbu netvrdili a nepreukázali ani žalovaní. Keďže nikoho nemožno nútiť zotrvať
v podielovom spoluvlastníctve a v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva bránili, súd preto podielové spoluvlastníctvo
žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 10/ k dotknutej parcele zrušil. Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania
prvoinštančný súd prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaných v rade 1/ až
10/,akoajnato,žežalovanínenamietalitvrdeniažalobcu,žeekonomickýúčeltejtonehnuteľnostinapĺňa

iba žalobca. Súd prikázal dotknutú nehnuteľnosť podľa návrhu žalobcu do jeho výlučného vlastníctva, s
tým, že pri rozhodovaní o hodnote jednotlivých spoluvlastníckych podielov ustupujúcich spoluvlastníkom
vychádzal z predloženého znaleckého posudku znalkyne Ivety Pohančeníkovej č. 29/2018.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 CSP podľa úspechu žalobcu v spore. Keďže si
však žalobca náhradu trov konania voči protistrane neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie Slovenský pozemkový fond
ako zástupca neznámych vlastníkov vystupujúcich v konaní ako žalovaní v rade 1/ až 7/ a 9/, ktorý sa
domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolateľ namietal nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, ktorý vykonal pojednávanie

dňa 02.06.2020 o 8:30 hod. v jeho neprítomnosti, hoci mu bolo doručené predvolanie na predmetné
pojednávanie s časom konania 10:00 hod.. Vzhľadom k tomu, že zástupca žalovaných v rade 1/
až 7/ a 9/ nemal možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu uviedol, že pokiaľ aj došlo
k administratívnemu pochybeniu súdu, žalovanej sporovej strane nebolo znemožnené uskutočňovať
procesné práva. Žaloba žalobcu bola doručená zástupcovi žalovaných v rade 1/ až 7/ a 9/ dňa
07.11.2019, ku ktorej sa nijakým spôsobom nevyjadril. Zástupca žalovaných v rade 1/ až 7/ a 9/ sa
nevyjadril ani následne, v priebehu konania.

9. Odvolateľ a žalované v rade 8/ a 10/, ktorým bolo vyjadrenie žalobcu doručené, ďalej nereagovali.

10. Ďalšie podania strán sporu neboli v rámci odvolacieho konania produkované.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele
druhej hlavy (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené
konanie súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho
ochrany, a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na
súdnu a inú právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a

podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl.
51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,
ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu
ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitúkvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr.
IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník

konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky
považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 345/09) základné
právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných
princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo

každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v
tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania.

14. Procesným postupom súdu je faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca, činnosť
alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej účasti na konaní (bližšie pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012).

15. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že okresný súd doručoval stranám a ich
zástupcom, teda aj Slovenskému pozemkovému fondu ako zástupcovi žalovaných v rade 1/ až 7/ a
9/ (odvolateľovi) oznámenie o zrušení pojednávania nariadeného na deň 31.03.2020 o 8:30 hod. a

zároveň bol adresátom oznámený nový termín pojednávania nariadený a 02.06.2020 o 10:00 hod..
Predmetné upovedomenie o zmene termínu pojednávania prevzal zástupca žalovaných v rade 1/ až
7/ a 9/ dňa 26.03.2020, čo potvrdzuje doručenka zažurnalizovaná na č.l. 26 súdneho spisu. Keďže pri
jeho vyhotovovaní došlo k administratívnej chybe, (čo konštatoval aj prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia), na pojednávanie dňa 02.06.2020, ktoré reálne prebehlo o 8:30 hod., sa dostavila

len žalujúca sporová strana. Minimálne u zástupcu žalovaných v rade 1/ až 7/ a 9/ došlo k navodeniu
omylu, pre ktorý sa na pojednávanie nedostavil na 8:30 hod., ale až v čase 10:00 hod. avizovanom
v doručenom upovedomení o zmene termínu pojednávania. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver
o tom, že minimálne zástupca žalovaných v rade 1/ až 7/ a 9/ nebol na pojednávanie konané dňa
02.06.2020 o 8:30 hod. riadne predvolaný. Napriek tejto skutočnosti sudkyňa okresného súdu vec

prejednala v neprítomnosti žalovanej sporovej strany podľa § 180 CSP na následne i meritórne rozhodla.

16. V procesnom inštitúte pojednávania sa nachádza vyjadrenie jedna zo základných zásad civilného
procesu - zásada ústnosti konania, vyjadrená v článku 12 základných princípov Civilného sporového
poriadku. Na prejednanie veci samej je súd povinný nariadiť pojednávanie vždy, pokiaľ nie sú splnené

predpoklady pre rozhodnutie veci bez pojednávania výslovne uvedené v zákone. Sporové strany musia
byť riadne a včas upovedomené o dátume, čase a tiež o mieste, kde sa pojednávanie má konať, a to
tak, aby o ňom nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti V zmysle § 100 ods. 3 CSP v predvolaní sa označí
vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom
postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má

predložiť. Zásada rovnosti sporových strán je taktiež významným interpretačným pravidlom pri výklade
procesnoprávnych predpisov. Preto aj pri interpretácii § 178 CSP týkajúceho sa oznamovania sporových
strán o nariadenom pojednávaní je treba z tejto zásady vychádzať.

17. V neprítomnosti sporovej strany môže súd vec prejednať a rozhodnúť vtedy, ak bol subjekt, ktorý

sa nedostavil, riadne predvolaný a ak nepožiadal včas z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho
osobe) o odročenie pojednávania. Od ktoréhokoľvek subjektu vystupujúceho v konaní, ktorý sa mieni
k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno totiž spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie
a rozhodnutie veci v neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa
pojednávania zúčastniť (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 11/2009 zo dňa

20.07.2010).

18. Tým, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol, napriek tomu, že minimálne zástupca
žalovaných v rade 1/ až 7/ a 9/ nebol na pojednávanie konané dňa 02.06.2020, na ktorom
došlo k vyhláseniu meritórneho rozhodnutia súdu, riadne predvolaný, došlo k porušeniu

základných procesných práv sporovej strany, resp. práv jej zástupcu, a tým mu bola v danom prípade
aj odňatá možnosť konať pred súdom.19. V súvislosti so zastupovaním Slovenského pozemkového fondu v konaní však okresný súd
vôbec neskúmal procesnú spôsobilosť žalovaných v rade 1/ až 7/ a 9/, ktorých má v tomto spore
zastupovať Slovenský pozemkový fond ako zástupca neznámych vlastníkov. Žalobca má totiž povinnosť

špecifikovať v žalobe subjekty (t.j. fyzické a právnické osoby) v spore údajmi podľa § 133 CSP. Je
nevyhnutné, aby bola strana sporu v žalobe riadnym a nezameniteľným spôsobom definovaná. Pri
fyzickej osobe pôjde najmä o údaje týkajúce sa mena, priezviska, adresy trvalého pobytu alebo pobytu,
dátumu narodenia alebo iného identifikačného údaju.
20. V danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v ktorom sa uvádza nasledovné: „V záujme spriechodnenia procesu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu
evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s
opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o.
i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami,
ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I.

§ 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, ďalej len „zákona č. 180/1995 Z. z., 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa
písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu
skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995
Z. z.); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo

nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.)
zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie
na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I §
16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.).

21. Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia
Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe i v inom
podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len
u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8
ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.), teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo

u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli)
a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s
takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich
nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov,
ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je

jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho
konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z
podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho
ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces“.

20. Odvolací súd pritom poukazuje na nevyhnutnosť aktívneho prístupu žalobcu v sporovom
konaní, medzi ktoré súdená vec bezpochyby patrí. Uvedené v štádiu začatia konania, resp. jeho
iniciovania zahŕňa aj vykonanie primeraných (takých, ktoré možno od strany sporu "spravodlivo"
požadovať) šetrení za účelom dostatočnej identifikácie sporových strán, keďže o ich (hmotných) právach
a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať. Rovnako náležite je zdôraznená i otázka samotnej

spôsobilosti označených osôb byť stranou/účastníkom súdneho konania.

21. Krajský súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. úz.,
okresaobecE.jevčastiBakospoluvlastníkpodradovýmičíslamizápisu1/až6/,8/a12/uvedenýodkaz
predovšetkým na číslo denníka (Čd), týkajúce sa konkrétneho titulu nadobudnutia (spolu)vlastníckeho

práva. Nadväzne je možné v príslušných archívnych dokumentoch, vrátane pozemkovej knihy, zistiť aj
základné konkrétne údaje o tomto spoluvlastníkovi. Nejedná sa pritom len o tituly vyložene "staršieho
dáta" (z obdobia 1. Československej republiky), ale aj o tituly z obdobia „novšieho dáta“ - keď ako titul
nadobudnutia je uvedené rozhodnutie C 144/04 zo dňa 22.06.2005. Podľa údajov aktuálnych v danom
období je už s veľkou pravdepodobnosťou možné v súčasnosti konkretizovať/stotožniť dotknutú fyzickú

osobu, resp. jej právnych nástupcov.

22. Žalobca však doposiaľ nevyužil žiadne prostriedky, ktoré má k zisťovaniu identifikačných údajov
označených žalovaných k dispozícii. Z obsahu spisu vyplýva, že označeným žalovanýmmalo svedčiť nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam zápisom Čd 5220/12 (u žalovaných
v rade 1/ až 3/), Čd 850/19 (u žalovaných v rade 4/ a 5/), Čd 904/19 (u žalovaného v rade 5/) Čd
1756/34 (u žalovaného v rade 6/), Čd 994/38 (u žalovanej v rade 7/), Čd 3909/39

(u žalovaného v rade 9/). Žalobcovi preto nič nebránilo z obsahu uvedených listín zistiť
údaje o nich, ako i usúdiť, či môžu žiť alebo, či sa vzhľadom na známu dĺžku života
uvedené javí nepravdepodobným. Takéto zistenie súvisí s posudzovaním, či označená osoba majúca
byť zastupovaná Slovenským pozemkovým fondom má v čase začatia konania spôsobilosť byť stranou
sporu/účastníkom konania. Len strohé konštatovanie žalobcu, že sa jedná o neznámych vlastníkov takto

evidovaných na liste vlastníctva nestačí. Pokiaľ jednotliví spoluvlastníci budú konkrétnejšie vymedzení
prostredníctvom údajov aktuálnych ku dňu zápisov do pozemkovej knihy, bude môcť byť dôslednejší
napríklad i nadväzne súvisiaci postup obecného úradu. Nakoľko zistenie údajov potrebných k riadnemu
podaniu žaloby je vecou súkromnej iniciatívy strán sporu/účastníkov, uvedené konajúci súd nemohol
nahradiť vlastnou iniciatívou, ale mal uznesením vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania v lehote
10 dní odo dňa doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia predmetného podania v

zmysle § 129 ods. 1 CSP s upozornením na možnosť odmietnutia podania. Zároveň je nutné dodať, že
súd nemá povinnosť tieto údaje zisťovať v už prebiehajúcom konaní za žalobcu, ktorý si riadne nesplnil
svoje procesné povinnosti, keď v žalobe riadne neoznačil žalovaných (fyzické osoby), údajmi v súlade
s ust. § 133 ods. 1 CSP.

23. V dôsledku uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

24.Vďalšomkonaníokresnýsúdprimárnevyzvežalobcunaodstránenievádpodania-riadneoznačenie

žalovaných v rade 1/ až 7/ a 9/ údajmi podľa § 133 ods. 1 CSP v lehote 10 dní odo
dňa doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia predmetného podania v zmysle § 129 ods. 1 CSP
s upozornením na možnosť odmietnutia podania. Ak žalobca v určenej lehote vady podania (žaloby)
neodstráni, bude súd postupovať podľa § 129 ods. 3 CSP a jeho podanie odmietne. V opačnom prípade,
po vykonaní úkonov v rámci prípravy pojednávania, vytýči pojednávanie, na ktoré riadne predvolá strany

sporu, príp. ich zástupcov a vykoná dokazovanie potrebné na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci.
Súd prvej inštancie je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391 ods.
2 CSP).

25. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu

trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP), ktoré rozhodnutie tiež náležite s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenia aj odôvodní.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).