Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119263932
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6119263932.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a členov senátu Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci
žalobcu BETOMA, s. r. o., Radvanská 7, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47563290, zast. JUDr. Mgr.
Luciou Príčovou, advokátkou, so sídlom Na troskách 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 601 881 proti
žalovaným: 1/ Alvita 1, s. r. o., M. R. Štefánika 54, 960 01 Zvolen, IČO: 47513519, zast. TOMÁŠ KOHÚT
advokátska kancelária, s. r. o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, 2/ 1. aukčná,
s. r. o., Prachatická 9320/1A, 960 01 Zvolen, IČO: 50 926 187 a 3/ S. B., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/
XXX, XXX XX Z., P.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/29/2019 - 233 zo dňa 01. 07. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že

žalovaní 1/ až 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ako
bude určená v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovaným 1/ až 3/ domáhal určenia, že dobrovoľná dražba, ktorá sa konala dňa 30. 01. 2019 a ktorej
predmetom boli hnuteľné veci špecifikované podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2017, je neplatná. K
žalobe pripojil žalobca kúpnu zmluvu zo dňa 31. 01. 2017, uzatvorenú medzi predávajúcim Vladimírom

Majerom - IZOGLAS a žalobcom - spoločnosťou BETOMA, s. r. o., predmetom ktorej boli hnuteľné
veci - stroje a príslušenstvo špecifikované v článku I. zmluvy. Žalovaní žiadali žalobu ako bezdôvodnú
zamietnuť.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
kúpnou zmluvou zo dňa 31. 01. 2017, dokladom o zaplatení kúpnej ceny zo dňa 31. 01. 2017, žiadosťou
o vydanie vecí zo dňa 05. 10. 2018, dokladom o prevzatí zásielky, notárskou zápisnicou spísanou na

NotárskomúradeJUDr.JozefaBrázdilaN499/2019,Nz20378/2019,NCRls20836/2019zodňa26.júna
2019,korešpondencioustrán,žiadosťouovydanievecíadresovanoužalobcomspoločnostiPROPERTY
DEVELOPMENT SLOVENSKO, v. o. s. zo dňa 05. 10. 2018, zmluvou o nájme uzatvorenou medzi
žalovaným1/akoprenajímateľomaVladimíromMajerom,odstúpenímodnájomnejzmluvy-doručenkouzo dňa 26. 09. 2017, písomnými vyjadreniami strán, oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 19.
12. 2018 konanej dňa 30. 01. 2019, korešpondenciou Vladimíra Majera - IZOGLAS a žalovaného 1/,
notárskou zápisnicou č. N 136/2019, Nz 18091/2019, NCRls 18501/2019 spísanou pred notárkou JUDr.

Barborou Behýlovou dňa 07. 06. 2019, doručenkou predloženou ako dôkaz o doručení oznámenia
o dražbe N. Majerovi - IZOGLAS dňa 08. 01. 2019, uznesením ČVS: ORP-256/3-VYS-BB-19 zo dňa
10. 04. 2019 o odmietnutí podnetu na začatie trestného stíhania vo veci vykonanej dobrovoľnej dražby
a uznesením ČVS: ORP-302/OZ-BB-2019 zo dňa 31. 05. 2019, ktorým bol odmietnutý podnet na
začatie trestného stíhania vo veci odcudzenia hnuteľného majetku patriaceho okrem iných C.K., T.

Z. a spoločnosti BETOMA, s. r. o., výpoveďou právnej zástupkyne žalobcu T. Z. a právneho zástupcu
žalovaného 1/ na pojednávaní konanom na okresnom súde.

1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že žalobca sa žalobou podanou voči žalovaným 1/ až 3/ domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby konanej dňa 30. 01. 2019. Uviedol, že žalovaný 3/ vydražil na tejto dražbe veci, ktoré sú

jeho vlastníctvom, konkrétne plnoautomatickú výrobu vibrolisovanej dlažby a teleskopický radlicový
manipulátor Merlo. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že tieto hnuteľné veci nadobudol na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 31. 01. 2017, uzatvorenej s Vladimírom Majerom - IZOGLAS. Okruh žalovaných stanovil
žalobca v žalobe v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj
„Zákon o dobrovoľných dražbách“), keď žalovaný 1/ bol navrhovateľom dražby, žalovaný 2/ dražobníkom

a žalovaný 3/ vydražiteľom. Ako dôvod určenia neplatnosti dražby žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný
2/ dražil hnuteľné veci nezákonným spôsobom, nakoľko žalovaný 1/, ktorý poveril vykonaním dražby
žalovaného 2/, nebol vlastníkom predmetu dražby a nemal podľa žalobcu ani právo uplatňovať si výkon
záložnéhopráva,pretožalovaný1/akonavrhovateľdražbyneboloprávnenýnavrhnúťvykonaniedražby.
Ako ďalší dôvod určenia neplatnosti dražby žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný 2/ neupovedomil

žalobcu predpísaným spôsobom o konaní dražby, v dôsledku čoho neboli splnené zákonom stanovené
predpoklady konania dražby.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že zo žaloby vyplýva, že
predmetné hnuteľné veci boli uskladnené v areáli haly (opravárenskej dielne) na adrese Sládkovičova

112, Banská Bystrica, kde na predmete kúpnej zmluvy žalobca vykonával svoju podnikateľskú činnosť
dodoby,kýmmuJUDr.TomášKohútznemožnilvstupdotejtohalydňa08.05.2018.Otom,žežalobcaje
vlastníkompredmetnýchhnuteľnýchvecí,malžalovaný1/podľažalobcuvedomosť,keďže oichvydanie
žiadal žalovaného 1/ listom zo dňa 05. 10. 2018, ktorého prílohou bola aj kúpna zmluva zo dňa 31. 01.
2017. V podaní zo dňa 03. 02. 2019 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že sa žalobca

domáha určenia, že dobrovoľná dražba sp. zn. D-671-001/014/2018, NCRdr 5340/2018, konaná dňa
30. 01. 2019 o 8.30 hod. v administratívnych priestoroch nachádzajúcich sa v stavbe - opravárenská
dielňa so súpisným číslom 448/112, stojaca na adrese Sládkovičova č. 448/112, Banská Bystrica, ktorej
predmetom boli plnoautomatická výroba vibrolisovanej zámkovej dlažby, výrobca: PPressal, typ: SVP
500, sériové číslo: 05 94, príslušenstvo: 3 ks, rok výroby: 1994, automatická obojstranná sklápacia

stanica na opracovanie skla (rezací stroj / brúska na hrany skla), výrobca: Pannkoke Flachglastechnik,
typ: 427, sériové číslo 903434/1595, rok výroby: 1991, automatická obojstranná sklápacia stanica na
opracovanie skla (rezací stroj / brúska na hrany skla), výrobca: Pannkoke Flachglastechnik, typ: 427,
sériové číslo: 872904/1351, rok výroby: 1988, teleskopický radlicový manipulátor, výrobca: MERLO, typ:
SM30, rok výroby: 1981, je neplatná. Uviedol, že zo strany žalovaného 2/ došlo k porušeniu povinnosti

vyplývajúcej z § 17 zákona č. 527/2002 Z. z. - oznámiť konanie dražby vlastníkovi hnuteľných vecí,
t. j. žalobcovi. Spochybnil doručenie oznámenia o konaní dražby N. Majerovi, ktorý mal upovedomiť
žalovaného 2/, že hnuteľné veci nie sú v jeho výlučnom vlastníctve ešte v júni 2018.

1.5 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej

uviedol, že žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal pritom na absolútnu neplatnosť kúpnej
zmluvy, od ktorej si žalobca odvodzuje vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom
dražby. Tvrdil, že hnuteľné veci, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, neboli v kúpnej zmluve
dostatočným spôsobom identifikované tak, aby neboli zameniteľné a neboli dostatočným spôsobom
identifikované ani v žalobe. V uvedenej súvislosti žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že k

realizácii dražby došlo na základe uplatneného záložného práva k týmto veciam z titulu pohľadávky,
ktorá mu vznikla na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti, uzatvorenej s Vladimírom Majerom -
IZOGLAS. Toto záložné právo bolo realizované ako zákonné záložné právo, zabezpečujúce neuhradené
nájomné v zmysle § 672 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskyzákonník“). Žalovaný 2/ v súlade s § 17 ods. 5 písm. a) Zákona o dobrovoľných dražbách zaslal N.
Majerovioznámenieokonanídobrovoľnejdražby,ktoréhoobsahombolaajidentifikáciahnuteľnýchvecí,
ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby. Na toto oznámenie žalovaného 2/ Vladimír Majer žiadnym

spôsobom nereagoval. O začatí výkonu záložného práva bol Vladimír Majer upovedomený v súlade s
§ 151 l) ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hnuteľné veci nachádzajúce sa v hale na ulici Sládkovičova
112 v Banskej Bystrici boli N. Z. zadržané ku dňu 08. 05. 2018, pričom kúpna zmluva uzatvorená
medzi N. Majerom a žalobcom, ktorého konateľom je dcéra N. Z. T. Z., t. j. osoba s ním spriaznená,
mala byť uzatvorená dňa 31. 01. 2017. Z uvedených dôvodov označil žalovaný 1/ kúpnu zmluvu zo dňa

31. 01. 2017 za antidatovanú a vyhotovenú len za účelom ochrany N. Z. pred legitímnym postihnutím
týchto vecí zo strany veriteľov. Poprel tvrdenie žalobcu, že v nehnuteľnosti na ulici Sládkovičova č.
112 v Banskej Bystrici vykonával podnikateľskú činnosť na predmetných hnuteľných veciach. Zdôraznil,
že nehnuteľnosť bola prenajatá výlučne N. Z., ktorý nebol oprávnený dať ju bez písomného súhlasu
prenajímateľa do užívania tretej osobe. K veciam zadržiavaným už od 08. 05. 2018 si žalobca uplatnil
prvýkrát vlastnícke právo až podaním zo dňa 05. 10. 2018, a to voči inému subjektu - voči spoločnosti

PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO, v. o. s.. Potvrdenie o úhrade kúpnej ceny doložil žalobca
až potom, čo právny zástupca žalovaného 1/ úhradu kúpnej ceny žalobcom spochybnil. V uvedenej
súvislosti žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že doklad preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny
za hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy nič nepreukazuje, pretože „ho je možné v rámci
účtovníctva vyhotoviť kedykoľvek“.

1.6 Žalovaný 2/ žiadal tiež žalobu zamietnuť. Mal za to, že dobrovoľná dražba konaná dňa 30. 01.
2019 prebehla v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že predmetom dražby
boli hnuteľné veci, ktoré navrhovateľ dražby označil, pričom sa jednalo o výkon záložného práva za
účelom uspokojenia zabezpečenej pohľadávky navrhovateľom dražby, ktorá bola v súlade so zákonom

identifikovaná. Doručil Vladimírov Z. - IZOGLAS v súlade s § 17 ods. 5 písm. a) Zákona o dobrovoľných
dražbách oznámenie o dobrovoľnej dražbe, v ktorom bola aj identifikácia hnuteľných vecí, ktoré boli jej
predmetom. Nedisponoval informáciou, že by táto osoba nemala byť vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré
boli predmetom dražby. Vychádzal z vyhlásenia navrhovateľa dražby ako aj zo skutočnosti, že sa jednalo
o hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v hale, kde mal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť pán Vladimír

Majer - IZOGLAS. Žalovaný 3/ sa k žalobe nevyjadril. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z., na
účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva
alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor
obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie
ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo

inéprávokpredmetudražby,aleboverejnékonanie,ktorébololicitátoromukončenézdôvodu,ženebolo
urobené ani najnižšie podanie.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že predmetom sporu je

určenie neplatnosti dražby konanej dňa 30. 01. 2019. Uviedol, že v citovanom ustanovení § 21 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je upravená 3-mesačná prekluzívna lehota na
podanie žaloby o neplatnosť dražby odo dňa príklepu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalobca podal žalobu dňa 18. 04. 2019, t. j. v
rámci plynutia 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, ktorá skončila dňa 31.04.2019. Námietku žalovaného 1/,

že podanie žalobcu, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 03. 02. 2020, t. j. po uplynutí vyššie
uvedenej 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, nemôže byť predmetom súdneho skúmania a rozhodovania,
pokiaľ svojím obsahom rozširuje dôvody neplatnosti dražby, prípadne rozširuje predmet sporu o ďalšie
hnuteľné veci, ktoré neboli uvedené v pôvodnej žalobe, vyhodnotil okresný súd ako dôvodnú, preto
vychádzal výlučne z obsahu žaloby zo dňa 18. 04. 2019. Zároveň okresný súd v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalovaného 1/, že žalobca dostatočným
spôsobom nekonkretizoval žalobný petit o určenie neplatnosti dražby, keď z obsahu samotnej žaloby
vyplýva, že žalobca spochybňoval platnosť dražby vo vzťahu k plnoautomatickej výrobe vibrolisovej
dlažby a k teleskopiskému radlicovému manipulátoru Merlo s odkazom na pripojenú kúpnu zmluvu
zo dňa 31. 01. 2017. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozsudku uviedol, že pokiaľ sú v samotnej kúpnej zmluve zo dňa 31. 01. 2017 tieto hnuteľné veci
označené inak, a to ako Vibrolis značky Pressal - rok výroby 1996 - repas 2015 - generálna oprava/stroj
na výrobu zámkovej dlažby a nakladač kameniva zn. Merlo - rok výroby 1999 - repas 2015 - generálna
oprava, tak v článku I. (v predmete kúpnej zmluvy) sa nenachádzajú iné hnuteľné veci, ktoré bymohli spadať pod označenie hnuteľných vecí v žalobe. S námietkou právneho zástupcu žalovaného 1/,
prednesenou na pojednávaní konanom na okresnom súde, že predmetom dražby v zmysle oznámenia
o dobrovoľnej dražbe neboli takto označené hnuteľné veci, ale plnoautomatická výroba vibrolisovej

zámkovej dlažby, rok výroby 1994 a teleskopický radlicový manipulátor, rok výroby 1981 (č. l. 133 spisu),
sa však okresný súd stotožnil. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia,
že predmetom dražby boli hnuteľné veci, ktoré mal žalobca nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 31. 01. 2017. S ďalšími hnuteľnými vecami, uvedenými žalobcom v podaní zo dňa 03. 02. 2020, sa
okresný súd nezaoberal, keďže neboli predmetom žaloby zo dňa 18. 04. 2019 z dôvodov už uvedených.

Poznamenal, že tieto hnuteľné veci neboli ani predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2017, od ktorej
si žalobca k nim odvodzoval vlastnícke právo. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom tvrdenia, že predmetom dražby boli hnuteľné veci, ktoré boli v jeho vlastníctve tak, ako boli
tieto hnuteľné veci označené v žalobe a v pripojenej kúpnej zmluve. Poznamenal, že v konaní mal za
preukázané, že pôvodný vlastník nehnuteľnosti- haly na Sládkovičovej ulici č. 112 v Banskej Bystrici,
Vladimír Majer - IZOGLAS, previedol na základe kúpnej zmluvy v roku 2015 túto halu na žalovaného

1/. Zároveň uzatvoril so žalovaným 1/ nájomnú zmluvu, na základe ktorej na predmetných hnuteľných
veciach vykonával naďalej svoju podnikateľskú činnosť. Konateľom žalobcu je dcéra N. Z., ktorá mala
hnuteľné veci v značnej hodnote odkúpiť za 700 Eur. Už samotná kúpna cena v porovnaní so skutočnou
hodnotou týchto hnuteľných vecí uvádzanou v trestnom konaní na str. 188 spisu svedčí podľa okresného
súdu o tom, že sa nejednalo o riadnu kúpnu zmluvu, ale o zmluvu uzatvorenú za účelom znemožnenia

výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/ voči N. Z.. Tvrdenie žalobcu,
že Vladimír Majer oznámil spoločnosti PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO, v. o. s., že sa
necíti byť vlastníkom hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v opravárenskej hale na ulici Sládkovičova
č. 112 v Banskej Bystrici nepreukazuje, o ktoré hnuteľné veci išlo, kto má byť ich vlastníkom a na
základe čoho. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní bolo

preukázané, že žalovaný 2/ oznámil konanie dražby N. Z. ako dlžníkovi žalovaného 1/ a zároveň
vlastníkovi dražených hnuteľných vecí, ktorý na dražbu žiadnym spôsobom nereagoval. Z uvedených
dôvodov, na základe vykonaných dôkazov mal okresný súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania tvrdenia, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným hnuteľným
veciam, pričom zo strany žalovaných nemal za preukázané porušenie povinností uvedených v žalobe,

ktoré by mali mať za následok neplatnosť vykonanej dražby konanej dňa 31. 10. 2017. Konštatoval,
že v konaní nebolo sporné, že Vladimír Majer mal voči žalovanému 1/ - prenajímateľovi dlh z titulu
nedoplatku na nájomnom, ktorý dlh neuhradil. Dôvodom dražby bola realizácia zákonného záložného
právakhnuteľnýmveciam,ktorésanachádzalivoN.Majerom prenajatejnehnuteľnostinaSládkovičovej
ulici č. 112 v Banskej Bystrici a patrili nájomcovi v zmysle § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V

nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že
ustanovenie § 151a Občianskeho zákonníka upravuje možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku
z predmetu záložného práva, ktoré vzniká zo zákona a zabezpečuje nárok na zročné nájomné. Nič
nebránilo dlžníkovi N. Z. po tom, čo sa dozvedel o výkone zákonného záložného práva, prípadne o
termíne konania dražby, uhradiť svoj záväzok voči žalovanému 1/ a zabrániť tak konaniu dražby a vzniku

sporu.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal. V odvolaní uviedol, že proti
rozsudku súdu prvej inštancie podáva v celom rozsahu v zmysle ust. § 365 písm. f) a písm. h) CSP
odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia §
365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovaní
sú povinní preukázať svoje tvrdenia nad mieru pochybností a sú povinní uniesť dôkazné bremeno.
Podľa názoru žalobcu, žalovaní nepreukázali v konaní nimi tvrdené skutočnosti ohľadne doručenia

oznámenia o konaní dobrovoľnej dražby žalobcovi, ani nájomcovi priestorov na ulici Sládkovičova 112 v
Banskej Bystrici pánovi N. Z.. Žalovaní predložili súdu prvej inštancie len doručenku, ktorú pri zasielaní
poštovej zásielky vypisuje odosielateľ, a teda obsahuje okrem pečiatky pošty a podpisu príjemcu údaje
uvádzané odosielateľom. Žalovaní nepredložili súdu prvej inštancie samotné oznámenie, ktoré malo byť
obsahom doručovanej listovej zásielky. Naopak žalobca predložil na pojednávaní súdu prvej inštancie

oznámenie, ktoré bolo súčasťou listovej zásielky adresovanej pánovi N. Z. žalovaným 2/ a ktoré
neobsahovalo oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby, ale len oznámenie o výkone záložného práva,
a preto nemohol mať súd prvej inštancie za preukázané doručenie oznámenia o konaní dobrovoľnej
dražby N. Z.. Súčasťou tohto dôkazu bola aj fotokópia obálky, v ktorej malo byť doručované oznámenieo dražbe N. Z., ktorá fotokópia obálky bola porovnaná s originálom predmetnej obálky na pojednávaní
konanom pred súdom prvej inštancie, ako aj daná na nahliadnutie protistrane. V uvedenej súvislosti
žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovaní mali povinnosť preukázať splnenie svojich povinností v zmysle

zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.Uviedol,žeodražbesadozvedelnazákladeinzerátu
žalovaného 3/ na internete a následného kontaktovania pána Adámeka (žalovaného 3/). V opačnom
prípade by nemal vedomosť o tom, že sa jeho hnuteľné veci predali na dražbe. Žalovaní 1/ a 2/ mali
podľa žalobcu vedomosť o tom, že vlastníkom hnuteľných vecí nie je predchádzajúci vlastník budovy
na Sládkovičovej ulici č. 112 v Banskej Bystrici pán Vladimír Majer, preto nič nebránilo žalovaným 1/

a 2/ postupovať s odbornou starostlivosťou a pred konaním dražby zistiť hodnoverným spôsobom, kto
je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré majú byť predmetom dražby. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol,
že žalovaný 2/ do dňa podania odvolania hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom,
že si splnil povinnosti v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení,
najmäoznamovaciupovinnosťpodľaustanovenia§17zákonač.527/2002Z.z.,tedapovinnosťoznámiť
konanie dražby vlastníkovi hnuteľných veci, teda žalobcovi. Vo vzťahu ku svojmu tvrdeniu nepredložili

žalovaní 1/ a 2/ súdu prvej inštancie žiadny dôkaz, ktorým by preukázali doručenie oznámenia o konaní
dražby žalobcovi ako vlastníkovi hnuteľných vecí, prípadne N. Z., ktorý upovedomil dražobníka, že
hnuteľné veci nie sú v jeho výlučnom vlastníctve. Okrem uvedeného žalovaný 2/ podľa žalobcu mohol
a mal vedieť, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený nakladať s hnuteľnými vecami, keďže mu bolo
ešte v júni 2018 doručené oznámenie N. Z., že hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti - v

stavbe na adrese Sládkovičova č. 112 v Banskej Bystrici nie sú predmetom záložného práva a hnuteľné
veci, ktoré mal žalovaný 1/ záujem prostredníctvom žalovaného 2/ postihnúť výkonom záložného práva
neboli predmetom vlastníctva pána N. Z. a nikdy mu ani nepatrili, pričom žalobcovi nebolo doručené
žiadne oznámenie o konaní dražby žalovaným 2/. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca
v odvolaní uviedol, že namieta skutkový záver súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané

doručenie oznámenia o konaní dobrovoľnej dražby žalobcovi a N. Z.. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol,
že dňa 31. 01. 2017 Vladimír Majer uzavrel po potvrdení reštrukturalizačného plánu (OV 94/2015 zo
dňa 20. 05. 2015) a zavedení dozornej správy z júna 2015 so žalobcom kúpnu zmluvu na v kúpnej
zmluve špecifikované hnuteľné veci, pričom kúpna cena bola uhradená na základe vystavenej faktúry
č. 17VFA-002/A zo dňa 31. 01. 2017, na základe ktorej skutočnosti predávajúci Vladimír Majer odviedol

daň z pridanej hodnoty a kupujúci - žalobca si hnuteľné veci dal do majetku spoločnosti s tým, že karta
krátkodobého majetku žalobcu bola predložená v konaní. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že v konaní
pred súdom prvej inštancie bola súdu prvej inštancie okrem iného predložená kópia kúpnej zmluvy zo
dňa 31. 01. 2017, príjmový doklad a aj výpis z účtovníctva, že došlo k zaúčtovaniu predmetného
obchodu, čo podľa žalobcu potvrdzuje riadne a platné uzavretie kúpnej zmluvy v januári 2017. Počas

konania pred súdom prvej inštancie žalovaní nerozporovali skutočnosti týkajúce sa kúpnej ceny, ktorá
bola v tom čase 700 Eur, a to aj s prihliadnutím na nadobúdaciu cenu hnuteľných vecí predávajúcim N.
Majerom, ktorý nadobudol predávané hnuteľné veci za cca 2 000 Eur, keďže ich kupoval nefunkčné a
zo zaniknutého podniku. Hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy boli postupne opravené a
časom ich trhová hodnota stúpla. Pri kúpe a predaji hnuteľných vecí v roku 2017 sa prihliadalo na ich

funkčnosť a na stav hnuteľných vecí pri ich kúpe N. Majerom. K zadržaniu predmetných hnuteľných
vecí žalovaným 1/ došlo v druhej polovici roka 2018, čo je viac ako rok a pol po uzavretí kúpnej zmluvy.
Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby mohol mať a mal podľa žalobcu vedomosť o tom, že hnuteľné veci,
ktoré boli predmetom dražby konanej dňa 30. 01. 2019 boli vo vlastníctve žalobcu. Konateľ žalovaného
1/ je totiž komandistom a prokuristom spoločnosti insolva, k.s., ktorá bola jednou zo zmluvných strán

zmluvy o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu zo dňa 18. 03. 2015, uzavretej s N. Majerom,
kde ako súčasť výkonu funkcie reštrukturalizačného správcu bolo vykonanie súpisu majetku N. Z.,
nehnuteľností a hnuteľných vecí, kde boli zahrnuté aj dva automobily značky Mercedes a Toyota, ktoré
boli spôsobilé byť postihnuté výkonom záložného práva. Okrem uvedeného pán Vladimír Majer vyzval v
júni 2018 osobu oprávnenú zastupovať spoločnosť PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO, v. o. s.

JUDr. Kohúta, ktorý je zároveň konateľom navrhovateľa dražby (žalovaného 1/), aby vydal zadržiavané
hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti na adrese Sládkovičova 112, 974 05 Banská Bystrica,
tretím osobám, ich vlastníkom, keďže on sám nebol vlastníkom zadržaných hnuteľných veci. V závere
odvolania žalobca uviedol, že na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na
jeho doterajšie tvrdenia, na žalobu zo dňa 16. 04. 2019, ako aj na vykonané dokazovanie má za to,

že žalovaní 1/ a 2/ porušili povinnosti v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v
platnom znení, týkajúce sa nielen oznamovacej povinnosti. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v
odvolaní na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 10. 2011, sp. zn. 6Co/139/2011, na rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 11. 2011, sp. zn. 6Co/108/2011 a na rozsudok Krajského súdu vPrešove zo dňa 03. 07. 2014, sp. zn. 19Co/50/2014 a uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 07. 2020, sp. zn. 9C/29/2019 v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby predmetný rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania a trov právneho
zastúpenia v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok vydaný súdom prvej inštancie
považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie sa v rozsudku vysporiadal s tými tvrdeniami žalobcu,

ktoré boli podstatné pre merito veci, dal odpoveď na všetky právne otázky a svoje rozhodnutie riadne
odôvodnil. Žalobca nepostupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom, predovšetkým riadne
a včas nevyužil prostriedky procesného útoku a neuniesol dôkazné bremeno. Túto skutočnosť v
podanom odvolaní označuje žalobca za pochybenie súdu, resp. snaží sa preniesť dôkazné bremeno
na žalovaných. Podľa názoru žalovaného 1/, „žalobca došiel do takej absurdity“, že tvrdí, že žalovaní
sú povinní v konaní uniesť dôkazné bremeno. Podľa žalovaného 1/ je potrebné podotknúť, že žalobu

podal žalobca, ktorý je v rámci podanou žalobou vyvolaného konania povinný riadne preukázať v
žalobe uvedené tvrdenia. V tomto prípade preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby
(preukázať, že konkrétnym porušením Zákona o dobrovoľných dražbách pri realizovaní konkrétnej
dražby bol poškodený na svojich konkrétnych právach) a preukázať konkrétne porušenie Zákona
o dobrovoľných dražbách. Ako súd prvej inštancie správne v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozsudku uviedol, žalobca ani jednu z uvedených skutočností nepreukázal. Súd prvej inštancie podľa
žalovaného 1/ použil ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania, kedy v konaní posudzoval tie
argumenty žalobcu, ktoré boli uplatnené v trojmesačnej prekluzívnej lehote na podanie žaloby o
neplatnosť dražby. Uvedené vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov a je tak v súlade s princípom
právnej istoty. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu na to, že

relevantnú rozhodovaciu prax citoval vo vyjadrení k návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 07.05.2020,
pričom z nej jednoznačne vyplýva, že po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty už nemožno žalobu
ani meniť ani rozširovať ani ju dopĺňať. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu zakladal na tom, že
na ním napadnutej dražbe mali byť vydražené veci v jeho vlastníctve, nakoľko ich mal kúpiť od N.
Z.. Samotný Vladimír Majer vo výzve zo dňa 07. 06. 2018 uviedol, že hnuteľné veci, ktoré majú byť

postihnuté výkonom záložného práva nie sú a nikdy neboli jeho majetkom. Keďže na žalobcu prevádzal
nejaké hnuteľné veci, je zrejmé, že to museli byť veci odlišné od tých, ktoré boli predávané na dražbe,
keďže o veciach predávaných na dražbe vyhlásil, že mu nikdy nepatrili, teda ich nemohol ani predávať
žalobcovi. To, že na dražbe predávané hnuteľné veci nemali nikdy patriť N. Z., potvrdil žalobca aj v
replike zo dňa 03. 02. 2019, v bode 2. repliky. To podľa žalovaného 1/ znamená, že samotný žalobca sa

diskvalifikoval ako subjekt aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keď sám tvrdí, že hnuteľné
veci, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2017 sú inými hnuteľnými vecami ako
tie hnuteľné veci, ktoré boli dražené. Žalobca si svoje absurdné tvrdenia, ktoré negujú jeho aktívnu
vecnú legitimáciu zrejme neuvedomil, keďže opätovne aj v odvolaní tvrdí, že veci, ktoré boli postihnuté
výkonom záložného práva (predávané na dražbe), nikdy nepatrili N. Z.. To ale podľa žalovaného 1/

znamená, že potom na dražbe neboli predávané veci žalobcu, keďže on svoje vlastnícke právo k veciam
odvodzuje práve od kúpnej zmluvy uzavretej s pánom N. Majerom. Okrem toho kúpna zmluva, od ktorej
žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciach je celkom evidentne neplatná pre jej
neurčitosť. Občiansky zákonník označuje ako neplatný taký právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý.
Pri predaji hnuteľných vecí, ktoré nie sú generické, je potrebné každú vec identifikovať tak, aby nebola

zameniteľná s inou vecou rovnakého druhu. Pri strojoch je to najmä typové označenie veci, výrobcu,
výrobného čísla a rok výroby. Takéto označenie veci v kúpnej zmluve predloženej žalobcom chýba.
Predávané mali byť individuálne určiteľné veci, ktoré ale vôbec neboli v zmluve označené tak, aby neboli
zameniteľné s inými vecami rovnakého druhu. Kúpna zmluva zo dňa 31. 01. 2017 tak nie je určitá, a
preto ani platná. V nadväznosti na uvedené žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ani

jedna z hnuteľných vecí, tak ako sú špecifikované v kúpnej zmluve, nebola speňažovaná na dražbe.
Uvedenéjepodľažalovaného1/zrejmézidentifikáciehnuteľnýchvecíuvedenýchvkúpnejzmluve,ktorá
identifikácia sa nezhoduje s identifikáciou hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby
(rozdielne označenia hnuteľných vecí, rozdielne roky výroby a pod.). Podľa žalovaného 1/ nie je zrejmé
aké hnuteľné veci vlastne Vladimír Majer na základe predmetnej kúpnej zmluvy na žalobcu prevádzal,

ale rozhodne to neboli dražené veci, čo podľa žalovaného 1/ potvrdil aj samotný Vladimír Majer,
ktorý vyhlásil, že dražené veci nikdy nevlastnil, čiže ani ich nemohol previesť na žalobcu. Žalobca teda
podľa žalovaného 1/ absolútne nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko nijako
relevantne nepreukázal, že by bol vlastníkom dražených hnuteľných vecí. Uvedené správne konštatovalaj súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Bez ohľadu na uvedené, keby
aj XXXX prevádzal v januári 2017 hnuteľné veci nachádzajúce sa v hale na Sládkovičovej ulici č. 112
v Banskej Bystrici na tretiu osobu, takáto osoba by veci nadobudla so zákonným záložným právom

prenajímateľa v zmysle existujúceho zákonného záložného práva podľa § 672 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Čiže aj keby žalobca predmetné hnuteľné veci nadobudol, bol by povinný znášať výkon
záložného práva vo vzťahu k takto nadobudnutým hnuteľným veciam, keďže by na nich viazlo zákonné
záložné právo prenajímateľa na zabezpečenie pohľadávky na nájomnom, ktoré zákonné záložné právo
zaniká odstránením vecí z predmetu nájmu, pričom veci až do konania dražby z predmetu nájmu

odstránené neboli. To by podľa žalovaného 1/ znamenalo, že dražbou by nebolo nezákonne zasiahnuté
do práv žalobcu, nakoľko keby aj žalobca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 31. 01. 2017 hnuteľné
veci predávané na dražbe, stal by sa záložcom a bol by povinný znášať výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby. Podľa žalovaného 1/ je potrebné dodať, že žalobcom napadnutá dražba bola
spoločnou dražbou v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, na ktorej boli speňažované
viaceré hnuteľné veci. Žalobca v konaní neuviedol, ktoré z dražených vecí majú byť vlastne jeho. V

zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách pritom platí, že „v prípade spoločnej dražby bude
neplatnálentáčasťdražby,ktorejsatakýtorozsudoktýka“.Topodľažalovaného1/znamená,žežalobca
sa nemôže dovolávať neplatnosti celej spoločnej dražby len preto, že niektoré z vecí, ktoré na nej boli
dražené, mali byť jeho. Jeho povinnosťou ako žalobcu bolo presne vymedziť, v ktorej časti mala byť
dražba neplatná. Túto povinnosť si žalobca nesplnil. Okrem toho, že žalobca absolútne nepreukázal

svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nepreukázal ani žiadne porušenie Zákona o dobrovoľných
dražbách. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaní predložili súdu prvej inštancie len doručenku, ktoré
má byť podľa názoru žalobcu na preukázanie doručenia oznámenia o dražbe nedostačujúca, je podľa
žalovaného 1/ absolútne v rozpore s CSP, pretože v zmysle § 111 ods. 1 CSP je doručenka verejnou
listinou a údaje na nej uvedené sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak. Žalovaní v

konaní teda riadne preukázali doručenie oznámenia o dražbe N. Z., keď do spisu doložili doručenku
podpísanú N. Majerom, na ktorej Vladimír Majer potvrdil doručenie oznámenia o dražbe. Uvedené
skutočnosti žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyvrátil. Pokiaľ ide o
tvrdenia žalobcu, že žalovaní v konaní nepredložili súdu oznámenie o dražbe, žalovaný 1/ vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcu uviedol, že takúto povinnosť žalovaní ani nemali, keďže znenie oznámenia o

dražbe nebolo žalobcom v žalobe spochybňované, iba jeho doručovanie, ktoré však bolo zdokladované
doručenkou a nebolo preto v konaní potrebné a ani možné skúmať správnosť doručenky, keďže to
žalobca nenavrhoval. V uvedenej súvislosti žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že
žalobca v odvolaní len tvrdí, avšak nijako relevantne nepreukazuje, že žalovaný 1/ mal mať vedomosť
o tom, že Vladimír Majer nemá byť vlastníkom hnuteľných vecí umiestnených v opravárenskej dielni

na ulici Sládkovičova č. 112 v Banskej Bystrici. Žalobca však v konaní pred súdom prvej inštancie
relevantne nepreukázal, odkiaľ by mal mať žalovaný 1/ takúto vedomosť, nepreukázal, že malo byť
jeho vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam žalovanému 1/ relevantne preukázané alebo aspoň
preukazované.Žalobcadokonaniadoložilvkonanípredsúdomprvejinštancievýzvuzodňa26.06.2018,
ktorú však adresoval spoločnosti PROPERTY DEVELOPMENTSLOVENSKO, v. o. s., čo je spoločnosť

odlišná od žalovaného 1/. Pokiaľ ide o výzvu zo dňa 07.06.2018, ktorú mal Vladimír Majer adresovať
žalovanému 1/, tak v predmetnej výzve Vladimír Majer iba tvrdí, že mal odstúpiť od nejakej zmluvy o
záložnom práve k nehnuteľnosti, ale len deklaroval, že všetky hnuteľné veci umiestnené v stavbe na
ulici Sládkovičova č. 112, Banská Bystrica patria tretím osobám. Okrem toho Vladimír Z. vo výzve zo
dňa 07.06.2018 nijako nepreukazoval vlastníctvo tretích osôb k predmetným hnuteľným veciam, takéto

vlastníctvo len účelovo tvrdil, zrejme v snahe ochrániť svoj majetok. V uvedenej súvislosti žalovaný 1/
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil, že dražobník nemá žiadnu zákonnú povinnosť akokoľvek
prihliadať na nepodložené tvrdenia vlastníka dražených vecí o tom, že vlastníkom dražených vecí má
byť v skutočnosti niekto iný. Takýto dôkaz je preto vo vzťahu k posúdeniu platnosti dražby nepodstatný
(nevyplýva z neho porušenie zákonných ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách). Účelovosť

a relevantnosť tvrdenia N. Z. správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozhodnutí. Pokiaľ ide o „zmätočné vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v odvolaní, na strane 3. odvolania
dole“, žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca samému sebe odporuje, keď
tvrdí, že nejakým tretím osobám, odlišným od strán sporu malo byť zrejmé, že Vladimír Z. nevlastnil
stroje, pretože stroje neboli uvedené ako majetok v reštrukturalizácii. Žalobca sa podľa žalovaného 1/

tak zamotal do svojich nezmyselných teórií, že odporuje sám sebe. Pokiaľ ide o rozhodnutia citované
žalobcom v odvolaní, žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je mu známe, čo chcel
žalobca citovaním prvého rozhodnutia povedať, nakoľko súd prvej inštancie v tomto konaní postupoval
v súlade s uvedeným citovaným rozhodnutím, keď postupoval v súlade so zákonom, bez akéhokoľvekprílišného formalizmu. Vo vzťahu k druhému žalobcom v odvolaní citovanému rozhodnutiu žalovaný 1/
vovyjadreníkodvolaniužalobcuuviedol,žesúdprvejinštancievkonanípostupovalvsúladesozásadou
kontradiktórnosti konania, pričom v zmysle novej právnej úpravy sa dôraz na kontradiktórnosť konania

ešte zvýšil, keď môže súd vykonať dôkaz, ktorý strana nenavrhla, iba v špecifických sporoch. V tomto
konaní súd takúto možnosť nemal, čiže citované rozhodnutie je pre daný spor obsolentné. V nadväznosti
na uvedené žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že okrem toho nie je žalovanému 1/
zrejmé, aký dôkaz, ktorý strana sporu nenavrhla, mal vlastne súd prvej inštancie vykonať. Vo vzťahu
k tretiemu citovanému rozhodnutiu žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v

žalobe neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by mali viesť k vysloveniu neplatnosti dražby, ktorými by
sa súd prvej inštancie nezaoberal. Citovanie tohto rozhodnutia žalobcom je preto podľa žalovaného 1/
nezmyselné. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný 1/ uviedol, že vzhľadom na vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcu uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania
žalovaného 1/.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného
odvolania, ako aj doteraz uvedených skutočností a podaných písomných vyjadrení. Nestotožňuje
sa s tvrdeniami žalovaného 1/, uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu a tieto v plnom
rozsahu rozporuje. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ ďalej uviedol, že žalovaný 1/

sa podstatným spôsobom nevyjadril k porušeniu povinnosti podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách v platnom znení zo strany žalovaného 2/, čo je meritom a základným
argumentačným prvkom odvolania žalobcu pre vyhlásenie dražby za neplatnú. Namiesto toho žalovaný
1/ argumentuje skutočnosťami podľa názoru žalobcu nepodstatnými a skresľujúcimi vo vzťahu k určeniu
neplatnosti dražby, nakoľko žalobca disponoval a disponuje okrem listinnej dokumentácie aj technickými

parametramistrojov.Žalovaný1/malvedomosťotom,žehnuteľnévecinachádzajúcesavnehnuteľnosti
naadreseSládkovičova112vBanskejBystricipatriarôznymvlastníkomaanivočijednémuznichnebola
splnenápovinnosťoznámeniaokonanídražby.Vkonanípredsúdomprvejinštanciebolopreukázané,že
tátopovinnosťnebolasplnenáanivočipánovi N.Z.oví,atopredloženímoznámeniaovýkonezáložného
práva. Ak žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, že si splnili všetky povinnosti podľa Zákona o dobrovoľných dražbách,

tak podľa žalobcu v rámci procesnej obrany boli povinní uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Dňa 05. 10. 2018 žalobca zasielal právnemu zástupcovi žalovaného 1/ žiadosť o vydanie
hnuteľných vecí, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalovaného 1/ dňa 12. 10. 2018. Dňa 01.
06. 2018 bolo pánovi N. Z. doručené oznámenie žalovaného 1/ o výkone záložného práva, ktoré mu
bola doručené v decembri 2018 aj zo strany žalovaného 2/, čo bolo podľa žalobcu preukázané na

pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 01. 07. 2020. Vladimír Z. listom zo dňa 07. 06. 2018
oznámil žalovanému 1/ , že hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti na adrese Sládkovičova
112, v Banskej Bystrici, nie sú jeho majetkom. V nadväznosti na uvedené žalobca vo vyjadrení k
vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že ak je žalovaný 2/ dražobná spoločnosť s niekoľkoročnou praxou
a ak koná s odbornou starostlivosťou, tak malo by byť jej obchodnou praxou zaslanie oznámenie o

konaní dražby všetkým, o ktorých sa domnievala, že sú vlastníkmi dražených vecí a všetkým, o ktorých
mala takúto vedomosť, čo možno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. §
17 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým by sa predišlo konaniu o vyhlásenie dražby za neplatnú.
V nadväznosti na uvedené žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že on od roku
2018 konal inými dostupnými právnymi prostriedkami, keď sa snažil vykonať súpis hnuteľných vecí

za prítomnosti notára, avšak bez úspechu. Doručenka, ktorou v konaní pred súdom prvej inštancie
preukazoval žalovaný 2/ doručenie oznámenia o dražbe N. Z., nie je v časti predmetu doručovania
neprepisovateľná, pričom údaje je možné na ňu dopísať kedykoľvek, preto je podľa žalobcu potrebné
hodnoverným spôsobom preukázať obsah doručovaných písomností, a to aj s prihliadnutím na to, že
žalobca preukázal opak tvrdenia žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ si túto dôkaznú povinnosť nesplnili

ani na pojednávaní konanom pred Okresným súdom Banská Bystrica. V závere vyjadrenia k vyjadreniu
žalovaného 1/ žalobca uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na jeho
doterajšie tvrdenia, na podanú žalobu, ako aj na vykonané dokazovanie a podané odvolanie, žalovaní
podľa jeho názoru porušili povinnosti v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
v platnom znení, týkajúce sa nielen oznamovacej povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním

napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušilvcelomrozsahuavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšie
konanie, alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, t. j.
v rozsahu 100 %.5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanom
vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení v podstate len opätovne

reprodukuje skutočnosti, ku ktorým sa už žalovaný 1/ vyjadril. Súdu prvej inštancie žalobca predložil
iba „neplatnú kúpnu zmluvu“, ktorej predmetom mali byť nejaké nejasne označené hnuteľné veci,
ktorých označenie sa dokonca ani nezhodovalo s draženými vecami“. Takto neurčito určené hnuteľné
veci mal žalobca podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2017 nadobudnúť od N. Z., o ktorom zároveň
sám žalobca ale tvrdí, že Vladimír Z. nebol nikdy vlastníkom dražených hnuteľných vecí. To v súlade

so zásadami právnej logiky ale potom podľa žalovaného 1/ znamená, že veci, ktoré boli dražené na
žalobcom napadnutej dražbe, nemohli byť vecami žalobcu, keďže nikdy nemali byť vo vlastníctve N. Z.,
od ktorého si žalobca odvodzuje vlastnícke právo k dotknutým hnuteľným veciam podľa predloženej
kúpnej zmluvy. Žalobca teda podľa žalovaného 1/ absolútne nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu
v tomto konaní. Dokonca sa žalobca podľa žalovaného 1/ zamotal do svojich vyfabulovaných teórií tak,
že sa sám diskvalifikoval z aktívnej vecnej legitimácie, pretože ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu,

že Vladimír Z. nikdy nevlastnil dražené hnuteľné veci, tak veci, ktoré nadobudol žalobca od N. Z. na
základe predloženej kúpnej zmluvy, museli byť zákonite iné veci, ako tie, ktoré boli dražené. Žalobca
si podľa žalovaného 1/ dotvára zákon, kedy si vymyslel povinnosť dražobníka, že tento má podľa jeho
názoru zasielať oznámenie o dražbe všetkým, o ktorých sa domnieva, že sú vlastníkmi dražených vecí
a všetkým, o ktorých má takúto vedomosť. Pritom samotný žalobca nijako nepreukázal, že by mal mať

dražobník akúkoľvek pochybnosť o označení vlastníka dražených vecí alebo vedomosť o prípadnom
inom vlastníkovi vecí, ako bol ten, ktorého označil navrhovateľ dražby. Žalobca je osobou blízkou N. Z.. V
uvedenejsúvislostižalovaný1/vovyjadreníkvyjadreniužalobcuuviedol,žepodaniežalobyajvzhľadom
na všetky okolnosti prípadu vníma výlučne ako snahu N. Z. zabrániť uspokojeniu legitímnej pohľadávky
žalovaného 1/ na nájomnom prostredníctvom výkonu záložného práva. Túto účelovú snahu vyhodnotil

rovnako aj prvoinštančný súd. Žalobca absolútne podľa žalovaného 1/ nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, nepreukázal ani žiadne porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách žalovanými 1/
a 2/, ani nebol schopný vyprodukovať prostriedky procesného útoku v súlade s koncentračnou zásadou.
V závere vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu žalovaný 1/ uviedol, že k tvrdeniam žalobcu sa podrobnejšie
vyjadril vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu, pričom na toto vyjadrenie poukazuje a opakovane

navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného 1/.

6. K vyjadreniu žalovaného 1/ k vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalobca tak, že sa v plnom rozsahu
pridržiava podaného odvolania, ako aj doteraz uvedených skutočností a podaných písomných vyjadrení.

Nestotožňuje sa s tvrdeniami žalovaného 1/, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 02.10.2020 a vo vyjadrení
zo dňa 28.01.2021. Zdôraznil, že v rámci procesnej obrany sú žalovaní povinní preukázať nimi tvrdené
skutočnosti. Žalovaný 1/ sa riadne nevyjadril k porušeniu povinnosti podľa § 17 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení zo strany žalovaného 2/, čo je meritom a základným
argumentačným prvkom odvolania žalobcu pre vyhlásenie dražby za neplatnú. Namiesto toho žalovaný

1/ argumentuje skutočnosťami podľa názoru žalobcu nepodstatnými a skresľujúcimi pre vyhlásenie
neplatnosti konanej dražby. Nakoľko žalobca disponoval a disponuje okrem listinnej dokumentácie aj
technickými parametrami strojov. Žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že hnuteľné veci nachádzajúce
sa v nehnuteľnosti na adrese Sládkovičova 112, 974 05 Banská Bystrica, patria rôznym vlastníkom a
ani voči jednému z nich nebola splnená povinnosť oznámenia o konaní dražby. V konaní bolo podľa

žalobcu preukázané, že táto povinnosť nebola splnená ani voči pánovi N. Z., a to priamo na pojednávaní
konanom na súde prvej inštancie predložením oznámenia o výkone záložného práva. Ak je žalovaný 2/
dražobná spoločnosť, malo by byť jej obchodnou praxou zaslať oznámenie o konaní dražby všetkým,
o ktorých sa domnieva, že sú vlastníkmi dražených vecí a všetkým, o ktorých má takúto vedomosť. V
uvedenej súvislosti žalobca zdôraznil, že takéto konanie považuje za konanie s odbornou starostlivosťou

v zmysle § 17 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým by sa predišlo konaniu o vyhlásenie dražby za
neplatnú. V závere vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného 1/ žalobca opätovne navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zmenil a priznal žalobcovi
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, t.

j. v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) aodvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, uplatnených v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP (podľa znenia ktorého „odvolanie možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“) a v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP
(podľa znenia ktorého „odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci“).

9. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z. z., predmetom dražby môže byť vec, právo, iná
majetkováhodnota,ktorájeprevoditeľná,súborvecí,právaleboinýchmajetkovýchhodnôt,podnikalebo
časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
Podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na
základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej

správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis.

10. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z. z., navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby,
osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,

že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne
vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa
tohto zákona (§ 16 ods. 3).

11. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z., v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až

4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi
predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

12. Podľa § 21 ods. 2 a 4 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola

dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto

lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

13. Podľa § 672 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ

nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

14. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. h) a písm. f) CSP odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia odvolaním

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie jasne a zreteľne vyplýva (odsek 29. odôvodnenia), že
dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že „žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojho tvrdenia, že predmetom dražby boli veci, ktoré mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa
30. 01. 2017“ (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 31. 01. 2017“). Zároveň okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,

že z hľadiska zachovania lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby vyplývajúcej z ust. § 21
ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách mohol čo do hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom dražby
vychádzať len zo žaloby zo dňa 18. 04. 2019; s ďalšími hnuteľnými vecami (t. j. s hnuteľnými vecami,
ktoré neboli uvedené v žalobe zo dňa 18. 04. 2019), uvedenými v podaní zo dňa 03. 02. 2020 (v návrhu
na zmenu žaloby) sa v zmysle ustálenej judikatúry nemohol zaoberať, pretože podanie zo dňa 03. 02.

2020, v ktorom žalobca oproti žalobe zo dňa 18. 04. 2019 rozšíril predmet sporu o ďalšie hnuteľné veci,
bolo podané po uplynutí 3 - mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby odo
dňa príklepu (§ 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách). V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku správne uviedol, že žaloba podaná dňa 18. 04. 2019,bola podaná v rámci 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 31. 04. 2019, čo znamená, že
návrh na zmenu žaloby zo dňa 03. 02. 2020 je podaním podaným žalobcom po uplynutí 3 - mesačnej
prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

15. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu súd
prvejinštancierozhodolvjejneprospech.Dôkaznébremenoohľadomurčitýchtvrdenýchskutočnostíleží
na tej strane sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že v žalobe uvedené

hnuteľné veci, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 31. 01. 2017 s N. Z.om -
IZOGLAS, boli predmetom dražby konanej dňa 30. 01. 2019, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca
podanou žalobou domáhal, bolo jeho procesnou povinnosťou v žalobe podanej v rámci 3-mesačnej
prekluzívnej lehoty, vyplývajúcej z ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách označiť a následne
predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ tak žalobca neurobil,
súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie

tvrdenia, že predmetom dražby konanej dňa 30. 01. 2019 boli hnuteľné veci, ktoré nadobudol na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2017, a teda žalobca de facto a de iure nepreukázal, že ako
tvrdený vlastník predmetných hnuteľných vecí, je osobou oprávnenou (aktívne legitimovanou) na
podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby hnuteľných vecí konanej dňa 30. 01.2019.

16. Žalobca v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
h) a písm. f) CSP vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie, na ktorých súd prvej
inštanciezaložilzamietnutiežaloby, neuviedolžiadnuprávnerelevantnúodvolaciuargumentáciu,ktorou
by uvedené konkrétne dôvody zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie spochybnil alebo vyvrátil. Jadro
odvolania žalobcu tvorí totiž argumentácia žalobcu, že žalovaný 2/ si nesplnil oznamovaciu povinnosť

v zmysle ust. § 17 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, čo žalobca opakovane zdôraznil
aj vo svojich vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcu, kde žalobca uviedol, že
„žalovaný 1/ sa podstatným spôsobom nevyjadril k porušeniu povinnosti podľa § 17 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení zo strany žalovaného 2/, čo je meritom a základným
argumentačným prvkom odvolania žalobcu pre vyhlásenie dražby za neplatnú“. V nadväznosti na

uvedené odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k vyššie uvedenému konkrétnemu dôvodu zamietnutia
žaloby žalobca v odvolaní neuviedol v čom sú skutkové závery súdu prvej inštancie týkajúce sa
identifikácie hnuteľných vecí uvedených v žalobe zo dňa 18. 04. 2019 a identifikácie hnuteľných vecí,
ktoré boli predmetom dražby konanej dňa 30. 01. 2019 nesprávne (odvolací dôvod uplatnený žalobcom
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP), rovnako ako žalobca v odvolaní neuviedol v čom konkrétne súd

prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod uplatnený žalobcom v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. h) CSP), keď ustálil, že návrh na zmenu žaloby za dňa 03. 02. 2020, v ktorom žalobca oproti
žalobe zo dňa 18. 04. 2019 rozšíril predmet sporu o ďalšie hnuteľné veci, bol podaný žalobcom po
uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách,
pričom ani dve hnuteľné veci uvedené v žalobe zo dňa 18. 04. 2019, ktoré by druhovo (pri veľmi širokom

výklade, ktorý je však z hľadiska požiadavky presnej identifikácie dražených vecí neakceptovateľný)
mohlibyť predmetomdražbykonanejdňa 30.01.2019sapokiaľideoichpresnúidentifikáciunezhodujú
tak ako sú uvedené v Čl. I (v predmete) kúpnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2017, (na ktorú v súvislosti so
špecifikáciou - identifikáciou vecí odkazuje žalobca v žalobe zo dňa 18. 04. 2019) s tými hnuteľnými
vecami (z hľadiska ich presnej identifikácie, ktorej súčasťou je okrem iného aj rok ich výroby), ktoré boli

predmetom dražby konanej dňa 30. 01. 2019.

17.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
samostatným uznesením; žalovaným 2/ a 3/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože im preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).