Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, July 24, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010127
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3820010127.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Lucie Horvátovej a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. júla 2022 prejednal
odvolanie obžalovaného J. X., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom U. nad U., K. nová XXXX/XX,
na verejnom zasadnutí prítomného, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn.
1T/27/2020 zo dňa 16.03.2022 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. X. uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., pretože dňa 30.
júla 2018 v Obci N. v okrese R. po osobnom kontakte s poškodeným H. R., nar. dňa XX.XX.XXXX, pod
zámienkou pôžičky od neho vylákal finančnú hotovosť vo výške 27.000,- Eur takým spôsobom, že tam

toho istého dňa s vedomím, že sumu 27.000,- Eur nebude môcť vrátiť, nakoľko bol nezamestnaný a
zadĺžený, podpísali zmluvu o pôžičke vo výške 27.000,- Eur, po podpise ktorej mu poškodený túto sumu
vyplatil s tým, že túto sumu mu mal vrátiť najneskôr do 31. augusta 2018, avšak aj napriek pravidelným
telefonickým urgenciám zo strany poškodeného, po ktorých mal vždy nejakú výhovorku odôvodňujúcu
nevrátenie týchto finančných prostriedkov mu túto sumu nevrátil, pričom vrátil len sumu 2.172,- Eur, čím
spôsobil poškodenému H. R. škodu vo výške 27.000,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená
povinnosť nahradiť poškodenému H. R. škodu vo výške 23.920,- Eur.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom
pojednávaní obžalovaný napadol odvolaním do všetkých jeho výrokov.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že skutok nie je trestným činom, teda nekonal podvodne a úmyselne sa
obohatiť na škodu poškodeného. Konkrétne preukázal, že boli riadne uzatvorené zmluvy na koncertné

turné „A. a jeho hostia“, pričom išlo o 4 koncerty. Vtedy navštívil poškodeného, ktorému uviedol, že
podnikal a teraz pripravuje toto koncertné turné v spolupráci s firmou svojej manželky. Jeho návšteva
bolo z dôvodu, že prvý koncert sa konal v susednej dedine a že má stretnutia s cieľom získať finančné
prostriedky na honoráre a zabezpečenie koncertov a že záujem je veľký, bude veľa ľudí a že z výťažku a
zarobených peňazí sa poskytnutý vklad poškodenému vráti aj s úrokom. Na toto mu poškodený povedal,
že či by on do toho nemohol ísť, že má nejaké voľné peniaze, na čo mu povedal, že môže, ale že

potrebuje tieto peniaze čo najskôr, lebo treba dopredu vyplatiť honoráre, ak by do toho teda išiel, tak to
treba riešiť najneskôr do 2 dní. Na to mu povedal, že môžu aj dnes. Navrhol mu, keďže nosí so sebounotebook, že môžu spísať zmluvu, aby mal istotu, že sa mu vložené finančné prostriedky vrátia a aby to
bolo celé právne v poriadku. Dohodli sa na sume 15.000,- Eur a na zmluvu dajú 27.000,- Eur, čo vlastne
aj realizovali, zmluvu podpísali a išiel potom overiť podpis na obecný úrad. Potom spolu išli do banky,

kde mu poškodený v hotovosti vyplatil 5.000,- Eur a na účet zaslal 10.000,- Eur. Dohoda medzi nimi
bola, že peniaze budú poskytnuté na mesiac, nakoľko im mali prísť prostriedky z ďalších dohodnutých
zmlúv. Z dôvodu, že sa platby omeškali, sa dohodli, že bude poškodenému platiť po častiach a po
vyúčtovaní koncertov. Nakoľko koncerty prebehli ako mali, bol v dobrej viere, že sa rýchlo všetko dá do
poriadku. Po koncertoch sa ale veci skomplikovali a dohodnuté kontrakty sa nenaplnili. S poškodeným

komunikoval a snažil sa dlh splatiť ako sa dalo, aspoň v splátkach po 50,- Eur, ktoré platí doteraz. Celá
situácia ho doviedla k tomu, že vyhlásil osobný bankrot a v rámci bankrotu bol vydražený ich rodinný
dom. Súdu prvého stupňa zaslal všetky doklady a listiny, ktoré preukazujú, že zámer, na ktorý poškodený
zainvestoval a požičal mu finančné prostriedky, bol reálny a nebol vymyslený a ani podvodný. Navrhol
preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil, nakoľko sa nejedná o trestný čin,
alternatívne aby vec vrátil súdu prvého stupňa na preskúmanie a došetrenie uvedených listín.

Na verejnom zasadnutí konanom o tomto odvolaní, na ktorom sa osobne zúčastnili okrem prokurátora
i obžalovaný, náhradný obhajca obžalovaného a poškodený, bolo na návrh obžalovaného doplnené
dokazovanie o oboznámenie písomného vyhlásenia poškodeného H. R. zo dňa 22.07.2022 (ďalej len
„vyhlásenie“) v tomto znení (doslovné citácie):

„Ja, dolu podpísaný poškodený H. R., nar. XX.XX.XXXX týmto výslovne vyhlasujem, že sťahujem, teda
beriem svoj súhlas s trestným stíhaním obžalovaného J. X. nar. XX.X.XXXX späť v celom rozsahu a
nežiadam, aby sa v trestnom konaní ďalej konalo a žiadam, aby bolo trestné stíhanie a teda aj trestné
konanie vedené na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 1T/27/2020 v spojení s Krajským súdom Trenčín,

sp. zn. 23To/49/2022 zastavené.

Týmto v zmysle § 212 ods. 2 Tr. por. výslovne vyhlasujem, že sťahujem, teda beriem svoj súhlas s
trestným stíhaním späť v celom rozsahu a nežiadam, resp. netrvám, aby sa v trestnom konaní voči
obžalovanému J. X. ďalej pokračovalo a žiadam, aby bolo trestné stíhanie zastavené.“

Na vyhlásení bolo uvedené, že bolo spísané v Ráztočne a bolo opatrené vlastnoručným podpisom
poškodeného H. R., ktorý to sám pred odvolacím súdom aj potvrdil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní následne prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry

navrhla, aby odvolací súd v rámci vyhlásenia poškodeného vo veci rozhodol v zmysle príslušných
ustanovení Tr. por..

Poškodený na verejnom zasadnutí v rámci konečného návrhu najprv zotrval na svojom vyhlásení.
Následne však dodal, že vyhlásenie pripravil obžalovaný, ktorý mu sľúbil, že ak mu ho podpíše, donesie

mu nejaké finančné prostriedky, ktoré mu mal doniesť aj na verejné zasadnutie, ale žiadne finančné
prostriedky mu nedoniesol. Ďalej uviedol, že si nie je vedomý toho, že sa už následne nebude môcť v
trestnom konaní domáhať zaplatenia náhrady škody, ktorú mu priznal súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku. Poškodený ďalej zdôraznil, že vyhlásenie podpísal pod sľubom obžalovaného, že mu uhradí
určitú sumu, a preto opätovne trvá na trestnom stíhaní obžalovaného. Napokon uviedol, že odvolací súd

má považovať jeho vyhlásenie za bezpredmetné.

Náhradný obhajca obžalovaného v rámci konečného návrhu uviedol, že sa vzhľadom k vyjadreniu
poškodeného v plnom rozsahu pridržiava konečného návrhu, ktorý uviedol (zvolený) obhajca
obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že nie je pravdou, čo pred odvolacím súdom tvrdil poškodený,
pričom trvá na tom, aby bolo zohľadnené predložené vyhlásenie. Dodal, že poškodený od neho prevzal
pri podpise vyhlásenia sumu 500,- Eur, čo mu aj potvrdil (k tomu predložil kópiu ďalšieho vyhotovenia
vyhlásenia s ručne dopísaným textom: „úhrada 500 € 22.07.2022“ a s podpisom poškodeného).

Vzhľadom k vyššie uvedenému bolo na verejnom zasadnutí opätovne udelené slovo na konečné návrhy.Prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že mení svoj konečný návrh tak, že navrhla
odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. z dôvodu, že
poškodený sa pred odvolacím súdom vyjadril k okolnostiam podpísania vyhlásenia, z čoho je zrejmé,

že súhlas s trestným stíhaním obžalovaného z jeho stany nebol vzatý späť.

Poškodený následne krátkou cestou predložil ďalšie vyhotovenie vyhlásenia (v poradí tretie), na ktorom
sa nachádzal ručne dopísaný text: „Zaväzujem sa že do výšky 15000 € doriešim do 30.3.2023“ s
podpisom obžalovaného.

Náhradný obhajca obžalovaného následne doplnil svoj konečný návrh v tom smere, že vzťah medzi
obžalovaným a poškodeným v rámci poskytnutej pôžičky považuje za vzťah občianskoprávny.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že ak bude uznaný za vinného, poškodí to jeho rodinu, má tri
maloleté deti, aktuálne mu má zamestnávateľ zvýšiť plat. V prípade, ak bude vo výkone trestu odňatia

slobody, bude ohrozené splatenie dlhu voči poškodenému. Vie sa teraz aj pred odvolacím súdom
zaviazať, že dlžnú sumu poškodenému vráti do marca 2023.

*** K späťvzatiu súhlasu poškodeného a pripusteniu jeho znovuudelenia ***

Ešte predtým, než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu zákonnosti a odôvodnenosti všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, bolo potrebné sa
vysporiadať s procesnou situáciou, ktorá nastala na verejnom zasadnutí po tom, čo mu bolo predložené
vyhlásenie.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že predmetné trestné konanie sa vedie pre trestný čin (podvodu
podľa § 221 Tr. zák.), ktorý „spadá“ do kategórie trestných činov taxatívne uvedených v ustanovení §
211 ods. 1 Tr. por., pri ktorých sa okrem iného vyžaduje súhlas poškodeného na začatie či pokračovanie
v trestnom stíhaní takej osoby, ktorá je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený
ako svedok právo odoprieť výpoveď. Ide o výnimku zo zásady oficiality a legality (§ 2 ods. 5 a 6 Tr.

por.), riešiacu konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní páchateľa a záujmu poškodeného, ktorý má k
nemu blízky vzťah.

Je tiež pravdou, že poškodený sa v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní opakovane
vyjadril,žeudeľujesúhlasnatrestnéstíhanieobžalovaného.Ktomuodvolacísúdpredovšetkýmdodáva,

že vo vzťahu k poškodenému je obžalovaný synom jeho bratranca a poškodený bol aj hosťom na
svadbe obžalovaného, z čoho je možné usudzovať oprávnenie poškodeného vo vzťahu k obžalovanému
odoprieť vypovedať v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por.

Na základe predloženého vyhlásenia odvolací súd ustálil, že poškodený na verejnom zasadnutí vzal

výslovne späť skôr udelený súhlas na trestné stíhanie obžalovaného. Avšak na základe následných
vyjadrení obžalovaného a poškodeného na verejnom zasadnutí dospel odvolací súd k ďalšiemu záveru,
že takéto späťvzatie súhlasu poškodeného bolo vykonané v tiesni pod vplyvom nátlaku zo strany
obžalovaného, resp. jeho prísľubu, že časť (ale nie všetky) z požičaných a doteraz nevrátených
finančných prostriedkov mu vráti v určenej dobe, okrem iného aj na verejnom zasadnutí odvolacieho

súdu, čo sa však nestalo. Poškodený výslovne pred odvolacím súdom uviedol, že vyhlásenie podpísal
pod sľubom obžalovaného, že mu uhradí určitú sumu. Z hľadiska svojho záveru, že na strane
poškodeného išlo o tieseň pod vplyvom nátlaku vyvolanú obžalovaným, odvolací súd prihliadol
predovšetkým na vyšší (dôchodkový) vek poškodeného spojený s tým, že takéto osoby sú dôverčivejšie,
keď naviac sám poškodený vypovedal, že obžalovaný „vie dobre rozprávať“. Z týchto dôvodov odvolací

súd pripustil znovuudelenie súhlasu poškodeného s trestným stíhaním obžalovaného.

*** K odvolaniu obžalovaného ***

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal

zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

*** K výroku o vine ***

Pokiaľ ide o výrok o vine v napadnutom rozsudku, odvolací súd preskúmaním veci zistil, že je správny a
zákonný. Súd prvého stupňa v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy,

ktoré mal k dispozícií, pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú, pričom
aj písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá všetkým zákonným požiadavkám (§ 168
ods. 1 Tr. por.). Súd prvého stupňa v jeho odôvodnení jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov a ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Ani odvolací súd nemá
žiadne pochybnosti o vine obžalovaného.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa preskúmaním veci dospel k záveru, že obžalovaný si
od poškodeného požičal finančné prostriedky vo výške 27.000,- Eur (ďalej len „pôžička“), pričom z
výpovede poškodeného a jeho manželky vyplynulo, že obžalovaný k nim prišiel neohlásene, na drahom
osobnommotorovomvozidle,vystupovalsebavedomeapresvedčivo,uvádzal,žesamudarívpodnikaní

a poškodenému zatajil svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Obžalovaný mal dokonca pri návšteve
poškodeného už aj predpripravenú písomnú zmluvu o pôžičke, do ktorej boli len rukou dopísané čísla
občianskych preukazov a rodné číslo obžalovaného. Obžalovaný týmto spôsobom aj podľa názoru
odvolacieho súdu vzbudil u poškodeného dojem, že pôžička mu bude riadne vrátená tak, ako bolo
písomne dohodnuté.

Ďalej odvolací súd dospel v zhode so súdom prvého stupňa k záveru, že vzhľadom na dohodnutý
termín vrátenia pôžičky musel v čase jej poskytnutia obžalovaný vedieť, že ich reálne nebude môcť
poškodenému v dohodnutej lehote vrátiť. Obrana obžalovaného bola vyvrátená tým, že kultúrne
podujatia, ktoré mali byť dôvodom pôžičky (čo výslovne uvedené v zmluve o pôžičke ale nebolo, pričom

dlžníkom bol podľa tejto zmluvy obžalovaný ako fyzická osoba, nie právnická osoba KOELI, s.r.o.,
za ktorú sa na základe predložených listinných dôkazov obžalovaný tak povediac „skrýval“), sa mali
uskutočniť až po termíne splatnosti pôžičky (v období september až október 2019) a sám obžalovaný
sa bránil tým, že pôžičku chcel poškodenému vrátiť práve z výťažku z týchto kultúrnych podujatí. Naviac
obžalovanýmpredloženépredfaktúry,ktorémalisúvisieťstýmitokultúrnymipodujatiami,bolivyhotovené

a ich splatnosť bola určená rovnako až po termíne splatnosti pôžičky.

Podvodné konanie obžalovaného (úmysel uviesť poškodeného do omylu) napokon nepriamo vyplýva aj
zjehonáslednéhokonania,keďpoškodenéhoposplatnostipôžičkysámnekontaktoval(napr.nepožiadal
o predĺženie jej splatnosti) a pred poškodeným sa v podstate zatajoval a všemožne sa vyhováral, pričom

mu začal posielať „smiešne“ sumy finančných prostriedkov ako splátky pôžičky, ale aj to až po podaní
trestného oznámenia.

Stíhaný zločin podvodu bol dokonaný obohatením obžalovaného, a preto je odvolacia námietka
obžalovaného, že dlžnú sumu poškodenému vráti do marca 2023, irelevantná.

Aj odvolací súd preto konštatuje, že vykonané dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo spáchania
stíhaného skutku spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a neboli medzi nimi zistené žiadne podstatné rozpory.
Takéto dôkazy spolu vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých bolo možné bez akýchkoľvek
rozumných pochybností vysloviť logický záver o vine obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v

napadnutom rozsudku.

Obžalovaný naplnil po právnej stránke všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., pretože
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku väčšiu škodu. Tento čin spáchal na osobe vyššieho veku (chránenej osobe), keď preukázateľne
vedel o veku poškodeného (ten mal v čase spáchania skutku vek 63 rokov), okrem iného z písomnej
zmluvy o pôžičke, ktorá okolnosť podľa názoru odvolacieho súdu aj „podporila“ jeho rozhodnutie spáchať
trestný čin, nakoľko ju subjektívne spojil s tým, že od poškodeného tak „jednoduchšie“ vyláka finančnéprostriedky. V tomto smere odvolací súd len opakuje svoje vyššie uvedené úvahy, že osoby vyššieho
veku sú spravidla dôverčivejšie a poškodený naviac uviedol, že obžalovaný „vie dobre rozprávať“. Tohto
trestného činu sa obžalovaný dopustil v priamom úmysle.

*** K výroku o treste ***

Pokiaľ ide o výrok o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody, odvolací súd zistil, že tento trest
bol súdom prvého stupňa uložený v súlade so zákonnými ustanoveniami uvedenými vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku a jeho výmera z pohľadu hodnotenia osoby obžalovaného, predchádzajúceho
spôsobu jeho života a postoja k spáchanej trestnej činnosti nie je neprimerane prísna.

Odvolací súd len na okraj dodáva, že z pohľadu tej skutočnosti, že stíhanej trestnej činnosti sa
obžalovaný dopustil len veľmi krátko po tom, čo mu bol v inej jeho trestnej veci za ten istý zločin
právoplatne uložený prísny podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom

(OkresnýsúdBánovcenadBebravousp.zn.1T/27/2016),bybolomožnédospieťajkzáveru,žeuložený
trest je aj vzhľadom na postoj obžalovaného skôr mierny, avšak pre absenciu odvolania prokurátora
podaného v neprospech obžalovaného sa odvolací súd touto svojou úvahou už ďalej nezaoberal.

Napokon bol obžalovanému tento trest uložený na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby

s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. (zvýšenie dolnej hranice o 1/2, pri základnej trestnej sadzbe 3 až 10
rokov odňatia slobody v zmysle § 221 ods. 3 Tr. zák.). Ani odvolací súd nezistil u obžalovaného žiadnu
poľahčujúcu okolnosť. V rámci tejto upravenej trestnej sadzby už neprichádzalo u obžalovaného do
úvahy ukladanie iného trestu ako trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom (§ 34 ods. 6 Tr. zák.).

Správne bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

*** K výroku o náhrade škody ***

Napokon aj výrok o povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu vyhodnotil odvolací súd ako
správny a zákonný, vychádzajúci z vyjadrenia poškodeného pred súdom prvého stupňa, že obžalovaný
mu ešte dlhuje sumu vo výške 23.920,- Eur. Napriek tomu, že obžalovaný preukázateľne dňa 22.07.2022

uhradil poškodenému z tohto dlhu ďalšiu sumu vo výške 500,- Eur, odvolací súd nepovažoval za
potrebné túto skutočnosť „zohľadniť“ zmenou výroku o náhrade škody.
***

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako

nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.