Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 26, 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010363
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Vozár

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:3520010363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom Mgr. Martinom Vozárom na hlavnom pojednávaní

dňa 26.11.2021 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Z. J., E.. XX.XX.XXXX K. A., trvale bytom Z., Č. A. Č.. XX

j e v i n n ý, ž e

dňa 15.12.2019 v čase o 02:30 hod. viedol osobné vozidlo zn. Hyundai Tucson, ev. č. S. v obci Myjava
po účelovej komunikácii v areáli Armaturka Myjava smerom od kovošrotu popri budove č. 57, kde v
priamom úseku mokrej cesty osvetlenej verejným osvetlením porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ako
účastníkovi cestnej premávky a zároveň vodičovi uvedenú v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov tým, že subjektívne zvoleným spôsobom jazdy vytvoril kritickú
situáciu tak, že rýchlosť jazdy a spôsob brzdenia neprispôsobil okolnostiam, ktoré mohol predvídať a v
zúženom profile cesty zatáčal v takom mieste, kde nemal dostatok priestoru na bezpečné zastavenia

vozidla, počas brzdenia dostal šmyk a s vozidlom prešiel k ľavému okraju cesty, vyšiel prednou časťou
vľavo mimo cesty stojaceho alkoholom ovplyvneného chodca A. D., ktorého pri náraze pritlačil prednou
časťou vozidla o vstupné kovové dvere budovy č. 57, vozidlo z miesta nárazu premiestnil a vystúpil z
neho, avšak chodcovi D. neposkytol potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre
seba a z miesta nehody ušiel, čím porušil ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a), b), d), e), i) zákona o
cestnej premávke, pričom pri nehode poškodený A. D. utrpel zlomeninu ihlice a vonkajšieho členka
vpravo s posunom, zlomeninu členkovej kosti vpravo s posunom, zmliaždenie a odreniny predkolenia
a vonkajšieho členka vpravo s dobou liečenia od 15.12.2019 najmenej 79 dní, so sťaženým obvyklým

spôsobom života od 15.12.2019 najmenej 73 dní s hospitalizáciou a liečbou na Chirurgickom oddelení
NsP Myjava a Klinike úrazovej chirurgie FN Trenčín od 15.12.2019 do 27.12.2019,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

- ako vodič, ktorý pri dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela
ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona v súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h) Trestného
zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona a podľa § 41 ods. 1 Trestného

zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený A. D., E.. XX.XX.XXXX K. A., J. I. I. Č.. XXX,
odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe prednesov strán na hlavnom pojednávaní a vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní súd zistil skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach
podľa § 34, § 121 a § 257 Tr. poriadku s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
Tr. poriadku. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku,

že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Ďalej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm.
c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Tr. poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto
ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Procesné strany prítomné na hlavnom pojednávaní následne
vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Po takomto zistení súd podľa § 257 ods.
7, ods. 8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku

a právne ho posúdil zhodne tak, ako bol právne kvalifikovaný v prednesenej obžalobe na hlavnom
pojednávaní, teda ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona v súbehu (viacčinnom) s prečinom neposkytnutia pomoci podľa
§ 178 Tr. zákona.

Po vyhodnotení dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine
obžalovaného, keďže boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky žalovaných trestných činov, t.
j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky
trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či forenzne významné zníženie jeho príčetnosti a na takéto

skutočnosti nepoukazovala ani obhajoba. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a taktiež obžalovaný ako vodič, ktorý
pri dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví,
potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Súčasne bola

naplnená aj subjektívna stránka, t. j. vedomá nedbanlivosť vo vzťahu k prečinu ublíženie na zdraví a
nepriamy úmysel vo vzťahu k prečinu neposkytnutia pomoci. Objektom v prípade oboch trestných činov
je ochrana ľudského zdravia.

Nakoľko súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, bolo na hlavom pojednávaní vykonané dokazovanie

k výrokom o treste a náhrade škody, pričom zo spisu nevyplynuli, žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali uloženie ochranného opatrenia a ani žiadna zo strán na takéto skutočnosti nepoukázala.

Na hlavom pojednávaní tak boli vykonané nasledovné dôkazy :Zo znaleckého posudku č. 41/2020, vypracovaný znalcom A.. O. X., Z.., A., z ktorého bol čítaný záver
vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, vyplynulo, že poškodený A. D. utrpel zranenia v
rozsahu 140 bodov a znalec určil bolestné vo výške 2836,40 eur.

Z evidenčnej karty obžalovaného z vyšetrovacieho spisu a aktuálnej evidenčnej karty obžalovaného
v súhrne vyplynulo, že obžalovanému bol vodičský preukaz vydaný dňa 25.05.2012 a v súvislosti
so stíhanou trestnou činnosťou mu nebol zadržaný vodičský preukaz. Obžalovanému nebol zadržaný
vodičský preukaz ani v súvislosti s inými konaniami. Doposiaľ bol 7-krát priestupkovo postihovaný pre

priestupky na úseku cestnej dopravy, riešené vždy v blokovom konaní, a to pre priestupky zo dňa
01.04.2013 (rýchlosť jazdy), dňa 07.08.2014 (nedodržanie povinnosti vodiča), dňa 03.01.2015 (náhle
zníženie rýchlosti alebo náhle zastavenie), dňa 13.12.2015 (nedodržanie vzdialenosti medzi vozidlami),
dňa 30.12.2015 (osvetlenie vozidla), dňa 09.05.2016 (osvetlenie vozidla), dňa 09.11.2018 (jazda bez
bezpečnostných pásov).

Z evidenčnej karty vozidla obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný je vlastníkom a držiteľom osobného
motorového vozidla zn. Hyundai Tucson, ev. č. S..

Zo správy o povesti obžalovaného zo dňa 26.08.2020, vypracovaného Obcou Podbranč, vyplynulo, že
obžalovaný sa rozviedol, bol zamestnaný ako traktorista na roľníckom družstve v Podbranči a aktívne

sa zapája do života obce. Jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného zdravia.

Z lustrácie v registri priestupkov z vyšetrovacieho spisu a aktuálnej lustrácie v registri priestupkov v
súhrne vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 4-krát priestupkovo sankcionovaný, a to pre priestupky na
úseku cestnej dopravy, riešené vždy v blokovom konaní, a to pre priestupky zo dňa 13.12.2015 (podľa §

17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. - vzdialenosť medzi vozidlami), dňa 30.12.2015 (podľa § 32 ods. 1 zák. č.
8/2009 Z. z. - osvetlenie vozidla), dňa 09.05.2016 (nezapnuté povinné svietenie), dňa 09.11.2018 (podľa
§ 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb. - iný spôsob porušenia pravidiel cestnej premávky).

Z odpisu registra trestov z vyšetrovacieho spisu a aktuálneho odpisu registra trestov v súhrne vyplynulo,

že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný bol v období od 01.06.2019 do
31.07.2020 zamestnaný v roľníckom družstve v Podbranči, v období od 16.09.2020 do 20.09.2020
bol zamestnaný na dohodu v spoločnosti Transtin, s.r.o. a v období od 01.10.2020 až doposiaľ je

zamestnaný na pracovnú zmluvu v spoločnosti Transtin, s.r.o.

Z obhajobou predloženej pracovnej zmluvy, ktorej súčasť tvorí aj jej dodatok zo dňa 01.10.2021,
vyplynulo, že obžalovaný dňa 21.09.2020 uzatvoril so spoločnosťou Transtin,
s. r. o. pracovnú zmluvu na dobu určitú, a to od 01.10.2020 do 30.09.2021, s druhom práce vymedzeným

ako vodič medzinárodnej nákladnej dopravy v rámci EÚ. Z pripojeného dodatku k tejto pracovnej zmluve,
datovaný dňa 01.10.2021, vyplynulo, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Z hodnotenia zamestnávateľa Transtin, s. r. o. vyplynulo, že obžalovaný je zamestnaný od 01.10.2020,
pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a zamestnávateľom je hodnotený kladne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestných činov a ich
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest
odňatia slobody, zohľadniac tak skutočnosť, že obžalovaný spáchal dva trestné činy, ako aj charakter
spáchaných trestných činov, teda trestných činov proti ľudskému zdraviu v spojení so skutočnosťou, že
ide o protiprávne konanie na úseku cestnej dopravy, pričom obžalovaný už bol opakovane priestupkovo
postihovaný aj pre priestupky na úseku cestnej dopravy. Preto súd ukladal trest odňatia slobody. Súd

tiež prihliadol na skutočnosť,
že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, a preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Skutočnosť, že ide o trestné činy spáchané na úseku cestnej dopravy a obžalovaný už bol pre priestupkyna úseku cestnej dopravy opakovane priestupkovo sankcionovaný, zohľadnil súd tak, že uložil aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal dva trestné činy viacčinným súbehom, pričom oba trestné
činu sú prečinmi, súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41
ods. 1 Tr. zákona v rámci trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšie trestného, ktorým je prečin
ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. h) Tr. zákona, čím prichádzalo do úvahy uloženie úhrnného trestu odňatia slobody v rámci trestnej

sadzby v rozmedzí 1 rok až 5 rokov.

Súd zistil dve poľahčujúce okolnosti. Prvá podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže obžalovaný
sa k spáchaniu stíhaných oboch trestných činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval, a to už v
prípravnom konaní. Druhú poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhanie
pri objasňovaní trestnej činnosti), vzhliadol súd v stanovisku obžalovaného, ktorý urobil na hlavnom

pojednávaní vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Hoci obžalovaný nebol doposiaľ
súdne trestaný, súd zohľadnil, že obžalovaný bol opakovane priestupkovo sankcionovaný pre priestupky
na úseku cestnej dopravy a v súčasnosti je stíhaný pre protiprávne konanie na úseku cestnej dopravy,
a preto nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. Súd má tiež za
preukázané, že obžalovaný uhradil škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., avšak neuhradil škodu

poškodenému A. D. (uplatňované bolestné), a preto súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. k) Tr. zákona. Hoci uplatňované bolestné bude po právoplatnosti trestného konania,
keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, uhrádzané z povinného zmluvného poistenia motorového
vozidla obžalovaného, z tohto poistenia by boli uhradené aj nároky Všeobecnej zmluvnej poisťovni, a.s.,
ktorévšaknapriektejtoskutočnostiužobžalovanýdobrovoľneuhradil,anakoľkoobžalovanýdobrovoľne

neuhradil bolestné uplatňované poškodeným A. D., nemožno priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. k) Tr. zákona, keďže boli uskutočnené iba čiastočné kroky k odstráneniu spôsobených škôd, teda
iba vo vzťahu k jednému z poškodených.

Súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda spáchal

viac trestných činov, a to dva trestné činy, pre ktoré je aktuálne stíhaný.

Pretože u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd po „úprave“ trestnej sadzby
trestu odňatia slobody podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona (základná sadzba 1 rok až 5 rokov) a postupom
podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona vychádzal pri ukladaní trestu u obžalovaného z upravenej

sadzby 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Súd, zohľadniac skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, čiastočne uhradil vzniknutú
škodu, ako aj postoj obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu priznal už v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného postačuje

trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, a preto súd uložil obžalovanému úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý mu bol v tejto trestnej veci uložený už skôr
trestným rozkazom.

Ako už súd konštatoval v odôvodnení vyššie, súd prihliadol na skutočnosť,

že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, a preto výkon úhrnného trestu odňatia slobody
podmienečne odložil. Súd určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, teda o 12 (dvanásť)
mesiacov kratšiu, než mu bola v tejto trestnej veci uložená už skôr trestným rozkazom, keďže súd
prihliadol, že obžalovaný od spáchania stíhanej trestnej činnosti, teda už cca 2 (dva) roky, vedie riadny
život, pretože nespáchal žiadny trestný čin ani priestupok, teda akoby už od spáchania trestnej činnosti

absolvoval časť „skúšobnej doby”, a preto skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov považuje
súd za primeranú. Zohľadniac skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ako aj postoj
obžalovaného k spáchaným trestným činom, nepovažoval súd za potrebné ukladať obžalovanému
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Napokon súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
Hoci obhajoba navrhovala tento trest neuložiť, argumentujúc zamestnaním obžalovaného a stratou
zamestnania, pričom obžalovaný žije sám a musí tak seba živiť, súd, prihliadnuc na skutočnosť, že
v konaní ide o trestné činy spáchané na úseku cestnej dopravy a obžalovaný už bol pre priestupkyna úseku cestnej dopravy opakovane priestupkovo sankcionovaný, považoval uloženie tohto trestu
za dôvodné a potrebné na účely zavŕšenia nápravy obžalovaného z pohľadu individuálneho ako aj
generálno-preventívneho účinku.

Súd však tak, ako prihliadol pri určovaní skúšobnej doby, tak aj pri určovaní výmery trestu zákazu
činnosti prihliadol, že obžalovaný od spáchania stíhanej trestnej činnosti, teda už cca 2 (dva) roky,
vedie riadny život, pretože odvtedy nespáchal žiadny trestný čin ani priestupok, hoci v súčasnosti
pracuje ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave a predtým pracoval ako traktorista. Možno tak

konštatovať, že zo stíhanej trestnej činnosti si vzal obžalovaný ponaučenie a odvtedy nespáchal ani
žiadny priestupok, hoci dlhodobo pracuje ako vodič. Stíhané konanie obžalovaného považuje súd za
zlyhanie, majúce svoj pôvod v tom, že sa chcel ukázať, ako dokáže ovládať auto („robil frajera”) a
po dopravnej nehode spanikáril. Tento motív „frajera” zodpovedá aj spáchaným priestupkom, keďže
obžalovaný bol priestupkovo sankcionovaný pre rýchlosť jazdy (priestupok zo dňa 01.04.2013), resp. pre
„vybrzďovanie” (priestupok zo dňa 03.01.2015 - náhle zníženie rýchlosti jazdy alebo náhle zastavenie,

ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky). Či konanie obžalovaného súviselo aj s požitím
alkoholu, nemá súd za preukázané riadnou dychovou skúškou, a preto túto nepreukázanú okolnosť
nezohľadňoval.

Vychádzajúc z toho, že od spáchania stíhanej trestnej činnosti vedie obžalovaný riadny život, možno

konštatovať, že obžalovaný upustil od „frajerín”, vzal si ponaučenie a nastúpil na cestu nápravy.

Súd pri výmere trestu zákazu činnosti prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovanému mohol byť policajtom
zadržaný vodičský preukaz už v prípravnom konaní, a to z dôvodu podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č.
8/2009 Z. z., avšak polícia toto oprávnenie nevyužila. Tým, že polícia obžalovanému vodičský preukaz

už skôr nezadržala, bola obžalovanému daná možnosť, aby preukázal svoju nápravu. Obžalovaný si
podľa názoru súdu zo stíhaného konania vzal ponaučenie a odvtedy vedie riadny život, čo zohľadnil súd
pri výmere trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Na základe vyššie uvedeného uložil súd trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v
trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, teda o 12 (dvanásť) mesiacov kratší trest, než mu bol v tejto
trestnej veci uložený už skôr trestným rozkazom (proti trestnému rozkazu nepodala prokuratúra odpor).
Súd pri ukladaní tohto trestu prihliadol, že obžalovaný od spáchania stíhanej trestnej činnosti, teda už
cca 2 (dva) roky, vedie riadny život, keďže je zamestnaný a nespáchal žiadny trestný čin ani priestupok,

a to ani na úseku cestnej premávky, hoci dlhodobo pracuje ako vodič, a preto trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov považuje za primeraný a na nápravu
obžalovaného dostatočný.

Takto uložené tresty, svojím charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov obžalovaného,

pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu podľa
§ 34 ods. 1 Tr. zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného
generálno-preventívneho účinku, sú podľa názoru súdu dostatočnými trestami.

Na hlavnom pojednávaní splnomocnenec poškodeného uplatnil nárok na náhradu škody, spočívajúci tak

z náhrady bolestného 2836,40 eur v zmysle znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v prípravnom
konaní, ako aj z náhrady trov splnomocnenca poškodeného a jeho vyúčtovanie predložil súdu na
hlavnom pojednávaní. Súd sa tak na hlavom pojednávaní vo vzťahu k rozhodovaní o náhrade škody
zaoberal týmto dvoma položkami, ktorými splnomocnenec poškodeného vymedzil rozsah rozhodovania
o náhrade škody poškodeného A. D..

Vo vzťahu k uplatneným trovám splnomocnenca poškodeného súd uvádza, že ich nepovažuje za
riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody, nakoľko boli uplatnené až po skončení vyšetrovania,
vychádzajúc z ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Preto sa súd s touto časťou nároku podrobnejšie
nezaoberal. Súd tiež poukazuje, že trovy splnomocnenca poškodeného nie sú nárokom na náhradu

škody, ale po právoplatnosti trestného konania ich možno uplatniť osobitným návrhom, o ktorom
rozhoduje súd postupom podľa § 557 Tr. poriadku.Už v prípravnom konaní si poškodený uplatnil nárok na bolestné, a preto má súd za preukázané, že
tento nárok bol uplatnený riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania.

Súd má z čítaného znaleckého posudku za preukázané, že poškodenému A. D. bola spôsobená
škoda pozostávajúca z bolestného vo výške 2836,40 eur, avšak z povahy veci, keďže škoda bola
spôsobená v súvislosti s dopravnou nehodnou, bude táto škoda uhradená poškodenému z povinného
zmluvného poistenia motorového vozidla obžalovaného, a preto, aby nedošlo k dvojitému priznaniu
nároku na bolestné (nárok vyplývajúci z povinného zmluvného poistenia a z tohto rozsudku), odkázal

súd poškodeného A. D. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, teda súd o nároku
na náhradu škody poškodeného rozhodol totožne, ako už rozhodol v tejto trestnej veci skôr trestným
rozkazom.

Hoci si poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škody, súd o uplatnenom nároku napokon nerozhodoval samostatným výrokom v

tomto rozsudku, nakoľko z podania poškodenej č. RP 20100268 zo dňa 27.10.2021
(č.l. 250), oboznámeného na hlavnom pojednávaní podľa § 256 ods. 2 Tr. poriadku, okrem iného
vyplynulo, že obžalovaný v období október 2020 až december 2020 uhradil uplatňovanú škodu vo
výške 1468,43 eur a poškodená poisťovňa v súčasnosti neeviduje vo vzťahu k obžalovanému žiadnu
pohľadávku vzniknutú titulom náhrady vynaložených liečebných nákladov. Súd uvedené aktuálne

podanie poškodenej poisťovne posúdil podľa obsahu ako späťvzatie návrhu na priznanie nároku na
náhradu škody, a preto o tomto nároku už v rozsudku nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na okresnom súde, ktorý vyhlásil rozsudok. Obžalovaný má právo vzdať sa práva

na odvolanie voči vyhlásenému rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu sa má rozsudok
doručiť.