Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 14, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202137
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8212202137.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v exekučnej veci
oprávneného Sociálna poisťovňa, a.s., pobočka Bardejov, Hurbanova 6, Bardejov, proti povinnému K.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. X, o vymoženie sumy 94,53 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1Er/235/2012 - 16 zo dňa 22.02.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie
nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom
Mgr. Martinom Petruškom zastavil. Oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
v sume 43,91 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd exekúciu zastavil na základe

podnetu súdneho exekútora zo dňa 25.01.2019, kde súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku z dôvodu zistenej nemajetnosti
povinného. O trovách exekúcie rozhodol s odkazom na § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2, veta
prvá Exekučného poriadku, v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. tak, ako si
ich súdny exekútor vyčíslil v podanom návrhu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, v ktorom namietal dôvod zastavenia exekúcie,
keďže exekučný súd mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu
uplynutia 10-ročnej lehoty na vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom (§ 148 ods. 2 v
spojení s § 151 ods. 2 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Návrh súdneho exekútora bol podaný po
uplynutí tejto doby, t.j. v čase, kedy už došlo k preklúzii exekučného titulu. V konaní tak v tomto štádiu
nebol dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

3. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne
potvrdiť, keďže z vykonaných šetrení je nesporné, že povinný je nemajetný.

4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 CSP, účinného od
01.07.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s §

379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinnom k 31.03.2017. Vec prejednal beznariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
je dôvodné.

5. Vzhľadom na rozsah podaného odvolania a dôvody tam uvedené, odvolací súd posúdil, že odvolanie
je podané aj do výroku o zastavení exekúcie, aj do výroku o trovách.

6. Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodnutie oprávneného zo dňa 13.02.2008 č. XXX-
XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.03.2008. Je zrejmé,

že v čase podaného návrhu súdneho exekútora a v čase rozhodovania exekučného súdu o zastavení
exekúcie už uplynula desaťročná prekluzívna lehota určená na vykonanie rozhodnutia stanovená v §
148zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení.Rozhodnutietvoriacepodkladpreexekúciutakstratilo
účinnosť. Exekúcia preto mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného priadku a nie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Odvolací súd však konštatuje, že uvedené pochybenie vplyv
na správnosť výroku o zastavení exekúcie nemá, nakoľko tento výrok je vecne správny. Odvolací súd

preto v zmysle § 387 CSP uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.

7. V tejto veci sa exekučné konanie začalo na návrh oprávneného dňa 17.02.2012. Na základe žiadosti
súdneho exekútora bolo dňa 02.04.2012 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX.

8. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času, čo je zrejmé z § 196 Exekučného priadku. Odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1,
1. veta Exekučného poriadku).

9. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie, vychádzajúc z § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1, 2.
veta Exekučného poriadku, je povinný. Oprávnenému subjektu môže byť uložená povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie len pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného
poriadku, t.j. ak zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, pri zastavení exekúcie z dôvodu konštatovania
nemajetnosti povinného a pri vyhlásení konkurzu na majetok povinného.

10. Skutočnosť, podľa ktorej rozhodnutie tvoriace exekučný titul nemohlo byť vykonané v dôsledku
uplynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, oprávnený nezavinil. Aplikácia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, keďže zastavenie
exekúcie z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu nie je dôvodom, pre ktorý by mohol byť oprávnený

zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

11. Keďže exekúcia mala byť správne zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty pre
vykonateľnosť exekučného titulu, t.j. pre existenciu objektívnej skutočnosti, ktorá nastala skôr, ako súdny
exekútor navrhol zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, neprichádza do úvahy uloženie

povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie ani na základe ďalších dôvodov v zmysle § 203
Exekučného poriadku.

12. Podľa § 243j Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania exekučného súdu exekučnom
konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá

nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri
výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa
§ 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

13. Nepredloženie veci na zastavenie exekúcie na základe toho dôvodu, že uplynula prekluzívna lehoty

na vymoženie exekučného titulu bez zbytočného odkladu a realizovanie ďalších úkonov smerujúcich
k šetreniu majetkových pomerov povinného po uplynutí 10-ročnej lehoty, na ktoré poukázal samotný
súdny exekútor, možno o.i. považovať za taký dôvod, ktorý zakladá možnosť nepriznania trov súdnemu
exekútorovi.

14. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku
je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci
súdny exekútor má nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj vkaždom prípade reálne vymôže (tiež II. ÚS 272/2008 <.). Môže tak nastať pri výkone exekúcie stav, keď
nebudú uspokojené všetky nároky exekútora vo vzťahu k trovám, pričom to nemusí nevyhnutne viesť k
protiústavným dôsledkom. Legitímny nárok súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného

konania vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní
náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V prípade súdneho exekútora nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva vlastniť majetok tiež z toho dôvodu, že ani samotným nepriznaním trov exekúcie v
požadovanej sume nebolo na súdneho exekútora kladené neprimerané bremeno, a to s ohľadom na
jeho postavenie vyplývajúce z Exekučného poriadku.

15. Odvolací súd preto na základe uvedeného, v súlade s postupom v zmysle § 388 CSP zmenil
napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekučného konania tak, že súdnemu exekútorovi nárok na
trovy exekúcie nepriznal.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.

1 CSP. Oprávnený si trovy odvolacieho konania neuplatnil, súdny exekútor nebol v odvolacom konaní
úspešný, ostatným stranám trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).