Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211202981
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8211202981.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcov: 1) P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. X, W. - T. D., zast. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XX, 2) U. L., nar. X.X.XXXX, bytom W.
- T. D., T. XX, zast. JUDr. Rastislav Stašák, advokát so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa,
3) T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XX, zast. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T.
XX, 4) X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XX, zast. F. W., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX
W. - T. D., 5) T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., O. XX, zast. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., O.
XX, 6) P. U., nar. X.X.XXXX, bytom W., O. XX, 7) P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XX, 8)

P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XX, 9) U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XX,
10) P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XX, 11) P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T.
XX, žalobcovia v 7. až 11. rade zast. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XX, 12) F. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, N., 13) P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, X., 14) B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. X, X., žalobcovia v 13. a 14. rade zast. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/
XX, N., proti žalovaným 1) RENOSO, s.r.o., so sídlom Bardejov, Hurbanova 11, IČO: 43 972 039, zast.
JUDr. Ivan Savčák, advokát so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, 2) U. Q., nar. XX.XX.XXXX,

bytom W. O. XXXX/XXX, XXX XX W. O.. 3) P.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. XXXX/XX, zast.
JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, 4) P.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.,
X. P. X, 5) G.. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. P. X, žalovaní v 4. a 5. rade zastúpení JUDr. Viera
Muliková, advokátka, M. V. Miškovského 3, 085 01 Bardejov, 6) F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
W. O. X, 7) P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. O. X, 8) F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. D.
XX, 9) P.. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. D. XX, 10) X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. Q. X,
11) P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. Q. X., 12) P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., U. X, 13) G.. C.

O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., C. XX, 14) G.. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XX, 15) X. P., rod.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. Q. M. XXXX/XX, žalovaní v 6. až 15. rade zast. JUDr. Matúš Hrib,
advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, 16) Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., P. X, zast. JUDr. Viera
Muliková, advokátka, M. V. Miškovského 120/3, Bardejov, 17) G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX,
W., 18) G.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, F. Q. M. XX, XXX XX W., 19) P.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, F. Q. M.
XX, XXX XX W., žalovaní v 17. až 19. rade zast. JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01
Bardejov 20) Mesto Bardejov, Radničné námestie 16, 085 01 Bardejov, IČO: 00 321 842, 21) H. X., nar.

XX.XX.XXXX, Y. X. XXXX/XX, XXX XX W., 22) T. X., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX W. - T. D., 23)
G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX M., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
zomrelom poručiteľovi, o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom v 2. rade a o odvolaní žalobcu v 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/92/2011-689 zo dňa 29.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa JUDr. Katarína Krochtová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na
Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 4C/92/2011.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a vo výroku III.Priznáva žalovaným v 1., 3. až 11., 13. až 19. rade voči žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

Žalovaným v 2., 20. až 23. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Konanie v časti o nároku žalobcov voči žalovanej v 12. rade P. F. zastavuje.

III. Žalovaní v 1. až 23. rade majú voči žalobcom v 1. - 14. rade nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, sa domáhali

voči žalovaným, resp. ich právnym predchodcom, žalobou v znení pripustených zmien, určenia, že
spoluvlastnícky podiel 12/48 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. W., zapísaných na LV č.
XXXXX ako parcela I. č. XXXX/XX o výmere 103 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XX o výmere 111
m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XXX o výmere 144 m2, trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX ako
I. č. XXXX/XXX o výmere 1.161 m2, trvalý trávny porast, LV č. XXXXX ako I. č. XXXX/XXX o výmere

252 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XXX o výmere 242 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XXX
o výmere 231 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XXX o výmere 230 m2, trvalý trávny porast, na LV
č. XXXXX ako I. č. XXXX/XX o výmere 916 m2, trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX ako I. č. XXXX/
XX o výmere 904 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/X o výmere 650 m2, trvalý trávny porast, I. č.
XXXX/X o výmere 643 m2, trvalý trávny porast, na LV č. XXXX ako I. č. XXXX/XXX o výmere 330 m2,

trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX ako I. č. XXXX/XX o výmere 287 m2, trvalý trávny porast, na LV č.
XXXXX ako I. č. XXXX/XXX o výmere 26 m2, zastavaná plocha a nádvorie, I. č. XXXX/XXX o výmere
13 m2, zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXXXX ako I. č. XXXX/X o výmere 296 m2, trvalý trávny
porast, na LV č. XXXXX ako I. č. XXXX/XXX o výmere 290 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XX o
výmere 364 m2, trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX ako I. č. XXXX/X o výmere 295 m2, trvalý trávny

porast, na LV č. XXXXX ako I. č. XXXX/XX o výmere 654 m2, trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX ako
I. č. XXXX/XX o výmere 256 m2, trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX ako I. č. XXXX/XX o výmere 939
m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XX o výmere 59 m2, trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX ako I. č.
XXXX/XX o výmere 258 m2, trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX ako I. č. XXXX/XXX o výmere 65 m2,
trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XXX o výmere 345 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XX o výmere 477

m2, zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXXXX ako B. č. XXX/X o výmere 128 m2, orná pôda, B.
č. XXX/X o výmere 20 m2, orná pôda, patria do dedičstva po nebohom U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. D. XX.
V dôvodoch žaloby tvrdili, že nehnuteľnosti, určenia toho, že tieto patria do dedičstva po nebohom U.
U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, boli vytvorené z pôvodnej parcely, ktorá bola zapísaná v

pozemkovoknižnej zápisnici č. XX ako parcela mpč. XXX, k. ú. W.. Pod poradovým číslom XX/XXX pod
B XX v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX boli ako podieloví spoluvlastníci vedení U. U. (U.) a pod B
XX Y. U. v podiele 12/48 aj k parcele mpč. XXX. U. U. (U.) uvedený podiel v 1 12/48 nadobudol dňa
16.02.1912 titulom vyrovnania. Keď zomrel, dedičské konanie nebolo po ňom vykonané. Mal jedného
syna, a to U. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. D. XX. Po ňom

bolo vykonané dedičské konanie pod sp.zn. D 510/87, kde rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
03.09.1987. Podiel na pozemkovoknižnej zápisnici č. XX nebol v rámci dedičstva po ňom prejednaný.
Druhý podiel v 12/48 po U. Y. pod por. č. XX pozemkovoknižnej zápisnici nadobudli U. U., mal. Y. U., mal.
U. U. a mal. P. U.. Dedičmi po nebohom poručiteľovi U. U., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, sú jeho deti -
žalobcovia v 1. až 4. rade (P. U., nar. XX.XX.XXXX, N. L., nar. XX.XX.XXXX, U. U., nar. XX.XX.XXXX, U.

U., nar. XX.XX.XXXX) a po nebohej Y. O. jej deti, a to žalobcovia v 5. až 7. rade (F. O., nar. XX.XX.XXXX,
P. G., nar. XX.XX.XXXX, B. O., nar. XX.XX.XXXX).

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe v pôvodnom znení uviedli, že sporné parcely v ich vlastníctve
nezodpovedajú parcele mpč. XXX. Tiež uviedli, že ešte v polovici minulého storočia sa rodiny v T. D. s

totožným priezviskom U. odlišovali prezývkami, ktoré mali neúradnú podobu, napr. U. U. O., U. U. U.,U. U. L.. Vyslovili názor, že možno pre nezrozumiteľnosť a nečitateľnosť zápisu v zápisnici č. XX po U.
U. (nečitateľne L., U. či L.) si na jeho podiely nárokovali, či nárokujú rôzni U. tohto mena. Svedčí o tom
aj prehlásenie U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, W. - T. D., manžela žalobkyne v 1. rade P. U., nar.

XX.XX.XXXX, ktoré k vyjadreniu pripojili. Okrem toho žalovaní uviedli, že neexistuje žiadna listina okrem
spochybniteľného zápisu v pozemkovoknižnej zápisnici, ktorá by preukazovala vlastníctvo žalobcov.

3. Na základe návrhu žalobcov súd prvej inštancie ustanovil znalca z odboru geodézia a kartografia,
odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria, ktorému bola uložená povinnosť uviesť, ktoré parcely

evidované v súčasnom stave katastrálneho operátu zodpovedajú pôvodnému pozemku evidovanému v
pozemnoknižnej zápisnici č. XX mpč. XXX k.ú. T. D., okres W., ktorej vlastníkom v podiele 12/48 pod
B XX bol U. U. (U.) s uvedením ich súčasných vlastníkov, vrátane ich podielov a vyhotoviť geometrický
plán, z ktorého bude zrejmé, ktoré plochy prináležia podľa identifikácie tejto pôvodnej pozemnoknižnej
parcele mpč. XXX. Znalcovi bolo tiež uložené, aby zistil na základe akých právnych titulov došlo k
jednotlivým prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva po U. U. (U.) až po súčasnosť, vrátane

uvedenia právnych nástupcov.

4. Znalec v znaleckom posudku uviedol súpis pozemkov známych vlastníkov z registra obnovenej
evidenciepozemkov,kdejeuvedenáparcelaXXX/X,vlastníkU.U.,nar.XX.XX.XXXX,titulnadobudnutia
Dohoda o podielovom vyporiadaní spoluvlastníctva V 1361/2003-v.z. 1180/2003, v podiele 6/48; parcela

XXX/X s totožným titulom nadobudnutia ako v prechádzajúcom prípade u všetkých vlastníkov, a
to Q. B., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 6/48, U. U., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 30/48, Y. U., nar.
XX.XX.XXXX, v podiele 6/48, U. U., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 6/48. Znalec konštatoval: „Podľa
výpisu z registra na predchádzajúcej strane nie je možné zistiť pôvod ideálneho podielu, respektíve
zistiť, od ktorého pôvodného pozemkovoknižného vlastníka nadobudli vlastnícke právo a taktiež veľkosť

ideálneho vlastníckeho podielu. Táto konštatácia je dôležitá pre zodpovedanie jednej z otázok a úloh
uvedenej v uznesení súdu. Nielen z listu vlastníctva, ale ani z databázy registra obnovenej evidencie
pozemkov nie je možné zistiť, kto v roku 2006 a taktiež aj v súčasnom období má zapísaný ideálny
vlastnícky podiel 12/48 zapísaný pod poradovým číslom (pod B XX) na meno U. U. (U.)“.
Znalec konštatoval, že nie je možné určiť, ktorý súčasný vlastník nadobúdal ideálny podiel 12/48 po U.

U. (U.). V súvislosti s titulmi nadobudnutia a položky výkazu zmien, na základe ktorých došlo k prevodom
alebo prechodom vlastníckeho práva ideálneho podielu U. U. (U.) až po súčasnosť.
Podľa znalca v pôvodnej pozemkovoknižnej parcele mpč. XXX, zapísanej v pozemkovoknižnej zápisnici
č. XX v pôvodnom katastrálnom území T. D., sa nachádzajú parcely alebo ich časti v terajšom
katastrálnom území W. s týmito vlastníkmi:

a) LV č. XXXXX, vlastník Y. P., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, P. 5, W., parcela I. č. XXXX/XX o výmere
103 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XX o výmere 111 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XXX o
výmere 144 m2, trvalý trávny porast.
b) LV č. XXXXX, vlastník G.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, P.. P. F., rod. S., obaja bytom F. Q. M. XX, W.,
parcela I. č. XXXX/XXX o výmere 1.161 m2, trvalý trávny porast.

c) LV č. XXXXX, vlastník RENOSO, s.r.o., Hurbanova 11, bardejov, IČO: 43 972 039, parcela I. č. XXXX/
XXX o výmere 252 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XXX o výmere 242 m2, trvalý trávny porast, I. č.
XXXX/XXX o výmere 231 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XXX o výmere 230 m2, trvalý trávny porast.
d) LV č. XXXXX, vlastník G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, W., parcela I. č. XXXX/XX o výmere
916 m2, trvalý trávny porast.

e) LV č. XXXXX, vlastník G.. S. T., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, W., parcela I. č. XXXX/XX o výmere 904
m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/X o výmere 650 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/X o výmere
643 m2, trvalý trávny porast.
f) LV č. XXXX, vlastník X. P., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, F. Q. M. XXXX/XX, W., parcela I. č. XXXX/XXX
o výmere 330 m2, trvalý trávny porast.

g) LV č. XXXXX, vlastník C. O., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, W., parcela I. č. XXXX/XX o výmere 287 m2,
trvalý trávny porast.
h) LV č. XXXXX, vlastník G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, W., parcela I. č. XXXX/XXX o výmere 26
m2, zastavaná plocha a nádvorie, I. č. XXXX/XXX o výmere 13 m2, zastavaná plocha a nádvorie.
i) LV č. XXXXX, vlastník X. O., nar. XX.XX.XXXX, P. O., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. Q.

XXXX/X, W., parcela I. č. XXXX/X o výmere 296 m2, trvalý trávny porast.
j) LV č. XXXXX, vlastník P. F., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, U. 6, W., parcela I. č. XXXX/XXX o výmere
290 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XX o výmere 364 m2, trvalý trávny porast.k) LV č. XXXXX, vlastník F. Q., nar. XX.XX.XXXX, P.. B. Q., rod. O., XX.XX.XXXX, obaja bytom F. D.
XXXX/XX, W., parcela I. č. XXXX/X o výmere 295 m2, trvalý trávny porast.
l) LV č. XXXXX, vlastník X. D., nar. XX.XX.XXXX, B. D., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. XX,

W., parcela I. č. XXXX/XX o výmere 654 m2, trvalý trávny porast.
m) LV č. XXXXX, vlastník U. Q., nar. XX.XX.XXXX, S. X, N., parcela I. č. XXXX/XX o výmere 256 m2,
trvalý trávny porast.
n) LV č. XXXXX, vlastník F. O., nar. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/X, parcela I. č. XXXX/XX o výmere 939
m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XX o výmere 59 m2, trvalý trávny porast.

o) LV č. XXXXX, vlastník P.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, W. - T. D., parcela I. č. XXXX/XX
o výmere 258 m2, trvalý trávny porast.
p) LV č. XXXXX, vlastník P.. Y. M., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, G.. X. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
X. P. XXXX/X, W., parcela I. č. XXXX/XXX o výmere 65 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XXX o
výmere 345 m2, trvalý trávny porast, I. č. XXXX/XX o výmere 477 m2, zastavaná plocha a nádvorie.
r) LV č. XXXXX, vlastník P. W., H. A. XX, W., parcela B. č. XXX/X o výmere 128 m2, orná pôda, B. č.

XXX/X o výmere 20 m2, orná pôda.

5. Z pozemkovoknižnej zápisnice č. XX vyplýva, že pod poradovým číslom XX/XXX bolo zapísané
Podanie zo dňa 16. februára v roku 1912 pod por. č. XXX. Podľa prehlásenia vydaného dňa 16.
februára 1912 v W. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným pod por. č. A I. X.-X. XX. XX-XX s

príslušenstvami na (1) jednu polovicu z titulu vyrovnania v rovnakom pomere v prospech podľa B XX U.
U. (U.) a podľa B XX U. Y. bytom Q. (O. T. D.). V poznámkach bol zapísaný podiel 12/48.
V pozemkovoknižnej zápisnici č. XX, pri poradovom čísle XX je zápis z 28. novembra 1925, podľa
ktorého sa právo vlastníctva na účasť Y. U. pod B XX titulom zastupného dedenia v prospech a) U. U.
(40), b) maloletého Y. U. (44), c) maloletého U. U. (45) a d) maloletú P. U. (46), v rovnakom pomere

ukladá.

6. Podľa úmrtného listu zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu W., zväzok X, ročník XXXX, strana
XX, por. č. XXX, U. U., rod. U., sa narodil dňa XX.XX.XXXX v W., T. D. a zomrel dňa XX.XX.XXXX v
W., T. D..

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp.zn. D 510/87 vyplýva, že vo veci prejednania dedičstva
po U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. D. XX, došlo k schváleniu
dohody o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej celé dedičstvo nadobudla dcéra poručiteľa N. L., rod. U.,
nar. XX.XX.XXXX, robotníčka, bytom T. D. XXX. Dedičstvo pozostávalo zo staršieho rodinného domku
č. XX v T. D., maštale, drevárky, studne a oplotenia v celosti, ako aj z intravilánu, na ktorom je domček

postavený a ktorý je knihovaný v k. ú. T. D. v zápisnici č. XXX pod B6 v 2/8-ine na mene poručiteľa,
ako aj pod B10/ab v 6/8-inách identifikované v SG Bardejov pod EN XXX a XXX, ako aj z podielu
poľnohospodárskych nehnuteľností v k. ú. T. D. vedených v zápisnici č. XX mpč. XXX, XXX/b, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX pod W na mene poručiteľa v 2/8-inách.
Podľa Dohody o vyrovnaní zo dňa 11.03.2008 U. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, W. - T. D.,

vyhlásil, že sa cíti ako podielový spoluvlastník na parcele mpč. XXX, zapísanej v zápisnici č. XX, k.ú.
T. D., pod B XX, W B XX, posledne na mene mal. Y. U. (jeho strýko), a preto prevzal finančnú sumu
vo výške 100.000,- Sk (slovom sto tisíc slovenských korún) ako náhradu od súčasných vlastníkov už
zapísaných v liste vlastníctva na základe obojstrannej dohody. Prevzatú sumu považoval za kúpnu cenu
za vyššie uvedený podiel na parcele mpč. XXX v k. ú. T. D..

7. Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 1D/3/2015D, Dnot 24/2015 zo dňa 06.05.2015, notárskym
kandidátom povereným notárom U.. U. M., vyplýva, že po žalobcovi U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXXX/XX, W., boli dedičmi jeho deti T. U., nar. XX.XX.XXXX a P.
U., nar. XX.XX.XXXX.

8. Z odpovede katastrálneho odboru Okresného úradu Bardejov zo dňa 02.11.2016, týkajúcej sa
identifikácie parciel evidovaných v terajšom stave katastrálneho operátu s pôvodným pozemkom
evidovaným v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX, mpč. XXX, ktorej vlastníkom v podiele 12/48 pod B
XX bol U. U. (U.) vyplýva, že pod poradovým číslom XX/XXX sú tieto parcely: pozemok registra B.

parcelné číslo XXX/X, pozemok registra B. parcelné číslo XXX/X, pozemok registra I. parcelné číslo
XXXX/XX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo
XXXX/XXX, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XX, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/
XX, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX-časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XX -časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/
XXX, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/X - časť,
pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/X - časť,

pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX - časť,
pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/X - časť,
pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX -
časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XX
- časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XX

- časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/
XXX - časť, pozemok registra I. parcelné číslo XXXX/XXX - časť.

9. Posudzujúc skutkový stav zistený procesnou aktivitou a predloženými alebo označenými dôkazmi
stranami sporu súd prvej inštancie uzavrel, ako konštatoval už vo vyslovenom predbežnom právnom
názore, že nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, ktorí v žalobe tvrdili, že sú právnymi

nástupcami U. U. (U.), ktorý svoj podiel k parcele mpč. XXX zapísanej v pozemkovoknižnej zápisnici č.
XX,nadobudol16.02.1912.Kprávnemunástupníctvunepredložiližiadendôkaz.Vtejtosúvislostiuviedli,
že U. U. (U.) mal len jedného syna, a to U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
T. D. XX. Toto tvrdenie nijako nepreukázali. Tvrdenie žalobcov nepreukazuje ani Rozhodnutie Štátneho
notárstva v Bardejove sp. zn. D 510/87, ktorým bolo rozhodnuté vo veci prejednania dedičstva po

nebohom U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. D. XX. Z tohto rozhodnutia
nevyplýva aby predmetná parcela mpč. XXX bola predmetom dedenia. Túto skutočnosť napokon tvrdili
aj samotní žalobcovia. Žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz (napr. rodný list) o tom, že U.
U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol priamym potomkom U. U. (U.). Z tvrdení žalobcov tiež
nevyplývajú žiadne skutočnosti, na základe ktorých sa svojho práva domáhajú žalobcovia z vetvy po Y.

O.. V priebehu sporu, ktorý trvá viac ako 10 rokov, žalobcovia nepreukázali, že im svedčí právo domáhať
sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi. Absentuje akákoľvek príčinná
súvislosť medzi U. U. (U.) a U. U., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Túto nepreukázali ani závery
znaleckého posudku.
Pokiaľ žalobcovia v priebehu konania na pojednávaní namietali, že nikto nespochybňoval ich aktívnu

vecnú legitimáciu, uviedol, že žalovaní v 4., 5. a 16. rade už v roku 2018 namietali nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcov. Vyjadril názor, že žalobcovia nemôžu vyčkávať či protistrana namietne ich aktívnu
vecnú legitimáciu, nemôžu byť procesnou obranou žalovaných o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
vyrušení. Ide o zásadné poznanie a preukázanie procesnej pozície, ktorou si žalobcovia podaním žaloby
(navyše prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu) musia byť istí, inak znášajú následky

svojej nedôslednosti. Preto žalobu z toho dôvodu zamietol.
Súd prvej inštancie uviedol, že nevyhovel návrhom žalobcov na poskytnutie priestoru na preukázanie
aktívnej vecnej legitimácie, zohľadniac dĺžku trvania sporu a s tým spojenú zásadu hospodárnosti
konania. Z toho pohľadu súd zamietol návrh žalobcov vypočuť v tejto súvislosti svedkov a dopočuť
znalca. Súd totiž nemal preukázanú najzásadnejšiu skutočnosť, a to skutočnosť, že medzi U. U. (U.) a

U. U., ktorý zomrel XX.XX.XXXX existoval príbuzenský pomer, ktorý tvrdili žalobcovia, a teda, že U. U.
(U.) bol otcom U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. D. XX.

10. O zastavení konania o časti nároku žalobcov voči žalovanej v 12. rade rozhodol súd v dôsledku
dispozičného úkonu žalobcov.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc z úspechu žalovaných v
predmetnom spore podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

11. Dňa 10.11.2021 bola súdu prvej inštancie doručená námietka zaujatosti voči sudkyni Okresného
súdu Bardejov JUDr. Krochtovej podaná písomnosťou z toho istého dňa žalobcom v 2. rade. Žalobca

v 2. rade žiadal, aby Krajský súd v Prešove rozhodol, že JUDr. Krochtová je vylúčená z prejednávania
rozhodovania sporu vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 4C/92/2011. V námietke uviedol,
že o dôvodoch vylúčenia sudkyne sa dozvedel 09.11.2021 keď bol na Okresnom súde Bardejov
nahliadnuť do spisu sp.zn. 4C/92/2011 a vyhotoviť si listiny z tohto spisu. Tam mu istá osoba z justičného
prostredia,ktorú,akouviedol,nechcekonkretizovať,abynedošlokzhoršeniujejpracovnéhopostavenia,

uviedla, že „prípad nikdy nevyhrá“. Táto osoba mu mala uviesť, že sudkyňa JUDr. Krochtová je veľmi
dobrou kamarátkou s advokátkou JUDr. Mulikovou. Už po nástupe do funkcie sudkyne na Okresný súd
Bardejov v roku 2014 sa tieto dve osoby skamarátili, vzájomne si tykajú a párkrát ich bolo spoločne
vídavať aj v kaviarni. Kamarátkami zostali aj po tom, čo sudkyňa JUDr. Krochtová bola istý čas namaterskej dovolenke a vrátila sa z nej v roku 2019. V porovnaní s ostatnými advokátmi je vzťah
sudkyneJUDr.KrochtovejkadvokátkeJUDr.Mulikovejnadštandardný.Dotyčnáosobamumalazároveň
ukázať C. profil Kataríny Krochtovej, z ktorého je zrejmé, že táto má XXX priateľov, pričom jedným

z nich je aj Viera Muliková. Z fotografií pridaných k obom menám je nepochybné, že profil Katarína
Krochtová zodpovedá sudkyni JUDr. Kataríne Krochtovej a profil Viery Mulikovej zodpovedá advokátke
JUDr. Viere Mulikovej. Z uvedeného teda vyplýva, že sudkyňa JUDr. Krochtová a advokátka JUDr.
Muliková sú v priateľskom vzťahu. Po získaní tejto informácie nadobudol presvedčenie o hodnovernosti
tvrdenia, že svoj „prípad nikdy nevyhrá“. Podľa žalobcu v 2. rade je zarážajúci postup, resp. nečinnosť

sudkyne Krochtovej, ktorá napriek tomu, že je v priateľskom vzťahu s právnou zástupkyňou žalovaných
v 4., 5. a 16. rade, po pridelení veci neoznámila predsedníčke súdu skutočnosti, pre ktoré mala byť
vylúčená z prejednávania rozhodovania sporu. Sudkyňa JUDr. Krochtová v rámci svojej pracovnej
činnosti prichádza do kontaktu aj s ďalšími bardejovskými advokátmi, avšak s priateľom na C. nie je
ani s jedným z nich.
Žalobca v 2. rade poukázal na právne normy, z ktorých je potrebné pri posudzovaní jeho námietky

vychádzať. Vyslovil názor, že sudkyňa JUDr. Krochtová tieto právne predpisy pošliapala ako sa dalo.
Ak sudkyňa JUDr. Krochtová verejne prezentuje a deklaruje na sociálnej sieti C., že je priateľkou s
advokátkou JUDr. Mulikovou, s ktorou si tyká a zároveň spolu verejne „kávičkujú“, potom s poukazom
na tzv. teóriu zdania v predmetnej veci sa JUDr. Krochtová vzhľadom na jej priateľský a pozitívny vzťah
k právnej zástupkyni žalovaných v 4., 5. a 16. rade ani zďaleka nejaví ako objektívne nestranná v očiach

procesných strán a verejnosti, pretože existuje opodstatnená obava, že nie je celkom nestranná, aj
zamietnutie žaloby tomu nasvedčuje. Pomer sudkyne k právnej zástupkyni žalovaných v 4., 5. a 16. rade
ju diskvalifikuje z toho, aby predmetnú vec mohla prejednať a rozhodnúť.

12. Okrem námietky zaujatosti podal žalobca v 2. rade voči rozsudku súdu prvej inštancie aj odvolanie

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Vzhľadom na to, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa
s prihliadnutím na jeho námietku zaujatosti podľa žalobcu v 2. rade, súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom žalobcom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd
prvej inštancie tiež nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo

zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam - § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP uviedol, že voči konajúcej sudkyni
uplatnil námietku zaujatosti, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté napriek uplynutiu lehôt v zmysle § 54
ods. 1, 2 CSP, čo len posilňuje jeho pochybnosti o nezávislosti, existujú objektívne skutočnosti, ktoré

vzbudzujú pochybnosť o nestrannosti konajúcej sudkyne. Žalobca v 2. rade uviedol, že odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je veľmi úzko spojený s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. c)
CSP tým, že konajúca sudkyňa vo veci konala, rozhodovala napriek tomu, že materiálne bola vylúčená.
Konala v rozpore s článkom 46 ods. 1, 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článkami 36 ods. 1 a
38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že nemal preukázanú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcov, keďže títo nepredložili žiaden relevantný dôkaz (napr. rodný list) o tom,
že U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol priamym potomkom U. U. (U.), poukázal na to,

že súd prvej inštancie za rozhodujúce považoval listinné dôkazy a týmto pripisoval väčšiu zákonnú
silu. Podľa § 187 CSP za dôkaz však môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Už v žalobe predloženej súdu 10.05.2011, teda pred viac ako

10 rokmi, žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia tvrdili, že U. U. (U.) mal jedného syna U. U.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a že žalobcovia sú dedičmi po nebohom U. U., zomr.
XX.XX.XXXX, konkrétne P. U., N. L., U. U., U. U. a Y. O. (ako deti), resp. deti Y. O., F. O., P. G. a B. O..
Za tým účelom na preukázanie svojich tvrdení navrhli vykonať dôkazy spočívajúce výsluchu žalobcov.
Napriek tomu, že žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení navrhovali vykonať dôkaz spočívajúci vo

výsluchoch žalobcov (a neskôr aj svedkov), súd sa vysporiadal len s návrhom na vypočutie svedkov a
znalca tak, že tieto zamietol s poukazom na dĺžku trvania sporu a tým spojenú zásadu hospodárnosti
konania. S návrhom žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom strán konania sa súd nijako nevysporidal,
procesné strany vôbec nevypočul. Už len samotnými výsluchmi žalobcov by mal preukázanú ichaktívnu vecnú legitimáciu a nebol by k tomu potrebný ani žiadny listinný dôkaz. Pokiaľ by po takomto
výsluchu účastníkov, resp. svedkov niektorý z účastníkov konania spochybňoval okruh dedičov, teda aj
žalobcu, bolo by na žalobcoch akými dôkazmi túto skutočnosť preukážu. Na pojednávaní 29.10.2021

súd prakticky vykonal listinné dôkazy oboznámením sa s obsahom spisu. Predmetný spor v priebehu
viac ako 10 rokov rozhodovali až 3 sudcovia a ani jeden z nich o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
nerozhodol pri svojom prvom pojednávaní v tejto veci. Pokiaľ súd v dôvodoch svojho rozhodnutia
uvádza, že žalobcovia nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu a zároveň, že túto ich aktívnu legitimáciu
namietali aj žalovaní, poukázal na to, že práve žalovaní viedli so žalobcami mimosúdne rokovania

a dávali žalobcom rôzne návrhy s viacerými alternatívami. Takýto postup žalovaných preto postráda
zásady formálnej logiky keď na jednej strane rokovali so žalobcami za účelom dosiahnutia mimosúdnej
dohody a na druhej strane namietali ich aktívnu vecnú legitimáciu. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy spočívajúce najmä vo výsluchu žalobcov a svedkov, ktoré sú potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Súdom
nesprávne zistený skutkový stav vyústil do zamietnutia žaloby a keby vykonal dokazovanie v rozsahu

naznačenom žalobcami, dospel by k iným skutkovým záverom a nezostávalo by mu nič iné ako žalobe
vyhovieť, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
Žalobca v 2. rade preto navrhol, aby odvolací súd výrok I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v 2. rade uviedol, že s právnou argumentáciou
žalobcu v 2. rade obsiahnutou v odvolaní nesúhlasí, napadnutý rozsudok je správny, reflektujúci
skutočnosti zistené v priebehu dokazovania. Čo sa týka námietky zaujatosti, na ktorú je poukázané v
odvolaní, túto nevzniesol a ani na ňu nepoukázal žalobca v 2. rade ani na poslednom pojednávaní,
pričom žalovaný v 1. rade má za to, že sa jedná len o šikanózny prístup zo strany žalobcu v 2. rade,

ktorý sa prejavil aj v poslednom písomnom podaní žalobcu v 2. rade, ktorého obsahom boli urážky a
dehonestujúce tvrdenia na adresu právnej zástupkyne žalovaných v 4., 5. a 16 rade. Ak mienil žalobca
v 2. rade riadne preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu, mal tak spolu s ostatnými žalobcami spraviť
už pri podaní samotnej žaloby a nie sa po 10 rokoch vedenia súdneho sporu dožadovať poskytnutia
dodatočnej lehoty na splnenie tejto procesnej povinnosti.

Žalovaný v 1. rade preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalovaní v 4., 5. a 16. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu v 2. rade uviedli, že žalobca v 2. rade námietkou zaujatosti založenou na akomsi tvrdení

„istej osoby z justičného prostredia“ a námietke sa zaoberal rovnakou otázkou advokátskej etiky ako
aj obávaní o fungovaní akejsi „skupinky“, ktorá sa mala rozrásť až do justície. Právna zástupkyňa
týchto žalovaných poukázala na to, že aj keď jej neprináleží hodnotiť dôvodnosť námietky zaujatosti,
keďže tento dôvod uviedol žalobca v 2. rade ako odvolací dôvod, je potrebné venovať tomu pozornosť.
Skutočnosť, že niekto má na sociálnej sieti medzi priateľmi niekoho, ešte nezakladá medzi týmito

osobami priateľský, dokonca až nadštandardný vzťah. To, že sa na C. nachádza zoznam osôb, ktoré
sa čo i len letmo poznajú, nazývaný zoznam priateľov, ešte neznamená, že ľudia v zozname sú si
navzájom ozajstnými priateľmi. Poukázala na to, že je zarážajúce, prečo nebola námietka zaujatosti
vznesená už počas konania, keďže zákonnou sudkyňou bola sudkyňa od roku 2019. Právny zástupca
dokonca opomenul skutočnosť, kedy sudkyňa konvalidovala jeho procesné pochybenie na pojednávaní

29.03.2019. Pokiaľ žalobca v 2. rade namietal nerozhodnutie o námietke zaujatosti, poukázala na to,
že ak by si žalobca v 2. rade ako aj jeho právny zástupca dôkladne prečítali komentár k ustanoveniu §
54 a § 56, bolo by im jasné, že ak bola námietka vznesená po tom ako súd prvej inštancie rozhodol o
veci samej, rozhodovanie o námietke neprichádza do úvahy okrem prípadu, ak bolo podané odvolanie
odvolací súd dospeje k záveru, že o veci rozhodoval vylúčený sudca a o jeho vylúčení nebolo vydané

rozhodnutie. Ak odvolací súd, ktorý aj súdom nadriadeným dospeje k záveru, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, okrem zrušenia rozhodnutia vo veci samej, rozhodne aj o námietke zaujatosti.
K samotným odvolacím dôvodom právna zástupkyňa žalovaných v 4., 5. a 16. rade uviedla, že
na základe vykonaného dokazovania, a to aj navrhnutého žalobcami (znalecký posudok č. 37/2017
vyhotovený G.. W.), správne súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca

v 2. rade opomenul rozsiahle odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd vecne a rozsiahlo popísal z čoho
vychádzal keď dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, dokonca ani znalec ustanovený
súdom nebol schopný relevantne „zistiť pôvod ideálneho podielu, resp. zistiť, od ktorého pôvodného
pozemkovoknižného vlastníka nadobudli vlastnícke právo a taktiež veľkosť ideálneho vlastníckehopodielu. Táto konštatácia je dôležitá pre zodpovedanie jednej z otázok a úloh uvedených v uznesení
súdu. Ak aktívna vecná legitimácia nebola zistená z listinných dôkazov, ktoré mali byť pre spor tohto
druhu smerodajné, ako by sa legitímne preukázal tento nedostatok „iba“ výsluchom svedkov a žalobcov.

Súd predsa nemôže založiť legitímny záver na výpovediach „jedna pani povedala“.
Pokiaľ bolo poukazované na to, že žalovaní mali viesť mimosúdne rokovania so žalobcami, namietanie
tejto skutočnosti postráda akékoľvek zásady formálnej logiky. Žalovaní mali evidentný záujem na
ukončenie konania z dôvodu, že na listoch vlastníctva bola zapísaná obmedzujúca poznámka vlastníka
nakladať s nehnuteľnosťami I. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX-PXXX/XXXX. Pokiaľ žalobca v 2. rade

namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov, poukázala na § 185 ods. 1 CSP s tým, že súd sa rozsiahlo
vysporiadal vo svojom rozsudku z akého dôvodu nepristúpil k vykonaniu dokazovania výsluchom
svedkov a žalobcov. Do pozornosti dala v nadväznosti na § 185 ods. 1 CSP aj ustanovenie § 153 ods. 1,
2 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Bez ďalšieho je zrejmé, že navrhnutý dôkaz zo strany žalobcov, najmä
výsluchom žalobcov a svedkov a prípadným vyhotovením, resp. doplnením znaleckého posudku, by
bol v tomto prípade nehospodárny a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemožno odstrániť len na

základe akýchsi výpovedí, ktoré by nemali podporu v listinných dokladoch preukazujúcich legitimitu a
pravdivosť výpovedí.
Žalovaní v 4., 5. a 16. rade preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

16. Žalobca v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k jeho odvolaniu uviedol, že čo sa týka
vyjadrenia žalovaného v 1. rade cestou jeho právneho zástupcu, uviedol, že pokiaľ žalovaný v 1. rade
poukázal na to, že námietka zaujatosti nebola podaná do rozhodnutia súdu, podanie námietky zaujatosti
nie je obmedzené momentom posledného pojednávania, je viazané na lehotu uvedenú v § 53 ods. 1
CSP. Na poslednom pojednávaní námietka zaujatosti nebola a ani nemohla byť uplatnená, pretože v

tom čase žalobca v 2. rade o dôvode vylúčenia sudkyne nevedel. Ak by sa o tomto dôvode dozvedel
kedykoľvek v priebehu konania, námietku zaujatosti by uplatnil skôr, v zákonnej lehote. Pokiaľ žalovaný
v 1. rade mal za to, že žalobca v 2. rade mal spolu s ostatnými žalobcami už pri podaní žaloby riadne
preukázať svoju aktívnu legitimáciu, k tomu uviedol, že už v žalobe žalobcovia tvrdili, že U. U. (U.) mal
jedného syna U. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a že žalobcovia sú dedičmi po ňom.

Súd len zo samotného rodného listu, ktorý sám považuje za „relevantný dôkaz“, ako uviedol v bode
44. rozsudku, by nemal ako zistiť, že U. U. (U.) má len jedného syna U. U., ale k takémuto záveru bol
potrebný iný dôkaz, napr. výsluch žalobcov alebo svedkov.

17. Pokiaľ sa právna zástupkyňa žalovaných v 4., 5. a 16. rade vyjadrovala k námietke zaujatosti,

uviedol, že tak právna zástupkyňa žalovaných v 4., 5. a 16. rade ako aj samotná sudkyňa doposiaľ
vôbec nespochybňujú ich vzájomný priateľský vzťah. Obe potvrdili tvrdenia a skutočnosti uvádzané
v námietke zaujatosti, no snažia sa ich bagatelizovať v tom zmysle, že „priateľstvo na sociálnej sieti
nezakladá ozajstný priateľský vzťah“, resp. že ide „len o letmé priateľstvo“, resp. „že sú len známe“ a v
konečnomdôsledkuanipriateľkaminiesúapretonebolanijedendôvodnavylúčeniekonajúcejsudkyne.

V tejto súvislosti zdôraznil názor prezentovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze č. II.
ÚS 285/2015 z 03.09.2015. Doplnil, že nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že JUDr. Muliková ako
advokátka prichádza na Okresnom súde Bardejov profesionálne do kontaktu aj s ďalšími sudcami toho
súdu, ktorí sa taktiež prezentujú na sociálnej sieti C. (JUDr. P., JUDr. T., JUDr. I.), no „priateľom“ zjavne
nie je so žiadnym z nich. Vo vzťahu k týmto sudcom by sa preto dalo hovoriť o ich profesionalite, avšak

ak právna zástupkyňa v 4., 5. a 16. rade a konajúca sudkyňa svoj vzťah verejne „povýšia“ na priateľstvo
a potom s prihliadnutím na teóriu zdania ich vzťah nemožno vyhodnotiť ako „obyčajný kolegiálny vzťah
zostávajúci v profesionálno-spoločenskej rovine“, pretože objektívne a reálne existuje pochybnosť o
dôveryhodnosti súdnej moci. Žalobca v 2. rade opätovne zdôraznil pochybenie súdu pokiaľ nevykonal
dôkaz výsluchom žalobcom a svedkov. Pokiaľ ide o argument týkajúci sa zápisu poznámky na liste

vlastníctva, k tomu uviedol, že po podaní návrhu na zápis poznámky bol ďalší postup v plnej kompetencii
Okresného úradu Bardejov, katastrálneho odboru. Pokiaľ zástupkyňa žalovaných v 4., 5. a 16. rade
poukazovala na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, že tieto neboli uplatnenéuž v žalobe z 10.05.2011, uviedol, že v tom čase platný Občiansky súdny poriadok tieto inštitúty vôbec
neupravoval.

18. Žalovaní v 4., 5. a 16. rade, cestou svojej právnej zástupkyne, v stanovisku k vyjadreniu žalobcu
v 2. rade k ich vyjadreniu k jeho odvolaniu zopakovali argumentáciu z predchádzajúcej písomnosti,
osobitne vo vzťahu k námietke zaujatosti konajúcej sudkyne a osobitne k odvolacím dôvodom. Títo
žalovaní uviedli, že je pravdou, že žalobcovia tvrdili skutočnosť, že U. U. (U.) mal jedného syna U.
U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a že žalobcovia sú dedičmi po ňom, ale nijakým

spôsobom svoje tvrdenia nepreukázali. Už v roku 2011 vtedajší účastníci konania T. O. podaním zo
06.07.2011, G.. Q. (PRATO, s.r.o., G. P., G.. G. U., S. U., U. Q.) podaním z 09.06.2011 spochybňovali
už samotnú skutočnosť, že by vôbec U. U. (U.) bol vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu.
Opätovne zdôraznili, že ani súdom ustanovený znalec nebol schopný relevantne zistiť pôvod ideálneho
podielu, resp. zistiť od ktorého pôvodného pozemkovoknižného vlastníka bolo nadobudnuté vlastnícke
právo a veľkosť ideálneho spoluvlastníckeho podielu. Ak žalobcovia disponovali listinným dôkazom,

ktorým by mal byť rodný list U. U., jediného syna po U. U. (U.), mali takýto dôkaz predložiť, prípadne
zabezpečiť všetky dostupné listiny, napr. z archívov, ktoré by preukázali skutočnosť, že sú právnymi
nástupcami po U. U., ktorý je právnym nástupcom U. U. (U.). Je povinnosťou žalobcov preukázať právny
nárok a od čoho tento nárok odvodzujú. Čo sa týka námietky včasnosti procesnej obrany žalovaných
ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie a s tým spojenej koncentračnej zásady, uviedli, že ak by aj

žalovaní nenamietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie „súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu, aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta,“ uvedené vyplýva z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 sp.zn. 2Cdo/205/2009.

19. Krajský súd v Prešove, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) a ako súd nadriadený

Okresnému súdu Bardejov aj na rozhodnutie o tom, či je sudca vylúčený (§ 54 ods. 2 v spojení s § 56
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) žalobcom v 2. rade ako oprávnenou
osobou (§ 359 CSP) a vzhľadom na podanú námietku zaujatosti žalobcom v 2. rade, preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, konanie a
procesné úkony súdu rozhodnutiu predchádzajúce.

O odvolaní a námietke zaujatosti rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru o tom, že tak námietka zaujatosti ako aj odvolanie dôvodnými neboli.

20.Podľačlánku49ods.1CSPsudcajevylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniasporu,aksozreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý sa môže domáhať ustanoveným
spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

21. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces, vychádzajúc z citovaných noriem, je

garancia toho, aby vo veci, ktorá je predmetom konania, rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.
Nestrannosť pritom zahŕňa dva aspekty - subjektívny v zmysle osobného predsudku alebo zaujatosti
konkrétneho sudcu a objektívny, vzťahujúci sa k otázke zdania zaujatosti sudcu.
Platí pritom, že o súde sa usudzuje, že je bez predsudkov pokiaľ sa nepreukáže opak (Európsky súd
pre ľudské práva vo veci Kyprianou proti Cypru, č. 73797/01, rozhodnutie z 15.12.2005, bod 119).

22. Podľa § 52 ods. 1, 2 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčeniadozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa

nepoužijú.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

23. Civilný sporový poriadok upravuje predpoklady pre uplatnenie námietky zaujatosti stranou sporu,
povinnosťou súdu však nie je, ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky (sp.zn. I. ÚS 73/97),
vyhovieť návrhu na vylúčenie sudcu z prerokovania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto
právajelenústavneakceptovateľnýmspôsobomprerokovaťkaždýnávrhoprávnenejosobynavylúčenie
sudcu z ďalšieho prerokovania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o tom.

24. Subjektívne hľadisko strany sporu je podnetom pre rozhodovanie o eventuálnej zaujatosti, avšak
rozhodovanie o tejto otázke sa musí diať výlučne na základe hľadiska objektívneho. To znamená, že nie
je možné vychádzať iba z pochybností o pomere sudcu k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo dotýka, ale aj z hmotnoprávneho rozboru skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam
viedli. K vylúčeniu sudcu môže dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k prejednávanej veci,

účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, že napriek zákonom stanovenej
povinnosti nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať (Ústavný súd Českej republiky, nález z
03.07.2001, sp.zn. II. ÚS 105/01).

25. Z hľadiska formálnych náležitostí námietka zaujatosti podaná žalobcom v 2. rade zodpovedala

náležitostiam vyžadovaným § 52 ods. 2 CSP; vzhľadom na to, že podaná bola po tom, ako súd prvej
inštancie o žalobe rozhodol, nebolo v zmysle § 54 CSP potrebné rozhodnúť o nej v lehote podľa § 54
ods. 2 CSP.

26. Žalobca v 2. rade za dôvod, pre ktorý by sudkyňa JUDr. Katarína Krochtová mala byť vylúčená z

prejednávania a rozhodnutia veci, mal to, že „má byť veľmi dobrou kamarátkou“ právnej zástupkyne
žalovaných v 4., 5. a 16. rade, pričom vedomosť o tejto ním tvrdenej skutočnosti mal mať z údajnej
komunikácie s osobou z justičného prostredia, ktorú sa rozhodol neidentifikovať, tomu, že sudkyňa
je „veľmi dobrou kamarátkou“ právnej zástupkyne má nasvedčovať to, že ich bolo vídavať spoločne
v kaviarni, na profile na sociálnej sieti C. je právna zástupkyňa jedným z XXX priateľov sudkyne, o

uvedenom svedčí screenshot, ktorý k námietke priložil.

27. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 285/2015 z
03.09.2015 a z neho vyplývajúci akcent na to, že objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa
subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností, platí tzv. teória zdania.

28. Sudkyňa JUDr. Katarína Krochtová vo vyjadrení k námietke poukázala na to, že žalobca v 2. rade
ju uplatnil až po uplynutí takmer 3 rokov odvtedy, čo jej spis bol pridelený a až po tom, čo žalobu
zamietla. Uviedla, že JUDr. Vieru Mulikovú pozná od roku 2014, tyká si s ňou, určite nie sú veľmi dobré
kamarátky, „nekávičkujú“, vzťah s ňou kvalifikovala ako vzťah známych, mimo budovy súdu sa s ňou

stretla asi päťkrát, naposledy na spoločenskej udalosti v roku 2019. Uviedla tiež, že žalobca v 2. rade
jej pripomenul, že s JUDr. Vierou Mulikovou sú priateľmi na sociálnej sieti C., na ktorej takmer vôbec
nie je aktívna. V prejednávanej veci postupovala nestranne a nezaujato, žalobu rozsudkom vyhláseným
na pojednávaní 29.10.2021 zamietla pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcov, necíti sa
byť zaujatou.

29. Úzus, že objektívna nestrannosť sudcu sa neposudzuje podľa mienky účastníka, ani subjektívneho
vyjadrenia sudcu, ale je založená na prejavoch sudcu k veci, ktorú prejednáva, k stranám alebo k ich
zástupcom, ako aj to, že okolnosti, ktoré môžu založiť dôvodné pochybnosti alebo obavu stranu sporu
z nezaujatosti sudcu, musia zjavne vykazovať znaky nasvedčujúce zaujatosť sudcu, sa stal základom

pre vyhodnotenie námietky zaujatosti.

30. Sudkyňa JUDr. Katarína Krochtová potvrdila, že sa s JUDr. Mulikovou pozná, že si s ňou tyká, že
sa s ňou opakovane stretla mimo budovy, naposledy v lete 2019, nepoprela, že na sociálnej sieti C.kde však nie je aktívna je JUDr. Viera Muliková medzi ľuďmi, ktorí sú v zozname kontaktov, ktorým
C. priraďuje označenie „priateľov“. Zaradenie osoby do skupiny kontaktov s označením priatelia však
podľa nadriadeného súdu nemá výpovednú hodnotu v zmysle definície toho, čo priateľským vzťahom je.

Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo 16.04.2014, sp.zn. 8Nc/12/2014, vzťahom
priateľským sa vo všeobecnosti chápe hlboký (až emocionálny) vzťah založený na dôvere, úprimnosti,
družnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení, účasti na spoločnom duchovnom i
duševnom živote a pod. Je dôležité odlišovať priateľstvo od iných medziľudských vzťahov. Vzťah ku
spoločnej záujmovej činnosti ani príslušnosť k nej samé o sebe neprezrádzajú existenciu vzťahu, ktorý

by svojou intenzitou bolo možné bez ďalšieho označiť za vzťah priateľský.
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí I. ÚS 332/08 uviedol, že je potrebné vziať zreteľ na
skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu
a interakcie medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti
zákonného sudcu môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre Európskeho súdu
pre ľudské práva nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci účastníkom a ich

zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.
Európsky súd pre ľudské práva ako príklad svedčiaci o nedostatočnej objektívnej nestrannosti uviedol
existenciu úzkych rodinných väzieb s obhajcom (právnym zástupcom) strany a sudcom (rozhodnutie vo
veci Micallef proti Malte, č. 17056/06 z 15.10.2009, bod 102).
Posudzovanie každej konkrétne prejednávanej veci sa odvíja od individuálnych skutkových zistení, čo

podľa nadriadeného súdu platí aj pre posudzovanie namietania zaujatosti sudcu účastníkom konania a
v tomto zmysle ani tzv. „teória zdania“ nemôže byť vykladaná tak, aby sa stala validným nástrojom pre
spochybňovanie nezaujatosti sudcu pri neexistencii objektívne zistiteľného hľadiska.
Ako uviedol aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci Pullar proti Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie z
10.06.1996, § 32), v každom jednotlivom prípade treba rozhodnúť či povaha a stupeň vzťahu sú také,

že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu.

31. Žalobca v 2. rade v priebehu konania nemal žiadne výhrady k procesnému postupu sudkyne
JUDr. Kataríny Krochtovej, z listín zo spisu to nevyplýva, okrem „dôkazu“ - printscreenu z obrazovky
C. len tvrdil získanie údajnej informácie o vzťahoch sudkyne s právnou zástupkyňou JUDr. Vierou

Mulikovou z prostredia súdu. Neidentifikovanie tohto údajného zdroja, tvrdenie, že sa mal s týmito
informáciami oboznámiť až po tom, ako bol vynesený rozsudok v jeho neprospech (rozsudok bol
vynesený na pojednávaní 29.10.2021, na ktorom bol žalobca v 2. rade osobne prítomný) vykazuje
v spojitosti so zvyšnými tvrdeniami znaky fabulácie. Z úradného záznamu na č.l. 675 spisu totiž
vyplýva, že dňa 09.11.2021 si žalobca v 2. rade vyžiadal zo spisu fotokópie zápisníc o pojednávaní

z 13.12.2018, 29.03.2019, 01.10.2019 a 29.10.2021. V kontexte časových súvislostí - vyhlásenie
zamietavého rozsudku 29.10.2021 tvrdenia žalobcu v 2. rade a toho, že dňa 09.11.2021 mal byť osobou
z justičného prostredia informovaný, že „prípad nikdy nevyhrá“ - t.j. predpokladanie budúcej skutočnosti
(ktorá však už existovala - zamietnutie žaloby) sa javí, že námietka zaujatosti bola zjavne účelová. Na
tomto vyhodnotení nič nemení ani existencia istého vzťahu v zmysle kontaktu JUDr. Kataríny Krochtovej

s JUDr. Vierou Mulikovou. Jeho charakter je možné vnímať a hodnotiť optikou bežných sociálnych
kontaktov osôb pôsobiacich v istom pracovnom prostredí nevybočujúcich z mantinelov potenciálne
vzbudzujúcich zaujatosť sudcu. Uvedené sa týka aj tzv. “priateľstva“ na C.; samotný status zaradenia
istej osoby do skupiny „priateľov“ nesvedčí o existencii priateľstva tak ako ho charakterizoval Najvyšší
súd Slovenskej republiky v označenom rozhodnutí zo 16.4.2014.

32. Nadriadený súd tak uzatvára, že žiadna zo žalobcom v 2. rade tvrdených skutočností nenapĺňa znaky
zaujatosti sudkyne JUDr. Kataríny Krochtovej pri prejednávaní a rozhodnutí spornej veci. Námietku
zaujatosti tak vyhodnotil ako nedôvodnú, svedčiacu o neexistencii
dôvodov pre vylúčenie sudkyne z prejednania a rozhodnutia veci.

33. Odvolacia argumentácia žalobcu v 2. rade je konštruovaná na tvrdeniach o údajnom pochybení súdu
pokiaľ dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, pričom
táto mohla byť preukázaná už len samotnými výsluchmi žalobcov a nebol by k tomu potrebný ani žiadny
listinný dôkaz.

34. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení
jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej
republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

35. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, procesným postupom
súdu, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením súdom prvej inštancie má odvolací súd
za to, že súd prvej inštancie rozhodnutím, ku ktorému dospel, vystihol podstatu prejednávaného sporu,
racionálne vyhodnotil význam a dôsledky procesnej aktivity tej strany sporu, ktorú zaťažovalo bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazné a dospel tak k správnemu záveru. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné,

dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku
ktorému dospel. Je evidentné, že sa podrobne zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi
a námietkami, správne ich v jednotlivosti ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k
presvedčivému, správnemu právnemu záveru. Na tomto správnom závere sa nič nezmenilo ani v
priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia a preto k odvolacím
dôvodom žalovaného pri existujúcej zhode so závermi právneho posúdenia prvoinštančným súdom a

totožného hodnotenia skutkových zistení, keď by prípadná formulácia totožného hodnotenia skutkových
zistení a právnych záverov inými jazykovými prostriedkami bola opakovaním nezodpovedajúcim
princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho
výsledkom, na zdôraznenie správnosti rozhodnutia len dodáva:

36. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah
žalobou začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť
skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný, závisí
od toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho

nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti
preukáže.

37. Žalobcovia, jedným z ktorých je aj odvolateľ, podali na súd žalobu, ktorá aj po pripustených zmenách
a návrhoch na zmenu okruhu účastníkov, bola určovacou žalobou, predpokladom úspešnosti ktorej je

po procesnej stránke skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu a na požadovanom určení majú
naliehavý právny záujem.

38. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne

legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, sp.zn. III. ÚS
517/2011-9).
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takomto prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný
závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Preoznačeniestavuvyplývajúcehozhmotnéhoprávakedyjejedenúčastníksubjektomprávaaúčastník
na opačnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či

a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(žalobca)niejenositeľomtohtohmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaníide;onedostatokpasívnej
vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/192/2004).

39. V prejednávanej veci bolo v zmysle názorov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia
povinnosťou žalobcov preukázať aktívnu aj pasívnu legitimáciu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa

rozumie také hmotnoprávne oprávnenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo
(nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdnehokonania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta. To, že sa súd vyslovene k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa
ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp.zn.

2Cdo/205/2009).

40. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v jeho závere o tom, že bolo na žalobcoch,
aby preukázali, že sú osobami so statusom právnych nástupcov U. U. (U.), ktorý podiel na parcele mpč.
zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XX nadobudol 16.02.1912. Právne relevantné je totiž iba to, či

svoje tvrdenie (vyjadrenie) vie preukázať ten, koho zaťažuje dôkazné bremeno. Subjekt práva zaťažený
dôkazným bremenom je povinný preukázať uplatnené právo v okolnostiach prípadu. Ak svoju dôkaznú
povinnosťnesplní,nemôžemubyťnaprospechnepreukázanosťtvrdeniaprotistranylebotámôžemlčať,
nepredkladať dôkazy (Drgonec: Ústava Slovenskej republiky, nakl. C.H.Beck, Bratislava, 2015, str. 861).
Platí taktiež, že ak by súd poskytol právnu ochranu niekomu komu podľa zákona neprísluší alebo tak
urobí v rozpore s procesnými predpismi, postupuje spôsobom, ktorý nie je v súlade s ústavne zaručeným

právomnasúdnu(ajinú)ochranu(článok36Listinyzákladnýchprávaslobôd)a spravidlatakspôsobom
priečiacim sa ústavnému poriadku zasiahne do iných ústavne zaručených práv iného (v zmysle článku
11 Listiny) (Ústavný súd Českej republiky III. ÚS 17/95 z 20.06.1995).

41. Zo spisu vyplýva, že žalobcovia k vlastnému tvrdeniu o tom, že jediným právnym nástupcom U. U.

(U.) je U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX nepredložili žiaden dôkaz, toto tvrdenie nevyplýva
ani zo znaleckého posudku. Ak žalobca v 2. rade za zásadný odvolací argument mal tú skutočnosť,
že k preukázaniu tvrdenia o právnom nástupníctve U. U. bol postačujúci výsluch žalobcov v kontexte
s tým, že žalovaní so žalobcami rokovali o možnej mimosúdnej dohode a súd prvej inštancie tento
návrh neakceptoval, je potrebné uviesť, že z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že je to súd ktorý

rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná, nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dôkazov a nie je ani
povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na rokovanie žalovaných so
žalobcami, je namieste poukázať na ustanovenie § 186 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého aj pri zhodných
tvrdeniach strán vychádza súd z nich len vtedy, ak neexistuje dôvod na pochybnosť o ich pravdivosti.
Predmetné procesné ustanovenie tak predstavuje tzv. materiálny korektív, podstatou ktorého je to, že aj

zhodné tvrdenia strán môžu byť predmetom dokazovania.

42. Ak žalobcovia nepredložili, ako súd prvej inštancie uviedol, žiaden relevantný dôkaz, ktorým môže
byť napr. rodný list U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX svedčiaci o tom, že je právnym
nástupcom U. U. (U.), je len logickým vyústením procesnej ne/aktivity žalobcov, že súd návrh na

dokazovanie výsluchom žalobcov a svedkov k tejto skutočnosti zamietol.
Dôvod, ktorý súd k zamietnutiu návrhu na dokazovanie viedol je zrozumiteľne, vecne súdom prvej
inštancie vysvetlený a nevykonanie tohto dôkazu tak nie je možné vyhodnotiť ako relevantný odvolací
dôvod.

43. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov ktoré uviedol, uzatvára, že žalobcovia, t.j. aj žalobca v 2. rade,
na ktorom bolo dôkazné bremeno k preukázaniu vlastných tvrdení dôkazné bremeno v okolnostiach
prípadu neuniesol a ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie správne. Správnemu
rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania odzrkadľujúci
výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v 2. rade neúspešný,
naopak úspešnou bola žalovaná strana. Odvolací súd preto priznal žalovaným v 1., 3.-11, 13.-19. rade

voči žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalovaným v 2., 20.-23. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zo spisu nevyplýva,
že by im mali s odvolacím konaním vzniknúť akékoľvek trovy. Odvolací súd vychádzal z článku 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa

§ 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.45. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli ako aj na webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.08.2022 (§ 219 ods. 3 CSP).

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.