Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010342
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1116010342.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich PhDr.

Pavla Ščepána a PhDr. Otta Múčku, v trestnej veci obžalovanej B. R., pre pokračovací obzvlášť závažný
zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 10.12.2020 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
B. R. M. O. H. Š. B. D. Á. T. XX.XX.XXXX D. R., U. H. Y. O. Č. X, Bratislava

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

1.
dňa 13.02.2008 v Českej republike, v Prahe na Václavskom námestí číslo 16 a 26, v oblastnej pobočke
Č. G., Z..G.., Praha centrum, požiadala o poskytnutie úveru, pričom v Žiadosti o úver uviedla, že je
zamestnancom spoločnosti X. G..M..B.. s priemerným mesačným príjmom vo výške 28.731,-Kč, čo
doložila Potvrdením zamestnávateľa o výške svojho priemerného čistého príjmu za posledné 3 mesiace

v sume 28.516,-Kč a s výškou základnej mesačnej mzdy podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy vo
výške 20.000,-Kč, pričom predmetné potvrdenie malo byť vystavené dňa 13.02.2008 zamestnancom
spoločnosti X. G..M..B.., I. C.Ď., avšak predmetné potvrdenie sa nezakladalo na skutočnosti a nebolo
vystavené I. C., pričom bolo zistené, že obvinená B. R. v predmetnom období poberala mesačnú mzdu
vo výške 8.000,-Kč, následne na základe uvedenej Žiadosti dňa 14.02.2008 uzatvorila Zmluvu o úvere
číslo 3576357823 na sumu 200.000,-Kč, pričom za poskytnutý úver doposiaľ uhradila splátky len vo
výške 14.952,-Kč a viac úverové splátky nesplácala, čím poškodenej spoločnosti Č. G. Z..G.., spôsobila
škodu vo výške 7.394,81 Eur (200.000,-Kč),

2.
dňa 06.06.2008 v Českej republike, v Prahe na Cetelnej ulici číslo 25/590 , v pobočke spoločnosti G. X.
Q., Z..G.., uzatvorila Úverovú zmluvu evidovanú číslo 084001499, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 200.000,-Kč, pričom v úverovej zmluve uviedla, že je zamestnancom spoločnosti X.
G..M..B.., s čistým priemerným príjmom za posledné 3 mesiace vo výške 31.428,-Kč, čo doložila
Potvrdením o príjme zo dňa 04.06.2008 vystaveným zamestnancom spoločnosti X. G..M..B.. I. C.B.D.,

avšak predmetné potvrdenie sa nezakladalo na pravde pokiaľ ide o údaje o výške príjmu a nebolo
vystavené menovanou I. C., pričom bolo zistené, že obvinená B. R. v predmetnom období poberala
mesačnú mzdu vo výške 8.000,-Kč a úverové splátky nesplácala, čím poškodenej spoločnosti G. X.
Q., Z.. G.., spôsobila škodu vo výške 200.000,-Kč (7.394,81 Eur) a poškodená spoločnosť následne
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.11.2011 postúpila svoju pohľadávku voči obvinenej B.
R.H.Š. spoločnosti Y. Č. Z. Slovenská M., G..M..B..,

3.dňa 19.12.2008 v Českej republike, v Prahe na Jindřišskej ulici číslo 17, v budove projektu R. I. C., za
účelom financovania kúpy spoluvlastníckeho podielu polovice pozemkovej parcely č. 391/19 o výmere
530 metrov štvorcových - záhrady zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho pracoviska Praha

- západ na LV č. 463 pre katastrálne územie a obec Horoměřice, okr. Praha - západ, budovy čp. 389
- rodinný dom, postavený na stavebnej parcele č. 447 o výmere 97 metrov štvorcových - zastavaná
plocha a nádvorie, všetko zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho pracoviska Praha - západ
na LV č. 1271 pre katastrálne územie a obec Horoměřice, okres Praha - západ, uzatvorila Zmluvu o
preklenovacom úvere číslo 2677594051, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4.020.000,-

Kč, pričom v Prehlásení k žiadosti o úver zo dňa 20.11.2008 uviedla svoj mesačný príjem vo výške
59.665,-Kč, čo doložila Potvrdením o príjme zamestnanca vystaveným zo dňa 24.11.2008 spol. X.
G..M..B.., čo sa však nezakladalo na skutočnosti, ďalej k žiadosti o úver predložila falošné potvrdenie zo
dňa 08.12.2008 vystavené spol. Č. G.B.Ř., Z..G.., v ktorom bolo uvedené, že B. R. ako klient spoločnosti
Č. G.W.na, Z..G.. ku dňu 08.12.2008 pre úver číslo 3576357823/0800 a pre úver zo stavebného sporenia
číslo 51-1014013675/0860 nevykazuje žiadne splátky po splatnosti, čo sa nezakladalo na skutočnosti,

ďalej predložila falošný dokument „Evidencia MO vymeriavacie základy“ zo dňa 24.11.2008 vystavený
Pražskou správou sociálneho zabezpečenia B. R. za obdobie január až október 2008 s celkovým
vymeriavacím základom vo výške 856.000,-Kč, čo sa nezakladalo na skutočnosti, ďalej predložila
falošné Potvrdenie o zániku pohľadávky vystavenej spoločnosťou G. X. Q. Z..G.. zo dňa 11.12.2008,
kde sa uvádza, že pohľadávka vo výške 310.000,-Kč, vyplývajúca z Úverovej zmluvy číslo 084001499

zanikla úplným splatením dňa 30.10.2008, čo sa nezakladalo na skutočnosti a na základe uvedených
falošných podkladov jej bol poškodenou spoločnosťou I. C. G. G., Z..G.., poskytnutý úver vo výške
4.020.000,-Kč, ktorý nesplácala, čím poškodenej spoločnosti I. C. G. G., Z..G.., spôsobila škodu vo
výške 148.635,66 Eur (4.020.000,-Kč),

t e d a

- v bodoch 1. až 3. vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a spôsobila tak škodu veľkého rozsahu,

č í m s p á c h a l a

- pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/
Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 222 odsek 5 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného
zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť)
rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad na dobu

1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenej spoločnosti Č. G., Z..G.., G. G. B. XXXX/XX, XXX XX C. X, Č. M., V.: XX XX XX XX, škodu
v sume 187.625,40 Kč,

- poškodenej spoločnosti Y. G..Z.. G. G. W. XX, P., C. M.H.W., XX-XXX, V.: XXXXXXXXXX, škodu v
sume 10.883,12 Eur.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť H. Q.B.M., Z..G.., G. G. W. XXX/X,
XXXXX C. X - I. G., Č. M., V.: XXX XX XXX, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 30.05.2016 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 30.05.2016, č. k. 4Pv 566/12/1101-100 na obvinenú B. R., pre pokračovací obzvlášť
závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého
sa mala dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Podaniu obžaloby, ako aj prípravnému konaniu vedenému na území Slovenskej republiky predchádzalo
odovzdanie trestného stíhania v trestnej veci obžalovanej B. R. pre uvedené skutky justičnými orgánmi
Českej republiky, pričom v danej trestnej veci je daná pôsobnosť Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
v zmysle § 4 Trestného zákona.

Súd na podklade podanej obžaloby následne nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po
tom, čo obžalovaná B. R. urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku
(že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného vo všetkých bodoch obžaloby), vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovanej, výsluchom svedka Mgr. N.J.Q. R., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov
z prípravného konania, a to I. G. (č. l. 953 - 959), I. I. (č. l. 961 - 968), V.. U. T. (č. l. 970 - 976), V.. I.

G.Á. (č. l. 978 - 984), V.. N. W. (č. l. 986 - 991), I.. C. G. (č. l. 993 - 1000), Y.Ě. G. (č. l. 839 - 846),
I. H. (č. l. 809 - 816), I.. I. M. (č. l. 884 - 891), N. W. (č. l. 927 - 935), I. C. (č. l. 944 - 952), G. G.
(č. l. 916 - 925) a I. Y. (č. l. 907 - 915), a to so súhlasom obžalovanej a prokurátora postupom podľa
§ 263 odsek 1 Trestného poriadku, resp. u svedkyni I. Y. postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a/
Trestného poriadku, ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Potvrdenia

o vzniku zmluvy o stavebnom sporení, návrhu na uzavretie zmluvy, Zmluvy o preklenovacom úvere
zo stavebného sporenia, Všeobecných úverových podmienok, Zmluvy o zriadení záložných práv k
pohľadávke, exekútorských zápisy (č. l. 105 - 120), Výpisu z Obchodného registra ČR (č . l. 121 -
124), Rozhodnutia Katastrálneho úradu pre Stredočeský kraj (č. l. 127 - 128, 137- 139, Oznámenia o
výplate z preklenovacieho úradu, zúčtovania výplaty, žiadosti o vinkuláciu, potvrdenia o vinkulácii (č. l.

129 - 132), Kúpnej zmluvy (č. l. 133 - 136, 244 - 248), Zbavenia mlčanlivosti (č. l. 157), Vysvetlenia k
oneskoreným splátkam (č. l. 158), Zoznamu klientov (č. l. 159 - 160), E-mailovej komunikácie (č. l. 161
- 162), Karty klienta (č . l. 163 - 164), Návrhu na uskutočnenie zmeny parametrov zmluvy (č. l. 165),
Odhadu obvyklej ceny (č. l. 166), Hodnotenia bonity (č. l. 167), listín vzťahujúcich sa k I.M.X. Y. (č. l. 168
- 197), Listín vzťahujúcich sa k obžalovanej B. R. (č. l. 198 - 234 - osobných dát, kontraktov, čestných

prehlásení, hodnotenia bonity, poistnej zmluva, vysvetlenia k oneskoreným splátkam, pokladničnej
zloženky, potvrdenia o zániku pohľadávky, žiadosti zo dňa 10.12.2008, oneskorenej úhrady, návrhu na
zápis vkladu záložných práv, návrhu na uskutočnenie zmeny parametrov zmluvy, zápisu z konania,
potvrdenia, dokladu o prijatej platbe, potvrdenia, priznania k dani z príjmov Právnických osôb), Návrhu
na zápis vkladu záložných práv (č. l. 249 - 255), Zmluvy o zriadení záložných práv (č. l. 256 - 260,

261 - 266), Zbavenia mlčanlivosti (č. l. 272), Listín ohľadne spoločnosti X. G..M..B.. (č. l. 284 - 288),
Prehlásenia - zbavenie mlčanlivosti (č. l. 293), Žiadosti o úver, potvrdenia o príjme zamestnanca, Zmluvy
o preklenovacom úvere, Žiadosti o výplatu, Zmluvy o budúcej zmluve, Čestného prehlásenia, Potvrdení,
Výplatných pások, Mzdových listoch, Vymeriavacích základov, Oznámenia, Priznania k dani z príjmov
Právnických osôb, Exekučného príkazu (č. l. 319 - 359), Žiadosti o úver, Zmluvy o budúcej zmluve,

Potvrdenia, Odhadu obvyklej ceny, Prehlásenia k žiadosti o úver, Potvrdenia o príjme zamestnanca,
Výplatných pások, Mzdových listov, Vymeriavacích základov, Oznámenia, Priznania k dani z príjmov
Právnických osôb, Zmluvy o preklenovacom úvere, Žiadosti o výplatu, Potvrdenia o stave pohľadávok,
Potvrdenia o zániku pohľadávky, Stavu pohľadávky, Potvrdenia, Uznesenia, Čestného prehlásenia,
Potvrdenia, Oznámenia, Exekučného príkazu (č. l. 360 - 395), Všeobecných úverových podmienok,

Potvrdeniaostavepohľadávok,Obecnýchprocedúr,Potvrdeniaozánikupohľadávky,Stavupohľadávky,
Osobných dát, CBCB - online, Inštrukcií, E-mailu, Návrhu na úver, Hodnotenia bonity, Zápisu z konania
(rokovania), Smernice o delegácii, Potvrdení, Obecných procedúr, Osobných dát, CBCB - online,
Inštrukcie, E-mailu, Návrhu na úver, Hodnotení bonity, Zápisov z konania (rokovania), Smernice k
delegácii (č. l. 402 - 444), Stavu pohľadávok (č. l. 447 - 448), Karty parametrov pre vymáhanie, Výzvy,

Opakovanej výzvy, Odstúpenia od zmluvy, Oznámenia o postúpení pohľadávky, Úverovej zmluvy (č.l. 456 - 462), Vyčíslenia škody (č. l. 468, 490), Úverovej zmluvy, Potvrdenia o príjmoch, Vyúčtovania
služieb, Faktúry (č. l. 469 - 475), Výpisu Raiffeisen Bank (č. l. 476 - 482), Splátkového kalendára (č.
l. 485), Žiadosti o poskytnutie úverového produktu, Potvrdenia zamestnávateľa, Vyhodnotenia žiadosti,

Zmluvyoúvere,Čerpaniaúveru,Zoznamusplátokúverov,Žiadostiododatok,Pohľadávky,Vyrozumenia
k žiadosti a iné (č. l. 497 - 516), Zoznamu splátok úverov (č. l. 522 - 528), Oznámenia Pražskej správy
sociálneho zabezpečenia (č. l. 531 - 533), Listín k spoločnosti CAPOERA s,r.o. (č. l. 534 - 544), Zmluvy
o preklenovacom úvere (č. l. 597 - 601), Kúpnej zmluvy (č. l. 602 - 605), Listín katastra (č. l. 606 - 620),
Výpisu z Obchodného registra ČR (č. l. 621 - 622), Registra trestov v ČR (č. l. 632), Stavu pohľadávok

(č. l. 697 - 698), Výpisu z Obchodného registra ČR (č. l. 700 - 702), Lekárskych správ vo zväzku č. 3,
Oznámenia o postúpení pohľadávky (č. l. 797, 896), Zmluvy o postúpení pohľadávok (č. l. 802 - 808, 897
- 902), Sprievodných listov, Potvrdenia o príjmoch, Dokladu totožnosti, Odstúpenia od zmluvy (č. l. 818 -
825), Stavu pohľadávok (č. l. 836, 838), Zmluvy o úvere, Vyhodnotenia, Žiadosti o poskytnutie úverového
produktu, Žiadosti o dodatok zmluvy, Anuitných splátok - plán, Žiadosti o úver a iných listín/dokumentov
k úveru (č. l. 848 - 883), Oznámenia o storne (č. l. 903), Vyčíslenia škody (č. l. 904), Oznámenia o

postúpení pohľadávky (č. l. 905, Úverovej zmluvy (č. l. 906), Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 1046), Lustrácií v STA, GP SR a Registri obyvateľov (č.
l. 1076 - 1079), Zmluvy o postúpení pohľadávky + príloh (č. l. 1090 - 1096, 1099 - 1100), Vyjadrenia a
aktuálneho stavu odpísaného úveru (č. l. 1157 - 1160, 1245 - 1257, 1292 - 1293), Zmluvy o postúpení
pohľadávky (č. l. 1235-1238), Aktuálneho odpisu registra trestov obžalovanej, ďalej listinnými dôkazmi

predloženými obžalovanou na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2020, a to Protokolu o schôdzke, listín
dokumentujúcich otázky zdravotného stavu a starostlivosti o dieťa a znaleckého posudku č. 653/2010
ohľadne nehnuteľnosti a jeho obvyklej ceny v českých korunách.

Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne I. Y., nakoľko zápisnicu o jej výsluchu z prípravného

konania bolo možné prečítať za podmienok upravených v § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku,
pričom jej predvolanie, resp. zabezpečenie jej účasti na hlavnom pojednávaní by vzhľadom na adresu
jej pobytu v cudzine, jej zdravotný stav (doložený vyjadreniami lekára) a opakované ospravedlnenia
z neúčasti na hlavnom pojednávaní bolo zjavne bezúspešné. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
výsluch menovanej svedkyne bol v prípravnom konaní vykonaný kontradiktórnym spôsobom za účasti

obhajcu obžalovanej a jej osobný výsluch s ohľadom na ostatné vo veci vykonané dôkazy nepovažoval
súd za potrebný.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek

12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutky - jednotlivé čiastkové útoky, ktoré sú v predmetnej trestnej veci obžalovanej
kladené za vinu, sa stali, spolu napĺňajú všetky zákonné znaky pokračovacieho obzvlášť závažného
zločinu podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona a že tieto skutky spáchala
práve obžalovaná B.K. R.B.D..

K výroku o vine

Obžalovaná B. R. v rámci svojej obhajobnej argumentácie vo vzťahu k bodu 1. obžaloby uviedla,

že namiesto mesačného platu uviedla plat kvartálny, zle si prečítala požiadavku na uvedenie príjmu,
pričom príjem vypočítala na základe telefonického rozhovoru s externou účtovníčkou C.. Tá jej povedala,
že jej príjem bol za obdobie 3 mesiacov vo výške 28.516,-Kč, avšak to bola suma dokopy, nie za 1
mesiac. Trojmesačné príjmy teda zrátala do jednej sumy. Opečiatkovala si sama potvrdenie o príjme
pečiatkou spoločnosti X.C., G..M..B... Mesačne zarábala 10.000,-Kč.Tento úver žiadala z dôvodu, že

potrebovala zrekonštruovať byt, ktorý kúpil jej syn v roku 2008. Č. G., Z..G.. jej poskytla úver vo výške,
v akej oň požiadala. Pre schválenie úveru potrebovala iba potvrdenie o zamestnaní a potvrdenie o
príjme, v dôsledku čoho na druhý deň telefonicky kontaktovala pani C., ktorá jej vypočítala výšku príjmu,
nadiktovalajejúdajedotelefónuatietoonauviedlavpotvrdení.Príjem,ktorýjejuviedla,korešpondovals
realitou, nakoľko v čase, keď žiadala o úver, mala príjem okolo 50.000,-Kč mesačne, raz to bolo 40.000,-

Kč, raz 60.000,-Kč. Tento úver prestala splácať, až keď nastali vyššie uvedené problémy, asi v roku
2008. Následne volala do Č. G., či to môže nejako riešiť, na čo jej bolo oznámené, že jej znížia splátky
a pošlú jej splátkový kalendár poštou. Tento splátkový kalendár ale nikdy nedostala.Vo vzťah k úveru od spoločnosti G. X. Q., Z..G.. (bod 2. obžaloby) obžalovaná vypovedala, že ako
výšku príjmu uviedla sumu 31.428,-Kč ako priemerný mesačný plat, avšak aj tu si myslela, že má uviesť
trojmesačný príjme, takže tri mesačné platy zrátala do jednej sumy. Potvrdenie si opečiatkovala sama.

Úver nesplácala v podstate z dôvodu, že nemala splátkový kalendár. Aj v tomto období zarábala cca
10.000,-Kč.. O tento úver obžalovaná požiadala z dôvodu, že nemali dostatok financií na dokončenie
rekonštrukcie bytu. Tejto spoločnosti (G. X. Q. , Z..G..) taktiež predložila potvrdenie o zamestnaní a
potvrdenie o príjme. Opäť volala pani C., ktoré jej uviedla sumu, ktorú tam má napísať. V tom čase
nemala splatený úver v Č. G., Z..G.., a to ani v následnej žiadosti o úver neuviedla, nakoľko sa jej na to

nikto nepýtal. Pokiaľ ide o výšku jej príjmu, stále išlo o približne rovnaké príjmy 30.000,-Kč, 50.000,-Kč.
Tento úver nesplatila z dôvodu, že v rámci už uvedených problémov odišli z Prahy, a to na jeseň roku
2009. Potvrdenie o príjme vypísala ona, ona ho aj podpísala.

Dôvodom pre úver v bode 3 od I. C. G. G., Z..G.. bolo to, že so spoločníčkou v obchodnej spoločnosti
X., G..M..B.. C. Y. sa dohodli, že si kúpia rodinný dom, ktorý bude slúžiť na bývanie aj podnikanie,

nakoľko obidve platili nájmy v prenajatých bytoch a kanceláriu spoločnosti X., G..M..B.. Teda výhodnejšie
bude, keď si kúpia rodinný dom, kde budú obe bývať a kde budú mať aj sídlo spoločnosti. Našli dom
v Horoměřicích, Bočná ulica, Praha a boli ho pozrieť s pani z realitky, ktorá im následne v súvislosti s
ich záujmom o dom povedala, že už je to v kompetencii predávajúcich. Na stretnutie s W. išli sami a
vlastník domu pán W. im povedal, že on zabezpečí veci k úveru a že ich spojí s pani z banky, ktorá je jeho

známa. Dal im kontakt na pani G.V.U., s ktorou si dohodli osobné stretnutie priamo v Modrej pyramíde.
Oni chceli kupovať dom na spoločnosť X., G..M..B.., ona im ale povedala, že na uvedenú spoločnosť
úver neprejde, avšak si môžu vziať úver každá po 4 milióny Kč s tým, že musia doložiť ďalšie papiere.
Tieto papiere jej doniesla, pani G. jej predložila žiadosť o úver, aby ho podpísala a zároveň vyžiadala
od nej razítko spoločnosti X., G..M..B.. na 2 - 3 prázdne papiere, ktoré jej orazítkovala. Kúpnu zmluvu

zabezpečil pán W.B.M., ktorú ona odovzdala pani G.. Potom jej ešte pani G. zavolala, že či má nejakú
podlžnosť v peňažnom ústave, lebo zistila, že má 2 úvery a chcela od nej, aby doručila papier z každého
ústavu, či sú úvery vyplatené. Ona jej odovzdala papier od spoločnosti G., že tento úver nie je splatený
a rovnako aj potvrdenie z Č. G., že tu má úver, ktorý spláca, ale splatený nie je.

Obžalovaná tiež popísala okolnosti podpísania úverovej zmluvy v I. C. v prítomnosti rodiny W., na čo sa
jej aj pýtala, pričom videla, že pani G. dáva prednosť uvedenej rodine. Pani G. na ňu kričala, vyhrážala
sa jej problémami, ak zmluvu nepodpíše. Nakoniec teda zmluvu podpísala. Asi 3 - 4 mesiace úver riadne
splácala, potom jej začali robiť problémy rodina W., ktorí chceli doplatok, keďže dom bol vo vyššej kúpnej
cene ako dostali úver (8.500.000,-Sk), ona mala doplatiť 250.000,-Kč a rovnakú sumu aj svedkyňa Y..

Vyhrážali sa jej, doviedli rusov, ona sa bála, nedalo sa podnikať a preto prestala mať príjem, v dôsledku
čoho nevedela úver splácať. Išla do banky za pánom R. ohľadne možného predaja domu. Po tom, čo
ich napadla pani W.T.X., odišla do Slovenskej republiky. Obžalovaná poprela, že by I. C. odovzdala
nepravdivé doklady, resp. doklady s nepravdivým obsahom, ona odovzdala dokumenty s uvedením
pravdivých skutočností.

Čo sa týka bodu 3. obžaloby obžalovaná sa bránila tiež tým, že nemali žiadne problémy s príjmom,
zarábali dostatočne a nemali problém uhrádzať svoje záväzky. Do neschopnosti splácať záväzky sa
dostali až po tom, čo im predávajúci pán W. s jeho ženou začali robiť problémy. Tento sa im vyhrážal,
zavolal si na nich osoby ruskej národnosti a znemožňoval im fungovanie v danej nehnuteľnosti. O

predmetnom úvere komunikovala s vlastníkmi nehnuteľnosti pánom W. a pani W., pričom bola prítomná
aj pani Y.. Pán W. jej povedal, že má v banke známu pani G., na ktorú ich odkázal. S ňou komunikovali
ohľadne podmienok na čerpanie úveru. Podklady pre čerpanie úveru si zháňali každá sama, ona
písomne oslovila Č. G., Z..G.. a spoločnosť G. X. Q., pričom bolo potrebné odovzdať aj potvrdenie o
príjme. Od uvedených spoločností jej prišli originálne písomnosti, ktoré odovzdala pani G.. Pokiaľ ide

o jej podnikanie obžalovaná uviedla, že s pani Y. začali podnikať v oblasti nehnuteľností 5 mesiacov
po zoznámení sa v roku 2006. Kúpili už založenú spoločnosť X. G..M..B.. a v rámci tejto spoločnosti
podnikali asi 2 roky. Prvé daňové priznanie spoločnosti bolo asi na sumu 200.000,-Kč, čo predstavovalo
odvod dane. Účtovníctvo im robila pani C., s ktorou však nemali uzatvorenú zmluvu. Oni boli konateľky
spoločnosti a mali so spoločnosťou uzatvorené aj pracovné zmluvy. Na hlavnom pojednávaní sa

už nevedela vyjadriť, aká bola výška jej príjmu z funkcie konateľa a zamestnanca. Všetky účtovné
dokumenty ostali v predmetnom dome.V rámci ďalšej obhajobnej argumentácie urobenej prostredníctvom zvoleného obhajcu, sa obžalovaná
bránila tým, že pri potvrdení o príjme, ktorý predložila Č. G., Z..G.., došlo k nedorozumeniu, nakoľko
namiesto mesačného platu uviedla kvartálny plat, čo si vôbec neuvedomila, pričom spočiatku úver

splácala, až neskôr sa dostala do finančnej tiesne. Jej priemerný mesačný bol cca 10.000,-Kč..
K rovnakému omylu, kedy namiesto mesačného platu uviedla plat kvartálny, došlo aj pri podaní
žiadosti o úver od spoločnosti G. X.T.G. Q., pričom tento úver nesplácala z dôvodu, že jej uvedená
spoločnosť nezaslala splátkový kalendár a nevedela, kam má peniaze uhrádzať. V súvislosti s úverom
od poškodenej spoločnosti I. C. komunikovala s pani G., ktorá im uviedla, že majú predložiť daňové

priznanie zo spoločnosti X., s.r.o., potvrdenie o výške ich platov, potvrdenie zo sociálnej poisťovne
a potvrdenie o tom, že nemajú žiadne podlžnosti. Všetky žiadané potvrdenia doniesla a pani G. jej
predložila Žiadosť o úver s tým, aby ho podpísala a tiež jej pani G. kázala, aby podpísala 2-3 prázdne
papiere, ktoré mala zároveň opečiatkovať. Všetky predložené doklady podpísala ona, avšak potvrdenie
o príjme zamestnanca, výplatné pásky za mesiace 9/2008 a 10/2008, mzdový list za rok 2008 a
doklad o vymeriavacom základe, sa nezakladajú na pravde, nikdy nemala čistý príjem, ktorý je v nich

uvedený, jej priemerný mesačný príjem bol 10.000,-Kč, pričom uvedené doklady síce sú ňou podpísané
a opečiatkované, avšak ona opečiatkovala a podpísala len čisté listy papiera a nevie, kto tam nepravdivé
údaje dopísal. Ona odovzdala potvrdenie zo Sociálnej poisťovni o vymeriavacom základe a potvrdenie
o nesplácaní svojich podlžností z Č. G. a zo G. X. Q. s pravdivými údajmi, nie falošné potvrdenia, ktoré
ma k dispozícií I. C.. Podľa obhajoby pani G. neštandardne detailne komunikovala s predávajúcimi,

pánom a pani W.. V rozhodujúcom čase nepodozrievala pani G. zo žiadneho nekalého konania. O
absencii akéhokoľvek podvodného úmyslu obžalovanej svedčí aj dobrovoľné zriadenie záložného práva
na kupovanú nehnuteľnosť. Obžalovaná ďalej argumentovala tým, že samotná Č. G., Z..G.. pochybila,
keď si jednak od obžalovanej nevyžiadala žiadne doplňujúce dokumenty a ani si nijako poskytnuté údaje
neoverovala. V tomto prípade taktiež absentuje úmyselné zavinenie, keďže obžalovaná v rámci svojich

možnostíúversplácala,aždodoby,keďsadostaladoobjektívnejnemožnostiuhradiťdohodnutésplátky.
Rovnako potrebná opatrnosť v rámci schvaľovacieho procesu žiadosti o úver nebola dodržaná ani zo
stranyspoločnostiG.X.Q.,a.s.,keďžesitátospoločnosťmalaúdajneoverovaťlenzákladnédokumenty.
To, že zo strany obžalovanej B. R. nešlo o podvodné konanie vyplýva aj z výpovede svedkyne I.J.W.
Y., ktorá uvedila, že pokiaľ by neprišli o kontrakt z Floridy, tak by to všetko šlo. Táto svedkyňa tiež

pripustila možnosť, že u pani G. podpisovali aj nejaké prázdne dokumenty. Podľa obhajoby nebola táto
skutočnosť v prípravnom konaní náležite prešetrená a nebola znalecky skúmaná prípadná zhoda písma,
resp. podpisových doložiek pani G.B.D. s písmom a doložkami na predmetnom potvrdení o príjme, resp.
inejúverovejdokumentácii.Obžalovanáprostredníctvomsvojhoobhajcunamietalaajprávnukvalifikáciu
skutku z hľadiska spôsobenej škody, keďže kúpená nehnuteľnosť bola zabezpečená záložným právom.

Taktiež poukazoval na to, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili spisový materiál z Českej
republiky týkajúci sa trestnej veci obžalovanej I. Y., ktorý sa týkal totožného skutku a rovnakých osôb.
S poukazom na § 530a Trestného poriadku tak došlo k porušeniu procesných práv obžalovanej.
Taktiež argumentovala tým, že nikoho nie je možné pozbaviť slobody len pre neschopnosť splniť svoj
zmluvný záväzok. Finančné inštitúcie - poškodení pritom poskytli obžalovanej predmetné úvery ako

podnikateľskému subjektu a v schvaľovacom procese tak museli zohľadniť aj určité podnikateľské riziko,
ktoré sa u obžalovanej následne premietlo do neschopnosti plniť svoje zmluvné záväzky.

S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovanej sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky
vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších

rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovanej za
spáchaný skutok (spáchané skutky). V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní
získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité
zistenie a objasnenie skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich
vzájomnú obsahovú zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po ich vyhodnotení

bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o vine obžalovanej za spáchané skutky, resp. čiastkové útoky
pokračovacieho trestného činu.

V posudzovanej trestnej veci je vina obžalovanej preukázaná tak listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami
svedkov, ktoré vo svojom súhrne obhajobné tvrdenia obžalovanej v celom rozsahu vyvracajú.

Pokiaľ ide o bod 1. obžaloby súd konštatuje, že obžalovaná B. R. uzavrela dňa 14.02.2008 s Č. G.,
Z..G.. Zmluvu o úvere č. 3576357823 na sumu 200.000,-Kč, pričom finančné prostriedky v uvedenej
sume jej boli aj vyplatené. Z potvrdenia zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca zo dňa13.02.2008 predložené Č. G.B.Ř., Z..G.. vyplýva, že obžalovaná v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie
predmetného úveru deklarovala príjem za 3 mesiace v sume 28.516,-Kč. Toto potvrdenie malo byť
vystavenéspoločnosťouX.,G..M..B..suvedenímmenaosobyI.C.,ktoráhomalavystaviťatelefonickým

kontaktom na túto osobu. Skutočnosť, že obžalovaná takéto potvrdenie uvedenému peňažnému ústavu
skutočne predložila nebola sporná a obžalovaná to ani nenamietala. Bránila sa však tým, že z jej strany
išlo iba o nedorozumenie, nakoľko omylom uviedla sumu zodpovedajúcu priemernému mesačnému
príjmu za 3 mesiace, nie za 1 mesiac. Vykonaným dokazovaním bola uvedená obhajobná argumentácia
obžalovanej vylúčená. Tvrdenie obžalovanej, že omylom uviedla príjem spolu za 3 mesiace v sume

28.516,-Kč je evidentne nepravdivé, nakoľko na tomto potvrdení je uvedená aj ďalšia suma, a to 28.431,-
Kč ako priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov a najmä údaj o základnom mesačnom
príjme v sume 20.000,-Kč. Za takýchto okolností o nedorozumenie vôbec nemohlo ísť a ide o evidentne
úmyselné uvedenie nepravdivých údajov zo strany obžalovanej v súvislosti s preukazovaním podmienok
na poskytnutie úveru vo vzťahu k Č. G., Z..G.., ktorá v tejto otázke uviedla do omylu. Z vykonaného
dokazovania okrem toho vyplýva, že obžalovaná mala v uvedenom období mesačný príjem 8.000,-

Kč a teda ani uvedenie súčtu takéhoto príjmu za 3 mesiace by neodôvodňovalo uvedenie príjmu v
sume uvedenej na predmetnom potvrdení. Obhajoba obžalovanej napokon nemá oporu ani vo výpovedi
svedkyne I. G., zamestnankyne Č. G.V., Z..G.., ktorá uviedla, že výška príjmu bola uvedená už na
žiadosti, ktorú obžalovaná následne doložila o deň neskôr. Za nepravdivé je potrebné označiť aj to
tvrdenie obžalovanej, v zmysle ktorého si svoj príjem overovala u svedkyne I. C., ktorá jej mala výšku

príjmu oznámiť. Už vyššie uvedené skutočnosti vzťahujúce sa k predmetnému potvrdeniu vylučujú,
aby menovaná svedkyňa konala spôsobom prezentovaným zo strany obžalovanej, k čomu pristupuje
vyjadrenie samotnej svedkyne I. C., ktorá výslovne poprela, že údaje na tomto potvrdení vypisovala, že
by podpis na ňom bol jej podpisom a súčasne vo svojej výpovedi uviedla, že telefónne číslo 212234564
nie je na ňu evidované. Je nepochybné, že aj o týchto skutočnostiach vypovedala obžalovaná nepravdu,

čo len zapadá do kontextu úmyselného konania obžalovanej uviesť do omylu poškodenú spoločnosť a
sťažiť možnosť overenia si otázky mesačného príjmu obžalovanej. Menovaná svedkyňa si na telefonický
kontakt s obžalovanou nepamätala, pričom výslovne vylúčila, že by s obžalovanou komunikovala
telefonicky v období júna 2008 za účelom upresnenia príjmu v spoločnosti X., G..M..B... Hoci ide o
vyjadrenie svedkyne k obdobiu významnému predovšetkým z hľadiska posudzovania skutku v bode

2. obžaloby, má uvedené tvrdenie význam aj v tomto prípade, a to z dôvodu, že obžalovaná sa v
oboch týchto prípadoch bránila rovnako vrátane skutočnosti telefonického oznámenia príjmu zo strany
svedkyne I. C.. V tomto smere je so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti možné uzavrieť, že
menovaná svedkyňa žiadne údaje o príjme obžalovanej neposkytla, uvedené potvrdenie nevystavila,
pričom ako sama uviedla, nedisponovala ani pečiatkou spoločnosti a podpisovými právami.

Napokon za v rozpore so skutočnosťou je možné označiť aj to tvrdenie obžalovanej, že úver nesplácala
z dôvodu nemožnosti podnikať pre správanie sa svedka N. W.. Časové súvislosti (obžalovaná prestala
tento úver splácať skôr, ako vôbec začala jednať s menovaným svedkom) toto tvrdenie vylučujú bez
ďalšieho a uvedené len dokresľuje spôsob konania obžalovanej a jej skutočný úmysel.

Obžalovaná teda deklarovala zjavne nepravdivé skutočnosti ohľadne jej príjmu, bez ktorých by jej
finančné prostriedky zo strany poškodenej spoločnosti poskytnuté neboli.

S poukazom na uvedené je vina obžalovanej za uvedený skutok - čiastkový útok pokračovacie

trestného činu - preukázaná jednoznačne a to aj z hľadiska subjektívnej stránky stíhaného trestného
činu. Obžalovaná uvedením nepravdivých údajov chcela spôsobiť následok predpokladaný v skutkovej
podstate trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, čím je u nej preukázaný
priamy úmysel v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona.

Pokiaľ obžalovaná v rámci svojej obhajoby namieta, že neexistenciu úmyslu preukazuje skutočnosť,
že niekoľko splátok obžalovaná uhradila, tak súd konštatuje, že táto skutočnosť je pre posúdenie
subjektívnej stránky právne nepodstatná a v nijakom smere nezakladá pochybnosť o existencii
úmyselnej formy zavinenia. V danom prípade sa totiž úmysel musí vzťahovať na uvedenie nepravdivých
údajov a tým uvedenie iného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobenie

škody, ktorá vzniká vyplatením - poskytnutím finančných prostriedkov obžalovanej. Už týmto momentom
vzniká poškodenej spoločnosti škoda a vo vzťahu k tomuto okamihu je potrebné posudzovať aj otázku
zavinenia. Inak povedané, ak páchateľ úmyselne uvedie nepravdivé skutočnosti a teda úmyselne uvedie
inéhodoomyluohľadnepodmienoknaposkytnutieúverusúmyslomzískaťfinančnéprostriedkyzúveru,sú naplnené všetky zákonné znaky trestného činu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného
zákona bez ohľadu na to, či páchateľ následne jednotlivé splátky, prípadne aj celý úver následne vyplatí
alebo nie. Takéto konanie je už možné posudzovať iba ako náhradu škody spôsobenej trestným činom.

Vo vzťahu k čiastkovému útoku (skutku) v zmysle bodu 2. obžaloby súd uvádza, že vo viacerých
aspektoch je obhajoba obžalovanej vyvrátená rovnako ako tomu je v bode 1.

V tomto prípade obžalovaná B. R. uzavrela dňa 06.06.2008 Zmluvu o úvere č. 084001499 so

spoločnosťou G. X. Q., a.s. taktiež na sumu 200.000,-Kč, ktorá suma jej bola aj vyplatená. Obžalovaná
k žiadosti o úver doložila potvrdenie o príjme zo dňa 04.06.2008, v ktorom bolo uvedené, že je
zamestnancom spoločnosti X., G..M..B.., jej priemerný mesačný príjem činí sumu 31.428,-Kč, pričom
toto potvrdenie mala vystaviť svedkyňa I. C. s uvedením telefonického kontaktu č. 212234564. Ako
vyplýva z výpovede svedkyne I. H. a doložených listinných dôkazov, obžalovaná neuhradila ani jednu
splátku a teda neplnila podmienky úveru, v dôsledku čoho došlo dňa 18.09.2008 zo strany poškodenej

spoločnosti k odstúpeniu od zmluvy. Menovaná svedkyňa tiež uviedla, že obžalovanej boli zaslané dve
upomienky, ktoré si prevzala, pričom pri uzatváraní zmluvy si u obžalovanej overovali aj doručovaciu
adresu. Z výpovede svedka I.. I. M. a zo správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 11.05.2010 je
zrejmé, že obžalovaná B. R. mala v danom období mesačný príjem v sume 8.000,-Kč. Z výpovede
menovaného svedka tiež vyplynulo, že ak by spoločnosť G. X. Q., Z..G.. mala vedomosť o skutočnom

príjme obžalovanej, nebol by jej zo strany uvedenej spoločnosti úver v sume 200.000,-Kč poskytnutý.

Obžalovaná B. R. tak aj v súvislosti s týmto úverom úmyselne uviedla poškodenú spoločnosť do omylu
v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, čo bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody v
podobe vyplatených finančných prostriedkov.

Vo vzťahu k tej časti obhajoby obžalovanej, v rámci ktorej uviedla, že sa iba pomýlila, keď svoj mesačný
príjem sčítala za 3 mesiace a výslednú sumu uviedla v potvrdení o príjme, platí to, čo bolo uvedené v
odôvodnení tohto rozsudku k bodu 1. obžaloby. Hoci v potvrdení o príjme predloženom spoločnosti G.
X. Q., Z..G.. sa už uvádza iba jedna suma (31.428,-Kč), je zrejmé, že u obžalovanej nemohlo ísť „iba“ o

chybu,keďžekuzavretiutejtozmluvyoúveredošloažnásledne,niekoľkomesiacovpouzavretízmluvyo
úvere s Č.G.Y. G., Z..G.. Jednoznačné vyvrátenie takejto obhajoby obžalovanej v bode 1. tak (vzhľadom
na všetky súvislosti) nevyhnutné platí aj vo vzťahu k bodu 2. obžaloby. To platí obzvlášť za situácie, že
aj v tomto potvrdení sa ako osoba, ktorá mala vystaviť predmetné potvrdenie s uvedením telefonického
kontaktu na svoju osobu, uvádza svedkyňa I. C.B.O., ktorá to však rozhodne vylúčila (výslovne uviedla,

že ona toto potvrdenie nevystavila, podpis na ňom ani samotné písmo nie je jej) a v tomto prípade
vylúčila aj fakt, že by v júni 2008 s obžalovanou B. R. telefonicky komunikovala ohľadne jej príjmu. Aj v
tomto prípade pritom platí, že súčet skutočného príjmu obžalovanej za obdobie 3 mesiacov nedosahoval
sumu 31.428,-Kč, a teda aj z tohto hľadiska ide o účelovú snahu obžalovanej zbaviť sa trestnoprávnej
zodpovednosti.

V rozpore so skutočnosťou sú aj ďalšie obhajobné tvrdenia obžalovanej, ktorými sa snažila preukázať
neexistenciu zavinenia, a to, že uvedený úver nesplácala, nakoľko nemala splátkový kalendár. V tomto
smere súd poukazuje na samotnú zmluvu o úvere, kde je okrem iného uvedený termín prvej splátky a
súčasne aj deň, ku ktorému majú byť uhradené ďalšie splátky a napokon aj suma samotnej splátky vo

výške 5.641,-Kč. Taktiež je na zmluve uvedený telefonický kontakt na danú spoločnosť. V tejto súvislosti
možno poukázať aj na vyjadrenie svedkyne I. H.W., ktorá uviedla, že ich obžalovaná nikdy následne
nekontaktovala a nemala záujem vec riešiť, pričom jej boli zaslané aj dve upomienky, ktoré si obžalovaná
prevzala. Taktiež z oznámenia spoločnosti G. X. Q., Z..G.. zo dňa 24.05.2010 okrem iného vyplýva, že
obžalovaná nereagovala ani na telefonické ani na písomné urgencie. Z uvedeného je nepochybné, že

ide iba o vymyslené tvrdenie obžalovanej.

Aj pri tomto skutku bolo rovnako vyvrátené tvrdenie obžalovanej, že úver nesplácala z dôvodu
nemožnosti podnikať pre správanie sa svedka N. W., keďže obžalovaná nesplácala tento úver skôr, ako
sa dostala do kontaktu s menovaným svedkom.

Obžalovaná identicky ako pri skutku v bode 1. deklarovala zjavne nepravdivé skutočnosti ohľadne jej
príjmu, bez ktorých by jej finančné prostriedky zo strany poškodenej spoločnosti poskytnuté neboli.S poukazom na uvedené je vina obžalovanej aj za tento skutok - čiastkový útok po-kračovacie trestného
činu - preukázaná jednoznačne a to aj z hľadiska subjektívnej stránky stíhaného trestného činu.
Obžalovaná uvedením nepravdivých údajov chcela spôsobiť násle-dok predpokladaný v skutkovej

podstate trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, čím je u nej preukázaný
priamy úmysel v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona.

Čo sa týka čiastkového útoku (skutku) uvedenom v bode 3. obžaloby, aj tu mal súd vinu obžalovanej B.
R. za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností.

V súvislosti s týmto skutkom súd uvádza, že obžalovaná B. R. uzavrela dňa 19.12.2008 so spoločnosťou
I. C. G. G., Z..G.. Zmluvu o preklenovacom úvere zo stavebného sporenia číslo: 2 677 594 0 51
(zástupcom I. C. G.Z.D. G., Z..G.. podpísaná už dňa 17.12.2008) na sumu 4.020.000,-Kč. Finančne
prostriedky v sume 4.020.000,-Kč boli obžalovanej poskytnuté v súvislosti so zaplatením časti kúpne
ceny za spoluvlastnícky podiel nehnuteľností špecifikovaných v skutkovej vete tohto rozsudku pod

bodom 3. V Prehlásení k žiadosti o úver zo dňa 20.11.2008 obžalovaná uviedla svoj mesačný príjem vo
výške 59.665,-Kč, čo doložila Potvrdením o príjme zamestnanca vystaveným zo dňa 24.11.2008 spol.
X. G..M..B.., pričom toto potvrdenie mala vystaviť svedkyňa I. C. s uvedením telefonického kontaktu na
svoju osobu. K žiadosti o úver predložila aj potvrdenie zo dňa 08.12.2008 vystavené spoločnosťou Č. G.,
Z..G.., v ktorom bolo uvedené, že B. R. ako klient spoločnosti Č. G.W.na, Z..G.. ku dňu 08.12.2008 pre

úver číslo 3576357823/0800 a pre úver zo stavebného sporenia číslo 51-1014013675/0860 nevykazuje
žiadne splátky po splatnosti. Ďalej predložila dokument „Evidencia MO vymeriavacie základy“ zo dňa
24.11.2008 vystavený Pražskou správou sociálneho zabezpečenia B. R. za obdobie január až október
2008 s celkovým vymeriavacím základom vo výške 856.000,-Kč, ako aj Potvrdenie o zániku pohľadávky
vystavenej spoločnosťou G. X. Q. Z..G.. zo dňa 11.12.2008, kde sa uvádza, že pohľadávka vo výške

310.000,-Kč, vyplývajúca z Úverovej zmluvy číslo 084001499 zanikla úplným splatením dňa 30.10.2008.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú jednoznačne preukázané výpoveďami jednotlivých svedkov, ako
aj listinnými dôkazmi.

Na tomto mieste považuje súd za vhodné stručne zopakovať, že obžalovaná B. R. sa v rámci svojej
obhajoby vo vzťahu k tomuto skutku bránila v podstate tým, že nemala žiadne problémy s príjmom,
zarábala dostatočne a nemala problém uhrádzať svoje záväzky. Do neschopnosti splácať záväzky sa
dostalaažpotom,čoimpredávajúcipánW.sjehoženouzačalirobiťproblémy.SvedkyniG.G.predložila
pravé dokumenty od Č.G.Y. G., Z..G.. a spoločnosti G. X. Q., Z..G.. ohľadne jej záväzkov v týchto

spoločnostiach a v tomto smere poukazovala na možné nekalé konanie zo strany tejto svedkyne, ktorá
im podľa vyjadrenia obžalovanej mala dať na podpis a opečiatkovanie čisté papiere. V tejto súvislosti
poukázala aj na to, že kontakt na svedkyňu G. G. im dal predávajúci V.. N. W..

Túto obhajobu obžalovanej bolo na základe vykonaného dokazovania možné bezpochyby vyhodnotiť

ako nepravdivú a účelovú, ktorá nemá oporu v žiadnej skutočnosti vyplývajúcej z procesu dokazovania,
ako ani v časových a logických súvislostiach. Snaha obžalovanej navodiť dojem o prepojení
predávajúceho V.. N. W. a svedkyne G. G., zamestnankyne I. C.S. G. G., Z..G.., s ktorou obžalovaná
komunikovala v súvislosti so žiadosťou o úver a na ktorú ju mal prvý z menovaných svedkov
nakontaktovať, bola vyvrátená nielen výpoveďou menovaných svedkov, ktorí vylúčili, že by sa predtým

poznali, pričom uviedli, že kontakt so G. G. sprostredkovala realitná maklérka (S. H.), ale aj výpoveďou
svedkyne I. Y., ktorá v zhode s výpoveďami uvedených svedkov uviedla, že to bola realitná maklérka,
ktorá im odporučila konkrétnu úverovú pracovníčku v I. C., povedala im jej meno a dala im na ňu kontakt
a G. G. tak spoznali na odporúčanie realitnej maklérky.

Na základe vykonaného dokazovania súd absolútne vylúčil obžalovanou navodzovanú alternatívu, že
by to mohla byť svedkyňa G. G. (prípadne iný zamestnanec Modrej pyramídy), ktorá by sfalšovala
údaje, resp. všetky skutočnosti významné z hľadiska posudzovania podmienok pre poskytnutie úveru,
pričom takéto prípadné konanie menovanej svedkyne by za všetkých zistených okolností nemalo žiaden
rozumný a logický základ. Z výpovedí svedkov I. I., V.. U. T., V.. I. G., V.. N. W.Z.M., I.. C. G. a aj G. G. je

totiž zrejmé, že proces posudzovania relevantných skutočností v súvislosti so žiadosťou obžalovanej o
poskytnutie úveru prechádzal rôznymi úrovňami, nakoľko sa riešila otázka výnimky z kritérií nastavených
I. C.. Svedkyňa I. I. pritom vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaná potvrdenie o príjme predložila
až na jej pokyn, resp. na jej vyžiadanie. Za takýchto okolností si asi ťažko možno rozumne predstaviť,že by svedkyňa G.Z. G. sama sfalšovala dokumenty predložené obžalovanou, obzvlášť za situácie, že
k tomu nemohla mať žiaden rozumný dôvod a ani motív. Naposledy uvedené vyplýva z toho, že po
vyplatení úveru svedkyňa síce dostala províziu, ktorá však bola stornovaná z dôvodu nesplácania úveru.

V danom prípade teda musela svoju províziu vrátiť. V zmysle mandátnej zmluvy s I. C.u pritom malo byť
stanovené, že ak prevezme doklady, ktoré sa následne prejavia ako falzifikáty, tak musí zaplatiť pokutu
20.000,-Kč za každý falzifikát, pričom ona dostala pokutu 20.000,-Kč celkom. Tieto okolnosti uvedené
menovanou svedkyňou by boli nepochybne ľahko overiteľné, pričom súd vo výpovedi tejto svedkyne
ani z hľadiska ostatného jej obsahu nezistil nič, čo by akokoľvek spochybňovalo jej hodnovernosť. Jej

vyjadrenie, ktorým výslovne odmietla tvrdenie obžalovanej, že žiadala obžalovanú a svedkyňu I. Y., aby
opečiatkovali čisté papiere, má pritom oporu aj v ostatných vo veci vykonaných dôkazoch.

V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že samotné potvrdenia, ktoré mali vydať Č. G., Z..G.. Z.
G. X. Q., Z..G.. a ktoré obsahujú nepravdivé skutočnosti ohľadne záväzkov obžalovanej voči týmto
spoločnostiam (potvrdenie Č. G., a.s. zo dňa 08.12.2008, v zmysle ktorého banka ČS potvrdzuje svojej

klientke B.Ľ.K. R., že ku dňu 08.12.2008 na úvere číslo 3576357823/0800 a na úvere zo stavebného
sporenia číslo 51-1014013675/8060 nevykazuje žiadnu splátku po splatnosti, pričom potvrdenie sa
vydáva na žiadosť majiteľky úveru a Potvrdenie spoločnosti G. X. Q.V.T., podľa ktorého táto spoločnosť
potvrdzuje, že pohľadávka vo výške 310.000,-Kč, vyplývajúca z úverovej zmluvy č. 084001499 voči
obžalovanej zanikla úplným splatením dňa 30.10.2008; taktiež obsahuje potvrdenie, že po dobu trvania

bol úver riadne splácaný a ukončený vzájomnou dohodou k vyššie uvedenému dátumu, pričom z ich
strany išlo administratívne nedopatrenie ohľadne zmeškaných splátok a že potvrdenie sa vydáva na
žiadosť klienta), nie sú opatrené podpisom obžalovanej a pečiatkou spoločnosti X., s.r.o., čo samo osebe
poukazuje na zjavnú logickú neopodstatnenosť obhajobnej argumentácie obžalovanej. Svedkyňa by
totiž uvedené potvrdenia mohla sfalšovať aj bez toho, aby mala akékoľvek obžalovanou podpísané čisté

hárky papiera. Z výpovede svedkyne Y. G. (svedkyne oprávnenej konať za poškodenú Č. G., Z..G..)
pritomvyplynulo,žePotvrdeniečíslo006268z08.12.2008niejesúčasťouspisovejdokumentácieČ.G.Y.
G., Z..G.. O. B. R.. Naopak, evidujú druhú listinu z 11.12.2008, ktorú majú k dispozícii a v tejto listine sa
uvádza, že pani R. bolo odmietnuté vystavenie dodatku k zmluve z dôvodu „zosplatnenia pohľadávky“,
t. j., že klientka neuhrádzala úver riadnym spôsobom. Tvrdenie obžalovanej, že predložila originálne

dokumenty je v celom rozsahu vyvrátené vyjadrením spoločnosti G. X. Q., Z..G.. zo dňa 13.08.2009, v
ktorom sa uvádza, že obžalovaná nikdy písomne ani iným spôsobom nepožiadala o potvrdenie o tzv.
bezdĺžnosti a potvrdenie o tzv. „zániku pohľadávky“ nebola v žiadnom prípade vystavená spoločnosťou
G. X. Q.T.X., Z..G... Uvedené znamená, že obžalovaná žiaden originálny, pravý a obsahom skutočnosti
zodpovedajúci dokument uvedenej spoločnosti predložiť ani nemohla, keďže táto spoločnosť nemala

žiaden dôvod takýto dokument vydávať. Ak teda obžalovaná predložila predmetné potvrdenie uvedenej
spoločnosti ohľadne jej záväzku, musela mať o jeho nepravdivom obsahu jednoznačne vedomosť bez
ohľadu na to, či ho vyhotovila sama alebo si ho nechala vyhotoviť niekým iným. Jediným možným
dôvodom takéhoto jej konania je snaha úmyselne uviesť danú spoločnosť do omylu s jediným cieľom, a
to vylákať finančné prostriedky z úveru, ktorý by jej inak poskytnutý byť nemohol. Možno teda uzavrieť,

že svedkyňa G. G. rozhodne nebola tou osobou, ktorá by falšovala obsah obžalovanou predložených
potvrdení a v tomto smere je obhajoba obžalovanej bezpredmetná. V tomto smere tvrdenie obžalovanej,
že sa svedok I.. N. R. mal vyjadriť o podozrení menovanej svedkyne je výlučne tvrdením obžalovanej a
z výpovede menovaného svedka žiadna takáto skutočnosť nevyplýva.

Uvedenému záveru napokon nasvedčuje tiež ten fakt, že obžalovaná, ako to vyplýva z už zmienenej
správy sociálneho zabezpečenia, nemala ňou deklarovaný mesačný príjem 59.665,-Kč ani 10-mesačný
príjem 596.645,-Kč, čo potvrdila aj svedkyňa I. Y.Á., ktorá uviedla, že obžalovaná B. R. takýto príjem za
posledných 10 mesiacov mať nemohla.

V tejto súvislosti súd poukazuje na Potvrdenie od spoločnosti X. G..M..B.. zo dňa 24.11.2008 k č.
zmluvy o stavebnom sporení: 2677594002 o príjme zamestnanca pre obžalovanú B. R., predložené
obžalovanou Modrej pyramíde, kde je uvedený priemerný príjem za 10 mesiacov v sume 59.665,-Kč
(za 10 mesiacov) a v sume, 59.451,-Kč (za 3 mesiace), ktoré mala vystaviť svedkyňa C. s uvedením
telefónneho čísla 212234564, ktorá však vylúčila, že by podpis na tomto potvrdení bol jej podpisom,

uvedené potvrdenie nevyplňovala a ani telefónne číslo nie je evidované na ňu. Rovnako nevytvorila ani
2 výplatné pásky a 2 mzdové listy, ktoré boli predložené uvedenej poškodenej spoločnosti.Aj pri tomto skutku možno za nepravdivé uviesť tvrdenie obžalovanej, že úver nesplácala z dôvodu
problémov, ktoré im mal robiť svedok V.. N. W.. Okrem vyššie uvedených skutočnosti preukazujúcich to,
že obžalovaná nemala ňou deklarovaný príjem možno vychádzať aj z obsahu listu, ktorý dňa 07.04.2009

zaslala obžalovaná spolu G. I. Y.B.R. I. C., kde sa ospravedlňujú za omeškanie, nakoľko si neuvedomili,
že úver majú splácať inkasným príkazom cez „Modré konto“ s tým, že už budú splátky riadne hradiť.
List s takýmto obsahom by obžalovaná v prípade pravdivosti jej tvrdení zaslať nemohla. Ako vyplýva
z vykonaného dokazovania, obžalovaná splátky neplatila a obsah tohto listu možno nepochybne
vyhodnotiť ako ďalšie ľstivé konanie z jej strany.

Pokiaľ sa obžalovaná bránila tým, že jednotlivé peňažné ústavy nezachovali potrebnú mieru opatrnosti,
súdpovažujezapotrebnéuviesť,ževpodmienkachprávnejúpravySlovenskejrepublikybytátookolnosť
mohla byť zohľadňovaná výlučne vo výroku o treste, nie aj vo výroku o vine. Ide totiž o aspekt významný
z hľadiska zásady „ultima ratio“, ktorý je v zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013) možné uplatniť len pri

prečinoch cez tzv. materiálny korektív v podobe závažnosti činu. Pri obzvlášť závažnom zločine je takýto
postup (z hľadiska posudzovania otázky viny) vylúčený.

Za neopodstatnený je potrebné považovať aj argument obžalovanej ohľadne neexistencie zavinenia
vzhľadom na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v prospech I. C., rovnako ako

za neopodstatnený je potrebné považovať argument ohľadne hodnoty samotnej nehnuteľnosti.
Zabezpečenie nehnuteľnosti záložným právo je pre právne posúdenie skutku nepodstatné, nakoľko čo
do svojej podstaty ide o rovnakú skutočnosť, ako keď by obžalovaná uviedla nepravdivé údaje a úver
by riadne splácala. Podstatné je to, že uviedla nepravdivé údaje, čím uviedla poškodenú spoločnosť
do omylu a tým vylákala finančné prostriedky z úveru, ktoré by jej inak poskytnuté neboli (ak by

poškodená spoločnosť mala k dispozícii pravdivé údaje). Inak povedané, rozhodujúcou skutočnosťou
je úmysel uviesť iného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a pokiaľ ide o
následok aj úmysel získať finančné prostriedky z úveru bez ohľadu na to, či obžalovaná má zámer
takto neoprávnene vylákané finančné prostriedky následne splácať, resp. zabezpečiť. Trestným je
už takéto konanie, ktoré môže byť motivované rôzne (napríklad aj len tým, že páchateľ chce mať k

dispozícii luxusnú nehnuteľnosť a prezentovať sa navonok ako úspešný podnikateľský subjekt, hoci
reálne úspechy v podnikaní ešte nedosiahol a pod.) a ktorého následok sa viaže výlučne na moment
poskytnutia finančných prostriedkov z úveru na základe uvedenia nepravdivých skutočností.

Z hľadiska výšky spôsobenej škody je významná tá skutočnosť, o akú sumu z úveru obžalovaná žiadala

a aký jej bol poskytnutý (ak by dostala menšiu sumu, mohlo by ísť stále o pokus vo vzťahu k sume, ktorú
obžalovaná žiadala), nie je významná hodnota nehnuteľnosti, ktorou bol úver zabezpečený.

Na podklade všetkých zistených skutočností a úvah súdu možno vysloviť jednoznačný záver o vine
obžalovanej aj za tento čiastkový útok pokračovacieho trestného činu - obzvlášť závažného zločinu

úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko výška
spôsobenej škody dosahuje škodu veľkého rozsahu.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. Z tohto hľadiska súd uvádza, že u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písmeno j/ Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu,
pričomnezistilžiadnupriťažujúcuokolnostipodľa§37Trestnéhozákona,nazákladečohouobžalovanej
došlo k úprave trestnej sadzby postupom § 38 odsek 3 Trestného. V zmysle tohto ustanovenia sa na
základe spôsobu výpočtu vyjadreného v § 38 odsek 8 Trestného zákona znížila horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby stíhaného trestného činu (trestná sadzba podľa § 222 odsek 5 Trestného

zákona v rozpätí 10 rokov až 15 rokov) o jednu tretinu, t. j. o jeden rok a 8 mesiacov a výsledná trestná
sadzba tak predstavovala rozpätie 10 (desať) rokov až 13 (trinásť) rokov a 4 mesiace.

Pri ukladaní druhu trestu a najmä jeho výmery súd prihliadol na všetky preukázané skutočnosti ohľadne
spôsobu spáchania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku, ktoré vyplývajú z odôvodnenia tohto rozsudku v časti týkajúcej sa viny. Medzi tieto skutočnosti

je potrebné zaradiť aj konanie samotných poškodených spoločností, ktoré sa nevyznačovalo takou
mierou obozretnosti, aká by sa v súvislosti s poskytovaním úverových produktov dala očakávať. Ďalej
súd prihliadol na osobu samotnej obžalovanej, ktorá doposiaľ nebola odsúdená za žiaden trestný čin,
teda vrátane obdobia od spáchania posledného čiastkového útoku, od ktorého uplynulo už 11 rokov
(prvéúkonyspojenésvyvodzovanímtrestnejzodpovednostiobžalovanejboliuskutočnenéspredtakmer

10 rokov). Obdobie, ktoré uplynulo od spáchania trestného činu možno považovať za jeden z dôvodov,
pre ktorý súd aplikoval zmierňujúce ustanovenie podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného
zákona a obžalovanej uložil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Je síce
pravda, že celkovú dĺžku konania je možné sčasti pričítať aj na vrub obžalovanej B. R., nie však v takom
rozsahu, aby bolo použitie uvedeného ustanovenia vylúčené. Celková dĺžka konania bola ovplyvnená

prvotným vedením trestného stíhania obžalovanej v Českej republike, po podaní obžaloby na tunajší
súd tiež zmenou v zložení senátu a napokon aj situáciou spojenou s opatreniami na zabránenie šírenia
koronovarísu, ktoré skutočnosti nemožno pričítať k vine obžalovanej. Súd teda nezistil žiaden taký
významný dôvod, pre ktorý by nebolo možné pri ukladaní trestu na takúto dĺžku trestného stíhania
prihliadať, a to aj s poukazom na judikatúru Európskeho súd pre ľudské práva. V posudzovanej trestnej

veci, rešpektujúc Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (jeho článok 6 odsek 1 - právo
na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote), ako aj jednu zo
základných zásad trestného konania upravenú v ustanovení § 2 odsek 7 Trestného poriadku (každý má
právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom), má súd za to,
že obdobie trestného stíhania obžalovanej presiahlo hranicu primeranosti. Pritom podmienka rýchlosti

konania musí byť splnená práve z dôvodu, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený
trestnému stíhaniu.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že plynutím času sa znižuje jednak spoločenská nebezpečnosť
konania obžalovanej, ako aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak

individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu
na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania
sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá
uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu
(v danom prípade vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona), ktorý má byť uložením určitého trestu

dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby obdobie od spáchania trestného činu a dĺžka
trestného stíhania boli určitým primeraným spôsobom zohľadnené. Práve zmiernenie trestu je preto
podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou za celkovú dĺžku trestného konania, od ktorej
nie je možné oddeliť stíhanie obžalovanej pre tie isté skutky v cudzine.

Vzhľadomnauvedené,prihliadajúcnavšetkyzistenéskutočnostipovažovalsúdzaadekvátneavšetkým
zisteným okolnostiam zodpovedajúce uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Takúto
výmeru trestu podľa názoru súdu možno považovať za dostatočnú na dosiahnutie účelu trestu, ktorá
zodpovedá povahe spáchaného trestného činu a ktorá z hľadiska obdobia, ktoré uplynulo od ich
spáchania smeruje k naplneniu všetkých funkcii trestu, t. j. tak represívnej, ako aj ochrannej, výchovnej

a preventívnej (z hľadiska generálnej aj individuálnej prevencie). V neposlednom rade je takáto výmera
trestu odňatia slobody súladná aj s § 39 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.Nakoľko má súd za to, že náprava obžalovanej bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého by mala byť zaradená v zmysle § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného
zákona, v súlade s § 48 odsek 4 Trestného zákona ju pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K výroku o ochrannom opatrení

Vzhľadom na dikciu § 76 odsek 1 Trestného zákona súd obligatórne uložil obžalovanej ochranný dohľad,
a to na dobu 1 rok (dolná hranica vymedzená v § 78 odsek 1 Trestného zákona), ktorú s ohľadom na
osobu obžalovanej možno považovať za dostatočnú.

K výroku o náhrade škody

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd obžalovanú B. R. zaviazal na náhradu škody uplatnenú
poškodenými spoločnosťami Č. G., Z..G.. a spoločnosťou X. X. Q., Z..G.. (ako právnym nástupcovi
po spoločnosti G. X.O.I. Q., Z..G..), pričom vo vzťahu k naposledy uvedenej spoločnosti súd uvádza,
že obžalovanú zaviazal k náhrade škody vo vzťahu spoločnosti Y. G..Z.., G. G. W. XX, P., C. M., XX-

XXX, V.: XXXXXXXXXX, nakoľko na túto spoločnosť bola pohľadávka pôvodnej poškodenej spoločnosti
postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2011. Vo vzťahu Y. Č. G., Z..G.. súd
obžalovanú zaviazal na náhradu škody v cudzej mene, nakoľko si táto poškodená spoločnosť v tejto
mene aj škodu uplatnila a takýto postup je v súlade s § 287 odsek 3 Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o sumu priznanej náhrady škody, táto bola preukázaná listinnými dôkazmi, preukazujúcimi
stav pohľadávok poškodených spoločností vyplývajúcich z uvedených úverov (vzťahujúcich sa ku skutku
v bode 1 a 2.), o ktorých správnosti nebol relevantný dôvod pochybovať.

Vo vzťahu k poškodenej spoločnosti v bode 3. súd uvádza, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky I.

C. G. G., Z.. G.. na spoločnosť H. Q., Z..G.., G. G. W. XXX/X, XXXXX C. X - I. G., Č. M., V.: XXX XX
XXX, absenciu relevantných podkladov týkajúcich sa možnej úhrady škody, resp. speňaženia na základe
realizácie záložného práva s poukazom na vyjadrenie svedka I.. N. R.B.D. (čistý výnos z realizácie
záložného práva bol 4 milióny korún, 2 milióny vo vzťahu k pohľadávke voči obžalovanej), súd právneho
nástupcu pôvodne poškodenej spoločnosti odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na civilný

proces.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti a úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení
dokázaných skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený
môže podať odvolanie iba proti výroku rozsudku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom

predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.