Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213425
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7511213425.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu K.M. O., X. XX.X.XXXX, L. Y. F., H.
XXXX/XX zastúpeného JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 4
proti žalovanému K. Š., X. XX.X.XXXX, L. Y. X.X. H., F. XX, zastúpenému JUDr. Mariánom Vojčíkom,
advokátomsosídlomvKošiciach,Mäsiarska3,ozaplatenie19.916,35euraspríslušenstvom,oodvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5. marca 2015 č.k. 16C/12/2012-81
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol odpor podaný žalovaným proti platobnému
rozkazu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.2.2012 č.k. 16C/12/2012-18.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu žalobcu, podaného na súd dňa 13.9.2011, ktorým žiadal
zaviazať žalovaného na vrátenie pôžičky v sume 19.916,35 eur s 5 % úrokom z omeškania mesačne zo
sumy 19.916,35 eura od 9.9.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, podaním zo dňa 20.2.2012
upraveného v časti úrokov z omeškania tak, že žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 0,5 % mesačne zo sumy 19.916,35 eura od 9.9.2010 do zaplatenia, bol vo veci

bol vydaný platobný rozkaz dňa 28.2.2012 č.k. 16C/12/2012-18, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi sumu 19.916,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo žalovanej sumy
od 9.9.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1.916,90 eura. Ďalej uviedol, že žalovaný
podanímzodňa10.4.2012,doručenýmsúdudňa11.4.2012,podalprotiplatobnémurozkazuodpor,ktorý
odôvodnil len tým, že navrhovateľom uplatňovaný nárok neeviduje a považuje ho za neopodstatnený.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 172 ods. 1, § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. súd prvej inštancie
konštatoval, že posúdil prejav vôle žalovaného urobený podaním zo dňa 10.4.2012 ako odpor proti
platobnému rozkazu, uzavrel, že žalovaný odpor nijako neodôvodnil, nenamietal sumu priznanú
žalobcovi platobným rozkazom, čo do dôvodu alebo výšky, uviedol iba, že nárok navrhovateľa neeviduje
a považuje ho za neopodstatnený, a nakoľko žalovaný bol poučený v platobnom rozkaze o následkoch
podania neodôvodneného odporu, odpor odmietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/2006, č. 85/2002, namietal, že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom nesprávnym postupom súdu prvého stupňa, ktorý napadnuté rozhodnutie navyše riadne a
presvedčivo neodôvodnil, ak odmietnutie odporu odôvodnil bez ďalšieho len konštatovaním, že odpor

nijako neodôvodnil, čo nie je pravda, nakoľko uviedol, prečo podáva odpor. Upozornil, že v odpore
namietol tak výšku sumy priznanej platobným rozkazom, keď uviedol, že „predmetný navrhovateľomuplatňovaný nárok ... považuje za neopodstatnený v celom rozsahu“, ako i právny dôvod priznania sumy,
keď tvrdil, že „ ... predmetný navrhovateľom uplatnený nárok neeviduje“. Zdôraznil, že žiadne zákonné
ustanovenie nezakotvovalo povinnosť odporcu vyjadrovať sa v podanom odpore proti platobnému

rozkazu k jednotlivým dôkazom produkovaným žalobcom. Mal za to, že až v konaní po zrušení
platobného rozkazu bude priestor na to, aby jednoznačne dokázal, že právny základ - zmluva o pôžičke
má také právne vady, že na jej základe nemohol vzniknúť akýkoľvek záväzok žalovaného voči žalobcovi.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne,

presvedčivé, zrozumiteľné a riadne odôvodnené, ktoré vyplynulo zo správne zisteného skutkového
stavu, opierajúc sa o právne posúdenie. zastávajúc názor, že súd v konaní postupoval správne, ak
uznesením podaný odpor žalovaného odmietol. Mal za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, ktorá
mu vyplynula z poučenia súdu riadne nesplnil, lebo odôvodnenie podaného odporu nebolo spôsobilé
vyvolať argumentačnú podporu, či už v rovine skutkovej alebo právnej, ktorá by obstála a mala by
za následok zrušenie platobného rozkazu ako celku. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé

spochybniť opodstatnenosť povinnosti uloženej platobným rozkazom, a teda sú len tautologickým
tvrdením žalovaného, že nárok spochybňuje.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Odvolací súd (§ 34 CSP) v intenciách citovaných zákonných ustanovení prejednal odvolanie

žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu danom § 380 ods. 1,
2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

8. Podľa § 174 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom v
rozhodnom čase, t.j. ku dňu podania odporu proti platobnému rozkazu dňa 11.4.2012), ak čo len jeden
z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom
rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

9. Odpor proti platobnému rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany účastníka konania,
ktorá má za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci
samej a podanie oprávnenou osobou) kasačný účinok. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o
náležitostiachodporuvyplývapovinnosťodporcuodôvodniťodporvovecisamej.Zobsahovéhohľadiska
pritom postačuje, ak z odôvodnenia odporu vyplýva iba nesúhlas účastníka konania s povinnosťou, ktorá

mu bola uložená (por. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.6.2009 č.k. III.
ÚS 161/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 439/2013).

10. S poukazom na uvedené judikatórne závery odvolací súd preto nepovažuje podaný odpor proti
platobnému rozkazu v prejednávanej veci (č.l. 96 súdneho spisu) za neodôvodnený. Napriek jeho

stručnému odôvodneniu zjavne obsahuje jasný nesúhlas žalovaného s uloženou povinnosťou za stavu,
ak v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že „predmetný navrhovateľom uplatňovaný nárok ...
považuje za neopodstatnený v celom rozsahu“, pretože „ ... navrhovateľom uplatnený nárok neeviduje“.
Z uvedeného možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že žalovaný podaným odporom spochybnil
v celom rozsahu existenciu žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke, ktorú

„neeviduje“, (aj keď toto svoje tvrdenie bližšie nešpecifikoval). Žalovaný vo svojom odvolaní však
dostatočne upresnil, že spochybňuje právny základ žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky, a to
tvrdením, že na základe žalobcom tvrdenej zmluvy o pôžičke mu nemohol vzniknúť akýkoľvek záväzok
voči žalobcovi z dôvodu, že zmluva o pôžičke má právne vady.

11. Pretože bol odpor podaný v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a nemožno ho považovať za odpor
bez odôvodnenia vo veci samej, došlo v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom v rozhodnom čase)
k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu a súd mal nariadiť vo veci pojednávanie. Pokiaľ súdtakto nepostupoval, a odpor odmietol, treba jeho nesprávny procesný postup považovať za porušenie
práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

12. Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňukoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).