Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608207651
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6608207651.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v
exekučnej veci oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO:
31 575 951, proti povinnej C., nar. XX.XX.XXXX, byK..S. Z., XXX XX B., o vymoženie 501,64 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad so sídlom

Kováčska č. 32, 040 01 Košice, pod sp.zn. EX 798/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6Er/532/2008-55 zo dňa 26. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6Er/532/2008-55 zo dňa 26. apríla 2022 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdu prvej inštancie bolo doručené podanie povinnej označené
ako „Návrh na zastavenie exekúcie č. 798/2008“, v ktorom žiadala exekúciu zastaviť, pretože po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti,
ktoré bránia jeho vykonateľnosti, tiež mala za to, že sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. Súd prvej inštancie konštatoval, že exekučné konanie začalo dňa 11.06.2008 doručením
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na podklade exekučného titulu,

ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2007-348 zo dňa 09.05.2007 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
Dohody o splátkovom kalendári uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou
Dexia banka Slovensko, a.s. a povinnou dňa 31.03.2006 (ďalej len „Dohoda“), v ktorej si v bode 4.2
dohodli rozhodcovskú zmluvu.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v bode 1.1. Dohody bol identifikovaný záväzok, ku ktorému bola
táto dohoda uzavretá, a to Zmluva o spotrebnom kontokorentnom úvere č. 001/03 zo dňa 30.05.2003.
Túto zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ a
povinnáakospotrebiteľkanevystupovalapriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvyvrámcipredmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

4. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovská doložka, od ktorej odvodil svoju právomoc Stály
rozhodcovský súd Asociácie bánk bola súčasťou Dohody. Jej obsah povinná nemohla ovplyvniť.
Nakoľko od spotrebiteľa vyžadovala, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v
rozhodcovskomkonaní,súdprvejinštanciejupovažovalzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Spotrebiteľ
teda nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Kvalifikačným kritériom pre záver,

že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopredpripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

5. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne
dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc rozhodcovského
súdu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. Spotrebiteľovi je v danom prípade

fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Vznik rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej
rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy bolo potom potrebné túto
považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej

únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd
prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení v rozhodnom období.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad
pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, súd prihliadne
aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva
a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu
viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS
55/2011). Konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.

Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

7. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že rozhodcovský rozsudok zo dňa
09.05.2007, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie

na základe neplatnej rozhodcovskej doložky zo dňa 31.03.2006, je nulitným právnym aktom a
nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z

hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

8. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný
a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, preto v

zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v Dohode nebola uzavretá splatne, na základe čoho rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom
a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul. Súd prvej inštancie tiež pri svojom rozhodovaní
nesprávne postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Podľa názoruoprávneného súd prvej inštancie mal postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného
do 31.12.2014, pričom poukázal na § 243d Exekučného poriadku, § 41, § 44 ods. 3, § 48 ods. 2 a
§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014. Zdôraznil, že pokiaľ by sa aj exekučné

konanie spravovalo neskoršími predpismi účinnými do 31.03.2017, ani v takomto prípade by nebol daný
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, keďže pokiaľ by súd pred udelením poverenia na vykonanie
exekúcie zistil, že sú splnené podmienky podľa prvej vety § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a vydal
by poverenie, povinná mala stále možnosť podľa § 48 ods. 2 v zákonom stanovenej lehote na podanie
námietok proti exekúcii podať zároveň žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, však povinná tak

neurobila, ani od začiatku exekučného konania proti rozhodcovskému rozsudku neuplatnila žiadne
námietky. Oprávnený tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody, z ktorého je zrejmé, že v
čase uzavretia Dohody zákon nevyžadoval takú zmluvnú úpravu rozhodcovských doložiek, ktorá by
dávala spotrebiteľovi viaceré alternatívy, resp. možnosti voľby riešenia sporov, a to alternatívu medzi
rozhodcovským konaním a konaním na všeobecnom súde. Zákon iba stanovoval, že banky sú povinné

ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že povinná
mala možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a mohla ju odmietnuť a dohodu nepodpísať,
avšak povinná vyjadrila s obsahom Dohody, ako aj so samotnou rozhodcovskou doložkou súhlas, na
znak čoho ju vlastnoručne podpísala. Dohoda zmluvných strán o založení právomoci rozhodcovského
súdu je určitá, zrozumiteľná, všeobecne nesplýva s ostatnými štandardnými podmienkami dohody a

bola upravená v samostatnom bode. Zdôraznil, že disponuje vykonateľným exekučným titulom ktorý
bol vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré zodpovedalo všetkým právnym normám účinným ku dňu
jeho konania a odopretie jeho výkonu je markantným zásahom do práv oprávneného. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a zároveň mu
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

10. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP,

rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu
oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

12. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 11.06.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na

vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave č.k. II/2007-348 zo dňa
09.05.2007. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody o splátkovom kalendári zo
dňa 31.03.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie

dňa 29.05.2017 sa povinná domáhala zastavenia predmetnej exekúcie z dôvodu, že právomoc
rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone a že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať

14. Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd

je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia
zákonnýchpredpokladovprepovereniesúdnehoexekútoranavykonanieexekúcie(povydanípoverenia
na vykonanie exekúcie) bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol
vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý

na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto
rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený
výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnumožnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom
konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Dohody spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

16. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

17. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom
potrebné podriadiť, ako to správne urobil súd prvej inštancie, ďalší procesný postup súdu prvej inštancie.

18. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288

Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol

účinnosť 01. 04. 2004.

19. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu,
pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere predovšetkým z § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany

a z § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. V § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré
podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.23. Z Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 31.03.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinnou
odvolací súd zistil, že v článku 4., bod 4.2. dohodli, že klient (povinná) vyhlásila, že prijíma návrh
rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej všetky vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli,

je príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk
(ďalej len „rozhodcovský súd“). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že rozhodcovské konanie pred
rozhodcovským súdom bude vedené písomnou formou v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom,
rozsudok rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, ktoré sa zaväzujú v stanovených
lehotách plniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné zrušiť z dôvodov

ako pri obnove konania podľa osobitného zákona.

24. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V posudzovanom
prípade rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do Dohody
o splátkovom kalendári zo dňa 31.03.2006, ktorú uzavreli oprávnený s povinnou, v ktorej povinná
okrem dojednania rozhodcovskej doložky uznala svoj záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky

a zaviazala sa svoj dlh splácať v dohodnutých splátkach. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou
rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu,
či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/
EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka nebola medzi zmluvnými stranami individuálne
dojednaná.

25. Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Dohody banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

26. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky
a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa

odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

27. K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila
povinnosť vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto
ustanovenia vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Zo znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v
Dohode o splátkovom kalendári, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom

prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP
ako vecne správne potvrdil..

29. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).