Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 8, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/85/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7706207657
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7706207657.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu Mgr. K. I., nar.

XX.X.XXXX, bytom P. č. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kizivatom so sídlom kpt. Nálepku 8,
071 01 Michalovce proti žalovanej Obchodná akadémia so sídlom Kapušianska 2, 071 01 Michalovce,
IČO: 031 953 549, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Kusom so sídlom Nám. Osloboditeľov 10, 071
01 Michalovce, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu vykonané úkonom žalovanou zo dňa
29.3.2006označenéako„Okamžitéskončeniepracovnéhopomeru“podčíslomXXX/XXXX je neplatné.

II. P r i z n á v a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal proti žalovanej, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu, ktoré bolo vykonané listom, úkonom žalovaného zo dňa
29.3.2006označenýmako„Okamžitéskončeniepracovnéhopomeru“podčíslomXXX/XXXXjeneplatné
a aby mu nahradila trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol u žalovanej zamestnaný ako
stredoškolský učiteľ, profesor s nástupom do práce X.X.XXXX, s miestom výkonu práce N. s naposledy
dohodnutou mzdou vo výške 19.100,- Sk na základe písomne uzavretej pracovnej zmluvy a platového
zaradenia, na základe oznámenia o výške zložení funkčného platu zo dňa XX.X.XXXX č. XXX/XXXX.

Dňa 30.5.2006 žalobcovi žalovaná doručila právny úkon zo dňa 29.3.2006 pod označením „Okamžité
skončenie pracovného pomeru“ pod číslom XXX/XXXX, podľa ktorého podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce s ním okamžite ukončila pracovný pomer s tým, že so zástupcami zamestnancov ZO
PŠaV pri SOU poľnohospodárskom a Obchodnej akadémii, Kapušianska 2, XXX XX N. bolo údajne
prerokované toto okamžité skončenie pracovného pomeru dňa XX.X.XXXX. Na základe toho skončil
pracovný pomer žalobcu u žalovanej dňom jeho doručenia uvedeného rozhodnutia, t.j. XX.X.XXXX. Ako
dôvod skončenia pracovného pomeru uviedla žalovaná pod bodom II. „Závažné porušenie pracovnej

disciplíny“, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca v čase od XX.X. do XX.X.XXXX na riadnom lyžiarskom
výcviku, ktorý v rámci vyučovania poriadala škola dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. keď pozerala R. W.
televíziu ako jej učiteľ mal prísť k nej a začal ju obchytkávať, obchytkávať za prsia a bozkávať. Toto jeho
počínanie hneď žiačka oznámila triednej profesorke Mgr. Q. V. a zároveň od tohto udania žiačky mal aj
v mesiaci októbri O. na hodinách telesnej výchovy ju ako učiteľ obchytkávať. Ďalej žalobca ako učiteľ
telesnej výchovy sa nevhodne mal správať v čase jarných prázdnin, keď tento problém mal vyvrcholiť
týždňom XX.X.XXXX do X.X.XXXX, kedy na lyžiarskom sústredení na stredisku Q., ktorý napriek tomu,

žehoškolaneorganizovala,alenaktorommalbyťúdajneprítomnýakodozorprižiačkach,ktorévyučuje,
sa dopustil ďalšieho nevhodného správania voči svojej žiačke N. I. tým, že mal prísť na jej izbu so
zámienkou požičať si rádio. Žiačku mal začať bozkávať, obchytávať za prsia, mal ju zvaliť na posteľ a
ležať na nej päť až desať minút. Údajne až keď žiačka začala plakať vstal a opustil izbu. Tieto skutočnostiúdajne dňa X.X.XXXX mala nahlásiť riaditeľstvu školy matka tejto žiačky. Žalovaná z týchto dôvodov
správanie žalobcu voči zvereným žiačkam v rámci vyučovacieho procesu hodnotila ako toto nevhodné
správanie aj ako viacnásobný delikt proti morálnej etike, zvlášť pedagóga, čo má byť aj v hrubom

rozpore s pracovným poriadkom žalovanej, s ktorým mal byť žalobca oboznámený. Podľa žalovanej, toto
jeho konanie zakladá všetky znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by mali poburovať
pedagogický zbor školy, žiakov, ich rodičov v dôsledku čoho je ďalšie pôsobenie na škole ako učiteľa
nežiadúce, preto s ním žalovaná okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Žalobca však tieto dôvody popiera a považuje ich za účelové a vykonštruované z dôvodu, že u

žalovanej malo dôjsť k zníženiu stavu zamestnancov a ako prvý na rad prichádzal do úvahy manžel pani
riaditeľky školy H. E., ktorý ako učiteľ telocviku na škole pôsobí bez akejkoľvek pedagogickej kvalifikácie,
či spôsobilosti v zmysle zákonných ustanovení. Z tohto dôvodu zo strany riaditeľky ako štatutárneho
orgánu je ako dôvod uvoľnenia žalobcu vytváraná táto kauza. Žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa XX.X.XXXX podal podnet na úrad Justičnej a kriminálnej polície OR PZ na preverenie
trestnoprávnej zodpovednosti riaditeľky školy a žiačky N. I. za trestný čin ohovárania, poprípade krivého

obvinenia. Prípisom zo dňa X.X.XXXX žalobca pod označením: „Oznámenie o prevzatí právneho
zastupovania, Oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní“ žalovanej oznámil,
že právny úkon datovaný dňa XX.X.XXXX považuje za neplatný, tak z formálnych ako aj z vecných
dôvodov a oznámil, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný a bola mu prideľovaná práca v
súlade s pracovnou zmluvou a s dohodnutým druhom práce s tým, že na výzvu žalovanej je žalobca

pripravený k nástupu do zamestnania. Žalovaná reagovala na toto oznámenie žalobcu listom zo dňa
XX.X.XXXX pod značkou XXX/XXXX s označením: „Odpoveď na oznámenie“, kde odmietla žalobcovi
prideľovať práce v súlade pracovnou zmluvou z dôvodov uvedených podrobne v písomnom rozhodnutí
o okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom trvala na tom, že pracovný pomer žalobcu skončil
doručením rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru dňom XX.X.XXXX. Žalobca uviedol,

že popiera spáchanie skutku, ktoré je označené v bode 1. Okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo dňa XX.X.XXXX a upriamil pozornosť súdu na ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, kedy podľa jeho
názoru došlo k prepadnutiu lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže zamestnávateľ
sa dňa XX.X.XXXX dozvedel prostredníctvom triednej profesorky Mgr. V. o údajnom závažnom porušení
pracovnej disciplíny. Aj pokiaľ ide o skutok uvedený v bode II. Okamžitého skončenia pracovného

pomeru zo dňa XX.X.XXXX, tak poukázal na ust. § 47 ods. 1 písm. b), § 81 písm. a), b), c), d), e),
f) Zákonníka práce, ust. § 8 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), j), ods. 2 písm. a) a g) zákona
č. 552/2003 Z.z., o výkone prác vo verejnom záujme, podľa ktorých nemohol ani, keby boli pravdivé
tvrdenia žalovanej k bodu 2. porušiť závažným spôsobom pracovnú disciplínu z dôvodu, že v dobe od
XX.X.XXXX do X.X.XXXX v čase jarných prázdnin na lyžiarskom výcviku si neplnil pracovné povinností,

bol na dovolenke. Uviedol, že tento výcvik organizoval on ako súkromná osoba a zúčastnili sa ho
súkromné osoby a žalobca s ním nemal nič, čo by malo charakter pedagogickej výučby na škole, alebo
by ho akýmkoľvek spôsobom spájal so zamestnávateľom. Nepopieral, že lyžovačky sa zúčastnilo aj
niekoľko žiakov z vyšších ročníkov žalovanej školy (4 dievčatá, 3 chlapci) ale len na základe doplnenia
počtu voľných miest a ako súkromné osoby bez toho, aby ich žalovaná zverila pod dohľad alebo

dozor žalobcu. V tomto prípade išlo o výsostne súkromné podujatie, ktoré bolo organizované žalobcom
každoročne v lyžiarskom stredisku Q. na zdokonaľovanie lyžiarskej techniky a ukončenie lyžiarskej
sezóny. Sama žalovaná priznáva, že na tomto lyžiarskom sústredení škola akciu neorganizovala, takže
žalobca ako dozor nemohol byť prítomný pri žiačkach a plniť takto svoje pracovné povinnosti a to
najmä z dôvodu, že čerpal dovolenku. Pokiaľ by žalobca mal páchať trestnú činnosť, toto by muselo byť

ustálené rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní a to právoplatným rozhodnutím súdu a nie je
to na posúdení pani riaditeľky žalovanej, ako sa táto mylne domnieva v okamžitom skončení pomeru a
preto podľa jeho názoru, až za takýchto okolností by u neho prichádzalo do úvahy okamžité skončenie
pracovného pomeru z dôvodu jeho odsúdenia pre úmyselný trestný čin. Vzhľadom na toto nepravdivé
tvrdenie riaditeľky školy žalobca podal podnet na preverenie trestnoprávnej zodpovednosti a sankcie v

zmysle Zákonníka práce a tieto si mieni uplatňovať v samostatnom konaní ako aj náhradu nemajetkovej
ujmy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.10.2001 sp. zn. 21
Cdo/1628/2000 svazek č. 11 str. 95, podľa ktorého v nedodržaní pracovným poriadkom požadovaných
vyšších nárokov na osobné vlastnosti zamestnanca a úroveň jeho chovania v mimopracovnej dobe, nie
je možné vidieť porušovanie pracovnej disciplíny. Tvrdil, že právne následky rozviazania pracovného

pomeru výpoveďou, či okamžitým zrušením pracovného pomeru nastanú až od okamihu, kedy bola
výpoveď či okamžité zrušenie druhému účastníkovi pracovného pomeru doručené. Z hľadiska dodržania
jednomesačnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce je rozhodný teda deň, kedy bolo písomné
okamžité skončenie pracovného pomeru doručené. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ sa mal oúdajnom porušení pracovnej disciplíny dozvedieť XX.X.XXXX v prípade žiačky R. W. a právny úkon
okamžitého skončenia pracovného pomeru bol doručený dňa XX.X.XXXX, je zrejmé, že došlo k
prepadnutiu lehoty a právny úkon je neplatný (viď rozhodnutie R 58/1968, R 14/1972 a ďalšie judikáty).

Na základe toho teda navrhol, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. Žalovaná vo svojich vyjadreniach trvala na podanej žalobe a poukázala na to, že so žalobcom skončila
pracovný pomer z taxatívne vymedzeného dôvodu a to je pre závažné porušenie pracovnej disciplíny
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré je rozpísané v liste zo dňa XX.X.XXXX o okamžitom

skončení pracovného pomeru. Pokiaľ ide o obranu žalobcu týkajúcej sa údajného prepadnutia lehoty
na okamžité skončenie pracovného pomeru, keď žalobca tvrdil, že zamestnávateľ, čiže žalovaná sa
mala dozvedieť údajne o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru označeného v bode I.
okamžitého skončenia pracovného pomeru prostredníctvom triednej profesorky Mgr. Q. V. tak namietala,
že v tomto bode netvrdila žalovaná, že o tomto závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom
dozvedela od triednej profesorky Mgr. Q. V. už dňa XX.X.XXXX. Poukázala na to, že štatutárnym

zástupcom zamestnávateľa teda Obchodnej akadémie - žalovanej je riaditeľka školy Ing. A. E. a nie
triedna profesorka Mgr. Q. V. a táto sa dozvedela o tejto skutočnosti od profesorky Mgr. Q. V. až v mesiaci
marec XXXX a to potom čo bolo skončené lyžiarske sústredenie na stredisku Q., kde ako dozor nad
žiačkami vykonával žalobca. Toto lyžiarske sústredenie sa konalo v období od XX.X.XXXX do X.X.XXXX
a tam sa žalobca opätovne dopustil nevhodného správania voči svojej žiačke N. I., ktorú bozkával,

obchytkával ju za prsia, zvalil ju na posteľ a ležal na nej asi päť až desať minút a pustil ju až keď začala
plakať a až potom opustil izbu. Tieto skutočnosti nahlásila riaditeľstvu školy až matka tejto žiačky dňa
X.X.XXXX a až dňa X.X.XXXX Mgr. Q. V. oznámila riaditeľke školy Ing. A. E., že už sa žalobca takéhoto
podobného konania dopustil v minulosti a opísala udalosti označené v bode 1. Okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Tvrdila, že z uvedeného vyplýva, že žalovaná - zamestnávateľ sa dozvedela o

dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu až dňa X.X.XXXX. Žalovaná navrhla za
účelom objasnenia týchto skutočností vypočuť štatutárnu zástupkyňu žalovanej - riaditeľku a Ing. A.
E. a svedkyňu Mgr. V.. Zamestnávateľ, teda žalovaná sa dozvedela o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru teda až dňa X.X.XXXX a okamžité skončenie pracovného pomeru v písomnej forme
bolo žalobcovi doručené XX.X.XXXX a teda postupovala v súlade so zákonom, lebo dodržala zákonnú

lehotujednéhomesiacaododňakeďsaodôvodenaokamžitéskončeniepracovnéhopomerudozvedela
v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru označeného v bode 2. Okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý tiež žalobca popieral
z dôvodu, že neporušil pracovnú disciplínu, pretože v období od XX.X.XXXX do X.X.XXXX keď sa konal
tento lyžiarsky výcvik si neplnil pracovné povinnosti, lebo bol na dovolenke tak tvrdila, že aj keď žalobca

bol na dovolenke, tak ho viaže sľub, ktorý zložil v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z.z. o verejnej
službe.Verejnáslužbavzmysle§1ods.2cit.zákonajevykonávanieprácevoveciachverejnéhozáujmu
a vykonávanie úkonov súvisiacich s územnou samosprávou zamestnancom v pracovnom pomere.
Tým, že žalobca vykonával dozor nad žiačkami na lyžiarskom sústredení v čase od XX.X.XXXX do
X.X.XXXX, tak vykonával práce vo veciach verejného záujmu a vykonávanie úkonov súvisiacich s

územnou samosprávou zamestnancom v pracovnom pomere. Tvrdila, že ho vykonával z vlastnej vôle
a to aj napriek tomu, že v tom čase bol naozaj na dovolenke. Poukázala na to, že sám žalobca v žalobe
priznáva, že tento lyžiarsky výcvik organizoval ako súkromná osoba a že tento dozor naozaj vykonával
a zúčastnili sa ho žiaci z vyšších ročníkov školy (žalovanej), teda asi 4 dievčatá a 3 chlapci. Pokiaľ ide o
jeho nevhodné správanie na tomto výcviku, toto malo spočívať v tom, že obťažoval žiačku N. I. na izbe,

kde ju začal bozkávať, obchytkávať za prsia, zvalil ju na posteľ, ležal na nej päť až desať minúť a až keď
začala plakať tak z nej vstal a opustil izbu. Tieto skutočnosti dňa X.X.XXXX nahlásila riaditeľstvu školy
jej matka N. I.. Žalovaná navrhla preto vypočuť v tomto spore označenú žiačku a jej matku. Vzhľadom na
tieto skutočnosti je žalovaná presvedčená, že nevhodné správanie žalobcu, ktoré bolo opísané v bode
I. a II. Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.3.2006 zakladá všetky znaky závažného

porušenia pracovnej disciplíny, tak ako to má na mysli § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Jednak
žalobca porušil sľub zamestnanca pri vykonávaní verejnej služby a základné povinnosti zamestnanca
označené v § 81 písm. a), b), c) Zákonníka práce a Pracovného poriadku zo dňa XX.XX.XXXX, s
ktorým bol riadne žalobca oboznámený, pretože bol vyvesený v zborovni školy, kde majú prístup všetci
učitelia. Na tieto skutočnosti navrhol vypočuť riaditeľku školy, zástupcu riaditeľa školy Ing. S. a Mgr. Q.

V. profesorku. Z týchto dôvodov teda žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

3.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,ktorépredložilistranysporuazistiltentoskutkový
stav:4. Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi žalovanou ako zamestnávateľom a žalobcom
ako zamestnancom vyplýva, že na základe nej vznikol žalobcovi súbežný pracovný pomer podľa § 69

Zákonníka práce s nástupom do práce X.X.XXXX, so zaradením ako učiteľ telesnej výchovy, s miestom
výkonu práce Obchodná akadémia N., na dobu neurčitú (č.l. 30 spisu). Ďalej bolo zistené, že žalovaná
Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.X.XXXX žalobcovi určila s účinnosťou od
X.X.XXXX funkčný plat vo výške 19.100,- Sk (č.l. 13).

5.ListomžalovanejzodňaXX.X.XXXXč.XXX/XXXXoznačenomako:„Okamžitéskončeniepracovného
pomeru“ (č.l. 15) bolo oznámené žalobcovi, že dňom doručenia tohto rozhodnutia jeho pracovný pomer
končí a to v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v tom, že:

1/ V čase od 19. - XX.X.XXXX na riadnom lyžiarskom výcviku, ktorý v rámci vyučovania poriadala škola,
dňa XX.X.XXXX o XX,XX hod. keď žiačka R. W. pozerala televíziu ste ako učiteľ prišiel k tejto žiačke

a začal ju bozkávať a obchytkávať za prsia. Žiačka toto Vaše počínanie ako učiteľa okamžite nahlásila
triednej profesorke Mgr. Q. V.. Mimo toho podľa udania žiačky aj v mesiaci októbri XXXX na hodinách
telesnej výchovy ste ako učiteľ ju taktiež obchytkával.“

2/ Problém nevhodného správania u Vás ako učiteľa telesnej výchovy vyvrcholil v čase jarných prázdnin

XXXX v týždni od XX.X. do X.X.XXXX, keď na lyžiarskom sústredení na Stredisku Q., ktoré však škola
neorganizovala, ale na ktorom ste bol ako dozor prítomný pri žiačkach, ktoré vyučujete, ste sa dopustil
ďalšieho nevhodného správania sa voči svojej žiačke N. I. tým, že ste prišiel na jej izbu so zámienkou
požičať si rádio. Žiačku ste začal bozkávať, obchytkávať ju za prsia, zvalil ste ju na posteľ a ležal na
nej 5-10 minút. Až keď žiačka začala plakať vstal ste a opustil izbu. Tieto skutočnosti dňa X.X.XXXX

nahlásila riaditeľstvu školy matka menovanej žiačky.

6. Ďalej je tam uvedené, že „Toto Vaše počínanie voči žiačkam školy považuje riaditeľstvo školy
za páchanie trestnej činností, ktoré podozrenie oznámilo aj orgánom činným v trestnom konaní dňa
X.X.XXXX. Z vyššie uvedeného Vášho správania sa voči Vám zvereným žiačkam v rámci vyučovacieho

procesu riaditeľstvo školy hodnotí toto Vaše nevhodné správanie sa aj ako viacnásobný delikt proti
morálnej etike zvlášť pedagóga, čo je aj v hrubom rozpore s pracovným poriadkom našej školy s
ktorým ste bol oboznámený. Toto Vaše konanie zakladá všetky znaky závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ktoré poburujú pedagogický zbor školy, žiakov a ich rodičov v dôsledku čoho ďalšie Vaše
pôsobenie na našej škole ako učiteľa je nežiadúce, preto z uvedených dôvodov s Vami okamžite

končíme pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 odsek 1, písm. b/ Zák. práce v platnom znení.
So zástupcami zamestnancov školy, Základnou organizáciou PšaV pri SOU poľnohospodárskom a
Obchodnej akadémií, R. 2, XXX XX N. sme okamžité skončenie Vášho pracovného pomeru prerokovali
dňa XX.X.XXXX.“

7. Listom zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. C 9/2006 označeným ako: „Oznámenie o prevzatí právneho
zastupovania. Oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní.“ (č.l. 17)
prostredníctvom právneho zástupcu žalobca oznámil žalovanej, že nesúhlasí s okamžitým skončením
pracovného pomeru a s jeho dôvodmi a popiera porušenie pracovnej disciplíny a skutočnosti uvedené
v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX. Trval na tom, aby mu bola

prideľovaná práca v súlade s pracovnou zmluvou. Žalovaná mu oznámila listom zo dňa XX.X.XXXX
pod č. XXX/XXXX označenom „Odpoveď na oznámenie“ (č.l. 12), že trvá na dôvodoch, ktoré uviedla
v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, nesúhlasí s prideľovaním práce z
dôvodov, ktoré podrobne uviedla v okamžitom skončení pracovného pomeru. Poukázala na to, že je
proti nemu vedené trestné konanie pre podozrenie zo spáchania skutkov, pre ktoré bol s ním okamžite

skončený pracovný pomer a trvá na tom, že jeho pracovný pomer skončil dňom XX.X.XXXX, teda
dňom doručenia tohto rozhodnutia. OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície N. podaním zo dňa
X.X.XXXXč.p.ORP-XXX/UJK-XXXX(č.l.47spisu)súduoznámil,že:1/vočižalobcovijevyšetrovateľom
vedené trestné stíhanie pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202/1a Trestného zákona pod ČVS:
XXX/OVK-MI-XXXX, 2/ ďalší podnet riaditeľky Obchodnej akadémie Ing. E. pre podozrenie z prečinu

ohovárania podľa § 373 Trestného zákona bol odmietnutý vyšetrovateľom, 3/ žalobca podal podnet
pre podozrenie z prečinu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona voči Ing. E. a slečne I., ktorý bol
povereným príslušníkom PZ odmietnutý pod ČVS: ORP-XXX/OSV-MI-XXXX. Uznesením OR PZ, Úrad
justičnej a kriminálnej polície Michalovce ČVS: ORP-XXX/OVK-MI-XX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 48) bolovoči žalobcovi začaté trestné stíhanie uznesením za prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods.
1 písm. a Trestného zákona preto, že „ - presne nezisteného dňa a hodiny v mesiaci október 2005 v N.
na ul. R. na chodbe telocvične Obchodnej akadémie Mgr. K. I., učiteľ Obchodnej akadémie, sexuálne

zneužíval R. W., nar. XX.X.XXXX a to tým spôsobom, že ju ohmatával na intímnych miestach po prsiach,
-dňaXX.X.XXXXvčaseokoloXX.XXhod.počaslyžiarskehovýcvikuvobciQ.vspoločenskejmiestnosti
Mgr. K. I. sexuálne zneužíval R. W., nar. XX.X.XXXX a to tým spôsobom, že ju bozkával na ústa,
ohmatával za prsia.
- v čase jarných prázdnin od XX.X. do X.X.XXXX na lyžovačke v lyžiarskom stredisku Q. Mgr. K. I.

sexuálne zneužíval N. I., žiačku 3. ročníka Obchodnej akadémie a to tým spôsobom, že prišiel za ňou
na izbu pod zámienkou požičať si rádio a keď zistil, že je v izbe sama tak ju začal bozkávať, obchytkávať
za prsia, zhodil ju na posteľ a ležal na nej 5-10 minút, a keď začala poškodená plakať, žiadala ho, aby
odišiel tak napokon vstal a odišiel.“

8. Na tunajšom súde bolo začaté trestné konanie vedené pod sp. zn. 1T 113/2006, pre ktoré konanie

bolo toto konanie uznesením č. k. 10C 85/2006-87 zo dňa 4.5.2007 prerušené do právoplatného
skončenia tohto trestného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 113/2006. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 15.6.2007. Proti tomuto uzneseniu nepodala žiadna zo strán odvolanie.
Dôvodom prerušenia konania bola skutočnosť, že voči žalobcovi bola podaná žaloba pre trestný čin
sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Trestného zákona z dôvodu, že v mesiacov október

XXXX, február XXXX mal sexuálne obťažovať žiačky Obchodnej akadémie, ktoré údajné sexuálne
obťažovanie bolo aj dôvodom žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom.
Keďže výsledky tohto konania a teda skutočnosť, ako k týmto skutkom došlo budú predmetom trestného
konania a toto zistenie má význam pre toto konanie tak podľa § 109 ods. 2 písm. c) súd konanie v tejto
veci prerušil.

9. Tunajší súd v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi pod sp. zn. 1T 113/2006 rozhodol rozsudkom
č. k. 1T 113/2006-686 zo dňa 5.9.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
21.1.2015 č. k. 4To 88/2014-714 tak, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Michalovce zo dňa 17.10.2006 sp. zn. 1Pv 304/2006 pre skutky označené v obžalobe pod

bodmi 1, 2, 3 právne kvalifikovanými ako prečin sexuálneho zneužívania podľa § 200 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, ktorých sa mal žalobca dopustiť tak, že: 1/ v presne nezistený deň, v presne
nezistenom čase v októbri XXXX na chodbe telocvične sexuálne zneužíval R. W. žiačku druhého ročníka
školy tým spôsobom, že ju ohmatával na intímnych miestach, na prsiach, 2/ dňa XX.X.XXXX asi XX:XX
hod. počas lyžiarskeho výcviku v stredisku v obci Q. okres C. v spoločenskej miestnosti chaty počas

neprítomnosti iných osôb sexuálne zneužíval R. W., žiačku druhého ročníka žalovanej tým spôsobom,
že ju bozkával na ústa a ohmatával na prsiach, 3/ v čase jarných prázdnin od XX.X.XXXX do X.X.XXXX
v dopoludňajších hodinách počas lyžiarskeho sústredenia v stredisku v obci Q. sexuálne zneužíval N. I.
žiačkutretiehoročníkaškolytýmspôsobom,žeprišielzaňoudoizby,kdebolaubytovanápodzámienkou
zapožičania rádia a keď zistil, že je v izbe sama, začal ju bozkávať, obchytkávať za prsia, položil ju

na posteľ, ležiac na nej sa vzrušoval, keď začala poškodená plakať a žiadala ho aby prestal, napokon
vstal a odišiel. Keďže tieto skutky neboli dokázané, nebolo dokázané, že sa tieto stali, tak bol žalobca
spod obžaloby prokurátora oslobodený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21.1.2015
(pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. č. k. 1T 113/2006 č.l. 238 spisu).

10. V priebehu sporu, potom čo bolo právoplatne skončené vyššie označené trestné konanie vedené
proti žalobcovi a súd pokračoval v konaní tak žalobca poukázal na to, že ako obžalovaný nebol
oslobodený spod obžaloby kvôli tomu, žeby napríklad bolo trestné stíhanie voči nemu neprípustné pre
premlčanie - zánik trestného činu, ale z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa vôbec tieto skutky stali.
Poukázal na ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého: „Orgány činné v trestnom konaní

postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti...“. Podľa jeho názoru je
preto zrejmé, že v trestnom konaní, ktoré konanie bolo voči nemu ako obžalovanému vedené takmer 9
rokov nebolo preukázané orgánmi činnými v trestnom konaní, aby sa tieto skutky, ktoré boli dôvodom
aj na jeho okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej vôbec stali. Rozhodnutie súdu

v trestnom konaní vychádzalo zo skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a ktorý bol
zistený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Poukázal na ust. §§ 193 a 194 CSP s tým, že má za to,
že v trestnom konaní bola vyriešená predbežná otázka o tom, či zo strany žalobcu došlo k spáchaniu
skutkov, ktoré žalovaná klasifikovala ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a ktoré mali byťdôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej so žalobcom ako so zamestnancom,
pričom súd prvej inštancie ako aj odvolací súd dospeli k záveru, že bolo preukázané, že sa tieto
skutky stali. Podľa jeho názoru tento záver možno je potrebné aplikovať aj v tomto súdnom konaní

ako vyriešenú prejudiciálnu otázku. Nepopieral, že v trestnej veci bol celkovo trikrát neprávoplatne
uznaný žalobca za vinného zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania, ale za každým toto
rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom. Poukázal aj na ust. § 2 ods. 4 Trestného poriadku, a
to že každý proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje za nevinného, až kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu ako aj na článok 50 ods. 2 Ústavy SR, ktorý tiež

obsahuje identické znenie a v ktorých je zakotvená prezumpcia neviny. Preto považuje za právne
bezvýznamné to, či bol uznaný za vinného a odsúdený viacerými neprávoplatnými rozsudkami, nakoľko
záväzným je len právoplatný rozsudok, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Odmieta aj
akékoľvek úvahy zo strany žalovanej, prečo takýto stav nastal až v rámci štvrtého rozsudku vydaného
v trestnom konaní a považuje to za právne bezvýznamné. Znova zdôraznil, že aj keby z jeho strany
došlo ako zamestnancom žalovanej ku spáchaniu týchto skutkov, ktoré označuje žalovaná ako závažné

porušenie pracovnej disciplíny a ktoré žalobca však výslovne popiera, tak lyžovačka, ktorá sa konala
v dňoch od XX.X.XXXX do X.X.XXXX bola súkromnou akciou, nebola organizovaná žalovanou ako
školou, čo aj vyplýva z listu samotnej žalovanej, ktorým okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom
a vyplýva to aj z dovolenkového lístka žalobcu, ktorý súdu predložil do súdneho spisu, z ktorého je
zrejmé, že v uvedenom období žalobca ako zamestnanec žalovanej čerpal dovolenku. Z tohto je zrejmé,

že v tomto období nevykonával prácu pre žalovanú, tejto lyžovačky sa zúčastnil v rámci svojej dovolenky,
takže nemohol ani porušiť pracovnú disciplínu akýmkoľvek spôsobom. Keďže v tom čase nemal žiadne
pracovné povinnosti, tak nie je možné ani skonštatovať, že vykonával akýkoľvek dozor nad žiačkami.
Uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania je podľa jeho názoru zrejmé, že sa nedopustil žiadneho
trestného činu a preto nebol z jeho strany daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru

zo strany žalovanej v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. a) ZP, pričom ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru aplikovala žalovaná ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP - závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Aj pokiaľ ide o ďalší dôvod a teda nešpecifikovaný incident opísaný žalovanou v okamžitom
skončení pracovného pomeru, ku ktorému malo dôjsť na hodine telesnej výchovy v mesiaci XX/XXXX
a ktorého spáchanie žalobca výslovne popiera, tak aj keby došlo k nemu, nemohol byť v zmysle v tom

časeplatnýchprávnychpredpisovpovažovanýtentoskutokzadôvodokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru ku dňu XX.X.XXXX, nakoľko od doby tvrdeného dopustenia sa tohto skutku žalobcom do doby,
kedy bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, uplynul viac ako jeden mesiac
a nebola už teda oprávnená žalovaná okamžite s ním skončiť pracovný pomer ako so zamestnancom,
pretože by to bolo v priamom rozpore s ust. § 68 ods. 2 ZP. Trval aj na tom, že aj pokiaľ ide o

ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, týkajúci sa toho, že na riadnom lyžiarskom
výcviku dňa XX.X.XXXX sa dopustil opísaného žalovanou správania vo vzťahu k svojej žiačke a že
táto žiačka toto jeho správanie ako učiteľa okamžite nahlásila triednej učiteľke V. tak má zato, že už
XX.X.XXXX sa o tomto dozvedela zamestnankyňa žalovanej Mgr. V. a je vysoký predpoklad, že krátko
potom nadobudla vedomosti o tomto žalovaná - zamestnávateľ. Za tohto predpokladu aj v tomto prípade

uplynula jednomesačná prekluzívna lehota na uplatnenie tohto práva zamestnávateľa na okamžité
skončenie pracovného pomeru voči žalobcovi. Vzhľadom na to, že neboli naplnené dôvody na aplikáciu
ust. § 68 ZP, t.j. na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom ako zamestnancom, tak došlo
zo strany žalovanej označeným listom, ktorým okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom ako so
zamestnancom a ktorý mu doručila 30.3.2006 k neplatnému skončeniu pracovného pomeru a trval preto

aj naďalej na žalobe.

11. Žalovaná takisto potom čo súd pokračoval v konaní po právoplatnom skončení predmetného
trestného konania trvala na tom, aby súd žalobu voči nej zamietol ako nedôvodnú. Poukázala na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 134/2005 publikované v Justičnej revue č. 1/2007 a to: „Zamestnávateľ

pri svojom rozhodovaní, či výpoveď dá alebo nedá, nie je viazaný skutkovými zisteniami iného orgánu,
ale tým ako posúdil skutok a k akým záverom pri jeho posudzovaní dospel iný orgán.“ Preto namietala
tvrdenie žalobcu, že súd má už vyriešenú prejudiciálnu otázku, keď v trestnom konaní bol žalobca
oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že nebolo preukázané, aby sa tieto skutky stali a keď sa odvolával
na ust. § 193 CSP, z ktorého vyvodzuje, že súd je viazaný týmto odvodzujúcim rozsudkom. Na podporu

svojich tvrdení poukázala na Nález Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 296/2014-33 zo dňa 6.5.2015,
kde na strane 16 Ústavný súd SR judikoval právny názor: „Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním
predmetnej veci v prvom rade konštatuje, že v prípade prepustenia príslušníka Policajného zboru zo
služobného pomeru, ide o personálne opatrenie za porušenie služobnej prísahy, služobnej povinnosti,ktoré nemožno stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Porušenie služobnej prísahy nemusí
dosiahnuť intenzitu trestného činu a dôvody prepustenia príslušníka policajného zboru zo služobného
pomeru, môžu byť napriek tomu splnené. V rámci personálneho konania sa konanie príslušníka

Policajného zboru neposudzuje z hľadiska vykazovania znakov trestného činu, ale ako konanie v
rozpore so služobnou prísahou. Nie každé porušenie trestného zákona musí byť trestným činom alebo
priestupkom.“ Poukázala na to, že v tomto rozhodnutí Ústavný súd SR vytkol Najvyššiemu súdu SR, že
nerešpektoval ustálenú súdnu prax, ktorá dôsledne rozlišuje medzi trestným stíhaním za ten istý skutok
v trestnom konaní a medzi personálnym konaním o prepustenie zo služobného pomeru. Judikatúra NS

SR sa ustálila na tom, že prípadné oslobodenie príslušníka Policajného zboru v trestnom konaní ešte
neznamená, že tento sa identickým spôsobom nedopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobnej
disciplíny, zvlášť hrubým spôsobom, ktoré by zakladalo dôvod na prepustenie zo služobného pomeru.
Trvala na tom, že v tomto prípade, ide u žalobcu o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol,
že námietka žalobcu, ktorý tvrdil, že sa nemohol dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny na
lyžiarskom sústredení v Q., lebo v tom čase čerpal dovolenku a nevykonával prácu pre žalovanú, pretože

sa lyžovačky zúčastnil v rámci svojej dovolenky neobstojí, a to z dôvodu, že aj keď bol na dovolenke,
tak ho viaže sľub, ktorý zložil v zmysle § 5 ods. 1 Zákona o verejnej službe, ktorá je definovaná v §
1 ods. 2 tohto zákona, ako vykonávanie práce vo veciach verejného záujmu a vykonávanie úkonov
súvisiacich s územnou samosprávou zamestnancom v pracovnom pomere. L., že tým, že žalobca
vykonával dozor nad žiačkami na tomto lyžiarskom sústredení, tak vykonával práce vo verejnom záujme

a úkony súvisiace s územnou samosprávou zamestnancom v pracovnom pomere. Tvrdila, že dozor
naozaj vykonával z vlastnej vôle, aj napriek tomu, že bol v tom čase na dovolenke, k čomu sa aj samotný
žalobca priznal, že výcvik organizoval ako súkromná osoba a že dozor vykonával a že sa ho zúčastnili
aj žiaci školy z vyšších ročníkov, t.j. asi 4 dievčatá a 3 chlapci. Pokiaľ ide o premlčanie prvého skutku
označeného ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej, tak trvala na

tom, že nikde nie je spomenuté, že sa zamestnávateľ - žalovaná dozvedela o tomto skutku žalobcu už
dňa 19.2.2006 prostredníctvom triednej učiteľky Mgr. Q. V., ale trvala na tom, že štatutárnym zástupcom
žalovanej je riaditeľka Ing. A. E. a nie označená učiteľka a táto oznámila túto skutočnosť riaditeľke až v
čase keď sa skončilo lyžiarske sústredenie na stredisku Q., teda až dňa 6.3.2006, ktorého dňa nevhodné
správanie žalobcu opísané v bode 2. Okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorého sa dopustil

na sústredení v Q. oznámila riaditeľke matka ďalšej poškodenej žiačky N. I.. Vtedy oznámila Mgr. V.
riaditeľke aj to, že už podobného konania sa žalobca dopustil v minulosti niekedy v októbri XXXX, tak
ako je to opísané v bode 1. Okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z uvedeného teda je podľa jej
názoru zrejmé, že postupovala v súlade so zákonom a dodržala zákonnú lehotu na uplatnenie práva
na okamžité skončenie pracovného pomeru v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvodoch na

okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedela, t.j. že sa o tom dozvedela X.X.XXXX a okamžité
skončeniepracovnéhopomeruvpísomnejformeboložalobcovidoručenéXX.X.XXXX.Ztýchtodôvodov
teda trvala na tom, aby súd žalobu zamietol.

12. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce platného ku dňu 29.3.2006 (ďalej len

Zákonníka práce), pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

14. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer v lehote iba jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite

skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo,
dochádza len v prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods.
3, § 77, § 103 ods. 4, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 7. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty,

súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

16. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možnézameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

17. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

18. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.

Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Dôvody, ktoré
oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do
jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (§
36 ods. 1). Na platné okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo

zamestnanca sa vyžaduje písomná forma, musí v ňom byť uvedený dôvod jeho skončenia a musí byť
doručené druhému účastníkovi. Právne účinky okamžitého skončenia totiž nastávajú až okamihom jeho
doručenia druhému účastníkovi. Ak nie je splnená čo aj len jedna z uvedených podmienok, okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné.

19. Z predložených listinných dôkazov sporovými stranami mal súd za preukázané, že pokiaľ ide o
formálne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - žalovanej
a to je písomná forma, uvedený dôvod jeho skončenia a doručenie žalobcovi tieto boli splnené. Nebolo
sporné,žežalovanádoručilaokamžitéskončeniepracovnéhopomeruvykonanélistomžalovanej zodňa
29.3.2006 žalobcovi dňa 30.3.2006, ktorú skutočnosť žalobca potvrdil vo svojom liste zo dňa 6.4.2006

(č.l. 17). Sporné však bolo, či žalovaná včas uplatnila svoje právo zamestnávateľa okamžite skončiť
so žalobcom pracovný pomer z dôvodu ňou uvádzanom a označenom pod bodom 1. Okamžitého
skončenia pracovného pomeru vzhľadom k tomu, že žalobca tvrdil, že žalovaná - zamestnávateľ sa o
tomto údajnom dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu dozvedela už 19.2.2006
prostredníctvom triednej učiteľky Mgr. Q. V. doručené mu bolo 30.3.2006 a teda došlo k prepadnutiu

lehoty v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zák. práce a jedná sa o lehotu prepadnú, nakoľko pri nedodržaní
uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1). Žalovaná naopak tvrdila, že toto právo
si uplatnila voči žalobcovi včas a v zákonnej lehote tvrdiac, že až dňa 6.3.2006 Mgr. IrQ. oznámila
štatutárnej zástupkyni žalovanej - riaditeľke školy Ing. A., že sa žalobca takéhoto konania dopustil
a až vtedy sa zamestnávateľ dozvedel o tomto dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru

žalobcu. Na zistenie tejto skutočnosti, keďže súd je povinný túto lehotu skúmať ex offo súd vykonal
dôkaz výsluchom štatutárnej zástupkyne žalovanej Ing. E. a svedkyne Mgr. Q. V., ktoré zhodne potvrdili
pred súdom, že štatutárnej zástupkyni žalovanej - zamestnávateľa žalobcu tieto dôvody opísané v bode
1. Okamžitého skončenia pracovného pomeru (dňa XX.X.XXXX o XX,XX hod. na lyžiarskom výcviku
poriadanom školou - žalovanou keď žiačka R. W. pozerala televíziu žalobca ako učiteľ prišiel k tejto

žiačke a začal ju bozkávať a obchytkávať za prsia a aj v mesiaci októbri 2005 na hodinách telesnej
výchovy ste ako učiteľ ju taktiež obchytkával.“), ktoré označila žalovaná ako dôvody pre okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobcom svedkyňa Mgr. V. oznámila až 6.3.2006, t.j. až potom
ako sa konal lyžiarsky zájazd v Q., ktorý škola neorganizovala. Súd sa stotožnil s obranou žalovanej,
že až keď s týmto dôvodom bola oboznámená štatutárna zástupkyňa zamestnávateľa - žalovanej -

riaditeľka Ing. E. sa to dostalo do sféry poznania zamestnávateľa a od uvedeného dňa, t.j. od 6.3.XXXX
začala plynúť žalovanej prepadná lehota na uplatnenie jej práva na okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobcom, ktorú skutočnosť súd mal za preukázanú čo znamená, že aj pokiaľ ide o tento
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu tak bolo toto právo žalovanou uplatnené
včas, t.j v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedela (§ 68

ods. 2 Zákonníka práce), keďže o tomto dôvode sa dozvedela žalovaná prostredníctvom štatutárnej
zástupkyne žalovanej dňa 6.3.2006 a list, ktorým žalobcovi oznámila okamžité skončenie pracovného
pomeru aj z tohto dôvodu mu bol doručený 30.3.2006. Žalobca ako zamestnanec si v zmysle cit. ust §
77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením uplatnil včas, t.j.
v rámci zákonnej lehoty dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. od 30.3.2006

a žaloba bola podaná na súd 22.5.2006.20. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení ku dňu
29.3.2006, tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce
vo verejnom záujme.

21. Podľa § 1 ods. 2 cit. zák., tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme k zamestnávateľom, ktorými sú
a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,

b) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo
vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, 1)
c) právnické osoby založené štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky,
obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, Fondu
národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67%,
d) iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých

väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší
územný celok.

22. Podľa § 1 ods. 4 cit. zák., na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis 2) neustanovuje inak.

Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce.

23. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, verejný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša
majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. U zamestnancov

zamestnávateľa, ktorými sú právnické osoby podľa § 1 ods. 2 písm. c), výkon práce vo verejnom záujme
je aj plnenie povinností zamestnancov v záujme týchto právnických osôb podľa Obchodného zákonníka.

24. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, zamestnanec je povinný
a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné

právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
b) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by
mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom

záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení
pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci
zamestnanec, ak osobitný predpis 7) neustanovuje inak,
d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov,
e) nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech

alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb; táto povinnosť platí
aj po skončení pracovného pomeru,
f) zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce
zamestnávateľa,
g) zabezpečiť hospodárne a účelné spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení, ktoré boli

zamestnancovi zverené,
h)oznámiťnadriadenémuvedúcemuzamestnancovi,prípadneorgánučinnémuvtrestnomkonanístratu
alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa,
i) oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

25. Podľa 47 ods. 1 Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.26. Podľa 47 ods. 2 Zákonníka práce, pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný
zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi
vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s
ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

27. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

28. Podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po
predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

29. Podľa § 84 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi

predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.

30.Podľa§84ods.3Zákonníkapráce,pracovnýporiadokjezáväznýprezamestnávateľaaprevšetkých
jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u
zamestnávateľa zverejnený.

31. Podľa § 84 ods. 4 Zákonníka práce, každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom
oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

32. V článku 11 Pracovného poriadku žalovanej z XX.XX.XXXX (ďalej len Pracovný poriadok), ktorý

predložila v tomto spore žalovaná (č.l. 33 a nasl spisu) sú uvedené povinnosti zamestnanca školy a
povinnosti zamestnanca pri vykonávaní verejnej služby, kde v bode a) je uvedené, že zamestnanec je
povinný plniť povinnosti ustanovené Zákonníkom práce, Zákonom o verejnej službe a že bude konať
v súlade so sľubom podľa § 5 ods. 1 Zákona o verejnej službe. Ďalej podľa článku 14 bod 4 písm. j/
Pracovného poriadku sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje okrem iného aj „morálne

delikty zamestnanca na pracovisku“. Ako vyplýva zo žalovaných vymedzených dôvodov Okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.3.2006, tak žalovaná to posúdila ako porušenie Pracovného
poriadku: „nevhodné správanie žalobcu ako viacnásobný delikt proti morálnej etike zvlášť pedagóga, čo
je v hrubom rozpore s pracovným poriadkom žalovanej (našej školy), s ktorým bol oboznámený“.

33. Ako vyplýva z vyššie citovaných ust. Zákonníka práce tak pokiaľ ide o samotný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru tento musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom,
aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomuto spôsobu
skončenia pracovného pomeru. Uvedený dôvod nemožno dodatočne meniť. Žalovaná uviedla liste zo
dňa 29.3.2006 č. 11X/XXX6 označenom ako: „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ (č.l. 15) tieto

dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom:
1/ V čase od XX. - XX.X.XXXX na riadnom lyžiarskom výcviku, ktorý v rámci vyučovania poriadala škola,
dňa 19.2.XXXX o 1X,XX hod. keď žiačka R. W. pozerala televíziu ste ako učiteľ prišiel k tejto žiačke
a začal ju bozkávať a obchytkávať za prsia. Žiačka toto Vaše počínanie ako učiteľa okamžite nahlásila
triednej profesorke Mgr. Q. V.. Mimo toho podľa udania žiačky aj v mesiaci októbri XXXX na hodinách

telesnej výchovy ste ako učiteľ ju taktiež obchytkával.“

2/ Problém nevhodného správania u Vás ako učiteľa telesnej výchovy vyvrcholil v čase jarných prázdnin
2006 v týždni od 27.2. do 3.3.2006, keď na lyžiarskom sústredení na Stredisku Q., ktoré však školaneorganizovala, ale na ktorom ste bol ako dozor prítomný pri žiačkach, ktoré vyučujete, ste sa dopustil
ďalšieho nevhodného správania sa voči svojej žiačke N. I. tým, že ste prišiel na jej izbu so zámienkou
požičať si rádio. Žiačku ste začal bozkávať, obchytkávať ju za prsia, zvalil ste ju na posteľ a ležal na

nej 5 - 10 minút. Až keď žiačka začala plakať vstal ste a opustil izbu. Tieto skutočnosti dňa 6.3.2006
nahlásila riaditeľstvu školy matka menovanej žiačky.

34. Ako súd zistil z predložených listinných dôkazov žalobcom a z obsahu pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 1T 113/2006 tak uznesením OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Michalovce ČVS:

ORP-1XX/OVK-MI-XX zo dňa 20.3.2006 (č.l. 48) bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie uznesením
za prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a Trestného zákona a následne bola
podaná voči žalobcovi obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 17.10.2006 sp.
zn. 1Pv 304/2006 pre skutky označené v obžalobe pod bodmi 1, 2, 3 vyššie špecifikovanými a právne
kvalifikovanými ako prečin sexuálneho zneužívania podľa § 200 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
ktorých sa mal žalobca dopustiť konaním, ktoré je totožné s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného

pomeru žalovanou so žalobcom vymedzených v bodoch 1, 2 Okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Keďže súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov v trestnom konaní dospel k záveru, že sa
tieto skutky nestali a teda že sa ich žalobca nedopustil, že ich nespáchal tak bol žalobca spod obžaloby
prokurátora oslobodený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21.1.2015.

35. Žalobca potom čo bol vypočutý a predložil vyššie označené listinné dôkazy v konaní nenavrhol už
vykonať žiadne dôkazy na ním tvrdené skutočnosti a považoval ich za dostatočne preukázané. Žalovaná
navrhla potom čo boli vypočuté v konaní štatutárna zástupkyňa žalovanej Ing. E. a svedkyňa Mgr. Q.
V., aby súd vypočul ešte svedkyňu Katarínu Olšavskú ako aj jej matku a matku ďalšej žiačky N. I. a to k
skutočnostiam, týkajúcim sa dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených žalovanou

so žalobcom a to, že sa žalobca dopustil konania, ktoré napĺňajú znaky hrubého porušenia pracovnej
disciplínytakakotobolovymedzenévpísomnomoznámenínatomskutkovomzáklade,akoboliopísané
v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou. Zároveň poukázal aj na to, že v
trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok PhDr. B., ktorá posudzovala vierohodnosť výpovedí
týchto žiačok v trestnom konaní, a z ktorého záverov jednoznačne vyplynulo, že tieto žiačky vypovedali

pravdivo a vierohodne. Nenavrhol však znalkyňu vypočuť v tomto spore, pretože bola vypočutá už v
trestnom konaní a jedná sa už o dlhšie obdobie od jej výpovede. Poukázala aj na to, že v trestnom
konaní považovali tento dôkaz za kľúčový, čo však súd nevzal do úvahy. Nenavrhovala vypočuť v
spore svedkyňu N. I., z dôvodu, že táto sa toho času zdržiava v zahraničí v Anglicku, ale navrhla
aby súd vzal do úvahy jej výpoveď v trestnom konaní. Čo sa týka výsluchu svedkýň - matiek údajne

poškodených žiačok navrhla ich vypočuť k skutočnostiam, či tieto boli informované od svojich dcér ako
došlo k nevhodnému správaniu žalobcu voči ním. Žalobca namietal vykonanie týchto navrhovaných
dôkazov z dôvodu, že ich vykonanie nie je účelné, nakoľko už boli tieto svedkyne vypočuté v trestnom
konaní a podľa jeho názoru nič iné alebo nové by nepovedali v tomto spore, ale len to isté ako v trestnom
konaní a išlo by len o tvrdenie proti tvrdeniu, nakoľko nik iný okrem žalobcu a týchto žiačok podľa

nesporných zistení nebol prítomný pri údajnom nevhodnom správaní žalobcu voči ním opisovanom v
okamžitom skončení pracovného pomeru a aj pokiaľ ide o výpovede ich matiek, tak tieto informácie
majú len sprostredkovane od svojich dcér. Zdôraznil, že vzhľadom na značný časový odstup, kedy sa
mali skutky stať, už spomienky týchto svedkov nemusia byť presné a jasné a aj z tohto dôvodu, toto
dokazovanie nie je účelné. Trval na tom, že už bola vyriešená prejudiciálna otázka, či boli dané dôvody

okamžitého skončenia pracovného pomeru už v trestnom konaní a toto sa dokazovalo takmer 10 rokov.
Súhlasilstvrdenímžalovanej,žetentoskutoknemusíbyťtrestnýmčinomamôžebyťzároveňporušením
pracovnej disciplíny, avšak základom pre takúto domnienku je to, že tento skutok sa stal, čo za 10 rokov
preukázané nebolo.

36. Súd poukazuje na to, že iba porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je dôvodom
podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter
citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou,
je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu
vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej

disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v
danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či
hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto
bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplínynie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom
predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Vychádzajúc z doterajšej jednotnej súdnej praxe
hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v

zásade ju ovplyvňuje 1/osoba zamestnanca, 2 /funkcia, ktorú zamestnanec zastáva (resp. pracovné
zaradenie), 2/ jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, k porušeniu došlo, 5/ dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa, t.j. či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi napr. škodu a
pod. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených základných kritérií je rámcom objektívneho posúdenia
stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny.

37.Súdnapojednávaníkonanomdňa10.11.2017 vypočulsvedkyňuMgr.Q.V.,ktorá vosvojejvýpovedi
pred súdom potvrdila len to, že sa zúčastnila lyžiarskeho zájazdu vo februári v stredisku Q., ktorý
organizoval žalobca ako telocvikár a ona sa ho zúčastnila ako triedna učiteľka s tým, že v označený deň
pred večerou videla ako pribehla Katka Olšavská a kričala na celú na chodbu, že čo si k nej žalobca
dovoľuje, že ona nie je „ku...“ a povedala, že údajne pozerala v spoločenskej miestnosti televízor, kde

bol aj žalobca a že ju obchytkával. Tvrdila, že to čo jej povedala počuli aj ďalšie učiteľky a to G. a J. ako aj
ďalší študenti. Tvrdila, že sa potom rozprávala so žalobcom a dohovárala mu, aby sa tak k študentkám
nesprával, a on tvrdil, že to tak nemyslel. Aj pokiaľ ide o ďalšie skutky, ktorých sa mal žalobca dopustiť
vo vzťahu k označeným žiačkam tak, t.j. že sa žalobca správal nevhodne voči študentke I., tak o tomto
sa však dozvedela len sprostredkovane od tejto študentky a jej matky. Na označenom pojednávaní súd

uznesením zamietol návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchmi ňou navrhovaných ďalších
svedkýň a to: R. W., jej matky a matky N. I.. Na druhej strane však samotná žalovaná sa vyjadrila, že
pokiaľ ide o N. I. tak ju nenavrhla vypočuť v konaní z dôvodu, keďže nemôže zabezpečiť jej účasť lebo
žije v zahraničí, avšak odvolala sa na jej výpovede v trestom konaní tvrdiac, že „aj tak by nič iné povedať
nemala“ (č.l. 421). V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 185 CSP, podľa ktorého súd rozhodne,

ktoré dôkazy vo veci vykoná. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že tieto svedkyne už vypovedali v
trestnom konaní za účelom zistenia, či sa žalobca dopustil protiprávneho konania, tvrdeného žalovanou
a ktoré protiprávne konanie na tom istom skutkovom základe bolo dôvodmi pre ktoré žalovaná okamžite
skončilapracovnýpomersožalobcom.Takakovyplývazobsahutrestnéhospisutieto svedkyne,ktorých
výsluch navrhla vykonať žalovaná v tomto spore boli vypočuté tak v prípravnom ako aj v trestnom konaní

(zápisnice o ich výsluchoch v trestnom konaní sa nachádzajú aj v spise na č.l. 65 - 80 spisu). Je pravdou,
že tvrdili, že žalobca sa týchto skutkov dopustil na takom skutkovom základe ako sú opísané v liste
žalovanej zo dňa 29.3.2006 a tieto považovala žalovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny
žalobcom, avšak ich tvrdenia žalobca popieral počas tak prípravného konania, súdneho trestného
konania aj v tomto spore. Žalobca tieto tvrdenia porel tak v trestnom konaní ako aj vo svojej výpovedi

v tomto spore. Jednoznačne bolo preukázané (vyplýva to aj z obsahu trestného spisu) a žiadna zo
strán to nerozporovala, že žiadne ďalšie osoby okrem žalobcu a R. W. a N. I. neboli prítomné ani pri
jednom z týchto údajných neprimeraných správaní, ktorých sa mal žalobca dopustiť vo vzťahu k týmto
žiačkam a ktoré údajné žalobcovo nevhodné správanie považovala žalovaná za viacnásobný delikt proti
morálnej etike zvlášť pedagóga, čo je v hrubom v rozpore s pracovným poriadkom školy - žalovanej

boli dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Za tejto dôkaznej situácie súd
teda musí prisvedčiť žalobcovi, že žalovanou vymedzené dôvody predmetného okamžitého skončenia
pracovného pomeru so žalobcom spočívajúce v porušeniach pracovnej disciplíny, resp. porušenia
jeho povinností ako pedagóga neboli preukázané. Pred okamžitým zrušením pracovného pomeru s
pracovníkom organizácia musí mať zistený dôvod na toto okamžité zrušenie, nestačí iba podozrenie, že

tento dôvod je daný (R 17/1977 ). K vymedzeniu dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru (§ 55
Zákonníka práce) zamestnávateľom treba uviesť, že tento dôvod musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé,
ktorá zo zákonných skutkových podstát podľa § 53 ods. 1 Zákonníka práce bola použitá. Súčasne
treba použiť takú formuláciu, aby bolo nepochybné, z akého konkrétneho konania zamestnanca, tento
dôvod vyplýva, a aby bola vylúčená jeho dodatočná zmena (zámena). Predmetom konania na súde

je posudzovanie zákonnosti vydaného rozhodnutia zamestnávateľa o okamžitom zrušení pracovného
pomeru. Z toho dôvodu sa súd na návrh zamestnanca zaoberá zákonnosťou vydaného rozhodnutia zo
všetkých stránok. Ak bol so zamestnancom zrušený pracovný pomer v súlade so zákonom, súd jeho
návrh zamietne, inak žalobe vyhovie. Vzhľadom k tomu, že existencia dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru uvedené žalovanou v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru so

žalobcom sa žalovanej nepodarilo preukázať, nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý jej
tvrdenie o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu preukázať a poukazuje len na
údajné tvrdenia vyššie označených osôb, pričom odvodzuje závažné porušenie pracovnej disciplíny zo
strany žalobcu len na základe tvrdenia žiačok žalovanej tak súd nemohol len na základe ich výpovedídospieť k záveru, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu tak, ako žalovaná uviedla v okamžitom
skončení pracovného pomeru a preto vyhovej žalobe a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcu vykonané úkonom žalovanej zo dňa 29.3.2006 označené ako „Okamžité skončenie pracovného

pomeru“ pod číslom 110/2006 je neplatné.

38. Podľa § 193 veta tretia Civilného sporového poriadku, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti.

39.Súdpoznamenávaktvrdeniužalobcu,žeužvtrestnomkonaníbolavyriešenáprejudiciálnaotázka,či
boli dané dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v trestnom konaní a že v zmysle ust. § 193
CSP je ním viazaný súd viazaný v tomto spore, že v zmysle platnej judikatúry R 35/1993: V občianskom
súdnomkonaníjesúdviazanýnielenrozhodnutímsúduvtrestnomkonaníotom,žebolspáchanýtrestný

čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia, predpokladanými
Trestným zákonom. Problémy v praxi vyvolávala najmä viazanosť rozhodnutiami príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného
predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Tu je potrebné zdôrazniť, že takéto odsudzujúce rozhodnutie môže
obsahovať okrem výroku o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, a o

tom, kto ich spáchal, aj iné výroky, ktorými však súd viazaný podľa § 193 CSP nie je. Rovnako nie je
viazaný ani odôvodnením rozhodnutia, a ani oslobodzujúcim rozhodnutím. Vzťah trestného konania a
občianskeho súdneho konania, ktorý má základ v tom istom skutkovom deji, výstižne zhrnul Najvyšší
súd ČR v rozhodnutí pod sp. zn. 25 Cdo 1593/2013, kde uviedol, že zatiaľ čo v trestnom konaní treba
na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu

vrátane zavinenia, pričom platí zásada "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného),
v občianskom súdnom konaní vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie,
ktoré je oprávnený (okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov
trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinil, má
žalovaný (§ 420 ods. 3 OZ). Komentár k § 193 Civilný sporový poriadok, Veľký komentár Števček,

Bajánková. Súd však na základe ním vykonaného dokazovania v tomto spore dospel k záveru, že
neboli naplnené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou so žalobcom z dôvodu
porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktorý je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ ZP na okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože nebolo zistené, žeby sa vôbec tieto skutky
stali. Zdôrazňuje, že to bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného žalovanou a

nie, že bol žalobca právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin (§ 68 ods. 1 písm. a/ ZP). Súd sa
stotožňuje sa s tvrdením žalovanej, že tento skutok nemusí byť trestným činom a môže byť zároveň
porušením pracovnej disciplíny, avšak základom pre takúto domnienku je to, že tento skutok sa stal a
v tomto prípade táto skutočnosť preukázaná nebola, t.z. že sa žalobca týchto konaní, ktoré považuje
žalovaná za porušenie pracovnej disciplíny za dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so

žalobcom nedopustil, resp. nebolo to preukázané v tomto spore.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že keďže žalobca mal vo veci plný

úspech tak mu súd priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia

na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).