Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121228971
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6121228971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu JUDr.

Petra Dumana a Mgr. Moniky Kadlicovej, v spore žalobcu: Agrocambio s.r.o., IČO: 50 338 285, adresa
sídla Skalica, SNP 1450, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., E. XXX/
XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Edita Salajková Lehocká, adresa sídla Šaštín-Stráže, Štúrova 1267,
o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica
z 26. októbra 2021, č.k. 5Cb/6/2021 – 56, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 100 eur od 05.01.2021 až do zaplatenia a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na uloženie povinnosti

žalovanej zaplatiť mu sumu 100 eur titulom nároku žalobcu voči žalovanej ako bývalej konateľke
žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej konať pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Žalovaná
nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní popierala dôvodiac, že činnosť, od ktorej žalobca odvodzuje
zodpovednosť žalovanej bola riadená vždy spoločníčkou spoločnosti F. B. G., respektíve ňou poverenou
osobou - manželom C. G. s tým, že menovaná B. G. výlučne sama riadila a realizovala proces nákupu,
predaja tovaru, vrátane vystavovania faktúr za tento tovar s tým, že až po konkrétnom zrealizovaní

obchodných transakcií a vystavenej faktúre, túto odovzdáva do spoločnosti za účelom jej zaúčtovania,
teda až v tomto okamihu bolo možné zo strany štatutárneho orgánu mať vedomosť o tom, že konkrétny
obchod bol zrealizovaný, tovar dodaný a podobne.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že štatutárnym orgánom - konateľom žalobcu bola v
čase od 02.06.2016 do 23.06.2020 žalovaná, pričom jej funkcia bola ukončená dňa 28.05.2020. Konať
bol konateľ oprávnený za spoločnosť samostatne. Od 24.06.2020 bol ako konateľ žalobcu zapísaný v

obchodnom registri C. G. so vznikom funkcie dňa 28.05.2020. Ako spoločníci boli uvedení bh klima,
s.r.o. od 02.06.2016 do 23.06.2020 a F. B. G., a to od dňa 24.06.2020.1.2.1 Žalobcovi bola rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senica č.k.
001180/2018/RO-09-ZOP zo dňa 21.05.2018 (č. l. 7 - 8) uložená pokuta vo výške 100 eur podľa
§ 28 ods. 2 písm. k) zákona o potravinách. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že dňa 21.02.2018

inšpektori RVPS Senica vykonali kontrolu v prevádzke ERI BAKERY, a.s., Kráľovská 4/10, Skalica, kedy
im bol predložený dodací list na tovar č. 2018005 zo dňa 04.01.2018 od žalobcu. Na základe dodacieho
listu zistili, že žalobca je dodávateľom surovín, bližšie špecifikovaných v dodacom liste. Žalobca ako
dodávateľ je povinný si splniť svoju povinnosť, a to zaregistrovať sa na RVPS Senica najneskôr do
začatia činnosti, avšak žalobca zaslal na RVPS Senica oznámenie o registrácii prevádzkarne dňa

14.02.2018. Na základe vykonanej kontroly u prevádzkovateľa ERI BAKERY, a.s. bolo dokázané, že
žalobca vykonával distribúciu a prepravu potravín ešte pred zaslaním oznámenia o registrácii, čo je v
rozpore s § 6 ods. 1 zákona o potravinách.

1.2.2 Žalobca predmetnú pokutu uhradil Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Senica
najneskôr v mesiaci jún 2018.

1.2.3 Výzvou z 11.12.2020 žalobca vyzval žalovanú na úhradu žalovanej pohľadávky. Žalovaná si
prevzala výzvu dňa 30.12.2020, pričom do rozhodnutia súdu vo veci samej žalobcovi žalovanú sumu
nezaplatila.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok spoločnosti s ručením obmedzeným na náhradu škody, ktorá jej
vznikla v dôsledku porušenia povinnosti konateľa vykonávať svoju pôsobnosť odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, a to podľa § 135a ods. 1, 2 a ods. 3,
§ 1 ods. 1, § 261 ods. 1 a ods. 6 písm. a) OBZ (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“), nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania so splnením

peňažného záväzku a nárok veriteľa na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa §
365 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2 OBZ, a § 1 ods. 1 a § 2 nariadenia vlády SR číslo 21/2013 Z.z. (nar. vl.
č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov) a dospel k záveru, že nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní sú plne dôvodné, a preto je
potrebné žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobca si v tomto konaní uplatňoval
pohľadávku vo výške 100 eur spolu s príslušenstvom z dôvodu jemu vzniknutej škody – zaplatenej
pokuty, ktorá vznikla v dôsledku činnosti žalovanej ako bývalej konateľky spoločnosti žalobcu, súd sa
najskôrmuselvysporiadaťstým,čivtomtoprípadeideoobčianskoprávnyvzťah,aleboobchodnoprávny

vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná bola v čase vzniknutej škody (pokuta bola žalobcovi
uložená rozhodnutím zo dňa 21.05.2018) jediným konateľom spoločnosti - žalobcu. Z uvedeného
vyplýva, že v čase vzniknutej škody existoval vzťah medzi žalobcom ako spoločnosťou a žalovanou ako
jej konateľom a ide teda o absolútny obchodnoprávny vzťah (§ 261 ods. 6 písm. a/ OBZ), ktorý sa riadi
ustanoveniami OBZ.

1.5 V prejednávanej veci bolo potrebné, aby žalobca preukázal súdu, že mu vznikla škoda, t. j.
že mu bola uložená pokuta vo výške 100 eur, ktorú následne žalobca v plnej výške uhradil. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Senica svojim
rozhodnutím č. 001180/2018RO-09-ZOP zo dňa 21.05.2018 uložila žalobcovi pokutu za porušenie §

6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že pokuta bola uhradená
spoločnosťou, pričom túto úhradu vykonala za spoločnosť žalovaná ako v tom čase jediná konateľka
firmy. Uvedené dôkazy ani tvrdenia ohľadne uhradenia pokuty v sume 100 eur žalovaná nerozporovala
a nenamietala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca preukázal vznik škody, ktorá
spočíva v uhradení pokuty uloženej rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senica

č. 001180/2018RO-09-ZOP zo dňa 21.05.2018 vo výške 100 eur, t.j. u žalobcu z uvedeného dôvodu
došlo k zníženiu jeho majetku, t.j. k peniazmi vyjadrenej ujme na majetku.

1.6 Žalovaná bola v čase vzniku tejto škody jediným štatutárnym zástupcom - konateľom žalobcu.
Konaniekonateľaspoločnostizaväzujespoločnosťvočiinýmsubjektom.Jedinekonateľmázozákona(§

133 OBZ) právo konať v mene spoločnosti, toto právo nemá spoločník spoločnosti. Konateľ spoločnosti
rozhoduje o obchodnom vedení spoločnosti (§ 134 OBZ). Právo konať v mene spoločnosti s ručením
obmedzeným môže mať aj iná osoba, avšak na základe splnomocnenia udeleného konateľom.1.7 Žalovaná je v tomto súdnom konaní povinná preukázať, že ako konateľka spoločnosti žalobcu v
čase vzniku škody (jún 2018), konala pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou a v dobrej
viere. Z ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o potravinách vyplýva povinnosť prevádzkovateľa predaja,

oznámiť príslušnému orgánu kontroly potravín každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá
vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín. Z rozhodnutia
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senica č. 001180/2018RO-09-ZOP zo dňa 21.05.2018
vyplýva, že žalobca si túto povinnosť nesplnil včas, t.j. pred začatím vykonávania predaja tovaru
potravinového charakteru. Za to mu bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. k) Zákona č.

152/1995 Z.z. o potravinách. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná ako konateľka spoločnosti bola povinná
v rámci obchodného vedenia spoločnosti a konania v mene spoločnosti zabezpečiť splnenie tejto
povinnosti žalobcu. Žalovaná namietala, že za činnosť, za ktorú bola žalobcovi uložená pokuta, nenesie
zodpovednosť ona, ale zodpovedná je za ňu spoločníčka spoločnosti F. B. G., prípadne jej manžel,
nakoľko oni riadili tento druh činnosti v spoločnosti. Na preukázanie tejto skutočnosti nepredložila
žalovaná súdu žiadne dôkazy, nepredložila súdu splnomocnenie, resp. poverenie, prípadne príkaz pre F.

B. G., resp. jej manžela, na základe ktorých by boli oprávnení a povinní vykonávať riadenie konkrétneho
druhu činnosti, s ktorou súvisela uložená pokuta pre žalobcu. Nepreukázala dôkazom, že na základe
takéhoto splnomocnenia, resp. poverenia by F. B. G., prípadne jej manžel, boli povinní zabezpečiť
splnenie povinnosti vyplývajúcej pre žalobcu z ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o potravinách.

1.8 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná ako konateľ spoločnosti rozhodovala o obchodnom
vedení spoločnosti (§ 134 OBZ) a pri výkone svojej funkcie nekonala s odbornou starostlivosťou a
nezabezpečila pri vykonávaní obchodnej činnosti spoločnosti splnenie povinnosti spoločnosti v zmysle
§ 6 ods. 1 Zákona o potravinách. Preto žalovaná je zodpovedná za vzniknutú škodu žalobcu v súvislosti
s uložením pokuty 100 eur rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senica č.

001180/2018RO-09-ZOP zo dňa 21.05.2018. Povinnosťou žalovanej bolo riadne si plniť svoje povinnosti
s náležitou odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a dbať na dodržiavanie právnych predpisov. S
poukazom na objektívnu zodpovednosť konateľa za vzniknutú škodu, ktorej sa v konaní žalovaná
žiadnym spôsobom nezbavila, súd vyhovel žalobcovi v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú uhradiť
žalobcovi sumu vo výške 100 eur ako náhradu za vzniknutú škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku

úhrady pokuty.

1.9 Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8 % zo sumy 100 eur od
05.01.2021 do zaplatenia. Žalobca vyzval žalovanú predžalobnou výzvou na úhradu vzniknutej škody,
pričom žalovaná si prevzala predžalobnú výzvu dňa 30.12.2020. Súd preto priznal žalobcovi úrok z

omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 100 eur od 05.01.2021 až do zaplatenia, nakoľko žalovaná
ako dlžník bola povinná plniť svoj dlh tak, ako ju žalobca ako veriteľ požiadal, t. j. v rámci 5-dňovej
lehoty na zaplatenie dlhu od doručenia predžalobnej výzvy žalovanej. Takto priznané úroky z omeškania
sú v súlade s nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. Súd priznal žalobcovi aj náhradu paušálnych nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v zmysle § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.,

na ktorú má žalobca právo.

1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP (zákon číslo

160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok V znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) a vecne potrebou
priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi vzhľadom na jeho plný úspech v spore.

2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie, že tento

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam majúcim za následok
nesprávne rozhodnutie o žalobe žalobcu (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedla, že počas konania rozporovala svoju zodpovednosť za udelenú
pokutu z dôvodu, že spoločnosť bola riadená vždy len spoločníčkou F. B. G., respektíve ňou poverenou

osobou - manželom C. G., ktorá výlučne sama spoločnosť riadila, realizovala nákup, predaj tovarov,
vrátane vystavovania faktúr za tento tovar s tým, že až po konkrétne zrealizovanej obchodnej transakcii a
vystavenej faktúre, túto odovzdala do spoločnosti za účelový zaúčtovania, teda až v tomto okamihu bolomožné zo strany konateľa mať vedomosť o tom, že konkrétny obchod sa zrealizoval. V čase udelenia
pokuty bola spoločníkom žalobcu spoločnosť bh klíma s.r.o., ktorou spoločníčkou bola, aj je F. B. G..

2.2 Konateľ pri prijímaní svojich rozhodnutí musí zohľadňovať všetky dostupné informácie, ktoré v rámci
vedenia spoločnosti má k dispozícii avšak v spoločnosti žalobcu sa žalovaná ako konateľ dozvedela
všetky dostupné, relevantné informácie spojené s podnikaním až potom, čo bol konkrétny obchod
zrealizovaný, faktúra vystavená, teda až keď boli konateľke zo strany F. B. G., prípadne manžela C. G.,
predložené relevantné dokumenty. Žalovaná ako konateľka žalobcu vždy konala v dobrej viere.

2.3 Žalovaná mala v úmysle svoje tvrdenie preukázať na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na
deň 26.10.2021, avšak zo subjektívnych príčin, ktoré nemohla ovplyvniť, sa vytýčeného pojednávania
nemohla zúčastniť. O dôvodoch neúčasti súdu doručila následne po pojednávaní aj potvrdenie.

3. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že
odvolacie námietky vznesené žalovanou nie sú dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 100 eur spolu s príslušenstvom titulom nároku
žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku činnosti žalovanej ako bývalej konateľky
spoločnosti žalobcu.

5.1 Sprihliadnutímnaobsahpodanéhoodvolania,predmetomprieskumuodvolaciehosúduspoukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovaniadospelknesprávnymskutkovýmzisteniamačisúdprvejinštanciedospelajknesprávnemu
záveru, že žalovaná ako konateľka žalobcu v konaní nepreukázala, že postupovala pri výkone svojej
pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov uvedené v bode 1.2.1
až 1.2.3 tohto rozsudku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací

súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

8. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu .

8.1 Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8.2 Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.8.3 Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné(1).Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

8.4 Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania(1).Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2).

8.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že základnou povinnosťou sporových strán je povinnosť
substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú

taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje
ako povinnosť (každej zo sporových strán) pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové
okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom
procese. Následkom je tak strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena tou ktorou
procesnou stranou. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci

takzvaného materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť
ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom
materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne
zakotvená v § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda ex offo prihliadne i na nedodržanie procesnej

povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich pravdivo a
úplne). Okrem vyššie uvedeného, špecifickou procesnou povinnosťou, ktorou je zaťažená sporová
strana, je aj povinnosť dôkazná. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremena, vedie v prípade sporovej strany k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou
sporu. Vo všeobecnosti platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore

každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore
rozhodne nesvedčí len žalobcovi, ale aj žalovanému. Jeho rozsah sa odvíja od miery aktivity žalobcu.
Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie,
keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však
žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne (a okrem toho ak svoje tvrdenia podporí aj dôkazmi),

žalovanému nebude stačiť len všeobecne spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť
vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku a v
prípade ich účinného popretia žalobcom, musí predložiť na ich preukázanie aj dôkazy (ak chce v spore
uspieť).

8.6 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalobca svoj nárok na plnenie (na náhradu
škody za plnenie poskytnuté žalobcom na úhradu pokuty), ako poškodený odvodzoval z objektívnej
zodpovednosti žalovanej, ako konateľky žalobcu za porušenie jej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, a to konkrétne
za jej protiprávny postup, keď ako konateľka spoločnosti žalobcu v rozpore so zákonom (§ 4 ods. 1 a §

6 ods. 1 zákona o potravinách - zákon číslo 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov,
ďalej len „zákon o potravinách“) neoznámila príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín prevádzkareň
žalobcu podliehajúcu jeho kontrole. V tejto súvislosti žalobca v žalobe skutkovo tvrdil, že žalovaná
bola do 28.05.2020 konateľom žalobcu, že žalobca neoznámil svoju prevádzkareň (podliehajúcu
kontrole príslušným orgánom úradnej kontroly potravín) Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe

Senica v zákonnej lehote, že žalobca za porušenie vyššie uvedenej povinnosti na základe rozhodnutia
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senica č.k. 001180/2018/Ro-09 – ZOP z 21.05.2018
zaplatil tomuto orgánu úradnej kontroly potravín pokutu vo výške 100 eur a že v čase úhrady tejto
pokuty žalobcom, teda v čase vzniku škody na strane žalobcu bola konateľkou žalobcu žalovaná.
Žalovaná v odpore voči platobnému rozkazu namietala len úplne všeobecne to, že činnosť, od ktorej

žalobca odvodzuje jej zodpovednosť bola riadená vždy len spoločníčkou spoločnosti F. B. G., respektíve
ňou poverenou osobou manželom - C. G., ktorá výlučne sama spoločnosť riadila a realizovala proces
nákupu, predaja tovaru vrátane vystavovania faktúr za tento tovar s tým, že až keď táto osoba (pani
G.) faktúru odovzdala do spoločnosti za účelom je zaúčtovania, sa žalovaná mohla dozvedieť o tom, žekonkrétny obchod bol zrealizovaný. Takéto skutkové tvrdenia žalovanej však nebolo možné považovať
za účinné popretie vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobcu (rozhodných pre rozhodnutie vo veci),
a tak skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe bolo potrebné považovať v konaní za nesporné a

pri rozhodovaní vo veci z nich vychádzať (§ 151 ods. 1 CSP). Okrem toho skutkové tvrdenia žalovanej
uvedené v odpore voči platobnému rozkazu (že spoločnosť reálne riadila p. G. s jej manželom) žalobca
účinne poprel vo svojom vyjadrení sa k odporu žalovanej, keď tvrdil (a aj listinami preukazoval), že
takéto skutkové tvrdenie žalovanej sa nezakladá na pravde, že F. B. G. v rozhodnej dobe (čase vzniku
povinnosti žalobcu ohlásiť jeho prevádzkareň orgánu úradnej kontroly potravín a v čase úhrady uloženej

pokuty) nebola spoločníčkou žalobcu a že C. G. nemal so spoločnosťou žalobcu nič spoločné. Zo
spisu je ďalej zrejmé, že žalovaná na preukázanie vlastných skutkových tvrdení uvedených v odpore
proti platobnému rozkazu (a ani neskôr v čase do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej),
nenavrhla, ani nepredložila žiadne dôkazy. Pokiaľ za takýchto okolností súd prvej inštancie dospel k
záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu z dôvodu, že žalovaná v konaní nepreukázala, že postupovala pri
výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti

(pre neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazného bremena na strane žalovanej), jeho rozhodnutie
je potrebné považovať za vecne správne. Žalovaná totiž v konaní pred súdom prvej inštancie ani len
netvrdila, že pri výkone svojej funkcie konala s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v
záujmespoločnostiavčomkonkrétnemalotakétojejkonaniespočívať(teda,ktorékonkrétnejejkonanie
vzhľadom na predmet tohto sporu sama žalovaná hodnotí ako konanie s odbornou starostlivosťou

a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti) nehovoriac o tom, že na preukázanie takýchto jej
prípadných skutkových tvrdení riadne a včas konajúc starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania (čl. 8 a § 153 ods. 1 CSP) neoznačila a nepredložila súdu prvej inštancie žiadne dôkazy. Práve
naopak,pokiaľžalovanávodporevočiplatobnémurozkazuaneskôrajvodvolanítvrdila,žebezďalšieho
prenechala riadenie kúpy a predaja tovarov, s ktorými spoločnosť obchodovala a s tým súvisiacich

činností tretím osobám (p. G. a jej manželovi), spoliehajúc sa na to, že tieto osoby budú namiesto
nej plniť aj povinnosti konateľa spoločnosti, resp. že v prípade zriadenia prevádzkarne žalobcu túto aj
v zákonnej lehote oznámia príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín, možno dôvodne usudzovať,
že žalovaná pri výkone svojej funkcie konateľa spoločnosti vo vzťahu k nárokom žalobcu uplatneným
v tomto konaní nekonala s odbornou starostlivosťou a že pri svojich rozhodnutiach nezohľadňovala

všetkydostupnéinformácie,ktorévrámcivedeniaspoločnosťmalakdispozícii,resp.,žežalovanávôbec
riadne a včas nezisťovala informácie potrebné pre riadny výkon funkcie konateľa spoločnosti. Takýto
vedome nedbanlivý výkon funkcie konateľa spoločnosti [keď sa žalovaná bez ďalšieho spoliehala na
to, že tretie osoby (p. G. a jej manžel, ktoré s jej vedomím údajne riadili činnosti spoločnosti súvisiace
s predajom potravinového tovaru) budú namiesto nej plniť aj povinnosti konateľa spoločnosti, resp. že

v prípade zriadenia prevádzkarne žalobcu zaoberajúcej sa takouto činnosťou túto aj v zákonnej lehote
oznámia príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín] žalovanú nezbavuje zodpovednosti za škodu,
ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha .

9. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza:
Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená jednak chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov,
prípadne nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, ale napokon aj „dotvorením“ skutkového
stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku. Vykonané

dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti (§ 191 CSP) s tým, že vyhodnotenie vykonaných dôkazov uvedie v odôvodnení rozsudku.
K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

9.1 Vzhľadom na uvedenú charakteristiku skutkových vád rozhodnutia a samotný obsah odvolania
žalovanej je nepochybné, že žalovaná vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP iba deklarovala, ale neuviedla vyhodnotením pravdivosti, prípadne dôležitosti ktorých dôkazov,
dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam nehovoriac o tom, že zo samotného
odvolania nie je možné ani zistiť, ktoré zistenia súdu prvej inštancie, rozhodné pre rozhodnutie vo

veci, žalovaná považuje za nesprávne. Z tohto dôvodu potom tento odvolací dôvod nemohol byť
ani predmetom prieskumu odvolacím súdom, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby sa odvolací súd
bol oprávnený a povinný zaoberať konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom,nestačí len deklarovanie odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. § 365 ods. 1
CSP, ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten-ktorý odvolací dôvod.
Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu, nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním, je

zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

10. S ostatnými námietkami žalovanej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

11. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecnesprávnepotvrdil,keďtentosprávnevsúladesustanovením§255ods.1CSProzhodolionáhrade
trov konania.

12. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok

na náhradu trov konania.

12.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

12.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).