Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoPr/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219205854
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:7219205854.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Juraj Füzer, so sídlom M.
R. Štefánika 1256/22, 075 01 Trebišov, IČO: 31 262 597, proti žalovanému: KOMFOS Prešov s.r.o.,
so sídlom Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 454 184, právne zastúpenému advokátom
JUDr. Slavomírom Kučmášom, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21Cpr/12/2019-188 zo dňa 31.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III.

II. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
,,I. Určuje, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 15.3.2019 je v celom rozsahu neplatná
a pracovný pomer naďalej trvá.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že súd rozhodne
o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa
03.07.2019 domáhala, aby súd určil, že výpoveď jej daná listom zo dňa 15.03.2019, je v celom rozsahu
neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Druhým výrokom žiadala uložiť povinnosť žalovanému, aby
jej prideľoval prácu predavačky - pokladníčky podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 14.07.2003 a náhradu

trov konania.
Ďalej uviedol, že dňa 14.07.2003 bola uzavretá medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným
ako zamestnávateľom pracovná zmluva s dohodnutým druhom práce predavačka - pokladníčka, s
miestom výkonu práce MO Predajňa XX L.. Pracovný pomer vznikol dňom 14.07.2003, ktorý bol
dohodnutý ako dátum nástupu do práce. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Zároveň boli
dohodnuté mzdové podmienky medzi zmluvnými stranami, s platnosťou od 14.07.2003, že žalobkyni
bude vyplácaná mzda vo výške 242,32 eura (7.300,- Sk) brutto mesačne. Dňa 15.03.2019 žalovaný

spísal výpoveď z pracovného pomeru voči žalobkyni, v ktorom uviedol, že výpoveď je daná z dôvodu
nadbytočnosti zamestnanca v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ďalej vo výpovedi bolo
uvedené, že žalovaný v súlade s § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ukončuje so žalobkyňou pracovný
pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.07.2003, výpoveďou straty spôsobilosti vykonávať danúprácu s tým, že nemá možnosť ju ďalej zamestnávať, keďže nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu
kvalifikácii žalobkyne, vzdelaniu a zdravotnej spôsobilosti. Vzhľadom na uvedené jej bola daná výpoveď
aj s ďalšieho dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer sa končí

dňa 17.03.2019. Dňa 02.05.2019 bola doručená výpoveď na adresu žalobkyne s tým, že túto výpoveď
prevzala matka žalobkyne do vlastných rúk. Dňa 07.06.2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného, že trvá
na tom, aby ju naďalej zamestnával. Dňa 4.2.2020, po podaní žaloby vyzval žalovaný žalobkyňu na
nástup do práce s upraveným obsahom náplne práce - druh - predavačka - pokladníčka. Mala vykonávať
z dôvodu choroby povolania tieto práce - kontrola zásob tovaru, vedenie evidencie zásob tovaru a

následne vyhotovenie zoznamu pozostávajúceho z tovaru, ktorého zásoby je potrebné doplniť resp.
objednať, kontrola tovarov pred neoprávneným odcudzením.
Poukázal na to, že v konaní bolo nesporné medzi procesnými stranami, že žalovaný dal žalobkyni
výpoveď z pracovného pomeru, ktorú neodvolal, žalobkyňu odhlásil zo Sociálnej poisťovne a vyplatil
čiastočne odstupné. Táto výpoveď bola nesporne doručená matke žalobkyne do vlastných rúk
dňa 02.05.2019, čo bolo preukázané doručenkou. Túto právnu skutočnosť spočívajúcu v doručení

nerozporovala žiadna zo sporných strán.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol dňa 14.07.2003 na základe pracovnej
zmluvy. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru a doručil výpoveď žalovanej
prostredníctvom pošty, matke žalobkyni dňa 02.05.2019. Vzhľadom na ust. § 38 ZP, písomnosti

zamestnávateľa, ktoré sa týkajú vzniku a zániku pracovného pomeru, musia byť doručené
zamestnancovi do vlastných rúk. Preto nemohlo dôjsť dňa 02.05.2019 k riadnemu doručeniu výpovede
zo dňa 15.03.2019 žalobkyni, keďže túto zásielku prevzala jej matka a to bez ohľadu na to, či sa táto
zásielka neskôr dostala ku svojmu skutočnému adresátovi. Účinky skončenia pracovného pomeru a
začiatokplynutialehotyprepodaniežalobynaurčeniejejneplatnostitakmohlibyťspojenéažsosobným

doručením písomnosti žalobkyni, avšak táto skutočnosť nenastala.
Bol toho názoru, že rozhodným okamihom, kedy zamestnávateľ prejaví svoju vôľu rozviazať so
zamestnancom pracovný pomer, v tomto prípade výpoveďou, je teda aj odoslanie písomného
vyhotoveniavýpovedepoštou;odtohtookamihujezamestnávateľsvojímprejavomvôleviazaný.Právne
účinky nastanú až dňom, kedy bol písomný prejav vôle o danie výpovede a teda ukončenie pracovného

pomeru doručený. Pokiaľ zamestnávateľ doručuje písomnosti uvedené v ust. § 38 ZP poštou, musí
ich zaslať ako doporučenú zásielku do vlastných rúk; ak prevzala takúto zásielku iná osoba, než
zamestnanec, nebola týmto splnená povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť a to i v prípade, aj
keď zásielka bola zamestnancovi dodatočne preukázateľne odovzdaná.
Z týchto dôvodov prijal právny záver, pre plynutie lehoty pre podanie žaloby o neplatnosť výpovede,

ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela o doručení výpovede jej matke. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobkyňa sa mohla o doručení výpovede dozvedieť aj neskôr ako dňa 02.05.2019,
kedy bola výpoveď doručená matke, podala žalobu na súd do dvoch mesiacov, a to dňa 02.07.2019,
teda včas. Preto lehota na podanie takejto žaloby bola splnená a súd mohol preskúmať, či ide o ne/
platnú výpoveď v zmysle Zákonníka práce, z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok. V prípade

nesprávneho doručenia výpovede žalobkyni začala dvojmesačná prekluzívna lehota uvedená v § 77
ZP bežať od ukončenia pracovného pomeru, avšak v tomto prípade odkedy sa žalobkyňa dozvedela
o skutočnosti, kedy sa výpoveď dostala do vlastných rúk jej matky a tak sa dozvedela, že bol s ňou
skončený pracovný pomer.
Dospelkzáveru,ževdôsledkuvadnéhodoručeniavýpovedenenastaliúčinkyspojenésjehodoručením,

nemohol ani nastať okamih, kedy mal pracovný pomer týmto rozviazaním skončiť, ako okolnosť
významná z hľadiska začiatku plynutia prekluzívnej lehoty k podaniu žaloby na neplatnosť výpovede,
a preto výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 15.3.2019, je v celom rozsahu neplatná
a pracovný pomer najďalej trvá a tak vyhovel prvému žalobnému nároku. Poznamenal, že v tomto
rozhodovacomštádiunebolopotrebnésazaoberaťdôvodmivýpovedežalovanej,keďževýpoveďnebola

riadne doručená, a preto je postihnutá sankciou neplatnosti.
Pokiaľ sa týka žalobného návrhu II., či už pôvodne formulovaného ako povinnosti žalovaného prideľovať
prácu žalobkyne ako pokladníčky v zmysle pracovnej zmluvy alebo zmeneného žalobného návrhu v
znení ,,že žalovaný je povinný prideľovať žalobkyni prácu s prihliadnutím na jej možnosti a chorobu z
povolania“, súd považoval za nadbytočný v tomto štádiu konania a predčasný, preto v tejto časti žalobu

zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku tak, že
priznal náhradu trov konania čo do rozsahu 50 % z dôvodu, že žalobkyňa bola nútená podať žalobu na
ochranu svojho práva pre vzniknutú situáciu zapríčinenú žalovaným, navyše keď žalovaný ani nevyužilprávny inštitút odvolania výpovede, prípadne opätovného riadneho doručenia výpovede žalobkyni. V
tejto časti určenia neplatnosti výpovede bola žalobkyňa úspešná. V druhej časti žalobného nároku
týkajúceho sa prideľovania práce súd vyhodnotil ako predčasne predložený, a preto v tejto časti bola

žalobkyňa neúspešná. Jej úspech bol v konaní pomerný k úspechu žalovaného. Preto súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného
uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami konania nebolo sporné, že výpoveď

je neplatná. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z vykonaného dokazovania a jednak zo samotného
správania sa žalovaného pred podaním žaloby a aj počas samotného súdneho konania, ktorý nikdy
neuvádzal, že by trval na skutočnosti, že ide o platnú výpoveď a opakovane urgoval žalobkyňu pred
podaním žaloby a aj počas súdneho konania na nástup do práce. Mal za to, že bez ohľadu na to, či
by vyššie uvedená skutočnosť týkajúca sa ne/platnosti výpovede bola alebo nebola medzi stranami
sporná, v konaní bolo taktiež preukázané, že výpoveď nebola riadne doručená v súlade s príslušnými

ustanoveniami Zákonníka práce, preto sa podľa jeho názoru vôbec nemal a ani nemohol zaoberať
posúdením ne/platnosti výpovede, ale mal žalobu bez ďalšieho zamietnuť ako nedôvodnú.
Pokiaľ sa týka odvolania voči výroku III. napadnutého rozhodnutia ohľadne náhrady trov konania mal
za to, že súd nemal priznať nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania. Žalobkyňa bola
úspešná vo výroku I. a bola neúspešná vo výroku II., teda pri správnom zohľadnení pomeru úspechu

a neúspechu, t.j. 50% - 50% = 0%. Poukázal na svoju procesnú obranu, a to, že nárok žalobkyne
na neplatnosť výpovede uznával už pred podaním samotnej žaloby a počas celého konania nikdy
nespochybňoval a tým podľa jeho názoru nespôsoboval trovy konania a ani v konečnom dôsledku nedal
príčinu žalobkyni na vyvolanie takéhoto súdneho konania.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v plnom rozsahu
zamietne a žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania. Zároveň žalovaný žiadal, aby
odvolací súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného okrem iného uviedla, že žalovaný vykonal odhlášky zo

sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne v marci 2019 a vo výzve zo dňa 04.02.2020 mi oznamuje,
že ma preraďuje podľa § 55 ods. 2 písm. a) ZP na prácu, ktorú považuje za “zúženú“. Teda po tom, čo ma
odhlásil z poisťovní a považoval môj pracovný pomer za ukončený, tak novú pracovnú zmluvu so mnou
neuzatvoril a preradil ma na inú prácu. Žalovaný ma opätovne neprihlásil do poisťovní. Túto skutočnosť
vôbec nechcel ozrejmovať a vyhýbal sa tomu. Súdu zatajil tieto skutočnosti. Má preto naliehavý právny

záujem na určení, že jej pracovný pomer trvá naďalej, lebo žalovaný iba naoko tvrdí, že jej pracovný
pomer trvá, ale právne ho neplatne ukončil, dal odhlášky a nevykonal úkony k obnoveniu pracovnému
pomeru alebo zrušením úkonov skončenia môjho pracovného pomeru. Naliehavý právny záujem je daný
tým že trvanie pracovného pomeru za určitých podmienok sa odzrkadľuje v celom rade nárokov, ktoré
mám ako dôsledok pracovného pomeru dojednaného za týchto podmienok

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

6. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj
určenia, že jej pracovný pomer u jej zamestnávateľa naďalej trvá.

7. Z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že žalovaný doručil výpoveď zo dňa 15.03.2019 pre
nadbytočnosť zamestnanca adresovanú žalobkyni jej matke do vlastných rúk. Túto skutočnosť žiadna
zo sporových strán nenamietala.

8. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného, že nikdy neuvádzal, že by trval na skutočnosti, že ide
o platnú výpoveď a opakovane urgoval žalobkyňu pred podaním žaloby a aj počas súdneho konania na
nástup do práce, a preto bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, odvolací súd v plnom rozsahupoukazuje na názor vyslovený vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. k. 20CoPr/4/2022-169 zo dňa
23.03.2021, cit.:
,,12. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodnutia súdu

prvej inštancie mala naliehavý právny záujem na určení, že jej pracovný pomer u jej zamestnávateľa
naďalej trvá, lebo nemala inú možnosť, ako sa domáhať svojho práva, ale len určovacím petitom.
13. Naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP sa totiž vždy viaže na konkrétnu žalobu, jej
rozhodné skutkové a nadväzujúce právne konštrukcie, logicky premietajúce sa v žalobnom petite (ním
je súd viazaný), ktorým sa má dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho

právnom vzťahu.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu, za situácie, kedy žaloba podľa svojho petitu smerovala k vysloveniu,
že pracovný pomer naďalej trvá, avšak aj napriek opakovanému tvrdeniu žalovaného, že k skončeniu
pracovného pomeru so žalobkyňou nedošlo, keďže jej nebola doručená výpoveď do vlastných rúk, bola
konaním žalovaného preukázaná potreba určenia, či pracovný pomer medzi stranami sporu trvá alebo
nie.

15. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že z dokladu o vyúčtovaní mzdy za marec 2019 (č.l.
10 spisu) je nepochybné, že žalovaný vyplatil žalobkyni okrem náhrady za dovolenku aj odstupné.
Zároveň z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov je zrejmé, že žalobkyňa bola evidovaná v
registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako
zamestnanec v pracovnom pomere u žalovaného od 14.07.2003 do 17.03.2019 (č.l. 141 spisu). Teda

žalovaný aj odhlásil žalobkyňu zo Sociálnej poisťovne dva dni potom, čo matka žalobkyne podpísala za
ňu prevzatie výpovede. Taktiež výzva na nástup do práce bola žalobkyni zaslaná až po podaní žaloby,
a to spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 04.02.2020 na výzvu súdu prvej inštancie (č.l. 105 spisu).
16. Odvolací súd zároveň uvádza, že v zmysle ust. § 61 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce
(ďalej len ,,ZP“) výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom.

Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Tento postup možno použiť v
prípade, ak dostal zamestnanec výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako aj v prípade výpovede danej
zamestnancom. Od okamihu, keď adresát výpovede prevzal výpoveď alebo ak sa výpoveď považuje
za doručenú z iného dôvodu (napr. odmietnutie prevzatia), je možné ju odvolať. Odvolanie výpovede
musí byť urobené písomne. Ak druhý účastník súhlasí s odvolaním výpovede, musí svoj súhlas vyjadriť

písomne, pričom tak môže urobiť aj na rovnakej listine ako odvolanie výpovede; v takomto prípade
pracovný pomer trvá ďalej bez zmien. Ak účastník, ktorému bola výpoveď určená, nesúhlasí s jej
odvolaním, pracovný pomer sa skončí na základe výpovede uplynutím výpovednej doby. Zamestnávateľ
nie je povinný s odvolaním výpovede súhlasiť a ani nie je povinný sa k nemu vyjadriť, v takom prípade je
výpoveď; naďalej účinná a pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Ak došlo k účinnému

odvolaniu výpovede, t.j. ak zamestnávateľ súhlasil so späťvzatím výpovede, pracovný pomer bude
naďalej pokračovať za nezmenených podmienok.
17. Odvolací súd je toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného
zo dňa 15.03.2019, je v celom rozsahu neplatná, čo žalovaný nenamietal ani v konaní pred súdom prvej
inštancie a ani v odvolacom konaní, jeho konanie svedčí o opaku.

Zákonník práce nemôže byť natoľko kauzaistický, aby postihol celú rozmanitosť vzťahov medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, preto aj pre prípad, že k účinkom doručenia výpovede nedošlo,
žalobkyňa mala vzhľadom na všetky okolnosti veci naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti.
Je nepochybné, že stav právnej neistoty spôsobil žalobca, a preto ak nevyužil možnosť odvolania
výpovede, existencia naliehavého právneho záujmu je zjavná.“

9. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za opodstatnené a podanie žaloby
žalobkyňou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, za nevyhnutné, nakoľko
to bol jediný spôsob ako dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne alebo neistoty v jej právnom
vzťahu.

10. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného ohľadom trov konania odvolací súd uvádza, že sa
nestotožnil s jeho matematickým prepočtom pomeru úspechu strán sporu v konaní. V danom prípade
závisí percentuálne určenie náhrady trov konania na úvahe súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom
prípade bol hlavným nárokom nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a

nárok na uloženie povinnosti žalovanému, aby prideľoval žalobkyni prácu, nárok len vedľajší. Odvolací
súd by v prípade podania odvolania žalobkyňou, priznal žalobkyni náhradu trov konania vo väčšom
rozsahu oproti názoru súdu prvej inštancie, avšak s poukazom na článok 16 ods. 3 CSP, v zmysle
ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie prestranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (reformatio in peius), potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie aj vo výroku III. o trovách konania.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a vo
výroku o trovách konania III. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).