Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 4, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414211478
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1414211478.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: C. D., L..

XX.XX.XXXX,P.J.Š.XX/XX,P.Š.,protižalovanej:W.D.P.,L..XX.XX.XXXX,P.J.C.XXXXJ.,C.,právne
zastúpená: JUDr. Pavlom Polakovičom, advokátom, so sídlom Detvianska 14, Bratislava, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa v časti vyporiadania hnuteľných
vecí zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 7.515,10 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou súdu 26.06.2014, doplnenou 20.08.2014, domáhal vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej „BSM“) na čas po rozvode, nakoľko medzi manželmi
po rozvode nedošlo k vyporiadaniu. Uviedol, že do manželstva zo svojich úspor vniesol 480.000
Sk, žalovaná 50.000 Sk, za čo kúpili byt v Galante, ktorý počas manželstva predali za 620.000 Sk
a presťahovali sa do bytu v Bratislave, ktorý získala žalovaná darom od rodičov. Z časti uvedenej
sumy zrekonštruovali byt žalovanej v Bratislave, časť 200.000 Sk dali rodičom žalovanej na finančné
vyrovnanie jej sestry za darovaný byt, časť použili na nákup hnuteľných vecí, zariadenie bytu. Žiadal na

vyrovnanie zaplatiť sumu 34.000 eur, resp. 20.000 eur, lebo do masy BSM vložil sumu svojich výlučných
úspor 480.000 Sk, a potom aj 50.000 Sk ako dar od rodičov, použitých na kúpu auta počas manželstva,
a zvyšok 70.000 Sk je vyrovnanie toho, čo spoločne nadobudli.
2. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že byt v Bratislave je jej vlastníctvo a to darom od rodičov. Žalobca
nepreukázal, že by prostriedky získané predajom ich 3 izb. bytu v N. investovali na zhodnotenie tejto jej
nehnuteľnosti a na finančné vyrovnanie sestry za danú nehnuteľnosť. Žalobca nepredložil ani žiadne
dôkazy na tvrdenie ohľadom vloženia svojich výlučných úspor 480.000 Sk do masy BSM. Má záujem

vykonať vyporiadanie prípadne dohodou.
3. V poradí prvým rozsudkom z 16.01.2018 súd prvej inštancie vyporiadal BSM strán sporu tak, že z
vecí, ktoré mali strany v BSM : i/ obývačku s príslušenstvom v cene 0 eur, kuchyňu s príslušenstvom v
cene 0 eur, spálňu smrekové drevo s príslušenstvom v cene 0 eur, záclony v cene 20 eur, lišty posuvné
v cene 5 eur, posuvné háčiky v cene 5 eur, práčku automatickú v cene 0 eur, chladničku v cene 0 eur,
t.j. veci v cene 30 eur prikázal do vlastníctva žalovanej; ii/ pracovnú a úložnú izbu s príslušenstvom v
cene 20 eur, policový diel IKEA v cene 15 eur, stolík starý v cene 0 eur, držiaky na bicykel v cene 0 eur,

t.j. veci v cene 35 eur prikázal do vlastníctva žalobcu; iii/ uložil žalovanej vydať hnuteľné veci v bode
ii/ žalobcovi; iv/ na vyrovnanie podielu žalobcu uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 22.039, 43 eur a
v/ žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, uznesením z 14.07.2021 č.k. 6Co/158/2018-182 rozsudok
súdu prvej inštancie z 16.01.2018 zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.Vdôvodochrozhodnutiaodvolacísúduviedol,ženebolsprávnypostupokresnéhosúdu,keďzohľadnil

vnos žalobcu vo výške 480.000 Sk vložený do bytu v Galante, keď ku zániku BSM strán sporu tento
majetok neexistoval a preto nemal byť započítaný ( bod 12. rozhodnutia ), žalovaná však uznala, že na
rekonštrukciu bytu v Bratislave, ktorý získala darom od rodičov boli investované finančné prostriedky vo
výške 250.000 Sk, získané z predaja bytu v Galante a tieto predstavujú vnos žalobcu do jej výlučného
vlastníctva, ale v redukovanej výške podľa pomeru finančných vkladov strán do pôvodného bytu v

N.. Pochybenie súdu spočíva v tom, že započítal bez zdôvodnenia ako vnos žalobcu polovicu z
investovanej sumy. Rovnako nelogicky súd započítal ako vnos žalovanej sumu vo výške 50.000 Sk,
ktorá bola vložená do kúpnej ceny za byt v N. ( bod 13. rozhodnutia). Taktiež súd prvej inštancie
nesprávne vyporiadal výťažok z predaja vozidla zn. Škoda ečv: J. XXX O. vo výške 300 eur, pretože
vozidlo bolo predané za trvania manželstva, v čase zániku manželstva neexistovalo a výťažok z predaja
bol spotrebovaný, a opak nebol preukázaný ( bod 14. rozhodnutia). Ďalej okresný súd pochybil v

započítaní sumy 200.000 Sk, kedy v rámci vyporiadania nemožno zarátať polovicu z tejto sumy na
vyrovnanie podielu sestry rodičom žalovanej t.j. 3.319,39 eur. Uvedené nemožno zohľadniť ako vnos
žalobcu, pretože byt v Bratislave nadobudla žalovaná darom od svojich rodičov, teda bezodplatne a
nepatrí do BSM. Pokiaľ by suma 200.000 SK mala predstavovať finančné plnenie za nadobudnutie
bytu ako tvrdí žalobca, potom by išlo o kúpu bytu a byt by mal patriť do BSM, keďže k tomu došlo počas

trvania manželstva. Žalobca však toto počas celého konania netvrdil a platnosť darovacej zmluvy nikdy
nespochybnil. Ďalej odvolací súd uviedol, že pokiaľ by suma 200.000 Sk predstavovala dar ako tvrdí
žalovaná, uvedenú sumu nemožno vyporiadať vrámci BSM. Pretože inštitút darovania a vrátenia daru
podlieha osobitnému právnemu režimu podľa § 630 OZ, pričom vrátenia daru sa môžu domáhať iba
účastníci darovacej zmluvy v osobitnom konaní ( bod 15. rozhodnutia). V ďalšom konaní bude úlohou

súdu opätovne vec prejednať, v naznačenom smere zopakovať a doplniť dokazovanie, jeho výsledky
riadne vyhodnotiť, zohľadniť zásady vyporiadania podľa § 150 OZ. Odvolací súd ďalej dodal, že sporná
medzistranamizostalaotázkaskutočnýchinvestíciídorekonštrukciebytuvBratislave,lebožalobcatvrdí
a žiada započítať 290.000 Sk a žalobkyňa uznala 250.000 Sk. Sporná zostala suma 50.000 Sk, ktorú
žalobca označuje ako ostatné drobné výdaje bez bližšej špecifikácie. Bude úlohou súdu prvej inštancie

v novom konaní zistiť špecifikáciu týchto investícií a konečnú hodnotu investícií do rekonštrukcie v
podobe vnosu žalobcu započítať, pravda v redukovanej podobe s ohľadom aj na vnos žalovanej a v
závislosti od toho uskutočniť vyporiadanie v súlade s § 150 OZ. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
6. Podľa § 391 ods. 2 CSP, Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Súd prvej inštancie v nadväznosti na rozhodnutie a právny názor odvolacieho súdu vyzval žalobcu na
doplnenie žalobného návrhu - opis rozhodujúcich skutočností a označenie / pripojenie dôkazov na svoje
tvrdenia v časti žalobného návrhu na sumu 50.000 Sk ako ostatné drobné výdaje, ktoré boli bez bližšej
špecifikácie, a ďalej aj skutočných konečných investícií do rekonštrukcie bytu žalovanej v Bratislave,

nakoľko žalobca tvrdí, že sa jednalo o sumu 290.000 Sk a žalovaná, uznala sumu 250.000 Sk.
8. Žalobca na výzvu súdu písomne 10.02.2022 uviedol, že požiadavke súdu nevie vyhovieť, lebo fyzické
dôkazy neexistujú. Celé pojednávanie je len na základe ústných výpovedí. K ostatným drobným výdajom
uviedol, že sa jednalo o nákupy všetkých drobností od klinčeka, nástroje, pomôcky až po množstvo
iných vecí pri prerábke bytu, ktoré doklady si všetky neuchovávali, a tieto výdaje sú súčasťou celkovej

približnej sumy 250.000 Sk na rekonštrukciu. Druhá strana túto sumu potvrdila aj v odvolaní. Aj keď
niekedy tvrdil, že sa jednalo o 290.000 Sk, netrvá na nej a súhlasí so sumou na rekonštrukciu 250.000
Sk, ktorú schválila aj protistrana. Taktiež suma 200.000 Sk na vyrovnanie sestry potvrdená žalovanou
v konaní na pojednávaní 29.03.2017 je nesporná. Nejedná sa o žiadny dar, ako tvrdí žalovaná, čo
považuje za účelové klamstvo. Jednalo sa o udržanie dobrých vzťahov v rodine, lebo sestra žalovanej

dostala menší a lacnejší byt v Malackách, preto považovali za morálne vykompenzovať tento nepomer
sumou 200.000 Sk pre rodičov žalovanej, ktorí byty dcéram darovali. O vyrovnaní sa so žalovanou
dohodli ešte pred predajom bytu v Galante. Je presvedčený, že potvrdenie otca žalovanej na papieri
bolo, ale sa nezachovalo, ostávajú len ústne výpovede, ktoré sa zhodujú. Táto suma sa nemôže deliť
na polovicu, lebo pochádza z bytu v Galante, ktorý nadobudli z jeho vnosu do BSM v pomere koeficientu

0,9056, preto sa musí násobiť týmto koeficientom. Takže, ak sa odráta z ceny bytu v Galante za 620.000
Sk hodnotu nábytku, ktorý bol zo sumy 170.000 Sk - za 10 rokov zničený na 65 eur, a ktorý nemá význam
riešiť,zostáva250.000Skzarekonštrukciua200.000Skzavyrovnaniesestry,t.j.14.937eur,poaplikácii
koeficientu je to 13.527 eur. Uvedené je minimum na ktoré má nárok. Podľa neho má po morálnej stránkenárok aj na vyššiu sumu. Odporkyňa byt aj vďaka jeho vkladu po ich rozchode prenajímala a následne
predala so ziskom, ale bez jeho spoluúčasti.
9. Žalovaná sa k podaniu žalobcu z 10.02.2022 osobitne písomne nevyjadrila.

10. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
navrhnutými od žalobcu, od žalovanej, vyslúchol strany sporu, svedkov; v reinštančnom konaní po
zrušení veci rozsudku okresného súdu odvolacím súdom, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
listinami § 204 CSP, doplnením a oboznámením sa s písomným podaním žalobcu, pričom voči stranám
sporu uplatnil sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP.

11. Na pojednávaní 27.04.2022 žalobca na výzvu súdu na ustálenie predmetu konania - masy BSM
v ďalšom konaní uviedol, že žiada vyporiadať: finančné prostriedky na rekonštrukciu bytu vo výške
250.000 Sk ako konečnú celkovú sumu investícií, ďalej žiada poňať a vyporiadať v jeho prospech sumu
200.000 Sk za vyrovnanie sestry žalovanej, obe v redukovanej výške podľa koeficientu. Súčasne na
danom pojednávaní zobral späť žalobu v časti o vyporiadanie všetkých hnuteľných vecí, ako boli
uvedené v doplnení žaloby z 20.08.2014. Trval na vyporiadaní BSM podľa jeho podania z 10.02.2022,

t.j. na vyrovnanie jeho podielu žiadal mu vyplatiť od žalovanej sumu 13.527 eur.
12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby v časti
hnuteľných vecí, pripojil sa k ustáleniu masy BSM na vyporiadanie. Ďalej uviedol, že považuje za
nesporné, že žalovaná má vyplatiť žalobcovi sumu 7.515,10 eur titulom vnosu žalobcu 250.000 Sk na
rekonštrukciu bytu, t.j. v jeho redukovanej výške; nesúhlasil však s položkou na vyporiadanie sumy

200.000 Sk, vzhľadom na to, že sa jednalo o dar rodičom žalovanej, ktorý nepatrí do vyporiadania BSM,
a v tomto smere poukázal aj na právny názor odvolacieho súdu.
13. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd podľa §
149 ods. 3 OZ, pričom rozhodnutím súdu môže byť vykonané vyporiadanie len v prípade, ak už došlo k
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 1 OZ. Jednou zo základných zásad

sporového občianskoprávneho konania je dispozičná zásada spočívajúca v tom, že procesná iniciatíva
prináleží stranám sporu. Tí disponujú tak konaním, ale aj predmetom konania, keďže žalobou vymedzia,
o čom má súd rozhodovať. Dispozíciu strán predmetom konania o vyporiadanie BSM treba rešpektovať
v tom zmysle, s prihliadnutím na úpravu podľa § 146 ods. 2 CSP, že súd vyporiada len tie veci, resp.
majetok patriaci do BSM, ktoré strany urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní

môžesúd,pokiaľideovýšku-cenu,ato,akoichvyporiadazkvalitatívnehohľadiska,tedaakovecrozdelí,
ktorému z manželov ich prikáže, prípadne prikáže jednému z nich, s povinnosťou vyplatiť finančnú
sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi.
14. Vykonaným dokazovaním súd zistil a mal za preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo
27.07.2002. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13P/238/2012-33 z

15.01.2013, právoplatným 28.01.2013. Nakoľko medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM
na čas po rozvode, vyporiadanie vykoná súd na návrh žalobcu.
15. V prejednávanej veci žalobca na pojednávaní dňa 27.04.2022 vzal žalobu v časti o vyporiadanie
hnuteľnýchvecíspäť,pričomžalovanástýmtočiastočnýmspätvzatímsúhlasila.Vzhľadomnadispozíciu
strán predmetom konania a súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby v danej časti, súd konanie o

vyporiadanie hnuteľných vecí podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP zastavil.
16.Pozrušení rozsudkusúduprvejinštancieodvolacímsúdom, počiastočnomspätvzatížalobyžalobcu
k hnuteľných veciam, žalobca, za súhlasu protistrany, ustálil predmet sporového konania tak, že žiada
vyplatiť mu od žalovanej sumu 13.527 eur. Táto predstavuje redukovanú sumu z 250.000 Sk za vnos
žalobcudorekonštrukciebytužalovanej aredukovanúsumu z200.000Skzavyrovnaniesestryrodičom

žalovanejzadarovanýbyt, priuplatnení koeficientu0,9056.Žalovanánárokžalobcutitulomvnosusumy
250.000 Sk v redukovanej výške uznala, a uviedla, že súhlasí s úhradou sumy 7.515,10 eur žalobcovi;
ale nesúhlasila s úhradou žalobcom uplatnenej sumy 200.000 Sk.
K sume 250.000 Sk za rekonštrukciu bytu
17. Žalobca v žalobe uviedol, že do manželstva zo svojich úspor vniesol 480.000 Sk, žalovaná 50.000

Sk, za čo ( 530.000 Sk) si kúpili byt v Galante, ktorý potom počas manželstva predali za 620.000
Sk. Z časti z tejto sumy 620.000 Sk byt žalovanej v Bratislave zrekonštruovali. Žalobca sumu na
rekonštrukciu bytu žalovanej pôvodne uvádzal vo výške 290.000 Sk. V priebehu konania žalobca v
podaní z 10.02.2022 uviedol, že si uplatňuje konečnú sumu na rekonštrukciu bytu len 250.000 Sk, a
netrvá na čiastke 290.000 Sk.

18. Žalovaná v priebehu konania uznala, č.l. 66 spisu, tak ako je konštatované aj v rozhodnutí
odvolacieho súdu, že na rekonštrukciu bytu v Bratislave, ktorý získala od rodičov darom boli investované
finančné prostriedky vo výške 250.000 Sk, ktoré boli získané z predaja bytu v Galante a že tieto finančné
prostriedky predstavujú vnos žalobcu do jej výlučného vlastníctva. Pričom ďalej uviedla, že pri výpočtesumy, ktorou sa žalobca podieľal na rekonštrukcii majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej je potrebné
celkovo vynaloženú sumu na rekonštrukciu bytu vo výške 250.000 Sk získanú bývalými manželmi z
odpredaja majetku - bytu v Galante ( vklad žalobcu 480.000 Sk a vklad žalovanej 50.000 Sk ), násobiť

pomerom vkladu patriaci do BSM - koeficientom 0,9056. Teda vklad, ktorým sa žalobca podieľal na
majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej prestavuje sumu 226.400 Sk t.j. 250.000 Sk x 0,9056, čo
v prepočte je 7.515,10 eur.
19.Žalobcauvedenúvýškuinvestíciedobytužalovanejajejvýpočetpodľakoeficientu0,9056vpriebehu
konania akceptoval.

20. Podľa § 186 ods. 2 CSP, Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliadne.
21. Medzi stranami sporu v priebehu konania došlo ku zhode v tvrdeniach ohľadom právneho základu a
aj výšky nároku žalobcu na vnos 250.000 Sk do rekonštrukcie bytu žalovanej v jeho redukovanej výške,
t.j. 7.515,10 eur. Súd preto pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM vychádzal z tohto zhodného tvrdenia

strán sporu.
K sume 200.000 Sk za vyrovnanie sestry
22. Žalobca v žalobe uviedol, že časť financií 200.000 Sk (zo sumy 620.000 Sk ) dali rodičom žalovanej
na finančné vyrovnanie sestry žalovanej, kompenzácia za darovaný byt.
23. Žalovaná v pôvodnom vyjadrení ku žalobe toto tvrdenie namietla, že nebolo preukázané.

24. Žalobca vo výsluchu ako strana uviedol, že sa dohodli ako čerství manželia, aby to bolo spravodlivé,
že rodičia darovali byt žalovanej a oni by vyrovnali sestru, aby to bolo tak, že nie len jedna sestra niečo
dostane. Jedná sa o prostriedky 200.000 Sk z predaja bytu v Galante, bol to návrh žalovanej. Peniaze
dal otcovi žalovanej, žalobca to nenamietal, nerobili sa žiadne zmluvy.
24.1 Na otázky súdu uviedol, že o poskytnutí sumy nie je žiaden doklad, bolo to v r. 2003, po nasťahovaní

sa do Dúbravky, boli pritom strany sporu, otec žalovanej, peniaze sa odovzdali v hotovosti, doklad o
tom nie je. Je to suma, ktorú žalobca nemá, žalovaná to nemôže vyvrátiť. Nebola dohoda, že táto suma
bude vrátená, peniaze si pýta teraz od žalovanej, žiada túto čiastku zahrnúť do vyporiadania, lebo sú to
jeho peniaze, celá čiastka bola jeho, má na ňu nárok, on si ju našetril ako slobodný pred manželstvom.
Chce túto čiastku naspäť, lebo už nie sú manželia, rozvod iniciovala žalovaná a jej príbuzní sú pre neho

cudzí ľudia.
25. Žalovaná vo výsluchu ako strana uviedla, že nevie v r. 2005 jej rodičom, nevie, či 180.000 Sk alebo
200.000 Sk bolo odovzdané, nepamätá si. Bolo to odovzdané rodičom z dôvodu vyrovnania za byt v
Dúbravke, byt jej bol darovaný rodičmi a takto sa dohodli s rodičmi ako kompenzáciu voči sestre. Doklad
si myslela že je, ale nie je. Prevzal to otec ako s tým naložil nevie. Boli pri tom oni, aj rodičia, prevzal

to otec. Žalobca s tým súhlasil, tak sa dohodli.
26. V odvolaní žalovaná uviedla, že byt dostala darom od rodičov a preto neprichádzalo do úvahy
vyrovnanie, podobne dostala byt aj sestra. Nebol právny ani morálny dôvod vyrovnania. Suma 200.000
Sk bola daná výlučne darom a preto ju nemožno započítať v BSM.
27. Z výsluchu svedka G. D., otca žalobcu, súd zistil, že syn bol šetrný, po svadbe si kúpili byt v Galante

a vložil doň 480.000 Sk, ktorý cca po roku predali za sumu okolo 600.000 Sk. Manželka žalobcu dostala
byt od rodičov v Bratislave. V byte v žalovanej urobili rekonštrukciu, zariaďovali nanovo, užívali si ho.
Ale po nezhodách sa syn odsťahoval.
28. Z výsluchu svedka W.. C. P., otec žalovanej súd zistil, že byt v Bratislave darovali dcére. Ohľadom
toho, čo si do manželstva priniesli, aj spolu užívali.

28.1 Na otázku žalobcu ako bola vyrovnaná druhá dcéra svedka, keď žalovaná dostala byt od rodičov,
svedok uviedol, že druhý byt kúpili dcére v Malackách z vlastných prostriedkov. Svedok si nespomína,
že či je k tomu nejaký doklad na položku vyplatenie sestry.
29. Darovacou zmluvou podľa § 628 a nasl. OZ uzavretou 28.08.2003, E. XXXX/XX, medzi darcami:
W.. C. P. S. K. P. a obdarovanou: W. D. -P., nadobudla žalovaná nehnuteľnosti: byt č. XX, X. G.. L.

XX, Bratislava, s príslušenstvom, v bytovom dome súp. č. XXXX, D. spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach, spol. zariadeniach domu a príslušenstve, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Dúbravka.
30. V záverečnej rečí žalobca poukázal, že protistrana dokázala oklamať súd a jeho obrať o
nespochybniteľnú čiastku, ktorá bola potvrdená ako vyrovnávacia suma, ale v odvolaní bola označená
ako dar. Sama žalovaná uviedla, že sa jednalo o vyrovnanie, obe dcéry síce dostali od rodičov byty,

ale jedna dcéra dostala „trabant“ a druhá „ mercedes“ a preto muselo prichádzať do úvahy morálne
vyrovnanie. Mal zato, že po morálnej stránke má nárok na predmetnú sumu 6.000 eur za vyrovnanie.
31. Podľa § 143 OZ, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získanýchdedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pre uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná

ako právnemu nástupcovi.
32. Podľa § 150 OZ, Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiel oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a
je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku sa vynaložil na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každá z manželov staral o rodinu, a na tom,

ako sa zaslúžil o nadobudnutie a uhrádzanie spoločných vecí. pri určení miery pričinenia treba vziať tiež
zreteľ na starostlivosť o deti a na obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
33. Podľa § 628 ods. 1 OZ, Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje.
34. Podľa § 628 ods. 2 OZ, Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,
a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
35. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom žalobcu a žalovanej,

tvrdením žalobcu vo vyjadrení vrámci konania o návrhu na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, ako následne aj vyjadrením žalovanej v priebehu odvolacieho konania preukázané, že
suma 200.000 Sk pochádzajúca z odpredaja bytu v Galante bola poskytnutá rodičom žalovanej, a
prevzal ju otec. K odovzdaniu sumy nebol v konaní predložený žiaden písomný doklad. Svedok D.,
otec žalobcu, sa k tejto otázke bližšie nevedel vyjadriť. Svedok P., otec žalovanej sa tiež nevyjadril

určite k existencii písomného potvrdenia, prevzatie sumy výslovne nepoprel. Žalobca trval na tom, že
sa jednalo o kompenzáciu rodičom žalovanej na finančné vyrovnanie sestry žalovanej za nimi darovaný
byt žalovanej v Dúbravke, ale jednalo sa o jeho peniaze, a preto má na ne nárok; žalovaná v priebehu
konania vo výsluchu ako strana sporu potvrdila, že táto suma bola poskytnutá, a súviselo to s
vyrovnaním sa za byt v Dúbravke ako kompenzácia voči sestre, a jednalo sa o dar, ako spresnila v

odvolaní. Súd v nadväznosti uvedené skúmal, aký bol právny titul poskytnutia tejto čiastky rodičom
žalovanej. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že sa jednalo o návrh žalovanej a následné spoločné rozhodnutie
sporových strán, bývalých manželov, aby to bolo spravodlivé, v období, keď boli čerství manželia, kde
žalobca uvedené poskytnutie danej sumy nenamietal, a bol s poskytnutím uvedenej sumy rodičom od
začiatku uzrozumený, a súhlasil s ním, a to titulom vzájomného vyrovnania sa medzi sestrami rodičom

žalovanej. Žalovaná sama uviedla vo výsluchu, že sa takto dohodli s rodičmi ako kompenzáciu voči
sestre. Medzi stranami sporu, a ani vzájomne medzi stranami a rodičmi žalovanej, ako vyplynulo z
vyjadrenia samotného žalobcu v rámci výsluchu, ale už nebola uzavretá a tvrdená žiadna úvaha, ani
dohoda, že táto suma bude a za akých okolností a podmienok žalobcovi, resp. bývalým manželom
vrátená. Žalobca si túto sumu od rodičov žalovanej následne ani osobitne nedomáhal späť. Uvedená

suma teda nebola vnesená do bytu žalovanej. Žalobca v konaní tiež ani netvrdil, ako uviedol odvolací
súd, že by sa jednalo o kúpnu cenu, za nadobudnutie uvedeného bytu v Bratislave od rodičov žalovanej
do BSM sporových strán, teda ako odplatu za nadobudnutie bytu stranami sporu, do ich vlastníctva.
Výlučnou vlastníčkou bytu bola počas trvania manželstva len žalovaná. Žalobca pritom počas celého
konanianespochybnilaniexistenciusamotnejdarovacejzmluvyadarovaniebytulensamotnejžalovanej

jej rodičmi. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania i z právneho názoru odvolacieho súdu súd ustálil,
že poskytnutie sumy 200.000 Sk stranami sporu (bývalými manželmi) rodičom žalovanej, na tzv.
vyrovnanie sa sestry, sa jednalo o dar sporových strán rodičom žalovanej. Dôvodom k uvedenému bolo
vyrovnaniesarodičomvovzťahuksestrežalovanejažalobcastýmvtedysúhlasil. Podľaprávnejúpravy
v Občianskom zákonníku k darovaniu, okrem nehnuteľností, nie je potrebná písomná darovacia zmluva,

k darovaniu dochádza odovzdaním a prijatím daru. Sumu 200.000 Sk prevzal fyzicky otec žalovanej
za prítomnosti strán sporu od žalobcu. Podľa § 730 OZ, Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak
sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V
konaní o vyporiadanie BSM však nie je možné sa domáhať vrátenia daru, nakoľko účastníkmi konania
o vrátenie daru musia byť iné subjekty - účastníci darovacej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nie je možné

zo strany žalobcu si poskytnutie sumy 200.000 Sk úspešne uplatňovať vrámci vyrovnania BSM medzi
už bývalými manželmi v tomto konaní. Súd preto uvedenú sumu 200.000 Sk nepoňal do vyporiadania
BSM v prospech žalobcu.
36. V konaní súd nezistil dôvody na uplatnenie disparity podielov, toto nebolo stranami sporu ani tvrdené.
37. Súd vyporiadal BSM tak, že žalovanej na vyrovnanie podielu žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

sumu 7.515,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o vyporiadanie hnuteľných vecí
bolo zastavené pre späťvzatie žaloby v časti. Súd nevyporiadaval ani výťažok z predaja motorového
vozidla 300 eur, keď podľa právneho názoru odvolacieho súdu vozidlo v čase zániku manželstva v
BSM už neexistovalo, a výťažok z predaja vozidla bol počas trvania manželstva spotrebovaný a nebolpreukázaný opak. K existencii sumy 50.000 Sk za ostatné drobné výdaje sa žalobca vyjadril, že táto
bola súčasťou a poňatá v sume rekonštrukcie bytu.
38. Žalovaná navrhla lehotu na vyplatenie sumy vyrovnacieho podielu žalobcovi do 30 dní, ktorú ale

bližšie neodôvodnila nijakými okolnosťami subjektívneho ani objektívneho charakteru. Procesná norma
ako hlavné pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom, je túto povinný subjekt splniť do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto úvahy je založená na vlastnej úvahe súdu, t.j. je
možná aj bez návrhovej dispozície povinného subjektu, spravidla však s ňou spojená. Každá takáto
výnimka sa považuje vždy za osobitnú výhodu pre dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať

do právoplatne priznaných práv veriteľa. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má priznať povinnej osobe
výhoda - dlhšia lehota na plnenie, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinnej
osoby, prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, ako aj skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa
vplnenísúdomstanovenejpovinnostinebolovdanomprípadenaosobnépomeryoprávneného,žalobcu
príliš ťaživé. V danej veci žalovaná je sama vedomá si povinnosti úhrady uvedenej sumy, neuviedla,
ani netvrdila a nepreukázala žiadne dôvody, napr. svojej platobnej neschopnosti, nepriaznivú sociálnu

situáciu pre poskytnutie dlhšej lehoty plnenia. Súd prihliadnuc na výšku plnenia, sledujúc tým oprávnené
záujmy oprávneného - žalobcu teda nevidí osobitné okolnosti pre priznanie výnimky, a uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť danú sumu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
39. O trovách prvoinštančného aj druhoinštančného/odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, ktoré má svoje špecifiká,

pretože ide rozhodnutie v podstate v záujme oboch strán sporu, a vo vyporiadaní sa premieta, že každá
strana má postavenie tzv. iudicum duplex. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto prvý
podal návrh, pričom uvedené sa posudzuje aj vrámci trov odvolacieho konania, kedy súd prvej inštancie
následne po zrušení veci rozhodol opätovne vo veci rozhodol a vyhodnotil celkovo úspech strán sporu v
konaní. Úspech resp. neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane, a v tomto smere nezáleží

na návrhu. Súd posúdil úspech každej zo strán v danom spore ako čiastočný, t.j. i čiastočne neúspešný.
Súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania prvej a druhej inštancie právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).