Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 11, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010155
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5620010155.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 12. októbra 2021 prejednal
odvolania podané prokurátorom a obžalovaným V. W., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/28/2020-137 z 30.11.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora a obžalovaného V. W. z a m i e t a ,

pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/28/2020-137 z 30.11.2020 bol obžalovaný V.
W. uznaný za vinného, že:

1/ hoci mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/49/2016 z 21.11.2016,

ktorý nadobudol právoplatnosť 30.11.2016, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
30 mesiacov, napriek tomu dňa 27.7.2017 v čase o 17.50 hodine viedol nákladné motorové vozidlo
značky Renault Midlum, evidenčné číslo ML XXX CI, po ceste číslo I/XX v obci K.,
okresLiptovskýMikuláš,kdebolzastavenýakontrolovanýhliadkouOkresnéhodopravnéhoinšpektorátu
Liptovský Mikuláš,

2/ i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/49/2016 zo dňa
21.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2016, mu bol okrem iného, uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov, dňa 14.1.2018 v čase okolo 22.22 hodine viedol
osobné motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA, ev. č. TS XXX AP po ceste číslo I/59 v meste G., a to
smerom na mesto Tvrdošín, pričom pri objekte HNsP bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného
riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, Dolný Kubín,

čím spáchal pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.
zák.
Za to bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 36 písm.
n) Tr zák., § 41 ods. 3 Tr. zák. odsúdený na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50

ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a 4 mesiace. Podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v
trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. súd zrušil výrok o vine, výrok o treste rozsudku
OkresnéhosúduNámestovo,sp.zn.6T/28/2018zodňa12.6.2018,právoplatnéhodňa12.6.2018,ktorým
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom
výkonu trestu s určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú

v uvedenom výroku o vine svoj podklad.Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 30.11.2020 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, po vysvetlení
významu rozhodnutia súdu a poučení o opravnom prostriedku prokurátor sa nevyjadril. Obžalovaný
zahlásil odvolanie voči výroku o treste.

Dňa 2.12.2020 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie prokurátora voči výroku o treste
v neprospech obžalovaného.

Dňa 26.1.2021 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody odvolania prokurátora, v ktorých

sú uvedené nasledovné argumenty:

„Stotožňujemsashodnotenímosobyobvineného,ktorérozviedolsúdnastr.č.5 vpredposlednom
odseku (posledná veta) a v nasledujúcom celom odseku s výnimkou poslednej vety. Súd veľmi správne
ustálil skutkový záver o tom, že obvinený inklinuje výrazne k páchaniu trestnej činnosti, v tomto prípade
sajednádokoncaošpeciálnurecidívu vprípadetrochposlednýchodsúdeníajvčítaneaktuálneho.

Týmto odvolaním napádam výrok o treste zákazu činnosti, ktorý považujem za
neadekvátny. Pri kriminálnej minulosti obvineného nie je možné akceptovať uložený trest vo výmere 18
mesiacov, čo je takmer na dolnej hranici sadzby. Súd sám konštatoval, že obvinený sa dopustil od roku
2016 štyroch trestných činov v doprave a navyše 11 priestupkov. Predchádzajúce uložené tresty nemali
teda na obvineného žiadny výchovný účinok.

Súd odôvodnil uloženie trestu dvomi skutočnosťami, a to jeho zdravotným stavom a existenciou
vyživovacej povinnosti. Súd však tieto dve okolnosti, od ktorých odvodil výšku trestu zákazu činnosti,
precenil. Obvinený pri páchaní trestnej činnosti si bol jednoznačne vedomý týchto dvoch okolností a tak
mal na ne prihliadať ešte pred začatím páchania aktuálnej trestnej činnosti. V tomto prípade je záujem
na ochrane spoločnosti pred takýmto typom páchateľa výraznejší než ochrana, resp. prihliadanie na

jeho subjektívne záujmy a potreby.
Chcem poukázať na skutočnosť, že v prípade dvoch posledných odsúdení nebol obvinenému uložený
ani trest zákazu činnosti, čo je úplne neštandardné a práve v tejto okolnosti vzhliadam záver o tom, že v
aktuálnom odsúdení je nutné na obvineného pôsobiť intenzívnejšie cez trest zákazu činnosti, ktorý musí
byť dlhšieho trvania, bližšie k stredu trestnej sadzby. Obvinenému boli v minulosti ponúknuté viaceré

možnosti preukázať jeho polepšenie. Okrem vyššie spomenutých dvoch prípadov hrozilo obvinenému v
prípade posledného odsúdenia aj uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom opätovne
dostal alternatívnu možnosť uloženia miernejšieho peňažného trestu. Aj z týchto dôvodov je nutné, aby
v súčasnosti boli zvýraznené viac represívne funkcie trestu ako výchovné alebo preventívne.
Záverom chcem poukázať na skutočnosť, že v prípade odsúdenia Okresným súdom Námestovo sp.zn.

0T/49/16 zo dňa 21.11.2016 bol obvinenému uložený výrazne prísnejší trest zákazu činnosti, a to v trvaní
až 2 roky a 6 mesiacov. Nie je dôvodné, aby s prihliadnutím ku kriminálnej minulosti obvineného mu bol
aktuálne teda ukladaný výrazne miernejší trest.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby druhostupňový súd zrušil výrok o treste v
časti uloženia trestu zákazu činnosti a obvinenému uložil tento trest vo vyššej výmere.“

Dňa 12.2.2021 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody odvolania obžalovaného a takisto vyjadrenie
obžalovaného k odvolaniu prokurátora, podané prostredníctvom obhajcu, v ktorých sú uvedené
nasledovné argumenty:

„Obžalovaný sa ku skutku v plnom rozsahu doznal, svoje konanie úprimne oľutoval a napomáhal
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti.
Je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil na úseku cestnej premávky viacerých dopravných
priestupkov, avšak išlo výlučne o priestupky menšej závažnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že ani v
jednom prípade nebol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti.

Čo sa týka doterajšieho spôsobu života obžalovaného, vzhľadom na uložený spoločný trest v súvislosti s
rozsudkomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.6T/28/2018zodňa12.6.2018,hľadísanaobžalovaného,
akoby odsúdený nebol.
V tejto súvislosti obžalovaný poukazuje na vyjadrenie prokurátora v rámci písomného odôvodnenia
podaného odvolania, keď konštatuje, že „Chcem poukázať na skutočnosť, že v

prípade dvoch posledných odsúdení nebol obvinenému uložený ani trest zákazu činnosti, čo je úplne
neštandardné a práve v tejto okolnosti vzhliadam záver o tom, že v aktuálnom odsúdení je nutné na
obvineného pôsobiť intenzívnejšie cez trest zákazu činnosti, ktorý musí byť dlhšieho trvania...Okrem
vyššie spomenutých dvoch prípadov hrozilo obvinenému v prípade posledného odsúdeniaaj uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom opätovne dostal alternatívnu možnosť
uloženia miernejšieho peňažného trestu...“.
Obhajoba poukazuje na skutočnosť, že uloženie trestu zákazu činnosti zo strany súdu je možnosťou

a nie povinnosťou. Nie každé porušenie zákona je automaticky spojené s uložením
takéhoto trestu. Ak prokurátor takouto formou spochybňuje zákonnosť predchádzajúcich súdnych
rozhodnutí, obhajoba to musí považovať skôr za jeho subjektívne ako profesionálne hodnotenie. Z
obsahu súdnych rozhodnutí, ale najmä z obsahu predmetných spisov je nesporné, že súd v týchto
prípadoch bral do úvahy nielen samotné porušenie zákona, ale predovšetkým všetky okolnosti prípadu,

najmä spôsob, akým k trestnej činnosti došlo a pohnútku, ktorá obžalovaného ku
skutku doviedla. Napríklad bolo jednoznačne preukázané, že v prípade prokurátorom namietaného
posledného odsúdenia (OS Námestovo 6T/71/2019 zo dňa 19.9.2019), obžalovaný na žiadosť matky
odťahoval poškodené motorové vozidlo z hlavnej cesty do servisu vzdialeného 80 m.
Samozrejme,žepopísanýskutkovýstavnezbavovalobžalovanéhotrestnejzodpovednosti,alenadruhej
strane súd vzal do úvahy preukázané skutočnosti, akým spôsobom a z akého dôvodu sa obžalovaný

dopustil protiprávneho konania. Obhajoba, vzhľadom na zistené okolnosti, považuje uložené odsúdenie
za zákonné a primerané.
Súd za čiastkový skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 27.7.2017, takmer po 3,5 roku od jeho
spáchania, ukladal spoločný trest v súvislosti s ďalším skutkom, za ktorý bol obžalovaný právoplatne
odsúdený 12.6.2018 na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom

výkonutrestunaskúšobnúdobu24mesiacov.Popriuloženomtresteodňatiaslobodysúdobžalovanému
uložil aj trest zákazu činnosti vo výmere 18 mesiacov.
Obhajoba je toho názoru, že takto uložený trest nie je primeraný a plne v súlade s
ustanoveniami § 34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona.
Obžalovaný, ako už bolo vyššie uvádzané, sa ku skutku v prípravnom konaní v plnom rozsahu doznal

a pred súdom bolo prijaté jeho vyhlásenie o vine. Obžalovaný v rámci svojej výpovede v prípravnom
konaní podrobne popísal, čo ho ku spáchaniu skutku viedlo a prečo po tom, ako bol požiadaný, aby
odtiahol vozidlo z Východnej do Kráľovej Lehoty, tejto žiadosti vyhovel a zamlčal, že v danom čase
má uložený trest zákazu činnosti. Dôvodom jeho konania bola skutočnosť, že vzhľadom na svoj vážny
zdravotný stav (vážne poškodená oblička a pravidelné podrobovanie sa dialýzy) nemal možnosť riadne

pracovať, nemal žiadny stály príjem, pričom mal vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. A keď
sa mu naskytla príležitosť si aspoň nejakú finančnú čiastku zarobiť, prijal ju.
Obhajoba je toho názoru, že samozrejme daná pohnútka a motív nezbavujú obžalovaného trestnej
zodpovednosti, avšak je nutné na dané okolnosti prihliadať pri hodnotení závažnosti skutku v zmysle
citovaných podmienok § 34 ods. 4 Trestného zákona.

V tejto súvislosti obhajoba poukazuje aj na skutočnosť, že hoci ku danému čiastkovému
skutku došlo už dňa 27.7.2017, obvinenie bolo obžalovanému vznesené až takmer po dvoch
rokoch od spáchania skutku, dňa 31.5.2019. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,
dôvodom takejto „opozdenej“ reakcie orgánov činných v trestnom konaní, bolo aj pochybenie
polície, ktorá si dôsledne neplnila svoje povinnosti.

K odsúdeniu zo strany súdu došlo v čase, keď bol už takmer pol roka ukončený výkon uloženého
podmienečného trestu odňatia slobody.
V čase od spáchania čiastkového skutku zo dňa 27.7.2017 ku odsúdeniu obžalovaného
dňa 30.11.2020, obžalovaný sa podrobil náročnému operačnému zákroku, pri ktorom mu
bola transplantovaná poškodená oblička (31.7.2018). Po dlhšej rekonvalescencii sa obžalovaný natrvalo

zamestnal a od 15.1.2019 pracuje na pozícii vodič nákladného vozidla. Ako vyplýva z predloženého
pracovného posudku spoločnosti LEHOTSKÝ comp., s.r.o., obžalovaný si svoje pracovné povinnosti
zodpovedne a riadne plní a s jeho prácou je zamestnávateľ spokojný. Voči jeho pracovnej morálke a
osobným vlastnostiam nemá žiadne výhrady a hodnotí ho kladne.
Obžalovaný má dve vyživovacie povinnosti, ktoré, ako vyplýva z predloženého vyhlásenia matky

maloletých detí, si riadne a pravidelne plní, a to vo výške 300,- € mesačne. Okrem toho si obžalovaný
maloleté deti pravidelne na víkendy berie do svojej starostlivosti.
Vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného, s prihliadnutím na súčasnú krízovú pandemickú situáciu,
odborná lekárka neodporúča obžalovanému cestovať dopravnými hromadnými prostriedkami a
navštevovať miesta s väčším počtom ľudí, odporúča používanie vlastného osobného motorového

vozidla. Týka sa to aj prepravy na pravidelné lekárske kontroly.
Obhajoba je toho názoru, že všetky hore citované skutočnosti dávajú súdu možnosť, aby aj vzhľadom na
charakter spáchanej trestnej činnosti, nebol obžalovanému uložený trest spojený so zákazom činnosti
viesť motorové vozidlá. Trest zákazu činnosti by z väčšej a podstatnejšej častipostihol najmä jeho blízke osoby - dve maloleté deti. Nakoľko obžalovaný pracuje ako kamionista,
stratil by svoje zamestnanie a v dnešnej dobe by asi ťažko našiel inú prácu, ktorá by mu zabezpečila
aspoň taký príjem, z ktorého by mohol výživné vo výške 300,- € mesačne aj naďalej uhrádzať. Stratou

vodičského preukazu by obžalovaný stratil aj možnosť venovať sa svojim maloletým deťom a pravidelne
ich navštevovať, keďže on býva na Orave a maloleté deti na Liptove, pričom jeho zdravotný stav mu
nedovoľuje cestovať hromadnými dopravnými prostriedkami. Bez pravidelného finančného príjmu by asi
ťažko mohol využívať pomoc formou Taxislužby.
V prípade používania hromadného dopravného prostriedku by v neposlednom rade mohlo objektívne

dôjsť aj k zhoršeniu zdravotného stavu obžalovaného, ktorý sa za súčasnej situácie zaraďuje medzi
„kritických“ pacientov.
S prihliadnutím na dané okolnosti, s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania
tohto čiastkového skutku, s prihliadnutím na trest, ktorý bol obžalovanému pôvodne uložený (iba trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom bez uloženia trestu zákazu činnosti), s prihliadnutím na
spôsob spáchania skutku a jeho následky, berúc do úvahy pohnútku a motív páchateľa, obhajoba má za

to, že uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere 18 mesiacov je neprimerane prísnym, pričom samotné
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre obžalovaného dostatočným postihom, bez
toho, aby došlo k ohrozeniu jeho blízkych.
Z uvedeného dôvodu obžalovaný navrhuje, aby Krajský súd Žilina rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 2T/28/2020 zo dňa 30.11.2020 vo výroku o treste zrušil, rozhodol tak, že obžalovanému

uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a odvolanie prokurátora zamietol.
Pre prípad, že by krajský súd bol toho názoru, že je nevyhnutné uložiť obžalovanému aj trest zákazu
činnosti, obžalovaný alternatívne navrhuje, s prihliadnutím na všetky hore citované argumenty, aby
Krajský súd Žilina rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/28/2020 zo dňa 30.11.2020
vo výroku o treste zrušil a rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá s výnimkou vedenia motorových vozidiel nad
7,5 tony.“

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti s tým, aby krajský súd sám

rozhodol o uložení prísnejšieho trestu. Pokiaľ sa týka odvolania obžalovaného, navrhol toto zamietnuť
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obžalovaný požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por., zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr.
por., odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b)
Tr. por., obsah odvolaní spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Prokurátor a obžalovaný V. W. podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku
o treste, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i
prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaniami napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa,

pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o
vine páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.

zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktoromnedošlokžiadnymchybám,ktorébymohlimaťvplyvnaobjasnenieskutkovéhostavuveci.Vtejto
súvislostipoukazujeodvolacísúd napriebehhlavnéhopojednávaniavkonanípredprvostupňovým
súdom, na ktorom obžalovaný V. W. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil vyhlásenie, že je vinnýzo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr.
por. vyhlásenie obžalovaného V. W. prijal.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu a
výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty prokurátora a obžalovaného
uvedené v písomných dôvodoch odvolaní neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol
obžalovanému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolatelia sa nestotožňujú s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací

súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.

Z dôvodov odvolaní prokurátora a obžalovaného je nesporné, že prokurátor a obžalovaný primárne
namietajú neprimeranosť trestu, ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným

členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,

ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľmi treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným

prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu,
z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestomvznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest

nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a
teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.

zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie
druhu a výmery trestu, vrátane správneho zistenia absencie priťažujúcich okolností a zistenia dvoch

poľahčujúcich okolnosti (§ 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák.), keďže obžalovaný sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, a správnej aplikácie ustanovení § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 3 Tr. zák. Krajský súd uzatvára,
že okresným súdom uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu s určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť

všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 1 rok a 6 mesiacov považuje odvolací súd za zákonný,
primeraný a spravodlivý. Tento zákonný stav neboli odvolacie argumenty prokurátora a obžalovaného
spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.

Krajský súd teda dospel k záveru, že stavu veci, zákonu a spravodlivosti bude zodpovedať uloženie

trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel obžalovanému V. W. v trvaní 1 rok a
6 mesiacov, teda na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Okresný súd pri ukladaní
trestu dostatočne rešpektoval ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. Z aktuálneho odpisu registra trestov
bolo zrejmé, že obžalovaný má v registri 7 záznamov, pričom v niektorých prípadoch sa na neho hľadí,
ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo,

sp.zn.0T/49/2016zodňa21.11.2016,právoplatnýmdňa30.11.2016,ktorýmmuokreminéhoboluložený
aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Počas
tohto zákazu obžalovaný spáchal aj súčasne stíhaný skutok, a to dvoma čiastkovými útokmi zo dňa
27.7.2017 a dňa 14.1.2018. Okrem toho v čase tohto zákazu obžalovaný spáchal aj rovnaký trestný čin
zaskutokzodňa10.11.2018,aajkeďjetotoodsúdenieužzahladené,prihodnoteníosobyobžalovaného

má význam, a to z toho pohľadu, že obžalovaný je osobou, u ktorej absentuje akýkoľvek rešpekt k
autoritám a uloženým zákazom. Obžalovaného vo všeobecnosti treba vyhodnotiť ako nepoučiteľného
a nedisciplinovaného vodiča, ktorý mal v evidenčnej karte vodiča v čase rozhodovania okresným
súdom 11 záznamov za priestupky proti doprave. V období rokov 2016 až 2018 sa obžalovaný
dopustil celkom štyroch skutkov, ktoré niesli znaky trestného činu v doprave. Osoba obžalovaného vo

všeobecnosti vykazuje znaky kriminálneho narušenia, o čom bez akýchkoľvek pochybností svedčia
predchádzajúce odsúdenia s povahou špeciálnej recidívy. Podľa názoru krajského súdu je potrebné na
obžalovaného v tomto prípade pôsobiť trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, aby skutočne
pocítil dôsledky svojho protiprávneho konania. Naposledy uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá obžalovaný nerešpektoval a opakovane viedol motorové vozidlo s vedomím uloženého zákazu.

Doterajšie odsúdenia obžalovanému nezabezpečili nápravu a aj napriek týmto odsúdeniam a aj napriek
uloženému zákazu sa naďalej dopúšťal ďalšej protiprávnej činnosti. Vzhľadom k vyššie uvedenému
preto krajský súd má za to, že uložený trest je vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa
spravodlivým potrestaním. Uložený trest zákazu činnosti je na spodnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, pričom ani krajský súd nevzhliadol existenciu mimoriadnych okolností takej kvality, ktoré

by odôvodňovali neuloženie tohto trestu. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť obžalovaného voči jeho
maloletým deťom, jeho objektívne zdravotné ťažkosti a časový rozostup od spáchania trestného činu,
na tieto okolnosti okresný súd a následne aj krajský súd prihliadal pri ukladaní trestu zákazu činnosti.
V prípade absencie týchto okolností týkajúcich sa osoby obžalovaného by bolo namieste uloženie
prísnejšieho trestu zákazu činnosti, a to vo výmere blížiacej sa k strednej hranici zákonom ustanovenej

trestnej sadzby pri takomto druhu trestu.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu. Obžalovanému však treba pripomenúť, že v minulosti už raz spáchal trestný čin v priebehuskúšobnej doby a súd podmienečný trest odňatia slobody nepremenil na trest nepodmienečný, ale
uložil mu alternatívny peňažný trest, čím mu dal možnosť preukázať, že je schopný a ochotný viesť
riadny život. Obžalovaný ponúknutú možnosť nevyužil, preto v prípade eventuálnej ďalšej protiprávnej

činnosti obžalovaného v doprave už súdy nemusia byť tak zhovievavé.

Krajský súd sa taktiež stotožnil s výrokom, v ktorom okresný súd podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil
výrok o vine, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/28/2018 zo dňa 12.6.2018,
právoplatného dňa 12.6.2018, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4

mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu s určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov, ako
aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj v súdnom konaní trestnom
neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktoré v
okolnostiach konkrétneho prípadu súvisia s uloženými druhmi a výmerami trestov.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a nezistil
žiadne ďalšie pochybenia. Nezistil chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy,
že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to
dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., keď vzhľadom na procesný postup

obžalovanéhovpriebehukonaniapredsúdomprvéhostupňainýdôvoddovolanianeprichádzadoúvahy.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolania prokurátora a
obžalovaného V. W. podľa § X19 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.