Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822200068
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3822200068.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľa E. Y., narodeného
dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom V. L. XXX/X, J., toho času. G. XXX, X. K., a vlastníčky podľa katastra
nehnuteľnosti A.. R. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom N. N. XXX/X, J., za účasti Z. R. K.,
Y., organizačná zložka S. J. so sídlom P. XX, V., A.: XX XXX XXX a R., A., v konaní o potvrdení

vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 27. januára 2022 č. k. 15Vyd/1/2022-21, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením zamietol návrh na začatie konanie o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uznesením potvrdil

vydržanie časti nehnuteľností o výmere 168 m2 nachádzajúcich sa v obci G., okres J., k. ú. G., na LV
č. XXX - pozemok registra C, parc. č XXX/X o výmere 1 183 m2, pozemok registra C, parc. č. XXX/
X o výmere 1 183 m2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrh navrhovateľa neobsahuje
všetkých účastníkov konania, ktorých účastníctvo je dané taxatívne (kogentne) v § 359c ods. 2 , § 7
ods. 1 CMP. V návrhu nie sú uvedení v nadväznosti na § 7 ods. 1 CMP a § 359c ods. 2 písm. c),
d) CMP, správca lesného pozemku a R. ako účastníci konania, ktorých zákon za účastníka konania

označuje. Z dôvodovej správy k zákonu je zrejmé, že tieto subjekty sú účastníkmi takéhoto konania,
pričom môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka, teda
nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva. Túto skutočnosť považoval súd prvej inštancie za
prvý dôvod na zamietnutie návrhu. Druhým dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa bola skutočnosť,
že navrhovateľ nedoložil geometrický plán k nehnuteľnostiam, u ktorých sa domáha práv vydržania,
v návrhu dostatočne neidentifikoval nehnuteľnosti, ktorých sa vydržanie týka. Geometrický plán je

potrebný, nakoľko sa má jednať o vlastníckych právach nehnuteľných vecí, ktoré z hľadiska právneho
tvoria samostatnú vec. Nie je možné, aby odkazoval navrhovateľ v petite na pozemky v celosti, pričom
vydržanie sa má týkať len 168 m2. Nie je zrejmé, ktorej konkrétnej časti pozemku sa má právo
vydržania priradiť, čím je narušené aj právo ostatných účastníkov konania sa k veci náležite vyjadriť,
resp. podať námietky. Je potrebné, ak sa právny úkon týka len časti nehnuteľnosti, zmeny hraníc
pozemkov a podobne, aby určovací nárok navrhovateľa bol vymedzený technickým podkladom, ktorým

je geometrický plán overený autorizovaným geodetom a úradne potvrdený správou katastra, ktorá
eviduje dotknuté nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o poukázanie na rozhodnutie KS Trenčín sp. zn. 5Co 67/2020
zo dňa 24.2.2021, súd prvej inštancie konštatoval, že „nemožno súhlasiť s názorom, že zákonnú
podmienku držby by nespĺňal pozemok, ktorý by nebol samostatne geodeticky oddelený“, avšak z
obsahu celého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd určil vlastnícke právo k pozemok vymedzeným
práve konkrétnym geometrickým plánom, čo v danej veci nie je splnené. Uvedený geometrický plán je

listina, ktorá musí byť pripojená k návrhu, pretože právo navrhovateľa v konaní o vydržanie sa vzťahujeako k predmetu konania práve k takto novourčenej nehnuteľnosti. Nemôže ísť preto ani o nedostatok
návrhu, na ktorý by mal súd v zmysle § 359e ods. 2 CMP vyzývať navrhovateľa.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie jeho návrh zamietol z dôvodu, že neobsahuje označenie
účastníkov konania - správcu lesného pozemku a R. a vyslovil názor, že uvedené subjekty sú v zmysle
ust. § 7 ods. 1 CMP a § 359c ods. 2 písm. c), d) CMP účastníkmi konania ex lege,

čo znamená, že ich účastníctvo zakladá sám zákon bez potreby ich uvedenia v konkrétnom návrhu.
Nesúhlasil preto s právnym názorom súdu, že uvedené predstavuje prekážku rozhodnutia vo veci
a zakladá dôvod zamietnutia návrhu. Zastával názor, že ak nie je predmetom konania o potvrdení
vydržania právo k nehnuteľnosti, ktorá má charakter lesného pozemku a súčasne je v správe správcu
lesného pozemku alebo takého pozemku v správe R. tak by sa malo konať bez tohto účastníka konania
a bez toho, aby bolo následne konštatované porušenie ustanovení Civilného mimosporového poriadku

o účastníkoch konania. Napriek tomu uviedol, že v predmetnom konaní sú ďalšími účastníkmi ex lege
R. a Z. R.. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dôvodil, že nebol predložený geometrický plán k
nehnuteľnostiam, u ktorých sa domáha práv vydržania. Poukázal na znenie petitu svojho návrhu, v
ktorom sa domáha vydržania pozemkov v rozsahu 168 m2, a to, o ktorú časť pozemkov ide, uviedol v
nákrese pozemkov a taktiež je táto skutočnosť zrejmá z existujúceho oplotenia, na ktoré odkazuje. To, že

nebol predložený z jeho strany geometrický plán, nepovažuje za prekážku začatia konania ani za dôvod
zamietnutia jeho návrhu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ho mohol vyzvať alebo nariadiť odstránenie
tohto nedostatku a mal ho vyzvať k vypracovaniu a predloženiu geometrického plánu, nakoľko i časť
parcely, ktorá bola v držbe, môže byť predmetom vydržania. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/67/2020. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal žiadny z

ním navrhovaných dôkazov, pričom ich vykonanie je základným predpokladom pre riadne a dostatočné
zistenie skutkového stavu veci - ide o výsluchy navrhovaných svedkov, potvrdenie obecného úradu G.
zo dňa 16.07.2008. Ďalej uviedol, že odporkyňa sa nikdy o predmetné časti pozemkov nezaujímala ani
jej právni predchodcovia, nakoľko si boli vedomí ústnej dohody. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. e) CSP.

3.KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacípreskúmalvecpodľa§59až67zákona č.161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

4. V danej veci sa navrhovateľ domáhal určenia, že časť pozemkov (celkovo 168 m2) nachádzajúcich
sa v k. ú. G. na LV č. XXX - pozemok. registra C parc. č. XXX/X o výmere 1 183 m2 a pozemok
registra C parc. č. XXX/X o výmere 1 183 m2 nadobudol dňa 05.05.2018 do svojho výlučného vlastníctva
vydržaním s tým, že presné ohraničenie a vznik novej parcely budú určené na základe geometrického

plánu v súlade s existujúcim oplotením. Svoj návrh odôvodňoval ust. § 359a a nasl. CMP.

5. Podľa § 359c CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe
tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení

vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné
právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d)
Slovenský pozemkový fond. Po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal
námietky proti § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).

6. Z citovaného ustanovenia vyplýva, kto je účastníkom tohto konania, keďže ide o návrhové konanie,
účastníkom je vždy navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo
k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, t. j. osoba, ktorá tvrdí, že
splnila zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
alebo práva zodpovedajúce vecnému bremenu a súčasne splnenie týchto zákonom ustanovených

podmienok osvedčuje, teda preukazuje relevantnými najmä listinnými dôkazmi. Účastníkom konania
je okrem navrhovateľa vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania
zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť
možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sakonanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva
k nehnuteľnosti a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti,
ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku

a R., pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania
netýka.

7. Z ust. § 7 ods. 1 CMP vyplýva, že účastníkom konania je ten, koho zákon za účastníka označuje.
V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach

sa má konať.

8. V civilnom mimosporovom konaní na rozdiel od civilného sporového konania je účasť na konaní
bezprostredne súvisiaca so špecifickým postavením subjektov hmotnoprávnych vzťahov. Väčšina
konaní je ovládaná princípom oficiality, čo nevylučuje možnosť iniciovať konanie podaním návrhu na
začatie konania alebo podnetom na súd, pritom však stanovenie okruhu účastníkov nie je ponechané na

prípadného navrhovateľa, ale kritériá pre účasť na konaní sú upravené zákonom odlišne ako v civilnom
sporovom konaní. Pre mimosporový proces je typické materiálne poňatie účastníctva v konaní, a preto
má zásadný význam otázka tzv. vecnej legitimácie a na rozdiel od konania sporového už vo fáze začatia
konania a tiež v jeho priebehu. Pre zachovanie procesného postavenia v konaní zákon ukladá súdu
povinnosť pribrať do konania v ktorejkoľvek fáze toho, kto má mať procesné postavenie účastníka a s

kým súd nekoná (§ 10 ods. 1 CMP).

9. Kvalitatívne odlišnosti právnej úpravy civilného mimosporového procesu sa prejavujú aj v spôsobe
identifikácie procesných subjektov, v právach a povinnostiach, resp. právom chránených záujmoch, o
ktorých sa koná. Zákonné vymedzenie účastníkov mimosporových konaní je na rozdiel od koncepcie

účastníctva v sporovom konaní ovplyvnené verejným záujmom štátu a súčasne oslabením vôle
subjektov, nielen iniciovať konanie, ale mať postavenie účastníka konania. Postavenie účastníkov tak v
zákonom stanovených prípadoch výslovne vyplýva ex lege a na to, aby sa so subjektom konalo ako s
účastníkom konania, mu musí patriť zodpovedajúce hmotnoprávne ustanovenie. Účastníkom konania
bude vždy a teda výlučne ten, koho zákon za účastníka označuje, a to bez rozdielu toho, či konanie

začína na návrh, alebo bez návrhu.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor zhodný s odvolateľom, že dôvodom pre
zamietnutie jeho návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nebola skutočnosť, že neoznačil všetkých účastníkov konania v zmysle § 359c CMP, nakoľko súd má

s nimi začať konať i bez ich označenia v návrhu na začatie konania. V tomto smere rozhodnutie súdu
prvej inštancie správne nebolo.

11. Ďalším dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdenie
vydržania zamietol, bola skutočnosť, že navrhovateľ dostatočne neidentifikoval nehnuteľnosti, ktorých

sa vydržanie týka, nepredložil geometrický plán potrebný na to, aby bolo možné z hľadiska právneho
posúdiť samostatnú vec.

12. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.

13. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo

zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv, pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných
častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou

vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním
spôsobu využívania pozemku.15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu
susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak
ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové
určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom
pláne s vyznačením jej parcelného čísla.

17. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho
územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich
hranicami.

18. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá
v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,

verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

19. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 z. z. zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujúca
označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné
priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu,

názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho
úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho
územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku
evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku,
súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená...

20. Podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

21. Pod vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme takú vlastnosť súdneho rozhodnutia, pri ktorej
existencií je možné vynútiť splnenie povinnosti i proti vôli povinného subjektu autoritatívnou mocou

štátu. Len rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, je spôsobilým exekučným titulom,
podkladom pre vykonanie exekúcie ale i zápisu do katastra nehnuteľností.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ
navrhovateľ nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáhal potvrdenia vydržania, špecifikoval výlučne svojím

nákresom a ním určenou výmerou 168 m2 z nehnuteľnosti parc. č. XXX/X o výmere 1 183 m2 a parc.
č. XXX/X o výmere 1 183 m2 v k. ú. G. vedených na LV č. XXX bez toho, aby v súlade s katastrálnym
zákonomšpecifikovalpredmetnúnehnuteľnosť,ktorápožiadavkavyplývanielenzkatastrálnehozákona,
ale aj z citovaného ust. § 359d ods. 2 CMP, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť a mať za to,
že boli splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia. Odvolací súd nespochybňuje, že je

možné vydržať i časť pozemku, tento však nemôže byť navrhovateľom špecifikovaný výlučne vlastnými
výpočtami a odkazom na existenciu oplotenia, ale musí byť geometricky a polohovo určený, zobrazený
v katastri nehnuteľností a označený parcelným číslom v zmysle citovaných ustanovení katastrálneho
zákona tak, aby bola zaručená vykonateľnosť prípadného súdneho rozhodnutia (viď napr. rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 22 Cdo/837/98).

23. Pokiaľ navrhovateľ dôvodil, že súd prvej inštancie ho mal v zmysle ust. § 359e CMP vyzvať na
odstránenie vád návrhu a jeho doplnenie, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožňuje, nakoľko v
citovanom ustanovení je vyslovená iba možnosť súdu, aby navrhovateľa vyzval k označeniu ďalších
dôkazov na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tomto prípade však nejde o splnenie predpokladov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ale o všeobecnú , taxatívne uvedenú, náležitosť
riadneho návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania (§ 359d) CMP) - o označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľnosti, ktoré v návrhu navrhovateľa absentuje a ktoré navrhovateľ
napriek rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho návrhu a podania odvolania nedoplnil ani do

rozhodnutia odvolacieho súdu.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.25. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).