Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10Csp/142/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121550497
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2022:6121550497.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu mBank SPÓLKA

AKCYJNA, IČ: 001254524, so sídlom ul. Prosta č. 18, Varšava, Poľská republika, zapísaného v
Národnom súdnom registri, vedenom Okresným súdom v meste Varšava, pod číslom KRS 0000025237,
podnikajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočky zahraničnej banky,
IČO: 36 819 638, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
MCGA legal, s.r.o., IČO: 36 715 662, so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanej N. Y., nar. X.
B. XXXX, trvale bytom Y. C. XXX, Y., v konaní o zaplatenie 207,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 225,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00

% ročne zo sumy 207,09 eur od 22. mája 2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanej s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na

Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22. novembra 2021, domáhal v konaní začatom podľa zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom
konaní"), aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu istiny vo výške 207,09 eur spolu s úrokom
vyčísleným vo výške 31,38 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 207,09 eur od
2. apríla 2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa

16. júla 2018 písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. R. (ďalej aj len "Zmluva"), na
základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 350,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať spolu s
úrokmi formou 36 mesačných splátok vo výške 11,28 eur vždy k 20. dňu každého mesiaca s tým, že prvá
splátka úveru môže byť vyššia. Keďže žalovaná si neplnila svoje povinnosti v súlade so Zmluvou riadne
a včas, žalobca ju listom z 20. marca 2020 vyzval na úhradu sumy v omeškaní s tým, že ak nedôjde
k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy, využije svoje zmluvné a zákonné právo a
vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Napriek tejto výzve žalovaná dlžnú sumu neuhradila. S ohľadom

na uvedené si žalobca v konaní uplatňoval nesplatený zostatok istiny a zmluvných úrokov a zároveň
zákonnýúrokzomeškania.Dopodaniažalobyžalovanádlžnúsumunezaplatila,atoaninapriekzaslanej
poslednej výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby z 11. októbra 2021. Žalobca žalovanýnárok špecifikoval tak, že tento je tvorený zostatkom nesplatenej istiny do momentu okamžitej splatnosti
vo výške 207,09 eur, nesplateným zostatkom úrokov vo výške 31,38 eur a úrokmi z omeškania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a súdu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
mPôžička plus č. R. z 26. júna 2018, SMS potvrdenie z elektronického systému žalobcu k položke č.
R., Obchodné podmienky poskytovania úveru mPôžička Plus, účinné od 25. mája 2018, Všeobecné
obchodné podmienky, účinné od 14. septembra 2019, Poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky /
vyhlásenie okamžitej splatnosti z 20. marca 2020, fotokópiu poštovej obálky, Poslednú výzvu na

zaplatenie dlžnej sumy z 11. októbra 2021 a Históriu úveru: R. - Výpis z účtu.

4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 7. decembra 2021 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej
nepodarilodoručiťdovlastnýchrúk.Keďžežalobcapovýzvesúduvsúlades§10zákonaoupomínacom
konaní navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015
Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"CSP"),OkresnýsúdBanskáBystricadňa2.marca2022postúpil

vec podľa § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej
prejednanie a nedoručený platobný rozkaz sa zo zákona (§ 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní)
zrušil.

5. Podaním z 13. mája 2022, doručeným súdu dňa 17. mája 2022, v reakcii na výzvu súdu z 18.

marca 2022, aby zosúladil žalobné tvrdenia s predloženými listinnými dôkazmi v časti dátumu uzavretia
Zmluvy, špecifikoval, čo tvorí sumu uplatnených úrokov vo výške 31,38 eur, keďže táto je v rozpore
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 5/2021, a vzhľadom na absenciu viacerých
náležitostí (údaj o splatnosti prvej splátky, o predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov, zmätočne uvedenú výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľka zaplatiť) podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy uviedol, či na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, žalobca ozrejmil, že v listinnom dokumente
Zmluvy je uvedený dátum 26. júna 2018, čo je dátum vyhotovenia návrhu Zmluvy, s tým, že podľa
čl. 5.11 Zmluvy táto nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami alebo dňom jej

odsúhlasenia a odoslania prostredníctvom internetbankingu. Žalobca vysvetlil, že k uzavretiu Zmluvy
došlo elektronickou formou tak, že žalovaná prostredníctvom systému elektronického bankovníctva, tzv.
internetbankingu, požiadala o úver, pričom žiadosť o úver následne - po jej schválení - autorizovala
zaslaním sms správy. Vlastnoručný grafický podpis teda v danom prípade nahrádza autorizačný kód
obsahujúci číselný alebo kombinovaný alfanumerický kód vydaný žalovanej prostredníctvom sms správy

doručenej na telefónne číslo žalovanej, ktorý slúži na identifikáciu prostredníctvom prístupových kanálov
a potvrdenie skutočnosti, že úkon vykonala oprávnená osoba. Žalobca poukázal na to, že potvrdenie o
zaslaní sms správy bolo priložené k žalobe, pričom obsahuje odkaz na číslo Zmluvy, ako aj dôkaz o tom,
že 13. júla 20118 došlo k elektronickej komunikácii a potvrdeniu úveru a dňa 16. júla 2018 k poskytnutiu
úveru. Dodal, že táto skutočnosť vyplýva aj z Výpisu z účtu priloženého k žalobe.

Žalobca ďalej uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, majúc za to, že Zmluva obsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že údaj
o splatnosti prvej splátky obsahuje Zmluva v čl. 1.4, z ktorého vyplýva, že splatnosť prvej splátky je k
20. dňu v mesiaci. Dojednanie o navýšení prvej splátky vychádza z harmonogramu splátok, ktorý tvoril

neoddeliteľnú súčasť samotnej Zmluvy a ktorý mala žalovaná k dispozícii v internetbankingu od prvého
dňa uzatvorenia Zmluvy. Údaj o prvej navýšenej splátke napokon vyplýva aj zo súdu predloženého
Výpisu z účtu. Predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov sú podľa žalobcu
uvedené v čl. 1.6 Zmluvy a výška celkovej čiastky, ktorú je dlžníčka povinná splatiť, v čl. 1.7 Zmluvy s
tým, že celková suma úveru, uvedená v naposledy označenom bode Zmluvy sumou 408,28 eur, počíta

s prvou navýšenou splátkou.

Súčasne, dôvodiac chybou v počítaní, žalobca po opätovnom prepočítaní skutočností vyplývajúcich z
Výpisu z účtu vzal žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 13,21 eur späť a výšku uplatnených úrokov
upravil na sumu 18,17 eur, ktorá má zodpovedať zostatku zmluvných úrokov, na ktoré má žalobca (po

započítaní zaplatených úrokov podľa Výpisu z účtu) v zmysle rozhodovacej súdnej praxe nárok.6. S poukazom na § 145 ods. 3 CSP súd nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo
podaním žalobcu z 13. mája 2022, a vo veci konal ďalej o zvyšku nároku uplatneného žalobou bez
rozhodovania o zastavení konania v časti vymedzenej čiastočným späťvzatím žaloby.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že miesto skutočného pobytu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť lustráciami
v informačných systémoch ani v súčinnosti s príslušným oddelením Policajného zboru Slovenskej
republiky ani príslušným justičným orgánom Českej republiky, postupoval súd pri doručení žaloby a jej
príloh v súlade s § 116 ods. 2 CSP tak, že žalobu a ostatné písomnosti, vrátane poučenia a výzvy na

vyjadrenie sa k podanej žalobe, doručil žalovanej zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo vyvesené dňa 31. mája 2022
a zvesené dňa 15. júna 2022.

8. Žalovaná svoje právo nevyužila a k žalobe sa nevyjadrila. Žiadne prostriedky procesnej obrany v
spore nepoužila.

9. Súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov
predložených stranami v súlade s § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa

1. júla 2022, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219
ods. 3 CSP.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu, posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 16. júla 2018 uzavreli strany sporu elektronickou formou - prostredníctvom systému
elektronického bankovníctva, tzv. internetbankingu, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus č.
R. (ďalej aj len "Zmluva"), predmetom ktorej bol v zmysle čl. 1.1 Zmluvy záväzok žalobcu ako banky

poskytnúť žalovanej ako dlžníčke účelový spotrebiteľský úver určený na splatenie pôvodného úveru.
Úver mal byť poskytnutý na bežný účet žalovanej a čerpaný pripísaním peňažných prostriedkov na
bežný účet žalovanej (čl. 1.2 Zmluvy). Úver bol žalovanej poskytnutý na obdobie 36 mesiacov, ktoré
začalo plynúť v deň pripísania úveru na bežný účet. Termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný
na 20. júla 2021 (čl. 1.3 Zmluvy). V zmysle čl. 1.4 Zmluvy sa žalovaná zaviazala splácať istinu spolu

s úrokmi formou 36 mesačných splátok vo výške 11,28 eur vždy k 20. dňu každého mesiaca. Bolo
stanovené, že prvá splátka úveru môže byť vyššia ako nasledujúce splátky s tým, že druhá a ďalšie
splátky úveru budú vo výške podľa predchádzajúcej vety. Úhradu splátky mala v zmysle Zmluvy (čl.
1.5) zabezpečovať banka (žalobca) z peňažných prostriedkov na bežnom účte dlžníčky (žalovanej) v
deň splatnosti, osobitný platobný príkaz dlžníčky preto nebol potrebný. Čl. 1.6 Zmluvy uvádzal, že ročná

percentuálna miera nákladov (ďalej v rozhodnutí aj len "RPMN") na úver, vypočítaná na základe údajov
podľa Zmluvy platných ku dňu uzatvorenia Zmluvy, predstavuje 10,36 % a bola vypočítaná podľa prílohy
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Predpokladom výpočtu RPMN bolo, že úver bol čerpaný v deň podpisu Zmluvy a dlžníčka bude riadne a
včas plniť povinnosti podľa Zmluvy. Na základe údajov a predpokladov podľa čl. 1.6 Zmluvy bolo v čl. 1.7

Zmluvy určené, že dlžníčka uhradí splatením úveru celkovú sumu 408,28 eur, predstavujúcu súčet istiny
úveru,úrokuzúveruapoplatkov.Zmluvavčl.1.8obsahovalaajúdajopriemernejhodnoteRPMN,atovo
výške10,34%.Úverbolvzmyslečl.2.1Zmluvyúročenývariabilnouúrokovousadzboupodľaúrokového
lístka, ktorá bola v deň uzavretia Zmluvy 9,90 % ročne. Podľa čl. 3.1 písm. b) Zmluvy patrí (okrem
iného) k základným povinnostiam dlžníčky uhradiť úver spolu s úrokmi a poplatkami v dohodnutých

termínoch podľa čl. 1.4., pričom nasledujúce ustanovenie čl. 3.2 Zmluvy určovalo, že v prípade, ak
dlžníčka nedodrží povinnosti podľa predchádzajúceho ustanovenia, považuje sa to za porušenie Zmluvy
a banka (žalobca) je oprávnená prijať opatrenia v súlade s ustanoveniami Obchodných podmienok
poskytovania úveru mPôžička Plus, účinných od 25. mája 2018 (ďalej v rozhodnutí len "OP"). Podľa čl.
5.11 Zmluvy Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami alebo dňom jej

odsúhlasenia a odoslania prostredníctvom internetbankingu žalobcu (č. l. 44 a nasl. spisu).

V zmysle čl. 2.4.1. OP ak nie je možné vykonať úhradu celej splátky podľa čl. 2.2.6. z dôvodu nedostatku
peňažných prostriedkov na bežnom účte dlžníčky, dostáva sa dlžníčka do omeškania s úhradou splátky.Banka dlžníčku informuje o sume v omeškaní písomne prostredníctvom e-mailu, a to najneskôr do 15
dní odo dňa splatnosti. Čl. 2.4.3. OP ďalej stanovoval, že v prípade porušenia podľa čl. 2.4.1. a 2.4.2.
je banka oprávnená podľa vlastnej voľby vykonať jedno alebo viacero z tam vymenovaných opatrení,

medzi nimi aj odstúpiť od Zmluvy s účinkami podľa VOP a vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru spolu s
príslušenstvom, ak je dlžníčka v omeškaní: (i.) s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a čerpaný úver
neuhradila ani do 15 dní od doručenia upozornenia banky na vznik okamžitej splatnosti úveru; alebo
(ii.) s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace; alebo (iii.) s
plnením inej povinnosti zo Zmluvy ako je úhrada splátky, pričom túto povinnosť nesplní ani na základe

písomnej výzvy banky, v ktorej banka dlžníčku vyzvala na plnenie tejto povinnosti zo Zmluvy v primeranej
lehote, nie kratšej ako 30 dní odo dňa doručenia výzvy (č. l. 40 a nasl. spisu).

Oznamovanie, doručovanie a preberanie písomností bolo predmetom úpravy čl. 3.5 Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej v rozhodnutí len "VOP"), v zmysle bodu 3.5.2 ktorého banka (žalobca)
doručuje písomnosti osobne, kuriérskou službou, poštou alebo elektronickými komunikačnými médiami

(fax, e-mail, správy v internetbankingu, sms alebo iné elektronické médium) na dohodnutú adresu
alebo na banke poslednú známu adresu klienta. Bod 3.5.5 VOP pritom stanovoval, že pri doručovaní
písomností poštou alebo kuriérskou službou sa písomnosti považujú za doručené v deň ich prevzatia.
Ak písomnosť nebola zo strany pošty doručená, považuje sa za doručenú v deň, kedy bola zasielateľovi
ako nedoručená vrátená, i keď sa adresát o písomnosti nedozvedel (č. l. 31 a nasl. spisu).

12. Listom z 20. marca 2020, označeným "Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky / vyhlásenie
okamžitej splatnosti", žalobca žalovanú upozornil, že napriek jeho predošlým urgenciám nedošlo k
zaplateniu jej dlhu, ktorý ku dňu vyhotovenia predmetného listu evidoval voči jej osobe v celkovej
výške 34,53 eur, z toho istina po lehote splatnosti vo výške 28,95 eur a nezaplatené úroky vo výške

5,58 eur. Žalobca doplnil, že dlžná čiastka nezahŕňa poplatok vymeraný podľa platného Sadzobníka
poplatkov za vyhotovenie a zaslanie tejto ďalšej upomienky vo výške 4,00 eur, a žalovanú vyzval k
úhrade uvedenej dlžnej čiastky, vrátane poplatku, najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy, ako aj
k uhradeniu všetkých ostatných dlžných čiastok, ktoré budú splatné po doručení tejto výzvy. Žalovanú
ďalej upozornil, že ak v uvedenom termíne nedôjde k uhradeniu dlžnej pohľadávky, je predmetná výzva

zároveň aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti jej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy s tým, že
k vyhláseniu okamžitej splatnosti dôjde dňom nasledujúcim po márnom uplynutí uvedenej pätnásťdňovej
lehoty na uhradenie dlhu (č. l. 51 spisu). Z pripojenej fotokópie poštovej obálky (č. l. 53 spisu) vyplýva,
že zásielka obsahujúca predmetný list bola žalovanej odoslaná dňa 23. marca 2020 a dňa 6. mája 2020
bola vrátená odosielateľovi (žalobcovi) z dôvodu, že žalovaná si ju neprevzala v odbernej lehote.

13. Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z 11. októbra 2021 (č. l. 50 spisu) žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalovanej, že voči nej eviduje pohľadávku vzniknutú
na základe Zmluvy a vyzval ju, aby v lehote 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatila žalobcovi
dlžnú sumu, pozostávajúcu z nesplateného zostatku istiny vo výške 207,09 eur, nesplateného zostatku

príslušenstvavovýške31,38eurazákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumy207,09
eur od 2. apríla 2020 do zaplatenia, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 73,30 eur. Žalovanú
zároveň upozornil, že pokiaľ v uvedenej lehote nedôjde k zaplateniu dlžnej sumy, nároky uplatní súdnou
cestou.

14. Z listiny označenej ako História úveru R., predstavujúcej Výpis z účtu žalovanej (č. l. 52 spisu), súd
zistil, že dňa 16. júla 2018 bol žalovanej poskytnutý úver v sume 350,00 eur, pričom v období od 20.
augusta 2018 do 20. novembra 2019 žalovaná uhradila celkom sumu vo výške 180,93 eur, z ktorej sumy
bola suma vo výške 207,09 eur započítaná na istinu úveru, suma vo výške 38,00 eur na úroky a suma
vo výške 0,02 eur na úroky z omeškania. Prvú splátku žalovaná uhradila dňa 20. augusta 2018 vo výške

11,71 eur, z ktorej sumy bola suma vo výške 3,32 eur započítaná na úhradu úrokov a suma vo výške
8,39 eur na úhradu istiny úveru.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

16. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.17. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,

ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany

sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.

18. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§
497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného
prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy

o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o
vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§503ods.1,2a3Obchodnéhozákonníkazáväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Úrokyjepovinnýzaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

19. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
Zmluvy, t.j. do 31. augusta 2018 (ďalej len "Občiansky zákonník"), ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len "nariadenie")

výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 26. septembra 2018 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"),

na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania,
b)predávajúcimosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j.
do 31. augusta 2018 (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa

na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú

sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria
úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri

poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne

dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bod 3. nariadenia odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za
rok sa považuje za plnenie za rok.

Podľa § 1 ods. 4 nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobnýmúverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých
a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom
sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom
sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa

predchádzajúcej vety.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podania žaloby
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie
§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v znení účinnom od 27. marca 2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych

vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16. júla 2018

bola medzi žalobcom ako bankou a žalovanou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver v sume 350,00 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť žalobcovi spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Medzi žalovanou a
žalobcom bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, avšak v
danom prípade sa zároveň jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovanej poskytol žalobca úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, pričom žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľka, čo je zrejmé aj z jej označenia
v Zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú Zmluvu savzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z. z., pretože žalobca poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a žalovanej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo
podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Z uvedených dôvodov bolo potrebné

Zmluvou založený právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a
podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z.

27. Na podklade vykonaného dokazovania, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení,
dospel súd k záveru, že žaloba bola sčasti podaná dôvodne.

28. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 22. novembra 2021, teda v čase účinnosti § 54a
Občianskeho zákonníka, súd ex offo posúdil otázku (či už čiastočného alebo úplného) premlčania
uplatneného nároku, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy v rozsahu
uplatnenom žalobou nie je premlčaná. Splátka úveru, pre omeškanie s úhradou ktorej došlo k
zosplatneniu celého zvyšku úveru, bola splatná 20. decembra 2019. S ohľadom na prerušenie plynutia

premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd dospel k záveru, že ku dňu podania žaloby (k 22.
novembru 2021) nebola splátka splatná 20. decembra 2019, a teda ani zvyšná (neskôr splatná) časť
úveru premlčaná, keďže premlčacia doba naposledy označenej splátky by uplynula až 6. marca 2023.

29. Súd sa ďalej zaoberal výškou odplaty, posudzujúc jej súlad s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, ktoré určuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v
spotrebiteľskej zmluve odkazom na vykonávací predpis - nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 1a

ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2018 ku dňu 31. marca 2018 vyplýva, že ostatné

spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane sa poskytovali pri RPMN 10,34 %. Výška
odplaty, zodpovedajúca v zmysle výpočtu stanoveného v § 1 ods. 2 a ods. 3 nariadenia hodnote úroku
9,90 % ročne, teda neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 a § 1 ods. 4 nariadenia (t.j. 2 x 10,34 % = 20,68 %), čo znamená,
že bola dojednaná v súlade so zákonom. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že za účelom zistenia, či

výška odplaty podstatne neprevýšila najvyššiu prípustnú odplatu sa údaj o priemernej hodnote RPMN
zverejňuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky a
teda je skutočnosťou všeobecne známou, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje.

30. Či je nárok žalobcu dôvodný a preukázaný, súd následne posudzoval aj podľa relevantných

ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., pričom mal za to, že Zmluva, na základe ktorej žalobca
žalobou uplatnený nárok uplatňoval, obsahuje v spojení s Obchodnými podmienkami poskytovania
úveru mPôžička Plus a Všeobecnými obchodnými podmienkami, na ktoré odkazuje a ktoré sú jej
neoddeliteľnou súčasťou, všetky podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 naposledy
označeného zákona a spĺňa atribúty prehľadnosti a zrozumiteľnosti. Zároveň, majúc na zreteli

ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preskúmal aj správnosť a prípustnosť výšky RPMN
uvedenejvZmluvevovýške10,36%azistil,žetátobolavzhľadomnapredpokladypoužiténajejvýpočet
v Zmluve správne vyčíslená a, so zreteľom na už vyššie konštatované, neprekračuje najvyššiu prípustnú
výšku odplaty stanovenú v zmysle § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia hodnotou 20,68 % ročne.

31. Predložením písomného vyhotovenia tejto riadne a platne uzatvorenej Zmluvy a Výpisu z účtu
žalovanej ako listiny zaznamenávajúcej vyplatenie sumy úveru žalovanej i prijaté splátky žalovanej a
ich započítanie na jednotlivé zložky úveru, žalobca preukázal, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 350,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v
36 mesačných splátkach po 11,28 eur (prvej splátke vo výške 11,71 eur), pričom žalovaná zaplatila len

sumu 180,93 eur, ktorá bola vo výške 142,91 eur započítaná na istinu, vo výške 38,00 eur na úroky a
vo výške 0,02 na úroky z omeškania. Keďže, ako to vyplýva z Výpisu z účtu žalovanej, táto neplnila
dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca listom z 20. marca 2020 s účinkami ku dňu nasledujúcemu
po márnom uplynutí pätnásťdňovej lehoty, dodatočne poskytnutej na uhradenie dlžnej čiastky vo výške34,53 eur, zodpovedajúcej sume prevyšujúcej súčet troch splátok (splatných 20. decembra 2019, 20.
januára 2020 a 20. februára 2020), vyhlásil úver za predčasne splatný, čím mu k 22. máju 2020 (deň
nasledujúci po márnom uplynutí pätnásťdňovej lehoty plynúcej od okamihu doručenia listu z 20. marca

2020, t.j. v zmysle bodu 3.5.5 VOP od 6. mája 2020) vznikol nárok na vrátenie zostatku istiny vo výške
207,09 eur (350,00 eur - 142,91 eur) a na zaplatenie dlžného úroku, ktorý si žalobca po čiastočnom
späťvzatí uplatnil vo výške 18,17 eur. Zo Zmluvy pritom vyplýva, že žalobca mal z titulu úrokov z úveru
nárok na sumu v celkovej výške 56,51 eur (prvá splátka 11,71 eur + 35 splátok po 11,28 eur - istina
350,00 eur), teda po započítaní úhrad žalovanej vo výške 38,00 eur na sumu 18,51 eur.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že plnenie zo Zmluvy zo strany žalovanej bolo dojednané v splátkach,
súd tiež preskúmal, či došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky zo Zmluvy. Dospel pritom k záveru,
že žalobca preukázal predčasné zosplatnenie pohľadávky, keď predloženou Zmluvou a OP preukázal
dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok (čl. 3.1 a 3.2
Zmluvy v spojení s čl. 2.4.1 a 2.4.3 OP), predloženým Výpisom z účtu žalovanej preukázal omeškanie

žalovanej a predložením listu z 20. marca 2020 s k nej pripojenej fotokópie poštovej obálky preukázal
splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

33. Pohľadávka zo Zmluvy bola teda riadne zosplatnená. Súd sa však nestotožnil so záverom žalobcu
ohľadom okamihu, ku ktorému nastúpili účinky vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Žalobca síce v

spore explicitne neuviedol konkrétny dátum, ku ktorému malo dôjsť k zosplatneniu úveru, avšak tento
bolo možné vyvodiť z ním uplatneného nároku na úroky z omeškania zo zosplatnenej istiny, ktorých
sa domáhal počnúc dňom 2. apríla 2020. Vzhľadom na skutočnosť, že list z 20. marca 2020, majúci
zároveň charakter upozornenia vyžadovaného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda v súlade s
týmto ustanovením určujúci, že k vyhláseniu okamžitej splatnosti dôjde dňom nasledujúcim po márnom

uplynutí pätnásťdňovej lehoty na uhradenie dlhu, plynúcej od jeho doručenia, sa v zmysle Všeobecných
obchodnýchpodmienokžalobcupovažovalzadoručenýaždňomjehovráteniaakonedoručenejzásielky
žalobcovi, teda až dňa 6. mája 2020, účinky zosplatnenia úveru nemohli nastať už 2. apríla 2020,
ale nastúpili až 22. mája 2020. Keďže žalovaná po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu
neuhradila ani len čiastočne a zároveň v priebehu sporu žalovanú pohľadávku nerozporovala, pričom

žalobca uniesol dôkazné bremeno, považoval súd žalobu v rozsahu nesplateného zostatku istiny vo
výške 207,09 eur i nesplatených úrokov v žalobcom (po čiastočnom späťvzatí) uplatnenej výške 18,17
eur za dôvodnú, a preto jej v tomto rozsahu vyhovel.

34. Len pre úplnosť súd v súvislosti s priznaním zmluvných úrokov poukazuje na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, v zmysle ktorého: „Dovolací súd
dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo
výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ a rovnako na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2020, sp. zn. 8 Cdo 125/2018, v zmysle ktorého: „Za
situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho

zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol.“

35. Zákonné úroky z omeškania boli žalobcom uplatnené v sadzbe súladnej s nariadením, teda o päť

percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania.

36. Súd mal za preukázané, že žalovaná si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver žalobcovi riadne a
včas nesplnila, čím sa dostala do omeškania, a preto žalobcovi priznal aj právo na zákonné úroky z

omeškania. Tie si žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, nesprávne uplatnil už od 2. apríla 2020, t.j.
odo dňa, ku ktorému ešte nedošlo k zosplatneniu istiny úveru, a preto mu ich súd priznal až od 22.
mája 2020, teda odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej v súlade s §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zodpovedajúceho dňu predčasného zosplatnenia úveru, pričom v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

37. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu za dôvodnú v rozsahu nároku žalobcu na zaplatenie
sumy vo výške 225,26 eur (207,09 eur + 18,17 eur) a úroku z meškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 207,09 eur od 22. mája 2020 do zaplatenia. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnenétvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaná do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku
nezaplatila, bola k tejto povinnosti zaviazaná súdom.

38. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP.
Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok
na ich plnú náhradu, keďže bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatnenej vyčíslenej istiny. Súd

zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).