Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 27, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/181/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317207808
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6317207808.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej

a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobcu Z. C., bytom v C.,
K. X, zastúpeného JUDr. Mariánom Holým, advokátom, Advokátska kancelária, so sídlom v Brezne,
Boženy Němcovej 1/A, proti žalovanému Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave,
Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpenému spoločnosťou MGA IURIS s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Cukrová 14, o zaplatenie 7.000,- € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.
9C/47/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2020
sp. zn. 16Co/4/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBrezno(ďalejajokresnýsúdalebosúdprvejinštancie)rozsudkomz11.októbra2018č.k.
9C/47/2017-118 uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- € s úrokom z omeškania vo výške
7 % ročne zo sumy 7.000,- € od 18. 11. 2017 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
1.1. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 7.000,- € s príslušenstvom titulom náhrady škody,

ktorámuvzniklavdôsledkudopravnejnehody,kuktorejdošlodňa28.01.2015.Vkonanímedzistranami
nebolo sporné, že dňa 28. 01. 2015 bol žalobca účastníkom dopravnej nehody v lokalite Čertovica
v okrese Brezno, keď pri tejto nehode došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla zn. C., EČV: C.-
XXXBX. Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že dopravnú nehodu zavinil vodič vozidla B. s EČV: C.-
XXXAO, a to Z. C. a ani to, že prevádzkovateľom tohto vozidla bola v čase nehody pani B. C., ktorá mala
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u poisťovateľa SOCIETATEA COMERCIALA DE ASIGURARE-REASIGURATE ASTRA S.A.

so sídlom v Rumunsku, konajúceho prostredníctvom obchodnej poisťovacej a zaisťovacej spoločnosti
ASTRA S.A., pobočky zahraničnej poisťovne z iného členského štátu (ďalej v texte „ASTRA S.A.“).
Prevádzkovateľ vozidla vznik škodovej udalosti nahlásil svojej poisťovni, pričom v hlásení pani C. uviedla
všetky okolnosti o priebehu škodovej udalosti a uznala svoju zodpovednosť za škodu vzniknutú pri
dopravnej nehode. Následne však nastala na strane poisťovacej a zaisťovacej spoločnosti ASTRA S.A.
tá skutočnosť, že rumunský súd rozhodol o insolventnosti poisťovateľa SOCIETATEA COMERCIALA
DE ASIGURARE-REASIGURATE ASTRA S.A. a z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany poisťovateľa

pre platobnú neschopnosť prešla povinnosť poskytnúť poistné plnenie na žalovaného, teda Slovenskú
kanceláriu poisťovateľov aplikujúc ust. § 15 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 písm. c/ a ods. 3 zák.
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „zák. č. 381/2001 Z. z.“).1.2. V priebehu konania žalovaný vzniesol vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody
námietku premlčania v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalobca sa o prípadnej
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel ešte v deň samotnej dopravnej nehody, t. j. dňa 28. 01.

2015, a pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, o tejto sa podľa žalobcu dozvedel dňa 06. 02. 2015, kedy
sa dozvedel o hodnote vozidla po jeho poškodení z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s kupujúcim M. Z..
1.3. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len
najvyšší súd) sp. zn. 2MCdo/9/2013, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/964/2015, 14Co/22/2014, zastávajúc názor, že aj keď na premlčanie nároku na náhradu škody

proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku voči škodcovi, ide
o dva nároky na náhradu škody, ktoré nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky
premlčania. V označenom rozhodnutí najvyššieho súdu bolo výslovne konštatované: „Ide o situáciu,
keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, avšak proti každému z nich z iného
právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody a proti jeho poisťovateľovi ide o
osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 zák. č. 381/2001 Z.

z.).“ Voči poistenému škodcovi ide teda o nárok na náhradu škody a voči jeho poisťovateľovi (v danom
prípade aj voči žalovanému s poukazom na § 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z.), o originálny nárok na
plnenie založený osobitným právnym predpisom.
1.4. Okresný súd zdôraznil, že osobitným predpisom, ktorý upravuje priamy nárok poškodeného proti
poistiteľovi na plnenie z poistenia zo zodpovednosti za škodu poisteného je upravený v § 15 zák. č.

381/2001 Z. z., ktorý pod poznámkou 20 odkazuje na § 823 Občianskeho zákonníka. Právo poisteného
z poistenia zodpovednosti za škodu, aby za neho žalovaný nahradil škodu žalobcovi vyplýva z § 4 ods.
2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 24 ods. 3 tohto zákona. V § 4 ods. 4 tohto zákona
sa plnenie, ktoré poisťovateľ za poisteného poskytuje poškodenému označuje ako poistné plnenie.
Z uvedeného preto okresný súd vyvodil záver, že plnenie poskytované poisťovateľom poškodenému

je poistným plnením, vo vzťahu ku ktorému pri posudzovaní plynutia premlčacej doby je potrebné
aplikovať aj § 104 Občianskeho zákonníka a súčasne aj § 106 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie
§ 104 Občianskeho zákonníka podľa názoru okresného súdu upravuje začiatok plynutia premlčacej
doby, ktorej dĺžku upravuje § 106 Občianskeho zákonníka. Náhrada škody poškodenému za škodcu z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je

plnením z poistenia, niet preto dôvodu, aby sa začiatok plynutia premlčacej doby rovnako, ako pri iných
plneniach z poistenia neposunul na rok po poistnej udalosti. Na základe uvedeného, ak v danom prípadu
ku škode na vozidle žalobcu došlo dňa 28. 01. 2015 (poistná udalosť) a podľa § 104 Občianskeho
zákonníka počiatok plynutia premlčacej doby je určený až na rok po poistnej udalosti, čo je 28. 01. 2016
a žaloba bola na okresný súd proti žalovanému podaná dňa 27. 11. 2017, potom podľa okresného súdu

neuplynula subjektívna, ani objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu ustanovená v §
106 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania zo strany
žalovaného nie je dôvodná.

1.5. Po vyriešení námietky premlčania okresný súd pristúpil k posúdeniu samotného nároku žalobcu na

zaplatenie sumy 7.000,- € s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku
dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 28. 01. 2015. Na základe vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že žalobca nadobudol svoje motorové vozidlo C. kúpnou zmluvou zo dňa 19. 11. 2014
za kúpnu cenu 11.500,- € a ako prevádzkovateľ tohto vozidla bol zapísaný do evidencie vozidiel dňa
17. 12. 2014. Po dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 28. 01. 2015 žalobca predmetné motorové

vozidlo bez vykonania jeho opravy, teda v poškodenom stave odpredal dňa 06. 02. 2015 za sumu
4.500,- €. V tomto konaní si preto žalobca voči žalovanému uplatňoval sumu 7.000,- € ako rozdiel
medzi hodnotou jeho motorového vozidla pred dopravnou nehodou a po dopravnej nehode, t. j. po
jeho poškodení, ktorá mala predstavovať skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej
nehody. Okresný súd mal z posudku ceny vozidla doloženého do spisu zo strany žalobcu preukázané,

že hodnota motorového vozidla v čase poškodenia zodpovedala hodnote, za ktorú toto vozidlo žalobca
kúpil, t. j. v sume 11.500,- €. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že vzhľadom na krátku dobu
medzikúpouvozidlaajehoďalšímpredajomnemohlodôjsťkzníženiuhodnotytohtomotorovéhovozidla
tak výrazne, a preto mal za to, že suma, za ktorú toto motorové vozidlo kúpil, bola aj hodnotou tohto
vozidla v čase dopravnej nehody. Žalovaný tieto skutočnosti v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil,

v konaní sa bránil len vznesenou námietkou premlčania, preto súd uvedené závery ohľadne výšky
kúpnej ceny v čase dopravnej nehody nepovažoval za sporné. Okresný súd potom vychádzal z dokladov
doložených do spisu zo strany žalobcu, ktoré preukazovali, že žalobca v dôsledku dopravnej nehody
utrpel škodu, ktorú vyčíslil na sumu 7.000,- € a o túto čiastku sa majetok žalobcu znížil. Okresný súdžalobe vyhovel, zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania aplikujúc § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.
z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. januára 2020 sp. zn. 16Co/4/2019 potvrdil odvolaním
žalovaného napadnutý rozsudok okresného súdu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
2.1. Odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu a zdôraznil, že okresný súd sa správne
vysporiadal s otázkou počiatku ako i dĺžky premlčacej doby aplikujúc § 104 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 106 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/9/2013, ktorý v konaní o náhradu škody z povinného
zmluvného poistenia riešil otázku vzťahu medzi poisteným škodcom a poisťovateľom, voči ktorému má
pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
poškodený priamy nárok na náhradu škody. Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému
je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka ručiteľa voči veriteľovi, t. j. že ide síce o dva záväzky

zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Poškodený si môže
uplatniť svoj nárok na náhradu škody buď voči škodcovi alebo jeho poisťovateľovi príp. aj od oboch
naraz, ale najvyšší súd zdôraznil, že pokiaľ ide o plynutie premlčacej doby, táto sa u každého zo
zodpovedných posudzuje osobitne. Práve uvedené osobitné posúdenie plynutia premlčacej doby bolo
závažným právnym záverom, z ktorého okresný súd dôvodne usúdil, že námietka premlčania nebola

vznesená dôvodne vo vzťahu k poisťovateľovi.
2.2. Na záver odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal i na iné právne závery
krajských súdov Slovenskej republiky, odvolací súd mal za to, že uvedenými rozhodnutiami Krajského
súdu v Košiciach, v Bratislave, či Trnave príp. Prešove nie je právne viazaný, naopak v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na

podporu napriek tomu, že nejde o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle článku 3
základných princípov CSP, poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vzhľadom
na obdobnú právnu úpravu a právnu argumentáciu súdov Českej republiky. Žalovaný nepoukázal na
žiadnerozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikypríp.ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,či
Európskeho súdu pre ľudské práva príp. Súdneho dvora Európskej únie, ktoré rozhodnutia spadajú pod

ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktoré by boli v rozpore s právnymi závermi okresného a
teda i odvolacieho súdu. Nakoľko odvolateľ právne posúdenie nároku vo vzťahu k splneniu predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu nespochybnil vrátane výšky škody s poukazom na skutočnosť, že
odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný, neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) potvrdiť.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť videl v tom, že odvolací
súd nesprávne právne posúdil vec v právnej otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená, čím je naplnený i dôvod dovolania s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ CSP) Podľa
odvolacieho súdu (ale aj súdu prvej inštancie) premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu

škody voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/ Z. z. treba posudzovať
podľa § 106 Občianskeho zákonníka, ktorý má podľa neho upravovať dĺžku premlčacej doby a podľa §
104 Občianskeho zákonníka, ktorý má podľa jeho názoru upravovať začiatok jej plynutia. Tento právny
názor odvolacieho súdu, ktorý bol pre jeho rozhodnutie určujúci, je však nesprávny, keď odvolací súd
aplikoval nesprávny právny predpis (§ 104 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona

č. 381/2001 Z. z. zakladá tzv. priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi z povinného zmluvného
poistenia. Poškodený má možnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody ako voči osobe zodpovednej
za škodu, tak aj priamo voči tomuto poisťovateľovi. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie
má pritom pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie, ako osoba,
ktorá škodu spôsobila. Úpravu premlčania priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi zákon

č. 381/2001 Z. z. priamo neobsahuje, iba v § 15 ods. 2 uvádza, že na jeho premlčanie sa použije
identická úprava premlčanie nároku voči osobe zodpovednej za škodu. V odkaze pod čiarou pritom
slovne odkazuje na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Za stavu, keď § 15 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z. výslovne uvádza, že na premlčanie priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi
podľa zákona č. 381/2001 Z. z. platí rovnaká úprava ako voči osobe, ktorá škodu spôsobila a § 104

Občianskeho zákonníka úpravu premlčania náhrady škody neobsahuje, tak sa ustanovenie § 104
Občianskeho zákonníka na premlčanie priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nevzťahuje. Aplikáciou ustanovenia § 104 vo vzťahu k premlčaniu
nároku voči poisťovateľovi by totiž došlo k počítaniu začatia plynutia premlčacej doby odlišne ako vočiosobe zodpovednej za škodu a teda v rozpore s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. (a
aj § 106 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je podľa dovolateľa právny
názor odvolacieho súdu, že začiatok plynutia premlčacej doby priameho nároku poškodeného voči

poisťovateľovi podľa zákona č. 381/2001 Z.Z. treba posudzovať podľa § 104 Občianskeho zákonníka,
nesprávny. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhol odmietnuť, resp. zamietnuť a priznať náhradu trov
dovolacieho konania. Mal za to, že odvolací súd prijal správny právny záver, ktorý i odôvodnil. Dovolanie

žalobcu vychádza zo skutočnosti, že odvolací súd na vzťah žalobcu ako poškodeného a žalovaného
ako poistiteľa neaplikoval ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka upravujúci premlčanie nároku na
náhradu škody. To však nie je pravda. Tak prvoinštančný ako aj odvolací súd striktne prijali záver, že
premlčacia doba nároku žalobcu je dvojročná podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
správne aplikoval § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnom zmluvnom poistení aj s odkazom na §
106Občianskehozákonníka.Lensohľadomnainýprávnycharaktervzťahupoškodenéhokžalovanému

aplikoval súčasne ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka o začiatku plynutia premlčacej doby - za
rok od poistnej udalosti.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§

429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) zistil, že dovolanie je prípustné a preto v ďalšom skúmal, či je opodstatnené.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia,
v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,
patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §
420 a 421 ods. 1 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov,
ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v
ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod.

9. Dovolateľ prípustnosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku vyvodil s poukazom na § 421 ods.
1 písm. b/ CSP.

10. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).
10.1. Vo všeobecnosti dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v

dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací
súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.12.Dovolateľvymedzildôvodsvojhodovolania,keďpoukázalnato,ževrozhodovacejpraxidovolacieho
súdu nebola vyriešená otázka začatia plynutia premlčacej lehoty. Aplikáciou ustanovenia § 104
Občianskeho zákonníka, tak ako to urobili súdy vo vzťahu k premlčaniu nároku voči poisťovateľovi by

totiž došlo k počítaniu začatia plynutia premlčacej doby odlišne ako voči osobe zodpovednej za škodu a
teda v rozpore s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. (a aj § 106 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je podľa dovolateľa právny názor odvolacieho súdu, že začiatok
plynutia premlčacej doby priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa zákona č. 381/2001
Z.Z. treba posudzovať podľa § 104 Občianskeho zákonníka, nesprávny.

13. Dovolací súd vzhľadom na uvedené, dáva v prvom rade do pozornosti uznesenie najvyššieho
súdu z 31. marca 2022 sp. zn. 7 Cdo 252/2021, prijaté na ostatnom zasadnutí občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22. júna 2022 na uverejnenie do Zbierky stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie : „Právo na
náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom
hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho
uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka)“.

14. I keď v predmetnom spore si uplatňoval poškodený (žalobca) škodu, ktorá mu vznikla pri dopravenej
nehode a ktorú si na základe zákonného poistného škodcu uplatnil priamo proti poisťovateľovi, nie je
dôvod odchýliť sa od záveru o začatí plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku titulom škody,
ktorá je takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavtom

smere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho
zákonníka).

15. Ako je zrejmé z obsahu § 104 Občianskeho zákonníka, tento konkrétne uvádza začiatok plynutia
premlčacej lehoty pri nároku na plnenie z poistného a to rok po poistnej udalosti. Na tomto mieste je

potrebné poznamenať, že táto úprava bola prijatá v prospech poisťovateľov, poskytujúc im dlhšie časové
obdobie pre zadováženie si podkladov k poistným udalostiam. Aj keď § 106 Občianskeho zákonníka
hovorí všeobecne o dĺžke premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné ustanovenie
nie je možné vzťahovať na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i keď
má vo väčšine prípadov charakter náhrady škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady

nemajetkovej ujmy).
Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o rok, ako je uvedený
v § 104 Občianskeho zákonníka, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného plnenia. Nie
je prijateľný výklad podaný dovolateľom, že by dochádzalo pri výklade, ktorý prijal odvolací súd k
rozdielnemu posúdeniu začatia plynutia premlčacej doby, nakoľko podstatnou otázkou je, že uplatnený

nárok predstavuje nárok , ktorý je hradený z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho
zákonníka).

16. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, odôvodnené a
v podrobnostiach sa s ním dovolací súd stotožnil.

17. Vzhľadom k skutočnosti, že judikatúrne (prijatím rozhodnutia do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) bola právna otázka (analogická), ktorú uplatnil dovolateľ ako

dôvod prípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vyriešená neskôr ako bolo podané dovolanie v tejto
veci, dovolací súd uzatvára, že dovolanie dovolateľa považoval za prípustné, avšak za nedôvodné.

18. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie neopodstatnene smeruje proti
takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods.

2 CSP). Najvyšší súd preto nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

19. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP.20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.