Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, September 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8220201486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: Ing. S. G., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v J., na ul. F. č. 3, právne zastúpenej: JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom v
Košiciach, na ul. Ondavskej č. 17, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, na ul. Račianskej č. 71, IČO: 00 166 073, o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci vo výške 150.000 eur,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.12.2021 č.k. 5C 39/2020-148,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 62.770,39 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 62.770,39 eur od 19.09.2020 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanej sa priznáva náhrada trov prvoinštančného
konania v rozsahu 16,30 %.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 85.029,06 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 85.029,06 eur od 16.01.2019 do zaplatenia zastavil. Žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 62.770,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 62.770,39 eur od 19.09.2020 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa po začatí pojednávania, a to na pojednávaní konanom dňa

29.11.2021 žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 64.970,94 eur s úrokom z omeškania a
nad uvedenú sumu žalobu zobrala späť. Žalovaná s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Súd
prvej inštancie preto podľa ust. § 145 C.s.p. rozhodol o čiastočnom zastavení konania.

3. Žalobkyňa sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 64.970,94
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 64.970,94 eur od 16.01.2019 do zaplatenia a to z
titulu náhrady škody pozostávajúcej z ušlého zisku spôsobenej nesprávnym úradným postupom notárky

JUDr. P. Y. pri spisovaní závetu formou notárskej zápisnice, za ktorú v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
zodpovedá žalovaná, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.4.Vzmyslezákonač.514/2003Z.z.podmienkouuplatnenianárokunanáhraduškodynasúde,jevopred
prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou uplatnený nárok na náhradu škody.
Žalobkyňa uvedenú podmienku splnila, keď si svoj nárok na náhradu škody v sume 200.000 eur uplatnila

na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 25.07.2018. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky v liste zo dňa 14.01.2019, doručenom právnemu zástupcovi žalobkyne dňa
16.01.2019, vyhodnotilo jej žiadosť ako nedôvodnú.

5. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z., musia byť splnené tri podmienky a to 1. existencia nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti - nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nakoľko
právna úprava v danom prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu,
zavinenie sa nepreukazuje.

6. Prvá podmienka na preukázanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. bola
splnená, keďže rozhodnutím Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.05.2016 č.k. 4C/124/2013-182 v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.06.2017 č.k. 21Co/271/2016-305, bolo
určené, že závet poručiteľky M. Y., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX, spísaný formou notárskej
zápisnice na Notárskom úrade JUDr. P. Y. v J., registrovanej dňa 12.02.2013, je neplatný, pričom táto

neplatnosť bola spôsobená tým, že notárska zápisnica spísaná notárkou JUDr. P. Y. neobsahovala
zákonom predpísané náležitosti, a to deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Uvedené nesplnenie
zákonných náležitosti závetu spôsobilo v zmysle ust. § 476 ods. 2 v spojení s ust. § 39 Občianskeho
zákonníka neplatnosť závetu. Podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti notár je
štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona (§ 2 ods. 1),

pričom notárskou činnosťou v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) tohto právneho predpisu je okrem iného aj
spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54). Zároveň v zmysle § 4 ods. 4 Notárskeho
poriadku vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci. V zmysle ust. § 46 Notárskeho
poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch
a iných právnych úkonoch, pričom § 47 Notárskeho poriadku upravuje náležitosti notárskej zápisnice.

Z týchto ustanovení Notárskeho poriadku jednoznačne vyplýva, že notárka JUDr. P. Y. pri spisovaní
závetu poručiteľky M. Y. konala ako štátom určená osoba verejnú moc vykonávaním notárskej činnosti
spísaním notárskej zápisnice, pričom jej nesprávnym úradným postupom, keď nedodržala zákonné
ustanovenia Občianskeho zákonníka a Notárskeho poriadku spôsobila, že ňou spísaný závet formou
notárskej zápisnice je neplatný.

7. Pokiaľ ide o druhú podmienku, a to vznik škody, aj táto bola preukázaná, avšak nie v rozsahu
uvádzanom žalobkyňou. V danom prípade vzniknutá škoda predstavuje ušlý zisk v zmysle § 17 ods.
1 zákona č. 514/2013 Z.z. V tejto súvislosti sa poukázalo na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.04.2010 sp. zn. 4Cdo 319/2018.

8. Žalobkyňa v zmysle závetu poručiteľky M. Y. spísaného formou notárskej zápisnice notárkou JUDr.
P. Y., by nadobudla dedičstvo po poručiteľke v rozsahu špecifikovanom v závete, avšak v dôsledku
neplatnosti závetu uvedené dedičstvo nenadobudla, teda utrpela stratu očakávaného prínosu majetku.
Pri zisťovaní rozsahu straty očakávaného zväčšenia majetku žalobkyne sa vychádzalo jednak z

Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.11.2020, v ktorom bol notárom Mgr. I. Y. ustálený súpis aktív a
pasív poručiteľky M. Y. ku dňu jej smrti dňa XX.XX.XXXX a zároveň zo závetu, v ktorom poručiteľka
špecifikovala, ktorú časť jej majetku má na základe závetu nadobudnúť dedením žalobkyňa.

9. Ako vyplýva z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.11.2020 poručiteľka M. Y. ku dňu svojej smrti

disponovala finančnými prostriedkami na viacerých bankových účtoch v celkovej výške 15.669,64 eur.
Uvedené finančné prostriedky v zmysle závetu poručiteľky mala ako dedičstvo nadobudnúť žalobkyňa.
Pri určovaní výšky ušlého zisku ohľadne finančných prostriedkov na bankových účtoch sa vychádzalo
zo zostatkov ku dňu smrti poručiteľky, keďže v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa. Okamihom vzniku škody na strane žalobkyne v dôsledku neplatného

závetu je deň smrti poručiteľky M. Y., t.j. deň XX.XX.XXXX, keďže k uvedenému dňu by žalobkyňa
v zmysle závetu a ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka nadobudla finančné prostriedky na
bankových účtoch. Preto pri výpočte ušlého zisku žalobkyne ohľadne finančných prostriedkov nabankových účtoch nie je možné zohľadniť, či už debetné alebo kreditné operácie na jednotlivých účtoch
po dni XX.XX.XXXX, nakoľko momentom vzniku škody je deň smrti poručiteľky.

10. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.11.2020 ďalej vyplýva, že poručiteľka M. Y. ku dňu svojej smrti
bola vlastníčkou viacerých nehnuteľností. V prvom rade bola vlastníčkou bytu č. X s príslušenstvom vo
vchode č. XX, na X. poschodí obytného domu na parcele č. XXX/X, súpisné číslo XXX, k.ú. J., parcely
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 640 m2, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoriaovýmere158m2avlastníčkouspoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachaspoločných

zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele XXXX/XXXXX, zapísaných v LV
č. XXXXX, kat. úz. J.. Ďalej ku dňu smrti bola výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX/XXX - orná pôda o
výmere 603 m2, zapísanej na LV č. XXXXX. Predmetné nehnuteľnosti v zmysle závetu poručiteľky mala
ako dedičstvo nadobudnúť žalobkyňa. Pri určovaní výšky ušlého zisku ohľadne týchto nehnuteľností sa
vychádzalozhodnotynehnuteľnostíkudňusmrtiporučiteľky.Zvykonanéhodokazovania,zožalobkyňou
predložených listinných dôkazov vyplynula priemerná cena bytu č. X s príslušenstvom, vrátane podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku a to
vo výške 46.333,33 eur a priemerná cena pozemku zapísaného na LV č. XXXXX, kat. úz. J. vo výške
X.XXX,XX eur. Ušlý zisk tak spolu predstavoval sumu 52.000 eur. Vo veci sa nebolo možné stotožniť s
argumentáciou žalovanej, že pri určení hodnoty uvedených nehnuteľností je potrebné vychádzať z ich
ohodnotenia uvedeného v Osvedčení o dedičstve zo dňa 30.11.2020. Žalobkyňa ako poškodená má

právo na náhradu škody pozostávajúcej z ušlého zisku, pričom pri určení výšky náhrady je potrebné
vychádzať zo skutočnej hodnoty týchto nehnuteľností v čase smrti poručiteľky. Z dôkazov predložených
žalobkyňou bolo jednoznačne preukázané, že hodnota bytu 29.000 eur a hodnota pozemku 603 eur
uvedené v Osvedčení o dedičstve nezodpovedajú ich skutočnej hodnote v čase smrti poručiteľky, keďže
sú v značnom nesúlade s ich ohodnoteniami realitnými kanceláriami. Táto nereálnosť vyplýva aj zo

samotného dedičského spisu, v ktorom je konštatované (č.l. 180 spisu 1D/37/2013), že pri určení
hodnoty bytu sa vychádzalo z jeho ohodnotia v dedičskom konaní po poručiteľovi I. Y., zomrelom
XX.XX.XXXX vedenom na Okresom súde Bardejov pod sp. zn. 1D/139/2011, pričom v Osvedčení o
dedičstve zo dňa 16.02.2012 sp. zn. 1D/139/2011 je uvedená hodnota bytu 29.000 eur (č.l. 25 spisu
1D/37/2013). Z činnosti súdu je všeobecne známa skutočnosť, že hodnota nehnuteľností sa každoročne

zvyšuje, v niektorých rokoch veľmi výrazne, a preto pri určení hodnoty nehnuteľností v roku 2013 nie
je možné vychádzať z ich ohodnotenia v roku 2011, pričom z predložených dôkazov nie je zrejmý ani
spôsob určenia hodnoty nehnuteľnosti v roku 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 1D/139/2011, teda či
určená hodnota bytu 29.000 eur zodpovedala jej skutočnej hodnote.

11. Zároveň z Osvedčenia o dedičstve vyplýva, že poručiteľka bola vlastníčkou ďalších nehnuteľností
a to v kat. úz. P. a v kat. úz. X.. Uvedený majetok poručiteľky M. Y. nebol zarátaný do výšky ušlého
zisku žalobkyne, keďže tieto nehnuteľnosti v zmysle závetu nemala nadobudnúť žalobkyňa, ale Ing. I.
Y. nehnuteľnosti v kat. úz. P. a C. V. nehnuteľnosti v kat. úz. X..

12. Rovnako nebola preukázaná škoda ohľadne v žalobe označeného prístrešku č. 1 na auto na nádvorí
v hodnote 5.000 eur.

13. Celková suma dedičstva, ktorú by žalobkyňa na základe záveru po poručiteľke M. Y. nadobudla
ako dedičstvo, predstavuje sumu 67.669,64 eur (finančné prostriedky na bankových účtoch v sume

15.669,64 eur + hodnota bytu v sume 46.333,33 eur + hodnota pozemku v sume 5.666,67 eur).

14. Pri výpočte výšky ušlého zisku žalobkyne je ďalej potrebné zohľadniť, že žalobkyňa ako závetná
dedička bola podľa závetu M. Y. povinná vyplatiť sumu 2.000 eur O. B. a sumu 2.000 eur J. N.. Po
zohľadnení uvedenej závetnej povinnosti žalobkyne predstavuje jej ušlý zisk sumu 63.669,64 eur.

15. Ďalej pri výpočte výšky ušlého zisku žalobkyne je potrebné zohľadniť, že poručiteľka M. Y. v zmysle
Osvedčenia o dedičstve v čase svojej smrti mala neuhradenú faktúru voči Slovak Telekom, a.s. vo výške
26,11eur,čopredstavujecelkovúvýškudlhovporučiteľky,tedapasívumdedičstva.Spoukazomna§470
Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy,

ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, pričom ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Žalobkyňa ako závetná dedička za dlh poručiteľky
vo výške 26,11 eur by zodpovedala do výšky ceny dedičstva a pri viacerých dedičoch podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Zo súpisu aktív dedičstva v Osvedčení o dedičstvevyplýva, že celková suma aktív bola vo výške 49.804,44 eur, pričom z uvedených aktív by žalobkyňa
podľa neplatného závetu nadobudla aktíva v celkovej výške 45.272,64 eur, t.j. okrem nehnuteľností v kat.
úz. P. a X.. Celkový dedičský podiel žalobkyne na aktívach dedičstva po poručiteľke by tak predstavoval

90,90 % a v uvedenom pomere by žalobkyňa zodpovedala za dlh poručiteľky M. Y., čo pri celkovom dlhu
vo výške 26,11 eur predstavuje 23,50 eur.

16. Pri výpočte ušlého zisku je potrebné zohľadniť aj výšku odmeny a náhrady hotových výdavkov
pre notára Mgr. I. Y. vo výške 863,93 eur, ktorú v zmysle Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.11.2020

bol povinný zaplatiť dedič I. C. a taktiež súdny poplatok za konanie o dedičstve vo výške 99,50 eur,
ktorý v zmysle uznesenia zo dňa 27.01.2021 bol taktiež povinný zaplatiť dedič I. C.. Žalobkyňa ako
závetná dedička na základe záverov dedičského konania po poručiteľke M. Y. by sa musela podieľať
na úhrade uvedených výdavkov, pričom tieto bezprostredne súvisia s dedičským konaním, v ktorom
jej v dôsledku neplatnosti závetu vznikla škoda. Pri určení pomeru v akom rozsahu by sa žalobkyňa
ako závetná dedička mala podieľať na úhrade uvedených výdavkov sa vychádzalo z toho, v akom

rozsahu by nadobudla dedičstvo, teda v rozsahu 90,90 %. Žalobkyňa ako závetná dedička bola povinná
podieľať sa na úhrade odmeny a náhrade hotových výdavkov v rozsahu 785,31 eur a súdneho poplatku
za konanie o dedičstve v rozsahu 90,44 eur. Z Osvedčenia o dedičstve, ako aj z uznesenia ohľadne
súdneho poplatku vyplýva, že povinnosť nahradiť odmenu a hotové výdavky notárovi a súdny poplatok
za dedičské konanie bola uložená len I.ovi C., ako jedinému dedičovi, ktorý nadobudol celé dedičstvo

poručiteľky M. Y., a preto nie je spravodlivé žiadať, aby sa na úhrade uvedených výdavkov podieľali aj
osoby, ktoré síce vystupovali ako účastníci dedičského konania, avšak žiadne dedičstvo po poručiteľke
M. Y. by nenadobudli. Po zohľadnení vyššie uvedených výdavkov, ktoré by žalobkyňa ako závetná
dedička v dedičskom konaní vynaložila, výška ušlého zisku predstavuje 62.770,39 eur, (63.669,64 eur
- 23,50 eur - 785,31 eur - 90,44 eur).

17.Rovnakobolasplnenáajposlednápodmienkanapreukázanienárokunanáhraduškodyatopríčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Bolo jednoznačne preukázané, že
žalobkyňa, by na základe závetu poručiteľky M. Y., spísaného formou notárskej zápisnice notárkou JUDr.
P. Y. nadobudla dňom jej smrti dňa XX.XX.XXXX dedičstvo v rozsahu vyššie konštatovanom.

18. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o náhradu škody vo výške
62.770,39 eur a zaviazal žalovanú k jej zaplateniu. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.200,55 eur
(rozdiel medzi uplatnenou sumou po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 64.970,94 eur a priznanou
sumou 62.770,39 eur) zamietol žalobu ako nedôvodnú.

19. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento bol priznaný až odo dňa 19.09.2020 a nie od 16.01.2019, ako
to požadovala žalobkyňa.

20. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

V zastavujúcej časti o zaplatenie sumy 85.029,06 eur žalobkyňa späťvzatím žaloby bez zavinenia
žalovanej zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa mala vecný úspech v časti o zaplatenie sumy
62.770,39 eur a žalovaná v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (2.200,55 eur). Žalobkyňa tak mala
vecný úspech v rozsahu 41,85 % (62.770,39 eur) a žalovaná vecný a procesný úspech v rozsahu 58,15
% (85.029,06 eur + 2.200,55 eur). Žalovanej by z hľadiska pomeru úspechu v spore v zmysle ust. §

255 ods. 1, 2 C.s.p. a procesného zavinenia zastavenia konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., patrila
pomerná náhrada trov konania v rozsahu 16,30 % (58,15 % - 41,85 %). Keďže žalovaná náhradu trov
konania nežiadala, súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

21. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania a výroku o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že súd v rámci
svojho rozhodnutia iba nekriticky prevzal závery vyplývajúce z právne nezáväzných dokumentov
vyhotovených realitnými kanceláriami a neprihliadol na právne záväzný dokument - osvedčenie o
dedičstve, pričom práve uvedené žalovaná svojim odvolaním napadá. Z odôvodnenia rozhodnutia

nie je zrejmé, prečo sa prvoinštančný súd tak striktne pridržiava vyjadrení realitných kancelárií,
pričom jeho argumentácia v tejto časti vyvoláva dojem nespochybniteľnosti uvedených posúdení
prezentovaných jednotlivými kanceláriami predložených žalobkyňou a na druhej strane znevažuje
ocenenie nehnuteľnosti uskutočnené notárom a považuje ho za neodrážajúce realitu aj napriek tomu, ženotár pri výkone svojej činnosti postupuje v medziach zákona, pričom pri výkone notárskej činnosti má
notár postavenie verejného činiteľa, ktorý v zmysle zákona vykonáva zákonom mu zverené právomoci,
ergo notár pri výkone notárskej činnosti zastupuje štát. Osobitne v dedičskom konaní pri prejednávaní

dedičstva postupuje notár v zmysle zákona č. 161/2015 Z.z. a taktiež v zmysle vyhlášky č. 31/1993
Z.z. o odmenách a náhradách notárov, na čo žalovaná poukazovala už v predchádzajúcom štádiu
konania. Ocenenie nehnuteľností notárom predstavuje výraznejšie hodnovernejší obraz skutočnej
hodnoty nehnuteľnosti než ocenenie predložené žalobkyňou. Odmena notára je vyčíslovaná aj zo
všeobecnej hodnoty dedičstva, preto notár v dedičskom konaní nemá absolútne akúkoľvek motiváciu

pre podhodnocovanie nehnuteľnosti v dedičstve, ale práve naopak. Navyše, ak by aj žalobkyňa bola
plnohodnotnou dedičkou po poručiteľke, nadobudla by do vlastníctva majetok v hodnote vyčíslenej
práve notárom a nie akoukoľvek realitnou kanceláriou. Realitné kancelárie predstavujú právnické osoby.
Ich hlavným účelom je dosahovanie zisku. Možno tak predpokladať, že ocenenie nehnuteľnosti, ktoré
poskytli do konania, bolo realizované za finančné ohodnotenie ku spokojnosti toho, kto o toto vyčíslenie
požiadal a kto za neho poskytol úhradu, teda žalobkyňa. Akákoľvek objektivita ocenenia nehnuteľnosti

týmitosubjektmijepretoprinajmenšomsporná,akniecelkomvylúčená,apretotietodôkaznéprostriedky
v danom prípade nemajú žiadnu relevanciu, čo však neplatí v prípade osvedčenia o dedičstve. Týmito
skutočnosťami sa súd vôbec nezaoberal, a preto jeho rozhodnutie v tejto časti je potrebné považovať
za arbitrárne bez relevantného odôvodnenia, zvýhodňujúce žalobkyňu a to na úkor právne záväzného
osvedčenia o dedičstve.

22. Mylným je tvrdenie súdu o tom, že pri určení hodnoty nehnuteľnosti v roku 2013 nie je možné
vychádzaťzichohodnoteniavroku2011,vzhľadomnato,žecenynehnuteľnostísakaždoročnezvyšujú.
Uvedené konštatovanie je v hrubom rozpore a v paradoxe so štatistickými údajmi prezentovanými
Národnou bankou Slovenska pri cenách nehnuteľností na bývanie podľa krajov, kde cena za m2 v roku

2011 v Prešovskom kraji bola 822 eur, zatiaľ čo v roku 2013 v rovnakom kraji paradoxne iba 787 eur.

23. K pochybeniu došlo aj pri určovaní zodpovednosti žalobkyne za úhradu odmeny hotových výdavkov
notára Mgr. I. Y. a súdneho poplatku za konanie o dedičstve, kde pri stanovení ich výšky sa už vychádza
z Osvedčenia o dedičstve a výška týchto trov sa odvíja od čistej hodnoty dedičstva určenej v Osvedčení

o dedičstve. Takýto postup je mimoriadne nekonzistentný a vnútorne kontradiktórny s odôvodnením v
časti určenia hodnoty nehnuteľnosti, keďže na jednej strane pri určovaní hodnoty bytu a pozemku sa
Osvedčenie o dedičstve zavrhuje ako nereálne a na druhej strane sa z neho vychádza, resp. z čistej
hodnoty dedičstva pri výpočte trov. Ak mal súd za to, že pri určovaní výšky náhrady škody je potrebné
vychádzať z vyjadrení realitných kancelárií, tak potom aj pri určovaní trov, za ktoré by žalobkyňa v

prípade dedenia zo závetu niesla zodpovednosť, je potrebné tieto vyčísliť podľa výšky priznanej náhrady
škody.

24. Vyššie uvedené pochybenia súdu prvej inštancie spôsobujú nepreskúmateľnosť a nejednoznačnosť
rozhodnutia vo veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.

25. Čo sa týka trov konania, podľa odôvodnenia rozsudku žalovanej by patrila pomerná náhrada trov
konania v rozsahu 16,30 %. K nepriznaniu náhrady trov konania podľa konštatovania súdu došlo z

dôvodu, že žalovaná náhradu trov konania nežiadala. Žalovaná pritom už vo vyjadrení k žalobe zo dňa
24.09.2020 si náhradu trov konania uplatnila.

26. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

27. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovanej smerujúce proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, nie je
opodstatnené.

28. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.29.Pokiaľideoargumentáciu,podľaktorejpriposudzovanívýškyvzniknutejškodysanemalovychádzať
zo záverov vyplývajúcich z právne nezáväzných dokumentov vyhotovených realitnými kanceláriami,

ale z právne významného dokumentu, a to Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.11.2020 vydaného vo
veci 1D 37/2013, s touto sa stotožniť nedá. V dôsledku určenia neplatnosti závetu spísaného vo forme
notárskej zápisnice, žalobkyňa stratila postavenie účastníka konania o dedičstve. Konanie o dedičstve
po poručiteľke M. Y., vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1D 37/2013 sa začalo predo
dňom nadobudnutia účinnosti Civilného mimosporového poriadku. V rámci prechodného ustanovenia §

396 ods. 1 C.m.p. tak konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

30. Podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, výrok právoplatného rozsudku je
záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre
každého. Možnosť primeraného použitia tohto ustanovenia na uznesenie vyplýva aj z ust. § 167 ods.

2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. Aj podľa súčasnej právnej úpravy iba rozsudok, ktorým je
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 43 C.m.p.).

31. Ku konaniam, v ktorých sa rozhoduje o osobnom stave, sa zaraďuje napr. konanie o rozvod
manželstva, konanie o určenie neplatnosti alebo určenie neexistencie manželstva, konania vo veciach

rodičovstva, konanie o zapretie otcovstva a konanie o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva
dieťaťom, konania vo veciach osvojenia, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o spôsobilosti
na právne úkony, konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, konanie o
ustanovení opatrovníka.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného konanie o dedičstve nemá charakter konania, v ktorom sa
rozhoduje o osobnom stave, a preto Osvedčenie o dedičstve, v ktorom bola určená všeobecná hodnota
majetku poručiteľky M. Y., nemôže zaväzovať žalobkyňu, ktorá účastníčkou dedičského konania, v
ktorom bolo vydané Osvedčenie o dedičstve, nebola.

33. Žalobkyňa v priebehu konania dostatočným spôsobom preukázala, že všeobecná hodnota bytovej
nehnuteľnosti a pozemku nebola v Osvedčení o dedičstve ustálená správne. Podľa žalobkyňou
predložených listinných dôkazov (potvrdenia troch realitných kancelárií, nachádzajúcich sa na č.l. 129,
130, 131, 132 a 133 spisu) priemerná všeobecná trhová cena bytovej nehnuteľnosti predstavovala
46.333,33 eur a pozemku 5.666,67 eur. O pravdivosti a správnosti týchto listinných dôkazov nemá

dôvod pochybovať ani odvolací súd, najmä za situácie, ak v prípade bytovej nehnuteľnosti takto určená
priemerná všeobecná trhová cena len nevýrazne prevyšuje hodnotu uvedenej nehnuteľnosti, za ktorú
bola táto v roku 2007 kupovaná. Podľa kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, vklad ktorej
bol povolený dňa 24.10.2007 (č.l. 106 spisu), poručiteľka M. Y. spolu so svojim manželom I. nadobudli
bytovú nehnuteľnosť do vlastníctva za sumu 1.325.600,- Sk, čo po prepočte predstavuje 44.002 eur.

34. Podľa ust. § 204 C.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo
oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený
a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

35. V prejednávanej veci žalobkyňa v podaní zo dňa 28.05.2021 označenom ako doplnenie žaloby (č.l.
96 a 97 spisu) a v podaní zo dňa 18.11.2021 označenom ako doloženie listinných dôkazov (č.l. 128
spisu) označila listinné dôkazy, medzi ktorými sa nachádzali i kúpna zmluva o prevode vlastníckeho
práva k bytu a potvrdenia troch realitných kancelárií vo vzťahu k určeniu všeobecnej trhovej ceny
bytovej nehnuteľnosti a pozemku. Tieto listinné dôkazy boli zároveň predložené do spisu a doručené

žalovanej dňa 21.06.2021 a 19.11.2021. Žalovaná okrem svojho tvrdenia, že pri určení hodnoty bytovej
nehnuteľnosti a pozemku je potrebné vychádzať z ohodnotenia uvedeného v Osvedčení o dedičstve,
ktoré ale na prejednávaný prípad použiteľné nie je, nakoľko žalobkyňa účastníčkou konania, v ktorom
Osvedčenie o dedičstve vydané bolo, nebola, ničím právne významným nespochybnila výšku náhrady
škody priznanej napadnutým rozsudkom.

36. Podľa ust. § 191 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom sa starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konanianajavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

37. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

38. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

39. Žalobkyňa dostatočným spôsobom, a to predložením stanovísk troch nezávislých realitných
kancelárií o všeobecnej trhovej cene nehnuteľnosti, dostatočne preukázala, že hodnota bytovej
nehnuteľnosti a pozemku predstavovala v čase smrti poručiteľky sumu 52.000 eur (46.333,33 eur +

5.666,67 eur). Tieto realitné kancelárie ako subjekty pôsobiace na trhu s nehnuteľnosťami majú bez
akýchkoľvek pochybností dostatočný prehľad o tom, za aké ceny boli nehnuteľnosti v konkrétnom
období predávané. Ak žalovaná objektivitu ocenenia nehnuteľnosti realitnými kanceláriami považovala
za spornú, bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Nič nebránilo žalovanej obrátiť sa na iné
realitné kancelárie so žiadosťou o zistenie všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti v rozhodnom období,

prípadne navrhnúť, aby súd si vyžiadal odborné vyjadrenie od odbornej spôsobilej osoby (§ 206 C.s.p.),
prípadne navrhnúť nariadenie znaleckého dokazovania (§ 207 C.s.p.).

40. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok vo
výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 62.770,39 eur s príslušným úrokom z

omeškania potvrdil ako vecne správny.

41. Zároveň zmenil rozsudok (§ 388 C.s.p.) vo výroku o trovách konania a žalovanej priznal náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 16,30 %. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách síce správne
uzavrel, že žalovanej by patrila pomerná náhrada trov konania v rozsahu 16,30 %, avšak nesprávne

skonštatoval, že žalovaná náhradu trov konania nežiadala. Už v písomnom vyjadrení zo dňa 24.09.2020
(č.l. 47 až 49 spisu) si žalovaná bez akýchkoľvek pochybností náhradu trov uplatnila.

42. Zároveň v odvolacom konaní vo veci samej úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.

s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

43. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).