Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 5, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/2080/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120456863
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martina Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120456863.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát
so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti povinnému: Z. X., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom H. J. G. Z. XXXX/X, XXX XX Z., o vymoženie 260,75 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stano, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01

Trnava, IČO: 37 844 512, pod sp. zn. 262EX 4/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2080/2020 zo dňa 16. 08. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
48Ek/2080/2020 zo dňa 16. 08. 2022 z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v konaní o sťažnosti n e

p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12. 12. 2020 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 260,75 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 08. 06. 2020 pod sp. zn.
22Up/1005/2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01. 07. 2020.

2. Dňa 05. 01. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Peter Stano, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, IČO: 37 844 512, pod sp.
zn. 262EX 4/21.

3. Uznesením sp. zn. 48Ek/2080/2020 zo dňa 16. 08. 2022 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie

zamietol (výrok I.) a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie
žiadnemu z účastníkov nepriznal (výrok II). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník okrem iného
uviedol,žepovinnýsav predkladanomnávrhunazastavenieexekúciedomáhaljejzastaveniazdôvodu,
že o dlhu voči oprávnenému žiadnu vedomosť, v dôsledku čoho nepovažoval vedenie exekúcie voči jeho
osobe za dôvodné. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením
exekúcie nesúhlasí, nakoľko exekučné konanie je vedené na podklade právoplatného a vykonateľného

exekučného titulu, pričom povinným predložené tvrdenia mali byť uplatnené v základnom súdnom
konaní. Poverený súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie priamo nevyjadril.
Podstatou povinným podaného návrhu na zastavenie exekúcie je námietka vo vzťahu k neexistencii
dlhu voči oprávnenému. V tejto súvislosti však súd uviedol, že exekučný súd vo vykonávacom konaní
nie je oprávnený preskúmavať tie okolnosti, ktoré mal povinný uplatniť formou podaného prostriedku
(odporu) voči exekučnému titulu, nakoľko exekučný súd nemá Ústavou SR dané postavenie akéhosi

odvolacieho súdu, ktorý by mohol rozhodovať o tých okolnostiach, ktoré patria do sféry základného
súdneho konania. Keďže v posudzovanej veci povinný odmietal vedenie exekúcie voči jeho osobe zdôvodu, že o dlhu voči oprávnenému nemá žiadnu vedomosť, súd na dôvažok uviedol, že povinnému
bol exekučný titul riadne doručený dňa 15. 06. 2020 (podacie číslo: F v dôsledku čoho je nepochybné, že
povinný mal dostatočný priestor na to, aby sa voči nemu riadne a včas bránil. Márnym uplynutím lehoty

na podanie odporu sa však rozhodnutie, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené,
stalo spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä s ohľadom na
skutočnosť, že povinným predostretá argumentácia sa týka tých okolností, ktoré mal povinný uplatniť v
základnom súdnom konaní, keď exekučný súd nie je oprávnený realizovať vecný prieskum základného
súdneho konania a navyše, povinnému bol exekučný titul riadne doručený, dospel preto súd k záveru,

že nie je daný dôvod pre zastavenie exekúcie súdom, a teda návrh povinného na zastavenie exekúcie v
zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej
len „Exekučný poriadok“) v plnom rozsahu zamietol. Nakoľko žiaden z účastníkov konania si trovy v
súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal.

4. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že exekučný súd sa
dostatočnenezaoberaljehonámietkami,ktoréuviedolvnávrhunazastavenieexekúcie.Namietaljednak
neexistenciu akéhokoľvek dlhu a jednak neexistenciu právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu. Exekučným titulom má byť rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn.
22Up/1005/2020. Ďalej uviedol, že doručovanie podľa § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 o upomínacom

konaní a o doplnení niektorých zákonov je vylúčené, lebo nemá aktivovanú elektronickú schránku na
doručovanie úradným písomností. Poštou mu žiadny platobný rozkaz doručený nebol. Pokiaľ má súd
vykázanédoručenieexekučnéhotitulu(platobnéhorozkazu)vkonanípodsp.zn.22Up/1005/2020,tento
nemohol byť doručený povinnému. Navrhol, aby súd porovnal podpisy na doručenke k zásielke, ktorou
mu mal byť doručený platobný rozkaz v uvedenom konaní s podpismi na doručenkách k zásielkam,

ktorými mu bolo doručované upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05. 01. 2021, resp. k zásielke,
ktorou mu bolo doručené napádané uznesenie. Vyhlásil, že žiadnu písomnosť v konaní Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 22Up/1005/2020 nikdy neprevzal a preto exekučný titul nemohol nadobudnúť
právoplatnosť ani vykonateľnosť, a nemôže byť na jeho podklade voči povinnému vedené exekučné
konanie. Záverom povinný navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil alebo zmenil tak, že exekúciu

zastaví a prizná mu náhradu trov konania.

5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že súhlasí s rozhodnutím exekučného súdu sp. zn.
48Ek/2080/2020 zo dňa 16. 08. 2022, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V
prípade, že by malo dôjsť k zastaveniu exekúcie na základe tvrdení povinného je potrebné, aby povinný

v konaní o návrhu na zastavenie uniesol dôkazné bremeno na preukázanie právnych skutočností, ktoré
sú dôvodom na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na

povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti,

preskúmalnapadnutéuzneseniebeznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žesťažnosťpovinného
nie je dôvodná. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne
odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá
postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu
ustanovenia zákona citovaného v bode 7. odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a
argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti, súd nad rámec zákona dodáva:

15. Exekúcia sa vykonáva na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

22Up/1005/2020 zo dňa 08. 06. 2020, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Povinný v podanom
návrhu na zastavenie argumentoval len tým, že nemá vedomosť o podlžnosti (teda o svojom dlhu) voči
oprávnenému. Vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení s uvedeným argumentom povinného
riadne vysporiadal a správne uzavrel, že nie je daný zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie súdom.

16. Povinný v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu uviedol, že namieta neexistenciu akéhokoľvek
dlhu a neexistenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu s tým, že mu exekučný titul
nebol doručený. Povinný navrhol vykonanie dôkazu - porovnanie podpisov súdom. Sudca v tejto
súvislosti uvádza, že povinný môže voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie podať v zákonnej lehote sťažnosť, v tomto prípade však môže uvádzať nové

skutočnosti a dôkazy len, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. V prípade
podania sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka platí koncentrácia námietok, teda súd
prihliadne len na skutočnosti, ku ktorým došlo po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka. Exekučný súd
aj so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku ako aj so zreteľom na § 245 CSP nemôže prihliadnuť na
dôkazy a tvrdenia, ktoré mohol účastník exekúcie namietať a použiť už pri podaní návrhu na zastavenie

exekúcie. Súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie
sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila
také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodeniu. Súd po preskúmaní
sťažnosti povinného dospel k záveru, že povinný v sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti a
dôkazy, ktoré by nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a ani

po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka o návrhu na zastavenie konania, práve naopak, z tvrdení
povinného je zrejmé, že všetko sú to skutočnosti trvajúce už po dlhší čas, a preto súd pri uplatnení
koncentračnej zásady na ne nemohol prihliadať.

17. Súd však aj napriek uvedenému (uplatneniu koncentračnej zásady v konaní) dodáva, že exekučný

súd je oprávnený a zároveň povinný zisťovať, či je exekučný titul vykonateľný, a to aj v prípade,
že je opatrený doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jeho správnosť účastníkom konania spochybnená.
Súd uvádza, že ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (na návrh, aj bez návrhu) zistí, že
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nie je vykonateľné, exekúciu zastaví. Za účelom preskúmania
doručenia platobného rozkazu súd z elektronického súdneho spisu v konaní vedenom pod sp. zn.

22Up/1005/2020 mal z doručenky za preukázané, že platobný rozkaz bol povinnému listinne doručený
dňa 15. 06. 2020 (ako uviedol aj vyšší súdny úradník v bode 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia).
Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že doručenka má povahu verejnej listiny (§ 111 ods. 1 CSP). Doručenka
ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. To znamená, že pre ňu platí
vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom konaní nedokazuje, dokazuje

sa potom len jej prípadná nesprávnosť. Súd zároveň dodáva, že povinný v tomto smere súdu nepredložil
žiadny dôkazný prostriedok preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení o tom, že mu platobný rozkaz nemal
byť doručený. Zároveň povinný neuviedol žiadne tvrdenia o tom, prečo by k doručeniu platobnérozkazu nemalo dôjsť (napr. nenamietal a nepreukázal to, že sa v čase doručovania exekučného titulu
nezdržiaval na adrese pobytu, príp. že by bol odcestovaný a pod.).

18. Dôkazné bremeno v exekučnom konaní ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktorá má za
následok zastavenie exekúcie, spočíva na povinnom. Súd v tejto súvislosti pripomína, že dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a z tohto dôvodu bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť rozhodnúť súdu aj v prípade, kedy určitá právne významná skutočnosť pre

rozhodnutie vo veci nemohla byť preukázaná, alebo v prípade, kedy výsledky dokazovania neumožňujú
prijať záver o pravdivosti, prípadne nepravdivosti tvrdenej skutočnosti.

19.Súdzároveňkpovinnýmnavrhnutémudôkazu-súdomvykonanéporovnaniepodpisovnadoručenke
k zásielke (platobnému rozkazu) a iným povinnému doručovaným písomnostiam tak ako už bolo
uvedenévyššieopätovneuvádza,žepovinnýurobiluvedenýdôkaznýnávrhoneskorene(tedaažvrámci

podanej sťažnosti) a súd naň neprihliadol, keďže exekučný súd aj so zreteľom na § 61k Exekučného
poriadku ako aj so zreteľom na § 245 CSP nemôže prihliadnuť na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie
použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Súd pre úplnosť ešte dodáva, že nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov pritom nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie

možnosti konať pred súdom. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd taktiež uvádza, že prípadné vykonanie dôkazu tak ako ho navrhol povinný

(teda vykonanie porovnania podpisov súdom) by zároveň nebolo možné, keďže skúmanie pravosti
podpisu môže vykonať len ustanovený znalec z odboru písmoznalectva.

20.Keďžeoprávnenýmpredloženýexekučnýtituljespôsobilýmexekučnýmtitulomnavedenieexekúcie,
uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne a zo sťažnosti povinného nevyplývajú žiadne

dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené, súd sťažnosť povinného proti
uzneseniu sp. zn. 48Ek/2080/2020 zo dňa 16. 08. 2022 podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako
nedôvodnú zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Povinný si v rámci sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd však podľa § 255
ods. 1 CSP povinnému ako účastníkovi v konaní o sťažnosti neúspešnému (keďže súd jeho sťažnosť
proti uzneseniu zamietol) náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).