Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517203132
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7517203132.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: HOFEN CONSULT
s.r.o., IČO: 29 411 637, Vítězné náměstí 576/1, Dejvice, 160 00 Praha 6, ČR, zast.: JUDr. Milan
Slebodník, advokát so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: F. Y., X.. XX.X.XXXX, Y. P. XXX, v
konaníonáhraduškody,onávrhužalobcunavydaniezabezpečovaciehoopatrenia,oodvolanížalovanej

proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 24.2.2017, č.k. 17Cb/9/2017-76 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným v
záhlaví nariadil zabezpečovacie opatrenie v následovnom znení:

Súd na zabezpečenie pohľadávky žalobcu, uplatnenej na Okresnom súd Košice - okolie v konaní
17Cb/9/2017 z r i a ď u j e z á l o ž n é p r á v o k nehnuteľnostiam,

1/ zapísaným na LV č. XXX kat. územia Y. P., okres Košice-okolie, v podiele 1/1 na meno žalovanej
parcela č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 4476 m2
parcela č. XXX/XX - zastavané plocha a nádvoria o výmere 520 m2

parcela č. XXX/XX - zastavané plocha a nádvoria o výmere 29 m2
parcela č. XXX/XX - zastavané plocha a nádvoria o výmere 39 m2
parcela č. XXX/XX - zastavané plocha a nádvoria o výmere 76 m2
parcela č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 2125 m2
parcela č. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 2001 m2
parcela č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 2001 m2

- stavba - rodinný dom č.s. XXX (stojaci na parcele XXX/XX)
- stavba - hospodárska budova (na parcele č. XXX/XX)
- stavba - hospodárska budova (na parcele č. XXX/XX)
- stavba - letná kuchyňa (na parcele č. XXX/XX)
2/ zapísaným na LV č. XXXX k.ú. Y. Z., okres F., v podiele 1/1 na meno žalovanej

- parcela č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 774 m2
- parcela č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2
- stavba - zrubový rodinný dom č.s. XXXX stojaci na parcele č. XXX/XXX

Zároveň vyslovil, že o trovách zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

2. Rozhodol tak v konaní o návrhu žalobkyne na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v znení ako je
uvedené vyššie, ktoré začalo na základe žaloby podanej žalobkyňou súčasne s návrhom na nariadeniezabezpečovacieho opatrenia dňa 21.2.2017. V konaní vo veci samej sa žalobca domáha, aby súd
zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 498.616,80 eur s príslušenstvom.

3. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, návrh na zabezpečovacie opatrenie
žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaná ako konateľka žalobcu mala okrem iného oprávnenie v mene
žalobkyne nakladať aj s finančnými prostriedkami na dvoch bankových účtoch žalobkyne, vedených
v O. a.s. O. republika. Z týchto opakovane prevodmi finančných prostriedkov na účet vedený v O.,
a.s. v R. republike, ktorého disponentom bola výlučne žalovaná, vykonanými bez súhlasu, či pokynu

valného zhromaždenia alebo akéhokoľvek iného relevantného titulu, spôsobila žalobcovi škodu vo
výške 498.616,80 eur.

4. Vec právne posúdil podľa §§ 325, 343, 344 CSP a dospel k záveru, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Mal za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu nároku, ktorému
sa má poskytnúť právna ochrana i existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Vychádzal pri tom z výšky

žalovanej sumy s tým, že žalovaná s peniazmi, ktoré boli prevedené z účtu žalobkyne, môže no i nemusí
disponovať. Pokiaľ ide o posúdenie proporciality zabezpečených nehnuteľností a žalovanej sumy osvojil
si názor žalobcu, že zhruba si zodpovedajú.

5. Zároveň vyslovil, že o trovách tejto časti konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci

samej.

6. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

7. Dôvodí, že podstata žaloby spočíva v tvrdení, že žalovaná realizovala viaceré prevody z bankových

účtov žalobkyne bez pokynu valného zhromaždenia, resp. bez akéhokoľvek právneho titulu. Na
preukázanie uvedených skutočnosti však predložila iba jediný dôkaz, a to výpisy z účtov, na ktorých sú
zaznamenané obraty spoločnosti.

8. Tvrdí, že jednotlivé napádané transakcie boli výsledkom obchodnej činnosti, ktorú vykonávala

žalobkyňa spolu s ďalšími spoločnosťami. Zdôraznila skutočnosť, že žalobkyňa na základe príkazných
zmlúv uzavretých so spoločnosťami H. - Sk s.r.o. L., LIMOD s.r.o. L. a MOD - EN s.r.o. Bardejov
bola dodávateľom pracovnej sily (v pozícií príkazníka) a príkaznej zmluvy uzavretej so spoločnosťou
U., s.r.o. J. (v pozícii príkazcu). Pri uskutočňovaní procesu fakturácie žalovaná za účelom splnenia
záväzkov voči dodávateľským spoločnostiam uhrádzala tieto z vlastných finančných prostriedkov, resp.

z prostriedkov, ktoré si sama požičala a následne po obdržaní plnenia zo strany spoločnosti U., s.r.o.
si úhradu vrátila. Z uvedeného odvolateľ vyvodzuje, že nárok, ktorému bola poskytnutá ochrana je
nedôvodný a neosvedčený.

9. V ďalšom odvolateľka namieta splnenie ďalšieho zákonného predpokladu na vydanie

zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdí, že žalobkyňa
neuviedla žiadnu skutočnosť, žiadne konanie žalovanej, ktoré by osvedčovalo existenciu tejto obavy.
Odvolateľka namieta aj nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť vydaného uznesenia, pretože súd prvej
inštancie odkázal v plnom rozsahu na to, čo uviedol žalobca a to bez toho, aby rozumne vysvetlil ako a
na základe čoho dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Tvrdí, že podanie žaloby vzhľadom na okolnosti súvisiace so sporom sú zjavným zneužitím
práva, ktoré v zmysle v čl. 5 CSP nepoužíva právnu ochranu.

10. Žalobca navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu

danom ustanovením § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že je dôvodné.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) odvolací súd udáva:13. Právo na spravodlivý proces je subjektívnym verejným právom každej strany sporu
občianskoprávneho konania voči štátu, ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný každému

zabezpečiť právo na spravodlivý výsledok konania. Z jeho obsahu je potrebné predovšetkým vyzdvihnúť
to, že zásadným spôsobom neznevýhodňuje niektorú stranu sporu tak, že dôjde k porušeniu princípu
„rovnosti zbraní“, t.j. k zvýhodňovaniu niektorej strany pri uplatňovaní práv alebo zabezpečenia pre ňu
priaznivejšieho postavenia pri prerokovaní a rozhodovaní veci. Má sa na mysli taký procesný postup
súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných práv priznaných jej CSP za účelom

obhájenia a ochrany jej práv alebo právom chránených záujmov, pričom procesný predpis nemá na
mysli ten procesný postup senátu alebo predsedu senátu ale aj faktickú činnosť súdu v širšom slova
zmysle, vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej úkony v rámci svojej pôsobnosti, ak sa tento
vadný postup následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu.

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia
jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené
rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd.

15. Odvolací súd musí konštatovať, že uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Len strohé konštatovanie, že nárok je osvedčený s odkazom
na tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (týka sa aj proporcionality
medzi predmetom zabezpečenia a výškou uplatnenej pohľadávky) atribúty odôvodnenia rozhodnutia

nespĺňa.

16. Týmto nesprávnym procesným postupom súd žalovanej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, pričom tento

nedostatoknemožnonapraviťvkonanípreodvolacímsúdom.Konkrétnedošlokznemožneniurealizácie
práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu vzhľadom na jeho nedostatočné dôvody, týmto je naplnený
odvolací dôvod pre jeho zrušenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b CSP.

17. Pokiaľ ide na samotné zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací
súd udáva:

18. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

20. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových
hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza ako
jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená.

21. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre

prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy
z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania.Uvedenéznamená,žesanazákladedostupnýchdôkaznýchprostriedkovzisťujúrelevantnéskutočnosti,
pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená,
že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,

prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako
nanajvýš pravdepodobný.

22. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie

budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho
rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom
konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia
budúcejexekúcieneosvedčuje.Osvedčeniemusíbyťzaloženénakonkrétnomsprávaníodôvodňujúcom
túto obavu.

23. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie
neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere
rozhodnutie náležite odôvodniť.

24. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne preskúma splnenie podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti
ustanovené v § 236 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP, preto odvolací
súd zrušil jeho rozhodnutie. O týchto trovách rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).