Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 10, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200313
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620200313.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: Bc. B. Z., E.
XX.XX.XXXX, J. I. Q. F. XXXX/X, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený AK JUDr.
Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50 711 776, obchodná spoločnosť so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01
Martin, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Ján Repáň, proti žalovanej 1/A. A., E. XX.XX.XXXX, J.
I. XXX XX F. Č.. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Peter Sitarčík, advokát, so

sídlom, Jókaiho 1, 984 01 Lučenec, 2/Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská
cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zastúpený: MST Partners, s.r.o., IČO: 36 861 545, so sídlom: Laurinská
3, 811 01 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Martin Timcsák, advokát, o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 2.250 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 44,68 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

IV. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania tak,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca doručil Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) dňa 20.01.2020

žalobu, ktorou žiadal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť sumu 17.688 Eur tak, že plnením jedného z nich
zaniká povinnosť druhému a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že súd je miestne príslušný z dôvodu, že ide o všeobecný súd žalovanej 1/ a v
pôsobnostitohtosúdudošloajkuskutočnosti,ktorázakladáprávonanáhraduškody, pričom skutočnosť
nastala nasledovne:
-dňa 23.03.2019 asi o 11,50 hod; po ceste č. III/2715 v smere od obce X. viedla žalovaná 1/ osobné

motorové vozidlo zn. Škoda 105 L, EČV: Z.-XXXAG, kde sa plne nevenovala vedeniu vozidla a
nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho v trojramennej križovatke začala odbočovať
vľavo na cestu č. III/2641 vedúcu od obce F. aj napriek tomu, že v tom čase už bola zľava predchádzanámotocyklom zn. Suzuki SV650 EČV: Z.-XXXBA, vedeným po ceste č. III/2715 v smere od obce X.
na obec A. vodičom J. Z., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel, pričom pri nehode utrpel vodič
motocykla J. Z. zranenia a to úrazovo krvácavý šok pri rozsiahlom krvácaní do pohrudničných dutín z

roztrhnutých ľavých pľúc pri zlomeninách rebier, ktorým podľahol na mieste nehody a takým konaním
obvinená porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a ustanovenia § 19
ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Žalovaná 1/ bola za svoje konanie uznaná vinnou rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k.
22T/115/2019-442 dňa 05.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2019. Týmto rozsudkom

je súd viazaný, došlo k ustáleniu vinníka, ktorý v dôsledku porušenia predpisov na pozemných
komunikáciách spôsobil inému smrť, čím sú dané základné atribúty zákonom stanovené pre náhradu
škodyvočisubjektu,ktorýporušilprávnupovinnosťajemožnéuplatniťnárokynanáhraduškodyžalobcu
špecifikované touto žalobou a tiež nárok na priznanie nemajetkovej ujmy žalobcu.

1.1 Citovaný rozsudok súdu tvorí základný podklad pre prijatie záveru o tom, že žalovaná 1/ spôsobila

inému z nedbanlivosti smrť a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej
povinnosti uloženej jej podľa zákona a dopustila sa prečinu usmrtenia podľa ustanovenia § 149 ods.
1 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších zmien (ďalej len „Trestný zákon“) a tým
je daný zodpovednostný subjekt za následok, nakoľko v zmysle § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, majetku a životnom prostredí a v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

1.2 Uvedeným rozsudkom ohľadom spáchania trestného činu žalovanou 1/ je súd v zmysle § 193 zák. č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej„C.s.p.“)viazaný.Skutokžalovanej1/,zaktorýbolauznaná

vinnou napĺňa známky občianskoprávnej zodpovednosti žalovanej 1/ za neoprávnený zásah do práva
na ochranu osobnosti žalobcu a neoprávneným konaním žalovanej 1/ bolo jedným činom zasiahnuté
do práva na život nebohého J. Z., ako dieťaťa žalobcu a taktiež aj do práva na súkromie, rodinný život
žalobcu, pričom ide o zásah mimoriadne významný, veľmi hlboký, nenapraviteľný.

1.3 Protiprávnym konaním žalovanej 1/ žalobca navždy stratil možnosť do budúcnosti naplniť vzťah
otca a dieťaťa. Je teda nepochybné, že daným protiprávnym zásahom došlo k citovej ujme vo forme
šoku, smútku zo straty blízkej osoby a nemožnosti nadviazať na existujúce sociálne, morálne, kultúrne
a citové putá, ktoré boli vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Žalobca so zomrelým
synom mali vytvorené blízke rodinné puto, preto niet pochýb o tom, že protiprávny zásah žalovanej 1/ a

smrť nebohého vyvolala dôsledky, ktoré možno charakterizovať v zmysle vyššie uvedených ustanovení
Občianskeho zákonníka a je dôvodné domáhať sa nemajetkovej ujmy zo strany dotknutého žalobcu.
Spôsobenie smrti nebohého malo za následok, že žalovaná 1/ zasiahla do súkromia žalobcu
nenapraviteľným spôsobom, kde reparácia nie je možná a iné satisfakcie sa javia ako nedostatočné.
Preto v zmysle § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy náhrada nemajetkovej

ujmy, ktorej nárok môže byť priznaný iba súdom, pričom priznanie tohto nároku a jeho výška závisí od
úvahy súdu.

1.4 Výšku nemajetkovej ujmy žalobca uplatnil z nasledovných dôvodov a v nasledujúcej výške takto:
Keďže je nesporné, že žalovaná 1/ ako vodička motorového vozidla sa dopustila protiprávneho konania

a v súvislosti s jej protiprávnym konaním došlo ku vzniku vyššie uvedených následkov a vzniku škody,
žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy od žalovanej 1/, ktorá zavinila dopravnú nehodu, lebo je
nepochybné,ževzniklaškodaažejenespornýmnezvrátiteľnýstavzásahudoživotaazdravianebohého
a tým došlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských vzťahov žalobcu s nebohým, ktoré dovtedy žalobca
s nebohým mal a rozvíjal. Tento stav mal za následok zásah do súkromia a práv žalobcu, pričom zásah

do osobných práv a života žalobcu je neospravedlniteľný.

2. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca svoj nárok smeroval z dôvodu, že podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zák. č. 381/2001 Z.z.“) podľa

ktorého, „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)“ Ak teda
vo vzťahu k žalovanej 1/ bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorým je konajúci súd viazaný v tom, že
za vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá žalovaná 1/,neprichádzadoúvahypostuppodľa§420ods.4Občianskehozákonníka,podľaktorého„Zodpovednosti
sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“ a žalovaný 2/ zodpovedá v zmysle § 15 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z.z. a to spoločne so žalovanou 1/. Žalovaný 2/ je pasívne legitimovaný v spore v zmysle

tohto zákonného ustanovenia.

2.1 Žalobca - otec nebohého si uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko
usmrtením jeho dieťaťa (syna) v dôsledku protiprávneho konania žalovanej 1/ bolo závažným a
neodčiniteľným spôsobom zasiahnuté do jeho osobnostných práv a práva na súkromný život. Nárok na

nemajetkovú ujmu uplatnil v zmysle § 11, 13 Občianskeho zákonníka, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 19 ods. 2 Ústavy
SR. Žalobca v žalobe citoval zákonné ustanovenia na základe ktorých nárok uplatnil a zdôraznil, že
medzižalobcomanebohýmexistovalisilnécitové,sociálne,morálne,kultúrneputávytvorenévrámciich
života. Žalobca prežil ťažké chvíle, pocit úzkosti, smútku, zúfalstva, šoku, lebo stratil možnosť naďalej
rozvíjať s nebohým ďalší súkromný život. Túto stratu žalobca prekonával a do dnešného dňa prekonáva

s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami.

2.2 Protiprávnym konaním žalovanej 1/ došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb
tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcu a nebohého syna a tým došlo k nenapraviteľnému
zásahu do jeho osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život a právo na ochranu osobnosti

žalobcu bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť len morálnou
satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje na to, aby bola primerane
vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma žalobcu. Vzniknutá trauma je zo života žalobcu
prakticky neodstrániteľná. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná na to, aby
nahradila život človeka - dieťaťa. Náhrada nemateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za ľudský

život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, keďže navrátenie do pôvodného stavu
neprichádza do úvahy a je nereálne. S ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou
intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku, sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch v znení vyššie uvedených ustanovení a noriem. Z popísaného skutkového a
právneho stavu je nepochybné, že došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu a tento zásah

objektívne spôsobil negatívne dopady na chránené osobné práva fyzickej osoby - žalobcu. Tak isto je
nepochybné, že medzi neoprávneným zásahom a poškodením niektorého z osobnostných práv je vzťah
príčinnej súvislosti. Požiadavka zaistenia účinnej právnej ochrany vyžaduje, aby neoprávnený zásah
do osobnosti fyzickej osoby, ktorý má za následok vznik nemajetkovej ujmy, spočívajúcich v porušení,
resp. už ohrození osobnosti dotknutej fyzickej osoby, bol pre pôvodcu neoprávneného zásahu spojený

s nepriaznivými právnymi následkami vo forme zvláštnych občiansko-právnych sankcií. Funkciou
zvláštnych občiansko-právnych sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka je pôsobiť
na pôvodcu neoprávneného zásahu, aby podľa okolností konkrétneho prípadu sa buď zdržal ďalších
neoprávnených zásahov, odstránil následky neoprávnených zásahov alebo poskytol postihnutému
- postihnutým primerané zadosťučinenie - satisfakciu. Tejto satisfakcie sa žalobca domáha, lebo

neexistuje iná možnosť nápravy tak závažného porušenia práv žalobcu stanovených v ustanovení § 11
Občianskeho zákonníka.
Satisfakcia (zadosťučinenie) by mala spočívať buď v morálnom plnení, napr. ospravedlnení sa alebo
peňažnom plnení (materiálna satisfakcia). Základnou funkciou satisfakcie je dosiahnutie zmiernenia
nemajetkovej ujmy poškodenej osoby. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je viazané

len na zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo je vážnosti v spoločnosti, ale jej náhradu je možné a
dôvodné hradiť v prípade, ak boli splnené predpoklady stanovené v ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie morálne, je možné priznať náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch i v iných vhodných prípadoch. Základná funkcia, ktorú má táto náhrada
plniť je funkcia satisfakčná, t.j. zmierňovanie jej nemajetkovej ujmy touto formou, t.j. poskytnutím

peňažného plnenia. To všetko s prihliadnutím na to, že peňažné plnenie iba zmierni a nie odstráni
následky protiprávneho konania žalovanej 1/.
Protiprávnym konaním žalovanej 1/ došlo k nenávratnej deštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich
základ a rámec súkromného života žalobcu. Právo na ochranu bolo porušené protiprávnym zásahom,
ktorého následky nie je možné úplne odstrániť len morálnou satisfakciou. Keďže žiadna forma

morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá
nemajetková ujma na osobnosti žalobcu. Je bez akýchkoľvek pochýb, že nečakaným šokujúcim úmrtím
dieťaťa došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti spočívajúceho v obmedzení ich
súkromného rodinného života a žiadna z foriem morálneho zadosťučinenia nie je dostatočná.3. Popri žalovanej 1/ je dôvodné na strane žalovaného 2/ označiť poisťovateľa, ktorý zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzka bola poistená u žalovaného 2/.

Žalovaný 2/ poskytuje poškodenému za poisteného náhradu škody podľa tohto zákona a podľa ustálenej
súdnej praxe je do rozsahu škody zahrnutá aj náhrada nemajetkovej ujmy. Táto ustálená prax je potom
aj základom označenia žalovaného 2/ ako strany v spore. O výške nároku nemajetkovej ujmy môže
rozhodnúť iba súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu a konkrétne vzťahy medzi nebohým a žalobcom.
V rámci tohto konania žalobca žiadal, aby bol vypočutý k okolnostiam nažívania s nebohým do času

smrti. Všetky tieto skutočnosti môže najobjektívnejšie popísať práve žalobca a tým preukázať, ako
hlboko jeho spolužitie a ich vzájomné vzťahy zasiahla nečakaná smrť dieťaťa. Vzhľadom na postoj
žalovaných v trestnom konaní a pri likvidovaní predložených podkladov na plnenie, či už od žalovanej 1/
alebo 2/ nie je priestor na mimosúdne vysporiadanie tohto nároku a preto žalobca podal žalobu na súd.
K otázke primeranosti náhrady za takýto zásah do súkromia žalobca uviedol, že reparácia do pôvodného
stavu by bola najžiadanejšou a žiadne financie ju nevedia vyvážiť. Osoba nebohého bola dieťaťom a

zároveň synom a žalobca s prihliadnutím na získané informácie o výške náhrad za takéto zásahy v
iných dostupných konaniach, ktoré sa v priemere pohybujú od 10 tisíc Eur od 25 tisíc Eur žiadal, pri
zohľadnení všetkých okolností prípadu, postavenia žalobcu a jeho situácie po smrti nebohého na toto
prihliadnuť. Žalobca po psychickej a citovej stráda a z toho dôvodu žiadal, aby mu súd v konaní priznal
nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 Eur.

Súčasne žalobou žiadal inú škodu, ktorá mu vznikla takto:
- právna porada u advokáta vo výške 80 Eur,
- trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní a náklady s tým spojené vo výške 700 Eur,
- cestovné Martin - Lučenec vo výške 50 Eur,
- kar vo výške 358 Eur,

- príspevok bývalej manželke na pohreb vo výške 1.500 Eur.
Spolu všetky tieto náklady predstavujú sumu 2.688 Eur.
Iná škoda bola uplatnená v rámci adhéznej časti v trestnom konaní. Súd žalobcovi nárok nepriznal, ani
čiastočne a odkázal ho na civilný proces.

4. Žalovaná 1/ sa k žalobe vyjadrila dňa 28.02.2020, žiadala o pridelenie právneho zástupcu na
zastupovanie v spore z dôvodu, že poberá len rodičovský prídavok a prídavok na dieťa a sama sa stará
o maloleté dieťa. Preukázala o tom potvrdenia. Potvrdením z 10.01.2020 preukázala, že je vedená
ako uchádzačka o zamestnanie naposledy od 15.10.2018 do 05.05.2019. Neskôr prostredníctvom
advokátaustanovenéhoCentromprávnejpomoci,KanceláriaRimavskáSobotadňa02.07.2020doručila

vyjadrenie k žalobe v ktorom žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
Žalovaná poukázala na rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. 22T/115/2019 z 05.11.2019 ktorým
bola uznaná za vinnú zo spáchania skutku zo dňa 23.03.2019 tak, ako je tento popísaný v bode 1.tohto
rozsudku. Žalovaná nepoprela že skutok spáchala lebo už v trestnom konaní vyjadrila úprimnú ľútosť
nad tým, čo sa stalo a že pri tejto dopravnej nehode došlo k usmrteniu J. Z.. Opakovane vyjadrila ľútosť,

že pri tejto dopravnej nehode vyhasol život človeka, ktorý bol synom žalobcu. Čo sa týka uplatneného
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy poukázala na zistenie, či na základe jej konania došlo
ku škode a zásahu do osobnostných práv žalobcu a ak áno, v akej výške zodpovedá za škodu resp.
aká je výška nemajetkovej ujmy, lebo nie je jediným rozhodujúcim kritériom len odsudzujúci rozsudok
citovaný vyššie na ktorý poukazuje žalobca, ale sú okrem iného aj rozhodujúce okolnosti za akých došlo

k dopravnej nehode s tragickým následkom a aký podiel viny má na tejto dopravnej nehode nebohý J.
Z.. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 21/2019 znalcom Ing. Dušanom Kožiakom,
znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, ktorý určoval príčinu tragickej
dopravnej nehody. Navrhla, aby sa súd oboznámil so znaleckým posudkom a pripojil trestný spis sp.zn.
22T/115/2019.

Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaná 1/ sa na dopravnej lehote podieľala tým, že nesprávne
vyhodnotila situáciu za svojim vozidlom cez spätné zrkadlá, počas znižovania rýchlosti a odbočovania
v križovatke.
Podľa znaleckého posudku nebohý J. Z. sa na dopravnej nehode podieľal tým, že sa na svojom
motocykli rozhodol predchádzať vozidlo vedené žalovanou 1/ v križovatke, kde to nie je dovolené,

nedodržal od vozidla vedeného žalovanou 1/ bezpečný odstup, v čase dopravnej nehody jazdil so svojim
motocyklom rýchlosťou vyššou (101,3 km/h), ako bola v mieste dopravnej lehoty dovolená (90 km/h) a
týmto nesprávnym spôsobom jazdy v križovatke vytváral kolíznu situáciu a ohrozil vozidlo idúce pred
ním t.j. žalovanú 1/. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že pokiaľ sa nebohý J. Z. na svojom motocykliv čase dopravnej nehody na začiatku reakcie na vozidlo, ktoré viedla žalovaná 1/ pohyboval dovolenou
rýchlosťou t.j. 90 km/h a reagoval by tak, ako v čase dopravnej nehody, mohol dopravnej nehode
zabrániť. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by nebohý J. Z. na svojom motocykli jazdil podľa predpisov

cestnej premávky, nedošlo by k tragickej dopravnej nehode, nedostal by šmyk, čoho následkom bol jeho
pád a jeho následný náraz do vozidla, ktoré viedla žalovaná 1/. Na základe tohto je zrejmé, že aj nebohý
J. Z., syn žalobcu, sa významnou mierou pričinil o spôsobenie škody a o zásah do osobnostnej sféry
jeho rodiny (žalobcu), pričom žalovaná 1/ sa domnievala, že zavinenie nebohého J. Z. na tejto dopravnej
nehode je oveľa vyššie ako jej zavinenie, čo je v prípade priznania škody a aj náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch podstatnou skutočnosťou.
K uplatnenému nároku na náhradu škody tvrdila, že podľa príloh žaloby žalobca uhradil svojmu
právnemu zástupcovi na základe Fa č. 13190051 zo dňa 28.05.2019 sumu 350 Eur za úkony: prevzatie
veci, prvá porada a príprava. Na základe Fa č. 20190076 zo dňa 21.06.2019, za právne služby uhradil
sumu 80 Eur, porada vo veci a na základe Fa č. 13190094 zo dňa 17.09.2019 sumu 350 Eur za
preštudovanie spisov v Lučenci. Žalovaná 1/ namietala, že z takéhoto vyčíslenia trov právnych služieb

niejezrejmé,čižalobcahradiltrovyprávneho zastúpeniavsúladesvyhl.č.655/2004Z.z.oodmenácha
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko v prípade, ak by tu bola zodpovednosť
za škodu, tak by mal nárok na tarifnú odmenu a nie zmluvnú odmenu právneho zástupcu.
Okremtoho,žalobcanepreukázalvznikškody-príspevokbývalejmanželkenapohrebvsume1.500Eur.
Žalovaná 1/ poukázala na to, že z výsluchu žalobcu v prípravnom trestnom konaní zo dňa 13.08.2019

vyplýva, že žalobca prispel svojej bývalej manželke (matke nebohého) sumou 1.500 Eur na náklady
na hrob, pričom tieto náklady si uplatní manželka v poisťovni Generali Poisťovňa, a.s. a tieto náklady
žalobcovi vráti nakoľko sa jedná o pôžičku medzi žalobcom a bývalou manželkou. Náhrada za pomník
a náklady za pohreb boli bývalej manželke žalobcu vyplatené, o čom svedčí Oznámenie žalovaného 2/
o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 13.12.2019.

Čo sa týka rozsahu, akým spôsobom došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, žalovaná 1/ sa
v tomto štádiu konania nevedela vyjadriť, pretože žalobcu a nebohého J. Z.W. osobne nepoznala a
nepoznala ani ich rodinné väzby. Žalovaná však uviedla, že podľa vyjadrenia matky nebohého p. C. Z. a
brata nebohého A. Z., žalobca s nimi, ani s nebohým nežil v spoločnej domácnosti od roku 1999, pričom
matka vychovávala nebohého J. Z. sama s pomocou svojich rodičov a žalobca sa o svojich synov veľmi

nezaujímal, navštevoval ich len sporadicky a ani im finančne veľmi nepomáhal.
Žalovaná 1/ potvrdila, že na osobné motorové vozidlo Škoda 105 L EVČ: Z.-XXXAD, ktorého vodičkou
bola v čase dopravnej nehody mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie poistnou zmluvou č.
8987092445 (uzatvorená medzi vlastníkom vozidla - otcom žalovanej 1/ p. P. A. a žalovaným 2/ (ako
poisťovateľom) podľa zák. č. 381/2001 Z.z. Vzhľadom na uzavretú poistnú zmluvu, podľa žalovanej 1/

z tohto dôvodu v prípade, že by bola žalovanej 1/ uložená povinnosť uhradiť nielen škodu, ale aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, túto povinnosť výplaty má žalovaný 2/ a to z povinného zmluvného
poistenia. Uvedený právny názor vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít,
napr. rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 8/2018, č. 61/2018, ale aj
rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/228/2012, rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia súdov

nižších súdov. Žalovaná poukázala na to, že žalobca v prípade, ak žiada škodu a nemajetkovú ujmu
v peniazoch od nej, na ňu sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie uzatvorené podľa § 15 ods. 1 zák.
č. 381/2001 Z.z. a preto sa žalobca môže priznaného práva domáhať priamo proti poisťovateľovi, t.j.
žalovanému 2/. Žalovaná poukázala na tri Oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 13.12.2019,
16.01.2020 a 15.01.2020, pričom nemala vedomosť o tom, či si tieto svoje nároky pred podaním žaloby

žalobcauplatnilpriamoužalovaného2/tak,akomutopriznávazák.č.381/2001Z.z.Súčasnepoukázala
na skutočnosť, že žalobca ju doposiaľ nekontaktoval za účelom náhrady škody a nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Takýto postup žalobcu, keď sa žalobou domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy
v peniazoch od žalovaného 2/, ako poisťovateľa a súčasne aj od žalovanej 1/, ktorá je krytá týmto
poistením, potom popiera zmysel právnej úpravy povinného zmluvného poistenia upraveného zák. č.

381/2001 Z.z. a preto považovala žalobu žalobcu voči sebe za nadbytočnú, vytvárajúcu len ďalšie
zbytočné trovy konania.

5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 02.03.2020 tvrdil, že žiada žalobu zamietnuť
a priznať mu nárok na náhradu trov konania lebo žalobou uplatnené nároky nepovažuje za opodstatnene

uplatnené nároky. Ako poisťovateľ zastával názor, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za zásah do súkromného a rodinného života pozostalých, ku ktorému dochádza usmrtením pri dopravnej
nehode, nespadá do rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia z týchto dôvodov:Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nie je zahrnutá v rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. Vychádzal pritom z
aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy, ako aj zo stabilnej judikatúry Slovenských súdov, ktorá do

dňa podania vyjadrenia nebola prekonaná. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/88/2009 zo
dňa 20.04.2011 v ktorom sa Najvyšší súd SR detailne zaoberal vzťahom náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch a poistného plnenia a z ktorého jasne vyplýva reparácia náhrady nemajetkovej ujmy za
zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby (ktoré možno uplatňovať len v rámci ustanovení
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) a náhrady škody podľa ustanovení § 415 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Ani rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 (Katarína Haasova/
Rastislav Petrík, Blanka Holingová), nič nemení na doterajšom právnom stave a na rozhodovacej praxi,
ktorú nastolil Najvyšší súd SR svojím rozhodnutím sp.zn. 4Cdo/168/2009.
Súčasne poukázal, že túto právnu otázku (pasívnu legitimáciu poisťovateľa v konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy za zásah do práva na ochranu osobnosti pozostalých po obeti dopravnej nehody)
resp. či náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do rozsahu poistného krytia v zmysle § 4 ods. 2

písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. dôsledne posudzoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/301/2012
zo dňa 31.03.2016, kedy dospel k záveru, že poisťovňa nie je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy
za zásah do práva na ochranu osobnosti pozostalých po obeti dopravnej nehody pasívne legitimovaná.
Žalovaný 2/ poukázal na to, že toto rozhodnutie bolo prijaté už v čase po rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 (Katarína Haasova/Rastislav Petrík, Blanka Holingová).

Žalovaný 2/ ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. 8C/27/2011, kde sa v
súdnom konaní (manželka a deti) po obeti dopravnej nehody domáhali zaplatenia náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 33.194 Eur pre každého z nich. Okresný súd Námestovo čiastočným
rozsudkom zo dňa 21.09.2011 návrh navrhovateľov voči odporkyni 2/ (poisťovni) zamietol. Krajský
súd v Žiline na odvolanie navrhovateľov a odporcu 1/ rozsudkom sp.zn. 7Co/403/2011 z 27.06.2012,

napadnutý (čiastočný) rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odvolanie odporcu 1/ odmietol ako
podané neoprávnenou osobou. Proti svojmu rozhodnutiu pripustil dovolanie, lebo podľa jeho názoru išlo
v danom prípade o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to v otázkach:
1. či odporkyňa 2/ (poisťovňa) je v spore pasívne legitimovaná na plnenie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch za zásad do osobnostných práv navrhovateľov (práva na súkromný a rodinný život)

spôsobený úmrtím ich blízkej osoby pri dopravnej nehode podľa § 4 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 veta
druhá zák. č. 381/2001 Z.z. a nárok navrhovateľov nie je možné priznať podľa zák. č. 381/2001 Z.z.
2. či súd o uplatnenom nároku môže rozhodnúť podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR priamou aplikáciou
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009 v spojení s rozhodovacou
činnosťou SD.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.03.2016 sp.zn. 3Cdo/301/2012 zamietnuté z dôvodov:
„Prvou otázkou zásadného právneho významu, ktorú odvolací súd nastolil v napadnutom rozhodnutí je,
„či odporkyňa 2/ je v spore pasívne legitimovaná na plnenie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
za zásah do osobnostných práv navrhovateľov (práva na súkromný a rodinný život) spôsobený úmrtím

ich blízkej osoby pri dopravnej nehode podľa § 4 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1 veta druhá zákona č.
381/2001 Z.z.“.
Odvolací súd pri posudzovaní otázky pasívnej legitimácie odporkyne 2/ vychádzal z názoru totožného
so súdom prvého stupňa, že pojem škoda v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. nesubsumuje v sebe aj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a že táto náhrada

nie je predmetom poistného krytia v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona, z ktorého dôvodu
odporkyňa 2/ nie je v konaní pasívne legitimovaná.
Otázka pasívnej legitimácie poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 a nasl.
Občianskeho zákonníka za zásah do osobnostných práv pozostalých spôsobený usmrtením blízkej
osoby pri dopravnej nehode a jej krytia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. už bola v rozhodovacej
činnosti najvyššieho súdu riešená, a to uznesením z 20. apríla 2011 sp. zn. 4 Cdo 168/2009. Z
uvedeného uznesenia vyplýva záver o nedostatku pasívnej legitimácie poisťovne s poukazom na výklad
ustanovenia§4ods.2písm.a/zákonač.381/2001Z.z.vzmyslektoréhoplneniezpovinnéhozmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na nárok

navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Dovolací súd v posudzovanej veci nezistil dôvody na odklon od názoru vysloveného najvyšším
súdom vo vyššie uvedenom rozhodnutí, ktorý považuje za opodstatnený aj v prejednávanej veci.
Predpokladom pre vyriešenie otázky pasívnej legitimácie odporkyne 2/ je posúdenie správnosti výkladu§ 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 318/2001 Z.z. odvolacím súdom, podľa ktorého povinnosť odporkyne 2/ na
plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla sa nevzťahuje na nárok navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z § 13

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predmetom úpravy zákona č. 318/2001 Z.z. (lex specialis) je povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; takto určenému
predmetu zodpovedá aj vymedzenie, na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje (vzťahuje sa na
každého, kto zodpovedá za škodu § 1) a vymedzenie rozsahu poistného krytia (§ 4).
Vzťah tohto zákona k všeobecnej právnej úprave, ktorou je Občiansky zákonník vymedzuje § 1 ods.

2 nasledovne:, „Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné
predpisy“. V poznámke k tejto úprave zákon odkazuje na Občiansky zákonník a zákon o poisťovníctve.
To znamená, že ak zákon č. 381/2001 Z.z. neustanovuje inak, treba aplikovať osobitné predpisy, za
ktoré v prípade poistenia treba považovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 788 a nasl.), prípadne
ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 788 OZ neustanovuje inak.

5.1 Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 318/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 318/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhradu:a/škodynazdravíanákladov
pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne

vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/
a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/, alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d/ ušlého zisku.

5.2 Podľa žalovaného 2/ citované ustanovenie vymedzuje rozsah poistného krytia a to tým spôsobom,
že pod písm. a/ až d/ tohto ustanovenia obsahuje taxatívny výpočet prípadov, na ktoré sa vzťahuje
poistné krytie a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje (okrem prípadu uvedeného pod
písmenom c/), zhodné s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody spôsobenej prevádzkou
motorovýchvozidielobsiahnutouvObčianskomzákonníku(§442anasl.).Ztaktovymedzenéhorozsahu

poistného krytia je zrejmé, že rozlišuje vecnú škodu, ktorá je v Občianskom zákonníku upravená v
§ 443 a škodu na zdraví, ktorú upravujú ustanovenia § 444 - § 449a Občianskeho zákonníka. Tu
poukázal na to, že podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a náhradu
nákladov pri usmrtení, pričom poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo

proti poisťovateľovi (§ 15 zák. č. 381/2001 Z.z. ).

5.3 Žalovaný 2/ tvrdil, že zák. č. 381/2001 Z.z. a ani Občiansky zákonník pojem škody nedefinuje, hoci
pokiaľideoskutočnúškoduaoušlýzisk,bežnetietopojmynarôznychmiestachpoužíva.Uvedenéjetak
prenechané občianskoprávnej teórii a súdnej praxi. Tie celkom zhodne za škodu v zmysle občianskeho

práva považujú každú majetkovú (materiálnu - hmotnú) ujmu (stratu), ktorú možno objektívne vyjadriť
(vyčísliť) všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi (viď R 55/1971). Občiansky zákonník nezahrňuje pod
pojem škody i nemajetkovú (imateriálnu - nehmotnú - ideálnu) ujmu, táto sa ale podľa platného právneho
stavu odškodňuje len v prípadoch osobitne stanovených v § 444. Ak dôjde ku škode, resp. z teoretického
hľadiska presnejšie k ujme na zdraví či živote, t.j. na osobnostných (imateriálnych, nemajetkových,

nehmotných) statkoch, vzniká poškodenému taxatívne vymedzený komplex práv na ich náhradu, resp.
na ich zmiernenie. Tento komplex práv, ktorými sa odškodňuje tak vzniknutá majetková ujma, ako i
vzniknuté určité stanovené druhy nemajetkovej ujmy, sa spravuje zvláštnym právnym režimom podľa §
444 až 449a Občianskeho zákonníka.

5.4 Žalovaný 2/ ďalej poukázal na to, že pri aplikácii § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z.
nestačí vychádzať len zo samotného znenia tohto ustanovenia, ale ho treba vykladať v jednote s
ustanoveniami, na ktoré nadväzuje (§ 4 ods. 1, tiež § 2 písm. g), § 2 písm. i) zák. č. 381/2001 Z.z.). So
zreteľom na uvedené zákonné ustanovenia nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu je krytá výlučne škoda, nie nemajetková ujma za zásah

do osobnostných práv poškodených osôb v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka.

5.5 Vo svojom vyjadrení žalovaný 2/ poukázal aj na pojmovú obsahovú odlišnosť inštitútov
zodpovednosti za škodu a zodpovednosti za zásah do osobnostných práv v slovenskom vnútroštátnompráve. Zodpovednosť za škodu je upravená v Šiestej časti Občianskeho zákonníka s názvom
„Zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie“ a Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv je
upravená v Prvej časti Občianskeho zákonníka s názvom „Všeobecné ustanovenia“ a je konštruovaná

podstatne odlišným spôsobom ako zodpovednosť za škodu. Poukázal na to, že predmetom ochrany
osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) je nehmotná hodnota ľudskej osobnosti aj to, že podľa
slovenskej právnej teórie právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej
povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka. Subjektom tohto práva môže byť len fyzická osoba.
Zásah do práva na ochranu osobnosti sa odškodňuje v nepeňažnej forme. Možnosť priznať peňažnú

náhradu za takýto zásah sa predpokladá až v prípade, ak sa primerané morálne zadosťučinenie ukazuje
ako nepostačujúce. Na rozdiel od odškodnenia v prípade zodpovednosti za škodu, pri určení výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peňažnej forme súdom nestanovuje zákon žiadne medze a uplatňuje sa
široká miera voľnej úvahy. Odlišnosť oboch inštitútov potvrdzuje aj samotné znenie § 16 Občianskeho
zákonníka, ktoré citoval.
Bezprostredne s otázkou pasívnej legitimácie odporkyne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy

pozostalých po obeti dopravnej nehody podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka zo zmluvného
zákonného poistenia nepochybne súvisí posúdenie rozsahu poistného krytia podľa § 4 ods. 2 písm.
a/ zák. č. 381/2001 Z.z. Tu odvolací súd správne ustálil, že do pojmu náhrady škody a nákladov pri
usmrtení v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nemožno subsumovať náhradu nemajetkovej
ujmy pozostalých po obeti dopravnej nehody. Povinnosť žalovanej 2/ na plnenie z povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda odporkyňa
2/ nie je v konaní o tomto nároku pasívne legitimovaná. Dovolací súd za správny považoval aj
záver odvolacieho súdu, že pri nárokoch podľa § 13 Občianskeho zákonníka je možné uplatňovať si
nemajetkovú ujmu len voči osobe, ktorá sa takéhoto zásahu do integrity osobnosti dopustila, čo vo

vzťahu k odporkyni 2/ - poisťovni - nie je splnené. Pokiaľ ide o prvú dovolaciu otázku (I), dovolací
súd zároveň poukázal na závery rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 168/2009 zo dňa 20. apríla
2011, v ktorom podal výklad ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., posudzoval otázku pasívnej
legitimácie poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obeti dopravnej nehody
so záverom, že pasívna legitimácia poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č.

381/2001 Z.z. nie je daná. Dovolací súd nevzhliadol dôvod na odlišný výklad § 4 ods. 2 písm. a) zák.
č. 381/2001 Z.z. ani po rozhodnutí SD rozsudkom C-22/12 vo veci Katarína Haasova proti Rastislavovi
Petríkovi a Blanke Holingovej. Právna veta tohto rozsudku jednoznačne konštatuje, že „Článok 3 ods.
l smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1922 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia

povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (ďalej len „Prvá smernica“), článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice
Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/
ES z 11. mája 2005 (ďalej len „Druhá smernica“) a článok 1 prvý oddiel tretej smernice Rady 90/232/
EHS zo 14. mája 1990 (ďalej len „Tretia smernica“) sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu

nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej“.
SD v rozsudku nevyložil, či v rámci posudzovanej vnútroštátnej právnej úpravy poistného krytia
povinného zmluvného poistenia je zahrnutá aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená blízkym osobám

obetí usmrtených pri dopravnej nehode alebo nie. Preto ani nijakým spôsobom nespochybnil závery
doterajšej judikatúry aplikujúcej vnútroštátne právo, v zmysle ktorej takáto náhrada nemajetkovej ujmy
nespadá do povinného zmluvného poistenia. SD iba uviedol, ako by mala úprava tejto otázky vo
vnútroštátnom práve v súlade s komunitárnou úpravou vyzerať. Keďže slovenské právo neupravuje
takúto náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej obetiam usmrteným pri dopravných nehodách v rámci

úpravy zodpovednosti poisteného za škodu, nie je potrebné, aby tento nárok bol v zmysle rozsudku
zahrnutý v poistnom krytí z povinného zmluvného poistenia.
Pre prípad, že dovolací súd dôjde k záveru (všetko v súvislosti s citovaným rozsudkom Okresného súdu
Námestovo sp.zn. 8C/27/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 7Co/403/2011) že
nárok navrhovateľom nie je možné priznať podľa zákona č. 381/2001 Z.z., odvolací súd za ďalšiu otázku

zásadného významu považoval otázku 2/ „či súd o uplatnenom nároku môže rozhodnúť podľa článku
7 ods. 5 Ústavy SR priamou aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa
16. septembra 2009 v spojení s rozhodovacou činnosťou SD“.Súdy v danej veci vychádzali z názoru, že smernice upravujúce povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - tzv. motorové smernice (v
súčasnosti platná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/RS zo dňa 16.09.2009) nemajú

priamy účinok vo vzťahu medzi jednotlivcami - súkromnoprávnymi subjektmi, ktorý možno preklenúť
eurokonformným výkladom iba v prípade potreby interpretácie vnútroštátneho právneho predpisu (čo
však nebol daný prípad), pričom zo samotnej podstaty smerníc vyplýva, že nikdy nemôžu mať priamy
horizontálny účinok medzi jednotlivcami (tento môžu mať len vo vzťahu k členskému štátu, prípadne k
subjektu konajúcom v jeho mene).

Smernice majú špeciálne postavenie v rámci komunitárneho práva Spoločenstva. Smernica ako jeden
z prameňov práva Európskej únie (EÚ) je definovaná v čl. 288 ZFEÚ ako záväzná pre každý štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, ktoré si potom môžu vybrať spôsob
vykonania tohto cieľa na vnútroštátnej úrovni, čo znamená, že smernica nie je právne perfektná a jej
vykonanie si vyžaduje transpozíciu na vnútroštátnej úrovni. V zásade sa rozlišujú dva druhy účinku
(aplikácie) smerníc, a to priamy účinok, na základe ktorého vznikajú subjektom práva a povinnosti, a

nepriamy účinok, ktorý spočíva v možnosti účastníka žiadať, aby v konkrétnom prípade súd uplatnil tzv.
eurokonformný výklad vnútroštátneho práva v súlade s ustanovením smernice.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej citoval judikatúru SD, ktorá postupne skonkretizovala podmienky za
splnenia ktorých sa možno domáhať priameho účinku smernice, a to:
a) márne uplynutie lehoty na transpozíciu smernice,

b) žiadna alebo nesprávna implementácia smernice (transponovaná neskoro, nesprávne alebo
neúplne),
c) dostatočná jasnosť smernice, tak aby umožnila bezprostrednú aplikáciu; ustanovenia smernice
zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát sú dostatočne jasné, presné (určité)
a nepodmienené,

d) nepodmienený vznik práva vyplývajúceho zo smernice, ktorý si na vyvolanie právnych účinkov
nevyžaduje prijatie ďalšieho právneho aktu,
e) priamy účinok nesmie založiť povinnosti jednotlivcom, ako aj právnickej osobe. To znamená,
že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi
subjektami, ani obrátený vertikálny priamy účinok použitý verejným subjektom voči súkromnoprávnemu

subjektu. SD priznáva možnosť dovolávať sa priameho účinku smernice pred vnútroštátnym súdom vo
vzťahu k štátnemu orgánu v prípade, ak štát smernicu neimplementuje riadnym spôsobom alebo ju
neimplementuje vôbec. Ak členský štát nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo smernice, nemôže byť
upreté právo jednotlivca dovolávať sa v takom prípade priamo tejto smernice, ak ide o jeho vzťah k
členskému štátu.

Priamy účinok (priama aplikácia) ustanovení smernice prichádza do úvahy len subsidiárne,
ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Jednotlivci
(súkromnoprávne subjekty) sa teda môžu v konaniach proti členskému štátu priamo odvolávať na
ustanovenia smernice výnimočne len vtedy, ak je eurokonformný výklad vnútroštátneho práva vylúčený
napr. z dôvodu, že členský štát neprijal včas opatrenia potrebné na vykonanie smernice, alebo prijal

opatrenia, ktoré sú s ňou v rozpore, alebo ak vnútroštátne transpozičné ustanovenia nie sú aplikované
v súlade s výsledkom smernice.
Aj v prípade splnenia podmienok pre priamy účinok smernice, je však priamy účinok smernice vylúčený,
ak ide o tzv. horizontálny priamy účinok smernice, kedy by mal byť priamy účinok smernice uplatnený
v spore medzi jednotlivcami. Touto otázkou sa SD zaoberal v zásadnom rozhodnutí Marshall 152/84, v

ktorom judikoval, že „smernica nemôže priamo zakladať práva a povinnosti jednotlivcom a ustanovení
smerníc sa nemôže dovolávať jednotlivec v spore proti jednotlivcovi“. Ide o stabilizovanú rozhodovaciu
prax SD, čo potvrdzuje aj nasledujúca právna veta „z aktuálnej judikatúry vyplýva, že smernica nemôže
zakladať povinnosť jednotlivcovi, takže sa na smernicu ako takú voči nemu nemožno odvolávať. Z toho
vyplýva, že sa nemôže, hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce

jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti, ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci“.
Je zrejmé, že otázka zahrnutia práva pozostalých blízkych osôb po obetiach dopravných nehôd na
náhradu nemajetkovej ujmy do povinného zmluvného poistenia sa týka práv a povinností súkromných
subjektov (poistníkov, poistených, poškodených a poisťovní) v právnom vzťahu povinného zmluvného

poistenia. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že „priamy účinok (čl. l ods. l
druhej smernice, resp. čl. 3 štvrtý pododsek) smernice č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti, ktorá nahradila prvú smernicu, druhú smernicu a tretiu smernicu, je vylúčený“.Akodôkazžalovaný2/uviedolrozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/301/2012zodňa31.03.2016,
ale aj uznesenie toho istého súdu sp.zn. 8Cdo/219/2016 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
8Cdo/2219/2016 zo dňa 15.05.2017. Žalovaný 2/ naďalej popieral nedostatok svojej pasívnej vecnej

legitimácie a nárok uplatnený žalobcom považoval v celom rozsahu za neopodstatnený.

5.6Žalovaný2/savšakvyjadrilajkvýškeuplatnenéhonárokutak,ženechceanejakýmspôsobomnemá
záujemspochybniťalebozväčšiťutrpenie,ktoréžalobcaprežívalastáleprežívavsúvislostisnešťastnou
nehodou a s úmrtím poškodeného. Je nepochybné, že život príbuzného človeka má nevyčísliteľnú

hodnotu, ktorú žiadna suma nenahradí. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch preto neplní reštitučnú,
aleibasatisfakčnúfunkciu.Vzhľadomnasatisfakčnúfunkciunáhradynemajetkovejujmysažalovanému
2/ javí uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy ako neprimerane vysoká. Podľa žalovaného 2/ by mal
súd zohľadniť aj štandardne priznávané sumy v obdobných konaniach, pričom podotýkal, že priznávanie
nadhodnotených súm náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by mohlo predstavovať prostriedok
neoprávneného obohacovania sa. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 10C/142/2002

ktorý rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000
Sk (6.638,78 Eur), v odôvodnení okrem iného uviedol: „... vzhľadom na veľmi intenzívny zásah do
súkromia a spôsobenú citovú ujmu je požadovaný nárok žalobkyne primeraný. Pre určenie výšky
primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd vychádzať, a to
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti

fyzickej osoby došlo, a teda samotná závažnosť vzniknutej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom
pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej
úvahy súdu, pričom súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak
vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak
bola zabezpečená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu,

ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Súd pri
určení peňažnej náhrady prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrteľnej nehody
dcéry žalobkyne a dôsledky, ktoré vyvolali u samotnej žalobkyne, ale aj na to, že išlo i nedbanlivostný
trestnýčin,kdenebolovúmysležalovanéhokonaťtýmtospôsobom,aajnaokolnostidopravnejnehody.“
Žalovaný 2/ doplnil, že žalobkyňa v tomto prípade bola matkou nebohej a išlo o obdobný prípad, kedy

bolo usmrtenie spôsobené nedbanlivostným trestným činom.
Ďalej žalovaný 2/ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/292/2009 zo dňa 07.12.2009 (ktorým bolo
odmietnuté dovolanie) a predošlým konaním bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za
zásah do súkromného a rodinného života spôsobeného smrťou manžela vo výške 200.000 Sk (6.638,78
Eur) z pôvodne žiadaných 5.530.000 Sk (185.562,37 Eur). Z rozhodnutia citoval: „V dôsledku tragickej

smrti manžela žalobkyne ide o závažnú ujmu, ktorá postihnutej osobe priznáva právo na peňažnú
satisfakciu. Jej neprimeranú výšku odôvodnil (pozn. žalovaného 2/: prvostupňový súd) závažnosťou
vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosťami, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo. Vzhľadom na uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy (5.530.000 Sk) zdôraznil, že zmyslom
zadosťučinenia nie je zábezpeka, zdroj obživy, či náhrada príjmov; nemôže ísť ani o neprimerané

obohatenie. Vychádzajúc zo všetkých zistených navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov u žalobkyne a
žalovaného (konanie, ktorého nebolo úmyselné), prihliadajúc na princíp spravodlivého usporiadania
vzťahov, za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy považoval 200.000 Sk, a preto žalobu vo zvyšnej
časti zamietol.“

5.7 V zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka určí súd výšku náhrady nemajetkovej
ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Žalovaný 2/ sa domnieval, že žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 Eur je
neprimerane vysoká aj vzhľadom na to, že žalobca v čase uvedenej dopravnej nehody nebýval so svojim
zomrelým synom v spoločnej domácnosti, pričom ich vzájomné vzťahy a ujma spôsobená žalobcovi

boli v žalobe žalobcom opísané len veľmi všeobecne. K žalobcom uplatnenej náhrade škody, resp.
nákladov spolu v sume 2.688 Eur uviedol, že na úhradu týchto nákladov žalobca nárok nemá, resp.
tieto ani riadne nepreukázal, pričom náhrada za kar a náhrada ďalších nákladov za pohreb zomrelého
už bola žalovaným 2/ ako poistiteľom poskytnutá matke zomrelého C. Z., ako je zrejmé z Oznámení o
likvidáciiuvedenejpoistnejudalostizodňa13.12.2019azodňa15.01.2020. Ztýchtodôvodovpovažoval

tieto uplatnené nároky za neopodstatnené a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu, priznať
náhradu trov konania.6. Žalovaná 1/ doručila súdu dňa 22.07.2020 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 2/ v ktorom tvrdila,
že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného 2/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie z
dôvodov ktoré uviedla vo vyjadrení k žalobe. Povinnosť výplaty náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

vyplýva žalovanému 2/ z povinného zmluvného poistenia. Žalovaným 2/ citované právne závery v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/301/2002, 8Cdo/219/2016 považovala za prekonané
neskoršou judikatúrou. Poukázala na Čl. 2 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých „Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor

bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.“ Ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít sú právne názory
vyjadrené v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Definícia ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít je premietnutá aj do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017

zo 6. marca 2017, v ktorom sa uvádza: „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená
predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)

rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“.
Právna otázka či je poisťovňa pasívne vecne legitimovaná a či má povinnosť plniť nemajetkovú
ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia bola už riešená ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, rozhodnutie č. 61, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk NS SR č. 8/2018 (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017)
tak, že „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv

pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu
takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“
Žalovaná 1/ naďalej trvala vo svojich tvrdeniach týkajúcich sa výšky uplatnenej náhrady nemajetkovej
ujmy aj nároku na náhradu škody v sume 2.688 Eur, na dôvodoch, ktoré už uviedla vo vyjadrení k
žalobe.

7. Dňa 16.11.2020 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 2/ (replika) v ktorom trval na
žalobe aj na tom, že žalovaný 2/ je pasívne vecne legitimovaný podľa zák. č. 381/2001 Z.z. Poukázal na
to, že žalovaným 2/ uvádzané rozhodnutia (v ktorých súdy uznali jeho argumenty o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie) sú časovo staršieho dáta, boli už prekonané rozhodnutiami vyšších súdnych autorít,

viď Nález ÚS SR č. 666/2016 zo dňa 11.10.2016 ako aj rozsudky prvostupňových a odvolacích súdov
v ktorých bola otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ vyplývajúca zo zák. č. 381/2001 Z.z.
uznaná tak, že náhrada nemajetkovej ujmy spadá do zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. V celom rozsahu trval na podanej žalobe.
Žalobca k vyjadreniu žalovanej 1/ doručeného súdu prvej inštancie dňa 16.11.2020 (tzv. replika) trval na

žalobe, poprel tvrdenia žalovanej 1/ o príčine vzniku dopravnej nehody. Trval na tom, že príčinou vzniku
dopravnejnehodybolaskutočnosť,žežalovaná1/nedalaprednosťinémuúčastníkovicestnejpremávky,
ktorý ju predchádzal. Ak by si splnila svoju povinnosť a presvedčila by sa, že nie je predchádzaná, ku
kolízii by nedošlo, ani keby nebol išiel stanovenou rýchlosťou.
Okolnosti vzájomného spolužitia, podporovania, utužovania rodinných vzťahov boli popísané v podanej

žalobe, vedú k nespornému záveru, že konaním žalovanej 1/ došlo k vzniku nemajetkovej ujmy žalobcu
a zásahu do práva na ochranu súkromia žalobcu. Náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000 Eur
považoval za primeranú a trval aj na tom, že žaloba je dôvodne podaná aj proti žalovanému 2/
ktorého zodpovednosť za uplatnené nároky vyplýva z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka o
všeobecnej zodpovednosti za škodu a podľa ustanovenia § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. ide o zodpovednosť

poisťovateľa - žalovaného 2/. Žalobca trval na tom, že žalovaná 1/ porušila právnu povinnosť stanovenú
v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka a je nepochybné, že došlo ku vzniku následku v príčinnej
súvislosti s porušením predpisov. Zavinenie žalovanej 1/ považoval za preukázané, a pokiaľ žalovaná
1/ rozvíja úvahu o priebehu dopravnej nehody, keď neopodstatnene kladie dôraz na spôsob jazdynebohého a prekročenie rýchlosti odvolávajúc sa na znalecký posudok znalca Ing. Dušana Kožiaka,
toto tvrdenie žalobca považoval za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti. Náklady špecifikované
v žalobe v celkovej výške 2.688 Eur sú nákladmi, ktoré bol nútený vynaložiť, aby mu bola poskytnutá

adekvátna právna pomoc, pričom náklady na právne služby sú nákladmi v súlade s vyhláškou č.
653/2004 Z.z. a odzrkadľujú úkon právnej pomoci, stratu času, cestovné, režijný paušál a DPH.
Nejednalo sa o žiadnu zmluvnú odmenu, ale odmenu v zmysle citovanej vyhlášky, úkony poskytnutých
právnych služieb vyplývajú z trestného spisu, ktorý navrhol ako dôkaz pripojiť.
K poslednej časti vyjadrenia žalovanej 1/ v tom, že nie je opodstatnené, aby žalobca uplatnil svoje

nároky voči žalovanej 1/, uvádzal, že voľba nárokov voči žalovaným osobám vyplýva z ustanovení
Občianskeho zákonníka a § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. ktoré citoval. U oboch žalovaných dochádza ku
kumuláciizodpovednostizaškoduatožalovanej1/vzmysleustanovenia§420Občianskehozákonníka,
žalovaného 2/ v zmysle ustanovenia § 15 zák. č. 381/2001 Z.z., nakoľko podľa ustanovenia § 4 toho
istého zákona, nemajetková ujma je súčasťou škody vymedzenej v ustanovení § 4 tohto zákona.

8. Súd vykonal dokazovanie zo skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanými 1/
a 2/, výsluchom žalobcu B.W. Z., oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Lučenec
sp.zn. 22T/115/2019, v ňom rozsudku prvostupňového súdu a znaleckého posudku súdneho znalca Ing.
Dušana Kožiaka č. 21/2019, prečítaním Oznámení o likvidácii poistnej udalosti žalovaným 2/, listinných
dôkazov tvoriacich súdny spis, oboznámením sa s rozsudkom NS SR sp.zn. 3Cdo/301/2012, uznesením

NS SR sp.zn. 8Cdo/219/2016 a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 23.03.2019 asi o 11,50 hod došlo k dopravnej nehode spôsobenej vodičkou osobného
motorovéhovozidlazn. Škoda105L,EČV:Z.-XXXAG,ktoréviedlažalovaná1/s motocyklomzn.Suzuki
SV650 EČV: Z.-XXXBA vedeným vodičom J. Z., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel, pričom pri

nehode zomrel vodič motocykla J. Z.. Vozidlo, ktoré viedla žalovaná 1/ a bola ním spôsobená dopravná
nehoda bolo povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u žalovaného 2/ ako poistiteľa poistnou zmluvou č.: 8987092445, čo v konaní nebolo sporné.

10.RozsudkomOkresnéhosúduLučenecč.k.22T/115/2019-442zodňa05.11.2019,ktorýčodouznania

viny a rozhodnutia o treste nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.11.2019 a vo výroku o
náhrade škody dňa 21.11.2019, bola „žalovaná 1/ uznaná za vinnú, že dňa 23.03.2019 asi o 11,50
hod po ceste č. III/2715 v smere od obce X. viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda 105 L EČ: Z.
XXXAG, kde sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku
čoho v trojramennej križovatke začala odbočovať vľavo na cestu č. III/2641 vedúcu od obce F. aj

napriek tomu, že v tom čase už bola zľava predchádzaná motocyklom zn. Suzuki SV 650 EČ: Z.-
XXXBA, vedeným po ceste č. III/2715 v smere od obce X. na obec A., vodičom J. Z., v dôsledku čoho
došlo k zrážke vozidiel, pričom pri nehode utrpel vodič motocykla J. Z. zranenia, a to úrazovo krvácavý
šok pri rozsiahlom krvácaní do pohrudničných dutín z roztrhnutých ľavých pľúc pri zlomeninách rebier,
ktorým podľahol na mieste nehody a takým konaním obvinená porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a),

ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení
neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čím spáchala, prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1 Trestného zákona, za čo bola žalovaná 1/ odsúdená a uložený jej bol trest odňatia slobody
v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Žalovanej bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní troch rokov. Poškodení I..

B. Z., C. Z. a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436 boli so
svojim nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.“

11. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 21/2019, súdnym znalcom Ing. Dušanom
Kožiakom, z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, ktorý určil príčinu tragickej

dopravnej nehody. Znalec v ňom určil za technickú príčinu vzniku dopravnej nehody súčinnosť
nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla Suzuki SV 650, ktorý vykonával predchádzanie vozidla
zn. Škoda 105L v križovatke, kde to nie je dovolené a nesprávnej techniky jazdy vodičky vozidla Škoda
105L (žalovanej 1/), ktorá situáciu so svojim vozidlom vyhodnotila nesprávne v dôsledku čoho začala
vykonávať manéver odbočovania vľavo aj napriek tomu, že motocykel Suzuki SV 650 sa nachádzal za

jej vozidlom v pozdĺžnej vzdialenosti cca 23,6 m.
V technike jazdy vodičky vozidla zn. Škoda 105L (žalovanej 1/) znalec zistil nasledujúce nesprávne
prvky: „Vodička uvedeného vozidla začala odbočovať vľavo v čase cca 1,3 sekundy pred zrážkou, kedy
sa motocykel zn. Suzuki SV 650 jazdiaci rýchlosťou cca 107,8 km/h ľavým jazdným pruhom vyššiek stredovej deliacej čiare nachádzal vo vzdialenosti cca 23,6 m za jej vozidlom. Tým, že s vozidlom
začalaodbočovaťvľavo,došlokvznikukolíznejsituácie,pretoževodičmotocyklaSuzukiSV650jazdiaci
rýchlosťou cca 107,8 km/h vo vzdialenosti 23,6 m za jej vozidlom (teda nesprávnou technikou jazdy) už

nemal možnosť znížiť rýchlosť jazdy tak, aby zostal za vozidlom Škoda 105L. To, že vodič motocykla
Suzuki SV 650 neznížil rýchlosť jazdy, mohla vodička vozidla Škoda 105L vyhodnotiť sledovaním
situácie za svojim vozidlom cez spätné zrkadlá počas znižovania rýchlosti, ktoré začala vykonávať v
čase cca 8,7 sekundy pred zrážkou.“
V technike jazdy vodiča motocykla Suzuki SV 650 boli znalcom zistené nasledujúce nesprávne prvky:

„Tým, že vodič motocykla Suzuki SV 650 sa rozhodol predchádzať vozidlo Škoda 105L v križovatke, teda
v mieste kde to nie je dovolené, vytváral kolíznu situáciu, ďalším nesprávnym prvkom v jeho technike
jazdybolaskutočnosť,žepredchádzanievozidlaŠkoda105Lvykonávaltakýmspôsobom,že nedodržal
od neho bezpečný bočný odstup a v čase dopravnej nehody jazdil so svojim motocyklom rýchlosťou
vyššou (111,3 km/h) ako bola v mieste dopravnej nehody dovolená (90 km/h)“.

12. Znalec tiež posúdil možnosť zabránenia nehody vodičkou vozidla Škoda 105L ako aj vodičom
motocykla Suzuki SV 650 a uviedol, že „vodička vozidla Škoda 105L (žalovaná 1/) mohla dopravnej
nehode zabrániť tak, ak by správne vyhodnotila situáciu v spätných zrkadlách a odbočovanie zatáčania
vľavo by vykonala až potom, ako ju predíde motocykel Suzuki SV 650. Vodič motocykla Suzuki SV 650
mohol dopravnej nehode zabrániť tak, ak by nepredchádzal vozidlo Škoda 105L v križovatke, ale včas

znížil rýchlosť jazdy tak, aby zastal za vozidlom Škoda 105L“.
Zároveň znalec v znaleckom posudku uviedol, že “rýchlosť motocykla Suzuki SV 650 v čase stretu s
vozidlom zn. Škoda 105L bola cca 78 km/h na začiatku nehodového deja cca 111,3 km/h. Uvedená
rýchlosť nebola primeraná situácii v čase a mieste nehody, pretože touto rýchlosťou motocykel Suzuki
SV 650 jazdil pred križovatkou vyznačenou zvislou dopravnou značkou upozorňujúcou prednosť v

jazde P6 - križovatka s vedľajšou cestou, ktorá bola osadená vo vzdialenosti 176,1 m pred križovatkou.
Predmetná rýchlosť 111,3 km/h bola zároveň vyššia ako najvyššia dovolená rýchlosť v mieste dopravnej
lehoty 90 km/h.“ Znalec ďalej uviedol, že „pokiaľ by vodič motocykla Suzuki SV 650 v čase dopravnej
nehody na začiatku reakcie na vozidlo Škoda 105L sa pohyboval najvyššou dovolenou rýchlosťou t.j.
90 km/h a reagoval by tak ako v čase dopravnej nehody (cca 2,5 sekundy pred zrážkou), keď vozidlo

Škoda 105L ešte nemenilo smer svojej jazdy doľava - neprechádzalo stredovú čiaru, čiže nevykonávalo
samotnýúkonodbočovaniadoľavaavodičmotocyklaSuzukiSV650nemoholešterozpoznať,ževozidlo
Škoda 105L mení smer jazdy doľava ( a svoj motocykel brzdil so spomalením cca a = 5,5 m/sekundu-2,
ktoré bolo vyššie ako povolené spomalenie, mohol dopravnej nehode zabrániť.“

13. Žalobca na pojednávaní dňa 10.11.2021 tvrdil, že s bývalou manželkou uzavreli manželstvo v roku
1991,doroku1999saspoločnestaralioichdvedeti,žalobcabolpolicajtamanželkabolazamestnanávo
VÚB,a.s.Vždysaodetistarali,spoluichsmanželkouvychovávali,keďbolotrebaišiel ponedoškoly,do
škôlky, k lekárovi, spolu chodili na výlety, s deťmi trávili voľný čas. Rozviedli sa v roku 1999, ale ešte pol
roka predtým začali stavať záhradnú chalupu, dostaval ju prevažne on, chlapci mu pomáhali, manželku

to nezaujímalo. Žalobca to robil pre rodinu a po rozvode manželstva sa s deťmi pravidelne stýkal,
pravidelne platil výživné. V roku 2005 začal jazdiť na kamióne v medzinárodnej doprave (za hranicami
bol aj 2-3 mesiace, ale výživné platil). V dobe keď prestal byť policajtom, bol asi pol roka evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, vtedy požiadal o zníženie výživného, jeho návrhu bolo vyhovené, ale
neskôr keď sa jeho finančná situácia zlepšila, všetko výživné doplatil. S deťmi bol v kontakte, či už

telefonicky, vždy keď sa vrátil domov stretli sa. Predložil súdu fotografie z doby, keď boli deti ešte
malé, kým manželstvo s matkou detí nebolo rozvedené. Predložil aj fotografie ktoré boli z neskoršieho
obdobia. Z fotografie na Vianoce 2005, kedy deti navštívil vyplýva, že deťom kúpil domáce kino a majú
ho doteraz. Obom synom začal sporiť, uzavrel poistné zmluvy, nebohému synovi platil poistné po 22,21
Eur mesačne, ktoré skončilo tým, že syn umrel. Druhému synovi A. platí poistné v poisťovni Amslico AIG

(poistený A. Z. 2008-2092, č.l. 239) po 17,56 Eur mesačne stále. Jeho manželstvo s matkou detí bolo
rozvedené v dobe, keď nebohý J. mal 4 roky a A. 8 rokov. Žalobca tvrdil, že po ukončení základnej školy
začal J. navštevovať 8 ročné gymnázium, ktoré ukončil a v štúdiu pokračoval na Univerzite Mateja Bela
a hoci nežiadal zvýšenie výživného sám žalobca sa rozhodol, a hneď v prvom ročníku mu začal na jeho
účet posielať okrem výživného, po 50 Eur mesačne, navyše. V druhom ročníku mu takto posielal 100

Eur mesačne a neskôr nastala situácia, že neurobil jednu skúšku, semester si musel hradiť sám, čo bolo
v roku 2016. Keďže boli v kontakte, rozprávali sa, peniaze si nepýtal ale povedal, čo sa mu stalo, na čo
žalobca reagoval tým, že nie je žiaden problém, nech povie, koľko treba zaplatiť, že to zaplatí. Žalobca
zdôraznil, že s oboma synmi bol v kontakte aj keď bol v cudzine cez Skype, nebohému Tomášovi zaplatildňa 16.11.2016 600 Eur, čo preukázal, bolo to školné za rok 2016/2017. Platil internetbankingom a
keďže nebohý potreboval dôkaz o zaplatení, vystavili mu ho v ČSOB, a.s., aby mohol pokračovať v
štúdiu. Po rozvode manželstva mal s deťmi upravený styk, bývalá manželka mu v styku bránila, bolo aj

takéobdobie,žesa sdeťminestretával,pretoženechcelnasilustykvymáhať.Presnesinepamätalkedy,
ale nebohý J. si chcel urobiť vodičské oprávnenie na riadenie motorky, mohol mať 17 rokov. Vtedy mu
za vodičské oprávnenie zaplatil okolo 180 Eur. Bol dobrý študent, cestoval, v lete 2017 letel do Švédska,
žalobca sa zaujíma ako doletel, či je všetko v poriadku a dal mu vreckové. Neskôr si nebohý J. urobil
plavecký záchranársky kurz, splnil všetky podmienky a vznikla mu možnosť vycestovať do USA, čo bolo

v lete 2017. Pri tej príležitosti mu poslal na účet 250 Eur a keď bol v cudzine, znova mu poslal 250 Eur
14.06.2017, čo si žalobca pamätal preto, že vtedy sa mu narodila dcéra a J. mu z Ameriky gratuloval.
Čo sa týka jazdenia, nebohý nemal veľa rokov, ale už v USA mu zverili vedenie motorového vozidla,
žalobca tvrdil, že mal skúsenosti. V USA zachránil život nejakému dieťaťu, ktoré sa pošmyklo, zapadol
mu jazyk a nebohý dostal aj nejaké ocenenie. Už v Amerike nakúpil nejaké veci svojej malej sestre, keď
sa vrátil, tak spolu s A. prišli ku žalobcovi na návštevu a veci ktoré mu priniesli má doteraz v domácnosti.

V jeseni 2017 mala dcéra žalobcu pol roka, boli krstiny, obaja synovia prišli automaticky na krstiny, boli
u sestry žalobcu v Havrilove, čo v prípade potreby by vedel preukázať fotografiami v tablete. Žalobca
tvrdil, že so synmi bol stále v kontakte, či boli Vianoce, alebo išiel k svojej sestre, Veľkú noc, vždy o nich
vedel. Pomoc žalobcu bola napríklad aj v tom, že keď mali nejaké problémy, tak im pomohol. Nebohý J.
mal poistnú udalosť, hneď mu volal, potreboval jeho pomoc. Žalobca mu pomohol, všetko čo bolo treba

zaplatil, vybavil. Čo sa týka staršieho A., ten sa tak dobre neučil, mal aj iné problémy, o ktorých bývalá
manželka nevie, vznikli mu nejaké dlhy, žalobca ich za neho zaplatil, čím dokazoval, že aj takto sa staral
o synov vtedy, keď mali problémy. Na fotografiách ktoré predložil boli zachytené ich spoločné chvíle s
deťmi, keď bol s nimi v Srebrenici autobusom, inokedy išli letecky do Grécka na Rhodos a boli aj v
Neipori. Na výlety ich bral preto, že chcel tráviť s nimi viac času a nekupoval im stále darčeky. Len tieto tri

dovolenky ktoré si pamätal stáli v tej dobe na Slovensku minimálne 100.000 Sk. Počas doby, keď chodil
s deťmi na dovolenky, nikdy od matky nepýtal peniaze na to, na náhradu výdavkov. So synmi chodil na
dovolenky aj po Slovensku, boli v Štúrove, Poprade, Sielnici, v Bojniciach. Žalobca je poľovník, s oboma
synmi bol dvakrát na poľovníckej výstave v Nitre. V roku 2019 sa mu konečne podarilo vysporiadať ich
spoločne nadobudnutú záhradnú chatu s bývalou manželkou tak, že jej vyplatil sumu 3.000 Eur v januári

2019 a keď sa stalo toto nešťastie, tak v tom istom roku volala a posielala SMS správy, že nemá na
hrob a žiadala požičať 1.500 Eur, ktoré jej požičal. Žalobca uviedol, že niežeby nechcel požičať peniaze,
ale už bol finančne vyčerpaný, pretože má maloletú dcéru, jeho terajšia manželka ešte nepracovala a
jeho finančná situácia nebola vždy uspokojivá. Nakoniec sa dozvedel, že bývalej manželke bolo všetko
preplatené, hoci jeho dohoda s ňou bola taká, že sumu 1.500 Eur vráti. Hrob stá 1.200 Eur, poslal jej

1.500 Eur, čiže ho zaplatil on, nie ona. Dostala ešte navyše sumu 300 Eur.

14. O tragickej nehode J. sa dozvedel, keď bol v Českej republike, v Hradci Králové, kde vykladal tovar.
Na vykládku čakal 4 dni, bola to jeho posledná cesta, vracal sa z mesta. Keď išiel z kamióna, zazvonil
mu telefón a volal mu jeho kamarát, terajší riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Poltári. Spýtal sa ho

len či má syna J., a keď odpovedal áno, žalobca vedel, že je zle. Nemohol iné urobiť, musel vykládku
dokončiť a ísť autom do Strakoníc. Pamätal si na to, že v noci sa vracal autom na Slovensko, hlavu mu
išlo roztrhnúť, v živote takú situáciu nezažil, potom prišiel na pohreb a po pohrebe musel odísť znovu
do Čiech, aby prácu dokončil, vrátiť sa nazad a viac tam už nešiel. Nezávisle na tom, ako sa mu J. zabil
už v tej firme skončil, nechcel chodiť do zahraničia, chcel byť doma, chcel byť so synmi. Žalobca tvrdil:

„ja nemám vyložené fotografie. Ja sa nemôžem pozerať na fotografie, pretože tam vidím Tomáška, v
kamióne šoférujem, rozmýšľam, aj sa rozplačem, keď si na to všetko spomeniem. Kto to nezažije, nevie
o tom, aký je to pocit toho človeka, že si už bude niesť, že to si už bude niesť až dokonca.“

15. Žalovaná 1/ v konaní preukázala dôkaz - žalobu žalobcov 1/ C. Z., 2/A. Z. proti žalovaným 1/A.X. A.

a 2/Genereali Poisťovňa, a.s. o náhradu nemajetkovej ujmy. Konanie je vedené na tunajšom súde pod
sp.zn. 11C/17/2020 a v ňom bývalá manželka žalovaného v žalobe tvrdila, o vzťahoch medzi žalobcom
a jeho synom, prípadne aj druhým synom, že „Žalobcovia 1/ a 2/ si boli s J. Z. obzvlášť blízki od roku
1999 žili v spoločnej domácnosti bez otca. Žalobkyňa 1/ vychovávala svojich synov sama s pomocou
svojich rodičov. Otec sa o svojich synov veľmi nezaujímal, navštevoval ich len sporadicky a ani finančne

im veľmi nepomáhal. Žalobkyňa 1/. žila niekoľko krokov v jednej domácnosti so svojimi synmi len sama,
napriek ťažkému životnému obdobiu si boli všetci navzájom veľkou oporou.“ K tomuto tvrdeniu žalobca
uviedol,ževosvojejvýpovedijasnepomenoval,žebývalámanželkaniedobreznášalato,žesarozviedli,
dokonca sa vyjadril, že ho nenávidela a, že synovia sa veľakrát s ním stretli bez toho, aby ona o tomvedela. Tomu nasvedčovalo len to, aké bolo jej správanie, ale to ešte neznamená, že žalobca nestrádal
a netrpel potom, ako došlo k dopravnej nehode.

16. Žalovaná 1/ dňa 28.02.2020 doručila súdu potvrdenie o tom, že bola evidovaná ako uchádzačka
o zamestnanie od 15.10.2018 do 05.05.2019 vrátane, od 10.04.2018 do 17.09.2018 vrátane, od
28.07.2017 do 31.03.2017 vrátane, od 20.02.2006 do 08.05.2006 vrátane, od 17.05.2004 do 08.11.2005
vrátane. Potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa A. A. E. XX.XX.XXXX a tento poberá od 01.05.2019
do 31.05.2044, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi zo dňa 10.01.2020 podľa ktorého bola v

období:od01.02.2004do31.07.2004členomdomácnosti,ktorejsaposkytovala pomocvhmotnejnúdzi,
od 01.08.2004 do 30.09.2004 členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, od
01.11.2007d o 28.02.2017 príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, od 01.01.2019 do 31.05.2019 príjemcom
pomoci v hmotnej núdzi. V roku 2017 poberala hmotnú núdzu v januári v sume 75,10 Eur, vo februári
a marci 75,10 Eur a v apríli 40,90 Eur. Potvrdením od Sociálnej poisťovne - pobočka Lučenec o nároku
na materské žalovaná 1/ preukazovala, že nárok na materské jej vznikol od 23.03.2019 do 15.11.2019.

Nárok na rodičovský príspevok jej vznikol od 01.11.2019 v súvislosti s narodení dieťaťa A. A. do trvania
podmienok.

17. Žalovaný 2/ preukázal, že bývalej manželke žalobcu likvidoval na základe Oznámenia o likvidácii
poistných udalostí č. 6401065397 dňa 13.12.2019 náhradu škody pri smrteľnom úraze v zmysle § 449

Občianskeho zákonníka, § 101 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení takto:
Náhrada za pomník v zmysle zák. č. 586/2008 Z. z. LIMIT (maximum) 663,88 Eur,
Náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom,
-pohrebná služba 1.062,72 Eur,
-urna 80 Eur,

-smútočné ošatenie zomrelého 98,60 Eur,
-smútočné ošatenie pozostalých 1/3 zo 149,67 Eur (65,67 Eur + 84 Eur) 49,89 Eur,
-náhrada poskytnutá z nemocenského poistenia -79,67 Eur.
Náhrada poistného plnenia v sume 1.875,42 Eur bola poukázaná na číslo účtu IBAN S. XXXX XXXX/
XXXX. Z oznámenia tiež vyplynulo, že úhradu služieb Kamenárstva Ulický za p. A.Š. A. a C. A., ako

aj úhradu karu zo dňa 16.06.2019 nemohli uhradiť, nakoľko nesúviseli s dopravnou nehodou zo dňa
23.03.2019.
Oznámením o likvidácii poistnej udalosti č. 6401065397 žalovaný 2/ dňa 15.01.2020 bývalej manželke
žalobcu likvidoval náhradu škody - úhradu karu 400,50 Eur a poistné plnenie jej poukázal na to isté číslo
účtu ako je uvedené vyššie.

18. Žalobca v konaní doručil dôkaz o finančných daroch zasielaných nebohému J. na jeho sviatky, ale
aj finančných prostriedkoch, ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení v žalobe. Dôkazy sú na č.l. 24-211, 239
a žalovanými 1/ a 2/ neboli spochybnené.

19. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní vo výške 700 Eur zástupca žalobcu na výzvu súdu zo dňa 27.11.2020, doručil
špecifikáciu úkonov právnej služby takto:
- preddavková faktúra č. 20190062 v sume 350 Eur, dátum vyhotovenia 30.05.2019, dátum splatnosti
dňa 13.06.2019 (príprava, prevzatie veci, prvá porada),

- faktúra č. 13190051 v sume 350 Eur, dátum vyhotovenia dňa 28.05.2019, dátum splatnosti dňa
28.05.2019, doklad o zaplatení sumy 350 Eur,
- preddavková faktúra č. 20190103 v sume 350 Eur, dátum vyhotovenia dňa 04.09.2019, dátum
splatnosti dňa 18.09.2019 (preštudovanie spisu na OR PZ LC OKP LC),
- faktúra č. 13190094 v sume 350 Eur, dátum vyhotovenia dňa 17.09.2019, dátum splatnosti dňa

17.09.2019 - doklad o zaplatení sumy 350 Eur.
Žalobcov právny zástupca používal pri výpočte trov právneho zastúpenia, kde v trestnom konaní
vystupoval ako splnomocnenec pozostalého po poškodenom, výlučnej vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie služieb. Súdu uviedol aj tú skutočnosť, že žalobcu
zastupoval v trestnom konaní v ktorom bola žalovaná 1/ odsúdená za spáchaný trestný čin, prečin

usmrtenia, podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Z tohto dôvodu s poukazom na zákonné ustanovenie
splnomocnenec poškodeného v trestnom konaní použil ustanovenie § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky
655/2004 Z.z. podľa ktorého, „tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní
a v konaní o priestupkoch“, ods. 3 „pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 jezákladnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina
výpočtového základu“. Úkony právnej služby špecifikoval takto: 27.05.2019 Príprava, prevzatie veci,

podpísanie splnomocnenia na zastupovanie (1 úkon - 73,66 Eur, RP 10,62 Eur, DPH 16,86 Eur, suma
spolu 101,14 Eur), 04.06.2019 študovanie spisu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec,
Odbor kriminálnej polície Lučenec - zabezpečenie znaleckého posudku - 1 úkon 73,66 Eur, RP 10,62
Eur, DPH 16,86 Eur, spolu suma 101,14 Eur, cestovné (8,5 l/100 km x 1,206) + 0,193 x 272,40 km) =
80,50 Eur, strata času § 17 ods. 1 (8 x 0,5 hod) = 141,60 Eur, spolu suma 323,24 Eur, dňa 14.06.2019

porada s otcom nebohého vo AK uskutočnená - zúčastnený, 15,00 - 16,30 hod, jeden úkon 73,66 Eur,
RP 10,62 Eur, DPM 16,86 Eur, spolu suma 101,14 Eur, 03.09.2019 preštudovanie vyšetrovacieho spisu
a uplatnenie nárokov pozostalého po nebohom - uskutočnené na OR PZ LC, OKP LC - zúčastnený,
jeden úkon 73,66 Eur, RP 10,62 Eur, DPH 16,86 Eur, spolu suma 101,14 Eur, cestovné (8,5 l/100 km x
1,222) +0,193 x 272,40 km) = 80,86 Eur, strata času § 17 ods. 1 (8 x 0,5 hod) = 141,60 Eur, spolu suma
323,60 Eur, dátum 05.11.2019 pojednávania na Okresnom súde Lučenec - uskutočnené - zúčastnený,

1 úkon - 73,66 Eur, RP 10,62 Eur, DPH 16,86 Eur, spolu suma 101,14 Eur, cestovné (8,5 l/100 km x
1,238) + 0,193 x 272,40 km) = 81,24 Eur, strata času § 17 ods. 1 (8 x 0,5 hod) =141,60 Eur, spolu
suma 323,98 Eur. Právny zástupca žalobcu a v trestnom konaní splnomocnenec poškodeného (otca
nebohého) vykonal hore uvedené úkony, ktoré spolu predstavujú celkovú sumu vo výške 1.173,10 Eur.
Dohodou klienta a splnomocnenca bola náhrada ustálená na sumu 700 Eur a túto žiadal aj v trestnom

konaní a následne v tomto konaní zaplatiť.
Sumu 50 Eur špecifikoval žalobca za úkon zo dňa 14.06.2019, kedy žalobca cestoval do sídla
advokátskej kancelárie jeho splnomocneného právneho zástupcu na poradu vo veci samej a túto žiadal
v konaní zaplatiť, ako zodpovedajúcu nevyhnutným nákladom na absolvovanie porady.

20. V súvislosti s úsporami tvorenými nebohému J. na poistnom zástupca žalovanej 1/ na pojednávaní
dňa 10.11.2021 predložil súdu zápisnicu z pojednávania dňa 31.05.2021 v spore vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 11C/17/2020 a v ňom poukázal na stranu 8, kde sa vyjadrovala bývalá manželka
žalobcu a uviedla „Ja mám vedomosť, viem o tom, že mal uzatvorené J. životné poistenie, ktoré uzatvoril
jeho otec, a po jeho smrti bola vyplatená čiastka okolo 5.700 Eur, avšak tieto boli všetky poukázané na

účet otca J.Á., čiže A. (druhý syn žalobcu) nedostal nijaké peniaze z tejto poistky. Neskôr po 3 mesiacoch
mi zo strany ex manžela bola poukázaná čiastka 1.500 Eur, ktorú najskôr žiadal vyplatiť A., avšak neskôr
mi napísal, že týmto mi prispieva aj na pohreb J.. V texte bolo výslovne napísané, že prispieva na hrob
pre J..“ Žalobca na pojednávaní dňa 10.11.2021 k uvedenému poistnému plneniu tvrdil, že po tragédii
ktorá sa stala mu bolo vyplatené poisťovňou poistné plnenie o niečo viac ako 2.500 Eur. Z tejto sumy

1.500 Eur poukázal bývalej manželke na pomník, zostala na účte žalobcu suma 1.000 Eur s tým, že keď
budú všetky jeho nároky, ktoré si uplatňuje v tomto konaní vysporiadané, celú sumu 1.000 Eur zašle
druhému synovi A. na jeho účet. Hoci na prvom pojednávaní žalobca tvrdil, že druhý syn bol tou osobou,
ktorá bola oprávnená prijať poistné plnenie a prečo ho doteraz v sume 1.000 Eur nedostal, odpovedal
žalobca tak, že boli tam ešte nejaké nároky a vedel o tom, že keď by ich bol poslal, použila by ich bývalá

manželka a tiež si nebol celkom istý, či druhý syn dokáže hospodáriť s týmito finančnými prostriedkami,
nevedel by na čo ich použil. Obavu mal preto, že v minulosti mu bol A. dlžný sumu okolo 600-700 Eur,
ktorú doteraz nezaplatil. Taktiež nejaké dlhy, ktoré spôsobil A. a on o tom veľmi dobre vie. Preto sumu
1.000 Eur doteraz druhému synovi doteraz neposlal.

21. Súd tiež zistil, že na pojednávaní dňa 31.05.2021 tunajší súd rozhodol rozsudkom sp.zn.
11C/17/2020 onárokunanáhradunemajetkovejujmytak,že„žalovaní1/a2/(vsporesp.zn.10C/1/2020
ide o totožné strany sporu na strane žalovaných) sú povinní zaplatiť žalobkyni 1/ (bývalá manželka
žalobcu) náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných, zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného,

ďalej sú povinní zaplatiť žalobcovi 2/ (druhý syn žalobcu a bývalej manželky) nemajetkovú ujmu 4.000
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká
v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne 1/
a žalobcu 2/ zamietol a tiež rozhodol o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy
konania v rozsahu 100 % z prisúdených súm do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancieovýškenáhradytrovkonaniastým,žeplnenímktoréhokoľvekzožalovaných,zanikávrozsahu
jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.“22. V citovanom rozsudku súd ustálil mieru zavinenia a spoluúčasti na tragickej dopravnej nehode na
strane nebohého J. Z. vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 21/2019 75 % a spoluúčasť žalovanej
1/ na vzniknutej tragickej nehode 25 %, ktorú premietol aj do výšky konečného priznania náhrady

nemajetkovej ujmy obom žalobcom.

23. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka ku dňu 05.11.2019, fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

24. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

25. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho

osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

26. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

28. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných
prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

30. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

31. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škodavznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32.Podľa§15ods.1citovanéhozákona,náhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento
nárok preukázať 21).

33. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič
pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú
opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou
jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

34. Súd na základe zisteného skutkového stavu veci, po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z

vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej úmrtím svojho syna,
ktoré spôsobila nedbanlivostným konaním žalovaná 1/ v rámci prevádzky svojho motorového vozidla,
spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, za čo bola odsúdená rozsudkom
tunajšieho súdu.

35. Súd vychádzal z uplatneného nároku a konštatuje, že žalobca v konaní preukázal aktívnu vecnú
legitimáciu. Podľa ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka je zabezpečená posmrtná ochrana
osobnosti občana jeho príbuznými a podľa tohto ustanovenia po smrti fyzickej osoby patrí právo na
uplatnenie ochrany osobnosti zomretej fyzickej osoby manželovi a deťom a ak ich niet, tak rodičom.

V danom prípade teda uplatňoval právo podľa citovaného ustanovenia otec nebohého. Realizácia
posmrtnej ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutému
občanovi, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti je aj ich osobným záujmom; ide o
najbližších príbuzných a to manžela a deti a ak ich niet, rodičov. Zákon týmto osobám priznáva právo
uplatňovať ochranu osobnosti osobitným výslovným predpisom preto, lebo toto právo, ako čisto osobné,

smrťou občana zaniká, a teda neprechádza na dedičov, takže uvedené subjekty, najmä spomenutí
príbuzní, by ho nemohli vykonať z titulu, že ho zdedili.
Obsah tohto práva je zhodný s obsahom práva, ktorý patril zomrelému občanovi; preto osoby uvedené
v § 15 Občianskeho zákonníka môžu na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby použiť všetky
právne prostriedky, ktoré vymedzuje ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka, teda aj žalobu na

zadosťučinenie v peniazoch (tzv. peňažnou satisfakciou). Opak toho totiž nemožno vyvodiť zo žiadneho
z ustanovení § 11-15 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustálenej judikatúry možnosť priznania náhrady
nemateriálnej ujmy v peniazoch aj pozostalým, možno vyvodiť aj zo všeobecnej zásady platnej v
demokratických právnych štátoch v zmysle ktorej „je nemravné akúkoľvek ujmu neodškodniť“. Zároveň
v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca splnil aj podmienku aktívnej vecnej legitimácie domáhať

sa práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, kde smrťou syna žalobcu došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, nakoľko možno konštatovať, že súčasťou
súkromného života je nepochybne aj rodinný život, ktorý zahŕňa vzťahy medzi blízkymi príbuznými a
rešpektovanie súkromného teda aj rodinného života musí zahŕňať aj právo na vytváranie a rozvíjanie
vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby tak bolo možné mimo iné tiež rozvíjať a naplňovať vlastnú

osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym,
morálnym, citovým a kultúrnym, väzbám predstavovať natoľko vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvoj
osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma, ktorá znižuje jeho dôstojnosť, či vážnosť v
spoločnosti. Z tohto pohľadu Občiansky zákonník dáva podmienky pre uplatnenie finančnej satisfakcie
za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej osoby. Smrť fyzickej

osoby v dôsledku zavineného protiprávneho konania vo všeobecnosti predstavuje následok, ktorý nie
je možné odstrániť a nie je možné ho ani napraviť, a tak znamená pre pozostalých nereparovateľnú
citovú ujmu a zásah do ich života, do ich práva a ochranu osobnosti a do práva na život zomrelej osoby.
Pokiaľ ide o výšku tejto nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd prihliadal
na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá spočívala v smrti syna žalobcu. Pokiaľ ide o určenie výšky tohto

odškodnenia (nemajetkovej ujmy) súd sa pri jej určení ďalej spravoval úvahou, či je vôbec v peniazoch
oceniteľný ľudský život. Inými slovami, či je objektívne možné vôbec stanoviť akékoľvek kritériá na
peňažné vyčíslenie straty blízkej osoby. Súd dospel k záveru, že stanoviť všeobecne aplikovateľné
kritériá na určenie výšky peňažnej náhrady v prípade smrti blízkej osoby ako následku protiprávnehokonaniaškodcuniejeobjektívnemožné,pretožeľudskýživotniejeobchodovateľnýtovarajehohodnota
je v podstate v peniazoch nevyčísliteľná, možno iba zmierniť ťažkú citovú ujmu a neoprávnený zásah do
práva na ochranu poškodeného a pozostalých blízkych osôb formou právnych prostriedkov upravených

v Občianskom zákonníku. Je nutné vcítiť sa do prežívania pozostalých blízkych osôb, akú ujmu a
traumu predstavuje pre nich smrť osoby blízkej, ktorú osobu stratili v dôsledku protiprávneho zavineného
konania inej osoby. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dopravná nehoda (tak ako je popísaná v bode
1. tohto rozsudku) sa stala v dôsledku nedbanlivosti žalovanej 1/, ktorá svoj čin viackrát oľutovala.
Zúčastnila sa prvého pojednávania, v konaní preukázala svoje aktuálne rodinné a sociálne pomery, je

samo živiteľka, vyživovaciu povinnosť má k maloletému dieťaťu. V konaní bolo nesporne preukázané,
že pri dopravnej nehode protiprávnym nedbanlivostným konaním žalovanej 1/ bola zavinená smrť syna
žalobcu, že vzťah medzi žalobcom a nebohým synom bol štandardný, taký, aký je možné očakávať od
normálnych rodinných vzťahov v prípade rozvedeného manželstva žalobcu. Hoci bolo preukázané, že
manželstvo žalobcu bolo rozvedené v dobe, keď bol nebohý J. útleho veku, mal 4 roky, ale výsluchom
žalobcu v kontexte s dôkazmi predloženými v priebehu súdneho konania (fotografie a poskytovanie

finančných prostriedkov, finančných darov na sviatky nebohého, vrátane platenia poistného nielen
nebohému, ale aj druhému synovi) je dôkazom o tom, že žalobca preukázal, že sa po rozvode
manželstva naďalej o deti staral, plnil si vyživovaciu povinnosť k nim, bol s nimi v kontakte a nebohý
J. s bratom ho navštevovali. Žalobca tiež preukázal, že po ukončení štúdia nebohého J. na strednej
škole, keď sa rozhodol pokračovať v štúdiu na vysokej škole mu naďalej, nad rámec výživného prispieval

sumou 50 Eur mesačne, zaplatil mu školné v dobe keď neurobil skúšku a musel hradiť študijné náklady
školského semestra. Tiež preukázal, že v dobe keď nebohý J. odišiel do zahraničia, finančne mu prispel
nielen na cestu ale mu zaslal finančné prostriedky aj do zahraničia. Súd uveril tvrdeniu žalobcu v tom,
že v dobe, keď už mal založenú novú rodinu a v druhom manželstve sa mu narodila dcéra, nebohý
J. mu telefonicky gratuloval a následne sa aj s druhým synom žalobcu zúčastnili krstín ich nevlastnej

maloletej sestry. Súd preto uzatvára, že z dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a nebohým J.
prebiehali sporadické návštevy, vzájomná pravidelná informovanosť a zdieľanie aktuálnych radostí a
starostí, ktoré prinášal život. Žalobca v dobe, keď došlo k tragickej dopravnej nehode pracoval ako vodič
medzinárodnej kamiónovej dopravy. Následne po dopravnej nehode prestal v uvedenej firme pracovať,
nechcel chodiť do zahraničia, chcel byť doma. Tieto všetky okolnosti súd zohľadňoval pri určení výšky

nemajetkovej ujmy.

36. Súd je v zmysle § 193 C.s.p. viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k.
22T/115/2019-342, ktorým bola žalovaná 1/ uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1
Trestného zákona, čím inému z nedbanlivosti pôsobila smrť (synovi žalobcu). Týmto rozsudkom bolo

tiež preukázané, kto je za usmrtenie nebohého J. Z. zodpovedný. V zmysle konštantnej judikatúry, napr.
rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26.01.2017, R 22/1979) je súd viazaný aj vinou v zmysle
jej právnej a skutkovej zložky, ako aj formou zavinenia. Konanie žalovanej 1/ bolo právoplatným trestným
rozsudkom vyhodnotené ako nedbanlivostné konanie, je zrejmé, že zásah žalovanej 1/ do osobnostných
práv žalobcu, do práva na ochranu súkromia a rodinného života bol preto neoprávnený. Tento zásah bol

objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti žalobcu, keďže natrvalo narušil právo žalobcu udržiavať
a rozvíjať rodinný vzťah spolu so synom. Žalobcovi tak vzniklo právo domáhať sa náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka.

37. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná 1/ je pasívne vecne legitimovanou v konaní o ochranu osobnosti

žalobcu, do ktorého osobnostných práv neoprávnene zasiahla. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou
žalovanej 1/ o tom, že nie je pasívne vecne legitimovanou, nakoľko motorové vozidlo, ktorým spôsobila
dopravnú nehodu, bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného 2/ a preto je
žaloba voči nej nadbytočná. Pasívna legitimácia žalovanej 1/ vyplýva z ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka, § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka totiž

žalovaná 1/ zodpovedá za škodu spôsobenú dopravnou nehodou. Podľa §13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zodpovedá tým, že neoprávnene zasiahla do práva žalobcu, podľa § 11 Občianskeho
zákonníka na ochranu jeho súkromia tvoreného rodinným životom so synom (bod 28 rozsudku OS
Lučenec sp.zn. 11C/17/2020).

38. Súd sa tiež zaoberal námietkou žalovaného 2/ ohľadom jeho pasívnej vecnej legitimácie v
prejednávanom spore a dospel k záveru, že zásah do osobnostného práva žalobcu, v dôsledku ktorého
utrpel psychickú ujmu bol spôsobený prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahovalo povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu uzatvorené u žalovaného 2/.Niet pochybností, že povinnosť krytia poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám
motorovými vozidlami je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Európskej únie (rozsudok SD
C-22/12 Haasova, bod 39) a preto i v tejto veci je nutné riešiť spornú právnu otázku v súlade

s komunitárnym právom (právna oblasť je harmonizovaná právom Európskej únie). Tzv. motorové
smernice (Smernica Rady 72/166/EHS z 24.apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontrolným
plneniam povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, Smernica Rady 84/5/EHS z 30.decembra 1983
o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 a smernica Rady 90/232/EHS zo 14.mája 1990 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, ako i smernica Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel) na účely účinnej realizácie
spoločného trhu smerujú na jednej strane k zabezpečeniu voľného pohybu motorových vozidiel

nachádzajúcich sa na území Európskej únie, ako aj osôb vo vozidle a na druhej strane k zabezpečeniu
porovnateľného zaobchádzania s poškodenými účastníkmi nehôd spôsobených týmito vozidlami, bez
ohľadu na miesto nehody na únijnom území. Ukladajú preto členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola krytá poistením. Ustanovenia
vnútroštátnehopráva,ktoréupravujúnáhraduškodyprinehodáchspôsobenýchprevádzkoumotorových

vozidiel, nemôžu pritom odňať dotknutým smerniciam potrebný účinok (rozsudok SD C-300/10 Marques
Almeida, C-22/12 Haasova, bod 42). Členské štáty majú tiež zaručiť, aby náhrada škody podľa ich
vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní
príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením (rozsudok SD
C-22/12 Haasova, bod 55).

39. Medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s tzv. motorovými smernicami patrí aj nemajetková
ujmy (rozsudok SD C-22/12, bod 50), ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore (§ 11, § 13 Občianskeho zákonníka). Pod pojem
ujma na zdraví je treba zahrnúť akúkoľvek ujmu, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity,

čo zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú traumu (rozsudok SD C-22/12, bod 47), vzhľadom na odlišnosti
medzi rôznymi jazykovými verziami článku 1 ods. 1 druhej smernice a článku 1 prvého odseku tretej
smernice, ako aj ciele chránené smernicami. Podľa ustálenej judikatúry SD sa ustanovenia práva Únie
majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo všetkých jazykoch a v prípade
rozporu medzi jazykovými verziami textu práva Únie sa má dotknuté ustanovenie vykladať podľa účelu

právneho predpisu. Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej smernice používajú pojem „ujma
na zdraví“, ako aj „osobná ujma“, je treba sa sústrediť na účel smernice, pričom uvedené pojmy dopĺňajú
pojem „škoda na majetku“ v snahe uplatnenia extenzívneho výkladu týchto pojmov s cieľom posilnenia
ochrany obetí (rozsudok SD C-22/2012 Haasova, bod 48, 49). Ak zodpovednosť poisteného, ktorá podľa
vnútroštátneho práva vyplýva z § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej

nehody a má občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje
vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú smernice (rozsudok SD C-22/12
Haasova, bod 57, 58). Uvedený záver, ako uviedol SD nemôže spochybniť ani odlišné systematické
zaradenie ustanovení § 11, § 13 Občianskeho zákonníka k úprave zásahov do ochrany osobností, ktorá
je nezávislá od úpravy zodpovednosti za škodu.

40. S poukazom na uvedené, vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne právo umožňuje rodinným
príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto
ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla (SD Tlačové komuniké č. 144/13 z 24.
októbra 2013). Žalobca sa preto dôvodne domáha náhrady nemajetkovej ujmy i priamo voči žalovanému

2/, ktorý má povinnosť nahradiť škodu na zdraví v podobe psychickej traumy.

41. Pre účely zákonného poistenia zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel bolo
potrebné pojem škoda vykladať eurokonformne, teda extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa
aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv

pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej
osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. Účelom poistenia zodpovednosti za škody spôsobené
prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto
prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehodenajzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej neho
de vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť
za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného

krytia. Gramatický (formalistický) výklad pojmu škoda, vychádzajúci z textu zákona č. 381/2001
Z.z. resp. z ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada
nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, znamenalo by to neprípustné,
značne disproporčné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ako i
pozostalých v tom smere, či prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá (riziko, že pri insolventnosti

zodpovedného subjektu nebude náhrada vymožiteľná).

42. Neprijateľnosť týchto dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely zák.
č. 381/2001 Z.z. tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv
pozostalých, a teda že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Predmetný zákon bol výsledkom
transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené platnou Smernicou Európskeho parlamentu

a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Z textu tejto smernice
jezrejmé,žepoužívaslovnéspojenie„personalinjury“(napr.úvodbod12,článok9ods.1),teda„osobná
ujma“. Komunitárne právo tak chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu, respektíve za ujmu
považuje majetkovú aj nemajetkovú škodu (rozsudok SD C-63/09 Axel Walz).

43. Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy (náhrada
nákladov spojených s liečením, náhrada pohrebených nákladov), ale aj nemajetkovej ujmy, akými sú
napr. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka), ktoré sa odškodňujú
v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej

povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry
poškodeného, t.j. ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná
náhrada (odškodnenie). Podľa Nálezu ÚS ČR Pl 16/04 z legislatívneho hľadiska sa javí správnejšie
opustiť poňatie škody ako majetkovej ujmy a pokladať za škodu aj ujmu, vzniknutú pôsobením na
telesnú ale i duchovnú integritu poškodeného. Princípy európskeho deliktného práva definujú škodu

ako majetkovú alebo nemajetkovú ujmu zákonom chráneného záujmu. Legislatíva európskych štátov
sa postupne uvedenej definícii prispôsobuje. Občiansky zákonník nedefinuje pojem škody, hovorí
len o skutočnej škode (§ 442 ods.). Skutočná škoda bola v zmysle právnych teórií pred rokom 1989
vykladaná ako majetková škoda a preto ustanovenia o náhrade škody sú systematicky radené k právam
majetkovým. Judikatúra prvorepublikových najvyšších súdnych inštancií realizovala ústretovú korektúru

zákonnej kanoistiky vo vzťahu k imateriálnej škode. Náhradou škody sa v odôvodnených prípadoch,
vyžadovaním princípov obsiahnutých v čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon
č. 23/1991 Zb) rozumie aj peňažná kompenzácia citovej ujmy, utrpenej úmrtím blízkej osoby, ku ktorej
došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania.

44. Súd poukazuje aj na dôležitosť ústavnokonformného výkladu právnych predpisov. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (Nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.03.2008). V materiálnoprávnom štáte nejde len o

dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré
sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločensky normatívny
systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej
funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa v požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia,
sú neprijateľné. Súdu jednoznačne vždy prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia

zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou
pomocou redukcie „ad absurdum“ odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom
zákona, ktorý bude racionálny a spravodlivý. Výklad dotknutých právnych predpisov učinený žalovaným
2/ uvedené požiadavky nespĺňa.

45.V argumentácii žalovaného 2/ poukazujúcej na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Cdo/301/2012 je potrebné uviesť, že v kontexte vyššie uvedeného nebol dôvod rezignovať na
aplikáciu moderných výkladových metód, ku ktorým je povolaný každý členský štát Európskej únie,predovšetkým na eurokonformný ako i lingvistický výklad, vrátane materiálnej, interpretačnej záväznosti
judikatúry Súdneho dvora (ktorá nezaväzuje len strany sporu, ale je prameňom komunitárneho práva).
V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je pre vnútroštátny orgán aplikácie práva

eurokonformný výklad vnútroštátneho práva záväzný, t.j. výklad v súlade s komunitárnym právom,
aby sa tak zabezpečil „reálny účinok“ príslušnej smernice. Súd členského štátu môže prostredníctvom
eurokonformnej interpretácie vyplniť i medzery vnútroštátneho právneho predpisu. Ak by sa úprava
obsiahnutá v smernici prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol
by sa dotknutý subjekt domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o

posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie
(napr. rozhodnutie C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92
Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Pala Faccinni Dori a Recrep
SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva
implementujúcehokomunitárnypredpis(smernicu)aletiežnárodnéprávoakocelok,pričomvnútroštátny
súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a

účelom smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako
rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc, bolo potrebné vychádzať z rozšíreného výkladu
definície škody.

46. Aj podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci Drozdovs C-277/12, smernica Rady 72/166/EHS a

smernica Rady 84/5/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

47. Primárnym cieľom tzv. motorových smerníc Európskej únie bolo zjednodušiť voľný pohyb
motorových vozidiel a zabezpečiť na vnútornom trhu jednotné rámcové podmienky v oblasti povinného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Súčasne bolo účelom
týchto smerníc zabezpečiť zlepšenie ochrany obetí dopravných nehôd v Európskej únii v oblasti právnej
ochrany poistenia prostredníctvom zabezpečenia minimálneho štandardu a umožnenie účinného

uplatňovania nárokov na náhradu škody zo strany obetí. Vychádzajúc zo základného faktu, že primárne
a sekundárne pramene práva Európskej únie obsahujú harmonizáciu podmienok povinného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (s poukazom na základné ciele
vyjadreného v motorových smerniciach), bolo nevyhnutné prijať záver o povinnosti vnútroštátnych súdov
pri aplikácii národného práva týkajúceho sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorových vozidiel uplatniť eurokonformný výklad (najmä § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z.z. a preto v danom prípade citovaný zákon je výsledkom transpozície tzv. piatich motorových
smerníc upravujúcich oblasť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel.

48. Nebolo možné ani vychádzať zo záveru, že súkromné právo členského štátu sa neprieči právu
Európskej únie. Súd vzhliadol práve vo výklade pojmu škoda nesúlad vnútroštátneho práva a práva
Európskej únie, pričom eurokonformný výklad tohto pojmu (preložený ako osobné ujmy na tele,
psychike alebo emočnej sfére poškodeného) je jediným možným správnym výkladom, na rozdiel od
reštriktívneho gramatického výkladu vnútroštátneho práva (ktorý je v rozpore s cieľmi vyjadrenými v

tzv. motorových smerniciach). Je potrebné súčasne zdôrazniť, že sa nejedná a o priamu aplikáciu
smerníc, ale o výkladovú metodológiu vzťahujúcu sa na oblasť harmonizovanú právom Európskej
únie. Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrteným pri dopravnej
nehode a jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo

uplatniteľnévsporevovecisamej. Vnútroštátneprávotútonáhraduupravuje,nazákladezodpovednosti
poisteného za škodu, v danom prípade žalovanej 1/, aplikáciou ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka, a to v dôsledku vývoja súdnej praxe (inšpirovaného rozhodovacou činnosťou súdov Českej
republiky, v ktorej si predmetný nárok našiel legislatívny priestor aj priamo v ustanoveniach Občianskeho
zákonníka upravujúcich náhradu škody tzv. „odškodnenie za smrť“), pretože sa nejedná o tradičný nárok

spadajúci pod ochranu osobnosti (historický výklad). Je nespochybniteľné, že súdna prax na základe
zodpovednosti poistených za škodu priznáva náhradu nemajetkovej ujmy príbuzných obetí dopravných
nehôd. Smrť člena rodiny spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku zakladá občianskoprávnu
zodpovednosť prevádzateľa či vodiča dopravného prostriedku, domáhať sa zo strany oprávnených osôbvoči týmto osobám v zmysle vnútroštátnej úpravy nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, v
dôsledku neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv (tým, že bolo porušené ich právo na rodinný
a súkromný život). Odlišnosť inštitútov náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy vo vnútroštátnom

práve (Občiansky zákonník) nemôže brániť aplikácii komunitárneho práva, v oblasti harmonizovanej
právom Európskej únie, ako ani napĺňaniu cieľov smerníc.
Eurokonformný, ako i lingvistický výklad, sú v súlade s definovaním pojmov Európskym deliktným
právom, ktorý chápe škodu na zdraví ako ujmu (zhoršenie) telesného alebo duševného zdravia.
Preto nárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zahŕňa aj

ujmu v emočnej sfére žalobcu ako poškodeného. V kontexte vyššie uvedeného sa javí za zbytočné
argumentovať špecifikami dotknutých hmotnoprávnych inštitútov vnútroštátneho práva (náhrada škody
a náhrada nemajetkovej ujmy) z hľadiska pojmoslovia poškodenej osoby a druhovým vymedzením od
škody na zdraví podľa Občianskeho zákonníka (§ 449 ods. 1). Dôvodom je neprípustne zužujúci výklad
pojmu ujma na zdraví (abstrahujúci duševné zdravie človeka). Eurokonformným výkladom v oblasti
harmonizovanej právom Európskej únie sa preto prinavracia komplexný význam pojmu zdravie a s tým

spojené odškodnenie jeho obidvoch zložiek (telesnej a psychickej).

49. Úlohou zákonodarcu je vždy uviesť dve navzájom si konkurujúce hodnoty do rovnováhy tak,
aby boli v čo najvyššej miere zachované. Ak písaný zákon (pozitívne právo) neplní svoju funkciu
spočívajúcu v spravodlivom vyriešení právneho problému, je na súde, ktorý zákon interpretuje, zvážiť

konkurujúce práva pri interpretácii konkrétnej právnej normy. V danom prípade je súd povinný uviesť do
spravodlivej rovnováhy škodu na psychickom zdraví a škodu na fyzickom zdraví, ako aj majetkové riziko
zodpovednýchsubjektovzanemajetkovúujmu,akoipozostaléhovprípadenemajetnostizodpovedného
subjektu, aby povinné poistenie zodpovednosti za škodu pokrývalo aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkej osobe obete usmrtenej pri dopravnej nehode.

50. Pokiaľ žalovaný 2/ v prejednávanom spore poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/301/20102
v tomto kontexte a contrario súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS
474/2016-17, v rámci ktorého rozhodnutia Ústavný súd podrobil prieskumu vecnú pasívnu legitimáciu
poistiteľa, kedy poistiteľ vystupoval ako žalovaný v spore o zaplatenie sumy 800.000 Eur, v rámci

ktorého sporu sa žalobcovia ako pozostalé blízke osoby po zomretej obeti dopravnej nehody domáhali
náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv voči žalovanému 1/ ako vodičovi
motorového vozidla a žalovaného 2/ ako poisťovateľovi, u ktorej bolo motorové vozidlo povinne zmluvne
poistené v zmysle zák. č. 380/2001 Z.z. Zároveň Ústavný súd v danom rozhodnutí poukázal na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci sp.zn. C-22/12 z 24.10.2013 a v súvislosti s týmto rozsudkom

poukázal na svoje predchádzajúce uznesenie sp.zn. III. ÚS 646/2015 zo 16.10.2015, v ktorom v
obdobnom veci skonštatoval, že hoci Súdny dvor viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať
ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo ČR, tak aj vnútroštátne
právo SR prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13) každého z
týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu

nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z plneného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. V SR povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého má poisťovateľ
oprávnenie vykonávať poistenie zodpovednosti na území SR. Zároveň Ústavný súd dodal, že k tomuto
záveru dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do
osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad
pojmu náhrada škody. Zároveň poukázal tiež na svoje rozhodnutie I ÚS 206/2015 z 29.04.2015.
Na základe vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru súdu žalovaný 2/ pasívne vecne legitimovaný,
lebo náhrada nemajetkovej ujmy je predmetom poistného krytia v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.

51. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola voči žalovaným 1/ a 2/
podaná čo do základu dôvodne. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 22T/115/2019 zo dňa
05.11.2019 vyplýva, že k usmrteniu rodinného príslušníka žalobcu - syna došlo pri dopravnej nehode
dňa 23.03.2019, pričom dopravnú nehodu zavinila žalovaná 1/ (viď dôvody v bode 10 tohto rozsudku).

Žalovaná 1/ bola vodičkou motorového vozidla u žalovaného 2/ bolo vozidlo povinne zmluvne poistené
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a táto poistná udalosť bola
nahlásená na likvidáciu u žalovaného 2/. Súd dospel k záveru, že došlo k neoprávnenému zásahu
zo strany žalovanej 1/ do súkromia žalobcu chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka,ktorého súčasťou je rodinný život žalobcu. Žalovaná 1/ porušením svojej zákonom uloženej povinnosti
pri riadení motorového vozidla spôsobila dopravnú nehodu pri ktorej zomrel syn žalobcu, zasiahla tým do
jeho práva na rodinný život a na rozvíjanie ďalších rodinných väzieb, čím spôsobila značnú citovú ujmu

žalobcu. Strata rodinného príslušníka je neodvrátiteľnou ujmou pre žalobcu, ako jeho otca, tak v danom
prípade súd má za to, že primeraným zadosťučinením je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v
zmysleustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníka.Jenepochybné,žežalovaná1/svojimkonaním
zasiahla neoprávnene do osobnostných práv žalobcu (§ 11 Občianskeho zákonníka) takým spôsobom
a s takými následkami, pri ktorých nepostačuje zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a žalobcovi v dôsledku toho patrí náhrada vzniknutej nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadnuť na to, že tragická smrť dieťaťa je pre
pozostalého - otca (žalobcu) mimoriadnym zásahom do jeho osobnostných práv a v tejto súvislosti je
potrebné zohľadniť, ako sa žalobca so smrťou svojho syna vyrovnal a aké dôsledky spôsobilo násilné
pretrhnutie väzieb vo vnútri jeho rodiny.

52. Medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy, vytvorené
v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť
k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj
právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti,
aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov

predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život fyzickej osoby.

53. Pri určení celkovej výšky priznaného plnenia súd konštatuje, že je nepochybné, že žiadne
finančné plnenie nedokáže zmierniť trápenie a žiaľ osôb dotknutých smrťou im blízkeho človeka. K
primeranosti súd uvádza, že akákoľvek uplatnená výška náhrady škody (ujmy) nemôže ani zďaleka

pokrývať skutočnú citovú ujmu, ktorá vznikla žalobcovi stratou syna, nakoľko táto je v peňažnej forme
nemerateľná. Pri tragickej dopravnej nehode zahynul syn žalobcu a jeho úmrtie je pre neho nepochybne
traumatizujúce.
Súd k výške náhrady škody poukazuje na rozsudok SD C-277/12 Drozdovs v ktorom sa spomína
neprípustnosť administratívneho poistného limitu po 1 milión eur v jedno prípade.

Je potrebné zdôrazniť, že výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou
úvahou, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Určenie konkrétnej výšky náhrady potom musí
zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti.
Závažnosť pri vzniknutej nemajetkovej ujme sa posudzuje najmä s obsahom na jej intenzitu, rozsah a

trvanie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že skúmané zásahy vyvolávajú spravidla ujmu dlhotrvajúcu,
rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú.
Pri úvahe o výške tejto náhrady z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil súd najmä to, že žalobca
stratil v jedinom okamihu syna a v dôsledku jeho násilného úmrtia došlo k nezvratnému ukončeniu
vzájomných vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Tu súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 13.,

14. a 35. tohto rozsudku. Súd zhodnotil, že v dôsledku smrti syna žalobcu došlo taktiež k zásahu do
citového rodinného života žalobcu, ktorý je do budúcna ochudobnený o prežívanie budúceho rodinného
života (promócia, svadba, možnosť dožiť sa vnúčat) a žalobca po smrti blízkej osoby, vzhľadom na ich
veľmi dobré vzťahy pociťoval intenzívnu stratu blízkej osoby. Tragickým úmrtím syna došlo k nezvratnej
deštrukcii rodinných vzťahov. Žalobca v dôsledku nečakanej smrti syna prežíva pocit smútku, beznádeje

a smrť syna výrazne zasiahla aj do pracovného života žalobcu, ktorý už prestal vykonávať prácu
vodiča v medzinárodnej kamiónovej doprave. Usmrtením syna žalobcu došlo k trvalému pretrhnutiu
medziľudských väzieb medzi žalobcom ako otcom a nebohým J. Z.. Vzhľadom na všetky uvedené
dôvody sa súdu javí nemajetková ujma vo výške 15.000 Eur, ktorú si žalobcu ako otec uplatnil v súdnom
konaní ako primeraná.

54. Okrem toho, že súd vzal do úvahy negatívny dopad následkov dopravnej nehody - smrti syna na
rodinný život žalobcu aj z hľadiska jeho citovej traumy, ako aj negatívny dopad na jeho ďalší život s tým,
že súd prihliadol pri určení výšky nemajetkovej ujmy aj na správanie žalovanej 1/ po dopravnej nehode
keď z dokazovania vyplynulo, že žalovaná svoje konanie oľutovala a to viackrát, ľútosť prejavila aj v

priebehu trestného konania.

55. Súd v súvislosti s priznaním náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi a jej výšky musel vziať do úvahy
aj mieru zavinenia na tragickej dopravnej nehode na strane nebohého J. Z..Právoplatný rozsudok v trestnom konaní určil vinu žalovanej 1/ na tragickej dopravnej nehode, čo však
neznamená, že súd v civilnom konaní pri určení výšky nemajetkovej ujmy nie je povinný sa zaoberať
aj otázkou, do akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie ďalšej osoby,

v tomto prípade nebohého J. Z. (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/66/2018 zo dňa 21.03.2019). Tu si súd
osvojil závery vyslovené v rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 11C/17/2020 v bode 31 tohto rozsudku a pri
ustálení miery zavinenia a spoluúčasti na tragickej nehode zo strany nebohého Tomáša súd vychádzal
zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Dušana Kožiaka č. 21/2019, ktorý bol vypracovaný pre
potreby trestného konania. V uvedenom znaleckom posudku síce znalec mieru toho-ktorého účastníka

dopravnej nehody nevyjadril v percentuálnej výške, no špecifikoval, akým spôsobom sa každý z
účastníkov dopravnej nehody podieľal na nej a to takto: „Žalovaná 1/ sa podľa znalca na dopravnej
nehode podieľala tým, že nesprávne vyhodnotila situáciu za svojim vozidlom cez spätné zrkadlá počas
znižovania rýchlosti a odbočovania na križovatke.“
Nebohý J. Z. sa podľa znalca podieľal na dopravnej neho de tým, že „a) sa rozhodol prechádzať vozidlo
v križovatke, čím vytváral kolíznu situáciu, teda prechádzal vozidlo v mieste, kde predchádzanie nie je

povolené. b) pri predchádzaní vozidla Škody 105 L nedodržal od neho bezpečný bočný odstup, čo je
nesprávna technika predchádzania, c) v čase dopravnej nehody jazdil so svojim motocyklom rýchlosťou
vyššou ako bola v mieste dopravnej nehody dovolená, t.j. rýchlosťou 113,3 km/hod.“ V uvedenom
znaleckom posudku tiež znalec jednoznačne konštatoval, že „pri najvyššej povalenej rýchlosti t.j. 90
km/hod, by nebohý J. Z. dokázal ubrzdiť a správne vyhodnotiť situáciu vzniknutú v križovatke, čím by

došlo k zabráneniu kolízie a tragickej nehody.“ Vychádzajúc zo záverov znalca v znaleckom posudku
súd ustálil mieru zavinenia nebohého J. Z. na vzniknutej nehode 75 %, spoluúčasť žalovanej 1/ na
vzniknutej tragickej dopravnej nehode 25 % a túto premietol aj do konečného priznania nemajetkovej
ujmy žalobcovi. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku je totiž zrejmé, že miera zavinenia nebohého
J. Z. bola vyššia ako miera zavinenia žalovanej 1/ a to v pomere 1:3 (znalec stanovil jedno pochybenie

u žalovanej 1/ a tri u nebohého J. Z.) preto percentuálnu mieru zavinenia žalovanej 1/ stanovil súd na
jednu štvrtinu, t.j. 25 %. Výšku nemajetkovej ujmy 15.000 Eur, ktorú žalobca žiadal a ktorú súd ustálil
ako primeranú vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, súd znížil o mieru zavinenia nebohého J. Z. na
tragickej dopravnej nehode a tak žalobcovi priznal len 25 % z uvedenej sumy 15.000 Eur, t.j. sumu 2.250
Eur, ktorá vyjadruje mieru spoluúčasti žalovanej 1/ na vzniknutej dopravnej nehode.

56. Predmetom konania bolo aj zaplatenie inej škody pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia v
trestnom konaní vo výške 700 Eur, cestovného žalobcu z Lučenca do Martina vo výške 50 Eur, príspevku
bývalej manželke na pohreb vo výške 1.500 Eur a výdavkov na kar vo výške 358 Eur. V priebehu
konania vzal žalobca žalobu sčasti náhrady za kar v sume 358 Eur späť, súd konanie sčasti zastavil na

pojednávaní dňa 18.11.2020. Súd o uplatnenom nároku rozhodol nasledovne:
Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1.173,10 Eur, kde sa
ako poškodený nechal zastupovať advokátom. Za jeden úkon právnej služby si účtoval odmenu vo výške
73,66 Eur a režijný paušál vo výške 10,62 Eur. V žalobe špecifikoval úkony právnej služby nasledovne:
1) príprava, prevzatie veci, podpísanie splnomocnenia (27.05.2019)

2) študovanie spisu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec - zabezpečenie znaleckého
posudku (04.06.2019)
Cestovné.............80,50 Eur
Strata času...........141,60 Eur
3) porada s otcom nebohého od 15.00 hod. - 16,30 hod. (14.06.2019)

4) preštudovanie vyšetrovacieho spisu a uplatnenie nárokov pozostalého po nebohom (03.09.2019)
5) pojednávanie na Okresnom súde Lučenec (05.11.2019)
Cestovné ............... 81,24 Eur
Strata času..............141,60 Eur
Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov žalobcu v trestnej veci vychádzal z vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a
posudzoval, či jednotlivé úkony právnej služby boli advokátom vykonávané a či sa jedná o úkony účelné
a preukázané.
Podľa § 1 ods. 2 vyhl. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho
klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú

ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
Podľa § 1 ods. 4 vyhl. v znení účinnom do 14.06.2019 výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej
odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.
Podľa § 1 ods. 4 vyhl. v znení účinnom od 15.06.2019 výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej

odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý o tri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.
Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje

trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového
základu.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 149 ods. 1 zák.č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej
služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,

d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na zabezpečenie dôkazu,

b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c)návrhyasťažnostivoveciach,oktorýchsarozhodujenaverejnomzasadaní,okremnávrhunaobnovu
konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.
Podľa § 15 vyhl., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Dôvodnosť o účelnosť trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vyčíslených v žalobe súd posúdil

nasledovne:
1) príprava, prevzatie veci, podpísanie splnomocnenia (27.05.2019): 71,50 Eur (1/12 výpočtového
základu, ktorý o 4 roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ) + režijný paušál 9,80 Eur (1/60
výpočtového základu za rok 2019) - nárok preukázaný a dôvodný podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl.;
2) študovanie spisu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec - zabezpečenie znaleckého

posudku (04.06.2019) + cestové a náhrada za stratu času: nárok nepreukázaný, v trestnom spise
absentuje záznam o preštudovaní resp. o nahliadnutí do spisu;
3) porada s otcom nebohého od 15.00 hod. - 16,30 hod. (14.06.2019): nárok nepreukázaný, v trestnom
spise absentuje záznam o porade
4) preštudovanie vyšetrovacieho spisu a uplatnenie nárokov pozostalého po nebohom (03.09.2019):

73,66 Eur (1/12 výpočtového základu, ktorý o 3 roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ) +
režijný paušál 9,80 Eur (1/60 výpočtového základu za rok 2019)
5) pojednávanie na Okresnom súde Lučenec (05.11.2019): 73,66 Eur (1/12 výpočtového základu, ktorý
o 3 roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ) + režijný paušál 9,80 Eur (1/60 výpočtového
základu za rok 2019)

Cestovné ............... 81,24 Eur
Strata času..............141,60 Eur
V trestnom spise nie je uskutočnenie pracovnej cesty preukázané. Taktiež nie je preukázaná výška
výdavkov súvisiacich s kúpou pohonných hmôt, nie je predložený ani technický preukaz cestnéhomotorového vozidla na ktorom mala byť pracovná cesta vykonaná. Vzhľadom na uvedené súd považuje
vyúčtovanú náhradu cestovného a náhradu za stratu času za nepreukázanú.
Súd považoval nárok žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní za preukázaný a

dôvodný sčasti sumy 297,86 Eur, ktorá pozostáva z odmeny za 3 úkony právnej služby vo výške 218,82
Eur (71,50 Eur + 2x 73,66 Eur) a k nim prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 29,40 Eur (3x 9,80
Eur), zvýšené o 20 % DPH, t.j. o 49,64 Eur.
Pokiaľ sa týka nároku ako príspevku bývalej manželke na pohreb vo výške 1.500 Eur, tento ako
nedôvodný súd tiež zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovi vznikol nárok na

zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.250 Eur a náhradu škody v sume 297,86 Eur, preto
súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

57. Súd v konaní napriek žiadosti žalovanej 1/ neprihliadol na jej sociálnu situáciu, že je poberateľkou
rodičovského príspevku a má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu preto, lebo príjem, ktorý
poberá z rodičovského príspevku je jej jediným príjmom, ale na druhej strane nemôže byť na ťarchu

žalobcu - poškodeného, najmä za situácie, keď došlo už k ustáleniu rozhodovacej praxe vo vzťahu k
vecne pasívnej legitimácii poisťovne v takomto type súdnych sporov resp. ohľadne právneho názoru,
že aj náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd má byť krytá povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu.

58. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy u žalobcu súd vychádzal aj z právoplatných rozsudkov
súdov SR: rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/125/2016-93 zo dňa 19.12.2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp.zn. 27Co/160/2018 zo dňa 29.01.2019, rozsudku Okresného
súdu Košice II sp.zn. 25C/62/2017 zo dňa 16.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice
sp.zn. 5Co/226/2019 zo dňa 17.03.2020, pričom súd poukazuje na to, že v uvedených konaniach bolo

rozhodované o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá bola priznaná otcovi zosnulého syna pri tragickej
dopravnej nehode v sume 18.000 Eur (zo žalovanej sumy 30.000 Eur) a v sume 15.000 Eur pre rodičov
zosnulého, 10.000 Eur sestre a 5.000 Eur neteri (zo žalovanej sumy 100.000 Eur pre rodičov a sestru
a 50.000 Eur pre neter). Aj v týchto konaniach išlo o prípady tragického úmrtia dieťaťa a následnej
straty väzieb medzi rodičom a zosnulým dieťaťom resp. medzi jeho súrodencom. Z týchto dôvodov súd

rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku s poukazom aj na
vyššie uvedené rozhodnutia súdov SR v obdobných sporoch, ako aj s poukazom na okolnosti, na ktoré
prihliadol pri určovaní náhrady nemajetkovej ujmy a na závažnosť vzniknutej ujmy. Súd podotýka, že
hodnota ľudského života sa nedá jednoznačne vyčísliť peňažným plnením a rovnako tak strata dieťaťa
pre otca, avšak pre účely tohto súdneho konania bolo nevyhnutné vyčísliť nárok v určitej náhrade

nemajetkovej ujmy tak, aby tá žalobcovi zmiernila stratu, ktorú v dôsledku tragickej dopravnej nehody
utrpel a ktorá sa pri zohľadnení všetkých individuálnych okolností javí ako spravodlivá a dostatočná.

59. Pokiaľ žalovaný 2/ poukazoval na neprimeranú výšku požadovanej náhrad nemajetkovej ujmy
odkazujúc na rôzne citované rozhodnutia iných súdov o určení náhrady nemajetkovej ujmy súd má za

to, že rovnako je možné nájsť aj iné súdne rozhodnutia v ktorých sú náhrady priznanej nemajetkovej
ujmy oproti rozhodnutiam, ktoré uvádza žalovaný 2/ vyššie resp. porovnateľné s tými, ktoré boli priznané
súdom v tomto konaní. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že v každom súdenom spore je potrebné vždy
prihliadnuť na osobitosť daného sporu, spôsob prežívania smútku pozostalými príbuznými, aký vplyv
mala tragická udalosť na ich život, ako aj na individuálne okolnosti za ktorých k porušeniu práva žalobcu

došlo, pričom výšku náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné paušalizovať. Zo žiadnych súdnych
rozhodnutí nie je možné vyvodiť aká výška náhrady nemajetkovej ujmy je tou správnou a primeranou.

60. Pokiaľ sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie náhrady
nemajetkovej ujmy tak, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhému, súd žalobe vyhovel. V

prípade plurality zodpovedných subjektov na náhradu nemajetkovej ujmy, ak poškodení majú nárok na
náhradu jednak voči zodpovednému subjektu vodičovi dopravného prostriedku a zároveň na totožné
plneniasúčasnenárokzinéhoprávnehodôvodu,vtomtoprípadepodľa§15ods.1zák.č.381/2011Z.z.,
nemožnouložiťpovinnosťžalovaným1/a2/plniťspoločneanerozdielne,aletútojemožnéuložiťlentak,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, čiže

tak, ako o tom rozhodol súd vo výrokoch I., II. a IV. tohto rozsudku. Ustanovenie § 15 zák. č. 381/2001
Z.z. umožňuje uplatniť na súde nárok voči škodcovi na náhradu škody, ako aj voči poisťovateľovi, pričom
treba zdôrazniť, že ide o dva samostatné nároky poškodeného proti dvom subjektom, voči každému z
nich z iného právneho dôvodu. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.61. Súd pri vyhlásení rozsudku o výške priznaného nároku vo výroku II. pochybil pri vyhlásení rozsudku,
keď na pojednávaní pri vyslovení predbežného právneho posúdenia uviedol za preukázaný nárok

žalobcu na náhradu škody vo výške 297,86 Eur, ale vo výroku rozsudku priznal náhradu škody v sume
44,68 Eur. Uvedenú chybu súd opravil vydaním opravného uznesenia, ktoré súčasne s rozsudkom
stranám doručí.

62. Tak ako súd uviedol v bode 56. tohto rozsudku žalobca vzal žalobu v priebehu konania sčasti sumy

358 Eur späť. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 ods. 2
druhá veta C.s.p.). Súd pri vyhlásení rozsudku opomenul o späťvzatí žaloby sčasti rozhodnúť, urobí tak
ex offo dopĺňacím rozsudkom (§ 225 C.s.p.) na pojednávaní, na ktoré strany sporu predvolá.

63. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol analogicky v zmysle podľa § 255 ods. 1 C.s.p. na
základe zásady úspechu. Nový civilný kódex už neobsahuje ustanovenia obdobné ustanoveniu § 142

ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2015, podľa ktorého aj keď mal účastník vo
veci len čiastočný úspech, môže súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od
úvahy súdu, pričom základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočíta z výšky súdnom priznaného
plnenia.

V prejednávanom spore výška plnenia t.j. uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch závisela
od úvahy súdu. Žalobca nemohol predvídať výšku plnenia, ktorú mu súd rozsudkom prizná, keďže to
záviselo od úvahy súdu. Rozhodujúcou je preto skutočnosť, že súd konštatoval porušenie osobnostných
práv žalobcu v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a
teda bol v spore úspešný. Výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy preto treba vnímať ako podružnú,

vedľajšiu, nemajúcu vplyv na ustanovenie rozsahu náhrady trov konania žalobcu. Z uvedeného dôvodu
súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 % tak, že pri
rozhodnutí o konkrétnej výške náhrady trov konania súd bude vychádzať pri určení základnej sadzby
tarifnej odmeny advokáta z výšky súdnom priznaného plnenia žalobcovi. Súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 56/2017 zo dňa 08.02.2017 z ktorého vyplýva, že ani nová právna

úprava v podobe Civilného sporového poriadku nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v
konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu, a z toho hľadiska výsledkov v zásade zhodnej ako podľa doterajšej úpravy.
Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody, súd ho priznal žalobcovi v sume 297,86 Eur v súlade s §
255 ods. 2 C.s.p. Žalobca bol čiastočne úspešný v rozsahu 25,3 %, žalovaní 1/ a 2/ v rozsahu 74,7

% a čistý úspech žalobcu v spore bol 49,4 % (74,7 % - 25,3%). Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V súlade s citovaným zákonným ustanovením
súd rozhodol, že hoci by nižší úspech žalobcu v spore znamenal, že v konaní úspešnejší žalovaní 1/
a 2/ získajú aj pomernú časť trov (v rozsahu ich úspechu) tak s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p.

podľa ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia zákon
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a, - výnimočné
okolnosti. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania

alebo charakterom procesnej situácie. Súd poukazuje na to, že spor bol vyvolaný žalobcom a uplatnený
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a náhrady škody, keďže konaním žalovanej 1/ bolo zasiahnuté do
osobnostných práv žalobcu. Súd poukazuje preto na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby
(neprichádzalo do úvahy mimosúdne vyriešenie sporu). Ustanovenie § 257 má slúžiť na odstránenieneprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide
o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. S prihliadnutím na uvedené dôvody, keď žalobca musel
nárok uplatniť žalobou na súde, povahu a okolnosti sporu, by priznanie náhrady trov konania žalovaným

1/ a 2/ od žalobcu v rozsahu 49,4 % znamenal pre žalobcu neprimeranú tvrdosť.

66. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu. Vsúladescitovanýmzákonnýmustanovenímsúdrozhodol
o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Súd nezistil odôvodnenosť prípadu v tom, aby určil dlhšiu lehotu na plnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.