Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200366
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022200366.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: RONCOR, a. s., so sídlom Moravské Lieskové 26, 916 42
Moravské Lieskové, IČO: 36 323 608, právne zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1,
010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100069141/2022 zo dňa 13.01.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
14.03.2022 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len
„správny súd“) dňa 15.03.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100069141/2022 zo dňa 13.01.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č.: 101767479/2021 zo dňa 21.09.2021 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený
rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eura na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie 2015
žalobcovi ako daňovému subjektu.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej
žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že mu hrozí okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škody ako aj iné vážne nenapraviteľné následky. Uviedol,
že suma, v akej bola žalobcovi dorubená daň za rok 2015 predstavuje XXX.XXX,XX eura, čo je sama

osebe veľmi vysoká čiastka a zároveň dal súdu do pozornosti, že správca dane vykonal voči žalobcovi
súbežne daňovú kontrolu tej istej dane aj za zdaňovacie obdobie roka 2016, v ktorom aplikoval úplne
totožnú právnu argumentáciu a dospel k úplne rovnakým záverom na základe ktorých dorubil žalobcovi
nadanivyberanejzrážkouajzazdaňovacieobdobieroka2016daňvovýškeXX.XXX,XXeura.Žalobcovi
bola teda v úplne totožnej veci vyrubená daň za roky 2015 a 2016, spolu vo výške XXX.XXX,XX eura
a vyrubenie dane v oboch rokoch je založené na obdobnom skutkovom základe a na totožnej právnej

argumentácií finančných orgánov. Žalobca argumentoval tak, že je daný stav priamej a bezprostrednej
hrozby okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, a to existujúcou možnosťou kedykoľvek po 1.
februári 2022 a teda aj okamžite, začať voči žalobcovi realizovať výkon napadnutých rozhodnutí, ktorými
bolažalobcoviuloženápeňažnápovinnosťvsumeXXX.XXX,XXeura,ktorésúvtomtočaseprávoplatné,
vykonateľné a spôsobilé byť exekučným titulom. Ďalším argumentom, ktorý žalobca použil bolo, že
môžu voči nemu nastať a pôsobiť iné právne následky napadnutého rozhodnutia, pod ktorými žalobca

označuje vedenie a uverejnenie žalobcu v zozname daňových dlžníkov vedenom žalovaným v súvislosti
s napadnutými rozhodnutiami vyrubenou zrážkovou daňou vo výške XXX.XXX,XX EUR (spolu za roky2015a2016),čomázanásledok,žežalobcabudeautomatickyvnímanýusvojichobchodnýchpartnerov
ako subjekt nedôveryhodný a rizikový, čo bude mať dopad na jeho schopnosť uzatvárať obchody, a
teda rozvíjať svoju obchodnú činnosť. Existencia daňového nedoplatku, ktorý žalobca nevie zaplatiť bez

toho, aby došlo k jeho zrušeniu v dôsledku konkurzu, taktiež bráni akejkoľvek možnosti žalobcu žiadať a
uchádzať sa o akékoľvek verejné prostriedky - dotácie (COVID príspevky, eurofondy). Žalobca následne
vymenoval aké následky mu v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a v dôsledku
iných právnych následkov hrozia, a to:
- zablokovanie bankových účtov žalobcu a zadržanie všetkých finančných prostriedkov, ktoré sa na

nich nachádzajú, a to za účelom uspokojenia daňového nedoplatku, ktorý je predmetom tohto konania,
ktorého výška značne presahuje finančné zdroje, objektívne použiteľné na úhradu dorubenej zrážkovej
dane, čo povedie ku strate platobnej schopnosti voči dodávateľom (nemožnosť zaplatiť za dodaný tovar)
vznik záväzkov po splatnosti, nemožnosť nakupovať ďalší tovar na účel jeho distribúcie,
- započítavanie všetkých daňových preplatkov a prípadných nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov
na DPH, čo povedie ku ich nevyplateniu žalobcovi, t. j. zníženie finančných prostriedkov, ktoré žalobca

používa na uhrádzanie záväzkov voči svojim dodávateľom strata platobnej schopnosti voči dodávateľom
vznik záväzkov po splatnosti,
- zabezpečovacie úkony na majetok žalobcu, ktoré obmedzia právo žalobcu disponovať s majetkom a
jeho následné speňažovanie (tu spadajú aj napr. zásoby tovaru, napr. lieky alebo iný tovar, ktorý má
žalobca určený pre zmluvných a iných nezmluvných odberateľov na účely splnenia zmluvných dodávok/

objednávok), ktorý sa prechodne ukladá na sklad žalobcu,
- vznik ďalších nákladov ako sú poplatky, pokuty v zmysle § 155 Daňového poriadku, úroky z omeškania
podľa § 156 Daňového poriadku, a ďalšie náklady daňovej exekúcie, ktorých vyrubenie a následné
vymáhanie taktiež zhorší majetkové pomery a schopnosť plnenia záväzkov a obstarávania tovaru u
žalobcu.

Žalobca ďalej uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené následky vzniknú následky, ktoré rovnako
predstavujú hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody, ktorými sú významný
pokles finančných prostriedkov, ktoré má žalobca k dispozícii pre výkon podnikateľskej činnosti; strata
spoľahlivosti(úveruschopnosti)vočibankámafinančnýminštitúciám,atedaneschopnosťzískaťexterné
zdroje financovania svojej činnosti; strata spoľahlivosti voči obchodným partnerom, strata obchodov a

obchodných príležitostí; nemožnosť platiť peňažné záväzky voči dodávateľom alebo iným oprávneným
subjektom, čo povedie k negatívnym dopadom na tretie subjekty - obchodných partnerov žalobcu,
k prerušeniu, resp. úplnému zastaveniu dodávok tovarov alebo služieb zo strany dodávateľov, čo
povedie k nemožnosti plnenia zmluvných dodávok voči odberateľom žalobcu, na základe ktorých
zmluvní partneri, najmä lekárne, zdravotnícke zariadenia, a iní odberatelia očakávajú dohodnuté plnenia

-dodávkytovarov(zdravotníckymateriál,liekyapod.),auplatneniusankciíazodpovednostnýchnárokov
zo súkromnoprávnych vzťahov s dodávateľmi a odberateľmi, ku strate dôveryhodnosti žalobcu ako
odberateľa i dodávateľa, k ukončeniu obchodných vzťahov s dodávateľmi i odberateľmi, ku prepúšťaniu
zamestnancov.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že prevádzkuje svoju činnosť v prenajatých priestoroch na základe

dlhoročnej zmluvy so spoločnosťou CHIRANA T. Injecta, a.s. IČO: 36 794 619 ako vlastníkom
týchto priestorov. Z dôvodu nevyhnutných legislatívnych úprav vyplývajúcich z požiadaviek Štátneho
ústavu pre kontrolu liečiv, ktorého dohľadu žalobca a jeho činnosť podlieha a so súhlasom vlastníka
priestorov žalobca investoval na základe legislatívnych požiadaviek v predchádzajúcich rokov nemalé
finančné prostriedky na úpravu skladovacích priestorov a len v roku 2021 významnú sumu finančných

prostriedkov do úpravy týchto priestorov, konkrétne rekonštrukcie a úpravy nakladacej rampy, tepelnej
izolácie, klimatizačných zariadení, tepelných snímačov, letného „mapingu“ teploty v priestoroch, sumu
spolu: XX.XXX,XX eura. Povolenia a licencie, na základe ktorých žalobca prevádzkuje svoju činnosť
sú viazané výhradne na tieto skladové priestory na súčasnej adrese, do ktorých žalobca investoval/
investuje nemalé finančné prostriedky. Tieto povolenia sú viazané len na spoločnosť RONCOR, a.

s. ako žalobcu a sú neprevoditeľné, t. j. nedajú sa previesť na žiadnu inú spoločnosť alebo na iné
skladové/výrobné priestory. To znamená, že keď v dôsledku výkonu napadnutých rozhodnutí finančných
orgánov vzniknú konkrétne následky popísané vyššie, ich následkom bude žalobca nútený ukončiť svoju
podnikateľskú činnosť a nebude schopný plniť svoje záväzky a teda škody, ktoré mu vzniknú budú
jednak aj tieto zmarené investície, ale závažnejšie je, že žalobca stratí tieto skladové a výrobné priestory

a stratí aj osobitné povolenia - na veľkodistribúciu a na výrobu humánnych liekov a jeho podnikanie
sa definitívne skončí, čím žalobca dospeje k úplnému krachu a zániku. Tým budú poškodení majitelia
spoločnosti žalobcu, ale aj tretie osoby, najmä obchodní partneri žalobcu, čo môže spustiť lavínovú
reakciu aj u ďalších subjektov. Vzhľadom k tomu, že žalobca bude dôsledkom vyššie uvedených priamohroziacich následkov obmedzený produkovať obraty zo svojej činnosti a suma dorubenej zrážkovej
dane, ktorá je predmetom tohto konania vo veci samej (XXX.XXX,XX eura spolu za roky 2015 a 2016)
v súčte s ostatnými záväzkami žalobcu (X.XXX.XXX,XX eura) presahuje sumu celého jeho majetku

(X.XXX.XXX,XX eura), nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní povedie k stavu
predlženia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoKR“) a okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia povedie ku stavu platobnej neschopnosti
žalobcu, čo povedie k úpadku a povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ďalším následkom.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na následok, ktorý nastane, a to stratu právnej možnosti domáhať sa

ochrany svojich práv v konaní vo veci samej, pre dorubenú zrážkovú daň za oba roky 2015 a 2016.
Ďalej žalobca uviedol, že vzhľadom na výšku daňovej pohľadávky, na ktorú je pre účely návrhu na
priznanie odkladného účinku potrebné hľadieť v súčte dorubov za oba roky 2015 a 2016, t. j. spolu
XXX.XXX,XX eura, v spojení s ostatnými ekonomickými údajmi spoločnosti žalobcu, je evidentné,
že v dôsledku úkonov správcu dane pri výkone napadnutých rozhodnutí, ktorý je možné začať aj
okamžite, žalobca stratí dispozíciu s takou časťou svojho majetku, resp. dôjde ku takému obmedzeniu

jeho činnosti, že jeho ďalšia podnikateľská činnosť bude nemožná, a veľmi rýchlo dôjde až k úplnému
ukončeniu jeho ekonomickej činnosti a vyhláseniu konkurzu. Zároveň možno odôvodnene predpokladať,
že finančné orgány budú výkon napadnutých rozhodnutí realizovať blokáciou finančných prostriedkov
na bankových účtoch žalobcu, čo automaticky povedie k nemožnosti plnenia záväzkov a následkom už
vyššie podrobne uvedeným a zdôvodneným.

3. Žalobca následne rozobral svoju súčasnú ekonomickú situáciu a uviedol, že v súčasnosti sú
hlavným zdrojom financovania podnikateľskej činnosti finančné prostriedky získavané z úhrad kúpnych
cien za predaný tovar. Žalobca nevyužíva na financovanie externé zdroje ani bankové úvery. V
minulom hospodárskom roku spoločnosť dosiahla stratu -XXX.XXX EUR, ktorá bola preúčtovaná na

účet neuhradených strát , čo bolo spôsobené horšou situáciou na trhu s humánnymi liekmi, a to
z dôvodu nedostatku tovaru - liekov, s ktorým žalobca obchoduje a preto žalobca celkovo dosiahol
nižšie tržby (porovnanie: výnosy z hosp. činnosti za rok 2019 = X.XXX.XXX,- eur; za rok 2020 =
X.XXX.XXX,- eur čo je takmer 50% prepad tržieb). Ku 31.12.2021 spoločnosť eviduje na účte výsledkov
hospodárenia minulých rokov stratu vo výške XX.XXX,- eur. Spoločnosť síce pracuje s veľkými obratmi,

avšak vzhľadom k tomu, že obchoduje predovšetkým s tovarom s regulovanými cenami a maržou
(kategorizované lieky a zdravotnícke pomôcky) tak jej zisk po odpočítaní nákladov, je pomerne nízky.
Pokiaľ ide o majetok spoločnosti ten je v najvýznamnejšej miere tvorený nehmotným majetkom, ktorým
je ochranná známka s názvom M Selene Center, registrovaná na EUIPO - Úrad európskej únie pre
duševné vlastníctvo, reg. č.: 013382858, Filing number 015968012. Spoločnosť je evidovaná ako majiteľ

predmetnej ochrannej známky. Hodnota ochrannej známky je daná jej nadobúdacou cenou v súvislosti
s prevodom na žalobcu. Odplata za nadobudnutie tejto ochrannej známky ešte nebola uhradená v plnej
výške, t. j. spoločnosť v tejto súvislosti eviduje záväzok, ktorý je rovnako v účtovníctve spoločnosti
uvedený, vo výške X.XXX.XXX,- eur, ktorý je zabezpečený zmenkami. Spoločnosť postupne tento
záväzok uhrádza. Tento majetok slúži výhradne účelom spoločnosti žalobcu a jeho podnikateľskej

činnosti, najmä vo vzťahu ku špecifickým produktom, ktoré distribuuje, teda pre iné subjekty nemá sama
osebe ekonomický význam. Z ekonomických údajov, podložených účtovnou evidenciou a účtovnými
závierkami a ďalšími ekonomickými dokladmi v prílohe žaloby vyplýva objektívne existujúca ekonomická
skutočnosť, že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by mohol dorubenú daň zaplatiť.
Akonáhle by došlo k blokácii bankových účtov žalobcu na sumu dorubenej spornej dane v dôsledku

výkonu napadnutých rozhodnutí, žalobca úplne stratí možnosť platiť svoje záväzky. Vzhľadom ku
skutkovým okolnostiam a ekonomickému stavu u žalobcu, ktoré podrobne popísal, nie je možné viesť
okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí bez toho, aby muselo dôjsť k ukončeniu podnikateľskej činnosti
žalobcu, pričom v tejto súvislosti stále platí, že by nastali následky opísané a zdôvodnené vyššie.
Žalobca je toho názoru, že mu reálne hrozí definitívne skončenie jeho podnikateľskej činnosti, konkurz

a následné zrušenie a zánik spoločnosti, čo sú následky, ktoré nebude možné zvrátiť ani sanovať.
Hodnota hroziacej škody žalobcovi je minimálne hodnota celého podniku žalobcu, ušlý zisk a náhrada
nemajetkovej ujmy v dôsledku poškodenia mena a dobrej povesti žalobcu.

4.ŽalobcadalekonomickédopadydorubenejdanevsumecezXXX-tisíceurajejprípadnéhovymáhania

voči žalobcovi posúdiť odborne spôsobilej osobe a nechal spracovať nezávislú ekonomickú analýzu
dopadov. Predmetná ekonomická analýza, ktorá bola vypracovaná spoločnosťou h-analysis, s. r. o.,
IČO: 47 384 743 je dôkazom, ktorým žalobca (okrem ďalších) odôvodňuje, že zosplatnenie a vymáhanie
dorubenej zrážkovej dane, v sume cez XXX-tisíc eur bude mať fatálne následky na jeho podnikateľskúčinnosťabudepreneholikvidačné.Zekonomickejanalýzyvyplýva,žežalobcaniejeobjektívneschopný
pokryť dorubenú daň z vlastných prostriedkov, a teda jediný spôsob ako by mohol žalobca dorubenú
daň uhradiť by bolo financovanie z cudzích zdrojov. Avšak v takomto prípade je v prvom rade maximálne

sporné a otázne, či by vôbec nejaká banková inštitúcia takýto úver poskytla, ako aj to, že splácanie tohto
úveru by spoločnosť zaťažilo natoľko, že by vzhľadom na nízky cash flow musela svoju činnosť značne
utlmiť a zrejme aj úplne ukončiť.

5. Pri posudzovaní dopadov priznania odkladného účinku vo vzťahu k verejnému záujmu žalobca

uviedol, že treba pomerovať záujem jednej strany (štát) a druhej strany (žalobca). Ak sa odkladný účinok
neprizná, žalobca bude musieť podnikateľskú činnosť ukončiť a spoločnosť skončí v konkurze, t. j. už
sa „nedožije“ rozhodnutia vo veci samej, resp. ak by sa „dožila“ tak to pre ňu už nebude mať žiadny
význam, pretože stav vyvolaný konkurzom a ukončením podnikania bude v danom prípade nezvratný.
Ďalej uviedol, že verejný záujem by mohol byť priznaním odkladného účinku správnej žalobe ohrozený
- vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžfk/38/2019 vtedy, ak by žalobca účelovo

vykonával úkony smerujúce ku zbaveniu sa svojho majetku alebo jeho znehodnoteniu, čo sa však
nedeje. Poukázal aj na to, že sa jedná o dorub daňovej povinnosti na transakciách, ktoré žalobca riadne
priznal a daň z nich odviedol a zaplatil, spôsobom a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom
priznaní za rok 2015.

6. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podanímzodňa06.07.2022.Vovyjadrenížalovanýzaujalstanoviskokjednotlivýmžalobnýmnámietkam
žalobcu. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný uviedol, že nevidí dôvod
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, rozhodnutie v tejto veci je však v kompetencii súdu.

7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

9. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana
toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu

takéto rozhodnutie smeruje.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutiaalebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného

účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je

povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len

o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa

zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnenépodmienkynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Vdanomprípadežalobcapoukázal
na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných
následkov, ktoré podrobne špecifikoval vo svojom návrhu a sú uvedené aj v bodoch 2 až 6 tohto
uznesenia. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žaloby a vyjadrením žalovaného k žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Na osvedčenie
svojich tvrdení žalobca predložil správnemu súdu príslušné doklady. Správny súd však nemal zo
žalobcom predložených dokladov za hodnoverne osvedčenú hrozbu alebo vznik závažnej ujmy, značnej
hospodárskej a finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných následkov. Napríklad dokument
predložený žalobcom - Posúdenie vplyvu záväzku voči Finančnej správe Slovenskej republiky na

spoločnosť RONCOR, a. s., ktorý mal byť vypracovaný spoločnosťou
h-analysis, s. r. o. nie je vôbec podpísaný touto spoločnosťou, ale len konateľom žalobcu, súd preto
nemôže považovať tento dôkaz za stanovisko odborne spôsobilej osoby ani za znalecký posudok,
keďže neobsahuje znaleckú doložku. Súd vyhodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný. Iné vážne
nenapraviteľnénásledkynapadnutéhorozhodnutia,podktorýmižalobcaoznačujevedenieauverejnenie

žalobcu v zozname daňových dlžníkov vedenom žalovaným, čo by mohlo mať za následok, že
žalobca bude automaticky vnímaný u svojich obchodných partnerov ako subjekt nedôveryhodný a
rizikový a s tým súvisiace žalobcom uvedené ďalšie následky správny súd považuje iba za ničím
nepodloženú domnienku žalobcu, neodôvodňujúcu priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ani
ďalšie tvrdenia žalobcu o hrozbe zániku spoločnosti žalobcu správny súd nepovažuje v kontexte

aktuálnej majetkovej a finančnej situácie žalobcu preukázanej na základe dokladov predložených
žalobcom a výšky napadnutým rozhodnutím dorubenej dane za dôvodné pre priznanie odkladného
účinku tejto správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím súdu, ktorým
sa prelamujú účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a pozastavuje sa dočasne jeho
vykonateľnosť, najčastejšie až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Toto rozhodnutie má charakter

výnimočnosti a súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len v prípade splnenia zákonných
podmienok, definovaných v § 185 písm. a) SSP. Medzi tieto podmienky patria hrozba závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podstatnou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je aj preukázanie

skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.
Tieto podmienky, hrozba závažnej ujmy a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom musia byť splnené súčasne. Súd nemá z návrhu žalobcu za hodnoverne osvedčené,
že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia reálne hrozí závažná ujma a žalobca súduneosvedčil ani to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným
záujmom. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti
zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým

výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti
ako takej.

15. S argumentáciou žalobcu ohľadom verejného záujmu v súvislosti s priznaním odkladného účinku
správnej žalobe sa správny súd nestotožnil, pretože žalobca tento odôvodnil svojimi individuálnymi

záujmami. Výber daní predstavuje verejný záujem, ktorý spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní
a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť. Správny súd odkazom na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno
vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s
činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je
úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda

o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo
skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané
na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Správny súd poukazuje na to, že v prípade priznania
odkladného účinku správnej žalobe je súd o tejto žalobe povinný rozhodnúť do 6 mesiacov od vydania
uznesenia o priznaní odkladného účinku. Žalobca správnemu súdu nepreukázal, že by v takomto

krátkom časovom období dokázal zlepšiť svoju finančnú situáciu natoľko, aby v prípade, ak správny
súd zamietne jeho žalobu a potvrdí napadnuté rozhodnutie žalovaného, bol schopný uhradiť daňový
nedoplatok bez toho, aby nastali následky, ktoré žalobca popísal v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Správny súd je názoru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe v
tomto prípade je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko existuje reálna hrozba, že v prípade priznania

odkladného účinku správnej žalobe a prípadnom zamietnutí žaloby môžu nastať z dôvodu nepriaznivej
finančnej situácie žalobcu rovnaké následky, ako v prípade nepriznania odkladného účinku správnej
žalobe, daňový nedoplatok sa stane nedosiahnuteľný a nebude riadne zaplatený. Sám žalobca v návrhu
raz tvrdí, že má záujem ďalej pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti a riadne si plniť svoje záväzky,
pričom na inom mieste tvrdí, že splnením uloženej povinnosti dôjde vo veľmi krátkom čase k ukončeniu

podnikania a zániku spoločnosti, z čoho vyplýva istá neurčitosť a nesúlad v argumentácii. Aj na základe
uvedeného má správny súd za to, že verejný záujem na včasnom a riadnom výbere daní je ohrozený.
Ďalej súd neuznal ani argumentáciu žalobcu týkajúcu sa ohrozenia aj ďalších podnikateľských subjektov,
pretože ju považuje len za domnienky žalobcu, ktoré nepreukázal žiadnymi dokladmi a takáto hrozba
nie je ani v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, keďže by mohla nastať,

ak vôbec, až následne po prípadnom výkone napadnutého rozhodnutia.

16. K poukázaniu žalobcu na judikatúru správnych súdov v obdobných právnych veciach správny súd
uvádza,žerozhodnutiamiinýchkrajskýchsúdovvobdobnýchveciachniejesprávnysúdprirozhodovaní
právne viazaný. Uznesenia, na ktoré žalobca vo svojom návrhu poukázal a ktorými súd priznal správnej

žalobe odkladný účinok sú rozhodnutiami v obdobnej, nie identickej, právnej veci iného žalobcu a týmito
rozhodnutiami správny súd nie je pri rozhodovaní právne viazaný. V danom prípade nemožno hovoriť
o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania
žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe, keďže v tomto prípade sa
jedná o rozdielne skutkové okolnosti pri posudzovaní dôvodnosti odkladného účinku správnej žaloby,

ako napríklad rozdielna majetková a finančná situácia žalobcu a taktiež výška vyrubeného rozdielu dane.

17. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za

nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší

správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzujezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).