Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120303888
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6120303888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu 365.bank, a. s., Dvořákovo nábrežie
4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 8,
Q. nad O., o zaplatenie 5.470,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku sp. zn.
20Csp/802/2020-107 z 3. augusta 2021 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.799,62 eura spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.799,62 eura od 7.8.2018 do zaplatenia, a
to tak, že žalovanému sa povoľuje žalovanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po
100,- eur, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v
mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky (I.), zamietol žalobu v prevyšujúcom rozsahu (II.) a priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,48% (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
5.470,38 eura s príslušenstvom, odôvodnenej na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 1793606347 uzavretej dňa 4.12.2017 poskytol žalovanému úver vo výške
5.000,- eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 14,90%, RPMN 18,30%, priemernej hodnote RPMN 8,73%
a odplate za poskytnutie úveru vo výške 16,34%, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných 96

mesačných splátkach vo výške 96,22 eura v celkovej sume 9.235,35 eura, tento však svoje zmluvné
povinnosti porušil, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil dňa 6.8.2018 úver za predčasne splatný.

3. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 6 a 9 a § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) a g), § 11 ods. 1
písm. g) a § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia
zmluvy a § 1 ods. 1 a 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ich základe právne posúdil záväzkový
vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a v odvolaním napadnutej časti dospel k záveru o bezúročnostia bezpoplatkovosti poskytnutého úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorý (záver) oprel o skutočnosť, že dojednaná výška odplaty v danom prípade (18,30%; správne údaj
o RPMN, pozn. odvolacieho súdu) prevyšovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa

osobitných predpisov, ktorá bola v rozhodnom období maximálne vo výške 17,46%. Uviedol, že z tohto
dôvodu žalobcovi prináleží len rozdiel toho, čo žalovanému poskytol a toho, čo žalovaný uhradil, teda
5.000,- eur - 96,22 eura. Svoje závery doplnil o úvahu o premlčaní dvoch splátok úveru splatných dňa
25.03.2017 a 25.04.2017. Zaviazal teda žalovaného na úhradu sumy 4.799,62 eura (5.000 - 96,22
- 104,16 eura) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za omeškanie žalovaného so

zaplatením dlžnej sumy súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania s použitím ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p.
čiastočným úspechom oboch procesných strán, ktorých pomer (žalobcu 87,74% a žalovaného 12,26%)
odôvodnil podľa jeho záveru nárok žalobcu na náhradu 75,48% trov konania

4. Žalobca napadol odvolaním zamietavý výrok rozsudku (II.) a súvisiaci výrok o trovách konania (III.) s
návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a v tejto
časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby ho zmenil tak, že žalobe v tejto časti
vyhovie. V odvolaní žalobca vytkol napadnutému rozsudku nesprávnosť zisteného skutkového stavu a
nadväzujúceho právneho posúdenia veci, keď podľa neho súd prvej inštancie pochybil, keď vzhľadom

na údaj o RPMN uvedený v úverovej zmluve, ktorého výška prevyšovala dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, považoval
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poprel, že by výška odplaty
uvedená v zmluve prekračovala najvyššie prípustnú výšku odplaty v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z.. Uviedol, že je potrebné vychádzať zo skutočnej odplaty, ktorá v danom prípade neprevýšila

priemernú výšku RPMN, aj keď samotná výška RPMN pri tomto úvere bola vyššia ako priemerná RPMN
na trhu v danom období. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne
právne posúdenie veci, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Napokon odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust.

§ 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací
súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu
prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Vyhovujúci výrok rozsudku (I.) nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. V ostávajúcej časti (v napadnutom zamietavom výroku a v závislom výroku o trovách konania) Krajský
súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362

C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355
až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.
a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom
súde v Košiciach dňa 4.5.2022 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu

na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3
C.s.p.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade
s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých spočíva rozhodnutie

súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých
kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie procesnými stranami
(§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvejinštancie, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá
C.s.p.), odvolací súd dodáva:

9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 192 a nasl. C.s.p..

10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda

nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis,ktorýtiežsprávneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach

strán.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že tieto žalobcom
uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a správne rozhodol, ak žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol (okrem iného) aj
z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Odvolacie námietky spochybňujúce
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú a nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v tejto časti, v odôvodnení ktorého sa
súd dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu v žalobe, zhodnotil dôkazy predložené na podporu
tvrdení žalobcu, uviedol ktoré skutočnosti z nich vyplývajúce považoval za preukázané, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobcovi
i žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje

procesné práva. Súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality
a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie a pri výklade a aplikácii právnych predpisov sa podľa
názoru odvolacieho súdu neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

13.Žalobcasvojimiodvolacíminámietkamivintenciáchuplatnenýchodvolacíchdôvodovpodľaust§365

ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho záveru súdu
prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. So zreteľom na dôvody, na podklade ktorých
prvoinštančný súd k tomuto záveru dospel, sa stali pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého
rozsudku v intenciách odvolateľom uplatnených odvolacích dôvodov v odvolacom konaní kľúčovými
otázky úplnosti úverovej zmluvy z hľadiska obsahových náležitostí určených pre spotrebiteľské úverové

zmluvy v ust. § 9 zák. ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase jej uzavretia, predovšetkým
ale čo do správnosti údaja o RPMN úveru.14. Vo všeobecnosti možno povedať, že skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani
inak nevyšli najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané

vykonaným dokazovaním alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení
dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností,
ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (por. napr. uznesenie NS SR sp. zn.
1 MCdo 4/2009 z 15.4.2010).

15. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl.. Občianskeho zákonníka a
súčasne ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Súčasne z vykonaného dokazovania možno jednoznačne vyvodiť, že ide o zmluvu typovú, resp.
štandardnú, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch a ktorá z tohto dôvodu podlieha súdnej kontrole.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
podľa ust. § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý vychádza z nerešpektovania zákonného
zákazu neprevyšovať v spotrebiteľských zmluvách najvyššiu prípustnú výšku odplaty. S odôvodnením
rozsudku ohľadne vyššie uvedeného záveru sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na toto

odôvodnenie odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. Žalobcove odvolacie námietky v tejto časti smerovali k tomu, že „skutočná odplata v danom prípade
neprevýšila priemernú výšku RPMN“, aj keď zároveň pripustil, že samotná výška RPMN pri tomto úvere
bola vyššia ako priemerná výška RPMN na trhu v danom období.

18. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zák. č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať údaj o odplate podľa osobitných predpisov a údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje

najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

20. V danom prípade limit výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
spotrebiteľských zmlúv exaktne upravovalo ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ účinného v rozhodnom období, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa ust. § 1 ods. 1 veta prvá nar. vl. č. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú
dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

23. Podľa ust. § 1a ods. 1 veta prvá nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.

24.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancievdanomprípadestanovilsprávnevýškunákladového
limitu,t.j.najvyššejprípustnejvýškyodplatypodľa§1anar.vl.č.87/1995Z.z.,atozapoužitiareferenčnej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk v rozhodnom období.25. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie preto možno vyvodiť jednoznačný záver o
tom, že v danej úverovej zmluve uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov spotrebiteľského
úveru (18,30%) prekračoval najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá bola v rozhodnom období

stanovená vo výške (17,46%), následkom čoho je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy.

26. Odvolací súd navyše dodáva, že údaj o RPMN, napriek tomu, že podľa zákona v zmluve

o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený, nie je výsledkom dohody strán, ale matematickým
vyjadrením parametrov (úverovej odplaty a nákladov), na ktorých sa účastníci spotrebiteľskej zmluvy
dohodli.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil zamietavý výrok rozsudku vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania ako vecne správny.

28. Podľa ust. § 396 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že
žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo žalobca v odvolacom
konaní úspech nemal a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie

v okolnostiach prípadu ani nemožno rozumne predpokladať.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvejinštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)