Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 1, 2022

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422200154
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6422200154.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: G. R., A..

R., U.. XX.XX.XXXX, F. R.: N. M. XXX/XX, XXX XX U. R., v konaní zastúpený: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc
Kosťová, advokátka AK so sídlom: Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému: D. D., A..
D., U.. XX.XX.XXXX, F. R.: O. XXX/XX, XXX XX L., o žalobe na zaplatenie 4.490,- € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.490,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 4.490,- € odo dňa 01.07.2021 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta podal dňa 21.01.2022 na tunajší súd žalobu,
ktorou uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.490,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne odo dňa 01.07.2021 do zaplatenia. Skutkovo žalobu dôvodil tým, že 01.09.2020 poskytol žalobca
žalovanému pôžičku vo výške žalovanej istiny, ktorú v dohodnutej dobe splatnosti žalovaný ako dlžník
neuhradil, a preto došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade dňa 09.06.2021, v zmysle

ktorej sa žalovaný uznaný dlh zaviazal zaplatiť do dňa 30.06.2021, čo však neučinil.

2. Žalovaný má evidovanú adresu trvalého pobytu v registri obyvateľov Slovenskej republiky, na O. XXX/
XX, XXX XX L., O. D., na ktorej adrese sa nezdržiava. Súdu sa ani šetrením nepodarilo zistiť inú adresu
žalovaného, a preto súd žalobu pre žalovaného doručoval v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku oznámením a týmto spôsobom žalobu žalovanému doručil dňa 11.06.2022.

3. Súd určil vo veci termín pojednávania na deň 02.08.2022, na ktoré pojednávanie včas a riadne
predvolal strany sporu, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, k žalobe sa nevyjadril. Napriek tomu,
že predvolanie mu súdom bolo doručované na adresu trvalého pobytu, svoju neúčasť neospravedlnil,
a preto súd s využitím ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vykonal
pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.

4. V rámci dokazovania súd vypočul právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi

ako boli tieto žalobcom súdu predložené, a to dohodou o uznaní dlhu a jeho úhrade, ktorú uzatvorili
strany sporu 09.06.2021, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby na súde zo dňa
28.12.2021, podacím hárkom Slovenskej pošty preukazujúcim odoslanie takejto výzvy, správami o
šetrení pobytu žalovaného, oznámením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra, Okresnéhoriaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobca v postavení veriteľa titulom pôžičky uzatvorenej dňa 01.09.2020 poskytol žalovanému ako
dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 4.490,- € s tým, že finančné prostriedky boli odovzdané dlžníkovi
veriteľom fyzicky pri uzatvorení zmluvy o pôžičke. Zmluvné strany sa dohodli na vrátení pôžičky do
dňa 31.12.2020. Veriteľ predložil súdu listinný dôkaz, a to dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa
09.06.2021, ktorú uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný dlžník z dôvodu, že dlžník si svoju povinnosť

vrátiť finančné prostriedky poskytnuté z titulu pôžičky v dojednanej dobe do dňa 31.12.2020 nesplnil,
preto uznal dlh vo výške 4.490,- € voči žalobcovi z titulu pôžičky zo dňa 01.09.2020 čo do výšky i
dôvodu a súčasne veriteľ (žalobca) a dlžník (žalovaný) sa dohodli, že dlžník uhradí k rukám veriteľa
peňažný záväzok z titulu nesplatenej pôžičky vo výške 4.490,- € najneskôr do dňa 30.06.2021. Súčasne
sa dohodli, že pre prípad vrátenia peňažného záväzku veriteľ dlžníkovi takúto skutočnosť písomne
potvrdí. Právny zástupca žalobcu odkázal na skutočnosť, že ani túto povinnosť si žalovaný po uznaní

záväzku nesplnil, a preto pred podaním žaloby výzvou zo dňa 28.12.2021 vyzval žalobca žalovaného k
dobrovoľnému plneniu, k čomu však nedošlo. Žalobca uplatnil tiež nárok na priznanie zákonného úroku
z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. odo dňa 01.07.2021 do zaplatenia.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

7. Súd vec právne posúdil:

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka od dlžníka) a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenia veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

8. Z dokazovania mal súd za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť uplatňovaného nároku, pokiaľ sa

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.490,- € s príslušenstvom. Žalobca v konaní listinnými
dôkazmi preukázal, že uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom 01.09.2020 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.490,- €, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť do
31.12.2020. Z dokazovania (dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 09.06.2021) tiež vyplynulo, že
žalovaný ako dlžník svoju povinnosť nesplnil a v dohodnutej dobe splatnosti pôžičku veriteľovi nesplatil,

v dôsledku čoho uzatvoril so žalobcom dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade, kde uznal dlh vo výške
4.490,- € čo do výšky i dôvodu a súčasne sa zaviazal, že takýto dlh uhradí najneskôr do dňa 30.06.2021
(článokII.dohody).Uznaniedlhuzakladávyvrátiteľnúprávnudomnienku,ževčaseuznaniadlhexistoval
a uznanie dlhu, ktoré realizoval žalovaný realizoval v predpísanej zákonnej forme (písomná forma)a s uznania je zrejmý aj dôvod (kauza) vzniku pohľadávky a to z titulu pôžičky a súčasne v uznaní
dlhu je presne určená výška pohľadávky a tiež prísľub žalovaného, že takýto dlh uhradí najneskôr do
30.06.2021.právneztituluuznaniadlhuanivsporepredsúdomnebolopovinnosťoužalobcuakoveriteľa

dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, a tiež nebolo jeho povinnosťou dokazovať výšku takéhoto
dlhu a dlžník (žalovaný) nepreukázal, že došlo k zániku uznaného dlhu ani to, že v čase uznania dlh
neexistoval.

9. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.490,- € z titulu nesplatenej

pôžičky, a tiež zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, v ktorom sa v
uznaní dlhu zaviazal žalovaný uznaný dlh vrátiť, t. j. odo dňa 01.07.2021 do zaplatenia vo výške 5 %
ročne s poukazom na vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 517 ods. 2) v spojitosti
s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., keďže v čase omeškania základná úroková sadzba ECB
predstavovala 0 % a zákonná výška úroku z omeškania predstavuje o 5 percentuálnych bodov viac ako
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 % trov konania.

O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatným uznesením, ktoré uznesenie vydá súdny úradník v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami

tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).