Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121527494
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6121527494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 48 002 381, správca úpadcu UNISTAV Bojnice spol. s r.o. v konkurze, so sídlom
Košovská cesta 11B, 971 01 Prievidza, IČO: 36 707 376, zast. Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, so
sídlom A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom proti žalovanému COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA,
s.r.o., so sídlom Kysihýbelská 29, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 31 631 134, zast. Mgr. Erich Štepánek,
advokát, so sídlom L. Svobodu 15, 969 01 Banská Štiavnica o zaplatenie 7.143,05 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Cb/14/2021-57 zo dňa
25. marca 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Cb/14/2021-57 zo dňa 25. marca 2022
potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete žalobu zamietol. V druhej výrokovej
vete priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
05.11.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.143,05 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
07.11.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu UNISTAV Bojnice spol. s r .o., IČO: 36 707 376
a žalobca bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením Okresného súdu Trenčín,
ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 05.04.2018. V Obchodnom vestníku zverejnenom dňa

15.02.2018 bol bývalou správkyňou konkurznej podstaty úpadcu zverejnený súpis majetku - oddelená
podstata, v ktorom bola zapísaná pohľadávka v celkovej výške istiny 7.143,05 Eur z titulu zádržného
z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX voči žalovanému. Žalobca vyzval
listom dňa 22.04.2020 žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy, ktorý na výzvu odpovedal e-mailom
zo dňa 27.04.2020 v ktorom uviedol, že sumu 7.143,05 Eur uhradil dňa 04.12.2019 v prospech účtu F
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného voXX. Akoa.s. Podľa žalobcu tento účet však patrí tretej
osobe, a to konateľovi úpadcu. Žalovaný v rozpore s ust. § 44 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) uhradil po dvoch rokoch od vyhlásenia konkurzu uvedenú sumu na
bankový účet tretej osoby, ktorá žalobcovi uvedenú sumu neuhradila. V zmysle citovaného ustanovenia
preto plnením počas konkurzu v prospech tretej osoby k zániku záväzku žalovaného nedošlo.3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu uviedol, že všetky uvedené faktúry, resp. zádržné z nich, ktoré sú predmetom žaloby uhradil
riadne a včas v prospech účtu úpadcu uvedeného na faktúrach dňom 04.12.2019. Nebolo povinnosťou

žalovaného skúmať, či účet uvádzaný na faktúrach patrí alebo nepatrí úpadcovi, zmluva o dielo podľa
žalovaného bola platná, žalovaný aj reálne svoje povinnosti plnil, pričom na základe preverovaní
žalovaného banka kontaktovala konateľa úpadcu, ktorý deklaroval, že plnenie bolo poskytnuté riadne
v súlade so zmluvou o dielo.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že
žalovaným uvedený bankový účet nebol a nie je bankovým účtom úpadcu a k tomuto účtu správca
úpadcu prístup nemá. Konateľ úpadcu, ktorému zrejme uvedený účet patrí, žalobcovi ako správcovi
toto plnenie vyplatené žalovaným nevydal. Žalovaný previedol finančné prostriedky na účet tretej osoby,
a to v čase keď vedel, resp. mohol vedieť, že na spoločnosť UNISTAV Bojnice spol. s r.o. bol už
vyhlásenýkonkurz,čovyplývazdostupnýchúdajovzverejnenýchvObchodnomvestníku,akoajzvýpisu

z Obchodného registra a zároveň z nich vyplývala aj informácia o príslušnom správcovi konkurznej
podstaty, t. j. žalobcovi.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v podaní doručenom súdu dňa
03.01.2022 uviedol, že nemal žiadnu možnosť zistiť, či sa jedná alebo nejedná o účet úpadcu. Úpadca

ako zhotoviteľ mal dispozičné právo meniť účet, na ktorý malo byť plnené, a to bez zmeny zmluvy.
Poukázal na úpadcom vystavené faktúry, ktoré boli splatné v období od 28.06.2013 do 07.12.2013 a
pokiaľ bol konkurz vyhlásený 08.11.2017 pri faktúrach K.6, XXXXXXX a XXXXXXX došlo k uplynutiu
premlčacej doby ešte pred vyhlásením konkurzu, a teda vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na pretrhnutie
premlčacej doby, keď táto uplynula ešte pred jeho vyhlásením. ŽaloX. Ziesol námietku premlčania

vymáhaného nároku.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 25.03.2022
právny zástupca žalobcu uviedol, že námietka premlčania zo strany žalovaného nie je dôvodná, pričom
poukázal na znenie článku IV. ods. 8 v spojení s čl. VIII. ods. 8 a 9 zmluvy o dielo (ďalej aj „ZOD“)

uzavretej medzi žalovaným a úpadcom z ktorých vyplýva, že pohľadávka zo zádržného nemohla byť
splatná skôr ako uplynie záručná doba vo vzťahu k predmetnému dielu, pričom podľa čl. VIII. ZOD
bola záručná doba stanovená na 60 mesiacov od odovzdania a prevzatia diela. Z uvedeného potom
vyplýva, že počas behu záručnej doby s poukazom na čl. IV. ods. 8 ZOD žalovaný nemohol byť v
omeškaní so zaplatením časti ceny diela zodpovedajúcej zádržnému. Do omeškania sa dostal až

po uplynutí záručnej doby, pričom žalobca vychádzal z doby 60 mesiacov od splatnosti poslednej
čiastkovej faktúry, ktorú predložil do spisu, t. j. až k dátumu 08.12.2018 sa žalovaný dostal do omeškania
so zaplatením pohľadávky z titulu zádržného. Pretože pohľadávka úpadcu nebola splatná, neplynula
ani premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní dňa 25.03.2022 žalovaný zotrval na námietke, že uplatnený

nárok je premlčaný, uviedol, že predmetná zmluva o dielo neobsahuje žiadne dojednanie o zádržnom
a z tohto dôvodu je potrebné vychádzať zo splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola fakturovaná
príslušná časť ceny predmetného diela. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na tomto
pojednávaní žalovaný uviedol, že pokiaľ v zmluve nie je dohodnutá výška zádržného, doba jeho trvania
a ďalšie okolnosti, takéto ustanovenie je nulitné, pretože vôbec nie je zrejmé, kedy by malo toto zádržné

byť splatné. Namietal tiež, že nemal možnosť zistiť, či bankový účet uvedený vo faktúrach patrí úpadcovi
a údaje v týchto faktúrach boli pre žalovaného záväzné. Podľa tvrdenia žalovaného na pojednávaní
existuje aj dodatok k zmluve o dielo, kde bol uvedený iný účet zhotoviteľa, pričom podľa žalovaného
zhotoviteľ, t. j. úpadca môže jednostranne meniť bankový účet, na ktorý žiada zaplatiť cenu diela.

7. Po vykonanom dokazovaní a vychádzajúc zo skutkových zistení dospel okresný súd k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

8. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že úpadca
v pozícii zhotoviteľa a žalovaný v pozícii objednávateľa uzavreli zmluvu o dielo č. XX/XXXXXX/ISX

(ďalej „ZOD“), v zmysle ktorej sa úpadca zaviazal pre žalovaného vykonať stavebné práce a žalovaný
sa zaviazal zaplatiť cenu týchto prác. Predmetnú zmluvu okresný súd posúdil podľa ustanovení
Obchodného zákonníka o zmluve o dielo. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že úpadca vystavil
faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, ktorými žalovanému fakturovalcenu uskutočnených stavebných prác v zmysle predmetnej zmluvy o dielo podľa jednotlivých súpisov
vykonanýchprác.Zobsahufaktúrvyplýva,žesajednáočiastkovéfaktúryasamotnývznikprávaúpadcu
ako zhotoviteľa na zaplatenie uvedených častí ceny diela žalovaný nepopieral. Okresný súd uviedol, že

v zmysle zmluvy bola splatnosť čiastkových faktúr 90 dní a predmetné faktúry boli splatné v období od
28.06.2013 do 07.12.2013. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný túto fakturovanú cenu stavebných
prác neuhradil v celom rozsahu v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach.

9. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj so spornou úhradou uplatnenej sumy

žalovaným na účet, ktorý v čase úhrady nepatril úpadcovi. Poukázal na číslo účtu úpadcu uvedené v
zmluve o dielo - XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Z. na účet uvedený v troch faktúrach č. XXXXXXX, č.
XXXXXXX a č. XXXXXXX, kde bolo číslo účtu zhotoviteľa uvedené - XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo
VÚB, a.s., pričom vo faktúre č. XXXXXXX bolo číslo účtu zhotoviteľa uvedené - XXXXXXXXXX/XXXX
vedený vo D., a.s. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobcom uplatnená
suma 7.143,05 Eur predstavujúca nezaplatenú časť ceny diela fakturovanú uvedenými faktúrami bola

uhradená žalovaným dňa 04.12.2019 na bankový účet č. F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, t. j.
na účet uvedený vo vyššie uvedených troch faktúrach, ale odlišný od účtu uvedeného vo faktúre č.
XXXXXXX. Okresný súd zdôraznil, že ešte pred touto úhradou dňa 08.11.2017 bol na majetok úpadcu
ako zhotoviteľa vyhlásený konkurz a teda žalovaný plnil nezaplatenú časť fakturovanej ceny diela po
vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ako zhotoviteľa. Poukázal na ust. § 44 ods. 3 ZKR podľa ktorého

mal žalovaný po vyhlásení konkurzu plniť svoj dlh správcovi. Podľa žalobcu sa však takto vykonaná
úhrada žalovaným zo dňa 04.12.2019 do jeho dispozičnej sféry nedostala, pretože tento bankový účet
nepatril úpadcovi. Toto tvrdenie podľa okresného súdu nebolo vyvrátené. Okresný súd sa stotožnil s
právnym názorom žalobcu, že uvedená úhrada dlhu žalovaným dňa 04.12.2019 nemala za následok
zánik záväzkov žalovaného voči úpadcovi vzhľadom na ustanovenia § 44 ods. 3 ZKR, pretože žalovaný

po vyhlásení konkurzu, ktoré údaje sú verejne prístupné, bol oboznámený s vyhlásením konkurzu, ako
aj s jeho účinkami a je možné od neho spravodlivo žiadať vzhľadom na publicitu zverejnenia vyhlásenia
konkurzu a z toho vyplývajúce účinky, aby plnil v prospech správcu a za tým účelom s ním komunikoval
za účelom zistenia správnych platobných údajov. Podľa okresného súdu na túto zákonnú povinnosť plniť
po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu záväzky voči úpadcovi k rukám správcu podľa § 44 ods.

3 ZKR nie je možné rezignovať len s poukazom na rozsah podnikateľskej činnosti, ktorá je spojená s
priebežným uhrádzaním mnohých záväzkov rôznym obchodným partnerom.

10. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že okresný súd sa zaoberal aj vyhodnotením žalovaným
vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku. Poukázal na dohodnutú splatnosť čiastkových

faktúr v lehote 90 dní podľa ZOD, pričom uvedené faktúry boli splatné v dňoch 28.06.2013, 09.08.2013,
21.08.2013 a 07.12.2013. Žalovaný časť z takto fakturovanej ceny stavebných prác z každej z
uvedených faktúr v lehote splatnosti neuhradil. Okresný súd uviedol, že podľa žalobcu nezaplatená časť
fakturovanej sumy uplatnená v konaní mala predstavovať tzv. zádržné, t.j. žalovaný sa v skutočnosti
po uplynutí lehoty splatnosti faktúr nedostal do omeškania s ich zaplatením. Okresný súd zhrnul, že

tzv. zádržné predstavuje v stavebnej praxi inominátny zabezpečovací prostriedok, ktorý môže vzniknúť
výlučne na základe zmluvy a predstavuje časť ceny diela, ktorú má objednávateľ právo na základe
zmluvy zadržať za účelom zabezpečenia svojich práv, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť na základe
zmluvy alebo zo zákona a jedná sa vlastne o dohodu o predĺžení splatnosti časti ceny diela a spôsobe jej
využitia. Tento inštitút teda vyžaduje dohodu o lehote, počas ktorej je objednávateľ oprávnený zadržiavať

časť ceny diela, dohodu o sume, ktorú je oprávnený zadržiavať a vymedzenie rozsahu práv, ktoré
zádržné zabezpečuje.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca poukazoval na znenie čl. IV. ods. 8
ZOD, podľa ktorého objednávateľ je oprávnený až do konečného vysporiadania všetkých nárokov na

zaplatenie pokuty, náhrady škody, zľavy z ceny prác, nárokov na zaplatenie zvýšených nákladov a ich
vyúčtovania objednávateľom zadržať zaplatenie zádržného podľa tejto dohody, pričom sa nedostáva do
omeškania s ich zaplatením. Podľa okresného súdu v tomto zmluvnom ustanovení, ani na žiadnom inom
mieste predmetnej zmluvy o dielo nie je uvedená výška zádržného. V samotných čiastkových faktúrach
nie je o zádržnom žiadna zmienka, je v nich uvedená len fakturovaná cena stavebných prác a lehota

jej splatnosti. Okresný súd súhlasil so žalovaným, že v tomto smere je uvedené zmluvné ustanovenie o
zádržnom neurčité. Žalovaný nezaplatil časť fakturovanej ceny diela v lehote splatnosti, pričom pokiaľ
by sa aj u nezaplatenej časti malo jednať o zádržné, nie je vôbec zrejmé, či bol oprávnený zadržať celú
nezaplatenú čiastku alebo len jej časť a v akej výške. Podľa okresného súdu tiež nie je zrejmé, dokedymal byť žalovaný oprávnený zadržiavať časť ceny diela a teda nebyť v omeškaní s jej zaplatením. Čl. IV.
ods. 8 ZOD stanovuje dobu trvania zádržného do konečného vysporiadania uvedených nárokov a ich
vyúčtovania objednávateľom, teda relatívne neurčito v závislosti od konkrétnych skutkových okolností,

ktoré nastanú počas trvania zmluvného vzťahu. Okresný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo nijako
preukázané a ani tvrdené, či vôbec a kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, či bola vystavená
záverečná faktúra, či žalovanému vznikli niektoré zo v zmluve uvedených nárokov, na zabezpečenie
uspokojenia ktorých by malo zádržné slúžiť, či si nejaké takéto nároky vyúčtoval a pod. Podľa okresného
súdu nie je možné sa bez ďalšieho stotožniť s tvrdením žalobcu, že pohľadávka zo zádržného mala

byť splatná až po uplynutí záručnej doby vo vzťahu k predmetnému dielu, pretože ustanovenie, z
ktorého by takáto doba trvania zádržného bez pochybností vyplývala, zmluva o dielo neobsahuje.
Okresný súd poukázal na to, že civilný sporový proces je ovládaný prejednacou zásadou, v súlade
s ktorou je predovšetkým záležitosťou procesných strán, aby sa postarali o skutkové podklady pre
súdne rozhodnutie vrátane dôkazných prostriedkov, teda sú povinné uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno. Žalobca bol o skutočnosti, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, oboznámený

od 17.01.2022, kedy bolo jeho právnemu zástupcovi doručené príslušné vyjadrenie žalovaného, pričom
nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Žalovaný nezaplatil časť fakturovanej ceny diela v lehote
splatnosti a okresný súd nemal preukázané, že toto učinil po práve, teda na základe vzájomnej dohody
s úpadcom ako zhotoviteľom, a to jednak čo do výšky nezaplatenej sumy, ako aj čo do doby trvania
tohto zadržania časti ceny diela. Okresný súd doplnil, že pokiaľ by žalovaný nezaplatenú časť ceny diela

oprávnene zadržiaval aj ku dňu vyhlásenia konkurzu (táto oprávnenosť však preukázaná nebola), stala
by sa splatnou vyhlásením konkurzu v zmysle § 46 ods. 1 ZKR.

12. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie zvyšnej
časticenydiela,ktorúúpadcafakturovalžalovanémupredmetnýmifaktúrami,pričomnemalpreukázané,

že by žalovaný bol oprávnený v lehote splatnosti nezaplatiť časť fakturovaných súm, navyše práve vo
výške, v ktorej ju nezaplatil. Okresný súd preto vychádzal z lehoty splatnosti príslušných častí ceny
diela dohodnutej v zmluve, ktorá sa premietla do lehoty splatnosti uvedenej v predmetných faktúrach,
ktoré boli splatné v období od 28.06.2013 do 07.12.2013. Podľa okresného súdu samotné začatie
konkurzného konania, vyhlásenie konkurzu, ani zapísanie pohľadávok úpadcu do súpisu majetku pri

konkurze vyhlásenom podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z.z. nemá žiadny vplyv na beh premlčacej
doby vo vzťahu k týmto pohľadávkam, ktorá začala plynúť pred vyhlásením konkurzu. Okresný súd teda
dospel k záveru, že žalobcom uplatnená peňažná suma bola splatná v roku 2013 a keďže premlčacia
doba v obchodnoprávnych vzťahoch je štvorročná a žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania,
pokiaľ bola žaloba podaná na súd dňa 05.11.2021, uplatnený nárok je premlčaný a okresný súd žalobu

zamietol.

13. Vzhľadom na to, že okresný súd žalobu zamietol, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
postupoval podľa zásady úspechu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP žalovanému priznal ako strane úspešnej
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V odvolaní citoval bod 16., 18., 21. a 22. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

15. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal nesprávne právne posúdenie v bode 21. a 22. jeho odôvodnenia s
tým,žeprivýkladeustanovenízmluvyodielomalabyťsúdomuprednostnenáústavnoprávnapreferencia
platnosti pred preferenciou neplatnosti zmluvy a zmluvných ustanovení. Podľa žalobcu okresný súd v
bodoch 21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesprávne právne posúdil neurčitosť zmluvy o
dielo pri právnom inštitúte zádržného. Okresný súd nesprávne právne posúdil tieto nesporné skutočnosti

medzi stranami o dohodnutom zmluvnom zádržnom bez akéhokoľvek právneho návrhu podaného
ktoroukoľvek stranou sporu. Odkázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
242/07-29 zo dňa 03.07.2008. Zdôraznil preferenciu platnosti ustanovení zmluvy o dielo o zádržnom.
Pri bremene tvrdenia namietal, že žalovaný až do pojednávania dňa 25.03.2022 nikdy netvrdil žiadnu
zo skutočností odôvodňujúcich neplatnosť a/alebo dokonca nulitnosť ustanovení zmluvy o dielo o

zádržnom,atozakéhokoľvekdôvodu,resp.tvrdilopak.Právnaargumentáciaoneplatnostiustanovenío
zádržnom v zmluve o dielo bola žalovaným substancovaná až na pojednávaní 25.03.2022, a to v rozpore
s predošlou argumentáciou žalovaného, pričom žalobca toto v celom rozsahu poprel. Nedôvodná
argumentácia žalovaného, ktorá bola v rozpore s jeho predošlými právnymi a faktickými tvrdeniami bolaosvojená v odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.03.2022 vo
svojom vyjadrení právne ani fakticky neodôvodnil, prečo by mali byť ustanovenia o zádržnom neplatné,
a preto nebolo zo strany žalobcu po popretí takéhoto skutkového tvrdenia žalovaného potrebné viac

preukazovať opak, keď žalovaný nepredložil ani nedoložil akékoľvek podporné tvrdenia ani dôkazy a
len skonštatoval svoje ničím nepodložené tvrdenie. Podľa žalobcu až následne v rámci záverečnej reči
v zmysle § 182 CSP žalovaný namietal, že v zmluve o dielo nie je dohodnutá výška zádržného, doba
jeho trvania a ďalšie okolnosti a potom takéto ustanovenie je nulitné, pretože vôbec v ňom nie je zrejmé,
kedy by malo toto zádržné právo byť splatné. Žalovaný v záverečnej reči poukázal aj na to, že z tohto

dôvodu má za to, že námietka premlčania, ktorú uplatnil je dôvodná a navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. K tomuto tvrdeniu žalovaného sa už žalobca nemohol objektívne vyjadriť, žalovaný uviedol
nové skutočnosti, ktoré v predošlom súdnom konaní vôbec neodzneli a na ktoré okresný súd nemal
vzhľadom na ich procesné uvedenie až na záver v zhrnutí návrhov a doplnení žalovaného prihliadnuť.
Žalobcovi preto bola upretá objektívna možnosť adekvátnym procesným zareagovať na takéto nové
skutočnosti. Podľa žalobcu preto skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí

nevyplývajú zo žiadneho dovtedy predloženého, tvrdeného alebo vykonaného dokazovania a teda
tvrdené skutočnosti súdom prvej inštancie nereflektujú na právnu argumentáciu žalovaného v súdnom
konaní. Žalobca v odvolaní uviedol, že popiera predmetné skutkové tvrdenia a právne závery okresného
súdu, ako aj tvrdenia žalovaného, ako aj ich vzájomnosť, keď súd rozhodol svojvoľne bez predošlého
tvrdenia žalovaného, resp. bez adekvátneho odôvodnenia takéhoto tvrdenia žalovaného.

16. Žalobca ďalej v odvolaní namietal účelovosť tvrdení žalovaného k neplatnosti ustanovení zmluvy o
dielo o zádržnom. Podľa žalobcu si žalovaný vo svojich podaniach obsahovo logicky protirečí, pričom
okresný súd tento obsah nesprávne vykladá v jeho neprospech. Poukázal na vyjadrenie žalovaného na
pojednávaní, v ktorom žalovaný uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení, zotrváva na námietke

premlčania s tým, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o zádržnom a je preto potrebné
vychádzať zo splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola fakturovaná príslušná časť ceny predmetného
diela. Tieto tvrdenia podľa žalobcu sú v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením žalovaného v odpore,
ako aj s faktickým konaním žalovaného. Žalobca odkázal na tvrdenia v odpore, kde žalovaný uvádzal
tri skutočnosti, ktoré následne okresný súd vykladal opačne v neprospech žalobcu. Žalovaný v odpore

správne pomenoval právny inštitút zádržného dohodnutý v zmluve o dielo, tento nerozporoval ako
uplatnenie si zmluvne dohodnutého inštitútu zádržného, naopak tvrdil, že na základe takto dohodnutého
právneho inštitútu zmluvný záväzok plnil, avšak na nesprávny účet a teda nerozporoval právny titul
uplatnenej pohľadávky, ktorým bolo zádržné. V odpore ďalej žalovaný uviedol, že plnil žalobcom
uplatnenú pohľadávku zo zádržného žalovanému riadne a včas, čím opätovne v ďalšej argumentácii

tomuto tvrdeniu odporuje. Predošlá právna argumentácia žalovaného nespochybňovala splatnosť
ani správnosť a včasnosť plnenia poskytnutého žalovaným, naopak potvrdzovala tvrdenia žalobcu.
Žalobcom uplatnené pohľadávky nemali byť vykladané ako premlčané, pretože žalovaný nepreukázal a
ani nerozporoval, že by táto skutočnosť mala byť sporná. Úhradou dlžnej sumy na účet tretej osoby v
čase, keď ju žalovaný už považoval za premlčanú, potvrdzuje žalovaný svojim konkludentným konaním

správnosť v tvrdených skutočnostiach žalobcu. Podľa žalobcu preto súd prvej inštancie nesprávne
interpretoval skutočnosti týkajúce sa doby a samotnej splatnosti ako aj zmeny, ktoré nastali v právnej
argumentácii na strane žalovaného, ktorý účelovo upravoval svoju právnu argumentáciu. Sám žalovaný
navyše predložil ako dôkaz zmluvu o dielo uzavretú medzi ním a úpadcom č. XX/XXXXXX/ISX o ktorej
uviedol, že sa jedná o platný úkon, na základe ktorého aj plnil. Výslovne uviedol, že tento úkon je platný,

čím potvrdil žalobcom tvrdenú skutočnosť o nespornosti tohto dvojstranného právneho úkonu ako celku
a okresný súd mal tento úkon vykladať ako nesporný pre obidve strany v celom svojom obsahu a nemal
svojvoľne riešiť spornosť ustanovení, ak nebola takáto spornosť stranami ani navrhnutá a už vôbec nie
preukázaná. Žalovaný v odpore nenamietal neplatnosť zmluvných ustanovení o zádržnom. Nenamietal
ani neplatnosť alebo nulitnosť zmluvne dojednaných ustanovení o zádržnom a žalobca mal preto za

to, že táto skutočnosť sporná nie je.

17. Žalobca v odvolaní namietal, že právne a faktické skutočnosti uvádzané žalovaným, na ktoré
okresný súd prihliadol v napadnutom rozhodnutí sú výlučne v zhode s tvrdením žalovaného, ktoré boli
neodôvodnené a ktoré žalobca skutkovo v celom rozsahu poprel, resp. kopírujú záverečné vyjadrenia

žalovaného v záverečnej reči, čo je z procesného hľadiska neprípustné. Z právneho inštitútu zhrnutia
návrhu a vyjadrení k dokazovaniu podľa § 182 CSP je zrejmé, že strana sporu v danom prípade nemá
predkladať nové alebo zmenené návrhy ani dôkazy, ale má zhrnúť tie návrhy a dôkazy, ktoré v rámci
svojho procesnoprávneho postavenia uplatnila v predošlom súdnom konaní a to vecne odôvodnené,nestačí len spomenúť a následne v zhrnutí doplniť podstatné skutočnosti, ako to vykonal žalovaný na
pojednávaní dňa 25.03.2022. Podľa žalobcu je takéto konanie žalovaného v hrubom rozpore s princípom
podľa článku 5 CSP, keď žalovaný zneužil svoje procesné postavenie ako strany posledne vyjadrujúcej

sa a svoje návrhy a argumenty aplikoval voči žalobcovi v takom procesnom štádiu konania, kedy žalobca
nemal akúkoľvek objektívnu procesnú možnosť vyjadriť sa k týmto novým a zmeneným skutočnostiam
uvádzaným žalovaným. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že nie je zrejmé, prečo považoval výšku
zádržného za spornú, keď táto skutočnosť bola vyjadrením žalobcu v odpore potvrdená a vyplývala aj z
totožnej úhrady žalovaného na účet tretej osoby, čo žalovaný ani nikdy nespochybňoval, až v záverečnej

reči.

18. Podľa žalobcu sa okresný súd zaoberal skutkovými a právnymi otázkami v merite veci nad rozsah
jeho kompetenčnej oprávnenosti ako nestranného všeobecného súdu vo viacerých nenavrhovaných
výlučnesúdomvytvorenýchspornostiach.Okresnýsúdnesprávneprávneposúdilzaspornéskutočnosti,
ktoré v skutočnosti medzi stranami neboli nikdy sporné, dokonca ani neboli navrhované za sporné,

ako ani neboli dôkazmi preukázané za sporné. Zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd prihliada vždy len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania a nehľadá
ju nad rámec tvrdení strán sporu, nie je jeho úlohou vlastnými úvahami nahradiť vôľu strán, pokiaľ
určité skutočnosti strany sami nerozporujú, ak nejde o zjavný postup zodpovedajúci obchádzaniu
zákona alebo neplatnosť, ktorá je zjavná prima facie (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/28/2017 zo

dňa 31.05.2018).

19. Žalobca ďalej v odvolaní namietal výklad ďalších nesporných skutočností zo strany okresného súdu
v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý súd urobil bez toho, aby boli tieto skutočnosti
sporné zo strany žalovaného. Vytýkal záver okresného súdu o neurčitosti ustanovení zmluvy o dielo

o zádržnom, keď v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol: „....že v tomto smere je
uvedené zmluvné ustanovenie o zádržnom neurčité“, a to napriek tomu, že žalovaný nikdy v konaní
netvrdil, že by ustanovenia o zádržnom v zmluve o dielo mali byť posudzované ako neurčité a pojem
neurčitosti v súvislosti so zmluvnými ustanoveniami žalovaný ani neuvádzal.

20. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k potrebe skutkovo spochybňovať
oprávnenosť právne uplatneného nároku na zádržné uplatnené zo strany žalobcu. Žalovaný
nespochybnil akýmkoľvek spôsobom časť alebo celok pohľadávky žalobcu vo vzťahu k samotnému
právnemu titulu zádržného podľa zmluvy o dielo. Žalovaný od počiatku popieral pohľadávky žalobcu
výhradne z dôvodu úhrady dlžnej sumy na účet tretej osoby, avšak nie vo vzťahu k výške uplatnenej

pohľadávky alebo k časti výšky uplatnenej pohľadávky, ani vo vzťahu k samotnému dôvodu oprávnenosti
takejto pohľadávky. Nie je potom zrejmé, na základe čoho okresný súd sám rozporoval výšku
uplatnených pohľadávok z titulu zádržného, keď žalovaný sám plnil z tohto titulu a v konkrétnej sume
tretej osobe, čím potvrdil nespornosť a správnosť žalobcom tvrdených skutočností. Podľa žalobcu
oprávnenosťzadržiavaniapohľadávokztituluzádržného,vzhľadomnaabsenciutvrdeniaspornostistrán

sporu, nemôže byť posúdené ako sporné okresným súdom, keď to žiadna zo strán ani len netvrdila a
nepreukázala.

21. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd rozporoval časový
úsek trvania právneho nároku žalovaného na zádržné. Žalobca odkázal vo svojich vyjadreniach na čl. IV

ods. 8 v spojený s čl. VIII ods. 8 a 9 ZOD, ktoré boli okresným súdom citované v napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný nerozporoval ustanovenia o zádržnom zo Zmluvy o dielo a z týchto ustanovení gramatickým,
systematickým, logickým výkladom vyplývalo, že počas záručnej doby mal žalobca znášať povinnosti,
ktoré mu neumožňovali uplatnenie nároku zo zmluvne dohodnutých ustanovení o zádržnom podľa
Zmluvy o dielo. Keďže podľa žalobcu suma nároková v tomto súdnom spore sa zhoduje s prípadnou

konečnou faktúrou a zhodovala sa s právnym nárokom vyplývajúcim z jednotlivých čiastkových faktúr
je zrejmé, že záručná doba ovplyvňujúca splatnosť a ponechávajúca povinnosť žalobcu ovplyvňujúce
možnosť uplatnenia nároku zo zmluvne dohodnutého zádržného mohla začať plynúť najskôr v deň
vystavenia poslednej čiastkovej faktúry, čo žalobca na pojednávaní 25.03.2022 aj uviedol. Až po uplynutí
60 mesiacov, kedy bol žalobca povinný znášať svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, mohla začal plynúť

splatnosť na zádržné a s tým spojená premlčacia doba uvádzaná žalovaným. Uvedené nebolo zo strany
žalovaného akýmkoľvek spôsobom vyvrátené ani namietané. Túto skutočnosť okresný súd ignoroval,
keď sa vyjadril, že v zmluve o dielo sú jednotlivé zmluvné inštitúty upravené relatívne neurčito, čo však
žalovaným navrhované nebolo.22. Žalovaný poukázal aj na to, že okresný súd vyjadril potrebu preukázania skutočností (prevzatie
a odovzdanie diela, vystavenie záverečnej faktúry, vznik niektorých nárokov v zmluve uvedených

na zabezpečenie uspokojenia, ktorým by malo zádržné slúžiť, či si nejaké takéto nároky vyúčtoval
žalovaný), ktoré pre preukázanie prekážky plynutia splatnosti neboli nutné a neboli ani procesne
navrhnuté. Pokiaľ súd prvej inštancie v konaní odkazoval na prejednaciu zásadu v súdnom spore, podľa
žalobcu bola táto zásada vytýkaná výhradne voči nemu.

23. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania poukázal na to, že žalovaný vo svojom podaní zo
dňa 17.01.2022 uplatnil námietku výlučne voči skutočnostiam týkajúcich sa konkurzného konania a
nie v súvislosti s neplatnosťou, neurčitosťou, resp. nulitnosťou ustanovení o zádržnom v zmluve o
dielo. Navyše okresný súd odignoroval skutočnosť, že žalovaný uplatnil námietku premlčania výlučne
voči faktúre č. XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX bez uplatnenia voči faktúre č. XXXXXXX, čím
opätovne okresný súd konal nad rozsah kontradiktórnosti medzi sporovými stranami, t.j. súd považoval

za premlčaný aj nárok z faktúry č. XXXXXXX bez toho, aby námietka premlčania voči takémuto nároku
bola vznesená.

24. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný nikdy v kontradiktórnom konaní nevykladal a
neodôvodnil, prečo by mali ustanovenia ZOD o zádržnom byť neplatné, nulitné alebo prečo by ho

nemali zaväzovať. Poukázal v tejto súvislosti na aplikovateľný výklad contra preferentem, ktorý dopĺňa
výkladové pravidlá podľa § 266 OBZ. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 23.11.2017 sp. zn. 4Cob/171/2015, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MObdoV/2/2009 z 28.04.2011 a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07-25 zo dňa
19.07.2008. Podľa žalobcu žalovaný mohol v procese uzatvárania zmluvy diktovať a aj diktoval v

prevažnej miere zmluvné pravidlá uvádzané v ZOD, vrátane ustanovení o zádržnom. Ak dohodol
ustanovenia o zádržnom v neurčitej podobe, keď po celý čas zmluvného vzťahu čerpal výlučne výhody,
nemôže byť výklad takýchto ustanovení neplatný alebo nulitný s odvolaním sa na neurčitosť, ktorá ani
nebola namietaná. Procesne teda žalovaný neplatnosť zmluvy nenamietal, žalobca neporušil svojim
konaním žiadne právnu povinnosť a ani obsah ustanovení o zádržnom neodporuje právnej úprave.

25.Žalobcaďalejvodvolanínamietal,žeokresnýsúdnevykonaldôkaznavrhnutýsamotnýmžalovaným,
a to predložením dodatku k Zmluve o dielo č. XX/XXXXXX/ISX.

26. Ďalej vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd sa vôbec nezaoberal argumentačnou

zmenou zo strany žalovaného vo vzťahu k podstatným skutočnostiam zmluvného vzťahu, ignoroval
skutkový stav navrhnutý žalobcom, zameral sa výlučne na otázku premlčania právneho nároku, kde súd
nad rámec spornosti medzi stranami sporu konal len z dôvodu preukaznosti skutočnosti o premlčaní.
Okresným súdom konštatované skutočnosti sú nad rozsah navrhovaný stranami sporu a vo vzťahu
k dôvodnosti premlčania pohľadávok, ako ani k dôvodnosti akejkoľvek preukaznosti v dokazovaní

zakladajúce premlčacie dôvody nebolo zo strany okresného súdu kvalifikovane možné dospieť k
takémuto záveru o premlčaní pohľadávok žalobcu. Okresný súd na základe nesporných skutočností
vyplývajúcich zo zmluvy o dielo mal v otázke premlčania dispozične konať len na základe takých
skutočností, ktoré boli stranami navrhované, resp. ktoré boli predmetom procesnoprávneho útoku
a procesnoprávnej obrany sporových strán. Ak teda žalovaný nenavrhol, neodôvodnil, nepreukázal

neplatnosť alebo nulitnosť zmluvných ustanovení o zádržnom vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, súd
mal vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol medzi stranami zrejmý, keď ustanovenia o zádržnom
neboli medzi stranami sporné, resp. nebol preukázaný opak a nemal svojvoľne dopĺňať skutkový stav
v merite veci v rámci kontradiktórneho konania medzi stranami sporu. Pretože okresný súd vychádzal
zo skutočností, ktoré neboli predmetom dokazovania, považoval niektoré skutočnosti sám za sporné

napriek tomu, že žalovaný nepredložil akúkoľvek právnu argumentáciu smerujúcu k vzniku takejto
otázky, resp. spornosti, zaťažil napadnutý rozsudok znakmi arbitrárnosti, neurčitosti, zmätočnosti v
rozpore so zásadou kontradiktórnosti a rovnosťou strán sporu. Takýmto postupom podľa žalobcu
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu je preto napadnuté rozhodnutie
arbitrárne a svojvoľné, okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, s otázkou premlčania,

rozsahom premlčania, momentom začatia plynutia premlčacej doby, s preferenciou platnosti, s
nespornosťou zhodne tvrdených skutočností procesných strán sporu, zmenou právnej argumentácie
žalovaného, s rozsahom a dôvodnosťou procesnej obrany a procesného útoku na strane žalovaného,
s procesnou možnosťou uvedenia skutočností o neplatnosti a nulitnosti z procesnoprávneho hľadiska,so vzájomnou súvislosťou medzi jednotlivými skutočnosťami, ako aj v samotných celkoch v jednotlivých
skutočnostiach, čím je napadnutý rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný. Navrhol preto, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 06.06.2022. V ňom uviedol,
že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Poukázal na to, že vo vzťahu k uplatnenej
námietke premlčania sa jej žalovaný dovolal v rámci dupliky. Premlčania sa môže dovolať v každom
štádiu konania a aj v prípade odvolacieho konania. Súd prvej inštancie preto správne námietke

premlčania vyhovel. Poukázal na to, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, z predloženej zmluvy o
dielo odvodzuje svoje nároky na úhradu zádržného, pričom však nešpecifikoval výšku zádržného, ani
čas a právny dôvod jeho uvoľnenia. Žalobca v priebehu pojednávania zotrval na svojich tvrdeniach o
existencii dohodnutého zádržného bez toho, aby akokoľvek špecifikoval obsah takejto dohody, ktorá z
písomného znenia zmluvy o dielo nevyplývala a nepredložil žiadny iný dôkazný prostriedok podporujúci
či potvrdzujúci jeho tvrdenia.

28. Podľa žalovaného jeho stanovisko na pojednávaní a v záverečnej reči bolo právnym posúdením
predložených dôkazných prostriedkov žalobcu a neexistoval žiaden dôvod, aby žalovaný právne
posúdenie dôkazov žalobcu prezentoval skôr, ako bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Naopak
bolo na žalobcovi, aby prípadné dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku riadne a včas predložil

v takom rozsahu, aby dôvodnosť a preukaznosť jeho nároku nebola spochybniteľná. Ak tak neurobil,
žalovaný posudzoval len to, čo bolo obsahom spisu. Súd nemá v rámci koncentrácie vyšetrovaciu
právomoc a pokiaľ žalobca odôvodňoval oprávnenosť, resp. existenciu pohľadávok v určitom časovom
rámci od platného a nespochybniteľného zmluvného dojednania, ktoré takým nebolo, potom je postup
súdu, ktorý dal za pravdu žalovanému a posúdil začiatok plynutia premlčacej doby splatnosťou faktúr,

správny, pretože žalobca nepreukázal opak. Žalovaný preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.06.2022. V ňom uviedol, že žalovaný
generalizuje námietku premlčania, ktorá bola uplatnená len voči časti nároku, žalovaný odkazuje na
rozhodnutie súdu, ktoré nezohľadňuje spornosť a nespornosť skutočností v súdnom konaní, ako súd tak

ajžalovanýprikladajúprávnuváhuskutočnosti,žezmluvnéustanoveniaozádržnomsúneplatnénapriek
tomu, že žiadna zo strán sporu to netvrdila. Zopakoval pôvodné tvrdenie žalovaného o platnosti zmluvy,
zopakoval aj vykonanie úhrady žalovaným na účet tretej osoby a zopakoval, že námietku neplatnosti
uplatnil žalovaný až v záverečnej reči. Zopakoval tiež skutočnosť, že vzhľadom na takúto procesnú
situáciu žalobca nemal dôvod preukazovať skutočnosti, ktoré boli nesporné. Odkázal v tejto súvislosti

na znenie § 151 ods. 1, § 182 CSP a tvrdil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil nové skutočnosti
uplatnené žalovaným v záverečnej reči, ktoré nereflektovali na predošlý skutkový a právny stav. Odkázal
pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/19/2020 zo dňa 03.12.2020.
Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, poukázal
opätovne na to, že žalovaný v súdnom spore ani skutkovo, ani právne nerozporoval a nepreukázal, že

by ustanovenia zmluvy o dielo mali byť sporné a opätovne poukázal na zmenu v tvrdeniach žalovaného
až v záverečnej reči. Pokiaľ to bol žalovaný, ktorý k odporu predložil zmluvu o dielo, o ktorom dôkaze
vyhlásil, že je v celom rozsahu platný a následne bez odôvodnenia a skutkového podloženia navyše
procesne neprístupným spôsobom v záverečnej reči uplatnil výhradu neplatnosti zmluvných dojednaní
v ustanovení o zádržnom, takéto konanie zo strany žalovaného je neprípustné. Zopakoval, že žalobca

včas a relevantne preukázal svoje tvrdenia o existencii nároku a konanie žalovaného je procesne
tendenčné. Poukázal aj na právnu kvalifikáciu inštitútu zádržného odkazom na dielo Patakyová M. a
kolektív: Obchodný zákonník, Komentár, 1. vydanie, Bratislava, C. H. Beck, 2022, str. 1538, podľa
ktorého v prípade dohodnutia podmienok uvoľnenia zádržného do ich splnenia pohľadávka na úhradu
časti diela nevzniká, keďže nie je dopredu isté, či budú podmienky na jeho úhradu splnené. Jednou

z podmienok môže byť aj uloženie času, napr. uplynutie záručnej doby, tzv. doložka času. Citovaný
komentár sa zaoberal rozdielom pri posudzovaní inštitútu zádržného, t.j. či sa jedná o odloženie
splatnosti ceny diela alebo či takáto dohoda o zádržnom v dohodnutom rozsahu predstavuje vznik práva
na zaplatenie ceny diela. Podľa žalobcu si zmluvné strany takéto odkladacie podmienky stanovili a
žalovaný nemôže legitímne požadovať námietku premlčania, pretože zo zmluvného záväzku vyplýva,

že premlčacia doba vo vzťahu k uplatnenému nároku nemohla uplynúť vzhľadom na zrozumiteľné a
nespornézneniezmluvnedohodnutýchustanoveníobsahujúcichčasovédoložkyvčl.IV.ods.8vspojení
s čl. VIII. ods. 8 a 9 ZOD, na ktoré žalobca poukazoval a žalovaný ich vecne ani právne nerozporoval.30. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.07.2022. V
ňom uviedol, že netvrdil, že zmluva o dielo nie je platnou zmluvou. V prípade neurčitosti konkrétnych
dojednanísanestávaneplatnoucelázmluva.Podľažalovanéhovšakčasťzmluvytýkajúcasazádržného

je neurčitá. Nie je možné z nej vyvodiť závery prezentované žalobcom. Žalovaný namietal tvrdenie
žalobcu, že žalovaný argumentoval neurčitosťou zmluvy až v záverečnej reči. Žalovaný už v prvom
prednese na pojednávaní jasne uviedol, že námietky premlčania uplatnenej v písomnom podaní
pred vyvolaním veci sa naďalej domáha, pričom jasne uviedol, že zmluva o dielo neobsahuje také
ustanovenie, o aké opiera žalobca svoje tvrdenie a preto je potrebné premlčanie posudzovať podľa

splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach. Žalovaný neuvádzal, že premlčaná je len časť nároku.
Uvádzal, že minimálne časť nároku je premlčaná, čo vychádzalo z dátumu vyhlásenia konkurzu, pričom
s ohľadom na dátum zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku by bol
premlčaný celý záväzok, aj keby z akéhokoľvek dôvodu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby.
Bolo na žalobcovi, aby takýto prostriedok procesnej obrany žalovaného spochybnil a predložil dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia. Keďže zmluva o dielo nepreukazovala tvrdenia žalobcu, jeho tvrdenia je

možné považovať za prostriedok procesného útoku, avšak nie za relevantný dôkaz. Nie je pochybné,
že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, nakoľko faktúry neuhradil v lehote
splatnosti. Žalobca si mal uplatniť nárok tak, aby nedošlo k ich premlčaniu. Navyše aj premlčaný
záväzok je možné plniť. Z času plnenia tohto záväzku však nie je možné vyvodiť, že zádržné malo
byť splatné po uplynutí záručnej doby. Toto mohlo byť splatné po kolaudácii, do 3 dní od odovzdania

diela bez vád a nedorobkov a pod. Práve neexistencia jasnej, určitej a presnej dohody o zádržnom
má za následok neplatnosť ZOD v tejto časti. Žalobca ani len nenavrhol doplnenie dokazovania na
preukázanie svojho nároku po uplatnení procesnej obrany žalovaným, keďže tento nedisponoval inými
dôkazmi preukazujúcimi jeho nároky a ním predložené dôkazy neumožnili vyvodenie iného záveru, ako
to urobil okresný súd. Žalovaný preto v záverečnej reči iba zhrnul už uvedené.

31. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 10.08.2022. Podľa neho žalovaný
si v tomto podaní opätovne protirečí s predchádzajúcimi svojimi podaniami a neodôvodňuje, prečo
nespochybňoval zmluvu o dielo skôr, ale až v záverečnej reči. Žalovaný sa podľa žalobcu nemôže
dožadovať neplatnosti alebo neurčitosti platne dohodnutých zmluvných ustanovení, na základe ktorých

vedome konal a nemôže požadovať, aby súd automaticky bez kvalifikovanej a právne odôvodnenej
reakcie v zmene argumentácie prihliadol na neskorú, zmätočnú, nekonzistentnú požiadavku týkajúcu sa
neplatnosti alebo neurčitosti zmluvných dojednaní, a to pred uplatnením právneho princípu preferencie
výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti. Žalobca viackrát uviedol, prečo nemohlo dôjsť k
premlčaniu predmetných pohľadávok. Žalovaný účelovo uvádza skutočnosti v otázke premlčania, k

splatnosti uplatnených pohľadávok, ako aj k tvrdeniam o neplatnosti, neurčitosti ustanovení o zádržnom,
keď si je vedomý, že sa dostal do omeškania s plnením svojich pohľadávok.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33. Z obsahu spisu a dokazovnia vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi úpadcom

UNISTAV Bojnice spol. s r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzavretá Zmluva
o dielo č. XX/XXXXXX/ISX (ďalej aj „zmluva“ alebo „ZOD“) s uvedením čísla bankového účtu zhotoviteľa
(úpadcu) - XXXXXXXXXX/XXXX, XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bolo vykonanie prác na diele
„Záhorie, Malacky - odkanalizovanie“. K protokolárnemu odovzdaniu staveniska malo dôjsť 03.12.2012
a k protokolárnemu odovzdaniu prác 15.02.2013. V zmluve bola stanovená jednotková cena za 1 m

kanalizácie aj s povrchovými úpravami - zhutnený zásyp štrkodrvou 95,- Eur/m a cena kanalizačnej
prípojky podľa realizačnej projektovej dokumentácie 55,- Eur/m bez DPH, spolu bez DPH 54.500,- Eur,
s DPH 65.400,- Eur s tým, že celková cena diela bude stanovená podľa skutočne vykonaných prác.
Podľa čl. IV. ods. 2, 3 a 5 zmluvy, objednávateľ bude uhrádzať cenu za práce čiastkovými faktúrami a
záverečnou faktúrou. Zhotoviteľ bude predkladať objednávateľovi na potvrdenie súpisy vykonaných prác

spolu s dokladmi o kvalite zabudovaných materiálov. Objednávateľ overí a potvrdí tieto doklady do 7 dní
od ich prevzatia. Čiastkové faktúry budú zhotoviteľom vystavované 1x mesačne na základe zhotoviteľom
predložených a určeným zástupcom objednávateľa odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných
prác, resp. zabudovaných materiálov. Splatnosť čiastkových faktúr je 90 dní.34. Podľa čl. IV. ods. 8 zmluvy, objednávateľ je oprávnený až do konečného vysporiadania všetkých
nárokov na zaplatenie pokuty, náhrady škody, zľavy z ceny prác, nárokov na zaplatenie zvýšených

nákladov a ich vyúčtovania objednávateľom zadržať zaplatenie zádržného podľa tejto dohody, pričom
sa nedostáva do omeškania s ich zaplatením.

35. Podľa čl. VIII. ods. 8 zmluvy, strany sa dohodli, že záručná doba bude trvať 60 mesiacov. Záručná
doba začína plynúť odo dňa odovzdania a prevzatia diela spôsobom dohodnutým v tejto zmluve a

pre časti diela, na ktorých boli zistené vady a nedorobky pri odovzdávaní a preberaní diela dňom ich
odstránenia.

36. Podľa čl. VIII. ods. 9 zmluvy, objednávateľ oznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu vady
predmetu dohody, ktoré sa objavili počas vykonávania prác alebo pri odovzdávaní a preberaní prác
alebo počas záručnej doby. V oznámení objednávateľ uvedie, ako sa vady prejavujú a požadovaný druh

nároku, ktorý si objednávateľ na základe vady uplatňuje a lehotu na odstránenie vady. V prípade, že
zhotoviteľ neodstraňuje oznámené (reklamované) vady riadne a včas, t.j. za podmienok a v lehotách
poskytnutých objednávateľom alebo ak zhotoviteľ začne vady odstraňovať, ale neodstraňuje ich riadne,
resp. objednávateľ predpokladá, že vady nebudú odstránené riadne a včas, má objednávateľ právo
odstrániť vady a nedorobky sám alebo ich nechať odstrániť treťou osobou na náklady zhotoviteľa. V

takomto prípade objednávateľ nie je viazaný jednotkovými cenami uvedenými v cenovej špecifikácii
prác a dodávok zhotoviteľa, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody. Strany sa dohodli, že týmto
postupom objednávateľa nie sú dotknuté ustanovenia tejto dohody týkajúce sa dohodnutej záručnej
doby a zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ktoré sa počas tejto záručnej doby vyskytnú na predmete
tejto dohody. Strany sa dohodli, že v takomto prípade má objednávateľ právo na zaplatenie dohodnutej

pokuty zhotoviteľom vo výške 5 % z ceny prác, pričom objednávateľ má nárok na náhradu škody
účelne vynaložených nákladov súvisiacich s odstraňovaním následkov vadného plnenia zhotoviteľa v
plnom rozsahu, aj keď by ich výška presahovala výšku dohodnutej pokuty. Pokutu, náhradu škody a
náklady súvisiace s odstraňovaním následkov vadného plnenia zhotoviteľa je objednávateľ oprávnený
jednostranne si započítať so sumou zádržného alebo započítať s čiastkou fakturovanou záverečnou

faktúrou.

37. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 28.03.2013 fakturoval úpadca ako dodávateľ žalovanému ako
odberateľovi stavebné práce podľa ZOD č. 28/112012/IS5 podľa súpisu vykonaných prác vo výške
17.955,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 28.06.2013 a s uvedením bankového účtu dodávateľa X., č.ú:

XXXXXXXXXX/XXXX.

XX. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX fakturoval úpadca ako dodávateľ žalovanému ako
odberateľovi stavebné práce podľa ZOD č. 28/112012/IS5 podľa súpisu vykonaných prác vo výške
18.405,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 09.08.2013 a s uvedením bankového účtu dodávateľa X., č.ú:.

XXXXXXXXXX/XXXX.

39. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 21.05.2013 fakturoval úpadca ako dodávateľ žalovanému ako
odberateľovi stavebné práce podľa ZOD č. 28/112012/IS5 podľa súpisu vykonaných prác vo výške
16.500,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 21.08.2013 a s uvedením bankového účtu dodávateľa X., č.ú:

XXXXXXXXXX/XXXX.

40. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 09.09.2013 fakturoval úpadca ako dodávateľ žalovanému ako
odberateľovi na základe ústnej objednávky práce naviac k ZOD č. 28/112012/IS5 podľa súpisu
vykonaných prác vo výške 4.284,29,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 07.12.2013 a s uvedením

bankového účtu dodávateľa X., č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX.

41. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 04.12.2019 boli z jeho účtu odoslané platby na bankový
účet č. F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, kde ako jeho názov je uvedený „UNISTAV BOJNICE S.R.O.“,
a to platby vo výške 2.244,38 Eur s X., vo výške 2.300,63 Eur s VS XXXXXX a vo výške 2.062,50 Eur

a 535,54 Eur s VS XXXXXX.

42. Z e-mailu manažérky klientskych vzťahov VÚB, a.s. zaslaného žalovanému dňa 22.05.2020 s
predmetom „Žiadosť o vrátenie platby“ vyplýva, že prijímateľ platby nesúhlasí s jej vrátením.43. Podľa § 536 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) zmluvou o dielo sa
zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

44. Podľa § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

45. Podľa § 387 ods. 1ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

46. Podľa § 388 ods. 1 ObZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

47. Podľa § 392 ods. 1 ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva
v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína
premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

48. Podľa § 397 ObZ Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

49. Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) pohľadávky
podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu
splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie

dostane správcovi.

50. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvejinštancievtejtovecidostatočnezistilskutkovýstavazistenéskutočnostisprávneposúdil,keďvydal
napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s

tvrdeniami žalobcu a námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa stanovené
podmienky na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie neodňal stranám sporu možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Odvolací súd súhlasí so
záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu uplatnenej námietky premlčania je nárok uplatnený žalobcom

premlčaný.

51. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalobcom v odvolaní a vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom.

52. Vzhľadom na žalobcom uvedené dôvody odvolania, v ktorých namietal, že okresný súd v rozpore s
úpravou CSP nevychádzal pri zistení a zhodnotení skutkového stavu a pri právnom závere z nesporných
skutočností a tvrdení, ďalej z dôvodu, že podľa odvolania žalobcu okresný súd nad rámec skutkových
tvrdení a procesných návrhov považoval za sporné okolnosti, ktoré sporné neboli, ďalej z dôvodu
tvrdenia žalobcu v odvolaní, že okresný súd nesprávne vyhodnotil neplatnosť časti zmluvy týkajúcej

sa dojednania zádržného, ktorá namietaná nebola, ďalej z dôvodu námietok žalobcu o neskorom
uplatnení prostriedkov procesnej obrany žalovaným až v záverečnej reči, odvolací súd stručne zhrnie
uplatnený nárok a procesné prostriedky uplatnené stranami sporu ako aj dôvody vydania napadnutého
rozhodnutia.

53. V konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému v konkrétnej výške 7.143,05
Eur s príslušenstvom z titulu zádržného z konkrétnych štyroch faktúr, ktorými bola vyúčtovaná časť ceny
diela. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v odpore namietal, že uvedenú sumu už uhradil na konkrétny
účet, t. j. v tomto štádiu ostala sporná otázka plnenia a vysporiadanie sa so zánikom záväzku žalovaného
z dôvodu plnenia tejto sumy po vyhlásení konkurzu preukázateľne na účet nepatriaci správcovi, čo je v

rozpore s ust. § 44 ods. 3 ZKR. V štádiu podania odporu preto spornou otázkou bola otázka plnenia
úhrady vykonanej žalovaným a v tej súvislosti posúdenie zániku záväzku vo výške žalobcom uplatnenej
sumy. Iné skutočnosti voči uplatnenému nároku žalovaný v odpore nenamietal.54. V podaní žalovaného doručeného okresnému súdu dňa 03.01.2022 už žalovaný namietal aj iné
skutočnosti okrem nesprávneho účtu poukázania finančných prostriedkov. Poukázal na to, že podľa
neho nárok sa stal premlčaný ešte pred vyhlásením konkurzu samotného. Uviedol dátum splatnosti

všetkých vyššie uvedených štyroch faktúr s tým, že pokiaľ bol konkurz vyhlásený dňa 08.11.2007, došlo
k uplynutiu premlčacej doby u troch faktúr XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX ešte pred vyhlásením
konkurzu, teda samotné vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na pretrhnutie premlčacej doby. Zopakoval,
že vznáša námietku premlčania a výslovne sa tohto premlčania dovoláva.
55. Toto podanie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 17.01.2022. K námietke premlčania, ktorú

žalovaný uplatnil vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých faktúr, sa žalobca až do pojednávania dňa
25.03.2022 nevyjadril. Na tomto pojednávaní, t. j. viac ako dva mesiace od doručenia podania
žalovaného, v ktorom tento namietal premlčanie uplatneného nároku, žalobca reagoval na túto procesnú
obranu tak, že podľa neho premlčanie dôvodné nie je a odkázal na článok IV. odsek 8 a článok VIII.
odsek 8 a 9 ZOD s uvedením, že pohľadávka nemohla byť splatná skôr, ako uplynie záručná doba, ktorá
podľa vyjadrenia žalobcu na tomto pojednávaní bola 60 mesiacov a začala plynúť od dátumu splatnosti

najneskoršej faktúry uplatnenej v konaní a teda úhrada zádržného bola v omeškaní až od 08.12.2018.
Na tomto pojednávaní zástupca žalovaného na takto žalobcom uvedenú splatnosť zádržného reagoval
tým, že zotrval na svojej námietke premlčania uplatneného nároku, poukázal na to, zmluva neobsahuje
žiadne dojednania o zádržnom a je potrebné vychádzať zo splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola
fakturovaná príslušná časť ceny diela. Zástupca žalobcu odkázal na pojednávaní opätovne na článok IV.

ods. 8 a čl. VIII. odsek 8 a 9 ZOD, ktoré obsahujú dojednania o zádržnom a špecifikujú jeho omeškanie,
resp. neplynutie omeškania pri pohľadávkach zo zádržného a preto nemohla podľa žalobcu začať plynúť
premlčacia lehota k týmto pohľadávkam. Tieto vyjadrenia zástupcov strán sporu boli vykonané pred
záverečnými rečami.

56. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 25.03.2022 ďalej vyplýva, že v záverečnej reči podľa
§ 182 CSP zástupca žalovaného uviedol: „Pokiaľ v zmluve o dielo nie je dohodnutá výška zádržného,
doba jeho trvania a ďalšie okolnosti, takéto ustanovenie je nulitné, pretože vôbec v ňom nie je zrejmé,
kedy malo byť toto zádržné splatné. Z tohto dôvodu máme za to, že námietka premlčania, ktorú sme
vzniesli je dôvodná a navrhujeme žalobcu zamietnuť v celom rozsahu“.

57. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí v bode 22. odôvodnenia odkázal na článok IV. odsek 8
ZOD, podľa ktorého objednávateľ je oprávnený až do konečného vysporiadania všetkých nárokov na
zaplatenie pokuty, náhrady škody, zľavy z cenných prác a nárokov na zaplatenie zvýšených nákladov a
ichvyúčtovaniaobjednávateľomzadržaťzaplatenie zádržnéhopodľatejto dohody,pričomsanedostáva

do omeškania s ich zaplatením. Okresný súd konštatoval, že z tohto ani z iného ustanovenia zmluvy
nevyplývavýškazádržnéhoaanivsamotnýchfaktúrach,ktorébolipredloženévspise,niejeozádržnom
zmienka.Vtejtosúvislostiokresnýsúduviedol,žeprisvedčuježalovanému,ževtomtosmerejeuvedené
zmluvnéustanovenieozádržnomneurčité.Konštatoval,žezfakturovanejcenyzaplatilžalovanývlehote
splatnosti len časť z ceny diela a ak by sa aj malo jednať o zádržné nie zrejmé, či bol oprávnený zadržať

celú nezaplatenú sumu alebo jej časť a v akej výške. V tejto časti odôvodnenia sa okresný súd zaoberá
otázkou výšky zádržného a dospel k záveru o jeho neurčitom dojednaní. Okresný súd však ďalej v bode
22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pokračuje, keď uvádza, že nie je zrejmé, dokedy mal byť
žalovaný oprávnený zadržiavať časť ceny diela a nebyť v omeškaní s jej zaplatením. Opätovne odkázal
na vyššie citovaný článok IV. odsek 8 ZOD, ktorý stanovuje dobu trvania zádržného do konečného

vysporiadania uvedených nárokov s tým, že posúdil toto dojednanie ako relatívne neurčité v závislosti
od konkrétnych skutkových okolností, ktoré nastanú počas trvania zmluvného vzťahu. Konštatoval, že
v súvislosti s oprávnením na zadržanie konkrétnej časti sumy (zádržného) nebolo preukázané a ani
len tvrdené, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, či bola vystavená záverečná faktúra, či vznikli
niektoré z uvedených dohodnutých nárokov na zabezpečenie uspokojenia ktorých malo zádržné slúžiť,

či takéto nároky boli vyúčtované a pod. Okresný súd vo vzťahu k splatnosti zádržného uviedol, že nie je
možné sa bez ďalšieho stotožniť s tvrdením žalobcu, že pohľadávka zádržného mala byť splatná až po
uplynutí záručnej doby vo vzťahu k predmetnému dielu. Podľa okresného súdu ustanovenie, z ktorého
by takáto doba trvania zádržného vyplývala zmluva o dielo neobsahuje.

58. Na základe takéhoto skutkového a právneho zhodnotenia zistených skutkových okolností dospel
okresný súd v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia k záveru, že predmetom konania je
zaplatenie zvyšnej časti diela, pričom nemal podľa faktúr priložených k spise preukázané, že by žalovaný
bol oprávnený v lehote splatnosti nezaplatiť časť fakturovaných súm a práve vo výške, ktorá bolauplatnená. V bode 22. odôvodnenia napadnutého odôvodnenia okresný súd konštatoval, že žalovaný
nezaplatil časť vyúčtovanej ceny diela v lehote splatnosti, pričom nemal preukázané, že tak učinil po
práve, t. j., na základe vzájomnej dohody, a to čo do výšky sumy, tak aj do doby trvania tohto zadržania

časti ceny diela. Dospel na základe uvedeného k záveru o premlčaní, keď vychádzal z preukázanej
lehoty splatnosti predložených faktúr.

59. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom je úspešné uplatnenie
námietky premlčania, keď okresný súd nemal preukázanú splatnosť zádržného až uplynutím záručnej

doby podľa tvrdenia žalobcu a preto vychádzal zo splatnosti vyúčtovaných čiastkových cien diela podľa
jednotlivých faktúr, ktoré boli splatné v roku 2013. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 05.11.2021,
nárok žalobcu posúdil ako premlčaný.

60. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí nezaložil rozhodnutie o
zamietnutí žaloby na neplatnosti zmluvy o dielo v časti dojednania a zádržnom. Zamietnutie žaloby, ako

to vyplýva z bodu 22. a 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je založené na úspešne uplatnenej
námietke premlčania. K úspešnej námietke premlčania dospel okresný súd z dôvodu, že žalobca
nepreukázal oprávnenie v lehote splatnosti nezaplatiť časť fakturovaných súm. K tomuto záveru dospel
okresný súd z dôvodu, že podľa jeho názoru zmluva o dielo a články citované žalobcom neobsahujú
dojednanie o trvaní zádržného počas záručnej doby. Práve na tento záver súdu prvej inštancie v bode

22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nadväzuje bod 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
o nepreukázaní oprávnenia nezaplatiť v lehote splatnosti časť fakturovaných súm a následne o tom,
že okresný súd vychádzal pri uplatnení námietky premlčania zo splatnosti jednotlivo vyúčtovaných
faktúr. Pretože okresný súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu o splatnosti pohľadávky zo zádržného
až po uplynutí záručnej doby (bod 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), poukázal na to, že

nemal preukázané oprávnenie v takto žalobcom tvrdenej lehote splatnosti zádržného neuhradiť dlžnú
uplatnenú sumu a správne žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Okresný súd
nezaložil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na neplatnosti konkrétnych dojednaní zmluvy o dielo z
dôvodu neurčitého dojednania výšky a splatnosti zádržného.

61. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku
vykonaných stranami sporu. Podľa odvolacieho súdu žalovanému nebráni v priebehu súdneho konania
žiadne procesné ustanovenie, aby zmenil svoje tvrdenia, pokiaľ sú vykonané relevantným spôsobom
a včas, a to napriek tomu, že jeho pôvodné tvrdenia môžu byť odlišné. Je na konajúcom súde, ako
sa s takýmito tvrdeniami vysporiada. Pokiaľ do podania odporu bola zo strany žalovaného sporná

otázka miesta plnenia (účet, na ktorý poukázal žalobcom uplatnenú sumu, ktorý patril inej osobe ako
správcovi a úpadcovi), doručením podania zo dňa 03.01.2022 došlo k zmene procesnej obrany, keď sa
žalovaný domáhal premlčania uplatneného nároku odkazujúc na splatnosť jednotlivých faktúr. Námietka
premlčania je prostriedkom procesnej obrany podľa § 149 ods. 1 CSP majúca povahu hmotnoprávnej
námietky a žalovanému nič nebráni až do skončenia dokazovania vo veci samej podľa § 154 CSP

uplatniť takúto námietku, pokiaľ je aj v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania podľa §
153 CSP. Žalovaný uplatnil včas túto námietku premlčania už podaním zo dňa 03.01.2022 a žalobca na
túto námietku premlčania, napriek doručeniu tohto podania dňa 17.01.2022 (č.l.51pv), reagoval až na
pojednávaní 25.03.2022 tak, že podľa jeho názoru splatnosť zádržného neplynula počas záručnej doby s
odkazom na čl. IV. ods. 8 a na čl. VIII. ods. 8 a 9 ZOD. Reakcia žalobcu na procesnú obranu žalovaného

o premlčaní (keď uplatnený nárok žalobcu z dôvodu zádržného žalovaný namietal ako premlčaný s
poukázaním na splatnosť jednotlivých vystavených faktúr, z ktorých sú konkrétne sumy zádržného
uplatnené) smerovala výhradne na znenie čl. IV. ods. 8 a čl. VIII. ods. 8 až 9 ZOD. Okresný súd
dospel v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia k záveru, že žalobcom citované ustanovenia
ZOD neobsahujú dojednanie o splatnosti zádržného až uplynutím dohodnutej záručnej doby v trvaní

60 mesiacov z čoho vyvodil v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia záver o nepreukázaní
oprávnenia žalovaného v lehote splatnosti nezaplatiť časť fakturovaných súm. S takýmto záverom sa
odvolací súd stotožňuje.

62. Okresný súd správne poukázal na to, že v čl. IV. ods. 8 ZOD je zádržné viazané na vysporiadanie

konkrétnych nárokov na zaplatenie pokuty, náhrady škody, zľavy z ceny prác, nárokov na zaplatenie
zvýšených nákladov a ich vyúčtovania objednávateľom, t.j. žalobcom. Pokiaľ vyčítal žalobca okresnému
súdujehokonštatovanie,ženebolipredloženéanitvrdenéžiadnedôkazyotýchtojednotlivýchnárokoch,
na ktoré bolo viazané trvanie zádržného, s takouto výhradou sa odvolací súd nestotožňuje. Okresnýsúd v súvislosti s konštatovaním o trvaní zádržného poukazoval na ustanovenie, ktoré v čl. IV. ods. 8
ZOD nezodpovedajú tvrdeniu žalobcu o tom, že zádržné trvá počas doby celej záručnej doby. Naopak
poukázal na jednotlivé konkrétne čiastkové nároky uvedené v čl. IV. ods. 8 ZOD, na ktoré bolo trvanie

zádržného viazané a ktoré zo strany žalobcu ani len neboli tvrdené a preukazované.

63. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že zmluva o dielo neobsahuje ustanovenia na základe
ktorých by zádržné trvalo počas záručnej doby a pohľadávka zo zádržného bola splatná až po uplynutí
záručnej doby.

64.Odvolacísúdkonštatuje,žepouplatnenínámietkypremlčania,ktorésamápodľažalovanéhopočítať
odo dňa splatnosti faktúr, bola splatnosť zádržného sporná. Žalobca na pojednávaní 25.03.2022 v
súvislosti s námietkou premlčania odkázal na dobu trvania zádržného podľa čl. IV. ods. 8 v spojení
s čl. VIII. ods. 8, 9 ZOD, pričom nedošlo k odstráneniu spornosti v tvrdení strán ohľadne splatnosti
zádržného, pretože v spore v rámci procesných úkonov strán sporu boli uplatnené odlišné tvrdenia

o splatnosti žalobcom uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu v
odvolaní, že splatnosť uvedených pohľadávok sporná nebola. Sporná sa stala okamihom uplatnenia
námietky premlčania s odkazom žalovaného na splatnosť vystavených faktúr, ktorú námietku žalovaný
na pojednávaní dňa 25.03.2022 zopakoval, a to ešte pred záverečnými rečami.

65. Odvolací súd neprihliadol ani na opakovane uvádzané námietky žalobcu v odvolaní, že okresný
súd nad rámec nesporných tvrdení a nad rámec svojej kompetenčnej právomoci sám vyvolal spornosť
tvrdení, ktoré sporné neboli týkajúce sa neplatnosti zmluvy z dôvodu neurčitosti v časti dojednania o
výške a splatnosti zádržného ako aj vo vzťahu k samotnému nároku na zádržné. Ako už bolo uvedené
vyššie, rozhodnutie okresného súdu (ani v citácii právnej normy okresný súd neodkazuje na žiadne

ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov) nebolo založené na posúdení platnosti alebo neplatnosti
zmluvy o dielo, aj keď okresný súd konštatoval neurčitosť dojednania vo vzťahu k výške zádržného a
relatívnu neurčitosť doby trvania zádržného v závislosti od konkrétnych skutkových okolností (nárokov
uvedených v čl. IV. ods. 8 ZOD). Žalobca však neuplatňoval svoj nárok na základe týchto konkrétnych
okolností (zaplatenie pokuty, náhrady škody a pod.), ale na základe tvrdenia o trvaní zádržného počas

plynutia záručnej doby, čo okresný súd z obsahu zmluvy preukázané nemal. Dôvodom zamietnutia
žaloby bola úspešná námietka premlčania, pretože žalobca nepreukázal odkazom na citovanú zmluvu
o dielo, splatnosť zádržného až po uplynutí záručnej doby, pričom s takýmto posúdením sa odvolací
súd stotožňuje.

66. Znamená to, že bez ohľadu posúdenie obsahu záverečnej reči, v ktorej žalovaný namietal absenciu
dohodyovýškezádržnéhoadobyjehotrvania,t.j.nulitnosťzmluvyvtejtočasti,bolzostranyžalovaného
uplatnený prostriedok procesnej obrany spočívajúci v námietke premlčania, keď žalovaný odkazoval na
splatnosť faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil svoju pohľadávku, pričom žalobca podľa obsahu zmluvy
nepreukázal, že oprávnená doba zádržného trvala počas záručnej doby a pohľadávka so zádržného sa

stala splatnou až uplynutím záručnej doby. Ako správne uviedol okresný súd zo žiadneho ustanovenia
zmluvy takáto doba trvania zádržného nevyplýva. Okresný súd správne poukázal na znenie čl. IV.
ods. 8 ZOD, kde je trvanie zádržného viazané na jednotlivé čiastkové nároky vyplývajúce žalobcovi ako
objednávateľovi, pričom na základe existencie týchto čiastkových nárokov si však žalobca svoj nárok
na zádržné neuplatňoval.

67. Pokiaľ žalovaný v odvolaní na viacerých miestach vytýkal, že okresný súd prihliadal na prostriedok
procesnej obrany žalovaného, ktorý až v záverečnej reči namietal neurčitosť zmluvy o výške zádržného
a doby jeho splatnosti, odvolací súd konštatuje, že zodpovedá procesnej úprave tvrdenie žalobcu o tom,
že nové prostriedky procesného útoku a obrany nie sú prípustné na uplatnenie v rámci záverečnej reči,

čo by bolo v rozpore s princípom kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu. V danom prípade sa však o
takýto neprípustný spôsob uplatnenia procesnej obrany nejedná.

XX.XX.XXXX bolo uvedené rozhodnutie okresného súdu nebolo založené na neplatnosti zmluvy o
dielo v časti neurčitého dojednania o výške a dobe splatnosti zádržného. Okresný súd posudzoval

uplatnený nárok na základe sporných skutkových tvrdení strán sporu ohľadne splatnosti zádržného, keď
splatnosť uplatnenej pohľadávky žalovaný namietal v podaní zo dňa 03.01.2022 ako aj na pojednávaní
dňa 25.03.2022 tým, že uplatnil námietku premlčania, ktoré sa malo počítať od splatnosti vystavených
faktúr, čo žalobca na pojednávaní dňa 25.03.2022 namietal a tvrdil, že splatnosť zádržného nastalaaž uplynutím záručnej doby s poukazovaním na znenie čl. IV. ods. 8 v spojení s čl. VIII. ods. 8 a 9
ZOD. Vychádzajúc zo znenia uvedených článkov a obsahu zmluvy o dielo okresný súd správne dospel
k záveru, že zmluva takúto dobu trvania zádržného neobsahuje a nemal preto preukázané tvrdenie

žalobcu o splatnosti zádržného uplynutím záručnej doby.

69. Podľa odvolacieho súdu je v danom prípade irelevantné posudzovanie povahy nároku na zádržné,
t.j. či sa jedná o odloženie splatnosti časti ceny diela ako to uviedol okresný súd, alebo či sa jedná o
časť ceny diela s podmienečným odkladom jej zaplatenia ako to uviedol žalobca v reakcii na vyjadrenie

žalovaného k odvolaniu, pretože pri obidvoch vyššie uvedených posúdeniach zádržného, by mala podľa
žalobcu nastať ich splatnosť uplynutím záručnej doby. Keďže zo zmluvy o dielo predloženej žalovaným
nevyplýva, ako správne uviedol okresný súd, tvrdenie žalobcu o trvaní zádržného práva počas záručnej
doby, potom vzhľadom na obsah procesného útoku a procesnej obrany strán, keďže žalobca netvrdil, a
teda ani nepreukazoval, iné dôvody doby splatnosti zádržného, ale výhradne uplynutím záručnej doby,
nemal okresný súd inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. Pokiaľ na viacerých miestach odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia okresný súd poukazoval na neurčitosť dojednania výšky zádržného toto nebol
dôvod, na základe ktorého okresný súd žalobu zamietol. Aj konštatovanie okresného súdu o relatívnej
neurčitosti doby trvania zádržného v závislosti od konkrétnych skutkových okolností nebolo dôvodom
zamietnutia žaloby, pretože žalobca neuplatňoval svoj nárok na základe týchto konkrétnych okolností
(zaplatenie pokuty, náhrady škody a pod.), ale výhradne na základe tvrdenia o trvaní zádržného počas

plynutia záručnej doby, čo okresný súd z obsahu zmluvy preukázané nemal.

70. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie splatnosti zádržného uplynutím záručnej doby a
nad rámec uvedeného okresný súd poukazoval aj na neurčitú dohodu o výške zádržného. Okresný
súd žalobu zamietol pre premlčanie z dôvodu inak posúdenej splatnosti žalobcom uplatnenej námietky.

Toutootázkou,t.j.splatnostizádržnéhosazaoberaťmusel,keďžežalovanýuplatnilnámietkupremlčania
a domáhal sa premlčania od splatnosti jednotlivých faktúr, pričom tvrdenia žalobcu o splatnosti
zádržného uplynutím záručnej doby z obsahu zmluvy nevyplývalo a preukázané nebolo. Z vykonaného
dokazovania okresný súd dospel k správnemu záveru, že zo zmluvy o dielo tvrdenie žalobcu o trvaní
zádržného počas záručnej doby nevyplýva. Vzhľadom na absenciu iných skutkových a právnych tvrdení

žalobcu o splatnosti zádržného preto okresný súd postupoval správne, keď nárok uplatnený žalobcom
posúdil ako premlčaný vychádzajúc zo splatnosti faktúr predložených v súdnom spise, keďže iné
skutkové a právne tvrdenia ohľadne splatnosti zádržného žalobca v konaní nevykonal.

71. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal účelovú zmenu obrany žalovaného odvolací súd poukazuje na to,

že žiadne ustanovenie procesné ani hmotnoprávne žalovanému nezakazuje zmenu právnej a skutkovej
argumentácie, pokiaľ by nemala povahu zneužívania práva, pričom o takýto prípad v prejednávanej veci
nejde.

72. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný podaním zo dňa 03.01.2022 a následne na pojednávaní

dňa 25.03.2022 (pred záverečnou rečou) uplatnil prostriedok procesnej obrany, ktorým namietal nárok
žalobcu z dôvodu námietky premlčania, ktoré sa malo počítať od splatnosti vyššie uvedených faktúr
a nie od doby uplynutia záručnej doby. Na túto procesnú obranu reagoval žalobca odkazom na čl.
IV. ods. 8 v spojení s čl. VIII. ods. 8 a 9 ZOD, avšak z obsahu zmluvy nepreukázal svoje tvrdenie o
trvaní zádržného práva počas záručnej doby. Okresný súd preto správne posudzoval spornosť splatnosti

žalobcom uplatnenej pohľadávky. Keďže so žalobcom uvádzaných dôvodov nemal preukázanú
splatnosť zádržného uplynutím záručnej doby a žalobca neuviedol iné skutkové tvrdenia o splatnosti
zádržného, okresný súd postupoval správne, keď žalobu zamietol posudzujúc splatnosť uplatneného
nároku podľa pôvodne vystavených faktúr, z ktorých časť uhradená nebola a ktoré obsahujú presne
určenú splatnosť v nej vyúčtovaných súm.

73. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že nad rámec obrany žalovaného okresný súd posudzoval
uplatnenú námietku premlčania v celom rozsahu, keď podľa žalobcu žalovaný uplatnil námietku
premlčania len vo vzťahu k prvým trom faktúram a neuplatnil námietku premlčania voči faktúre č.
XXXXXXX s takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Je treba uviesť, že už v podaní doručenom

súde v spise na č. l. 49 dňa 03.01.2022 námietka premlčania žalovaného sa začína tým, že žalovaný
uvádza: „Naviac má žalovaný za to, že nárok sa stal premlčaný ešte pred vyhlásením konkurzu
samotného“. V tejto vete týkajúcej sa uplatnenia námietky premlčania žalovaný neobmedzil premlčanie
len na tri faktúry, hoci následne v tomto vyjadrení poukazoval na splatnosť troch faktúr pred vyhlásenímkonkurzu. V prípade pochybností je potrebné zdôrazniť, že námietku premlčania voči celému nároku
žalovaný uplatnil aj na pojednávaní dňa 25.03.2022 v spise na č. l. 55 p.v., keď uviedol: „Zotrvávame
na tom, že uplatnený nárok je premlčaný“. Z takto uplatnenej námietky premlčania na pojednávaní

nevyplýva, že ju žalovaný obmedzil len na prvé z troch faktúr. Odvolací súd na túto námietku žalobcu
neprihliadol.

74. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že na pojednávaní dňa 25.03.2022 žalobca
odôvodňoval splatnosť zádržného uplynutím záručnej doby 60 mesiacov od splatnosti poslednej

zálohovej faktúry. V odvolaní však už poukazoval na to, že splatnosť zádržného nastala nie odo dňa
splatnosti poslednej faktúry, ale odo dňa jej vystavenia, pričom rozdiel medzi dňom vystavenia a dňom
splatnosti je 90 dní. Samotný žalovaný teda na pojednávaní a v odvolaní uviedol iný podľa neho správny
dátum splatnosti zádržného . Podľa odvolacieho súdu sú však uvedené dátumy irelevantné, pretože
ako správne uviedol okresný súd zo zmluvných dojednaní trvanie zádržného počas plynutia záručnej
doby nevyplýva.

75. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd spochybňoval jeho
oprávnenosť na uplatnenie nároku na zádržné, keď žalovaný tento nárok nespochybnil, odvolací súd
poukazuje na to, že k tomuto záveru (prvá veta odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia)
dospel okresný súd na základe žalobcom nepreukázaného tvrdenia o trvaní zádržného počas doby

záručnej doby (bod 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Keďže iné skutkové tvrdenia o trvaní
zádržného(okremtvrdeniaojehotrvanípočaszáručnejdoby)zostranyžalobcuuvedenéneboli,okresný
súd správne na základe skutkových tvrdení žalobcu poukázal na to, že oprávnenosť na zádržné po dobu
trvania záručnej doby preukázanú nemal. Ani na túto námietku odvolací súd neprihliadol.

76. Odvolací súd sa preto nestotožnil z dôvodov uvedených vyššie s tvrdením žalobcu v odvolaní, že
okresnýsúd vychádzalvrozporesobsahomspisuzoskutočností,ktorénebolipredmetomdokazovania,
že nad rámec kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu sám vyvolal spornosť ustanovení, ktoré
sporné neboli a nad rámec uplatnenej námietky premlčania posudzoval premlčanie celého nároku a
že tým porušil jeho procesné práva.

77. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne posúdil skutkový stav
veci, správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a správne dospel k záveru o premlčaní nároku žalobcu,
keď žalobca nepreukázal jeho tvrdenia o trvaní zádržného, ktoré je predmetom uplatneného nároku,
počas trvania záručnej doby a vzhľadom na absenciu iných tvrdení o splatnosti zádržného správne

vychádzal zo splatnosti jednotlivých faktúr, v ktorých boli tieto sumy vyúčtované.

78. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti jeho druhej
výrokovej vete o náhrade trov konania. Pretože okresný súd žalobu zamietol, správne priznal
žalovanému ako strane úspešnej podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov prvostupňového

konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

79. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

80.Prirozhodovaníonáhradetrovodvolaciehokonaniasaodvolacísúdriadilust.§396ods.1spoužitím

§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal
nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100%.

81. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).