Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/96/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203433
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5719203433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: M. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX/X, M., proti žalovaným: 1) JUDr. V. W., 2) Mgr. V. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, M.-O., právne zastúpená spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom
Škultétyho 472/10, Martin, 3) Krajská prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova 20, Žilina, IČO: 35 996
072, 4) Dr. P. E., právne zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho
472/10, Martin, 5) Ing. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXXX/X, M., o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 24C/54/2019-253 zo

dňa 13. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní majú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala (po odmietnutí podania v ostatných častiach) náhrady škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá jej mala vzniknúť titulom zodpovednosti za nesprávny úradný postup, resp. nezákonné
rozhodnutia (u žalovaných 1/ až 4/) a v prípade žalovaného 5/ z dôvodu nevydania dokumentácie.

2.Súd prvej inštancie argumentoval, že za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zodpovedá výlučne štát. Pokiaľ teda žaloba smerovala
voči žalovaným 1/ až 4/ ako zamestnancom/fyzickým osobám resp. v prípade žalovaného 3/ voči orgánu
verejnej moci, nezostávalo iné, než žalobu (voči nim) zamietnuť.
3.Vo vzťahu k žalovanému 5/ okresný súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala základné predpoklady
na priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, a to samotný vznik, resp. zodpovednosť žalovaného

5/. Žalobkyňa totiž len všeobecne uviedla, že sa má jednať o náhradu škody a nemajetkovú ujmu,
nekonkretizovala však, z čoho uplatnená škoda pozostáva, nepreukázala jej vznik v uplatnenej výške a
nereagovalanavýzvusúduspoučením,žežalovaný5/nezodpovedázačinnosťpôvodnežalovaného6/.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným
žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

5.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa.
6.Vyčíslila výšku škody osobitne u každého zo žalovaných, vrátane žalovaného 6/ (napadnutý rozsudok
smeroval voči 5-tim žalovaným - pozn. odvol. súdu), ktorého v tomto podaní žalobkyňa neidentifikuje, ale
na inom mieste, a to v rámci podania označeného ako „Odvolanie proti uzneseniu“ ako žalovaného 6/(bez akéhokoľvek procesného návrhu) označuje neexistujúci/vymazaný subjekt - obchodnú spoločnosť
Fabius s.r.o.. Následne, v rámci toho istého podania (odvolania voči rozsudku) žalobkyňa opäť/duplicitne
(č.l. 266 spisu - rub prvý výpočet, líce druhý výpočet) predkladá kalkuláciu výšky škody, avšak už

čiastočne odlišnými čiastkami, resp. pri niektorých položkách opisom: „doplním po zistení, kde sa
nachádza účtovníctvo“.
6. Súčasne odvolateľka vo vzťahu k majetkovej škode uviedla, že sa chce ospravedlniť, že nemôže
vydokladovať jej výšku, lehota na podanie odvolania totiž pre ňu nebola dostatočná. Pri stanovení výšky
škody vychádzala z predbežnej informácie, že za rekonštrukciu účtovníctva od nej požadovali 3.000

eur, preto prikladá niektoré dokumenty ako dôkaz, že sa vynaložili náklady na „riešenie objasňovania
a súdne konania“.
7.Samotná škoda podľa žalobkyne súvisí s poškodením jej dobrého mena a povesti a mala byť
výslovne spôsobená neodovzdaním dokumentácie. Žiadny iný faktor pôvodne nebol, škoda sa následne
navyšovala v dôsledku prieťahov a obštrukcií na štátnych orgánoch. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
táto jej bola spôsobená tým, že spor na polícii sa neriešil štandardným spôsobom, ale boli tam rôzne

obštrukcie a prieťahy, hoci príslušníci museli vedieť, že firma potrebuje zasiahnuť zo strany orgánov
činných v trestnom konaní. Na inom mieste odvolania uviedla, že jej firma mala bez vlastného zavinenia
zablokovanú činnosť, bola paralyzovaná a pre zadržané účtovné knihy sa dostala do veľkých problémov.
Preto sa žalobkyňa cítila poškodená ako fyzická osoba, keďže bola poškodená jej firma.
8.Záverom odvolania v rámci odvolacieho návrhu odvolateľka okrem požadovaných finančných čiastok

označila aj niekoľko trestných činov, vrátane požiadavky konštatovania zákazu činnosti Ing. Y. a Ing. Y..

9.V písomnom vyjadrení žalovaní 2/ a 4/ žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť.
10.Argumentovali, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne dôvody, pre ktoré by mali byť na strane
žalovaných. Súd totiž žalobu nim zamietol z dôvodu absencie pasívnej legitimácie. K novým

predloženým dôkazom, ktoré neboli predložené v konaní pred okresným súdom uviedli, že v odvolacom
konaní nie sú novoty prípustné, keď je nesporné, že žalobkyňa uvedenými dôkazmi disponovala už v
čase rozhodovania okresného súdu.

11.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaná 1/ navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.Opakovanezdôraznila,ževtrestnomkonanízpozícieorgánučinnéhovtrestnomkonanívydala
meritórne rozhodnutie vo veci samej.

12.Z písomného vyjadrenia žalovaného 3/ k odvolaniu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie považuje za
zákonné a vecne správne.

13.K vyjadreniam žalovaných 1/ až 4/ odvolateľka uviedla, že žaloba je smerovaná aj proti Slovenskej
republike (uvedené sa má týkať žalovaného 3/). Pri žalovaných 2/ a 4/ sa jedná o fyzické osoby z dôvodu,
že pochybení sa mali dopustiť ako osoby a nie ako orgán. Trestných činov sa totiž nezúčastnila SR,
ale konkrétna osoba.

14.Okrem toho dôkazy boli predložené v zmysle CSP a domnievala sa, že v odvolaní možno použiť aj
novoty, ak nimi bolo preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo aj ak sa týkajú procesných podmienok. K vyjadreniu žalovaného 3/ uviedla, že
žalobe a návrhu z 5.02.2020 uviedla názov žalovaného Slovenská republika, lebo Krajská prokuratúra
Žilina je orgán štátnej správy a domnievala sa, že vyjadrenie k žalobe malo zaslať Ministerstvo

spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR.

15.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonomstanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP), preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa

§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok potvrdil ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

16.Enormá miera zmätočnosti obsahu predostretého odvolania je príznačnou pre celý procesný
postup žalobkyne v predmetnom konaní. Svoj základ má táto charakteristika zrejme v nepochopení

viacerých princípov/pravidiel civilného sporového konania, keď (predovšetkým) žalobkyňa neprípustným
spôsobom zmiešava inštitúty trestného a civilného konania - viď odvolací návrh, ktorým žalobkyňa žiada
odvolací súd v tomto konaní o konštatovanie trestnej zodpovednosti za ňou špecifikované trestné činy.17.Pokiaľ ide o tú časť žalobných návrhov, ktorých obsah je možné z tvrdení žalobkyne „vygenerovať“,
súd prvej inštancie náležite posúdil, že najviac svojou povahou napĺňajú pojmové znaky inštitútu
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie/ia.

18.Nadväzne v danej spojitosti z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa napriek riadnemu (a
opakovanému) poučeniu, že za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát (za ktorý
konajú orgány uvedené v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), výslovne za žalovaných označila fyzické osoby a za
žalovaného 3/ právnickú osobu - Krajskú prokuratúru Žilina.

19.Možno preto - pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobených
nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonnými rozhodnutiami - uzavrieť, že pasívne
legitimovaným (zodpovedným) subjektom takéhoto nároku je práve a len štát - Slovenská republika
(§ 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z.), za ktorý koná príslušný štátny orgán. Je síce vecou súdu
(uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/87/2019 z 24.6.2020), aby si urobil záver, ktorý orgán má za štát konať,
avšakuvedenápovinnosťsúdunastupujelenzasplneniaprimárnehovýchodiska-správnehooznačenia

štátu ako žalovaného, k čomu v súdenej veci nedošlo (žalobkyňa totiž označila rôzne fyzické osoby
a právnickú osobu, nie však štát). Inak by súd (ak by sám označil za žalovaného štát) neprípustne/
neakceptovateľne zasiahol do princípu rovnosti sporových strán. Súd prvej inštancie teda správne
zamietol žalobu voči žalovaným 1/ až 4/ z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie.
20.V rozpore s obsahom spisu je v tejto súvislosti tvrdenie odvolateľky, že za žalovaného označila

Slovenskú republiku už v žalobe, resp. v návrhu z 5.2.2020. Ani v žalobe (č.l. 1 spisu), ani v návrhu na
zmenu žaloby z 5.2.2020 (č.l. 19 spisu) a následne ani v jednom zo svojich neskorších vyjadrení - t.j.
zo dňa 8.10.2020 (č.l. 96 spisu), z 26.1.2021 (č.l. 138 spisu), z 9.3.2021 (č.l. 188 spisu) - v priebehu
súdneho konania pred súdom prvej inštancie totiž žalobkyňa neuviedla/neoznačila ako žalovaný subjekt
Slovenskú republiku.

21.Takáto „zmena postoja“ u žalobkyne nastala až po vydaní napadnutého rozsudku, kedy v rámci
podaniaoznačenéhoako„Odvolanieprotiuzneseniu“označilaakožalovaného3/ajSlovenskúrepubliku
a to stále popri žalovaných fyzických osobách - vyšetrovateľke, príslušníčke PZ SR a prokurátorovi.
Odhliadnucodskutočnosti,žežalobkyňavdanejspojitostinepredložilažiadnyprocesnýnávrh,jezjavné,
že nie sú naplnené podmienky pre zmenu (§ 80 CSP), keďže nenastala žiadna právna skutočnosť, s

ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Zároveň zo špecifík
odvolacieho konania (§ 378 ods. 2 CSP) vyplýva, že v tomto štádiu konania nie je prípustné ani
pristúpenie ďalšej strany sporu. Navyše, v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej
legitimácie v čase začatia konania riešený novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.

22.S ohľadom na konštatované je z hľadiska procesnej ekonómie bezpredmetné zaoberať sa výškou
požadovanej škody (nedostatok pasívnej legitimácie totiž sám osebe postačuje pre zamietnutie žaloby).
Nad bezprostredne nevyhnutný rámec sa však žiada dodať, že žalobkyňa ešte v štádiu odvolacieho
konania vo vzťahu k výške niektorých svojich nárokov uvádza, že ich „doplní po zistení, kde sa nachádza
účtovníctvo“ (čo je z hľadiska požiadavky rýchlosti/hospodárnosti súdneho konania neakceptovateľné),

resp. ich vyčísluje rozdielnymi čiastkami v rámci jedného a toho istého podania/odvolania. Vo vzťahu
k výške škody teda nie je možné, napriek aktuálnemu/odvolaciemu štádiu konania, hovoriť ani len
o náležitom unesení bremena tvrdenia, tobôž bremena dôkazného (ako to napokon vyplýva i z
„ospravedlnenia“ žalobkyne, že zatiaľ nemôže dokladovať výšku škody).
23. Neprehliadnuteľným (taktiež už len nad bezprostredne nevyhnutný rámec) je taktiež rozpor v

tvrdeniach (bod 7 tohto odôvodnenia) žalobkyne, ktorá (ešte v štádiu konania pred odvolacím súdom)
nemajetkovú ujmu odvodzuje niekde od poškodenia jej dobrého mena, na iných miestach od poškodenia
povesti “svojej firmy“, ktorá (firma) však v tomto súdnom konaní ako žalobca nevystupuje (hoci aj v
danej spojitosti bola žalobkyňa explicitne upozornená, že vo svojom mene sa nemôže domáhať náhrady
prípadnej škody, spôsobenej obchodnej spoločnosti, ktorej bola/je konateľkou, č.l. 13 spisu).

24.Obdobne, ani pokiaľ ide o zásadné konštatovanie súdu prvej inštancie ohľadne zamietnutia žaloby
vo vzťahu k žalovanému 5/ - nepreukázanie základných predpokladov na priznanie náhrady škody a
nemajetkovej ujmy - žalobkyňa relevantne nereaguje na argumentáciu súdu, v zmysle ktorej žalovaný
5/ nezodpovedá za škodu/ujmu spôsobenú činnosťou pôvodne žalovaného 6/ - obchodnej spoločnosti,

kde žalovaný 5/ vystupoval ako konateľ (napriek poučeniu o povinnosti preukázať dôvodnosť žaloby vo
vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 5/). Navyše, stále nie je možné zistiť/ustáliť, čo (aké
položky) presne/konkrétne má predstavovať/tvoriť žalobkyňou vyčíslená suma (škody) 15.000 eur.25.S ohľadom na nespôsobilosť odvolacích dôvodov spochybniť určujúce závery súdu prvej inštancie,
pristúpil krajský súd k potvrdeniu meritórnej časti výroku napadnutého rozsudku.
26.Nadväzne vecne správnym je i závislý výrok o náhrade trov konania, keď okresný súd náležite

aplikoval zásadu úspechu v konaní.

27.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP (plný procesný úspech žalovaných v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

28.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.