Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 8, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012144
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3114012144.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou na hlavnom pojednávaní v

Trenčíne dňa 09.06.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
F. N. (rod. A.), nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom N. O. XXX,

pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/150/2014 zo dňa
28.09.2021 a nezmenenom výroku o zrušení výroku o vine trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 3T/111/2014 zo dňa 10.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2014 zo spáchania

pokračujúceho prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona v bodoch 1, 2 a v bode 2 z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek
1 Trestného zákona

sa o d s u d z u j e

podľa § 183 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, §

36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 41 odsek 3 Trestného zákona, § 42 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona na spoločný súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a), odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá každého druhu po dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému K. M.
L. A. R., so sídlom Z. H. XX, R., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 2.113,32 €.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2014 zo dňa 15.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2014 a

ktorým bol F. N. (rod. A.) odsúdený podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2
Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace pričom podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona bol
zaradený do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň ruší
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 23To/103/2021 zo dňa 1. februára 2022 bolo
rozhodnuté, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje napadnutý

rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/150/2014 zo dňa 28. 09. 2021 v celom výroku o uloženom
treste a spôsobe jeho výkonu a o zrušení skoršieho trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
8T/69/2014 zo dňa 15. 07. 2014. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v tejto časti vrátila súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Výrok o zrušení skoršieho trestného
rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/111/2014 zo dňa 10. 09. 2014 podľa § 41 ods. 3 Trestného
zákona a výrok o vine v rozsudku súdu 1. stupňa zostali týmto zrušením nedotknuté.

Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín na hlavnom pojednávaní následne oboznámila v zmysle § 269
Trestného poriadku listinné dôkazy a to: uznesenie Okresného súdu Vyškov sp. zn. 2T/13/2017 zo dňa
17. 03. 2022, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaného pre prečin krádeže podľa § 205

ods. 1, 2, 3 Trestného zákonníka a to podľa § 223 ods. 2 Trestného poriadku za použitia § 172 ods. 2
písm. c) Trestného poriadku, uznesenie Okresného súdu Vyškov sp. zn 2T/13/2017 zo dňa 07.02.2022,
ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu vo Vyškove zo dňa 27.03.2017 č. j. 2T/13/2017 ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento rozsudok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom k ich zrušeniu stratili
podklad. Ďalej boli oboznámené na hlavnom pojednávaní rodné listy detí obžalovaného, sobášny list

a čestné vyhlásenia brata obžalovaného M. A., manželky obžalovaného Z. N. a rodičov obžalovaného
R. A. a Z. A., z ktorých vyhlásení vyplýva, že obžalovaný sa trestnému konaniu nevyhýbal a vedie v
súčasnosti riadny život. Ďalej boli oboznámené fotografie zobrazené na medzinárodnom internetovom
portály Facebook, z ktorých vyplýva, že obžalovaný vystupoval pod svojim menom a priezviskom na
fotografiách od októbra 2018 čo je tiež dôkaz, že sa neskrýval. Zároveň bola oboznámená správa Obce

N. O. zo dňa 21.04.2022, z ktorej vyplýva, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v ich obci od
29.09.2021 a požíva v obci dobrú povesť.

Súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona a
prihliadol najmä na spôsob spáchania činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti,

za nezistenia priťažujúcej okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy a tiež
prihliadal na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby. U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36
písm. l) Trestného zákona a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda, že sa k trestnej činnosti v
celom rozsahu priznal, túto úprimne oľutoval a zároveň napomáhal orgánom činným v trestnom konaní

pri objasňovaní jeho trestnej činnosti a taktiež v konaní pred súdom, keď dal vyhlásenie o svojej vine
v celom rozsahu, čím významne uľahčil v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní dokazovanie
jeho trestnej činnosti a prispel k hospodárnosti celého trestného konania. Súd u obžalovaného nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal primárne z ustanovenia § 41 ods. 3 Trestného zákona,
ktoré ustanovuje postup pri ukladaní spoločného trestu v prípadoch, že odsudzuje páchateľa za ďalší
čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol
už obžalovaný právoplatne odsúdený a zároveň vychádzal aj z ustanovenia § 42 Trestného zákona
o ukladaní súhrnného trestu, v zmysle ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený

skorším rozsudkom.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí
súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom 1. stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o

pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším

rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.Pri ukladaní trestu bolo nevyhnutné vychádzať zároveň aj z § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorý pri
zbiehajúcich sa trestných činoch, z ktorých je aspoň jeden zločinom, stanovuje povinnosť ukladať
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný, pričom sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu o jednu tretinu.
Prísnejšímtrestnýmčinomjezločinobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183ods.1,ods.2Trestného
zákona, preto je pri ukladaní trestu potrebné vychádzať práve z trestnej sadzby tohto zločinu, v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí od troch do ôsmich rokov. Vzhľadom
na to, že u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností zmysle § 38 ods. 3 Trestného

zákona súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v paragrafe 183 ods.
2 Trestného zákona (trest odňatia slobody 3 roky až 8 rokov) o jednu tretinu. Následne bolo potrebné
upraviť takto ustanovenú trestnú sadzbu podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona (zvýšenie hornej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidla každého druhu podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona na dobu dvoch rokov, ktorý trest
bol uložený obžalovanému pôvodne trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2014

zo dňa 15. 07. 2014 a tento výrok o uložení trestu zákazu činnosti bol súdom I. stupňa pri ukladaní
spoločného trestu zrušený a preto bolo potrebné trest zákazu činnosti obžalovanému opätovne uložiť
bez ohľadu na to že tento trest už vykonal.

Vzhľadom na to že súd I. stupňa vo výrokovej časti napadnutého rozsudku podľa § 41 ods. 3 Trestného

zákona zrušil okrem výrokov o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín spisová značka
3 T 111/2014 zo dňa 10. 9. 2014 právoplatného dňa 1. 10. 2014 aj ďalšie výroky, ktoré mali v tomto
výroku o vine svoj podklad, bolo potrebné opätovne rozhodnúť o náhrade škody tak, ako bolo o nej
rozhodnuté v citovanom v trestnom rozkaze.
Teda v zmysle § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného nahradiť škodu

poškodenému K. M. L. A. R. so sídlom Z. H. XX, R., vo výške 2.113,32 eur.

Súd konštatuje, že od spáchania žalovanej trestnej činnosti uplynul výrazný časový odstup viac ako 8
rokov, pretože obžalovaný sa žalovaných trestných činov dopustil v mesiacoch január a február 2014.
Vzhľadom na túto skutočnosť a zároveň vzhľadom na postoj obžalovaného k spáchaniu jeho trestnej

činnosti v minulosti, jeho oľutovanie a priznanie sa, napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní a
súdu, vedenie od roku 2014 riadneho a usporiadaného života, keď si obžalovaný založil rodinu, riadne
pracuje a stará sa o X maloleté deti, ako aj s poukazom na charakter, závažnosť a okolnosti žalovanej
trestnej činnosti súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom by bolo
prenehoneprimeraneprísneanazabezpečenieochranyspoločnostipostačujeajtrestkratšiehotrvania.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 3T/111/2014 zo dňa 10. 09. 2014, vo vzťahu ktorému bol v tomto konaní ukladaný
spoločnýtrest. Zuznesenia Okresnéhosúdu Vyškovsp.zn.2T13/2017zodňa17.03.2022vyplýva,že
rozsudok Okresného súdu Vyškov sp. zn. 2T 13/2017 zo dňa 27. 03. 2017 uvedený v odpise z registra
trestov, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 04. 2017 bol zrušený a trestné stíhanie obžalovaného

pre prečin krádeže bolo zastavené.

Ukladanie trestu je potrebné riešiť jednotlivo pri každom trestnom čine s ohľadom na všetky okolnosti
spáchaného trestného činu, ale taktiež na osobu páchateľa, jeho motív a zároveň mieru postihu
rodinných príslušníkov. Už samotné priznanie viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného

poriadku možno považovať za okolnosť prípadu podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku (viď uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 3To/2/2019 zo dňa 23.10.2019). Úplné priznanie sa obžalovaného k trestnej
činnosti, jeho úprimné oľutovanie, pomoc orgánom činným v trestnom konaní pri dokumentovaní trestnej
činnosti, pomoc súdu vo forme priznania viny a tak zmiernenia rozsahu dokazovania, sú v súhrne takými
okolnosťami prípadu, ktoré odôvodňujú zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu a možno ich

zaradiť pod ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu bolo možné
v prípade obžalovaného použiť ustanovenie § 39 Trestného zákona, a tak znížiť obžalovanému trest
pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Preto aplikoval v prípade obžalovaného ustanovenie § 39 ods. 1,

ods. 3 písm. e) Trestného zákona a uložil mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom. V zmysle § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako je 6 mesiacov. Súd
uložil obžalovanému spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečneso zaradením do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom
vychádzal najmä z už citovaného § 41 ods. 3 Trestného zákona v zmysle, ktorého pri ukladaní
spoločného trestu za pokračovací trestný čin tento spoločný trest nesmie byť miernejší než trest

uložený skorším rozsudkom. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/68/2014 zo dňa 15. 07. 2014 ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad. Súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, hoci by mal byť zaradený do ústavu pre výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, pretože mal so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
obžalovaného zato, že v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava
lepšie zaručená.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku .

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku
nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.