Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Sunday, May 22, 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420010729
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4420010729.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v trestnej veci obžalovaného G.

P., nar. X.X.XXXX v B. Z., trvale bytom O., jesenského XXXX/XXA, o obžalobe okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Zámky 2Pv 437/20/4404-7 zo dňa 10.12.2020, na hlavnom pojednávaní dňa
23.5.2022, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný G. P., nar. X.X.XXXX v B. Z., bytom O.,
Y. XXXX/XXA

je v i n n ý , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva
povinnosť vyživovať svoje maloleté deti H. P., narodenú XX.XX.XXXX, T. P. narodeného XX.XX.XXXX
a W. P., narodeného XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky
11P/97/2018 zo dňa 19.11.2019 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky
16P/36/2018 zo dňa 13.01.2020, je povinný prispievať na výživu H. P. sumou 120,- € mesačne, na
výživu T. P. sumou 100,- € mesačne a na výživu W. P. sumou 90,- € mesačne vždy do 15-teho dňa

toho - ktorého mesiaca, k rukám matky T.. S. P., narodenej XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XXXX/XXA,
vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, napriek tomu, že bol v uvedenom období zamestnaný u viacerých
zamestnávateľov a od 17.09.2020 je zamestnaný v spoločnosti WEST BUSSINES, s.r.o. so sídlom V. U.,
O. 8/16, mal príjem a ako spoločník obchodnej spoločnosti P., s.r.o. so sídlom B. Z., Z. bašta X/XXXX mal
možnosť podnikať a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zdržiava sa v mieste bydliska,
čím za obdobie od 6.12.2019 do 23.5.2022 vznikol na výživnom dlh v sume 9.300,- € , z ktorého uhradil
sumu 2.360,- €, a teda dlh na výživnom je vo výške 6.940,- €
a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 1T/60/2019

zo dňa 25.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2019, odsúdený pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno j) Trestného zákona

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného

a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a čin spáchal, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákonaZa to sa odsudzuje

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (pri nezistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a nezistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona) k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa§48odsek2písmenoa)Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkonuloženéhotrestuzaraďuje

do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky dňa 10.12.2020 podal na Okresný súd Nové Zámky
obžalobu 2Pv 437/20/4404-7 zo dňa 10.12.2020 na obžalovaného G. P., nar. X.X.XXXX v B. Z., trvale
bytom O., Y. XXXX/XXA pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno
b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona, na

tom skutkovom základe, že
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva
povinnosť vyživovať svoje maloleté deti H. P., narodenú XX.XX.XXXX, T. P. narodeného XX.XX.XXXX
a W. P., narodeného XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky
11P/97/2018 zo dňa 19.11.2019 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky

16P/36/2018 zo dňa 13.01.2020, je povinný prispievať na výživu H. P. sumou 120,- € mesačne, na
výživu T. P. sumou 100,- € mesačne a na výživu W. P. sumou 90,- € mesačne vždy do 15-teho dňa
toho - ktorého mesiaca, k rukám matky T.. S. P., narodenej XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XXXX/XXA,
vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, napriek tomu, že bol v uvedenom období zamestnaný u viacerých
zamestnávateľov a od 17.09.2020 je zamestnaný v spoločnosti WEST BUSSINES, s.r.o. so sídlom V. U.,

O. X/XX, mal príjem a ako spoločník obchodnej spoločnosti P., s.r.o. so sídlom B. Z., Z. bašta X/XXXX
mal možnosť podnikať a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zdržiava sa v mieste
bydliska, čím za obdobie od 15.12.2019 do 3011.2020 vznikol na výživnom dlh v sume 3720,- € a čin
spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 1T/60/2019 zo dňa
25.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2019, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j)
Trestného zákona

Trestným rozkazom 3T/84/2020-150 zo dňa 17.12.2020 Okresný súd Nové Zámky uznal obvineného
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b),

písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a uložil mu trest
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.

Trestný rozkaz včas podaným odporom napadol obvinený. V odpore uviedol, že v spoločnosti WEST

BUSINESS, s.r.o. od 17.9.2020 do 7.12.2020, ktorá mu dlhuje 4 000 €. Uviedol, že v spoločnosti ŠAFI,
s.r.o., je konateľom, ale nie je pravda, že mal možnosť podnikať prostredníctvom pozície spoločníka
v spoločnosti. V súvislosti s možnosťou obstarania zisku spoločnosťou uviedol, že spoločnosť sa
dostala do problémov v roku 2016 a od vtedy má dlhy, v dôsledku ktorých má zablokované účty a
nemá zisk a to z dôvodu, že nesprávnym rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra bola vedená v zozname

nelegálnych zamestnávateľov, pričom rozhodnutie úradu napadol i na správnom súde, avšak doposiaľ
nie je právoplatne rozhodnuté. Posledné zamestnanie stratil po tom, čo žiadal vyplatenie mzdy za
nadčasy.

Na hlavnom pojednávaní urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného

poriadku, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že neuhrádzal riadne výživné, uhrádzal iba v takých
výškach akých mohol a kedy mohol. Vypovedal, že 3 mesiace pracoval pre spoločnosť WEST
BUSINESS, s.r.o., a doposiaľ nemá vyplatené peniaze ,ktoré mu mali byť vyplatené. Uviedol, že v

mesiaci september 2021 uhradil 310 € + 1500 €, v decembri 2021 sumu 300 €, v októbri 2021uhradil sumu 510 €, v mesiaci november 2020 sumu 300 €€, v mesiaci január 2022 sumu 810 € a vo
februári 2022 sumu 310 €. Ďalej vypovedal, že svojej bývalej manželke dal sumu 3000 €, ktorá bola z
predaja pozemku, ktorý kúpil za peniaze spoločnosti ŠAFI, s.r.o. Ďalej obžalovaný vypovedal, že pracuje

brigádne v Rakúsku, kde zarobil za týždeň 512 € a následne musel prácu ukončiť z dôvodu choroby.
Obžalovaný vypovedal, že nevedel splácať výživné, keďže jeho výška bola stanovená vysoko a bola
stanovená v čase, keď ešte podnikal (rok 2016). S deťmi sa nestretáva z dôvodu, že mu to manželka
neumožňuje, deťom iným spôsobom na výživné neprispieva.

Svedkyňa Mgr. S. P., matka maloletých detí, bývalá manželka obžalovaného v procesnom postavení
poškodenej vypovedala, že obžalovaný neplatil riadne a včas výživné. Po rozvode si musela zobrať
úver, aby dokázala spolu s deťmi vyžiť, úver doposiaľ spláca a výživné v súdom stanovenej výške
potrebuje. Ďalej svedkyňa vypovedala, že ani nechcela riešiť zo začiatku neplatenie výživného, ale
neskôr pristúpila k tomu, aby bolo vymáhané. Podľa svedkyne obžalovaný uhradil sumu 4720 €, z
ktorých do tohto konania započítala sumu 2 160 € a zvyšná časť vo výške 2 560 €, bola započítaná na

dlh na výživnom z konania 1T/60/2019. Ďalej svedkyňa vypovedala, že platí hypotéku za rodinný dom,
v ktorom býva obžalovaný vo výške 200 € mesačne, zaplatila 700 € za plyn v tomto dome. Uviedla,
že pracuje vo svojej firme, kde poberá mzdu 600 € netto a na konci roka má vyplácaný podiel na
zisku, uhrádza všetky výdavky, býva sama s deťmi. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný sa s deťmi
nestretáva, hoci by sa stretávať mohol, nedáva im žiadne darčeky.

Dňa 8.9.2020 podala Mgr. S. P. na G. P. trestné oznámenie pre neplatenie výživného vo výške 310
€, ktoré má platiť na základe rozsudku 16P/36/2018 zo dňa 13.1.2020, ktorý vydal Okresný súd Nové
Zámky. V oznámení uviedla, že výživné neplatí, pričom výživné potrebuje na zabezpečenie potrieb detí.

Podľa rodných listov je G. P. otcom maloletých detí H. P., T. P. a W. P..

Podľa potvrdení o návšteve školy maloleté deti navštevujú základnú školu s vyučovacím jazykom
maďarským v O..

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 11P/97/2018-337 zo dňa 19.11.2019, právoplatným dňa
20.12.2019 boli maloleté deti P. zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť
prispievať na ich výživu a to na H. sumou 120 € mesačne, na T. sumou 100 € mesačne a na W. sumou
90 € mesačne vždy do 15teho dňa toho-ktorého mesiaca počnúc od 24.4.2018 k rukám matky.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 16P/36/2018-428 zo dňa 13.1.2020 bolo manželstvo
účastníkom S. P. a G. P. rozvedené, maloleté deti P. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi
bola určená povinnosť prispievať na ich výživu a to na H. sumou 120 € mesačne, na T. sumou 100 €
mesačne a na W. sumou 90 € mesačne vždy do 15teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno j) Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorého výkon
bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 2 roky. Zároveň obvinenému bola uložená povinnosť
zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom vo výške 4 320 €. Trestný rozkaz bol doručený obvinenému

dňa 5.12.2019.

Obžalovaný v období od 23.7.2019 do 24.2.2020 pracoval pre spoločnosť BIOCENTRUM, s.r.o., od
7.9.2020do12.9.2020prespoločnosťManpowerGroupSlovensko,s.r.o.,aod17.9.2020prespoločnosť
WEST BUSSINES, s.r.o.

Podľa výpisu z obchodného registra od dňa 6.8.2014 je G. P. jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti ŠAFI, s.r.o., IČO:XX XXX XXX.

Podľa potvrdení o zaplatení obžalovaný dňa 14.9.2021 uhradil sumu 310 € a sumu 1500 €, dňa
18.10.2021 sumu 280 € a sumu 200 €, dňa 15.10.2021 uhradil sumu 30 €, dňa 15.11.2021 uhradil sumu
310 €, dňa 15.12.2021 uhradil sumu 310 €, dňa 14.1.2022 uhradil sumu 500 € a sumu 310 €, dňa
15.2.2022 uhradil sumu 310 € a sumu 310 €.Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v
ich vzájomných súvislostiach, na základe zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania,

súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je uvedené v skutkovej vete
vo výrokovej časti rozsudku.

V konaní bolo preukázané, že obžalovaný mal na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
11P/97/2018 zo dňa 19.11.2019 a rozsudku 16P/36/2018-428 zo dňa 13.1.2020 platiť výživné na

maloleté deti P. a to na H. sumou 120 € mesačne, na T. sumou 100 € mesačne a na W. sumou 90 €
mesačne vždy do 15teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky T.. S. P., ktorej boli deti zverené
do výchovy a opatery, keď maloleté deti ešte stále majú povinnú školskú dochádzku, výživné žiadnym
spôsobom upravené nebolo a nebolo ani zrušené, pričom deti nie sú schopné samé sa živiť, čo vyplynulo
jednak z rozsudku, potvrdení o návšteve školy ako aj z výpovede samotnej matky detí.
Ďalej bolo vykonaným dokazovaním zistené, že obžalovaný neplatil výživné minimálne od 6.12.2019,

pričom v uvedenom súd poukazuje na skutočnosť, že v súlade s ustanovením § 123 odsek 13 Trestného
zákona ide v prípade predmetného trestného činu (prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
Trestného zákona) o pokračovanie konania do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa
alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu (ak bolo podané odvolanie), pričom
pri trestnom rozkaze nastávajú účinky vyhlásenia jeho doručením (obdobne R 11/2017). V danom

prípade bol obžalovanému doručený trestný rozkaz v konaní 1T/60/2019 dňa 5.12.2019, a teda v zmysle
vyššie uvedeného následne dňom nasledujúcim po dni doručenia trestného rozkazu začalo ďalšie
neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného.
V konaní bolo ďalej preukázané, že od vyššie uvedeného dátumu do dňa 23.5.2022 (dátum vyhlásenia
rozsudku) mal obžalovaný uhradiť na výživné sumu 9300€, teda výživné za 30 mesiacov (december

2019 až máj 2022), teda 30x310 €.
Ďalejbolopreukázané,žeobžalovanýdňa14.9.2021uhradilsumu310€asumu1500€,dňa18.10.2021
sumu 280 € a sumu 200 €, dňa 15.10.2021 uhradil sumu 30 €, dňa 15.11.2021 uhradil sumu 310 €, dňa
15.12.2021 uhradil sumu 310 €, dňa 14.1.2022 uhradil sumu 500 € a sumu 310 €, dňa 15.2.2022 uhradil
sumu 310 € a sumu 310 €, a dňa 14.4.2022 sumu vo výške 200 €, je teda evidentné, že najmenej 2

mesiace v období 2 rokov obžalovaný neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného (svoje deti), z ktorých
úhrad je možné do konania zarátať iba úhrady riadneho výživného vo výške 2360 € (december 2020,
september, október, november a december 2021, január a február 2022 a apríl 2022 vo výške 200 €)
a to s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný neuviedol, že všetky úhrady majú byť započítané na
úhradu výživného v tomto konaní, a preto vyplatenie nad rámec bežného výživného matka detí správne

zarátala na úhradu výživného k zaplateniu ktorého bol zaviazaný obžalovaný v konaní Okresného súdu
Nové Zámky 1T/60/2019.
V konaní ďalej bolo preukázané, že obžalovaný počas uvedeného obdobia, teda obdobia od 6.12.2019
do vyhlásenia rozsudku riadne pracoval, počas viacerých období roka, pričom i napriek tejto skutočnosti
neplatil výživné riadne a včas, avšak neobstojí argument obžalovaného, že nemal dostatočne vyplatenú

mzdu, keď sám obžalovaný vedel o výške ohodnotenia, ktoré vyplývalo z pracovných zmlúv a
nedostatočný príjem obžalovaného z jednej práce nemôže byť na úkor detí a byť príčinou toho, že
obžalovaný neplní výživné riadne a včas. Ďalej možnosť obžalovaného plniť výživné okrem skutočnosti,
že bol zamestnaný vyplýva i z toho, že obžalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú predal, pričom
iba časť výťažku daroval matke detí za účelom úhrady výživného, okrem toho je vlastníkom resp.

spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých predajom by určite vedel zadovážiť dostatok zdrojov na úhradu
výživného. Tu je potrebné konštatovať, že ak obžalovaný uviedol, že na nehnuteľnosti sú zapísané
ťarchy, a preto ju nepredal, a tým nezadovážil financie na zaplatenie výživného, je potrebné poukázať
na skutočnosť, že toto nie je dôvod, pre ktorý by nebolo možné nehnuteľnosť speňažiť, keď i sám
obžalovaný tvrdil, že inú nehnuteľnosť predal a z kúpnej ceny uhradil dlhy a zvyšok kúpnej ceny rozdelil

medzi seba a bývalú manželku.
Z daného je možno vidieť úmyselné konanie obžalovaného, ktorým sa snaží vyhýbať plateniu výživného,
pretože obžalovaný minimálne mohol vedieť, že takýmto svojim konaním (zamestnaním sa v práci
s nedostatočným príjmom, prípadne nepracovaním, neodpredaním pozemkov a domu) spôsobí
nemožnosť platenia výživného a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.

Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam a vzhľadom na vykonané dokazovanie je súd
názoru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno j) Trestného zákona, a to tak po objektívnej stránke ako aj po subjektívnej stránke, keďv konaní bolo preukázané, že minimálne 2 mesiace v období 2 rokov neplnil si vyživovaciu povinnosť
riadne a včas a dlžné výživné ani do vyhlásenia rozsudku nezaplatil. Taktiež boli naplnené i znaky
kvalifikovanej skutkovej podstaty, že obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu na viacerých

osobách (3 deti) a i napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký
čin odsúdený.
Na uvedenom názore súdu by nezmenila nič ani tá skutočnosť, keby všetky vyššie popísané úhrady
výživného boli zarátané na úhrady výživného v tomto konaní, keď obžalovaný mal uhradiť 9300 € a
celkovo hradené bolo vo výške 4 920 €, čo nie je dostatočná úhrada na postup podľa § 86 odsek 1

písmeno a) Trestného zákona.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd ukladal trest podľa ustanovenia § 207 odsek 3 Trestného zákona pri základnej trestnej sadzbe 1
rok až 5 rokov. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
pričom súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, keďže vzhľadom k
spáchaniu niekoľkých priestupkov obžalovaným v minulosti nie je možné konštatovať, že by v minulosti
viedol riadny život a zároveň v minulosti bol už odsúdený, takže i pre tento dôvod nie je možné hodnotiť,

že viedol riadny život. Súd nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona,
keďže na prechádzajúce odsúdenie 1T/60/2019 nemožno prihliadnuť, keďže táto okolnosť je zákonným
znakom trestného činu (§ 38 odsek 1 Trestného zákona).
Súd ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže nie sú splnené predpoklady uvedené v §
49 Trestného zákona na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a navyše obžalovaný sa

dopustil páchania trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Z daného dôvodu súd ukladal nepodmienečný trest, pričom je súd názoru, že vzhľadom k osobe
obžalovaného, je možné uložiť trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby a týmto spôsobom dosiahnuť
tak nápravu obžalovaného ako i ochranu spoločnosti, a teda dosiahnuť účel trestu a to vzhľadom
k tomu, že obžalovaný doposiaľ bol iba raz súdne trestaný, teda sa nejedná o osobu zo závažnou

trestnou minulosťou, hoci je pravdou, že podmienečné odsúdenie nemalo na obžalovaného dostatočný
prevýchovný charakter, pričom sa dopustil páchania totožného trestného činu a nezaplatenie výživného
nechal i napriek už predchádzajúcemu odsúdeniu zájsť do vyššieho dlhu. Obžalovaný teda nie je pre
spoločnosť tak nebezpečnou osobou, že by na ochranu spoločnosti nepostačoval trest na dolnej hranici
trestnej sadzby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309

odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).