Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 44Cb/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119201236
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5119201236.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: FVE

Nový Sad, s.r.o., so sídlom Hlavná 1400, 014 01 Bytča, IČO: 45 618 011, zastúpeného: POLÁČEK &
PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
50 568 124, proti žalovanému 1/ : Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8,
010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému: CONSULTA s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 4,
811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 318 495, žalovanému 2/ : Stredoslovenská
energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, žalovanému
3/ : Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467,

o zaplatenie 1.568.995,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný 1/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalovaný 2/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Žalovaný 3/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa31.1.2019sažalobcadomáhal,abysúduložilžalovanému1/povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1.518.385,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 15. 1.
2016 do zaplatenia a žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
50.610,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.242,25 eur od 17. 6. 2015
do zaplatenia, zo sumy 2.933,12 eur od 17. 6. 2015 do zaplatenia, zo sumy 4.808,01 eur od 17. 6. 2015
do zaplatenia, zo sumy 6.158,09 eur od 17. 6. 2015 do zaplatenia, zo sumy 5.737,24 eur od 17. 6. 2015
do zaplatenia, zo sumy 6.009,12 eur od 18. 7. 2015 do zaplatenia, zo sumy 6.692,54 eur od 19. 8. 2015
do zaplatenia, zo sumy 6.120,68 eur od 17. 9. 2015 do zaplatenia, zo sumy 4.825,95 eur od 16. 10.

2015 do zaplatenia, zo sumy 2.822,40 eur od 17. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 2.432,53 eur od 16.
12. 2015 do zaplatenia a zo sumy 828,67 eur od 15. 1. 2016 do zaplatenia.2. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že je výrobcom elektriny prevádzkujúcim zariadenie na
výrobu elektriny, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného 1/, nachádzajúce sa v obci
N., názov zdroja FVE SektorA 1, postavené na pozemku parc. Y.-G. Č.. XXX/X, XXX/X v k. ú. N.,

s inštalovaným výkonom 3,894 MW, s nárokom na podporu odberom elektriny prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa zákona č. 309/2009
Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„Zákonopodpore“).Žalovaný1/jeprevádzkovateľomregionálnej
distribučnej sústavy. Žalovaný 2/ bol v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore poverený

žalovaným 1/ výkupom elektriny za cenu elektriny na straty. Žalovaný 3/ ako nadobúdateľ vloženej časti
podnikužalovaného2/vstúpil1.1.2019dovšetkýchzáväzkovapohľadávok,právapovinností,nárokov,
ako aj uzatvorených zmlúv, ktoré sú späté s vkladanou časťou podniku a ktorých zmluvnou stranou bol
žalovaný 2/. S poukazom na § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojení s § 477 ods. 3 Obchodného
zákonníka žalovaný 2/ ručí za splnenie záväzkov žalovaným 3/.

3. Zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky 3. 6. 2011. Následne bola žalobcovi poskytovaná
zákonná podpora odberom elektriny za cenu elektriny na straty a doplatkom (ďalej aj len „podpora
výkupom“ a „podpora doplatkom“).

4. Dňa 29. 12. 2014 bol žalobcovi doručený list žalovaného 1/ zo dňa 17. 12. 2014, v ktorom mu žalovaný

1/ oznámil, že ním prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny stratilo právo na uplatnenie podpory
pre kalendárny rok 2015. Dôvodom malo byť nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm.
c) Zákona o podpore.

5. Žalobca si svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť, ktorú má voči Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví (ďalej len „ÚRSO“) a voči žalovanému 1/, splnil.

6. Voči ÚRSO si oznamovaciu povinnosť splnil prostredníctvom formulára zverejneného na stránke
ÚRSO: Formulár - Povinnosť výrobcov elektriny predložiť údaje do 30. 5. 2014 (ďalej len „Formulár“),
ktorý odoslal dňa 14. 5. 2014. Z vyplneného Formulára je zrejmé, že žalobca v roku 2015 plánuje vyrobiť

4.080 MWh elektriny, že na rovnaké množstvo sa vzťahuje doplatok a že rovnaké množstvo dodá do
distribučnej sústavy. Dňa 28. 7. 2014 zverejnil ÚRSO oznámenie, podľa ktorého subjekt, ktorý zaslal
ÚRSO vyplnený formulár, nemusí ÚRSO zasielať oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 k 15.
8. 2014 a tiež, že na oznámenie uplatnenia podpory na rok 2015 môže výrobca elektriny s právom na
podporu použiť dotknutý Formulár.

7. Voči žalovanému 1/ si žalobca splnil oznamovaciu povinnosť doručením viacerých listín:

8. Dňa 14. 5. 2014 odoslal žalovanému 1/ vyplnený Formulár. Formulár obsahuje všetky údaje potrebné
pre splnenie oznamovacej povinnosti a žalobca si ho pre splnenie oznamovacej povinnosti vybral

schválne. Žalovaný 1/ mal o existencii Formuláru, i o tom, že ÚRSO ho výslovne akceptuje na splnenie
oznamovacej povinnosti, vedomosť.

9. Ďalej si žalobca splnil svoju oznamovaciu povinnosť zaslaním Plánu dodávky na doplatok a straty
(ďalej len „Plán dodávky“), Cenového rozhodnutia a Potvrdenia o pôvode elektriny. Tieto dokumenty

tvorili prílohu listu žalobcu zo dňa 4. 2. 2014 označeného ako „Zaslanie podkladov pre uzavretie Zmluvy
o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku“.
VPlánedodávky(označenýakoPlánvýrobynaobdobie2011-2025)jeuvedené,ževroku2015žalobca
vyrobí 4.080 MWh elektriny, pričom z označenia tejto prílohy v sprievodnom liste (Plán dodávky na
doplatok a straty, pozn. súdu) je zrejmé, že túto elektrinu plánuje žalobca dodať do distribučnej sústavy

a uplatniť si na ňu podporu doplatkom a podporu výkupom.
Cenové rozhodnutie pre roky 2014 až 2026 a Potvrdenie o pôvode elektriny na roky 2012 až 2026 (ďalej
len „Cenové rozhodnutie“ a „Potvrdenie o pôvode elektriny“) rovnako obsahujú údaje o predpokladanom
ročnom množstve vyrobenej elektriny a o uplatnení doplatku. V Cenovom rozhodnutí sa uvádza, že
žalobca chce poberať podporu doplatkom i že chce poberať podporu výkupom a tiež predpokladaná

ročná výroba elektriny 4.121 MWh, pričom vzhľadom na § 4 ods. 10 Zákona o podpore je zrejmé, že táto
elektrina bude aj dodávaná žalovanému 1/. Potvrdenie o pôvode elektriny slúži priamo v zmysle Zákona
o podpore na preukázanie práva na podporu podľa § 3.10. Podľa žalobcu nie je relevantné, či prejav vôle smerujúci k uplatneniu podpory bol doručený
žalovanému 1/ samostatne alebo spolu s inými dokumentmi. Prejav vôle žalobcu je totiž nutné vykladať
v súlade s § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozhodný je preto význam, ktorý prejavu vôle prikladal

žalobca ako osoba, ktorá úkon vykonala. Pri posudzovaní Cenového rozhodnutia a Potvrdenia o pôvode
elektriny ako prostriedku pre splnenie oznamovacej povinnosti je potrebné zohľadniť, že obsahujú
všetky potrebné náležitosti na splnenie povinnosti. Tieto dokumenty nemožno ponímať ako rozhodnutia
ÚRSO, ale ako listiny, ktoré slúžia na splnenie oznamovacej povinnosti a ich výklad treba posudzovať
v kontexte výkladových pravidiel o právnych úkonoch, nie izolovane. Zároveň je nutné v súlade s §

266 ods. 3 Obchodného zákonníka zohľadniť aj predchádzajúcu prax žalobcu a žalovaného 1/. Takýto
spôsob splnenia oznamovacej povinnosti žalovaný 1/ akceptoval už aj v minulosti, a preto je otázne,
prečo v roku 2015 svoj postoj zmenil. Žalovaný 1/ žalobcu nikdy nevyzval na poskytnutie potrebných
údajov alebo inú formu prejavenia vôle a doručenie Cenového rozhodnutia a Potvrdenia o pôvode
elektriny bolo v zmysle predchádzajúcej praxe dostatočné pre splnenie oznamovacej povinnosti. Na
existencii predchádzajúcej praxe podľa žalobcu nič nemení ani skutočnosť, že v predchádzajúcich

rokoch neexistovala sankcia v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti. Úmysel žalobcu sledovaný
predložením Cenového rozhodnutia a Potvrdenia o pôvode elektriny bol žalovanému 1/ jasný. Existencia
praxe priamo inkorporuje požiadavku prejavu vôle.

11. Splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom voči žalovanému 1/ vyplýva aj z následného konania

žalovaného 1/ vo vzťahu k ÚRSO. Žalobca v tejto súvislosti navrhol, aby súd zaviazal ÚRSO na
predloženie konkrétnych spisov a listov žalovaného 1/, ktoré majú preukazovať vedomosť žalovaného 1/
o splnení oznamovacej povinnosti žalobcom. Podľa žalobcu totiž existuje dôvodné podozrenie, že aj keď
žalovaný 1/ vedel o uplatnení podpory zo strany žalobcu, účelovo síce nahlásil ÚRSO potrebu rezervácie
finančných prostriedkov na jej vyplácanie, teda nahlásil, že žalobca si voči nemu oznamovaciu povinnosť

splnil, ale následne žalobcovi zákonnú podporu odňal. Uvedené je zrejmé zo skutočnosti, že napriek
tomu, že v roku 2015 prišlo vyše 1100 výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie o zákonnú
podporu, k zníženiu výšky tarify za prevádzkovanie systému (TPS) nedošlo.

12. Nakoniec žalobca poukázal aj na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore, v dôsledku

aplikácie ktorého sa sankcia pre nesplnenie oznamovacej povinnosti v podobe nemožnosti uplatniť
si právo na podporu výkupom a doplatkom na nasledujúci rok nevzťahuje na zariadenia uvedené do
prevádzky pred 1. 1. 2014, teda ani na zariadenie žalobcu.

13.Žalobcapodrobnevyčíslilvýškupožadovanéhonároku.Nezaplatenápodporadoplatkomzamesiace

január až december 2015 predstavuje 1.518.385,26 eur a jej zaplatenia sa domáha voči žalovanému
1/. Nezaplatená podpora výkupom za mesiace január až december 2015 predstavuje 50.610,60 eur a
jej zaplatenia sa domáha spoločne a nerozdielne voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ (ide o rozdiel medzi cenou
pri podpore výkupom, ktorá mala byť žalobcovi vyplatená a trhovou cenou za dodanú elektrinu, ktorá
mu bola reálne vyplatená).

14. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil Cenové rozhodnutie, Potvrdenie o pôvode elektriny,
Formulár s podacím lístkom, list žalovaného 1/ zo dňa 17. 12. 2014 a následnú vzájomnú komunikáciu
žalobcu a žalovaného 1/, faktúry s podacími lístkami, výtlačky oznamov z webovej stránky ÚRSO, list
žalobcu adresovaný žalovanému 1/ zo dňa 4. 2. 2014 s prílohami, zoznam výrobcov elektriny, ktorí si

nesplnili povinnosť podľa § 4 Zákona o podpore a vybrané rozhodnutia ÚRSO.

15.Žalovanývrade1/vovyjadreníkpodanejžalobepopreldoručenieFormulára.Formuláromsižalobca
navyše podľa neho neplnil oznamovaciu povinnosť podľa Zákona o podpore, ale povinnosť podľa § 27
ods.2písm.q)zákonač.251/2012Z.z.,ktorúmávýrobcaelektrinyibavočiÚRSO.AkÚRSOakceptoval

splnenie tejto povinnosti aj ako splnenie oznamovacej povinnosti neznamená to, že toto môže nahradiť
splnenie oznamovacej povinnosti aj voči žalovanému 1/. Predložený podací lístok preukazuje odoslanie
Formulára ÚRSO, nie žalovanému 1/.

16. Žalobca si nemohol svoju notifikačnú povinnosť splniť ani doručením listu zo dňa 4. 2. 2014, nakoľko

list obsahuje len žiadosť o uzavretie Zmluvy o výkupe na krytie strát a Zmluvy o doplatku na kalendárny
rok 2014 a prílohy potrebné pre ich uzatvorenie a nie je v ňom žiadnym spôsobom prejavená vôľa
žalobcu, z ktorej by bolo možné usúdiť, že si uplatňuje podporu na kalendárny rok 2015.17. Oznamovacia povinnosť nemohla byť splnená ani odoslaním Cenového rozhodnutia, nakoľko toto
bolo vydané na základe cenového konania medzi žalobcom a ÚRSO-m, v ktorom žalovaný 1/ vôbec
nevystupuje. Oznamovacia povinnosť nemôže byť nahradená zaslaním Cenového rozhodnutia, pretože

inak by zakomponovanie oznamovacej povinnosti a sankcie v prípade jej nesplnenia do Zákona o
podpore nemalo žiaden zmysel. Totožné platí pre žalobcom tvrdené splnenie oznamovacej povinnosti
doručením Potvrdenia o pôvode elektriny.

18. Žalovaný v rade 1/ poprel tiež doručenie Plánu dodávky (č. l. 68 rub spisu), ktorý mal byť prílohou

listu žalobcu zo dňa 4. 2. 2014.

19. V žiadnej z listín, ktorou si mal žalobca podľa svojho tvrdenia splniť oznamovaciu povinnosť nie je
podľa žalovaného 1/ prejavená vôľa žalobcu voči žalovanému 1/, ktorá by indikovala, že si uplatňuje
podporu na rok 2015. Keďže žalobca si svoju notifikačnú povinnosť nesplnil, nemohol žalovaný 1/
postupovať inak ako výrobné zariadenie žalobcu na výrobu elektriny v roku 2015 do systému podpory

nezaradiť.

20. Ustanovenie §-u 18e ods. 1 Zákona o podpore, aplikácie ktorého sa žalobca dovoláva, sa týka iba
podmienok podpory výroby elektriny. § 4 obsahujúci oznamovaciu povinnosť a sankčný následok jej
nesplnenia však nie je podmienkou podpory, ale povinnosťou výrobcu elektriny. Preto sa oznamovacia

povinnosť a sankcia pri jej nesplnení vzťahuje na každého výrobcu elektriny, ktorý má právo na podporu,
bez ohľadu na to kedy bolo jeho zariadenie uvedené do prevádzky.

21. Žalovaný 1/ nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa medzi nimi vyvinula prax, na základe ktorej
akceptoval za splnenie oznamovacej povinnosti doručenie rozhodnutí ÚRSO. Takáto prax zavedená byť

nemohla, nakoľko pred 1. 1. 2014 nemohol aplikovať sankčný mechanizmus podľa § 4 ods. 3 Zákona o
podpore. Teda, ak si aj výrobca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, nárok na podporu na nasledujúci
kalendárny rok nestratil. Z tohto dôvodu bola žalobcovi v predchádzajúcich rokoch podpora vyplácaná
aj bez toho, aby si musel oznamovaciu povinnosť splniť. Úpravu sankčného mechanizmu priniesla až
novela Zákona o podpore č. 382/2013 Z. z., účinná od 1. 1. 2014, a teda až pri vyhodnocovaní splnenia

podmienok v kalendárnom roku 2015 mohla prvýkrát nastať situácia, že žalobcovi nebola podpora
poskytnutá, ak si svoju oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO alebo žalovanému 1/ do 15. 8. 2014 nesplnil.

22. Žalovaný 1/ sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že by účelovo ÚRSO nahlasoval potrebu rezervácie
finančných prostriedkov a ich vyplácanie a následne zákonnú podporu žalobcovi odňal. Z dostupnej

komunikácie medzi žalovaným 1/ a ÚRSO je zrejmé, že žalobca bol uvedený v zozname výrobcov, ktorí
si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnili.

23. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojich vyjadreniach k podanej žalobe uviedli, že žalovaný 2/ v roku 2015 ako
subjekt poverený žalovaným 1/ realizoval výkup elektriny. Zmluvy na výkup elektriny za cenu elektriny

na straty uzatváral len s výrobcami, ktorí na takúto formu podpory mali nárok, pričom mohol vychádzať
výlučne z informácií poskytnutých mu žalovaným 1/ a ÚRSO.

24. V listinách, ktorými si mal žalobca splniť svoju oznamovaciu povinnosť nie je žiadnym spôsobom
prejavená vôľa žalobcu, ktorá by indikovala, že si uplatňuje podporu na rok 2015, a už vôbec nie je

možné z týchto listín dospieť k záveru, či si uplatňuje podporu výkupom alebo doplatkom alebo oba
druhy podpory súčasne. Žalobca nepreukázal doručenie Formulára žalovanému 1/.

25. Žalovaní 2/ a 3/ nesúhlasia, že by sa na žalobcu v dôsledku aplikácie § 18e ods. 1 Zákona o
podpore nevzťahoval § 4 ods. 3 Zákona o podpore, keďže ustanovenie § 4, v ktorom je upravená

oznamovacia povinnosť, vymedzuje práva a povinnosti výrobcu elektriny, nie však podmienky podpory,
ktoré sú upravené v § 3 a § 3b Zákona o podpore.

26.Žalovaní2/a3/namietlisvojupasívnuvecnúlegitimáciuzdôvodu,žežalobcanepreukázalexistenciu
žiadneho právneho predpisu alebo zmluvy, z ktorej by vyplývala ich povinnosť poskytnúť žalobcovi

žalovaný nárok.

27. Žalovaný 3/ predložil zoznam výrobcov obsahujúci údaje o splnení či nesplnení ich oznamovacej
povinnosti voči žalovanému 1/ a ÚRSO.28. Na nariadenom pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

29. Nad ich rámec právny zástupca žalobcu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Obdo/41/2020 zo dňa 26. 5. 2021, ktoré podľa neho zásadným spôsobom zmenilo
nazeranie na plnenie oznamovacej povinnosti. Najvyšší súd v ňom de facto povedal, že splnenie
oznamovacej povinnosti je možné vykladať aj podľa § 266 Obchodného zákonníka, teda, že je potrebné
prihliadať na predchádzajúcu obchodnú prax strán a všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle

jednotlivých strán a že k splneniu oznamovacej povinnosti výrobcu nie je nevyhnutý výslovný prejav
vôle. Dokumenty z cenového konania ako napríklad cenové rozhodnutie, potvrdenie o pôvode a ďalšie
dokumenty sú podľa najvyššieho súdu relevantné pri plnení oznamovacej povinnosti a relevantné je aj
preukazovať splnenie oznamovacej povinnosti prostredníctvom nariadenia edičnej povinnosti. Žalobca
zotrval na požiadavke, aby súd voči ÚRSO realizoval edičnú povinnosť, nakoľko spis ÚRSO a kompletná
dokumentácia bude podľa neho preukazovať, že žalobca si svoju povinnosť splnil a že žalovaný 1/

pochopil, že si plní oznamovaciu povinnosť.

30. Právny zástupca žalovaného 1/ naopak poukázal na právne závery vyslovené v uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 420/2021-48 zo dňa 30. 9. 2021, v ktorom ústavný súd
skonštatoval, že listiny, na ktoré poukazuje žalobca - formulár, plán dodávky, cenové rozhodnutia a

potvrdenie o pôvode, ako aj žiadosť o uzatvorenie zmlúv na rok 2014, neobsahovali prejav vôle, ktorý
by bolo možné stotožniť so splnením oznamovacej povinnosti. Ústavný súd argumentáciu žalobcu o
zavedení zmluvnej praxe a prípadných obchodných zvyklostí medzi stranami sporu s poukazom na
sankciu zavedenú až od 1. 1. 2014 považoval za zavádzajúcu a nenáležitú. Podľa názoru ústavného
súdu nie je daný dôvod na aplikáciu § 266 Obchodného zákonníka s odvolaním sa na zavedenú prax,

keďže oznamovacia povinnosť je jednoznačná v tom zmysle, že sa musí jednať o výslovný prejav vôle.

31. Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia podpory doplatkom a podpory výkupom za
rok 2015, ktorá mu bola odopretá s odôvodnením, že si voči žalovanému 1/ ako prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona

o podpore. Žalobca tvrdí, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnil doručením Formulára, ktorý
žalovanému 1/ odoslal 14. 5. 2014, ďalej doručením Plánu dodávky, Cenového rozhodnutia a Potvrdenia
o pôvode elektriny. Žalobca taktiež poukázal na existujúcu obchodnú prax medzi ním a žalovaným 1/,
kedy si rovnakým spôsobom plnil oznamovaciu povinnosť aj v predchádzajúcich rokoch. Vedomosť
žalovaného 1/ o splnení oznamovacej povinnosti žalobcom majú preukazovať aj spisy ÚRSO a listy

žalovaného 1/, na predloženie ktorých navrhol zaviazať ÚRSO. Žalobca argumentoval tiež prechodným
ustanovením § 18e ods. 1 Zákona o podpore, v dôsledku aplikácie ktorého sa sankcia v podobe straty
nároku na podporu na nasledujúci kalendárny rok na jeho zariadenie nevzťahuje.

32. V konaní nebolo sporné doručenie Cenového rozhodnutia a Potvrdenia o pôvode elektriny

žalovanému 1/ listom zo dňa 4 .2 2014, rovnako ako tvrdenie žalobcu, že tieto listiny zasielal žalovanému
1/ aj v predchádzajúcich rokoch. Nesporné bolo aj skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ ho nikdy
osobitne na splnenie oznamovacej povinnosti nevyzýval. Nesporná bola aj výška žalovaného nároku,
splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom voči ÚRSO, oznámenie straty práva na uplatnenie podpory
na rok 2015 listom žalovaného 1/ zo dňa 17. 12. 2014 z dôvodu nesplnenia povinností ustanovených

v § 4 Zákona o podpore a skutkové tvrdenie, že žalovaný 2/ bol v roku 2015 poverený žalovaným 1/
odberom elektriny za cenu elektriny na straty.

33. Sporným skutkovým tvrdením bolo splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom voči žalovanému 1/
a tiež doručenie Formulára a Plánu dodávky žalovanému 1/.

34. Z predloženého Cenového rozhodnutia (rozhodnutie ÚRSO č. 0849/2014/E-OZ zo dňa 28. 10.
2013, č. l. 20 spisu) vyplýva, že ÚRSO schválil pre žalobcu na roky 2014 až 2026 pevnú cenu
elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eura/MWh. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 - 2016 požiadal žalobca, že

doplatok si regulovaný subjekt uplatní u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy a že ÚRSO
pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v dotknutých rokoch uplatní doplatok
vychádzal z predpokladanej ročnej výroby elektriny 4.121 MWh/rok a z predpokladaného množstva
elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok 4.121 MWh/rok.35. Z Formulára (č. l. 39 spisu) súd zistil, že tento obsahuje tabuľku obsahujúcu názov, sídlo a IČO
žalobcu,číslocenovéhorozhodnutianarok2014,adresuumiestneniazdroja,jehotechnickúšpecifikáciu

a ďalej v troch tabuľkách (Skutočnosť za rok 2013, Očakávaná skutočnosť za rok 2014 a Plánované
údaje za rok 2015) obsahuje pre jednotlivé roky údaje o množstve výroby elektriny na svorkách
generátora, o množstve elektriny v MWh na ktoré sa vzťahuje doplatok podľa Zákona o podpore a o
dodávke elektriny vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny do distribučnej sústavy alebo do prenosnej
sústavy. Formulár je opatrený pečiatkou žalobcu a dvoma podpismi a v jeho ľavom dolnom rohu je rukou

napísané: „ÚRSO BA 14.5.2014, SSE-D a.s.“.

36. Z podacieho lístka (č. l. 39 rub, 40) vyplýva, že dňa 14. 5. 2014 bola žalobcom odoslaná zásielka
adresovaná ÚRS-u.

37. Z predloženého výtlačku zo stránky ÚRSO (č. l. 60 spisu) vyplýva, že dňa 28. 7. 2014 ÚRSO zverejnil

nasvojejstránkeOznámenieouplatnenípodporynarok2015k15.8.2014,vktoromuviedol,ževýrobca
elektriny s právom na podporu, ktorý si splnil povinnosť podľa § 27 ods. 1 písm. q) zákona 251/2012 Z.
z. o energetike a poskytol úradu do 30. mája údaje za predchádzajúci kalendárny rok a plánované údaje
za nasledujúci rok, nemusí úradu zasielať oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 k 15. 8. 2014.
Týmto podľa oznámenia nie je dotknutá povinnosť výrobcu elektriny voči prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej sústavy. Zároveň oznámenie obsahuje informáciu, že výrobcovia elektriny s právom na
podporu, ktorí si nesplnili svoju povinnosť k 30. 5. 2014, môžu použiť formulár - Povinnosť výrobcu
elektriny predložiť údaje do 30.mája 2014.

38. Z Potvrdenia o pôvode elektriny (rozhodnutie ÚRSO č. 0581/2012/PoP-OZE zo dňa 30. 12. 2011, č.

l. 62 spisu) súd zistil, že ÚRSO vydal pre rok 2012 až 2026 pre žalobcu potvrdenie o pôvode elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie pre jeho zariadenie v k. ú. Buzitka, s predpokladaným množstvom
vyrobenej elektriny za kalendárny rok 4.200 MWh.

39. Zo sprievodného listu žalobcu adresovaného žalovanému 1/ zo dňa 4. 2. 2014 (č. l. 64 spisu) vyplýva,

že tento bol označený ako: Vec: Zaslanie podkladov pre uzatvorenie Zmluvy o výkupe elektriny na krytie
strát a Zmluvy o doplatku. V sprievodnom liste sa uvádza, že v prílohe listu žalobca zasiela: Žiadosť o
uzatvorenie Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku, Zmluvu o výkupe elektriny
na krytie strát 2x, Zmluvu o doplatku 2x, Rozhodnutie o cene s potvrdenou právoplatnosťou na roky
2014 - 2026, notárom overenú kópiu, Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov na roky

2012 - 2026, overenú kópiu zasielali v roku 2013, Plán dodávky na doplatok a straty. Všetky uvedené
listiny žalobca pripojil (č. l. 64 rub - 68 rub). Čo sa týka prílohy označenej ako Plán dodávky na doplatok,
predložené boli dve listiny, a to Plán výroby na rok 2014 (č. l. 68 spisu) a Plán výroby na obdobie 2011
- 2025 (č. l. 68 rub spisu).

40. Zo zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si splnili/nesplnili povinnosť podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore
(č. l. 101 spisu) súd zistil, že dotknuté zariadenie žalobcu je v zozname vedené pod č. 122 s informáciou,
že oznamovacia povinnosť bola splnená voči ÚRSO a nebola splnená voči žalovanému 1/.

41. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),

tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

42. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

43. Podľa § 1 Zákona o podpore v znení účinnom do 31. 7. 2017, tento zákon ustanovuje

a) spôsob podpory a podmienky podpory výroby
1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie,
2. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou,
3. biometánu,b) práva a povinnosti výrobcov
1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie,
2. elektriny kombinovanou výrobou,

3. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou,
4. biometánu,
c) práva a povinnosti ďalších účastníkov trhu s elektrinou a plynom,
d) práva a povinosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá uvádza na trh motorové palivá a iné
energetické produkty použité na dopravné účely (ďalej len "pohonné látky").

44. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o podpore v znení účinnom do 31. 12. 2018, podpora výroby elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa
zabezpečuje
a) prednostným
1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4)

2. prístupom do sústavy, 5)
3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6)
b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené za cenu elektriny na straty,
c) doplatkom,

d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

45. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore v znení účinnom do 31. 12. 2018, výrobca elektriny, ktorý
spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"),
má právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie

alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade
malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom
povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny.

46. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore v znení účinnom do 31. 12. 2018, výrobca elektriny,

ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na
podporu"), má právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za
kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie
alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú

spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa
písmena b) neuplatňuje.

47. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore v znení účinnom do 31. 12. 2018, výrobca elektriny
s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a

prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;
pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr
30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

48. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore v znení účinnom k 1. 1. 2010, výrobca elektriny
s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;

pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr
30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

49. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení účinnom do 31. 12. 2018, výrobca elektriny s právom na

podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení
na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.50. Podľa § 5 ods. 6 písm. a) Zákona o podpore v znení účinnom do 31. 12. 2018, prevádzkovateľ
regionálnej distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú
zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie takýto

výrobca elektriny požiadal; súčasťou tejto zmluvy je aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku výrobcu
elektriny s právom podpory podľa § 3 ods. 5.

51.Podľa§5ods.10písm.d)Zákonaopodporevzneníúčinnomdo31.12.2018,prevádzkovéporiadky
prevádzkovateľov distribučných sústav obsahujú pre podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov

energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou spôsob uplatnenia podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c).

52. Podľa § 18e ods. 1 Zákona o podpore, podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení
výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa
doterajších predpisov.

53. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

54. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

55. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

56. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

57. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa
odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

58. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

59. Podľa § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu

k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.

60. Podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa,
predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

61. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 50/2015-148 zo
dňa 22. marca 2017 je vzťah vyplácania podpory v súlade so Zákonom o podpore medzi výrobcami
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a žalovaným 1/ súkromnoprávnej povahy. Keďže strany sporu
sú podnikatelia, posúdil súd právny vzťah medzi nimi ako obchodnoprávny. Uplatnený nárok voči
žalovaným 1/ a 3/ súd právne posúdil ako nárok na náhradu škody, nakoľko má základ v tvrdenom

porušení právnej povinnosti uzatvoriť so žalobcom zmluvu o doplatku, resp. zmluvu o dodávke elektriny
na krytie strát. Nárok voči žalovanému 2/ je nárokom titulom jeho zákonného ručenia za záväzky
žalovaného 3/.

62. Povinnosť žalovaného 1/ uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vyplýva

z § 5 ods. 6 písm. a) Zákona o podpore. Povinnosť žalovaného 1/ uzatvoriť so žalobcom zmluvu o
doplatku vyplýva z bodu 6.2.22 Prevádzkového poriadku žalovaného 1/ platného v rozhodnom čase
(skutočnosť všeobecne známa a zároveň známa súdu z jeho úradnej činnosti; § 186 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z.), na ktorý odkazuje § 5 ods. 10 písm. d) Zákona o podpore. V zmysle § 13 ods. 4 zákona č.250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach sú rozhodnutia ÚRSO (vrátane rozhodnutia o schválení
prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy) záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou,
ktorým je aj žalobca. Podľa bodu 6.2.22 Prevádzkového poriadku žalovaného 1/ (rozhodnutie ÚRSO

č. 0056/2014/E-PP) má výrobca nárok na získanie doplatku na základe zmluvy o doplatku. Žalovaný
1/ teda v prípade, ak boli splnené zákonné podmienky, mal právnu povinnosť uzatvoriť so žalobcom
zmluvu o doplatku a zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát. Pokiaľ tieto svoje právne povinnosti
porušil, vznikol žalobcovi voči nemu nárok na náhradu škody.

63. Žalobca sa zaplatenia podpory výkupom domáha aj voči žalovanému 3/ ako právnemu nástupcovi
subjektupoverenéhoodberomelektrinyvroku2015(žalovaného2/).Žalovaný2/mábyťvsporepasívne
vecne legitimovaný titulom zákonného ručenia podľa § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojení
s § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaní 2/ a 3/ namietli svoju pasívnu vecnú legitimáciu v
spore s odôvodnením, že žalobca nepreukázal existenciu žiadneho právneho predpisu alebo zmluvy, z
ktorej by vyplývala ich povinnosť poskytnúť žalobcovi žalovaný nárok. Súd sa s ich názorom stotožnil.

Žalobca nepreukázal, že by subjekt poverený odberom elektriny v roku 2015 mal voči nemu právnu
povinnosť uzatvoriť s ním zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát, žalobca nepreukázal ani že by jeho
povinnosť zaplatiť žalovaný nárok vyplývala priamo zo zákona či zo zmluvy. Povinnosť uzatvoriť zmluvu
o výkupe elektriny na krytie strát s výrobcom elektriny, ktorý spĺňal podmienky, mal poverený subjekt
iba voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, ktorý ho odberom elektriny poveril, teda voči

žalovanému 1/. Priamy nárok žalobcu voči poverenému subjektu však podľa názoru súdu nevznikol.
Preto súd dospel k záveru, že žalovaný 3/ nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, v dôsledku čoho
nemôže byť pasívne vecne legitimovaný ani žalovaný 2/. Žalobu voči žalovanému v rade 2/ a 3/ preto
považuje za nedôvodnú.

64. Súd potom v konaní skúmal iba to, či žalovaný 1/ mal právnu povinnosť uzatvoriť so žalobcom pre
rok 2015 dotknuté zmluvy, s čím súvisela nutnosť zistiť, či si žalobca voči nemu splnil oznamovaciu
povinnosť.

65. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore vyplýva, že pre riadne splnenie oznamovacej

povinnosti je nutné, aby výrobca elektriny s právom na podporu (okrem ÚRSO) prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy oznámil jednak že si uplatňuje podporu výkupom a doplatkom a
jednak oznámil predpokladané množstvo dodanej elektriny. Splnenie oznamovacej povinnosti je
právnym úkonom, ktorý v zmysle § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno urobiť výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, teda konkludentne.

Všeobecné princípy výkladu právnych úkonov upravuje v § 35 ods. 2 a 3 Občiansky zákonník. V prípade
obchodnoprávnych vzťahov je nutné aplikovať aj § 266 Obchodného zákonníka, ktorý úpravu výkladu
právnych úkonov uvedenú v Občianskom zákonníku dopĺňa.

66. Rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, na ktoré poukazovali na pojednávaní strany sporu, sa

rozchádzajú v odpovedi na právnu otázku, či v prípade oznamovacej povinnosti musí ísť o výslovný
alebo postačuje aj konkludentný prejav vôle. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS
420/2021-48 zo dňa 30. 9. 2021 vyslovil názor, že musí ísť o výslovný prejav vôle. Naopak Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/41/2020 zo dňa 26. 5. 2021 uviedol, že nemusí nutne
ísť o výslovný prejav vôle, ale stačí aj jej konkludentný prejav. Konajúci súd sa priklonil k záveru, podľa

ktorého prejav vôle uplatnenia podpory môže byť urobený aj konkludentným spôsobom, úmysel uplatniť
si podporu z neho ale musí byť zrejmý.

67. V zmysle uvedeného potom súd posudzoval listiny, doručením ktorých si žalobca podľa svojho
tvrdenia mal voči žalovanému 1/ plniť oznamovaciu povinnosť.

68. Žalobca tvrdil, že si svoju oznamovaciu povinnosť voči žalovanému 1/ splnil zaslaním Formulára
dňa 14. 5. 2014. Žalovaný 1/ doručenie Formulára poprel a žalobca jeho doručenie žalovanému 1/
nepreukázal. Napriek tomu považuje súd za potrebné vyjadriť sa k prípadnému splneniu oznamovacej
povinnosti doručením Formulára. Formulár síce obsahuje údaje o plánovanom množstve dodávky

elektriny za rok 2015, neobsahuje však prejav vôle uplatniť si podporu na rok 2015 a podľa názoru
súdu z neho nemožno vyvodiť ani konkludentný prejav vôle žalobcu uplatniť si podporu, a to ani za
pomoci použitia výkladových pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka. Žalobca netvrdil, že
by Formulár používal na splnenie oznamovacej povinnosti voči žalovanému 1/ aj v predchádzajúcichrokoch(nazavedenúpraxpoukazovallenvsúvislostisdoručenímCenovéhorozhodnutiaaPotvrdeniao
pôvode) a nepreukázal ani, že by jeho úmysel uplatniť si doručením Formulára podporu (za predpokladu,
že by preukázal jeho doručenie) bol alebo musel byť žalovanému 1/ známy. Pokiaľ žalobca v žalobe

tvrdil, že si Formulár na splnenie oznamovacej povinnosti vybral schválne a že žalovaný 1/ vedel, že
ÚRSOFormulárnasplnenieoznamovacejpovinnostiakceptuje,poukazujesúdnaskutočnosť,žeÚRSO
oznam o tom, že Formulár bude akceptovať ako splnenie oznamovacej povinnosti zverejnil až 28. 7.
2014, teda až po tom, ako mal žalobca Formulár zaslať žalovanému 1/. Žalobca teda nemohol zasielať
Formuláržalovanému1/14.5.2014svedomím,žeÚRSOprerok2015Formulárakceptujeakosplnenie

oznamovacej povinnosti, keďže takúto vedomosť mať nemohol. Nie je samozrejme vylúčené, že ÚRSO
Formulár akceptoval na splnenie oznamovacej povinnosti aj v predchádzajúcich rokoch, to však nutne
neznamenalo, že pre rok 2015 to bude rovnako (čo v máji 2014 žalobca nevedel).

69. Ďalej žalobca tvrdil, že si oznamovaciu povinnosť splnil doručením Plánu dodávky. Ide o listinu
založenú na č. l. 68 rub spisu, označenú ako Plán výroby na obdobie 2011 - 2025. Túto listinu mal

žalobca doručiť žalovanému 1/ ako prílohu listu zo dňa 4. 2. 2014, ktorým zasielal podklady pre uzavretie
zmlúv na rok 2014. Žalovaný 1/ doručenie tejto listiny poprel a žalobca jej doručenie žalovanému 1/
nepreukázal. Napriek tomu, podobne ako v prípade Formulára považuje súd za potrebné vyjadriť sa k
možnému splneniu oznamovacej povinnosti doručením Plánu dodávky. Listina neobsahuje akýkoľvek
prejav vôle žalobcu uplatniť si podporu na rok 2015 a keďže ide o prehľad plánu výroby na roky 2011

- 2025, tento z neho nemožno ani vyvodiť. Žalobca vo vzťahu k Plánu dodávky netvrdil existenciu
prípadnej zavedenej praxe. Že nemohlo ísť ani o konkludentný prejav vôle žalobcu uplatniť si podporu
vyplýva aj zo skutočnosti, že išlo o prílohu listu, ktorým žalobca zasielal podklady pre uzavretie zmlúv
na rok 2014, čo súd podrobnejšie zdôvodnil nižšie vo vzťahu k Cenovému rozhodnutiu a Potvrdeniu o
pôvode a na toto zdôvodnenie odkazuje.

70. Čo sa týka Potvrdenia o pôvode elektriny, toto bolo žalovanému 1/ doručené rovnako v liste zo
dňa 4. 2. 2014. Potvrdenie o pôvode elektriny neobsahuje údaj o predpokladanom množstve dodanej
elektriny v roku 2015, obsahuje iba všeobecný údaj o predpokladanom množstve vyrobenej elektriny
za jeden kalendárny rok. Potvrdenie taktiež neobsahuje žiaden prejav vôle žalobcu uplatniť si podporu

v roku 2015, ani vôbec. Pokiaľ žalobca v žalobe s poukazom na § 7 ods. 1 Zákona o podpore
uvádza, že Potvrdenie o pôvode elektriny slúži na preukázanie práva na podporu (bod 50 žaloby), ide
o zadefinovanie účelu potvrdenia v zákone a odkazom na toto zákonné ustanovenie nemožno prísť k
záveru o existencii prejavu vôle žalobcu uplatniť si podporu. Potvrdenie o pôvode je rozhodnutím ÚRSO
a už aj z tohto dôvodu, čo do jeho slovného obsahu, nemôže ísť o prejav vôle žalobcu, keďže akýkoľvek

výslovný prejav jeho vôle v ňom absentuje.

71. Cenové rozhodnutie, ktoré je tiež rozhodnutím ÚRSO, rovnako neobsahuje údaj o predpokladanom
množstve dodanej elektriny v roku 2015. V jeho odôvodnení ÚRSO uvádza iba údaj o predpokladanom
ročnom množstve vyrobenej elektriny v zariadení žalobcu. Cenové rozhodnutie neobsahuje prejav vôle

žalobcu o uplatnení podpory na rok 2015, ani vôbec. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí (bod 49 žaloby),
že v Cenovom rozhodnutí sa uvádza, že žalobca chce poberať podporu doplatkom, pričom odkazuje
na odôvodnenie Cenového rozhodnutia, v ktorom sa uvádza: „Doplatok si regulovaný subjekt uplatní u
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy ...“, nemožno podľa názoru súdu informácii uvedenej
v odôvodnení rozhodnutia pripísať prejav vôle osoby, ktorej je rozhodnutie určené.

72. Súd posudzoval aj to, či doručením Potvrdenia o pôvode elektriny a Cenového rozhodnutia nemohlo
ísť o konkludentný prejav vôle žalobcu uplatniť si nárok na podporu (nateraz odhliadnuc od skutočnosti,
že rozhodnutia podľa názoru súdu neobsahujú údaje o predpokladanom množstve dodanej elektriny
na rok 2015). Obe rozhodnutia boli doručené žalovanému 1/ ako prílohy listu zo dňa 4. 2. 2014. Zo

samotného textu sprievodného listu, z jeho jazykového vyjadrenia vyplýva, že predmetom zásielky bolo
zaslanie podkladov pre uzatvorenie Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku, pričom
z obsahu priložených listín vyplýva, že išlo o zmluvy na rok 2014. Zo sprievodného listu teda nemožno
nijako vyvodiť, že by úmyslom žalobcu bolo aj uplatnenie nároku na podporu na rok 2015. Potvrdenie o
pôvode elektriny, Cenové rozhodnutie i Plán výroby sa popri žiadosti o uzatvorenie zmlúv a samotných

zmlúv výslovne uvádzajú ako prílohy tohto listu. Tieto listiny sa dokonca v Zmluve o doplatku (čl. IV bod
6) a v Zmluve o výkupe elektriny na krytie strát (čl. IV bod 7) uvádzajú ako súčasti tej ktorej zmluvy.
V oboch zmluvách sa pri Potvrdení o pôvode elektriny uvádza, že súčasťou zmluvy je jeho overená
kópia v prípade, že je predkladané výrobcom prvýkrát, v ostatných prípadoch fotokópia potvrdenia, čomuzodpovedá poznámka žalobcu v sprievodnom liste k prílohe Potvrdenie o pôvode elektriny - overenú
kópiu sme zasielali v roku 2013. Ohľadom Cenového rozhodnutia sa v zmluvách uvádza, že súčasťou
zmluvy je jeho overená kópia, čomu zase zodpovedá poznámka žalobcu v sprievodnom liste k prílohe

Cenové rozhodnutie - predkladá notárom overenú kópiu. Z doručenia Potvrdenia o pôvode elektriny a
Cenového rozhodnutia ako súčastí zmlúv na rok 2014 teda nemožno vyvodiť konkludentný prejav vôle
žalobcu uplatniť si nimi podporu na rok 2015. Ak aj žalobca takú vôľu mal, túto sa mu nepodarilo prejaviť
navonok.

73. Splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom má vyplývať aj z následného konania žalovaného 1/
vo vzťahu k ÚRSO. Žalovaný 1/ podľa žalobcu o splnení oznamovacej povinnosti žalobcom vedel.
Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca navrhol vykonať viaceré dôkazy, ktorým malo predchádzať
nariadenie edičnej povinnosti vo vzťahu k ÚRSO. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný 1/ na dopyt ÚRSO
nahlásil ÚRSO v cenovom konaní o určení TPS, že žalobca si voči nemu oznamovaciu povinnosť splnil,
no následne žalobcovi zákonnú podporu odňal, teda mu oznámil, že nárok na jej uplatnenie v roku 2015

mu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti nevznikol.
Žalobca navrhol vyžiadať od ÚRSO spis č. 8020-2014-BA a listy žalovaného 1/ zo dňa 22. 12. 2014 a
zo dňa 28. 11. 2014, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie ÚRSO č. 0047/2015/E zo dňa 23. 12. 2014
(cenové konanie o určení TPS) a ktoré majú obsahovať údaje o uplatnení si práva na podporu zo strany
výrobcov.

Ďalej žalobca žiadal vyžiadať spis ÚRSO č. 4462-2014-BA, z ktorého by rovnako mala vyplývať
vedomosť žalovaného 1/ o splnení oznamovacej povinnosti žalobcom a tiež list žalovaného 1/ vedený
ÚRSO-m pod č. 22927/2014/BA, doručený mu 7. 8. 2014, ktorý sa vzťahuje k rozhodnutiu v spise č.
4462/2014-BA.
Napokon žalobca žiadal, aby súd zaviazal ÚRSO na predloženie spisu č. 10622-2013-BA. Má ísť o spis

k rozhodnutiu ÚRSO z 20. 12. 2013 a podľa žalobcom uvedenej citácie z rozhodnutia k tomuto spisu by
mal spis obsahovať údaje s výpočtom nákladov za roky 2012, 2013 a 2014 s presnými informáciami za
každého výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Bez bližšieho zdôvodnenia žiadal žalobca zaviazať
ÚRSO aj na predloženie listu žalovaného 1/ zo dňa 20. 11. 2013.

74. Súd návrhy na vykonanie všetkých týchto dôkazov zamietol z dôvodu, že neboli spôsobilé preukázať
splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom. Niektoré z nich (list žalovaného 1/ vedený ÚRSO-m pod
podaním číslom 22927/2014-BA, spis ÚRSO č. 10622-2013-BA a list žalovaného 1/ zo dňa 20. 11.
2013), vychádzajúc zo žalobcom uvádzaných dôvodov pre ich predloženie, nevykazovali podľa súdu
žiadnu relevanciu k otázke splnenia jeho oznamovacej povinnosti pre rok 2015. Z ostatných navrhnutých

dôkazov by bolo možné zistiť iba to, ako sa o splnení oznamovacej povinnosti žalobcom „vyjadril“
žalovaný1/.Takátoinformáciabysícesamaosebemohlamaťpodpornývýznamprivýkladeprejavuvôle
žalobcu podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, sú tu však ďalšie skutočnosti, ktoré jej relevanciu
pri výklade prejavu jeho vôle spochybňujú.
Žalobca tvrdí, že splnenie jeho oznamovacej povinnosti mal žalovaný 1/ oznámiť ÚRS-u v liste zo dňa

28. 11. 2014, prípadne aj v neskoršej korešpondencii. Je však nepochybné, že v liste zo dňa 17. 12.
2014 žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že mu z dôvodu nesplnenia povinností podľa § 4 Zákona o podpore
nárok na podporu na rok 2015 nevznikol. Že žalovaný 1/ nemal o splnení oznamovacej povinnosti
žalobcom vedomosť vyplýva nakoniec aj zo zoznamu výrobcov, údaje do ktorého musel ÚRS-u nahlásiť
práve žalovaný 1/. Ak teda žalovaný 1/ v konečnom dôsledku konštatuje, že žalobca si voči nemu

oznamovaciu povinnosť nesplnil, nemožno hovoriť o tom, že mal o splnení oznamovacej povinnosti
vedomosť (ak by aj prvotne splnenie oznamovacej povinnosti ohlásil). Súd celkom nerozumie z akého
dôvodu by žalovaný 1/ najskôr vedome oznámil ÚRSO splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom a
následne by rovnako vedome tvrdil, že táto povinnosť splnená nebola. Ak by z jeho strany malo ísť o
nekalý úmysel, ktorý naznačoval vo svojich vyjadreniach žalobca, teda, že by takéto konanie žalovaného

1/ bolo motivované snahou neoprávnene získať prostriedky v rámci stanovenia tarify TPS, tak tento
úmysel by už zo svojej podstaty vylučoval, aby sme mohli hovoriť o „vedomosti“ žalovaného 1/ o splnení
oznamovacej povinnosti žalobcom (nebolo by totiž možné ustáliť, či nahlásenie splnenia oznamovacej
povinnosti vychádzalo z objektívnej vedomosti žalovaného 1/ alebo z jeho nekalých pohnútok). Z týchto
dôvodov súd návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov zamietol.

75. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu zohľadniť predchádzajúcu prax medzi ním a žalovaným 1/, v
kontextektorejsamalprejavjehovôlevykladať(týkalasazasielaniaCenovéhorozhodnutiaaPotvrdenia
o pôvode elektriny), súd poukazuje na závery formulované v uznesení Ústavného súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. II. ÚS 420/2021-48 zo dňa 30. 9. 2021, bod 14: Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky
tzv. zavedenej praxe, vychádzajúc z ktorej mala žalovaná v prvom rade akceptovať doručenie týchto
dokumentov za splnenie oznamovacej povinnosti, tak ako v predchádzajúcom období, ústavný súd

považuje túto argumentáciu v princípe za zavádzajúcu a nenáležitú, keďže až v roku 2014 došlo k
zavedeniu sankcie za porušenie tejto povinnosti. Inými slovami, do roku 2014 nesplnenie tejto povinnosti
ani nemohlo byť sankcionované, a teda aj keď žalovaná v minulosti mohla konštatovať nesplnenie
oznamovacej povinnosti, nemalo to žiadne právne následky vo vzťahu k sťažovateľke, preto odvolávať
sa za týchto okolností na zavedenú prax považoval ústavný súd za nekorektné zavádzanie, ktorému

z povahy okolností (zmeny právnej úpravy zavedením sankčného mechanizmu v roku 2014, pozn.)
nemôže byť poskytnutá ochrana požadovanou interpretáciou prejavu vôle podľa § 266 Obchodného
zákonníka.
K vytvoreniu žalobcom tvrdenej zaužívanej praxe podľa názoru súdu nemohlo dôjsť, ako to skonštatoval
aj ústavný súd, práve z dôvodu neexistencie sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti. To
znamená, že hoci výrobcovia elektriny oznamovaciu povinnosť mali, bez ohľadu na to či si ju splnili

alebo nesplnili, nárok na podporu na nasledujúci rok nestratili. Tvrdenie žalobcu, že doručenie Cenového
rozhodnutia a Potvrdenia o pôvode elektriny žalovaný 1/ v predchádzajúcich rokoch akceptoval ako
splnenie oznamovacej povinnosti je ničím nepodložené. Doručovanie dotknutých rozhodnutí označil
za plnenie oznamovacej povinnosti iba žalobca. Žalobca nepreukázal, že by tieto konkrétne listiny za
splnenie oznamovacej povinnosti výslovne považoval v predchádzajúcich rokoch aj žalovaný 1/ (pred

1. 1. 2014). Ak by žalobca preukázal, že žalovaný 1/ výslovne označil Cenové rozhodnutie a Potvrdenie
o pôvode elektriny za listiny, ktorými je možné splniť si oznamovaciu povinnosť (podobne ako to urobil
ÚRSO v prípade Formulára), potom by bolo možné hovoriť o nejakej zaužívanej praxi a uvažovať o
konkludentnom prejave vôle žalobcu uplatniť si podporu ich predložením. V opačnom prípade to však
nie je možné. Skutočnosť, že žalobcovi bola pred 1. 1. 2014 poskytovaná podpora totiž, práve pre

neexistenciu sankcie, automaticky neznamená, že si svoju oznamovaciu povinnosť plnil.

76. Žalobca tiež tvrdí, že s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 18e Zákona o podpore
sa na neho sankcia v podobe straty nároku na podporu nevzťahuje, keďže svoje zariadenie uviedol do
prevádzky pred 1. januárom 2014, teda pred účinnosťou novely Zákona o podpore, ktorá sankciu straty

nároku na podporu na jeden rok v § 4 ods. 3 zaviedla. Podľa názoru súdu však tento argument žalobcu
neobstojí. Ustanovenie § 3 Zákona o podpore upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny,
teda upravuje, aké podmienky podpory výroby musia byť splnené. Naopak, ustanovenie § 4 Zákona o
podpore hovorí o právach a povinnostiach výrobcov elektriny. Rozlišovanie medzi podmienkami podpory
a právami a povinnosťami výrobcov vyplýva aj z § 1 Zákona o podpore, ktorý upravuje členenie zákona.

Prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa týka výlučne podmienok podpory výroby
elektriny, nie práv a povinností výrobcu elektriny. Z tohto dôvodu sa sankcia v podobe straty nároku
na podporu na nasledujúci kalendárny rok, uvedená v § 4 medzi právami a povinnosťami výrobcov,
na žalobcu vzťahuje. Súd v tejto súvislosti poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky
uvedené v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/2015-148 zo dňa 22. 3. 2017, podľa ktorých v prípade ustanovenia

§ 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení od 1. 1. 2014 ide o novozavedenú sankciu, ktorá sa viaže na
povinnosti výrobcov rovnako upravené v zákone aj pred 1. 1. 2014. Ide teda o sankciu viazanú na
nesplnenie povinností výrobcu, nie na nedodržanie podmienok podpory. Súd poukazuje na túto časť
odôvodnenia nálezu: „V nadväznosti na vymedzenie predmetu a účelu Zákona o podpore OZE sú v § 3
ustanovené (okrem iného) spôsoby a podmienky podpory výroby elektriny OZE a v § 4 sú ustanovené

práva a povinnosti výrobcu elektriny.“ .... „Na právnu úpravu práv výrobcov elektriny z OZE (ich práv
na podporu) bezprostredne nadväzuje úprava ich povinností v § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE“ ...
„Právne účinky uplatnenia sankčného mechanizmu ustanoveného v § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE z
dôvodu nesplnenia povinností ustanovených v § 4 ods. 2 tohto zákona sa vzťahuje totiž len na príslušný
kalendárny rok, pričom nárok ustanovený v § 3 ods. 6 v prvej vete Zákona o podpore OZE (v ďalších

kalendárnych rokoch) tým nie je dotknutý. Rovnako považuje Ústavný súd za vhodné poukázať tiež na
to, že namietaný sankčný mechanizmus bol súčasťou už pôvodného znenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore
OZE, aj keď v inej podobe právneho vyjadrenia a v (podstatne) užšom rozsahu. (k tomu pozri časť III. 1.
a III. 3. tohto nálezu).“ Ústavný súd Slovenskej republiky sa v náleze zaoberal aj nepravou retroaktivitou
ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore a uzavrel, že zavedením nepravej retroaktivity v tomto prípade

je nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce. Ak by platilo, že v dôsledku znenia § 18e ods. 1 Zákona o
podpore sa sankcia uvedená v § 4 ods. 3 Zákona o podpore nevzťahuje na výrobcov, ktorých zariadenia
boli uvedené do prevádzky pred účinnosťou novely (1. 1. 2014), boli by úvahy a závery ústavného súdu
v tomto smere bezpredmetné. Z dikcie § 18e ods. 1 Zákona o podpore je podľa názoru súdu zrejmé, žeprechodná úprava tohto ustanovenia sa výslovne vzťahuje k podmienkam podpory a nie k povinnostiam
výrobcu elektriny, na nesplnenie ktorých je naviazaný sankčný mechanizmus.
Obdobne sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v už spomenutom uznesení sp. zn.

1Obdo/41/2020 zo dňa 26. 5. 2021, v ktorom uviedol: Ustanovenie § 18e ods. 1 cit. zák. má teda väzbu k
podmienkam podpory výroby elektriny, ktoré sú upravené v § 3 predmetného zákona a nemá väzbu k §
4, v ktorom sú vyjadrené práva a povinnosti výrobcu elektriny (...). Vychádzajúc z uvedeného sa dovolací
súd stotožnil so súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom, že ustanovenie § 18e ods. 1 zák. č.
309/2009 Z.z. nemôže byť aplikované aj na sankciu vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z.

(...) a teda, že žalobca nemusí plniť povinnosti (notifikačnú povinnosť) v zmysle § 4 pod hrozbou sankcie.

77. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

78. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

79. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

80. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uplatnil dovtedy neuplatnené prostriedky procesného
útoku, a to návrhy na vykonanie dôkazov - oboznámenie emailovej komunikácie Evy Timkovej a Aleny
Marešovej a tiež návrh na výsluch týchto osôb, a to za účelom preukázania odoslania Formuláru
žalovanému 1/. Tieto prostriedky procesného útoku žalobca neuplatnil včas, nakoľko mal dostatočný
priestor predložiť ich už vo svojich skorších vyjadreniach, čo však neurobil. Navyše, vykonanie

navrhovaných výsluchov by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Súd preto s poukazom na
§ 153 ods. 2 CSP na tieto nové prostriedky procesného útoku neprihliadal.

81. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať,
že si v roku 2014 svoju oznamovaciu povinnosť voči žalovanému 1/ splnil. Nebolo teda preukázané, že

by žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť uzavrieť so žalobcom príslušné zmluvy. Preto súd žalobu
voči žalovanému 1/ zamietol. Z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie zamietol súd žalobu aj voči
žalovaným 2/ a 3/, ako bolo zdôvodnené vyššie.

82. Vo výrokoch o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný 1/,
žalovaný 2/ aj žalovaný 3/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu t. j. 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, .

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).