Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 2, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200367
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022200367.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: RONCOR, a.s., so sídlom Moravské Lieskové 26, 916 42
Moravské Lieskové, IČO: 36 323 608, právne zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1,
010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100069372/2022 zo dňa 13.01.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
14.03.2022 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“, alebo
ako aj ako ,,tunajší súd“) dňa 15.03.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100069141/2022 zo dňa 13.01.2022 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým

žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101767722/2021 zo dňa
21.09.2021 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu
podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), vyrubený rozdiel
dane v sume XX XXX,XX eura na dani vyberanej zrážkou (ďalej aj ako „zrážková daň“) za zdaňovacie
obdobie roka 2016.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal správnej žalobe
odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná
ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, ako aj iné vážne nenapraviteľné následky. Uviedol,

že suma v akej mu bola dorubená daň za rok 2016 predstavuje XX XXX,XX eura, čo je sama osebe
veľmi vysoká čiastka. Zároveň dal súdu do pozornosti, že správca dane vykonal voči žalobcovi súbežne
daňovú kontrolu zrážkovej dane aj za zdaňovacie obdobie roka 2015, v ktorom aplikoval úplne totožnú
právnu argumentáciu a dospel k úplne rovnakým záverom na základe ktorých mu dorubil na tejto dani
aj za zdaňovacie obdobie roka 2015, daň vo výške XXX XXX,XX eura. Žalobca poukázal na to, že
mu bola teda v úplne totožnej veci vyrubená zrážková daň za roky 2015 a 2016, spolu v celkovej

výške v sume XXX XXX,XX eura, pričom jej vyrubenie za tieto roky, je založené na obdobnom
skutkovom základe a na totožnej právnej argumentácií finančných orgánov. Žalobca argumentoval,
že je daný stav priamej a bezprostrednej hrozby okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a to
existujúcou možnosťou kedykoľvek po 01.02.2022 a teda aj okamžite, začať voči nemu realizovať
výkon napadnutých rozhodnutí, na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými mu bola
uložená peňažná povinnosť v celkovej výške v sume XXX XXX,XX eura. Ďalej žalobca argumentoval,

že voči nemu môžu nastať a pôsobiť iné právne následky napadnutého rozhodnutia, ako napr. jeho
uverejnenie v zozname daňových dlžníkov, čo by malo za následok, že žalobca bude automatickyvnímaný u svojich obchodných partnerov ako nedôveryhodný a rizikový subjekt, čo bude mať dopad na
jeho schopnosť uzatvárať obchody a rozvoj jeho obchodnej činnosti. Zdôraznil, že existencia daňového
nedoplatku, ktorý nevie zaplatiť bez toho, aby došlo k jeho zrušeniu v dôsledku konkurzu, taktiež bráni

akejkoľvek možnosti žalobcu žiadať a uchádzať sa o akékoľvek verejné prostriedky - dotácie (COVID
príspevky, eurofondy). Žalobca ďalej vymenoval, aké následky mu v dôsledku okamžitého výkonu
napadnutého rozhodnutia a v dôsledku iných právnych následkov hrozia a to:

- zablokovanie bankových účtov a zadržanie všetkých finančných prostriedkov, ktoré sa na nich

nachádzajú a to za účelom uspokojenia daňového nedoplatku, ktorý je predmetom tohto konania,
ktorého výška značne presahuje finančné zdroje, objektívne použiteľné na úhradu dorubenej zrážkovej
dane, čo povedie ku strate platobnej schopnosti voči dodávateľom (nemožnosť zaplatiť za dodaný tovar)
vznik záväzkov po splatnosti, nemožnosť nakupovať ďalší tovar na účel jeho distribúcie,
- započítavanie všetkých daňových preplatkov a prípadných nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov
na DPH, čo povedie ku ich nevyplateniu, t.j. zníženie finančných prostriedkov, ktoré používa na

uhrádzanie záväzkov voči svojim dodávateľom, strata platobnej schopnosti voči dodávateľom vznik
záväzkov po splatnosti,
- zabezpečovacie úkony na jeho majetok, ktoré obmedzia jeho právo disponovať s majetkom a jeho
následné speňažovanie (tu spadajú aj napr. zásoby tovaru, napr. lieky alebo iný tovar, ktorý je určený
pre zmluvných a iných nezmluvných odberateľov na účely splnenia zmluvných dodávok/objednávok),

ktorý sa prechodne ukladá na sklad,
- vznik ďalších nákladov ako sú poplatky, pokuty v zmysle ust. § 155 Daňového poriadku, úroky
z omeškania podľa ust. § 156 Daňového poriadku, a ďalšie náklady daňovej exekúcie, ktorých
vyrubenie a následné vymáhanie taktiež zhorší jeho majetkové pomery a schopnosť plnenia záväzkov
a obstarávania.

Zároveň žalobca uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené následky, vzniknú ďalšie, ktoré
rovnako predstavujú hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody, ktorými sú
významný pokles jeho finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii pre výkon podnikateľskej činnosti;
strata spoľahlivosti (úveruschopnosti) voči bankám a finančným inštitúciám, t.j. neschopnosť získať

externé zdroje financovania svojej činnosti; strata spoľahlivosti voči obchodným partnerom, strata
obchodov a obchodných príležitostí; nemožnosť platiť peňažné záväzky voči dodávateľom alebo iným
oprávneným subjektom, čo povedie k negatívnym dopadom vo vzťahu k tretím subjektom - jeho
obchodnýchpartnerovakprerušeniu,resp.úplnémuzastaveniudodávoktovarovaleboslužiebzostrany
dodávateľov, čo spôsobí nemožnosť plnenia zmluvných dodávok voči jeho odberateľom a to najmä

lekárňam, zdravotníckym zariadeniam, ktorí očakávajú dohodnuté plnenia (zdravotnícky materiál, lieky a
pod.) a k uplatneniu sankcií a zodpovednostných nárokov zo súkromno-právnych vzťahov s dodávateľmi
a odberateľmi, čo bude mať v konečnom dôsledku za následok stratu jeho dôveryhodnosti ako
odberateľa aj dodávateľa, ukončenie obchodných vzťahov s dodávateľmi aj odberateľmi a prepúšťanie
zamestnancov.

Ďalej argumentoval tým, že svoju činnosť prevádzkuje v prenajatých priestoroch na základe dlhoročnej
zmluvy s obchodnou spoločnosťou CHIRANA T. Injecta, a.s., IČO: 36 794 619, ktorý je ich vlastníkom.
Z dôvodu nevyhnutných legislatívnych úprav vyplývajúcich z požiadaviek Štátneho ústavu pre kontrolu
liečiv, ktorého dohľadu podlieha jeho činnosť, investoval so súhlasom vlastníka týchto priestorov v

predchádzajúcich rokoch značné finančné prostriedky na úpravu skladovacích priestorov do úpravy
týchto priestorov, konkrétne rekonštrukcie a úpravy nakladacej rampy, tepelnej izolácie, klimatizačných
zariadení, tepelných snímačov, letného „mapingu“ teploty v priestoroch, napr. v roku 2021 sumu v
celkovej výške XX XXX,XX eura. Zdôraznil, že povolenia a licencie, na základe ktorých prevádzkuje
svoju činnosť sú viazané výhradne na tieto skladové priestory na súčasnej adrese a ktoré sú viazané len

najehospoločnosťasúneprevoditeľné,stým,žeakvdôsledkuvýkonunapadnutýchrozhodnutívzniknú
následky vyššie opísané, ich následkom bude nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a nebude
schopný plniť svoje záväzky a teda škody, ktoré mu vzniknú budú jednak aj tieto zmarené investície,
pričom stratí tieto skladové a výrobné priestory a tým stratí aj osobitné povolenia - na veľkodistribúciu a
na výrobu humánnych liekov a jeho podnikanie sa definitívne skončí tak dôjde k jeho úplnému krachu a

zániku. Poukázal na to, že poškodení budú aj majitelia jeho spoločnosti ako aj tretie osoby, najmä jeho
obchodní partneri, čo môže spustiť lavínovú reakciu aj u ďalších subjektov. Žalobca vo vzťahu k vyššie
uvedeným argumentom zdôraznil, že vzhľadom na to, že v dôsledku priamo hroziacich následkov bude
obmedzený produkovať obraty zo svojej činnosti a suma dorubenej zrážkovej dane, ktorá je predmetomtohto konania vo veci samej (spolu za roky 2015 a 2016 predstavuje sumu v celkovej výške XXX
XXX,XX eura), v súčte s ostatnými záväzkami žalobcu (X XXXXXX,XX eura), presahuje sumu celého
jeho majetku (X XXXXXX eura). Žalobca dôvodil, že nepriznanie správnym súdom odkladného účinku

správnej žalobe v tomto konaní by viedlo k stavu predĺženia jeho obchodnej spoločnosti podľa zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoKR“) a
že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mal za následok jeho platobnú neschopnosť, čo by
viedlo k jeho celkovému úpadku s tým, že by bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo by
predstavovalo vo vzťahu k nemu ako tretím subjektom ďalšie právne následky. V tejto súvislosti poukázal

na následok, ktorý nastane, a to na stratu právnej možnosti domáhať sa ochrany svojich práv v konaní
vo veci samej. Ďalej žalobca poukázal na to, že vzhľadom na výšku daňovej pohľadávky v celkovej
výške v sume XXX XXX,XX eura, na ktorú je pre účely návrhu na priznanie odkladného účinku potrebné
prihliadať, v spojení s ostatnými ekonomickými údajmi jeho spoločnosti, je evidentné, že v dôsledku
úkonov správcu dane pri výkone napadnutých rozhodnutí, ktorý je možné začať aj okamžite, stratí
dispozíciu s takou časťou svojho majetku resp. dôjde k takému obmedzeniu jeho činnosti, že jeho ďalšia

podnikateľská činnosť bude nemožná a veľmi rýchlo dôjde až k úplnému ukončeniu jeho ekonomickej
činnosti a vyhláseniu konkurzu na jeho obchodnú spoločnosť. Žalobca uviedol, že možno odôvodnene
predpokladať, že finančné orgány budú výkon napadnutých rozhodnutí realizovať blokáciou finančných
prostriedkov na jeho bankových účtoch, čo automaticky povedie k nemožnosti plnenia jeho záväzkov
a vyššie uvedeným následkom.

Žalobca následne opísal svoju súčasnú ekonomickú situáciu a uviedol, že v súčasnosti sú hlavným
zdrojom financovania podnikateľskej činnosti finančné prostriedky získavané z úhrad kúpnych cien
za predaný tovar. Uviedol, že na financovanie nevyužíva externé zdroje ani bankové úvery. Ďalej
žalobca uviedol, že v minulom hospodárskom roku spoločnosť dosiahla stratu XXX XXX eur, ktorá bola

preúčtovaná na účet neuhradených strát, čo bolo spôsobené horšou situáciou na trhu s humánnymi
liekmi a to z dôvodu nedostatku tovaru - liekov, s ktorým obchoduje a preto celkovo dosiahol nižšie
tržby (porovnanie: výnosy z hosp. činnosti za rok 2019 = X XXX XXX eur; za rok 2020 = X XXX XXX
eur, čo je takmer 50% prepad tržieb). K 31.12.2021 spoločnosť eviduje na účte výsledkov hospodárenia
minulých rokov stratu vo výške XX XXX eur. Spoločnosť síce pracuje s veľkými obratmi, avšak vzhľadom

na to, že obchoduje predovšetkým s tovarom s regulovanými cenami a maržou (kategorizované lieky a
zdravotnícke pomôcky), tak je jej zisk po odpočítaní nákladov pomerne nízky. Žalobca zároveň uviedol,
že pokiaľ ide o majetok spoločnosti ten je v najvýznamnejšej miere tvorený nehmotným majetkom,
ktorým je ochranná známka s názvom M Selene Center, registrovaná na EUIPO - Úrad európskej únie
pre duševné vlastníctvo, reg. č.: 013382858, Filing number 015968012 a ktorú vlastní jeho spoločnosť,

pričom jej hodnota je daná jej nadobúdacou cenou v súvislosti s prevodom na žalobcu. Žalobca
taktiež uviedol, že odplata za nadobudnutie tejto ochrannej známky ešte nebola uhradená v plnej
výške, t.j. spoločnosť v tejto súvislosti eviduje záväzok, ktorý je rovnako v účtovníctve spoločnosti
uvedený, vo výške X XXX XXX eur, ktorý je zabezpečený zmenkami a tento záväzok postupne
uhrádza. Zdôraznil, že tento majetok slúži výhradne účelom spoločnosti a jeho podnikateľskej činnosti,

najmä vo vzťahu ku špecifickým produktom, ktoré distribuuje, teda pre iné subjekty nemá sama osebe
ekonomický význam. Poukázal na to, že z ekonomických údajov, podložených účtovnou evidenciou a
účtovnými závierkami a ďalšími ekonomickými dokladmi v prílohe žaloby vyplýva objektívne existujúca
ekonomická skutočnosť, že nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by mohol dorubenú daň
zaplatiť. Zdôraznil, že v prípade, ak by došlo k blokácii jeho bankových účtov v dôsledku výkonu

napadnutých rozhodnutí, úplne stratí možnosť platiť svoje záväzky. Vzhľadom k skutkovým okolnostiam
a ekonomickému stavu spoločnosti, ktoré vyššie podrobne žalobca popísal, má za to, že nie je
možné viesť okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí bez toho, aby muselo dôjsť k ukončeniu jeho
podnikateľskej činnosti s uvedenými následkami. Žalobca zastáva názor, že mu reálne hrozí definitívne
skončeniejehopodnikateľskejčinnosti,konkurzanáslednézrušenieazánikspoločnosti,čosúnásledky,

ktoré nebude možné zvrátiť ani sanovať, pričom hodnota hroziacej škody je minimálne hodnota celého
podniku, ušlý zisk a náhrada nemajetkovej ujmy v dôsledku poškodenia jeho mena a dobrej povesti.

Žalobcapredložilsprávnemusúduakodôkazekonomickúanalýzuvyhotovenúobchodnouspoločnosťou
h-analysis, s.r.o., IČO: 47 384 743 a to za účelom preukázania ekonomických dopadov dorubenej dane

v sume cez XXX XXX eur. Z ekonomickej analýzy vyplýva, že žalobca nie je objektívne schopný pokryť
dorubenúdaňzvlastnýchprostriedkov,atedajedinýspôsobakobymoholžalobcadorubenúdaňuhradiť
by bolo financovanie z cudzích zdrojov. Žalobca poukázal na to, že v takomto prípade je v prvom rade
maximálne sporné a otázne, či by vôbec nejaká banková inštitúcia takýto úver poskytla, ako aj to, žesplácanie tohto úveru by jeho spoločnosť zaťažilo natoľko, že by vzhľadom na nízky cash flow musela
svoju činnosť značne utlmiť a zrejme aj úplne ukončiť.

Pri posudzovaní dopadov priznania odkladného účinku vo vzťahu k verejnému záujmu žalobca uviedol,
že treba pomerovať záujem jednej strany (štát) a druhej strany (žalobca). Ak sa odkladný účinok
neprizná, žalobca bude musieť podnikateľskú činnosť ukončiť a spoločnosť skončí v konkurze, t. j.
už sa „nedožije“ rozhodnutia vo veci samej, resp. ak by sa „dožila“ tak to pre ňu už nebude mať
žiadny význam, pretože stav vyvolaný konkurzom a ukončením podnikania bude v danom prípade

nezvratný. Ďalej uviedol, že verejný záujem by mohol byť priznaním odkladného účinku správnej žalobe
ohrozený - vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžfk/38/2019
len vtedy, ak by žalobca účelovo vykonával úkony smerujúce ku zbaveniu sa svojho majetku alebo
jeho znehodnoteniu, čo sa však v jeho prípade nedeje. Poukázal aj na to, že sa jedná o dorub daňovej
povinnosti na transakciách, ktoré žalobca riadne priznal a daň z nich odviedol a zaplatil, spôsobom a
postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní za rok 2016, pričom podotkol, že tieto účtovné

závierky sú aj za roky 2015 a 2016 auditované audítorkou Ing. Ľ. K., I., licencia SKAU č. 813.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podaním zo dňa 03.07.2022 a ktorý dňa 08.06.2022 predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo
vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nevidí dôvod na jeho priznanie a ponechal rozhodnutie
na uvážení súdu.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Správny súd s prihliadnutím na ust. § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené

podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných
následkov, ktoré podrobne špecifikoval vo svojom návrhu a sú uvedené aj v bodoch 2 až 4 tohto
uznesenia. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby a vyjadrením žalovaného k žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, nakoľko

z predložených dokladov nemal hodnoverne osvedčenú hrozbu alebo vznik závažnej ujmy, značnej
hospodárskej a finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných následkov na jeho strane. Iné vážne
nenapraviteľné následky napadnutého rozhodnutia, pod ktorými žalobca označuje jeho uverejnenie
v zozname daňových dlžníkov vedenom žalovaným a ktoré by mohlo mať za následok, že bude
automaticky vnímaný u svojich obchodných partnerov ako nedôveryhodný a rizikový subjekt, ako aj s

tým súvisiace uvedené ďalšie následky, správny súd považuje iba za ničím nepodložené domnienky
žalobcu, neodôvodňujúce priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ani ďalšie tvrdenia žalobcu o
hrozbezánikujehospoločnosti,správnysúdnepovažujevkontextejehoaktuálnejmajetkovejafinančnej
situáciezadôvodnéprepriznanieodkladnéhoúčinkutejtosprávnejžalobe.Priznanieodkladnéhoúčinkusprávnej žalobe je rozhodnutím súdu, ktorým sa prelamujú účinky právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy a pozastavuje sa dočasne jeho vykonateľnosť, najčastejšie až do rozhodnutia súdu vo
veci samej. Toto rozhodnutie má charakter výnimočnosti a súd môže správnej žalobe priznať odkladný

účinok len v prípade splnenia zákonných podmienok, definovaných v ust. § 185 písm. a) SSP. Medzi
tieto podmienky patria hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej
ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore s verejným záujmom. Podstatnou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe je aj preukázanie skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude

v rozpore s verejným záujmom. Tieto podmienky, hrozba závažnej ujmy a skutočnosť, že priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom musia byť splnené súčasne. Z návrhu žalobcu a
ním predložených dokladov, správny súd nemal za hodnoverne osvedčené, že mu okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia reálne hrozí závažná ujma. Ďalej správny súd neuznal ani argumentáciu
žalobcu týkajúcu sa ohrozenia aj ďalších podnikateľských subjektov, pretože ju považuje len za jeho
domnienky, ktoré nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a takáto hrozba nie je ani v príčinnej

súvislosti s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, keďže by mohla nastať iba v budúcnosti, ak
vôbec by nastala, resp. ak by nastala až následne po prípadnom výkone napadnutého rozhodnutia.

9. Taktiež sa správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Správny súd zdôrazňuje, že výber daní predstavuje

verejný záujem, ktorý spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní. V danom prípade žalobca dobrovoľne
nesplnil svoju daňovú povinnosť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky III. ÚS 479/2017-4, v ktorom sa uvádza, „že verejný záujem možno vymedziť
ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné, či verejné, a je tak spojený s
činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je

úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda
o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo
skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané
na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ Správny súd zastáva názor, že priznanie odkladného účinku
správnej žalobe v tomto prípade by bolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko tvrdenie žalobcu, že

nemá v úmysle vykonávať úkony smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku alebo k jeho znehodnoteniu,
nemožno považovať za hodnoverné, nakoľko jeho argumentácia je rozporná, keď na jednej strane tvrdí,
že má záujem ďalej pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti a riadne si plniť svoje záväzky a na
druhej strane zasa tvrdí, že splnením uloženej povinnosti dôjde vo veľmi krátkom čase k ukončeniu
podnikania a zániku spoločnosti. Preto existuje reálna hrozba, že v prípade priznania správnym súdom

odkladného účinku správnej žalobe, môžu nastať také následky, že daňový nedoplatok sa stane
nedosiahnuteľný a nebude riadne zaplatený. Žalobca teda správnemu súdu zároveň neosvedčil, že
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.

10. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje

žalobcupovinnostizaplateniadaňovýchpohľadávokajehopriznanieodôvodňujeprechodnýstav,keďby
muokamžitýmvýkonomrozhodnutiahrozilazávažnáujma,aniejuprivodilosplnenieuloženejpovinnosti
ako takej.

11. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku

žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou,
ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.

12. K poukázaniu žalobcu na judikatúru správnych súdov v obdobných právnych veciach správny súd
uvádza, že rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach nie je pri rozhodovaní právne

viazaný. Uznesenia, na ktoré poukázal žalobca v návrhu a ktorými správne súdy priznali správnym
žalobám odkladný účinok, sú rozhodnutiami v obdobných veciach a nie v identickej právnej veci, pričom
týmitorozhodnutiaminiejeprirozhodovanítejtovecisprávnysúdprávneviazaný.Pretovdanomprípade
nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a jeho
legitímneho očakávania, pretože pri posudzovaní dôvodnosti odkladného účinku správnej žaloby sa

jedná o rozdielne skutkové okolnosti ako je napríklad rozdielna majetková a finančná situácia žalobcu
a taktiež výška vyrubeného rozdielu dane.13. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom

priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinkupretentozákonnýdôvodnemôžebyťvrozporesverejnýmzáujmom.Jevýlučnenažalobcovi,aby
označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie

odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie

ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalej
správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. III. US 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby
vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“.

Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním
predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu
musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu.

Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku
dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným
záujmom.

15. Správny súd na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol podľa ust. § 188 SSP a návrh žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo zamietol ako nedôvodný.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).