Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 4, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520010033
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8520010033.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 5. augusta 2021

v Starej Ľubovni, v trestnej veci obžalovaného L. Y. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. Y., nar. X.X.XXXX v P. A., trvale bytom S. XXX/XX, P. A.,

j e v i n n ý, ž e

dňa6.4.2019včaseo23:20hod.viedolosobnémotorovévozidlozn.A.W.,tabuľkasevidenčnýmčíslom

P po ulici Popradskej v meste Stará Ľubovňa, v smere od obce Hniezdne do mesta Stará Ľubovňa,
kde hliadka Okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni počas výkonu služby vykonávala
meranie maximálnej povolenej rýchlosti v obci, pričom obžalovaným vedenému vozidlu bola nameraná
rýchlosť jazdy 75 km/h, teda rýchlosť jazdy prekračujúca maximálnu dovolenú rýchlosť jazdy motorovým
vozidlom v obci o 25 km/h, z ktorého dôvodu bolo následne predmetné motorové vozidlo hliadkou
OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni za použitia zvláštneho výstražného
zariadenia zastavené na ulici Zámockej v Starej Ľubovni, kde bola u obžalovaného ako vodiča vykonaná

kontrola, a to hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Starej Ľubovni, ktorá sa následne na príslušné miesto
taktiež dostavila, pri ktorej kontrole bol obžalovaný stotožnený a počas ktorej kontroly bol vyzvaný
na podrobenie sa dychovej skúške za účelom zistenia alkoholu, ktorej sa však obžalovaný odmietol
podrobiť s odôvodnením, že nemá doklady, a to opakovane i po ďalších výzvach príslušníkov PZ na
podrobenie sa dychovej skúške, na čo bol poučený o možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu
spojenému s odberom a vyšetrením krvi či nie je ovplyvnený návykovou látkou, čo taktiež odmietol s
odôvodnením, že nemá doklady, pričom jeho doklady mu boli následne prinesené jeho synom, na čo
obžalovaný príslušníkom PZ predložil Identifikačný preukaz honorárnych konzulárnych úradníkov č. HK

XXXXXX, vydaný mu 4.3.2014, s dobou platnosti do 3.2.2019, následne bol opätovne príslušníkom
PZ vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške, ktorej sa bezdôvodne podrobiť odmietol a následne
bezdôvodne odmietol podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi, na
ktoré bol vyzvaný príslušníkom PZ,

t e d a

pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou, ako aj odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za
použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného
zákona, ani priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 1.200,- eur /
jedentisícdvesto eur/.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon uloženého
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému zároveň ukladá trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na 20 /dvadsať/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.1.2020 podal okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na L. Y.
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona (ďalej iba „Tr.
zák.“), ktorého sa mal obžalovaný dopustiť podľa obžaloby tak, že:
„obvinený dňa 06.04.2019 v čase o 23,20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. A. W., tabuľka s
evidenčným číslom SL-XXXBK po ulici Popradskej v meste Stará Ľubovňa, v smere od obce Hniezdne

do mesta Stará Ľubovňa, kde hliadka Okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni počas
výkonu služby vykonávala meranie maximálnej povolenej rýchlosti v obci, pričom vozidlu zn. A. W.,
tabuľka s evidenčným číslom SL-XXXBK, ktoré viedol obv. L. Y. bola nameraná rýchlosť jazdy 75 km/
h. Z dôvodu prekročenia maximálnej dovolenej rýchlosti o 25 km/h bolo predmetné motorové vozidlo
zastavené za použitia zvláštneho výstražného zariadenia na ulici Zámockej v Starej Ľubovni, kde bola

hliadkou obvodného oddelenia v Starej Ľubovni vykonaná kontrola u vodiča, ktorý bol stotožnený ako
L. Y.. Počas kontroly bol odv. L. Y. vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, ktorú obvinený odmietol
s odôvodnením, že nemá doklady, následne po opakovaných výzvach na podrobenie sa dychovým
skúškam tieto odmietol s odôvodnením, že nemá doklady. Po odmietnutí podrobeniu sa dychovej skúške
bolobvinenýpoučenýomožnostipodrobiťsalekárskemuvyšetreniuspojenémusodberomavyšetrením

krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, čo taktiež odmietol s
odôvodnením, že nemá doklady. Následne po prinesení dokladov obvineného neznámou osobou, obv.
L. Y. predložil identifikačný preukaz honorárnych konzulárnych úradníkov vydaný na meno L. Y., nar.
XX.XX.XXXX, číslo W s dobou platnosti do 03.02.2019, pričom po opätovnej výzve na podrobenie sa
dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi alebo iného

biologického materiálu, toto odmietol“.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, pričom na ňom vykonal dokazovanie:
- dňa 14.4.2021 (v ktorom termíne bolo hlavné pojednávanie vykonané napriek neprítomnosti
obžalovaného - viď danosť podmienok podľa § 252 ods. 2, ods. 3 Tr. por.) výsluchom svedkov L.. L.

B., L. J., Bc. L. L., Bc. A. E., U. P. a I.. U. U., ako aj podľa § 269 Tr. por., postupom podľa ktorého boli
čítané listinné dôkazy: úradný záznam o zaistení osoby z č. l. 41 až 42 spisu vrátane prílohy z č. l. 43
spisu a poučení z č. l. 45 spisu, úradný záznam z č. l. 46 spisu, zápisnica o výsluchu svedka z č. l.
47 až 49 spisu, podanie MZVaEZ SR z č. l. 99 až 100 spisu, podanie MZVaEZ SR z č. l. 101 až 102
spisu, podanie MS SR z č. l. 104 spisu a pripojené podanie MZVaEZ SR z č. l. 105 až 106 spisu, preklad

podania predloženého v konaní ako príloha podania MZVaEZ SR (ktoré je na č. l. 101 až 102 spisu)
a to z č. l. 111 až 120 spisu (samotné opatrenie, ktorým bol v tejto veci pribratý prekladateľ, doklad o
jeho doručení prekladateľovi a sľub prekladateľa boli predložené súdu až po podaní obžaloby a v spise
sú na č.l. 198 a 199);
- dňa 5.8.2021 výsluchom obžalovaného, ako aj podľa § 269 Tr. por., postupom podľa ktorého boli čítané

listinné dôkazy: zápisnica o podaní vysvetlenia z č. l. 122 spisu, záznam o skutku z č. l. 123 spisu,
protokol z č. l. 124 spisu a certifikát o overení z č. l. 125 spisu (vrátane certifikátu na rubovej strane
č. l. 125 spisu), kópia identifikačného preukazu honorárnych konzulárnych úradníkov z č. l. 126 spisu,
charakteristika z č. l. 128 spisu, evidenčná karta vozidla z č. l. 129 až 130 spisu, podanie z č. l. 248
spisu, evidenčná karta vodiča - obžalovaného z č. l. 371 až 376 spisu, odpoveď na lustráciu v registri

obyvateľov z č. l. 413 spisu, odpoveď na lustráciu v databáze súdov z č.l. 414 spisu, odpoveď na lustráciuGP z č.l. 415 až 416 spisu, odpoveď Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 417
až 418 spisu, odpoveď z Agendy dopravno-správnych činností pre systém pre správy súdnych spisov
z č. l. 419 až 423 spisu, odpis registra trestov z č.l. 424 spisu, odpoveď na lustráciu v SP z č. l. 425 až

427 spisu, lustráciu manželky obžalovaného v SP zabezpečenú počas priebehu hlavného pojednávania,
na hlavnom pojednávaní obžalovaným predloženú správu zo dňa 30.3.2020 o činnosti honorárneho
konzulátu Rumunska, vedeného obžalovaným, za rok 2019.

Súd po celom vykonanom dokazovaní, vyhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej

súvislosti, dospel k záveru, že skutok kladený obžalovanému za vinu bol spáchaný, a to tak, ako je
na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uvedené v skutkovej vete
tohto rozsudku; daný skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, pričom trestnosť
dotknutého skutku nezanikla a obžalovaný je zaň trestne zodpovedný.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. sa dopustí ten, kto pri
výkone činnosti uvedenej v ods. 1 § 289 Tr. zák. sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej
látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho

zdravie.

Obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu primárne usvedčujú výpovede svedkov L.,
E., P. a U..

Z výpovede svedka Bc. L. L. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vykonával službu s kolegom E. a
niečo pred polnocou merali rýchlosť spolu s hliadkou OO PZ v zložení U. a P., pričom bolo namerané
vozidlo A. W. prichádzajúce od obce Hniezdne, hliadka, ktorej bol svedok členom stála v smere do
mesta Stará Ľubovňa pri predajni Drevgum. Na to sa za vozidlom vydali a dané vozidlo odbočilo z ulice
Popradskej smerom k hradu, teda vľavo; použité boli znamenie STOP i znamenie svetelné. Zastavovali

ho zozadu, vozidlo zastavilo vpravo ako je odstavná plocha v smere ako sa ide hore na hrad. Po
zastavení prišiel svedok k vozidlu, v tom čase už asi prichádzalo vozidlo OO PZ, lebo po chvíli boli pri
ňom kolegovia. Ešte keď bol svedok sám, tak pýtal od vodiča doklady, vo vozidle bola iba jedna osoba,
teda vodič. Povedal vodičovi, že ho bude prejednávať hliadka OO PZ, lebo bola prekročená rýchlosť, na
čo vodič uviedol, že nemá doklady, že ich nemá pri sebe, nepredložil mu nič. V tom čase prišiel kolega

U. z druhej hliadky, kde svedok mu povedal o situácii, že vodič nemá doklady, svedok stál po blízku,
nevie či už v tom čase alebo neskôr prišli ostatní kolegovia, to si už nespomína. U. vodičovi oznámil, že
bude podrobený dychovej skúške a vodič stále, bolo to viackrát opakované, vodič uviedol, že nemá pri
sebe doklady, pričom mu bolo viackrát vysvetľované, že doklady nie sú potrebné pri vykonaní dychovej
skúšky, čo mu uvádzal svedok, aj svedok U., vodič stále odpovedal, že nemá doklady. Následne vodičovi

niekto priniesol doklady, osoba, to vozidlo, prišlo asi zhora od hradu, bol to muž, pravdepodobne mu
doniesol doklady a obžalovaný sa vtedy preukázal preukazom nejakého honorárneho konzula, na čo
bol opätovne vyzývaný na podrobenie sa dychovej skúške, a to určite kolegom U. a myslí, že aj on sám
mu hovoril, ale to si už presne nepamätá. Bolo to viackrát povedané, nevie si spomenúť koľkokrát bol
vyzvaný. Bol to nevie aký dlhý časový sled, ale vie, že potom už obžalovaný odpovedal „nebudem fúkať.“

Zdá sa mu, že povedal iba „nebudem fúkať“. Potom bol kolegom U. poučený o tom, že môže ísť aj na
odber krvi na vyšetrenie alkoholu v krvi, nevie už presnú odpoveď obžalovaného, ale takisto nechcel
ísť. Potom obžalovaného vzali do svojho vozidla kolega U. a P. z hliadky OO PZ a bol zaistený; išli za
nimi na útvar, kde svedok na oddelení už len išiel hore na ich oddelenie a oni s obžalovaným na ich
oddelenie, na stálu službu.

Na kladené otázky svedok udával k správaniu obžalovaného na mieste činu, že sa mu zdalo, že bol
pod vplyvom alkoholu, pretože artikulácia bola čudná, ale nepozná ho v osobnom živote, takže nevie
ako sa správa; pričom si už nespomínam s odstupom času či okrem artikulácie zaregistroval nejaké
iné príznaky požitia alkoholu zo strany obžalovaného; nepamätá si čo mal obžalovaný vtedy oblečené;

totožnosť vodiča zastaveného vozidla bola overovaná pred tým, ako sa tam dostavila spomínaná ďalšia
osoba, overoval to kolega P., ale nespomína si už presne kedy to bolo, a to cez rádiostanicu s operačným
dôstojníkom alebo so stálou službou v Ľubovni, a to na základe údajov, ktoré mu ten pán poskytol;
koľkokrát bol vodič zastaveného vozidla vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške pred tým, ako sana miesto dostavila osoba s dokladmi si nepamätá, ale bolo to viackrát, nevie presný počet, ale určite to
nebolo iba jedenkrát; myslí, že bol v uvedenej dobe vyzvaný na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu
spojenému s odberom krvi, a to kolegom U., veľmi si už nespomína; potom ako vodičovi vozidla boli

dovezené doklady, ktorými sa preukázal, bol vyzvaný určite na podrobenie sa dychovej skúške U. aj
svedkom a čo sa týka odberu krvi, bol U. poučený o tom, ale nespomína si už presne na to, pričom
uviedol, že bol poučený, že bude podrobený dychovej skúške, a tiež bol poučený, že keď nechce sa
podrobiť dychovej skúške, že môže sa žiadať na lekárske vyšetrenie, určite mal tú možnosť; že bol
poučovaný o prípadných následkoch nepodrobenia sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu, a

to hliadkou OO PZ, U., presnú formuláciu si už nespomína; nespomína si, že by uvádzal obžalovaný
počas úkonov na mieste kde bol zastavený, že vykonáva v tom čase nejakú činnosť, že by sa bavili o
tom kam ide alebo z akého dôvodu; že svedok nebol prítomný na útvare PZ nejakých ďalších úkonov
vykonávaných s obžalovaným po jeho zaistení, bol ale na stálej službe a obžalovaný tam bol s nejakým
advokátom, pri výsluchoch svedok nebol, ako aj, že uvádzaný advokát v tom čase so svedkom nehovoril
osobne o danom skutku, alebo sa k danej situácii vo vzťahu k svedkovi osobne nejako vyjadroval;

nespomína si, že by zaregistroval osobne zo strany obžalovaného alebo spomínaného advokáta nejaké
výhrady voči zaisteniu obžalovaného; nespomína si či obžalovaný po zastavení vozidla bol vyzývaný na
podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu alebo poučovaný o možnosti takéhoto vyšetrenia.

Z výpovede svedka Bc. A. E. vyplynulo, že 6.4.2019 vykonávali spoločne s kolegom L. meranie rýchlosti

na ulici Popradskej v Starej Ľubovni pri predajni Drevgum, kde vo večerných hodinách namerali vozidlo
značky A., ktoré smerovalo do mesta Stará Ľubovňa. Po nameraní uvedeného vozidla sa vydali za
uvedeným vozidlom, ktoré odbočilo smerom na hrad, doľava. Medzitým upovedomili hliadku OO PZ,
že vozidlo namerali, nech idú za nimi. Vozidlo pomocou svetelného výstražného znamenia zastavili
v ľavotočivej zákrute pred azylovým domom, pričom po zastavení vozidla kolega L. išiel za vodičom

uvedeného vozidla, samotný svedok si obliekal reflexné prvky, keďže bola tma a potom, ako sa vydal k
vozidlu, bol už na mieste aj kolega U., oni zastavili svoje vozidlo za nimi a U. popri svedkovi prebehol
ku vodičovi. Svedok potom pristúpil k zadnej časti zastaveného vozidla, kde kolegov istil z pravej strany
vozidla a po určitom čase vodič uvedeného vozidla vystúpil a prešiel za zadnú časť. Vtom ho kolega
U. vyzýval, aby sa podrobil dychovej skúške, pričom vie, že obžalovaný povedal, že sa nepodrobí ani

dychovej skúške, ani odberu krvi, pričom povedal, že nemá doklady, že on potrebuje svoje doklady
na to. Po určitom čase prišiel neznámy muž na miesto, ktorý mu dal peňaženku, z ktorej obžalovaný
vytiahol preukaz honorárneho konzula, po predložení ktorého ho kolega U. opäť vyzýval k podrobeniu
sa dychovej skúške, čo obžalovaný odmietol a taktiež ho vyzýval na odber krvi a obžalovaný výzvu
odmietol, avšak ako konkrétne to odmietol si už nepamätá, či to nejako odôvodnil už nevie. Po tomto

hliadka obžalovaného eskortovala na OO PZ v Starej Ľubovni a svedok s kolegom L. z miesta odišli
tiež na OO PZ.

Na kladené otázky svedok udával, že ako ste istil kolegov nepočul komunikáciu kolegov U. a L. s
obžalovaným pokiaľ bol tento v aute; muž, ktorého spomínal, nevie kto to je, vekovo bol zhruba od 20

do 30 rokov, vysokej postavy a prišiel na F. U. čiernej farby, smerom od hlavnej cesty, najprv sa pri
nich zastavil, obžalovaný mu niečo povedal, potom išiel hore, nevie na aké miesto, a keď sa vracal,
tak obžalovanému doniesol peňaženku; nespomenie si už správanie sa obžalovaného po vystúpení z
motorového vozidla a následnej kontroly, ani či javil známky požitia alkoholu a čo mal obžalovaný v ten
deň oblečené; k tomu koľkokrát presne bol obžalovaný vyzývaný na podrobenie sa dychovej skúške,

resp. odberu krvi sa nevedel vyjadriť, pričom uviedol, že určite viac ako jedenkrát, vyzýval ho kolega
U., či stále on, to si už nespomína, pričom koľkokrát bol vyzývaný na podrobenie sa dychovej skúške
a koľkokrát na podrobenie sa odberu krvi si už nespomína, ale v oboch prípadoch to bolo viac ako
jedenkrát; konkrétnu reakciu obžalovaného na výzvy na podrobenie sa dychovej skúške si nespomína,
pričom uviedol, že obžalovaný povedal, že sa nepodrobí dychovej skúške, ani vyšetreniu na alkohol,

ale nevie už presne povedať, ako to povedal, či to nejako odôvodnil; nespomína si či obžalovaný bol
poučovaný o nejakých následkoch nepodrobenia sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu, ani
čiobžalovanýpovedalpočas úkonovnamiestekdebolzastavený,ževykonávaprávevtomčasenejakú
konkrétnu činnosť; svedok bol prítomný po dostavení sa na OO PZ úkonov keď sa zisťovali ešte nejaké
skutočnosti o obžalovanom, nevie či tam prebiehala ešte nejaká lustrácia, strážil ho, bol tam vtedy aj

jeho advokát; nespomína si či advokát, alebo samotný obžalovaný, v tom čase s ním hovorili o danom
skutku alebo sa k danej situácii smerom k nemu osobne nejako vyjadrovali, ani či niekto z nich mu
uvádzal v tom čase nejaké konkrétne námietky alebo skutočnosti, kvôli ktorým by obžalovaný nemohol
byť zaistený, resp. odkiaľ obžalovaný išiel, prípadne kam a za akým účelom; obžalovaného strážil kýmišiel ku kolegovi nehodovkárovi - T. D., ale to už nevie stopercentne či to bol práve kolega D.; obžalovaný
bol v zastavenom aute sám; nespomína si ako ďaleko bol od obžalovaného a kolegov v čase, keď títo
na mieste zastavenia komunikovali keď už obžalovaný z auta vystúpil, počul len keď komunikovali pri

zadnej časti vozidla a vtedy bol od nich možno meter alebo dva.

K rozporu jeho výpovede vo vzťahu k jeho výpovedi zo dňa 31.10.2019 k otázke spojenej s lekárskym
vyšetrením, resp. odberom krvi uviedol, že na hlavnom pojednávaní pod výzvou rozumel to, či sa
obžalovaný žiada, nie že musí ísť na ten odber.

Z výpovede svedka U. P. vyplynulo, že vykonával nočnú službu s kolegom U., boli velení aj do dopravnej
akcie, kde boli velení aj kolegovia L. a E. ako dopravná hliadka, ktorá stála pri Drevgume, kde merali
radarom a svedok s kolegom U. stáli na križovatke na Mníšek, kde vykonávali dohľad nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky, pričom boli dohodnutí s dopravnou hliadkou, že budú pokutou riešiť ak
bude zistený nejaký priestupok, pričom po uplynutí nejakej doby im zavolal veliteľ dopravnej hliadky L.,

že majú namerané vozidlo A. W., kde vodič prekročil povolenú rýchlosť o 25 km/h. Videli ako popred
nich prešla A. W. a za ňou dopravná hliadka a ako zabočili na ulicu Zámockú, kde sa za nimi vybrali,
pričom ako išli na ulicu Zámockú videli asi z diaľky 100 až 150 m ako v prvej ľavotočivej zákrute na
tej ulici, na odstavnej ploche na krajnici, je odstavená A. W. a za ňou dopravné vozidlo s blikajúcimi
majákmi; zastavili za vozidlom dopravnej hliadky, vystúpil prvý veliteľ hliadky U. a pristúpil k A. W., kde

už pri vodičovej strane stál kolega L., svedok za nimi pristúpil neskôr, lebo z auta ešte vyberal dräger
na zisťovanie alkoholu. Keď pristupoval k nim a podával dräger kolegovi U., tak počul ako mu kolega L.
vravel, že vodič prekročil rýchlosť o 25 km/h, ale že vodič pri sebe nemá žiadne doklady. Pri vozidle boli
L. a U., svedok stál pri zadných dverách vozidla z ľavej strany, pričom potom pristúpil k vodičovi kolega
U. a vyzval ho na podrobenie sa dychovej skúške, niečo v tom zmysle, že bude podrobený dychovej

skúške, kde vodič povedal „ja fúkať nebudem“ a na otázku, že prečo uviedol „lebo nemám pri sebe
doklady“. Nepamätá si, že by uviedol okrem toho ešte niečo iné, pamätá si len to, že nemá pri sebe
doklady. Potom sa mu kolega L. a kolega U. snažili vysvetliť, že to nie je dôvod aby nefúkal, pretože
si ho vedia preveriť v informačnom systéme. Nevie čo na to povedal, to nepočul, len ho zavolal kolega
U., obžalovaný mu nadiktoval jeho osobné údaje, meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko, ktoré

si zapísal na tlačivo kontrola osoby, a odobral sa do služobného motorového vozidla, kde cez stanicu
overoval či je taká osoba, či je držiteľ vodičského oprávnenia, vodičského preukazu a či nemá zákaz
činnosti. Až keď pristúpil k vozidlu a diktoval mu tie údaje, tak vtedy mu bola známa osoba vodiča, lebo
čo ho pozná, tak na A. jazdila jeho manželka. Počas toho ako diktoval údaje stálej službe, tak už mu
bola známa osoba a vedel, že má nejaké diplomatické výsady. Z tohto dôvodu kontaktoval riaditeľa OO

PZ a cez operačného dôstojníka v Prešove zisťoval či požíva nejaké výsady a imunity. Celý čas svedok
sedel vo vozidle kým mu osobu zlustrovali a toto pozisťovali. Potom vystúpil, pristúpil ku kolegom kde ich
oboznámil s výsledkom lustrácie, že to je v poriadku a s tým čo mu uviedol operačný dôstojník, že táto
časť diplomacie je len nejaká čestná funkcia a že nepožíva nejaké diplomatické imunity. Potom k prišlo
nejaké tmavé auto, asi F., osoba mužského pohlavia doniesla vodičovi doklady. To auto prišlo smerom

od hradu, teda po ulici Zámockej smerom na ulicu Popradskú. Tá osoba podala vodičovi doklady, kde
vodič potom predložil preukaz diplomata. Potom bol obžalovaný opakovane vyzvaný, že keď už má
doklady tak bude podrobený dychovej skúške - kto presne ho vyzval nevie, ale stál pri ňom kolega L.
a U.. Svedok vtedy stál pred ich služobným autom, reakciu vodiča na výzvu nepočul. Potom svedka
ešte kolega U. oboznámil s tým, že bol vodič poučený aj o odobratí krvi na zistenie alkoholu a že to

odmietol, to mu kolega uviedol po tom, ako svedok prišiel z vozidla s výsledkami lustrácie. Následne
na to bol obžalovaný zaistený podľa policajného zákona a eskortovaný na OO PZ na ďalšie úkony,
uzamkol si, tam kde bolo odstavené, svoje vozidlo a nasledoval ich do ich vozidla bez potreby použitia
donucovacích prostriedkov, pričom počas eskorty pri ňom vzadu vo vozidle sedel U., kde obžalovaný
pýtal či si môže zatelefonovať svojmu právnemu zástupcovi, čo mu umožnili - nevie s kým rozprával,

nepamätá si obsah telefonátu. Prišli na oddelenie a začali spisovať ich úkony, t. j. zaistenie osoby,
úradný záznam a medzitým prišiel právny zástupca obžalovaného. Po tom čo my spísali papiere, ktoré
oni odmietli podpísať, si obžalovaného prevzal vyšetrovateľ dopravných nehôd, už si nepamätá kto
konkrétne to vtedy bol.

Na kladené otázky svedok udával, že nevie ako sa obžalovaný správal ku kolegom po zastavení, keď
sedel vo vozidle, lebo svedok stál pri zadných dverách. Po vystúpení z vozidla si pri zadnej časti
obžalovaný zapálil cigaretu, čo mu umožnili a potom ich nasledoval do ich vozidla; žeby sa správal
nejako arogantne nemôže povedať; nevie posúdiť či javil obžalovaný v danom čase známky požitiaalkoholických nápojov, pretože po zastavení sedel vo vozidle a po vystúpení z vozidla nebolo vidieť,
že by sa nejako tackal; nepamätá si čo mal vtedy obžalovaný oblečené; že oznámil obžalovanému, že
je zaistený podľa § 19 policajného zákona, nakoľko je podozrenie zo spáchania trestného činu, že je

podozrivý z ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., nakoľko sa odmietol
podrobiť dychovej skúške a viac s ním nekomunikoval; že na oddelení s ním nehovoril; že obžalovaného
právny zástupca sa dostavil ešte keď písali úradný záznam o zaistení osoby, so svedkom však osobne
nekomunikoval; nepamätá si či uvádzal obžalovaný počas úkonov na mieste, kde bol zastavený,
že vykonáva práve v tom čase nejakú konkrétnu činnosť; jemu osobne neuvádzal obžalovaný alebo

právny zástupca nejaké konkrétne námietky alebo skutočnosti, kvôli ktorým by obžalovaný nemohol byť
zaistený, ani odkiaľ obžalovaný išiel autom, prípadne kam a za akým účelom; koľkokrát bol obžalovaný
vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške nevie uviesť presne, ale za jeho prítomnosti minimálne
dvakrát, a to prvýkrát po zastavení keď bol vo vozidle a druhýkrát po tom, ako mu priniesli doklady a
predložil preukaz honorárneho konzula, pričom či ho vyzývali kolegovia kým svedok bol vo vozidle, to
nevie a ako obžalovaný reagoval na výzvu na podrobenie sa dychovej skúške danú po tom, ako už

predložil preukaz honorárneho konzula, si nepamätá; za prítomnosti svedka nebol obžalovaný vyzvaný
napodrobeniesalekárskemuvyšetreniuodberomkrvizaúčelomzisteniačiniejeovplyvnenýnávykovou
látkou, svedkovi to oznámil iba kolega U. keď svedok vystúpil z vozidla po lustráciách; počas úkonov na
mieste kde bolo vozidlo zastavené svedkov kolega E. stál za A. W. na pravej strane, pred služobným
vozidlom dopravnej hliadky, stále stál na tom mieste, resp. sa v tomto mieste pohyboval.

Rozpory s jeho skoršou výpoveďou, konkrétne s výpoveďou zo dňa 31.10.2019, svedok vysvetľoval:
- k reakcii obžalovaného na výzvu na podrobenie sa dychovej skúške po predložení preukazu
honorárneho konzula, nakoľko svedok pri skoršej výpovedi uvádzal, že po predložení preukazu bol
obžalovaný opätovne vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške, čo aj to odmietol - že je to už

veľký odstup času, presne si to nepamätá a keď bol pred vyšetrovateľom bol tam aj právny zástupca
obžalovaného a svedok uviedol, že mal byť pri pôrode pri manželke, bol myšlienkami inde;
-k otázke výzvy na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu, nakoľko v uvedenej skoršej výpovedi svedok
uvádzal, že obžalovaný bol poučený o možnosti žiadať sa na odber krvi ma zistenie prítomnosti na
alkohol, čo aj to odmietol - že či bol vyzvaný na toto aj druhýkrát keď svedok už skončil lustrácie si už

nepamätá, vtedy bol menší odstup času;
-k otázke komunikácie svedka s obžalovaným na mieste zastavenia vozidla obžalovaného, nakoľko v
skoršej výpovedi uvádzal, že s obžalovaným komunikoval až na oddelení - že je pravda, že ho oboznámil
s tým, že je zaistený a opäť svedok poznamenal, že pri skoršom výsluchu bol myšlienkami inde.

Z výpovede svedka I.. U. U. bolo zistené, že robil s kolegom P., pričom v čase služby prebiehala
dopravná akcia a s druhou hliadkou, s kolegom L. a E., vykonávali meranie rýchlosti na ulici Popradskej
v Starej Ľubovni, kde hliadka L. aj E. namerala v obci vozidlo idúce väčšou rýchlosťou než by malo,
a to vozidlo A. W., pričom toto vozidlo zastavila na ulici Zámockého a následne tam prišli svedok s
kolegom P. ako druhá hliadka, kde po ich príchode na miesto už vodiča kontrolovala hliadka L., E. s

tým, že im uviedli, že vodič nemá pri sebe doklady. Kolega P. išiel zisťovať totožnosť prostredníctvom
rádiostanice do služobného vozidla a svedok chcel podrobiť vodiča dychovej skúške s tým, že vodič
dychovú skúšku odmietol, že nemá pri sebe doklady, že fúkať nebude, pričom svedok obžalovanému dal
náustok, ktorý sa pri skúške používa, s tým, že bude podrobený dychovej skúške, nech si ten náustok
rozbalí a on odpovedal, že fúkať nebude nakoľko nemá pri sebe doklady; okrem toho si nepamätá, že by

to obžalovaný inak zdôvodňoval, myslí, že nie. Uviedol ďalej, že obžalovanému s kolegami vysvetľovali,
že pri dychovej skúške nie je potrebné mať pri sebe doklady, že totožnosť si vedia zistiť aj bez dokladov,
potom obžalovaný niekomu telefonoval, po chvíli tam prišiel niekto, kto mu doklady priniesol, nevie kto
to bol, nepozná ho, došiel na aute, má pocit, že to bolo zhora, smerom zo Zámockej ulice na Popradskú.
Následne bol opätovne obžalovaný vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške, pričom ho vyzval aj

svedok, aj kolegovia - kto z nich konkrétne si už nepamätá, ale všetci rozprávali či bude fúkať, alebo
nebude fúkať, pričom obžalovaný povedal, že fúkať nebude a svedok si nepamätá, že by to nejako
zdôvodňoval. Taktiež bol obžalovaný informovaný o možnosti podrobiť sa odberu krvi čo tiež odmietol.
Konkrétne to obžalovanému uviedol svedok, ako aj kolegovia čo tam boli, kto z nich presne si nepamätá,
lebo všetci mu uvádzali, že nech sa podrobí dychovej skúške a že keď sa nechce podrobiť dychovej

skúške, aby sa podrobil odberu krvi. Obžalovaný proste povedal, že nepôjde na krv, viac si ohľadom
toho svedok nepamätá. Následne bol obžalovaný zaistený a bol predvedený na oddelenie, prevzal si ho
poverený príslušník a on ďalej realizoval úkony s ním.Na kladené otázky svedok udával, že obžalovaného do budovy OR PZ Stará Ľubovňa asi eskortoval
svedok s kolegom P. na ich aute; že si nespomína či počas prevozu obžalovaný telefonoval, ani
či sa dožadoval a či bol obžalovanému umožnený kontakt s jeho obhajcom; že obžalovaný sa po

zastavení motorového vozidla viac-menej správal kľudne; že sa nevie vyjadriť či javil obžalovaný známky
požitia alkoholických nápojov; že nepamätá čo mal obžalovaný po zastavení oblečené; ohľadom presnej
formulácie výziev, ktoré boli vo vzťahu k obžalovanému adresované v súvislosti s podrobením sa
dychovej skúške a odberu krvi uviedol, že čo sa týka poučenia k vykonaniu dychovej skúšky, tak používa
stále iba jedno poučenie „nech sa páči pán vodič, otvorte si náustok, budete podrobený dychovej skúške“

a čo sa týka odberu krvi si presne nepamätá, ale jednoznačne bol poučený, že sa môže žiadať na odber
krvi; že si nepamätá presne kto konkrétne obžalovaného v tom čase zaistil, ale sa mu vidí, že on so P.,
pričom obžalovanému bolo uvedené, že vzniklo podozrenie z ohrozenia pod vplyvom návykovej látky;
že po tom, ako obžalovanému na miesto zastavenia boli donesené doklady, preukázal sa preukazom
honorárneho konzula, pričom či pritom ešte niečo uvádzal sa nepamätá; že po preukázaní sa týmto
preukazom bol vyzývaný opäť najprv na dychovú skúšku, ktorú odmietol s tým, že nebude fúkať a

následne bol opätovne poučený sa môže žiadať na odber krvi, na čo reagoval tak, že nepôjde na krv,
pričom si svedok nespomína, že by uviedol prečo; že si nespomína si, že by s obžalovaným na oddelení
on konkrétne hovoril; že si nespomína či sa dostavila na oddelenie za obžalovaným nejaká osoba; že
myslí, že obžalovaný aby uvádzal obžalovaný počas úkonov na mieste kde bol zastavený, že vykonáva
práve v tom čase nejakú konkrétnu činnosť; že nevie o tom, aby jemu osobne uvádzal obžalovaný,

prípadne nejaká iná osoba, v tom čase nejaké konkrétne námietky alebo skutočnosti, kvôli ktorým by
obžalovanýnemoholbyťzaistenýanespomínasiabyjemuosobneuvádzalobžalovaný,prípadnenejaká
iná osoba po jeho predvedení na oddelenie, odkiaľ obžalovaný pred tým ako bol zastavený išiel autom,
prípadne kam a za akým účelom.

K rozporu výpovede svedka s jeho skoršou výpoveďou zo dňa 24.6.2019, konkrétne k tomu či
svedok obžalovaného po predložení preukazu honorárneho konzula vyzval, aby sa podrobil lekárskemu
vyšetreniu s odberom krvi alebo poučil o možnosti žiadať sa na takéto vyšetrenie, svedok uviedol, že
presne si to už nepamätá, ale nakoľko sa odmietol podrobiť dychovej skúške, bol poučený, vyzvaný aby
sa podrobil lekárskemu vyšetreniu na odber krvi.

Už z vyššie uvedených výpovedí je v ich súhrne v zásade náležite a riadnym spôsobom preukázané,
že dňa 6.4.2019, po tom, ako bolo pri kontrole dodržiavania najvyššej povolenej rýchlosti v obci zistené
jej prekročenie o 25 km/h vozidlom vedeným obžalovaným, na čo bol obžalovaný s vozidlom hliadkou
ODI Stará Ľubovňa zastavený, sa obžalovaný opakovane a bez relevantného dôvodu odmietol podrobiť

vyšetreniu na zistenie návykovej látky, konkrétne alkoholu, ktorá sa vykonáva dychovou skúškou, ako
aj, že sa navyše, odhliadnuc od poučení o „možnosti“ podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu spojenému
s odberom a vyšetrením krvi či nie je ovplyvnený návykovou látkou, bezdôvodne odmietol podrobiť
takému vyšetreniu i po samotnej výzve, ktorá mu bola daná svedkom I.. U., a to napriek tomu, že nijako
nebolo preukázané, že by niektoré z týchto vyšetrení bolo spojené s nebezpečenstvom pre zdravie

obžalovaného.

Takýmto konaním obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák..

Obžalovaný prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu opakovane v konaní namietal neprípustnosť
trestného stíhania, a to s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por., podľa ktorého trestné
stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak
ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na
ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

V súvislosti s tým obžalovaný poukazoval na to, že vykonáva funkciu honorárneho konzula Rumunskej
republiky v Slovenskej republike, pričom poukazoval na obsah článku 71 ods. 1 Viedenského dohovoru
o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.), podľa vety prvej ktorého
však „Konzulárni úradníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu alebo sú v ňom trvale

usadení, požívajú, pokiaľ im prijímajúci štát neposkytne ďalšie výhody, výsady a imunity, iba vyňatie
z jurisdikcie a osobnú nedotknuteľnosť v súvislosti s úradnými úkonmi pri výkone ich funkcií a výsady
uvedené v odseku 3 článku 44“.V tomto smere podľa článku 43 ods. 1 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch (viď vzhľadom
na článok 58 ods. 2 uvedeného dohovoru) „Pokiaľ ide o úkony uskutočňované pri výkone konzulárnych
funkcií, konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci nepodliehajú jurisdikcii súdnych a správnych

orgánov prijímajúceho štátu“.

Zároveň,podľačlánku55ods.1vetyprvejViedenskéhodohovoruokonzulárnychstykoch(viďvzhľadom
na článok 58 ods. 2 uvedeného dohovoru) „Bez ujmy na ich výsadách a imunitách je povinnosťou
všetkých osôb požívajúcich výsady a imunity dbať na zákony a predpisy prijímajúceho štátu“.

Vyššie uvedené ustanovenia, vzhľadom na ich znenie, možno vykladať iba v tom zmysle, že príslušná
imunita,vzmyslečlánku43ods.1uvedenéhodohovoru,honorárnehokonzula,ktorúfunkciuobžalovaný
v rozhodnom čase nepochybne plynule zastával napriek tomu, že samotný identifikačný preukaz
honorárnych konzulárnych úradníkov, ktorý predložil príslušníkom PZ nebol už platný (viď správa
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR /„MZVEZ“/ zo 7.5.2019), zakladá jeho

vyňatie z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu len za podmienky, že by v rozhodnom
čase, t.j. konkrétne v čase vedenia motorového vozidla a jeho zastavenia a následnej kontroly
príslušníkmi PZ 6.4.2019, priamo nepochybne vykonával svoju funkciu honorárneho konzula v rozsahu
vymedzenom normami medzinárodného práva, t.j. reálne plnil niektorú konkrétnu konzulárnu funkciu v
zmysle článku 5 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch.

Bežné vedenie vozidla totiž, ako vyplýva i zo správy MZVEZ zo 7.5.2019, nie je výkonom funkcií
honorárneho konzula vysielajúceho štátu, v danom prípade Rumunska.

Na strane druhej je však všeobecne ustálený a akceptovaný záver, že v prípade, ak vozidlo je konzulom

vedené priamo v rámci plnení niektorej z konkrétnych konzulárnych funkcií podľa článku 5 Viedenského
dohovoru o konzulárnych stykoch, pričom je pre jej splnenie potrebné použiť vozidlo (napr. pre prepravu
osôb, batožiny, dostavenie sa k občanom vysielajúceho štátu potrebujúcim pomoc a pod.), ide o úkon
uskutočňovaný pri výkone konzulárnych funkcií a pri takom úkone je honorárny konzul z jurisdikcie
orgánov prijímajúceho štátu vyňatý.

Teda vo všeobecnosti nepostačuje samotný fakt, že príslušná osoba funkciu honorárneho konzula ako
takúzastáva,alepreto,abybolavkonkrétnomprípadevyňatázjurisdikciesúdnychasprávnychorgánov
Slovenskej republiky musí na jej strane byť nespochybniteľne preukázaný reálny priamy a skutočný
výkon niektorej z konkrétnych konzulárnych funkcií v čase a mieste reálneho uplatňovania pôsobnosti,

resp. pristupovania k jej uplatneniu príslušným orgánom vo vzťahu k takej osobe (v danom prípade zo
strany príslušníkov PZ vo vzťahu k obžalovanému) a pokiaľ ide napr. o vedenie vozidla, že v danom
prípade ide o úkon uskutočňovaný pri výkone takej konkrétnej konzulárnej funkcie.

Takýto právny výklad v tomto smere zaujal v obdobných prípadoch jednak i Najvyšší súd SR (viď napr.

rozsudok sp. zn. 1Sžd 36/2012 z 10.12.2013) ako aj Ústavný súd SR (viď vyššie uvedeného rozsudku
NSSRsatýkajúceuznesenieII.ÚS515/2014-14z11.9.2014).Izuvedenýchrozhodnutípritomvyplýva,
že honorárny konzul je však povinný náležite oboznámiť príslušný orgán s tým, že v danom okamihu
vykonáva konkrétnu konzulárnu funkciu a je nevyhnutné pre jej splnenie uskutočňovať i úkon napr.
spočívajúci vo vedení motorového vozidla. Toto je povinný náležite príslušnému orgánu oboznámiť a

preukázať v rozsahu takom, že to musí byť i náležite overiteľné, teda musia byť oznámené a prípadne
i preukázané aspoň podstatné okolnosti, ktoré reálny výkon funkcie v danom okamihu a osobitne i
prípadnú nevyhnutnosť použitia motorového vozidla priamo za účelom dosiahnutia splnenia konkrétnej
konzulárnej funkcie a teda vyňatie konzula v danom prípade z jurisdikcie príslušného orgánu (inak
by sa osoba honorárneho konzula v zásade len prostým vyslovením, že vykonáva nejakú konkrétnu

funkciu vždy mohla vyhnúť oprávnenému uplatneniu pôsobnosti príslušného orgánu voči nej, čím by
účel sledovaný článkom 71 ods. 1 či 43 ods. 1 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch stratili
zmysel a taká osoba by bola v podstate absolútne nedotknuteľná).

V danom prípade však obžalovaný nič v zmysle vyššie uvedeného zasahujúcim príslušníkom PZ

preukázateľne neuviedol ani na mieste, kde sa títo v rámci kontroly snažili vo vzťahu k nemu aj o
vykonanie skúšky či nie je ovplyvnený návykovou látkou, ako ani následne počas doby jeho zaistenia
na OO PZ Stará Ľubovňa (konkrétne skutočnosti budú k tomu uvedené ďalej). Vzhľadom na rozsah
výsad a imunít honorárneho konzulárneho úradníka ako je upravený v článku 71 ods. 1 vete prvej ačlánku 43 ods. 1 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch, kde v danom prípade obžalovaný
ako honorárny konzul nepožíva výsady a imunity, resp. iné výhody nad tam zakotvenú úpravu (viď
obsah správy MZVEZ zo 7.5.2019 - predposledná odpoveď) by sa mohol obžalovaný domáhať vyňatia z

pôsobnosti príslušníkov PZ čo sa týka úkonov voči nemu realizovaných 6.4.2019 len ak by v danom čase
náležite preukázal, že bezprostredne vykonáva konzulárnu funkciu a vedenie vozidla v tom okamihu
je úkon nevyhnutne uskutočňovaný pri jej výkone. V predmetnej veci je však relevantne preukázané,
že obžalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom neoznámil príslušníkom PZ v rozhodnom čase, že
bezprostredne poskytuje pomoc takým osobám v rámci plnenia svojich konzulárnych funkcií - práve

naopak, je zrejmé, že prvotne sa odmietal podrobiť príslušnému vyšetreniu len poukazovaním na
to, že nemá doklady, resp. uvádzaním, že nebude fúkať a následne len predložil identifikačný doklad
honorárneho konzula, ktorým však len preukázal svoj všeobecný status, avšak nijako nie, že by práve v
tom čase aj reálny výkon konzulárnej funkcie z jeho strany prebiehal a teda, že práve pri takom výkone je
vyňatýzichpôsobnosti,atoprevtomčasedanýprípad(kedyboloprvotnelendôvodnedanépodozrenie
zo spáchania priestupku na úseku cestnej premávky pre prekročenie povolenej rýchlosti v obci), čo by

zároveňznemožňovaloajpodrobovaniehopovinnostidotknutéhovyšetrenianazistenienávykovejlátky.

Uvedené však obžalovaný nijako neučinil, pričom jeho výklad, resp. prostredníctvom obhajcu jeho
poukazovanie na údajnú nemožnosť takého postupu vzhľadom na článok 44 ods. 3 Viedenského
dohovoru o konzulárnych stykoch, podľa ktorého „Členovia konzulárneho úradu nemajú povinnosť

podávať svedectvo týkajúce sa vecí spojených s výkonom svojich funkcií alebo predkladať úradnú
korešpondenciu a dokumenty týkajúce sa týchto vecí. Taktiež sú oprávnení odmietnuť podať svedectvo
ako znaleckí svedkovia o práve vysielajúceho štátu.“, je len účelovým a neopodstatneným prekrúcaním
tohto ustanovenia. Príslušné preukázanie, resp. oboznámenie, že je plnená v konkrétnom čase a mieste
konkrétna konzulárna funkcia nie je podávaním svedectva podľa uvedeného článku dohovoru. Uvedený

článok dohovoru pojednáva vyslovene o svedectve týkajúcom sa vecí spojených s výkonom funkcií
konzula, t.j. napr. na jeho základe by napr. mohol obžalovaný odoprieť svedeckú výpoveď v trestnom
konaní voči inej osobe aj za prípadu, že by nešlo vo vzťahu k nemu ako svedkovi o danosť podmienok
zákazu výpovede (§129 Tr. por.), resp. neboli by na jeho strane ako svedka podmienky, za ktorých by
mohol odoprieť výpoveď (§ 130 Tr. por.) - vždy by však vypovedať oprávnený bol, avšak uvedený článok

mu dáva ako konzulovi možnosť, pokiaľ by mal vypovedať o veciach, o ktorých sa dozvedel v spojitosti
s výkonom konzulárnych funkcií, napriek všetkému využiť to, že povinnosť vypovedať nemá.

V tomto konkrétnom prípade by teda nijako nešlo o svedectvo týkajúce sa vecí spojených s výkonom
konzulárnych funkcií obžalovaného - išlo by len o riadne preukázanie vyňatia z pôsobnosti príslušníkov

PZ, čím by obžalovaný len náležite dbal na dodržiavanie právneho poriadku Slovenskej republiky ako
je povinný podľa článku 55 ods. 1 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch, a to tým, že by
riadne preukázal naplnenie podmienok v danom čase na jeho vyňatie z pôsobnosti príslušníkov PZ
podľa článkov 71 ods. 1 vety prvej a 43 ods. 1 uvedeného dohovoru, ktorý jeho prijatím a ratifikáciou je
súčasťou tohto právneho poriadku. Nemožno už len vzhľadom na celkovú dobu, po ktorú obžalovaný

dotknutú funkciu vykonáva, prijať relevantne záver, že by o riadnom spôsobe prípadného využitia imunity
v intenciách jej uplatnenia práve pri reálnom výkone, nie vzhľadom na všeobecný status konzula,
obžalovaný nevedel.

Prijať výklad článku 44 ods. 3 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch prezentovaný obhajobou

by znamenalo to, že obžalovaný by vlastne ani vôbec sa nemohol v tomto konaní brániť spôsobom,
akým následne činil, teda že by ani vôbec nemohol spomenúť v konaní, že údajne v danom čase
poskytoval pomoc 4 štátnym občanom Rumunska. Osobitne v tomto prípade, ako vypovedal svedok L.,
tento obžalovanému po príchode k nemu povedal, že ho bude prejednávať hliadka OO PZ, lebo bola
prekročená rýchlosť - teda obžalovaný mal vedomosť, že pôsobnosť príslušníkov PZ voči nemu bude

uplatňovaná v zásade pre účel objasnenia priestupku, kde navyše účastník správneho konania, vrátane
konania o priestupku, má povinnosť poskytnúť správnym orgánom, v danom prípade príslušníkom PZ,
aktívnu súčinnosť, osobitne v zmysle § 56 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je každý
povinný podať orgánom oprávneným objasňovať priestupky nevyhnutné vysvetlenia na preverenie
došlého oznámenia o priestupku - za čo sa považuje podľa § 67 ods. 2 uvedeného zákona, na ktorý

samotnéustanovenie§56ods.2odkazuje,tedaakopodkladnazačatiekonaniaopriestupku,ipoznatok
z vlastnej činnosti správneho orgánu (tu zistenie prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti). Teda i
z tohto hľadiska nepostačovalo len všeobecné preukázanie zastávania funkcie honorárneho konzula
obžalovaným, ale bolo práve zo strany obžalovaného potrebné preukázať reálny výkon danej funkcie(článok 71 ods. 1 veta prvá Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch), čo však preukázateľne
neurobil a teda príslušníci PZ oprávnene uplatňovali voči nemu svoju pôsobnosť aj v smere snahy o
zistenie, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, kde opakovaným odmietnutím, ako je popísané vyššie,

príslušného vyšetrenia obžalovaný následne spáchal prečin podľa § 289 ods. 2 Tr. zák..

Obžalovaný po vznesení obvinenia už svoju obranu konkretizoval v tom smere, že v rozhodnom čase
poskytoval pomoc 4 občanom Rumunska, ako vypovedal pri jeho výsluchu po vznesení obvinenia dňa
20.12.2019; teda, že v rozhodnom čase mal vykonávať konzulárnu funkciu spočívajúcu podľa článku

5 písm. e/ Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch v poskytovaní pomoci a podpory štátnym
príslušníkom vysielajúceho štátu, v súvislosti s čím musel použiť motorové vozidlo pre výkon úkonu. Že
malo ísť z jeho strany o výkon príslušnej konzulárnej funkcie bolo po prvýkrát oznámené OČTK podaním
MZVEZ zo dňa 31.7.2019 (č.l. 101 spisu) s pripojenou kópiou verbálnej nóty Veľvyslanectva Rumunska
v SR (č.l. 103 spisu).

V tomto smere obžalovaný vypovedal i na hlavnom pojednávaní, a to 5.8.2021, pričom v konaní jeho
výpoveď v tomto smere potvrdzovali výpovede svedkov L.. L. B. a L. J..

Súd však, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti sa s obžalovaným
prezentovanou obranou nestotožnil, a to už vzhľadom na výpovede vyššie menovaných svedkov -

príslušníkov PZ, ako aj vzhľadom na zásadné nelogickosti a vnútorné diskrepancie vo výpovediach
obžalovaného a svedkov B. a J. a v tomto smere skutočnosti vyplývajúce z ďalších vykonaných dôkazov.

Obžalovaný L. Y. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 5.8.2021, pričom uviedol, že 6.4.2019, asi
sobota, v soboty pravidelne kontroluje prevádzky ako AGRO Hniezdne a Nestville, vtedy v priebehu

dňa prechádzal jednotlivé prevádzky na motorovom vozidle W., ktoré je terénne vozidlo a keďže
prevádzky sú v teréne ťažšie dostupné, preto na túto činnosť využíva motorové vozidlo; mal rôzne
stretnutia v Nestville parku, ktoré sa týkali pracovnej činnosti jednotlivých vedúcich zariadení, a niekedy v
podvečernýchhodinách,zhrubamedzi21:00a22:00hod.sazanímzastavilpánJ.stým,žemáproblém
s rumunskými občanmi, má na dielni auto so štyrmi rumunskými občanmi, ktoré im odniekiaľ stiahol

pokazené, pravdepodobne z Ružbašskej Míľavy, že je auto nepojazdné. Z tých štyroch rumunských
občanov si pamätá, že bolo jedno dieťa - dievča, jedna žena a dvaja páni. J. mu uviedol, že sa s nimi
nevie dohodnúť, že mu ukazujú rumunské peniaze, že nevie sa s nimi dohodnúť, keďže majú nedostatok
rumunských peňazí, odmieta im auto opravovať, či mu vie obžalovaný v tejto záležitosti pomôcť, na čo
obžalovaný mu uviedol, že sa bude snažiť k nemu do dvoch hodín dobehnúť a ten problém vyriešiť, nech

zatiaľ preverí v akom stave je auto a či je spojazdniteľné, pričom do hodiny tam došiel. Snažil sa s nimi
rozprávať anglicky, čiastočne anglicky vedela tá pani, ktorá ho žiadala, aby im pomohol v rámci toho,
že tam majú malé dieťa, či im vie vyjsť nejako v ústrety, že sa mu za to budú revanšovať. Medzitým mu
J. povedal, že auto je v nepojazdnom stave, že majú rozbitú chladiacu sústavu alebo niečo s klinovým
remeňom. Požiadal ho nech sa to snaží dať do poriadku, vravel mu, že nevie ako to bude dlho trvať, či

to zvládne a keďže už bola neskorá nočná hodina tak obžalovaný išiel zabezpečiť ubytovanie pre týchto
rumunských občanov, zároveň nemal pri sebe ani finančnú hotovosť, tak išiel zabezpečiť to ubytovanie
do Starej Ľubovne, do hotela Família, ktorý sa nachádza pri Skrutkárni, že stiahne batožinu, ale či v tom
čase či mal so sebou ich batožinu si nepamätá.

Po ceste do Starej Ľubovne ho zastavila hliadka z dôvodu prekročenia rýchlosti, takže keď za ním pustili
maják tak zastavil, maják bol pustený asi pri čerpacej stanici Slovnaft a keďže nechcel brániť dopravnej
zápche, tak zišiel smerom na cestu na hrad, zdalo sa mu, že odbočiť nabok smerom na hotel Família
je ďalej, a to asi o 200 metrov, nechcel aby to vyzeralo, že uteká. V čase spustenia majákov bol za
čerpačkou a najbližšia odbočka je smerom na Zámockú ulicu, ktorá je od miesta, kde boli spustené

majáky, asi 100 metrov a ďalších 50 metrov je miesto kde potom zastavil. Na ploche za čerpačkou
nezastavil asi preto, že v tom čase už bol vedľa nej.

Keď zastavil prišla k nemu hliadka, informovala ho o tom, že prekročil rýchlosť a aby som predložil
doklady totožnosti. Informoval hliadku, že sa volá L. Y. a momentálne vykonáva svoju funkciu

honorárneho konzula, zabezpečuje pomoc štyrom občanom, ktorí sú momentálne v núdzi, stoja v
Hniezdnom a doklady im môže doručiť, poprípade môžu ísť na honorárny konzulát do Starej Ľubovne a
že si to môžu preveriť a že si je vedomý tejto záležitosti, že v danom čase, keďže vykonáva túto činnosťa zabezpečuje pomoc podľa Viedenského dohovoru, nepodlieha jurisdikcii a je potrebné aby mu vyšli
v ústrety a pomoci týmto ľuďom.

V tej chvíli príslušníci PZ podľa obžalovaného začali volať, ich správanie bolo trochu represívne,
že sedí v takom aute, tak oblečený - turisticko, poľnohospodársko, lesnícky, že mu to veriť môžu a
nemusia. Aj napriek tomu, že ich minimálne dvakrát vyzýval, že môžu ísť na konzulát, že môžu ísť
pozrieť k rumunským občanom, tak nie, snažili sa telefonovať, stále volali nejakú hliadku, dozorujúceho
prokurátora. Po pol hodine sa spýtali či je ochotný s nimi ísť na policajnú stanicu. V tom čase mu už

doručili doklady, konkrétne syn mu doručil doklady totožnosti a zároveň aj preukaz honorárneho konzula.
Tento preukaz, ktorý mal pri dokladoch, bol momentálne neplatný a platný mal na konzuláte. Napriek
tomu povedali, že preukaz je neplatný, žiadal aby išli na konzulát na Námestí sv. Mikuláša 2 v Starej
Ľubovni. Vyjadrili sa, že nejdú, či je ochotný ísť s nimi na políciu.

Pri vstupe do polície žiadali opäť o identifikovanie sa dokladmi, ktoré predložil. Po pol hodine

prešetrovania zavolal svojho syna a požiadal ho aby on zavolal švagra obžalovaného, L. B., ktorý je
advokát, ktorý prišiel v krátkom čase na PZ.

Po príchode sedel vedľa neho na operačnom stredisku, pýtal sa čo sa stalo, kvôli čomu tam je a on mu
povedal, že ho predviedli, lebo prekročil rýchlosť a že sa preukázal dokladmi a konzulárnym preukazom

a vysvetlil mu celý skutok ako ho opísal na hlavnom pojednávaní, ako sa stal. Napriek tomu tam sedeli
asi 3 a pol hodiny. Minimálne päťkrát, keď nie viac, obžalovaný alebo jeho švagor im vysvetlili, že je
vo výkone honorárneho konzula a poskytuje konzulárnu súčinnosť. V tom čase tam bolo asi 5 alebo 6
policajtov, ktorí vkuse niekomu telefonovali a čakali na nejaké vyjadrenia. Stále mu vysvetľovali, keď boli
asi 2 alebo 3-krát spolu fajčiť, že čakajú na vyjadrenie dozorujúceho prokurátora.

Zhruba o polnoci, minimálne po jednej hodine, mu odovzdali všetky doklady a povedali, že môže ísť.
Po celú dobu ho nikto nežiadal aby sa podrobil dychovej skúške, ani krvnému odberu. Skôr videl ich
neprimeraný nátlak, dávali pozor či nechce utiecť, fajčiť musel ísť pod dozorom polície na záchod. Nátlak
bol v tom, že ak sa správate primerane podľa výziev policajtov, plníte čo od vás žiadajú, a po 3 a pol

hodine sa popýta na záchod a zafajčiť si, tak jeden stojí pri okne a druhý pri dverách, ako keby bol
zločinec. Mali jeho doklady totožnosti, každý jeden z nich ho poznal.

Potom, ako ho prepustili, z ničoho nič po jednej hodine, s odovzdaním dokladov, poďakoval im za
príjemný večer, sadol so švagrom do auta k synovi a odišli. Po nasadnutí do auta ho odviezli domov na

Zamoyského a synovi vravel nech odvezie švagra do Hniezdneho a nech ide do J., do dielne pozrieť či
tam stojí biele DUCATO, či sú tam Rumuni. Dal mu inštrukcie, že keď sú tam Rumuni nech ich naloží
do auta a odvezie do hotela Família. Syn sa v krátkom čase vrátil, asi o pol hodiny, a povedal, že dielňa
pána J. je zavretá, že je tam tma.

V ďalšom obžalovaný využil právo nevypovedať, výslovne uviedol, že nebude odpovedať ani na žiadne
otázky, a teda nebolo možné jednak postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. odstrániť rozpory jeho
výpovede na hlavnom pojednávaní s jeho skoršou výpoveďou, a to zo dňa 20.12.2019, pričom na
hlavnom pojednávaní nevypovedal ohľadom určitých skutočností, o ktorých vypovedal v prípravnom
konaní,načosúdnáslednevyhovelnávrhuprokurátoraanahlavnom pojednávanívykonaldokazovanie

aj podľa § 258 ods. 4 Tr. por. čítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z 20.12.2019 (č.l. 50 - 55
spisu), kde obžalovaný v uvedený deň vypovedal, okrem iného, že:
- 6.4.2019 v danom prípade bolo vozidlo použité na prepravu rumunských občanov v núdzi v rámci ním
realizovaného úkonu - na hlavnom pojednávaní z jeho výpovede pritom vyplynulo, že nikoho z daných
občanov Rumunska v tom čase neprepravoval, čo vyplýva i z výpovedí svedkov L., E., U. a P., a taktiež,

že v tom čase neprepravoval ani ich batožinu. Je totiž zrejmé, že u J. ich batožinu nenakladal a okrem
pokynu, ktorý mal dať synovi po odchode z PZ, aby v prípade, že Rumuni budú u J. ich naložil a odviezol
do hotela, nijako sa obžalovaný nevyjadril, že by bol išiel vybrať batožinu Rumunov z auta, na ktorom
bol zastavený príslušníkmi PZ;
- nijako v skoršej výpovedi nepoukazoval na to, že by bola polemika o možnosti bezprostrednej opravy,

naopak priamo poukazoval na to, že ho žiadali o ubytovanie kým auto nebude pojazdné.

Osobitne je potrebné poukázať na to, že vzhľadom na čas, kedy preukázateľne obžalovaný začal
konkretizovať svoju obranu v konaní tým, že malo ísť v rozhodnom čase z jeho strany o vykonávanieúkonu spojeného s výkonom konzulárnej funkcie, pričom podľa jeho výpovede na to už mal upozorňovať
a vysvetľovať uvedené príslušníkom PZ nielen sám, ale aj s advokátom prítomným počas jeho zaistenia
na oddelení PZ (čo však nepotvrdil nik z vypočutých svedkov - príslušníkov Pz), možno danú obranu

obžalovaného vyhodnotiť z jeho strany iba ako účelovú, vykonštruovanú dodatočne, v snahe zbaviť sa
trestnej zodpovednosti.

Je totiž nelogické, aby nielen sám obžalovaný, ale navyše ani v čase jeho zaistenia na mieste prítomný
advokát L.. L. B., ktorého umožnením prítomnosti bolo v plnom rozsahu zo strany príslušníkov PZ

obžalovanému umožnené v súlade s Čl. 42 ods. 7 Ústavy SR realizovať právo na právnu pomoc,
netrval na zaznamenaní takýchto závažných výhrad napr. do zápisnice o výsluchu L. Y. ako svedka
dňa 7.4.2019, ktorá ako listinný dôkaz bola čítaná na hlavnom pojednávaní, pričom ak aj obžalovaný
vtedy využil právo nevypovedať, nebránil nijako taký prejav jeho tam prítomnému právnemu zástupcovi
(ktorého splnomocnenie síce orgány PZ nevyžiadali, avšak potvrdili to i obžalovaný i L.. B. na hlavnom
pojednávaní) aby s poukazom na takéto skutočnosti žiadal zaznamenať výkon akýchkoľvek úkonov voči

obžalovanému.

V tomto smere tiež pokiaľ by toto nebolo umožnené obžalovanému bezprostredne predtým uviesť do
zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 17 zákona č. 171/1993 Z.z. zo 7.4.2019, ktorú z nezisteného
dôvodu odmietol podpísať, tak ešte o to viac by zrejme na ich zaznamenaní trval jeho prítomný právny

zástupca pri vyššie uvedenom výsluchu „svedka“ pred povereným príslušníkom PZ, nehovoriac o tom,
že zrejme by prípadné ignorovanie riadneho zaznamenania prípadných takých vyjadrení neostalo bez
toho, aby na taký postup nebolo reagované príslušnými sťažnosťami alebo disciplinárnymi podnetmi či
podnetom na trestné stíhanie príslušníka PZ, ktorý by si niečo také dovolil.

Svedok L.. L. B. navyše vypovedal na hlavnom pojednávaní 14.4.2021, kde uviedol, že 6.4.2019 sa s
obžalovaným stretol opakovane, a to predpoludním u svokrovcov a následne popoludní u svokrovcov,
kde strávili 2 až 3 hodiny; vo večerných hodinách, odhadom asi okolo 20:30 hod., sa stretli osobne v
reštaurácii Taberna v Nestville parku, kde svedka čakalo pracovné stretnutie a obžalovaný tam už mal
prebiehajúceobchodnérokovanie,pozdravilisaasvedokodišielzapracovnýmipovinnosťami.Následne

ho už len kontaktoval syn obžalovaného, ktorý oznámil, že otec je na OO PZ v Starej Ľubovni, pričom
prišiel po svedka do Hniezdneho na aute a s ním odišiel na OO PZ, čo mohlo byť okolo polnoci. Tam s
obžalovaným debatovali, on ho oboznámil s tým, že bol kontrolovaný. Svedok bol prekvapený z toho,
že bol kontrolovaný, pretože vedel, že v ten deň poskytoval konzulárnu pomoc, o čom sa dozvedel od
jeho syna v telefonáte keď oznámil, že obžalovaný je na OO PZ.

Následne svedok uviedol, že prišiel na OO PZ, kde strávili niekoľko hodín, pričom - na rozdiel od
obžalovaného, podľa ktorého sa policajti správali nátlakovo - svedok prístup policajtov hodnotil ako
korektný, atmosféru až priateľskú.
Uviedol, že nik z prítomných príslušníkov OO PZ nemal voči obžalovanému žiadne návrhy, žiadne
požiadavky, nik ho nevyzýval na podrobenie sa dychovej skúške počas tej doby na OO PZ, svedok len

nepriamo zaznamenal, že službukonajúci príslušník PZ telefonoval na okresnú prokuratúru a potom aj
na krajskú prokuratúru.
Uviedol, že sa pýtal príslušníkov prečo zadržali obžalovaného, keď sa preukázal preukazom
honorárneho konzula pri výkone svojej funkcie a bolo povedané, že musia počkať na vyšetrovateľa
a to bolo celé. Obžalovaný nejavil žiadne známky požitia alkoholu, bol úplne triezvy. Po príchode

vyšetrovateľa a krátkej zápisnici opustili OO PZ. Zápisnica sa týkala toho, že vyšetrovateľ oslovil
obžalovaného, či bude vypovedať, kde obžalovaný spontánne, bez konzultácie s ním, oznámil, že
vypovedať nebude; vyšetrovateľ uviedol, že to je v poriadku, že pán Y. je v procesnom postavení svedka,
pozdravili sa a išli domov, mohlo byť niečo okolo 02:30 hod..
Následne sadli do auta, kde D. Y. svedka odviezol ku svokrovcom do Hniezdneho a oni - teda obžalovaný

so synom - potom išli odtiaľ domov, šoféroval D. Y. - naproti tomu obžalovaný vypovedal, že jeho odviezli
domov a potom jeho syn odviezol svedka do Hniezdneho.

Ďalšie viac než závažné rozpory, osobitne čo sa týka aj dôvodnosti a obsahu výpovede obžalovaného,
vyplynuli z odpovedí svedka na kladené otázky, kde:

- výpoveď svedka v zásade nepotvrdzuje opakované uvádzanie príslušníkom PZ, že práve vykonáva
reálnekonzulárnefunkcie,nakoľkosvedokuviedollen,že najehovyjadrenienijakopolicajtinereagovali,
iba tak, že treba počkať na vyšetrovateľa - z výpovede svedka nijako nevyplynulo, že by v tomto smere
sa vo vzťahu k policajtom on, či obžalovaný, vyjadrovali a vysvetľovali im situáciu opakovane;- podľa svedka mu obžalovaný počas toho ako boli v rozhodnom čase na policajnom oddelení neuviedol
kvôli čomu bol zastavovaný hliadkou a ako prebiehali úkony po jeho zastavení - obžalovaný vypovedal,
že svedkovi popísal skutok ako sa stal;

- podľa svedka cestou z OO PZ Stará Ľubovňa, v tej dobe, až k jeho svokrovcom v Hniezdnom, v
aute fajčili, počas tej cesty sa nikde nezastavili, išli priamo ku svokrovcom, svedok sa pozdravil, zaželal
dobrú noc a išiel spať; obžalovaný počas cesty netelefonoval, ani jemu telefón nezvonil - opätovne treba
poukázať na to, že podľa obžalovaného najprv on sám mal byť odvezený domov a až tak mal jeho
syn odviezť svedka do Hniezdneho. Okrem toho je viac než nelogické prijať obranu obžalovaného i s

ohľadom na to, že je dosť nelogické, pokiaľ poskytoval reálnu pomoc občanom Rumunska v núdzi, aby
ihneď po prepustení nevolal čo len p. J. či sú ešte u neho, ako to dopadlo, či sa podarilo auto opraviť,
či teda netreba ihneď kontaktovať hotel aby sa pripravili izby pre týchto ľudí a pod., ale podľa svedka
počas celej cesty nikam nevolal.

Osobitne o zrejmej účelovosti obrany obžalované svedčí i opäť i jeho samotná výpoveď, v zmysle ktorej

išiel od J. hneď vybaviť ubytovanie, až tak, že v obci podľa listinných dôkazov a výpovedí svedkov
prekročil rýchlosť o 25 km/h, avšak po dobe zaistenia nijako J. nekontaktoval hoci už len za účelom
oznámenia kvôli čomu sa zdržal, aby tento nejako Rumunom dal vedieť, že ich nenechal v štichu a
pod., ale v pokoji sa nechal odviezť domov a len synovi mal uviesť, že ak sú ešte u J., aby ich priamo
odviezol do hotela.

Svedok L. J. na hlavnom pojednávaní, dňa 14.4.2021, vypovedal, že v ten deň bol na parkovisku v
Hniezdnom pri odťahovke, kde sa pri ňom zastavila pani, ktorú nepozná ani z videnia, možno nebola
ani z Ľubovne, s tým, že na Míľave stoja Rumuni s pokazeným autom, či im nepôjde pomôcť, lebo majú
aj dieťa. Pýtal som sa jej, aké majú auto, na čo mi povedala, že také väčšie, biele. Tak som išiel, pri

aute stáli dvaja muži, jedna žena a dievča, pýtal som sa po slovensky čo sa stalo, nepovedali nič, len
ukazovali konár, tak prišiel na to, že asi vyšli na konár a z chladiča im vytekala voda, videl všetko čo
tam bolo rozbité a odkiaľ tá voda tiekla, pochopil, že chcú pomôcť, dostať sa domov. Tá pani rozprávala
anglicky, ale on anglicky nevie, skúšal hovoriť nemecky, ale nerozumeli, tak naznačil, že ich stiahne do
servisu, mohlo byť možno 18 až 19 hod., kde sa pýtal či majú peniaze, a to kvôli jeho skúsenostiam s

Rumunmi; ukazoval či majú peniaze, tá pani mu ukazovala rumunské peniaze, nevie akú oni majú menu,
mala ich tam asi v sume 500. Povedal, že chladič by bolo treba vymeniť, ale ona stále nerozumela, tak ho
napadlo, že keď predtým asi 2 hodiny išiel do Hniezdneho tak videl obžalovaného, že je pri čokoládovni,
pričom on anglicky vie, je aj konzul, tak že skočí za ním či im nepomôže a či tam ešte je. Išiel k Nestvillu,
kde ho našiel pred čokoládovňou, povedal mu, že má tam Rumunov, že majú rozbitý chladič, že tam

majú dieťa, že je sobota a nemá kde zohnať súčiastky, že nevie ako by to spravil, či nepôjde s nimi
porozprávať keď už je rumunský konzul. Toto mohlo byť okolo šiestej, siedmej večer, ešte nebola tma.

Obžalovaný mu povedal, že príde za ním, pričom sa tam dostavil o 15 alebo 20 minút; povedal, že
oni majú zhruba okolo 100,- eur, ako prepočítal ich peniaze, aby im svedok pomohol ako môže, že on

ako konzul si to vie nejako urobiť, že on zaplatí tie peniaze. Svedok mu uviedol, že ťažko je zohnať
súčiastky teraz, lebo keď objedná chladič, tak nový príde najskôr v pondelok okolo obeda, pričom ešte
pôjde pozrieť či nemá niečo odložené, lebo keď mali vrakovisko tak dosť vecí poodkladali, ale nevedel
či niečo vhodné nájde. Obžalovaný povedal, že dobre, že on pôjde vybaviť, postará sa im o ubytovanie,
že všetko vybaví, aby išiel pozrieť, že on sa vráti asi o hodinu. On s nimi ešte niečo rozprával, nevie ako

dlho, možno aj 15 až 20 minút, lebo oni sedeli na dvore, svedok im ešte spravil kávu a išiel do skladu,
ktorý je inde a keď sa vrátil tak obžalovaný už nebol, Rumuni tam boli keď sa svedok vrátil všetci. Keď
obžalovaný odišiel mohlo byť možno aj 21:00 hod., možno aj skôr, presne to nevie, on bol v sklade dlho,
lebo mal rozmery chladiča a priemery, ako aj počet vývodov, a kým to tam prehrabal, kým niečo také
našiel, preč bol možno aj hodinu. Keď sa vrátil už bola tma, auto mal na zdviháku na dvore, na dvore

sa už svietilo. Kým to celé opravil, lebo vymenil im aj klinový remeň, hadice im dal nové, len to páskami
posťahoval aby to nejako sedelo, aby mohli dôjsť domov, takže skončil v čase keď už mohlo byť okolo
polnoci, kedy Rumuni odišli. Ešte všetko popratal, odchádzal možno už po polnoci, pričom obžalovaný
tam dovtedy neprišiel, pričom v dobe odkedy išiel do skladu až pokým po odchode Rumunov popratal a
odišiel mu obžalovaný vôbec nevolal, ani on jemu, lebo nemal prečo, on mu zaručil, že to všetko zaplatí.

Asio2dnisapotomstretli,prišielobžalovanýzasvedkom,žečojedlžnýzaRumunov,načomupovedal,
že tam dal len použité veci, že keď, tak len nejaká robota. Povedal, že povedz koľko, na čo svedok
povedal, že keď tak nejakých 160,- až 170,- eur, že tam bol dosť dlho do noci. Pýtal sa obžalovaného čichce na to nejaký bločik, lebo tie veci čo im dával nemal ani zo skladu, ani na karte a následne sa dohodli,
že mu peniaze dá ako na športový klub obce Hniezdne, že on to nechce zadarmo a dal mu hneď vtedy
peniaze a potom už spolu neboli, pričom svedok mu dal bločik asi na 167,- eur a on mu dal 200,- eur.

Ďalej svedok uviedol, že ho mrzí, lebo obžalovaného volal aby mu pomohol, ako obžalovaný nakoniec
dopadol, lebo mu obžalovaný povedal, že aký mal z toho nakoniec problém, že ho zastavili policajti, a že
im nechcel fúkať, že mal fúkať a že nefúkal. Prečo nefúkal, o tom sa nerozprávali. Myslí, že obžalovaný
nebol opitý, lebo keď s Rumunmi rozprával, tak vystupoval tak diplomaticky, pričom, ak to tak môže

povedať, keďže ho pozná od detstva, tak keď vypije, tak je taký ostrejší, čo vtedy ale vôbec nebol.

V zmysle vyššie uvedeného už samotný čas kedy svedok bol za obžalovaným o pomoc, kedy sa
obžalovaný dostavil, a ako najdlhšie sa podľa svedka obžalovaný pri Rumunoch zdržal, kedy ukončil
svedok opravu, i s ohľadom na jej rozsah, a kedy zo servisu svedok odišiel, oproti tomu čo vypovedal
jednakobžalovaný,alevpríslušnomsmereisvedokB.ohľadomstretnutiasobžalovanýmvTaberne,ako

aj vzhľadom na to, o ktorej hodine bolo obžalovanému namerané prekročenie rýchlosti a bol zastavený,
výrazne spochybňujú relevantnosť a pravdivosť obrany obžalovaného, ako aj samotnú skutočnosť, že
naozaj poskytoval konzulárnu pomoc občanom Rumunska. Za svedkom popisovanej časovej línie by
totiž obžalovaný cestoval z obce Hniezdne do Starej Ľubovne neskutočne dlho, prípadne by nepochybne
nešiel do Ľubovne priamo od svedka J., ale musel by sa ešte niekde zdržať, čo však nikdy nikde

neuviedol a navyše pokiaľ vy sa takto zdržal, logicky by pred náhlivým šoférovaním do Ľubovne
vzhľadom na taký čas zdržania aspoň telefonicky u svedka preveril či pokročil vo vedomosti o tom, či
auto Rumunov bude vedieť hneď opraviť alebo nie.

Navyše svedok i v rámci odstraňovania rozporov s jeho skoršou výpoveďou z 20.11.2019 (kde uvádzal,

že počas opravy a toho ako on zháňal súčiastky obžalovaný celý čas rozprával s Rumunmi) výslovne
ohľadom doby zdržania sa obžalovaného pri Rumunoch u svedka potvrdil svoju výpoveď na hlavnom
pojednávaní, keď uviedol k otázke doby zotrvania obžalovaného na dvore, resp. v priestoroch servisu
svedka, že sa asi pri tom prvom zle vyjadril, lebo to prvé to nebola oprava, ale obhliadka vozidla, keď
pozeral čo všetko tam bude treba a vtedy tam bol obžalovaný celý čas, pričom keď svedok odišiel do

skladu a keď sa vrátil tak obžalovaný tam už nebol.

Zároveň svedok uviedol, že obžalovaný mu povedal, že ak by to svedok nedal dokopy, že ich prevezie na
hotel,ajsiichvecamiažekeďbudetreba,takprídepoveci,žezoberiepickup.Potomviacnežnelogicky
vyznieva odôvodnenie svedka, že nevolal obžalovanému lebo sa zaručil, že to zaplatí - to vážne svedok

za takého dojednania nemal za potreby obžalovanému teda dať vedieť, že opravu zrealizoval a nie je
treba odvoz tých ľudí a batožiny, že nemusí po nich prísť, že nemusí ďalej čakať čo a ako?

Rovnako tak i svedkom uvádzaný doklad o platbe, ktorý predložil na výzvu súdu i v kópii do spisu, je
pozoruhodný - jednak svedok najprv uvádzal, že ohľadom platenia chcel len niečo za robotu, že tam dal

len použité veci. Potom na výzvu obžalovaného koľko chce tak už chcel i za tie použité veci, ale trápil
ho bločik, lebo ich nemal evidované na sklade ani na karte, tak prijal platbu na doklad vystavený v mene
športového klubu. To má akože aký zmysel nie je zrejmé, lebo tak tým pádom nemal v podstate ani za
robotu zaplatené ale peniaze musel komplet odviesť klubu.

Zároveňsvedokuviedol,žeoddobykeďsavrátilzoskladu,ažpokiaľpoopraveauta,uprataníaodchode
Rumunov sám odišiel mu ohľadom rumunských občanov nevolal ani nik iný, ani nik sa ohľadom nich
nezastavil - tu treba uviesť, že svedok B. mal mať vedomosť o tom, že obžalovaný poskytoval konzulárnu
pomoc, primárne od syna obžalovaného, a to z telefonátu keď oznámil, že obžalovaný je na OO PZ
- nemožno pritom logicky prijať aby pokiaľ obžalovaný prostredníctvom syna zabezpečil prítomnosť

svedka B. na OO PZ, pričom ešte synovi mal teda uviesť aj to, že poskytoval pomoc, aby už popri tom
nepožiadal syna nech sa zastaví u J. a oznámi, čo sa stalo, že bude možno meškať, prípadne aby
prezistil ako situácia na túto pomoc odkázaných rumunských občanov aktuálne vyzerá, atď..

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, zistených vykonaným dokazovaním, súd má

preukázané, že skutok kladený obžalovanému za vinu spáchaný bol, spáchal ho obžalovaný ako je
uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, ktorým konaním obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pričom trestnosť tohto skutku
nezanikla, ani neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by trestnú zodpovednosť obžalovaného zadaný skutok vylučovali, pričom osobitne obranu obžalovaného nemožno hodnotiť inak ako účelovú a
nepravdivúčodojejpodstaty,pretožeakajbysúdpripustil,žeskutočnesastretolpredspáchanímskutku
s nejakými Rumunmi, ktorým možno aj svedok J. opravoval auto, nie je preukázané, že by v rozhodnom

čase skutočne išlo zo strany obžalovaného o bezprostredné a priame poskytovanie konzulárnej pomoci
týmto osobám a už vôbec nie, vzhľadom na všetky vyššie popísané nelogickosti v následnom správaní
či nesprávaní sa jednak obžalovaného i svedka J.. V týchto súvislostiach treba vyhodnocovať i obsah
verbálnej nóty ako je na č.l. 103 spisu a v preklade na č.l. 117 spisu, či aj listinu predloženú obžalovaným
na hlavnom pojednávaní dňa 5.8.2021. Verbálna nóta rumunského veľvyslanectva, zo dňa 24.5.2019,

totiž len reprodukuje alebo dáva na známosť, že obžalovaný informoval o situácii tak, ako je to v
nóte popísané - taktiež však nepreukazuje konkrétnosti, ani neuvádza kedy vôbec obžalovaný o tom
informoval veľvyslanectvo, pričom v tak závažnej otázke by toto nepochybne reagovalo bezodkladne,
kde však nótu spísalo 24.5.2019. I tento časový odstup značným spôsobom spochybňuje relevantnosť
obrany obžalovaného. Obdobne treba posudzovať i podanie predložené obžalovaným na hlavnom
pojednávaní 5.8.2021, ktoré obsahu druh a popis jeho činností ako honorárneho konzula, kde na

poslednej strane v bode 4.1. je uvádzaná i pomoc, ktorá mala byť poskytovaná obžalovaným dňa
6.4.2019 rumunským občanom. Dané podanie je z 30.3.2020, pričom už vzhľadom na všetky vyššie
uvedené rozpory a nelogickosti v obrane obžalovaného a vo vzťahu k nej aj nelogickosti a rozpory
vo vzťahu k nej z dôkazov, ktoré ju mali podporovať, možno uvádzanie danej činnosti i tomto podaní
vyhodnotiť len ako účelové.

Už len pre úplnosť súd poznamenáva, že je irelevantné, že po zaistení obžalovaného nebol už tento
priamo na obvodnom oddelení PZ vyzývaný na vykonanie dychovej skúšky alebo podrobenie sa
lekárskemu vyšetreniu či nie je ovplyvnený návykovou látkou, pretože trestný čin obžalovaný dokonal
už na mieste, kde bol zastavený pri vedení vozidla a svojim konaním vo vzťahu k takým výzvam na

uvedenom mieste pri výkone kontroly príslušníkmi PZ.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Čo sa týka druhu a výšky trestu, súd postupujúc podľa zásad upravených v § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.
v danom prípade ako plne dostatočné a primerané na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.
zák. vyhodnotil uložiť obžalovanému jednak peňažný trest vo výške 1.200,- eur pri súčasnom ustanovení
pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu náhradného trestu odňatia slobody na 6 mesiacov, ako aj

súčasne, vzhľadom na povahu skutku a činnosť, pri ktorej bol trestný čin spáchaný, trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na 20 mesiacov.

V tomto smere súd poukazuje na to, že síce obžalovaný už bol v minulosti trestne stíhaný a potrestaný,
a to naposledy v roku 2000, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený; zároveň

následne v dvoch prípadoch bolli jeho trestné stíhania podmienečne zastavené, naposledy rozhodnutím
Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa z 19.10.2005, právoplatným 29.10.2005, pričom v oboch prípadoch
sa taktiež v skúšobnej dobe osvedčil. Od uplynutia poslednej takto uloženej skúšobnej doby, t.j. od
29.10.2007, uvedenej doby nebolo voči nemu vedené iné trestné stíhanie. Čo sa týka postihov za
priestupky, tak obžalovaný bol postihnutý v dobe od 26.10.2006 do 8.8.2016 celkom za 9 priestupkov

na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z toho v jednom prípade za skutok z 21.8.2011
spáchaný pod vplyvom alkoholu.

Obžalovaný spolu s manželkou zabezpečuje starostlivosť ešte o 4 nezaopatrené deti; i keď sa k
majetkovým pomerom nevyjadril, s ohľadom na zistenú výšku jeho pravidelných mesačných príjmov,

ako aj príjmov jeho manželky (t.j. lustrácie v SP), pričom nebolo preukázané, že by ich bezpodielové
spoluvlastníctvo bolo zrušené, s ohľadom na to, že obžalovaný neuviedol ani žiadne výdavky, osobitne
nie také, ktoré by rozpočet jeho domácnosti neprimerane zaťažovali oproti bežne predpokladateľným
výdavkomobdobnejrodinyadomácnosti,súddospelkzáveru,žejevjehomožnostiachaschopnostiach
(prípadne i za povolenia splátok) uhradiť uložený peňažný trest bez toho, aby to závažným spôsobom

postihlo jeho rodinu a blízke osoby. Zároveň nebolo zistené ani to, že by bol neprijateľný vplyv trestu
zákazu činnosti na rodinu a blízke osoby obžalovaného, kde osobitne možno poukázať na to, že
ním vedené vozidlo pri spáchaní skutku je evidované na jeho manželku, teda je viac než dôvodný
predpoklad, že i ona disponuje vodičským oprávnením, rovnako tak ním disponuje prinajmenšom i vovýpovediach uvádzaný syn obžalovaného, teda potreby domácnosti obžalovaného ohľadom nejakej
prepravy, dopravy a pod. nepochybne môžu byť dostatočne zabezpečované menovanými členmi
domácnosti obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný

účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 308 ods. 2 Tr. por. v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.