Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010829
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713010829.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného P. K. proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 2 T 208/2013 z 11.3.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.novembra 2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného P. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní 1/ ml.P. K. a 2/ P. K. uznaní za vinných zo
spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa §188 ods.1 Tr.zák. s poukazom na § 20 Tr.zák., ktorý spáchali
tak, že

dňa 17.12.2012 v presne nezistenom čase asi o 04.00 hodine v meste Zvolen, okres Zvolen na

križovatke ulíc Topoľová a Mateja Bela, po predchádzajúcej vzájomnej dohode fyzicky napadli K. K.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. č.XXXX/X a to tak, že keď odišiel z pohostinstva Tempo na ulici
PribinovejsmerompouliciMatejaBelaarozchádzalskamarátkouC.K.,nar.XX.XX.XXXX,nakrižovatke
s ulicou Topoľová, pribehla k nim L. M., nar.XX.XX.XXXX, ktorá sa dohodla s C. K., že pôjdu spolu
domov, pričom keď od K. K. odišli, spoza smetných košov k nemu prišiel ml.P. K. a P. K., na čo ho P. K.
sotil na zem, kde ho následne spolu s P. K. začali kopať nohami do oblasti trupu a hlavy, pritom mu P.

K. zo zadného vrecka vytiahol peňaženku, a následne spolu bežali na ulicu Rudolfa Jašíka, čím týmto
konaním K. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. č.XXXX/X, spôsobili škodu odcudzením finančnej
hotovosti vo výške 50,-€, podľa odborného vyjadrenia škodu za odcudzenie peňaženky vo výške 5,-€ a
podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru chirurgia M.. Q. mu spôsobili zranenie, a to
pomliaždenie hlavy v oblasti ľavého nadočnicového oblúka s povrchovou odreninou, ktoré si nevyžiadalo
jeho práceneschopnosť.

Obžalovaný ml. P. K. ( ohľadne ktorého odvolania podané, boli medzičasom vzaté späť ) bol postihnutý
podmienečným trestom odňatia slobody.

Ohľadne obžalovaného P. K. ( a sčasti aj obžalovaného ml.P. K. ) bolo napokon rozhodnuté tak, že
podľa§188ods.1Tr.zák.spoužitímust.§38ods.2Tr.zák.,§46Tr.zák.okresnýsúduložilobžalovanému

P. K. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods.1,2 Tr.por. obžalovaní ml.P. K. a P. K. sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne:Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22,
974 04 Banská Bystrica škodu vo výške 13,45 eur,

Poškodenému K. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. XXXX/X škodu vo výške 55 eur.

Podľa § 288 ods.2 Tr.por. poškodeného K. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. XXXX/X odkázal so
zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie
.

V odôvodnení tohto rozsudku okresný súd poukázal na úvod najmä na obhajobu oboch obžalovaných,
ktorí trestnú činnosť v zásade popierali ( poškodeného K. K. fyzicky nenapadli, peniaze mu nezobrali a
50 eurovou bankovkou, ktorou na záver platili v pohostinstve Milionár, tak táto pochádzala od C. K. ).

Popri iných dôkazoch, ktoré dotvárali zistený skutkový stav ( svedkovia T. Q., M. K., A. M., C. M. ) okresný
súd poukázal ďalej najmä na údaje poškodeného K. K., svedkýň C. K. a L. M..

Poškodený K. K. potvrdil, že bol v rozhodnom čase ( a najmä v prítomnosti C. K. ) napadnutý
neznámymi útočníkmi, ktorí mu aj zobrali peňaženku s peniazmi. Keďže predtým sedel a popíjal v
pohostinstve Tempo vo Zvolene aj s oboma obžalovanými, pričom poškodený sám platil, podozrieval
oboch obžalovaných, že oni boli útočníkmi, pretože jedine títo vedeli, kde má poškodený peňaženku.

Svedkyňa C. K. usvedčovala oboch obžalovaných zo spáchania stíhaného skutku, kvalifikovaného ako
spolupáchateľstvo zločinu lúpeže, a to ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, pričom
podstata jej výpovedí je vyjadrená vo výroku napadnutého rozsudku.

Oboch obžalovaných v prípravnom konaní usvedčovala zo stíhaného skutku aj svedkyňa L. M.. Pokiaľ
na hlavnom pojednávaní svoje vyjadrenia z prípravného konania korigovala ( neuviedla, že obaja
obžalovaní boli útočníci, avšak to ani nevylúčila ), okresný súd zmenu jej výpovede v prospech
obžalovaných v konečnom dôsledku nevyhodnotil, pretože táto svedkyňa aj na hlavnom pojednávaní
potvrdila, že v rozhodnom čase napokon obžalovaný P. K. vybral 50 eurovú bankovku z cudzej

peňaženky a túto peňaženku odhodil do smetného koša.

S prihliadnutím aj na ďalšie skutočnosti, ktoré osvetľovali to, čo sa v rozhodnom čase stalo ( okrem
iného znalecký posudok M.. Q. o zranení poškodeného, ako aj lekárska správa M.. E. Z. o zranení
poškodeného ) okresný súd uzavrel, že obaja obžalovaní sa dopustili zločinu lúpeže v spolupáchateľstve

podľa § 188 ods.1 Tr.zák., s poukazom na § 20 Tr.zák. tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku, pretože spoločným konaním proti poškodenému použili násilie a týmto sa zmocnili jeho
peňaženky a peňazí.

PriukladaníavýmeretrestuobžalovanémuP.K.okresnýsúdprihliadolnajmänato,že:včasespáchania

skutku bol vo veku dovŕšených 21 rokov; poľahčujúca okolnosť zistená nebola; nebola zistená ani
priťažujúca okolnosť, pretože hoci sa obžalovaný dostal v minulosti dvakrát do rozporu s Trestným
zákonom, hľadí sa naňho akoby nebol odsúdený; obžalovaný sa v minulosti dopustil nielen prečinu
krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., ale aj zločinu lúpeže podľa § 188 ods.2 Tr.zák.; obžalovaný
sa teda opätovne dopustil zločinu lúpeže a preto je potrebné postihnúť ho v rámci zákonnej trestnej

sadzby ( 3 až 8 rokov odňatia slobody ) nepodmienečným trestom odňatia slobody, hoci na dolnej
hranici tejto trestnej sadzby a so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nevykonával nepodmienečný trest odňatia slobody.

V časti, v ktorej mal okresný súd uplatnené nároky na náhradu škody ( zo strany Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, resp. poškodeného K. K. ) za náležite preukázané, zaviazal oboch obžalovaných k úhrade
škody spoločne a nerozdielne a pokiaľ tomu u poškodeného K. K. sčasti tak nebolo, tento bol odkázaný
so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný P. K., ktoré aj písomne

zdôvodnil a navrhoval, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a on spod obžaloby oslobodený, pretože
bol okresným súdom neprávom odsúdený.Obžalovaný zdôrazňoval najmä, že: neboli vypočutí dôveryhodní svedkovia; do úvahy bola bratá
výpoveďsvedkyne,ktorúon(obžalovaný)nechalprejejpovesť(atátosamuchcetedapomstiť);pokiaľ
okresný súd uviedol, že v minulosti neviedol riadny život, tak to nezodpovedá skutočnosti ( pracoval v

minulosti v K. vo J., teraz pracuje v M. a má priateľku, s ktorou čaká dieťa ).

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý rozsudok,
ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie obžalovaného P.
K. nie je dôvodné a treba ho zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného P. K., treba konštatovať, že okresný súd vykonal všetky
relevantné dôkazy, tieto náležite vyhodnotil a spôsob vyhodnotenia dôkazov preskúmateľne a logicky
rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. V podrobnostiach treba odkázať na argumentáciu
okresného súdu ( ktorú už krajský súd vyššie sčasti naznačil ), ako ohľadne skutkových zistení, tak aj
právnej kvalifikácie.

Skutočnebolopreukázanémimorozumnýchpochybností,žeobžalovanýP.K.,spolusml.P.K.spoločne
proti poškodenému K. K. použili násilie a odcudzili mu peňaženku s peniazmi, tak ako je to popísané vo
výroku napadnutého rozsudku, čím sa dopustili v spolupáchateľstve zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1
s poukazom na § 20 Tr.zák.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného P. K., ako aj z pripojených spisov Okresného súdu Zvolen
sp.zn. 5 T 33/08 a 2 T 127/08 vyplýva, že obžalovaný P. K. ( ešte ako mladistvý ) sa dopustil nielen v
auguste 2006 prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák. ( vlámaním do predajne a odcudzením
potravín ), ale aj v auguste 2007 zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d) Tr.zák., použitím násilia
voči dieťaťu a odcudzením mu peňazí.

Hoci trojročná skúšobná doba pri podmienečnom odsúdení P. K. uplynula 22.4.2012 ( v ktorej sa
osvedčil ), už v decembri 2012 sa opätovne dopustil teraz prejednávaného zločinu lúpeže.

Za týchto okolností bolo potrebné obžalovaného P. K. už postihnúť nepodmienečným trestom odňatia

slobody. Pokiaľ okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečný na dolnej hranici
zákonnej trestnej sadzby ( to znamená v trvaní troch rokov ), krajský súd to akceptuje, pretože odvolanie
nebolo podané v neprospech obžalovaného ( a preto nemožno zhoršovať jeho procesnú situáciu ) a na
druhej strane niet dôvodov, aby bol obžalovanému ukladaný trest pod dolnú hranicu aplikovanej trestnej
sadzby ( za použitia § 39 ods.1 Tr.zák. ).

Keďže obžalovaný P. K. doposiaľ nevykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, správne bol
zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Keďže krajský súd nemá námietku ani voči výroku napadnutého rozsudku o náhrade škody, celkove
považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonu zodpovedajúci, odvolanie obžalovaného P. K. proti
nemu za nedôvodné a ako také ho preto zamietol podľa § 319 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.