Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202800
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719202800.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Z. N., narodeného XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX L., I. XXXX/XX, zastúpeného v konaní advokátom JUDr. Ľubomírom
Ivanom, Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Námestie SNP 41, proti žalovanému: Slovenská
sporiteľňa, a. s., so sídlom 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného v konaní:
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s. r. o., so sídlom 040 01 Košice-mestská časť Staré
Mesto, Bočná 10, IČO: 36 863 017, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/21/2019-190 zo dňa 23. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neexistencie záložného práva na v žalobe označených nehnuteľnostiach. Žalobu odôvodnil tým, že ako
darca daroval Oľge Sliackej, narodenej 30. 03. 1953 darovacou zmluvou zo dňa 27. 07. 2005 pozemok,
vedený Správou katastra Zvolen, v kat. úz. Zvolen, zapísaný na LV č. XXXX ako parcela registra C,
parcela č. XXX o výmere 313 m2 - záhrady, pričom tomuto pozemku po zápise geometrického plánu

zodpovedajúpozemokparcelaregistraC,parcelač.XXX/1ovýmere255m2-záhrady,pozemokparcela
registra C, parcela č. XXX/2 o výmere 58 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobca tvrdil, že Q. N.
žalobcu 06. 10. 2009 po predchádzajúcich slovných urážkach bezdôvodne fyzicky napadla v prítomnosti
ich spoločného syna S. N. a spôsobila žalobcovi rukami škrabance na tvári aj na rukách, ako aj modrinu
pod ľavým okom v dôsledku silného úderu päsťou, a teda sa voči žalobcovi správala tak, že tým hrubo
porušila dobré mravy a naplnila všetky zákonné predpoklady na to, aby sa žalobca voči nej mohol
domáhať vrátenia daru. Vrátenia daru sa žalobca domáhal v inom konaní. Žalobca zistil, že Q. N. po

tom, ako žalobca uplatnil svoje právo na vrátenie daru, teda po zániku darovacej zmluvy v dôsledku
dovolania sa tohto práva, uzatvorila so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej
viazne aj na darovaných pozemkoch záložné právo v prospech žalovaného (zmluva zavkladovaná pod
č. vkladu V XXXX/XX z 27. 09. 2010 - 2494/10). Žalobca teda tvrdil, že Q. N. pozemky
zaťažila záložným právom napriek tomu, že v dôsledku dovolania sa práva na vrátenie daru nebola
oprávnená s pozemkami nakladať, a preto nedošlo k platnému zriadeniu záložného práva v prospech
žalovaného. Žalobca zároveň žiadal neodkladným opatrením uložiť povinnosť spoločnosti DRAŽOBNÍK,

s. r. o., zdržať sa realizácie dražby nehnuteľností. Na pojednávaní dňa 23. 05. 2022 navrhol zmenu
žaloby spočívajúcu v zmene čísla listu vlastníctva z čísla XXXX na Q.z dôvodu, že sa zmenil vlastník
predmetných nehnuteľností a momentálne je už žalobca vedený ako vlastník pozemkov, ku ktorým je
zriadené záložné právo v prospech žalovaného.2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca adresoval N.SlXX.ej výzvu na vrátenie daru
zo dňa 07. 10. 2009, ktorou ju vyzval, aby mu bezodkladne vrátila dar a vykonala všetky právne úkony

potrebné k obnoveniu jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom daru. K vráteniu daru ju
vyzval z dôvodov uvedených v žalobe, keďže mal za to, že Q. N. hrubo porušila dobré mravy. Darovacou
zmluvou zo dňa 27. 07. 2005 jej daroval vyššie uvedený pozemok, ktorého vrátenia sa žalobou domáhal.

3. Ďalej súd zo zmluvy o splátkovou úvere medzi žalovaným ako bankou a dlžníkmi S. N. a L. N. dňa 27.

08. 2010 zistil, že predmetom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX bol záväzok banky poskytnúť splátkový
úver dlžníkom na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností a dlžníci boli povinní poskytnutý úver
v sume 237.900 eur splatiť formou dohodnutých mesačných splátok. Konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá ku dňu 27. 05. 2040, splatnosť mesačnej splátky vo výške 1.309,41 eur k 27.dňu v
kalendárnom mesiaci, pri počte splátok 356.

4. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným a Ing. Y. S., supervízorom obchodnej skupiny na základe dohody o plnomocenstve (ďalej len
záložný veriteľ) na strane jednej a záložcom Q. N. dňa 27. 08. 2010, súd zistil, že predmetom zmluvy
bola dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a predmetom mandátnej zmluvy bolo udelenie poverenia

záložcom ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti
s výkonom záložného práva. Pre účely zmlúv obsiahnutých v listine sa zabezpečovanou pohľadávku
záložného veriteľa rozumie pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 27. 08. 2010 v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi záložným veriteľom a
S. N. a L. N. ako dlžníkmi. Predmetom zálohu boli, okrem iného ,aj vyššie uvedené nehnuteľnosti.

5. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Zvolen, zo dňa 13. 06. 2019 okresný súd zistil, že v liste
vlastníctva je evidovaná poznámka o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom (žalovaným v
tomto konaní) formou dobrovoľnej dražby T 462/12 zapísané dňa 23. 07. 2013 - 2027/13 a oznámenie
o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom DRAŽOBNÍK, s. r. o.

6. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/21/2019 zo dňa 02. 12. 2020 okresný súd zistil,
že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva vo veci žalobcu proti žalovanej Oľge Sliackej,
ktorý sa žalobou domáhal voči žalovanej určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, kat. úz. Zvolen, a to parciel registra C č. XXX/1 a XXX/2 tak, ako sú špecifikované

v žalobe. Tvrdil, že žalovanú vyzval na vrátenie daru výzvou zo dňa 06. 10. 2009, pričom táto ho
opakovane ubezpečovala, že mu dar vráti, no do dňa podania žaloby sa tak nestalo, a preto podal žalobu
na súd. Žalovaná so žalobou v celom rozsahu súhlasila. Okresný súd žalobu zamietol a v rozhodnutí
skonštatoval,ženaOkresnomsúdeZvolenbolopodsp.zn.10C/2/2014vedenésúdnekonanie,vktorom
súd zamietol žalobu o určenie, že zmluva o splátkovom úvere, mandátna zmluva a zmluva o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam sú neplatné a rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/549/2015 zo dňa 19. 07. 2018. Žalobcovia v konaní boli
S. N., L. N., Q. N. a žalovaným bola Slovenská sporiteľňa, a. s. Okresný súd v rozhodnutí okrem iného
skonštatoval,žežalobavkonaníanáslednéprocesnéúkonyžalobcuažalovanejsúočividnýmprejavom
šikany, nehoráznosti a zneužitia práva, navonok sú vydávané za bežné procesné úkony, avšak sleduje

sa nimi vrcholne nepoctivý cieľ zbavenia sa ťarchy v podobe záložného práva zriadeného na dotknutých
nehnuteľnostiach. S. N. a jeho manželka iniciovali konanie na okresnom súde v roku 2014, avšak ich
žaloba bola zamietnutá a v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/2/2014 strany sporu nikdy netvrdili, že by
bol žalobca vlastníkom nehnuteľností. Súd skonštatoval, že konanie rodinných príslušníkov smerovalo
k jedinému cieľu, a to zbavenia sa zabezpečenia úveru poskytnutého synovi žalobcu a oslobodenie

rodinného majetku od ťarchy po tom, čo predchádzajúci pokus o určenie neplatnosti zmlúv spojených so
zabezpečením úveru zlyhal. Súd považoval za maximálne nepresvedčivé a nevierohodné domáhanie
sa vrátenia daru žalobcom po 10 rokoch, pričom dôvodnosť jeho požiadavky mala byť založená iba na
tvrdeniach osôb, ktoré by z takejto okolnosti zjavne profitovali.

7. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení článku 5 Civilného sporového poriadku (CSP)
podľa § 137 písm. c), § 150 ods. 1 CSP, podľa § 3 ods. 1, § 34, § 39, § 123, § 151a, § 151b
ods. 1 až 4, § 151e ods. 2 a podľa § 630 OZ, ako aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.
katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, rovnako aj podľa§ 39 ods. 2 a § 44 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a vyhodnotiac skutkové tvrdenia strán sporu po
vykonanom dokazovaní skonštatoval, že žalobca podanou žalobou celkom zjavne zneužíva práva. Je
absolútne nepresvedčivé a nevierohodné konanie žalobcu, ktorý sa po 10 rokoch od výzvy na vrátenie

daru po všetkých neúspešných súdnych konaniach, ktorých cieľom bolo oslabenie práv žalovaného
ako veriteľa žalobou domáhal určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobca v
konaní netvrdil, ani žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, pre ktoré o svoje vlastnícke právo 10
rokov nedbal, nevykonal žiadne úkony, ktoré by preukazovali domáhanie sa jeho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, konanie vo veci inicioval až po súdnych konaniach, v ktorých boli členovia jeho

rodiny neúspešní, v snahách oslabiť postavenie veriteľa a zabezpečenie jeho pohľadávky. Žalobca sa
v skoršom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 16C/21/2019 proti žalovanej
Q. N. domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak súd žalobu zamietol,
s tým, že žalobca cielil k neprípustnému obchádzaniu zákona. Navyše súd skonštatoval, že pokiaľ
bolo dôvodom na právo darcu domáhať sa od obdarovanej vrátenia daru správanie hrubo porušujúce
dobré mravy, nie je akékoľvek nevhodné správanie takýmto správaním. Dôvodnosť požiadavky žalobcu

na vrátenie daru uvedená vo výzve na vrátenie daru, ktorú Q. N. prevzala 07. 10. 2009, nenapĺňa
kvalifikované správanie sa obdarovanej podľa § 6301 OZ. Žalobca i žalovaná svojím postojom a
konaním vo veci zneužívajú právo a sledujú dosiahnutie nepoctivého cieľa. Vzhľadom na uvedenie
skutočnostiokresnýsúdžalobuvcelomrozsahuzamietol,pričomzároveňzrušilajneodkladnéopatrenie
nariadené po začatí konania uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/21/2019-48 zo dňa 27. 06.

2019 počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Uvedeným neodkladným opatrením okresný súd nariadil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a spoločnosti
DRAŽOBNÍK, s. r. o., uložil povinnosť zdržať sa realizácie dražby označených nehnuteľností, pričom
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14Co/188/2019-103 zo dňa 24. 10. 2019 uznesenie
okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil. Okresný súd zrušil neodkladné opatrenie

z dôvodu, že žalobu vo veci samej v celom rozsahu zamietol.

8. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán vo veci podľa ust. § 255
ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. Žalobcovi ako neúspešnej strane
sporu uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

9. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie
žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietal absenciu
akéhokoľvek odôvodnenia, ktoré by malo svoju vlastnú vnútornú koncepciu a logickú následnosť. Tvrdil,
že odôvodnenie rozhodnutia je nesúrodé, vnútorne rozporné, nereaguje na časť „skutkovej vykonaného
dokazovania“ a ani na niektoré podstatné tvrdenia, s ktorými bolo nutné sa pri rozhodovaní riadne
vysporiadať. Rozsudok považuje za zmätočný a nepreskúmateľný. Nedostatok riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia považoval za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Tvrdil, že súd prvej
inštancie rozhodol o zamietnutí jeho žaloby prakticky len s odvolaním sa na to, že podaná žaloba je
zneužitím práva a je voči žalovanému šikanózna. Pokiaľ súd prvej inštancie vyjadril pochybnosti o
dovolaní sa vrátenia daru a prechodu vlastníckeho práva, tieto pochybnosti nie sú namieste, keďže
prechod vlastníckeho práva reálne nastal, čo potvrdil aj okresný úrad autoritatívnym rozhodnutím.

Vzhľadom na uvedené sa zosúladil stav evidenčný so stavom právnym, ktorý trval už dlhšiu dobu.
Uvedené bolo pritom vyjadrené názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v odvolacom konaní
jasneuviedol,žežalobcasanepotrebujedomáhaťurčeniavlastníckehoprávavsúdnomkonaní,nakoľko
po dovolaní sa vrátenia daru vlastníkom je potrebné len zosúladiť evidenčný stav. Predmetom konania
bol fakt, že osoba ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, k nej nemôže zriadiť záložné právo. Pokiaľ súd

mal za to, že žaloba je v rozpore s dobrými mravmi, toto tvrdenie žiadnym spôsobom neodôvodnil a
nerozviedol.

10. Písomné vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 ods. 1, 2 CSP) bez pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní
okresný súd vychádzal z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci na základe vykonané
dokazovania a vec správne právne posúdil. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo že by
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru
odvolacieho súdu správne okresný súd neposkytol právnu ochranu žalobcovi s odkazom na čl. 5
Civilnéhosporovéhoporiadku(zák.č.160/2015Z.z.,ďalejlen„CSP“),podľaktoréhoustanoveniazjavné
zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť

a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalobca
podanou žalobou celkom zjavne zneužíva právo.

13. Nie je v konaní sporným, že ako darca daroval Q. N., nar. 30. XX. XXXX, darovacou zmluvou zo dňa
27. 07. 2005 pozemok vedený Správou katastra Zvolen, nachádzajúci sa v kat. úz. Zvolen, v obci Zvolen,

okres Zvolen, zapísaný na LV č. XXXX, a to pozemok parcela registra C, parcela č. XXX o výmere 313
m2 - záhrady, pričom tomuto pozemku po zápise geometrického plánu zodpovedajú pozemok parcela
registra C, parc. č. XXX/1 o výmere 255 m2 - záhrady a pozemok parcela registra C, parcela č. XXX/2
o výmere 58 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Nie je sporným ani tá skutočnosť, že dňa 06. 10. 2009
žalobcu Q. N. po predchádzajúcich slovných urážkach bezdôvodne fyzicky napadla v prítomnosti ich

spoločného syna S. N. a spôsobila žalobcovi rukami škrabance na tvári aj na rukách, ako aj modrinu
pod ľavým okom v dôsledku silného úderu päsťou. Žalobca v konaní tvrdil, že Q. N. potom, ako žalobca
uplatnil svoje právo na vrátenie daru, teda, podľa jeho názoru po zániku darovacej zmluvy v dôsledku
dovolania sa tohto práva, uzatvorila so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej
viazne aj na darovaných pozemkoch záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., teda v

prospech žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu, Q. N. pozemky zaťažila záložným právom napriek tomu,
že v dôsledku dovolania sa práva na vrátenie daru nebola oprávnená s pozemkami nakladať, a preto
ani nedošlo k platnému zriadeniu záložného práva v prospech žalovaného.

14. Právne závery žalobcu ohľadom zániku darovacej zmluvy v dôsledku dovolania sa tohto práva

žalobcom, odvolací súd nepovažuje za správne. K uzavretiu darovacej zmluvy medzi ním a Q. N.
došlo dňa 27. 07. 2005. K fyzickému napadnutiu žalobcu Q. N. malo dôjsť 06. 10. 2009 a žalobca
menovanú vyzval výzvou zo dňa 07. 10. 2009, aby mu bezodkladne vrátila dar a vykonala všetky právne
úkony potrebné k obnoveniu jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom daru. Z rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/21/2019 zo dňa 02. 12. 2020, predmetom ktorého bolo určenie

vlastníckeho práva vo veci žalobcu Z. N. proti žalovanej Q. N., v ktorom konaní sa žalobca domáhal
voči žalovanej určenia, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, okresný súd zistil, že
žalovaná opakovane žalobcu ubezpečovala, že mu dar vráti, no do dňa podania žaloby sa tak nestalo,
a preto žalobca podal žalobu na súd. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 12. 11. 2019 v uvedenom konaní
okresný súd zistil, že Q. N. mala vedomosť o podanej žalobe a s touto v celom rozsahu súhlasí. V konaní

nebolo sporným, že predmetom zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi žalovaným ako bankou
a dlžníkmi S. N. a L. N. dňa 27. 08. 2010 č. XXXXXXXXXX bol záväzok banky poskytnúť splátkový úver
dlžníkom na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností v sume 237.900,- eur a predmetom zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a
Ing. Y. S., supervízorom obchodnej skupiny na základe dohody o plnomocenstve (záložný veriteľ) na

strane jednej a záložcom Q. N. dňa 27. 08. 2010, bola dohoda o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa. Nebola sporným ani tá skutočnosť, že S. N. a L. N. si neplnili svoje povinnosti zo zmluvy o
splátkovom úvere, v dôsledku ktorej skutočnosti sa v súčasnosti vedie konanie o dražbe dražobníkom
spoločnosťou Dražobník, s. r. o. Ako už bolo uvedené vyššie na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

16C/21/2019 prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva vo veci žalobcu Z. N. proti žalovanej Q.
N., kde sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu
uplatnenia vrátenia daru žalovanou. Okresný súd v uvedenom konaní skonštatoval, že na Okresnom
súde Zvolen sa viedlo aj iné konanie pod sp. zn. 10C/2/2014, v ktorom súd zamietol žalobu o určenie, že
zmluva o splátkovom úvere, mandátna zmluva a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

sú neplatné. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 12Co/549/2015 zo dňa 19. 07. 2018. Okresný súd v rozhodnutí okrem iného skonštatoval, že žaloba
a následné procesné úkony žalobcu a žalovanej sú očividným prejavom šikany, nehoráznosti a zneužitia
práva, navonok sú vydávané za bežné procesné úkony, avšak sleduje sa nimi vrcholne nepoctivýcieľ zbavenia sa ťarchy v podobe záložného práva zriadeného na dotknutých nehnuteľnostiach. V
konaní vedenom pod sp. zn. 10C/2/2014 strany sporu nikdy netvrdili, že by bol žalobca vlastníkom
nehnuteľností. Konanie rodinných príslušníkov podľa názoru okresného súdu smeruje k jedinému cieľu,

a to zbavenia sa zabezpečenia k úveru poskytnutého synovi žalobcu a oslobodenie rodinného majetku
od ťarchy potom, čo predchádzajúci pokus o určenie neplatnosti zmlúv spojených so zabezpečeným
úverom zlyhal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je nepresvedčivé a nevieryhodné domáhanie sa
vrátenia daru po 10 rokoch od skutočnosti, ktorá podľa tvrdenia žalobcu ho viedla k žiadosti o vrátenie
daru, pričom dôvodnosť požiadavky žalobcu je založená iba na tvrdeniach osôb, ktoré by z takejto

okolnosti zjavne profitovali. Žalobca nebol úspešný ani v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/21/2019
o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a ani v konaní vedenom pod sp. zn.
10C/2/2014 o určenie, že zmluva o splátkovom úvere, mandátna zmluva a zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam sú neplatné.

15. Odvolací súd poukazuje aj na to, že okresný súd v konaní pod sp. zn. 16C/21/2019 vo vydanom

rozsudku vo veci skonštatoval, že pokiaľ je dôvodom na právo darcu domáhať sa od obdarovaného
vrátenia daru pre správanie hrubo porušujúce dobré mravy, nie je akékoľvek nevhodné správanie
takýmto správaním. Dôvodnosť požiadavky žalobcu na vrátenie daru uvedená vo výzve na vrátenie
daru, ktorú Q. N. prevzala dňa 07. 10. 2009 nenapĺňa kvalifikované správanie sa obdarovanej podľa
§ 630 Občianskeho zákonníka. Súd skonštatoval, že žalobca i žalovaná svojím postojom a konaním

vo veci zneužívajú právo a sledujú dosiahnutie nepoctivého cieľa, ktorým je zbavenie majetku ťarchy
v podobe záložného práva. Napriek takémuto rozhodnutiu súdu žalobca podal na Okresnom úrade
Zvolen, katastrálnom odbore, žiadosť o zmenu vlastníka nehnuteľností z dôvodu dovolania sa vrátenia
daru (Z 490/2022-856/22) dôvodiac, že doručením výzvy na vrátenie daru došlo k zániku darovacej
zmluvy od počiatku. Žalobca teda nerešpektoval predošlé rozhodnutie okresného súdu zo dňa 02. 12.

2020 a aj týmto konaním žalobca zneužíval právo sledujúc dosiahnutie nepoctivého cieľa, ktorým je
zbavenie majetku ťarchy v podobe záložného práva. Navyše, len samotným dovolaním sa vrátenia daru
u obdarovaného bez ďalšieho, nedochádza k zmene vlastníctva predmetu daru.

16. Ako je uvedené vyššie, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého

rozsudku a uvádzanie akýchkoľvek ďalších dôvodov by bolo vlastne len opakovaním dôvodov, ktoré
uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku.

17. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku, ktorým okresný súd zrušil neodkladné
opatrenienariadenéuznesenímOkresnéhosúduZvolenč.k.7C/21/2019-48zodňa27.06.2019počnúc

právoplatnosťou tohto rozsudku. Okresný súd správne neodkladné opatrenie zrušil postupom podľa
ustanovenia § 335 ods. 1 CSP, podľa ktorého uznesenia neodkladné opatrenie nariadené po začatí
konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo
zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Okresný súd žalobu zamietol, a preto bol daný
dôvod aj na zrušenie neodkladného opatrenia vydaného vo veci.

18. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku o náhrade trov konania. Okresný súd
správne rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP, keď neúspešnej strane sporu uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100 %.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd taktiež podľa ustanovenia § 255 ods. 1
CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.