Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010154
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122010154.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.10.2022
v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 1T/6/2022 zo dňa 28.06.2022.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/6/2022 zo dňa 28.06.2022 bol obžalovaný A. B. C.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 04.11.2020 v čase o 07:20 hod. viedol ako vodič OMV zn. D. E., EČ: F. XXX G. po ul. Pražskej
v meste Prešov v smere na kruhový objazd, kde pri jazde nedodržal bezpečnostnú vzdialenosť za

vozidlom idúcim pred jeho vozidlom, následkom čoho prednou časťou predmetného vozidla narazil do
zadnej časti osobného motorového vozidla zn. F. H., EČ: H. XXX B., ktorého vodič A. I. J. v čase nárazu
dával prednosť vozidlám idúcim po kruhovom objazde, pričom následkom tejto dopravnej nehody došlo
k zraneniu vodiča A. I. J., bytom F. XXX, ktorý utrpel stredne ťažké poranenia, a to podvrtnutie krčnej
chrbtice a podvrtnutie hrudníkovo driekovej chrbtice s dobou liečenia 38-40 dní, čím obvinený ako vodič
svojím konaním porušil ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene

a doplnení niektorých zákonov,

za čo mu bol podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l), § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona
uložený peňažný trest vo výmere 1.000,- eur, podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon
peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 2 mesiacov a podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkých druhov na dobu 1 roka.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. C., v dôvodoch ktorého poukázal na všetky
skutočnosti, ktoré jeho obhajca uviedol v záverečnej reči - od spáchania skutku nemá žiadne záznamy
v priestupkoch, zmenil svoje správanie po dopravnej nehode, preto nie je nevyhnutné uložiť mu trest
zákazu činnosti. V ďalšom poukázal i na to, že trest má mať výchovnú funkciu, nemá pripraviť páchateľa

o možnosť obstarávania zárobku pre potreby jeho rodiny. Používanie motorového vozidla je preňho
nevyhnutnosťou, dokonca pracovným nástrojom na zabezpečenie a dosahovanie príjmu, keďže má
rozpracované štátne zákazky, v súvislosti s realizáciou ktorých veľa cestuje a preto si nevie predstaviť,
či mu zamestnávateľ umožní naďalej vykonávať funkciu manažéra bez vodičského oprávnenia. Okrem
toho poskytuje starostlivosť svojej matke, ktorej zdravotný stav sa zhoršil a vedie k imobilite. Zároveň
poukázal na to, že súd uložil peňažný trest vo výške presahujúcej návrh prokurátora, pričom výšku

peňažného trestu žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani neuviedol, prečo uložil peňažný trest v takej
výške.Daldopozornostii to,že konajúcisúdnezistilnáležiteskutkovýstavvecivrozsahunevyhnutnomna rozhodnutie, že trestné konanie nebolo vykonané v súlade so zákonom, čím došlo k porušeniu ustan.
§ 2 ods. 2 Tr. poriadku, neprihliadol k dôkazom, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a vykonané
dôkazy nevyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 2 ods. 2 Tr. poriadku. Na základe

vyššie uvedených skutočností preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu
uloží výlučne samostatný peňažný trest vo vyššej výmere, alternatívne uloží mu peňažný trest za
súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský

súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by zakladali dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že
odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmal postup predchádzajúci napadnutému rozsudku, či tento netrpí
podstatnými chybami. Zistil pritom, že obžalovanému bolo umožnené vyjadriť sa ku skutku, ktorý sa mu
kládol obžalobou za vinu a k vykonaným dôkazom, navrhovať doplnenie dokazovania, ako aj predložiť
argumentáciu k jeho zavineniu a k ukladaniu trestu, čo je potrebné vyhodnotiť ako dodržanie základných
práv obžalovaného na obhajobu. Z predložených dôvodov odvolania plynú námietky týkajúce sa

nesprávneho zákonného postupu, keďže však obžalovaný nekonkretizoval, v čom vzhliadol pochybenia
trestného konania, odvolací súd všeobecne koncipovanú námietku preveril posúdením zaznamenaného
postupu konania pred súdom, ktorý vyhodnotil za súladný s procesným predpisom.

Obžalovaný po riadnom poučení v zmysle § 257 ods. 1, 5, 8 Tr. poriadku za prítomnosti aj jeho obhajcu

podľa§257ods.1písm.b)Tr.poriadkuvyhlásil,žejevinnýmzospáchaniaskutku,atotojehovyhlásenie
bolo po predpísanom procesnom postupe prijaté podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku za predchádzajúceho
vyjadrenia prokurátora. Vo vzťahu k výroku o vine sa tak dokazovanie nevykonávalo a pokiaľ ide o
dôkazy k výroku o treste, tie konajúci súd vykonal v súlade s pravidlami stanovenými procesným
predpisom, preto o ich obsah mohol opierať svoje skutkové zistenia. Výsledky procesu dokazovania

konajúci súd vyhodnotil v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pretože stručne
a logicky v odôvodnení napadnutého rozsudku rozobral, na aké okolnosti prihliadal pri ukladaní trestu,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil.

Konajúci súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona pri ukladaní trestu prihliadal na spôsob spáchania činu

a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, ako i na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti jeho nápravy a uložil mu peňažný trest vo výmere 1.000,- eur so stanovením náhradného
trestu odňatia slobody 2 mesiacov za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkých druhov, ktorý považoval za primeraný tak k všetkým zisteným okolnostiam prípadu,
ako aj k osobe obžalovaného.

PriurčenívýmerypeňažnéhotrestukonajúcisúdvychádzalzosprávSociálnejpoisťovne,ktoráoznámila
vymeriavacie základy obžalovaného, z ktorých usúdil na čistý príjem mesačne 2.500,- eur a so zreteľom
i na vyživovaciu povinnosť určil výmeru peňažného trestu na 1.000,- eur. Pokiaľ obžalovaný namietal, že
konajúci súd uložil peňažný trest vo vyššej výmere ako ho navrhoval prokurátor v záverečnej reči, k tomu

si odvolací súd dovoľuje poznamenať, že súd nie je viazaný pri ukladaní trestu návrhom prokurátora,
pričom prokurátor v tejto konkrétnej veci navrhol uložil obžalovanému peňažný trest vo výške najmenej
400,- eur, čo vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania, teda konajúci súd sa ničím výnimočne
neodklonil ani od návrhu prokurátora.

K výmere uloženého peňažného trestu odvolací súd dáva do pozornosti, že táto je určovaná i z hľadiska
majetkových pomerov páchateľa, pretože sankcia, ktorá sleduje účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1
Tr. zákona a tým je zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, má vytvoriť podmienky na
jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne pôsobiť aj na iných, aby nepáchali trestnú
činnosť, má byť individualizovaná a trest nemá byť likvidačný. Ak teda obžalovaný má vyšší príjem,

uloženie peňažného trestu na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere okolo 200,- eur by nesplnilo účel
vymedzený zákonom a takýto trest by nebol ani citeľným pre obžalovaného. Preto zaplatenie peňažnej
sankcie vo výmere 1.000,- eur, ktorá už je vyššou položkou, môže vnímať obžalovaný ako citeľnejšípostih, ktorý by mohol viesť k uvedomeniu si nesprávnosti konania a k náprave obžalovaného. Námietky
obžalovaného preto k výmere peňažného trestu akceptované neboli.

Konajúci súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
na dolnej hranici trestnej sadzby, keďže trestný čin ublíženia na zdraví bol spáchaný práve v súvislosti
s činnosťou vedenia motorových vozidiel. Výmeru tohto trestu určil na dolnej hranici trestnej sadzby
s prihliadnutím i na okolnosť, že obžalovaný prestal po dopravnej nehode s porušovaním predpisov,
keďže nedošlo k žiadnym ďalším priestupkom z jeho strany. Uloženie tohto trestu považoval konajúci

súd za primerané aj z dôvodu jeho spôsobu správania sa v cestnej premávke, keď obžalovaný páchal
priestupky dlhodobo v súvislosti s vedením motorového vozidla a nereflektoval na to, že bol za ne
priebežne postihovaný.

S úvahou konajúceho súdu, že aj uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
obžalovanému je opodstatneným, aby sa zabezpečil účel trestu tak v individuálnej ako aj v generálnej

rovine ako to predpokladá i Trestný zákon, sa stotožnil aj odvolací súd. Obžalovaný totiž pred dopravnou
nehodou porušoval pravidlá v cestnej premávke a to úmyselne, keď nedodržiaval rýchlosť a prekračoval
ju až v takej miere, že mu bola uložená i sankcia vo výmere 150,- eur, a aj napriek opakovaným postihom
priestupky páchal naďalej, čo napokon viedlo k ním spôsobenej dopravnej nehody. Evidenčná karta
vodiča preukazuje spáchanie 25 priestupkov na úseku cestnej premávky, ostatné v roku 2020 pred

spôsobením dopravnej nehody v celkovom počte 4, pričom dňa 03.03.2020 mu bola za prekročenie
rýchlosti uložená sankcia vo výmere 150,- eur. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
má obžalovaný zaznamenané ďalšie 3 priestupky na úseku cestnej premávky, ktoré nie sú uvedené
v evidenčnej karte vodiča, a to v roku 2019. Práve páchanie priestupkov v cestnej premávke bolo
tou okolnosťou, ktorá neumožňovala vyhodnotiť doterajší spôsob života obžalovaného ako bezúhonný

v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, čo považuje odvolací súd za zodpovedajúce zákonu.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil konajúci súd zistenie, že obžalovaný opakovane i po
uložení vyšších sankcií za spáchané priestupky nedodržiaval pravidlá v cestnej premávke a porušoval
ich, vo vzťahu k osobe obžalovaného a možností jeho nápravy, ak mu uložil i trest zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel. Dopravná nehoda bola už len vyústením nedodržiavania pravidiel
v cestnej premávke obžalovaným, k čomu nemuselo dôjsť, ak by obžalovaný pri vedení motorového
vozidla dodržiaval pravidlá stanovené zákonom. Okrem toho poškodenému bola spôsobená ujma na
zdraví stredne ťažkého stupňa (doba liečenia bola na rozhraní s ťažkou ujmou v trvaní 38 až 40 dní), na
ktorú skutočnosť tiež bolo potrebné prihliadať pri rozhodovaní o ukladaní tohto trestu zákazu činnosti.

Aj keď nie je obligatórnou povinnosťou súdov za spáchanie trestného činu v doprave ukladať
trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, v posudzovanom prípade so zreteľom na vyššie
uvedené bol tento trest uložený zákonne za účelom zabezpečenia tak individuálnej ako aj generálnej
prevencie. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil žiadne okolnosti,

ktoré by odôvodňovali neuloženie trestu zákazu činnosti. Samotný fakt, že obžalovaný pracuje ako
manažér a zabezpečuje projekty pre štát, nemá vplyv na posúdenie opodstatnenosti ukladania
trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Je to pracovná sféra obžalovaného, ktorá si
vyžaduje predovšetkým jeho mentálnu zdatnosť, nie možnosť viesť motorové vozidlo. Ani starostlivosť
o rodinného príslušníka, ktorý nie je odkázaný na obžalovaného, nie je takou významnou okolnosťou,

ktorá by rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovala rozhodnutie o ne/uložení trestu zákazu činnosti, najmä
za situácie, ak ide iba o verbálny prejav bez preukázania tvrdených skutočností, pričom obžalovaný sa
sám vyjadril, že jeho príbuzní disponujú vodičským oprávnením. Uvedenými úvahami reaguje odvolací
súd i na uplatňované námietky obžalovaného, ktorými odôvodňoval uloženie samostatného peňažného
trestu.

Konajúci súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere
1 roka, s čím sa možno stotožniť, pretože spolu s uložením peňažného trestu by táto sankcia mala
dostatočne vplývať na nápravu obžalovaného. Pri určení výmery trestu zákazu činnosti bolo prihliadané
na postoj obžalovaného k tomuto činu, na jeho vyhlásenie o vine, na to, že bol nápomocný poškodenému

po oznámení o spôsobení ujmy na zdraví, ako aj na zmenu postoja obžalovaného k dodržiavaniu
pravidiel v cestnej premávke po spôsobení dopravnej nehody, čo možno vyvodiť z evidenčnej karty
vodiča.Odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali postup podľa § 39 ods. 1
Tr. zákona pri ukladaní trestu zákazu činnosti. Skutkové okolnosti sú bežného charakteru a pomery
na strane obžalovaného sa ničím dôležitým nevymykajú od ostatnej priemernej populácie. Do úvahy

neprichádzal ani postup podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona a to s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného,
že je vinným zo spáchania skutku, ktoré bolo súdom prijaté. Táto okolnosť, ktorá bola konajúcim
súdom vyhodnotená ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, bola vzatá do úvahy
pri ukladaní trestu, ak obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti vo výmere 1 roka, teda na
dolnej hranici trestnej sadzby. Spravidla sa totiž pri porušení dôležitej povinnosti v cestnej premávke,

ktorá mala za následok spôsobenie stredne ťažkej ujmy na zdraví, pri plnom zavinení a pri obdobnej
priestupkovej minulosti ako u obžalovaného ukladá prísnejší trest zákazu činnosti, aby sa tak zabránilo
porušovaniu právnych predpisov na úseku cestnej premávky so spôsobením dopravných nehôd aj
s ťažkými následkami. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neakceptoval ani návrh obžalovaného uložiť
mu trest zákazu činnosti pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce úvahy viedli odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné a ako také bolo postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.