Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Taťána Poláková

Legislation area – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Pc/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205306
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1418205306.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: Ing. W.

T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, Bratislava, zastúpená Mgr. Marianna Paulíková, advokátka,
Karloveské rameno 8/A, Bratislava, proti odporcovi: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX,
Bratislava, zastúpený JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, o zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 21.11.2018 do 30.06.2020
v sume 3.726,66 eur.
Súd povoľuje odporcovi dlžné výživné navrhovateľke zaplatiť v splátkach po 310,55 eur mesačne, odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý
dlh.

II. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 23.05.2012, č.k. 9P /6/2012-39.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu 21.11.2018 domáhala
zaviazať odporcu prispievať na jej výživu sumou 350 eur mesačne a nahradiť jej trovy konania. Návrh

odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 23.05.2012, č.k. 9P/6/2012- 39,
bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 160 eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2012.
Potom, ako začala študovať na vysokej škole, odporcu požiadala, aby na jej výživu prispieval vyššou
sumou. Odporca to odmietol s odôvodnením, že jeho finančná situácia mu to nedovoľuje. Navrhovateľka
v návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám na jej strane. Je
študentkou D.. Do školy denne dochádza. Došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. V roku 2016 jej bola
diagnostikovaná histamínová intolerancia, v ktorej súvislosti užíva lieky, špeciálnu stravu a bezlaktózové

výrobky. Má tiež celoročnú alergiu na traviny, paliny, peľ a iné a diagnostikovanú alergickú astmu. Máva
aj astmatické záchvaty. Poukazovala tiež na vývoj jej životných nákladov. Snaží sa aj privyrobiť si, cez
víkendy chodí na brigády. Popri škole to nie je možné, pretože má prednášky a cvičenia rozložené
na celý týždeň. Voľný čas venuje štúdiu a príprave seminárnych prác. Jej výdavky predstavuje cestovné
O.-BA (kde býva jej matka) 0,75 eur, lístok F. M. (H.) D. 2,75 až 3,7 eur, mesačne 150-170 eur, škola -
isic 22 eur, skriptá od 3,50 do 17,5 eur, knižnica 2,50 - 5 eur, obedy 1 obed 1,29-1,89 eur, drogéria -30
eur, okuliare, každé 2 roky 200 eur, mobil -23 eur, splátka tablet 7 eur, lieky 15 eur, strava cca 280 eur,

voľnočasové aktivity cca 50 eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej matka býva s manželom v dome v
obci O.. Matka pracuje ako pomocný personál v nemocnici s príjmom 588,16 eur mesačne. Jej manžel
pracuje v spoločnosti S. Bratislava ako výrobný pracovník s príjmom 1.098,75 eur mesačne. O príjme
odporcu - jej otca nemá vedomosť. Stretáva sa s ním sporadicky cca 3-4 krát do roka. Okrem výživnéhojej otec sporadicky dá vreckové 25 eur. Inak, okrem výživného 160 eur mesačne a vreckového na jej
výživu neprispieva ničím.

2. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že je si vedomý toho, že navrhovateľka chodí na
vysokú školu, čo je dôvod na zvýšenie výživného, ale nie v takej výške, ako požaduje. Poukazoval na
navrhovateľkou uvádzané výdavky na cestovné, ktoré on považuje za prehnané. Taktiež navrhovateľka
nepreukázala zvýšené náklady na liečbu. Rovnako náklady na štúdium považuje za neprimerané. A
už vôbec nerozumie nákladom na okuliare, ktoré si navrhovateľka údajne kupuje každé 2 roky. Takisto

z výživného na dieťa by istotne nemal byť hradený výdavok na psa. Keďže jej dáva aj každý mesiac
vreckové 25 eur (zabudol raz, alebo dvakrát), na jej výživu tak prispieva sumou 185 eur. Odporca ďalej
uviedol, že žije so svojou manželkou a jej synom. Jeho nevyhnutné mesačné náklady sú náklady na
bývanie 230 eur, televízia, internet a mobil 155 eur, strava 750 eur, drogéria 90 eur, oblečenie 80 eur,
doprava 300 eur, lieky 30 eur, mobil 60 eur, splátka úveru 238,71 eur. Taktiež má psa a voľnočasové
aktivityasi200eurmesačne.Jehopríjempredstavujesumucca1800eurmesačne.Podľajehovýpočtov

relevantnémesačnévýdavkynavrhovateľkypredstavujúsumu400-500eur.Mávôľuprispievaťnavýživu
navrhovateľky sumou 200 eur mesačne.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rodným listom navrhovateľky, potvrdením
o návšteve školy navrhovateľky, potvrdeniami o príjme odporcu, potvrdeniami o príjme matky

navrhovateľky, potvrdením o príjme manžela matky navrhovateľky, ako aj ostatným obsahom spisu,
vypočul účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka je dcérou odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 23.05.2012 č.k.
9P/6/2012-39 súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa otec O. T. zaviazal prispievať na výživu v tom

čase maloletej W. T.ovej zvýšeným výživným zo sumy 43,15 eur mesačne sumou 160 eur mesačne,
počnúc dňom 01.01.2012. Navrhovateľka bola od 11.09.2018 do 16.06.2020 študentkou denného štúdia
II. stupňa študijného programu výživa zvierat a krminárstvo na D., štúdium ukončila štátnou skúškou
dňa 16.06.2020.

4. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že odporca na jej výživu prispieva sumou 160 eur mesačne,
matka sumou cca 400 eur mesačne. Dával jej mesačne aj vreckové 25 eur, od podania návrhu na
zvýšenie výživného jej vreckové už nedával. V roku 2018, pred podaním návrhu na súd odporcu
požiadala, aby na jej výživu prispieval aspoň sumou 200 eur mesačne, povedal jej, že na to nemá. Iná
situácia by bola, keby ju aspoň raz do roka niekde zobral, prejavil takto o ňu záujem. Ale, on absolútne

nič. Vedela o tom, že jeho mesačný príjem je cca 2.000 eur. Počas bakalárskeho štúdia poberala aj
prospechové štipendium. Uviedla, že jej mesačné náklady predstavujú sumu cca 677,39 eur. Z nich
79,59 eur sú náklady na bývanie, 250 eur strava, 18,55 eur obedy v škole, 50 eur ošatenie a obuv, 30
eur drogéria, 15,83 eur zdravotná starostlivosť, 35,75 eur školské potreby, cestovné 133,33 eur, poplatky
a záujmová činnosť 33,33 eur, mobil 31 eur.

5. Odporca vypovedal, že navrhovateľkou požadovaná suma 350 eur mesačne je preňho neprijateľná.
Je schopný na jej výživu prispievať sumou max. 220 eur mesačne. Býva v byte svojej druhej manželky.
Vlastní auto Z. S.. Je to nové auto, ktoré si zabezpečil v auguste 2019 na leasing. Jeho kúpna cena bola
19.000 eur. Mesačne ho spláca po 335 eur. Čerpal tiež úver na prerobenie bytu manželky, ktorý spláca

po 260 eur mesačne. Jeho manželka je zamestnaná s príjmom cca 700 eur mesačne. Žije s nimi syn
jeho manželky XXXX., nar. v roku X. Právna

6. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 12.10.2020 uviedla, že navrhuje že
navrhovateľka sa domáha výživného aj za mesiace júl a august 2020, keď až od 01.09.2020 je schopná

sama sa živiť.

7. Právny zástupca odporcu uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby odporcovi bola
uložená povinnosť platiť výživné do 31.08.2020. Má nárok na výživné najneskôr do 16.06.2020, kedy
vysokoškolské štúdium štátnou záverečnou skúškou ukončila.

8. Z potvrdenia XX.XX.XXXX N. zo dňa 14.08.2018 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky
navrhovateľky bol v roku 2017 a 2018 vo výške 588,16 eur.9. Z potvrdenia XX.XX.XXXX Bratislava zo dňa 21.01.2020 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem
matky navrhovateľky bol v roku 2020 vo výške 730,93 eur.

10. Z potvrdenia spoločnosti S., a.s. zo dňa 29.04.2020 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem
odporcu v roku 2018 bol 2.334,14 eur.

11. Z potvrdenia spoločnosti S., a.s. zo dňa 29.04.2020 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem
odporcu v roku 2019 bol 2.440,18 eur.

12. Z potvrdenia spoločnosti S., a.s. zo dňa 13.08.2018 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem
manžela matky navrhovateľky je 1.098,76 eur.

13. Z lekárskej správy zo dňa 07.09.2017 súd zistil, že navrhovateľka má histamínovú intoleranciu, boli
jej naordinované antihistaminiká.

14. Z pracovnej zmluvy zo dňa 24.08.2020 súd zistil, že navrhovateľka je od 01.09.2020 zamestnaná
v spoločnosti O. C. N., s.r.o.

15. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu žijú, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný ich preukázať súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

20. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

Uvedené ustanovenia zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči
deťom, ako aj základ pre určenie výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti

upravenej v ust. § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine.

V zmysle vyššie uvedených zákonných kritérií, základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov,
ale aj podkladov, odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a

duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam
ich uplatnenia, resp. zistenie ich celkových majetkových pomerov.Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené na
obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pre posúdenie tejto schopnosti sú v každom
konkrétnom prípade rozhodujúce rôzne faktory na strane dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, štúdium,

schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby, majetkové pomery
a v neposlednom rade aj existencia reálnej možnosti dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom, resp.
zvolenomodbore.Všeobecnemožnokonštatovať,žedieťajeschopnésamosaživiťvtedy,akjeschopné
samostatne uspokojovať svoje potreby.

Zákon o rodine uprednostňuje v danom prípade záujem oprávneného tak, že aj v prípade, ak sa dieťa
rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť
rodičov vyživovať dieťa nezaniká.

Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa -

rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie,
nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností
a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami

a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou,
že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná
úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými
potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane
sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné.

Rovnako je však potrebné prihliadať aj na majetkové pomery plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné
zohľadňovať pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu, a to vzhľadom na aplikáciu ust.
§ 75 ods. 2 (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi), § 43 ods.2 zákona
o rodine (dieťa je povinné prispievať na úhrady potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov).

Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v ust. § 62 ods. 2, veta druhá
zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že
ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka

a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej
úrovni. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej
povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
22. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k nasledovným záverom:
Predmetom posúdenia bol nárok navrhovateľky zaviazať odporcu prispievať na jej výživu sumou 350

eur mesačne odo dňa podania návrhu, t.j. od 21.11.2018 do augusta 2020 (podľa prednesu právnej
zástupkyne navrhovateľky na ostatnom pojednávaní konanom 12.10.2020).
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie
výživného je dôvodný.

Súd uložil odporcovi povinnosť od podania návrhu, t.j. od 21.11.2018 prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 350 eur mesačne do dňa 30.06.2020 (mesiac, kedy navrhovateľka ukončila vysokoškolské
štúdium).

V posudzovanej veci mal súd preukázané, že došlo k podstatným zmenám pomerov na strane

navrhovateľky ako aj jej rodičov. Navrhovateľka bola v období predchádzajúceho rozhodovania súdu vo
veku 16 rokov a navštevovala 1. ročník strednej školy, pričom v čase podania návrhu mala 22 rokov
a bola študentkou 1. ročníka inžinierskeho štúdia na D.. Výdavky na jej výživu sa nepochybne zvýšili
predovšetkým z dôvodu vyššieho veku, štúdia na vysokej škole ale i nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Vyživovacia povinnosť rodičov k nej stále trvala, nakoľko nenadobudla schopnosť sama sa živiť. Príjem

matky sa oproti minulosti zvýšil, keďže v súčasnom zamestnaní dosahuje priemerný jej priemerný čistý
príjem v roku 2017 a 2018 bol vo výške 588,16 eur mesačne a v roku 2020 vo výške 730,93 eur
mesačne. Rovnako sa príjem odporcu oproti roku 2012 výrazne zvýšil zo sumy 1.300 eur mesačne, keď
v roku 2018 jeho čistý priemerný mesačný príjem bol 2.224,14 eur a v roku 2019 vo výške 2.440,18eur. Navrhovateľka vyčíslila svoje priemerné mesačné výdavky sumou 677,39 eur. Z nich 79,59 eur sú
náklady na bývanie, 250 eur strava, 18,55 eur obedy v škole, 50 eur ošatenie a obuv, 30 eur drogéria,
15,83 eur zdravotná starostlivosť, 35,75 eur školské potreby, cestovné 133,33 eur, poplatky a záujmová

činnosť 33,33 eur, mobil 31 eur. Cez víkendy až do novembra 2019 sa snažila privyrobiť si brigádou.
Podľa názoru súdu všetky výdavky vyčíslené navrhovateľkou sú reálne a reflektujú jej nevyhnutné
potreby. Nie sú nadmerné, ani neprimerané a korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne
nárokmi, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, vo vyjadrení k návrhu
uviedol, že jeho nevyhnutné mesačné náklady sú náklady na bývanie 230 eur, televízia, internet a mobil

155 eur, strava 750 eur, drogéria 90 eur, oblečenie 80 eur, doprava 300 eur, lieky 30 eur, mobil 60
eur, splátka úveru 238,71 eur. Taktiež má psa a voľnočasové aktivity asi 200 eur mesačne, čo spolu
predstavuje sumu 2.133,71 eur s tým, že jeho príjem predstavuje sumu cca 1800 eur mesačne. Na
pojednávaní konanom 03.08.2020 odporca doplnil, že si medzičasom kúpil na leasing aj nové auto, Z.
XXXu, ktoré spláca po 335 eur mesačne.

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že matka navrhovateľky si svoju vyživovaciu povinnosť
plní nepochybne vo väčšom rozsahu, ako by v zmysle zákona bola povinná, pretože všetky potreby
navrhovateľky, ktoré nie sú pokrytý výživným od odporcu, hradí sama. Navrhovateľke poskytuje aj
bývanie, čo tiež tvorí súčasť plnenia vyživovacej povinnosti. Odporca sa okrem platenia výživného
v sume 160 eur mesačne sa na potrebách navrhovateľky nepodieľal žiadnou inou formou (okrem

vreckového do novembra 2018 vo výške 25 eur mesačne), teda ani príležitostnými výletmi, darčekmi,
prispievaním nad rámec výživného, platením sporenia, poistenia a pod.. S navrhovateľkou v podstate
nie je v žiadnom kontakte. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že má novú rodinu, keďže sa druhý
krát oženil, a že je prirodzené, že zabezpečuje potreby svojej novej rodiny. Podľa názoru súdu, odporca
je pred všetkými ďalšími osobami povinný zabezpečovať potreby predovšetkým svojho dieťaťa, pokým

nie je schopné samé sa živiť. Keď už inak nie, aspoň plnením si vyživovacej povinnosti adekvátnej
potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam rodiča. Pri stanovení výšky výživného súd neprihliadol
na údajný úver odporcu čerpaný na zveľadenie bytu jeho druhej manželky, ktorý ako uviedol, spláca po
238,71 eur mesačne, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z rovnakých dôvodov súd neprihliadol ani na leasingové splátky na
nové auto, vo výške 335 eur mesačne. Odporca musel mať na zreteli, že jeho jediné dieťa -dcéra W.
študuje na vysokej škole a že je potrebné, aby jej výživu i on primerane zabezpečoval. Neušlo pozornosti
súdu, že odporca sa rozhodol zakúpiť si nové vozidlo v cene 19.000 eur počas konania o zvýšenie
výživného na dieťa, čo je tiež zarážajúce. V ďalšom súd zohľadnil, ako už bolo vyššie uvedené, že

odporca sa inak na zabezpečovaní výživy navrhovateľky nepodieľal. Ako uviedol na pojednávaní, do
kina, na plaváreň, na výlety, hrady a zámky a iné chodí so svojou novou rodinou. V tejto súvislosti
nemožnoneuviesť,žeobajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,možností
a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zákonná vyživovacia
povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností,

možností a majetkových pomerov každého z nich. Je nepochybne spoločensky a ľudsky žiadúce, aby
výživu dieťaťa adekvátnym spôsobom zabezpečovali obidvaja rodičia. Suma 160 eur, ktorou odporca
prispieva na výživu navrhovateľky je nepochybne nízkou. Súd preto zaviazal odporcu prispievať na
výživu navrhovateľky sumou 350 eur mesačne. Určenie výživného v takomto rozsahu považoval súd
za primerané a v súlade so zhora uvedenými zákonnými kritériami. Na tomto mieste nemožno tiež

neuviesť, že podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Na strane druhej, aj
keď zákonná povinnosť rodiča vyživovať svoje dieťa skončí, je prirodzené, že pomoc a podpora svojmu
dieťaťa ak to možnosti rodiča dovoľujú, trvá po celú dobu trvania tohto rodinnoprávneho vzťahu.

23. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka dňa 16.06.2020 ukončila vysokoškolské štúdium, súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť jej nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.11.2018 do 30.06.2020 v
sume 3.726,66 eur - za november 2018 nedoplatok v sume 116,66 eur, za december 2018 v sume
190 eur, spolu za rok 2018 nedoplatok v sume 306,66 eur, za január 2019 až december 2019 vznikol
odporcovi nedoplatok v sume 2280 eur (190 eur x12), a za január až jún 2020 mu vznikol nedoplatok

v sume 1140 eur (190 eur x6) po zohľadnení odporcom platené výživné v sume 160 eur mesačne,
spolu nedoplatok odporcu predstavuje sumu 3726,66 eur. Nedoplatok súd uložil odporcovi zaplatiť
navrhovateľke v splátkach po 310,55 eur mesačne, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou
výhody splátok, nezaplatením čo i len jednej splátky.24. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 23.05.2012, č.k. 9P/6/2012-39.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. (Mimosporový
poriadok), ďalej len ,,C.m.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, trojmo.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.